Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-13S/17/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej veci žalobcu: Alvaro, s. r. o., so sídlom: Slovnaftská 12354/106, 821 07 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 51 009 889, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom: Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO: 36 860 662, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103306803/2022 zo dňa 08.12.2022, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2020, ktorá bola začatá dňa 23.02.2021 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 100058936/2021 zo dňa 14.01.2021. O zisteniach v daňovej kontrole správca dane oboznámil žalobcu zaslaním Oboznámenia so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole č. 102552063/2021 zo dňa 13.12.2021 (doručené žalobcovi dňa 03.01.2022). Následne správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 100151908/2022 zo dňa 24.01.2022 (ďalej len „Protokol“) obsahujúci výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Daňová kontrola bola ukončená dňa 08.02.2022 doručením Protokolu. Žalobca dňa 21.03.2022 doručil správcovi dane vyjadrenie k Protokolu. Žalobca sa v stanovenom termíne (19.05.2022) nedostavil na prerokovanie pripomienok k Protokolu, o čom správca dane spísal Úradný záznam č. 101482692/2022 zo dňa 20.05.2022 a žalobcovi zaslal Oznámenie č. 101489544/2022 zo dňa 20.05.2022 (doručené 03.06.2022), ktorým žalobcu informoval o všetkých úkonoch vykonaných v rámci vyrubovacieho konania

2. Správca dane následne dňa 07.06.2022 vydal Rozhodnutie č. 101683386/2022, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 14 104,28 eur za zdaňovacie obdobie október 2020, daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 25.11.2020 3 318,88 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 17 423,16 eur, rozdiel dane v sume 14 104,28 eur (ďalej aj rozhodnutie „správcu dane“). Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období október 2020 uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle a 51 o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom pre toto konanie (ďalej len „“) z nasledovných faktúr od daňového subjektu Greenovils, s.r.o. Gorkého 129/12, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré

Mesto (od 15.04.2021 obchodné meno KATECHO, s.r.o. so sídlom Štúrova 41, 949 01 Nitra), IČO: 52 608 808, DIČ: 2121091280, IČ DPH: SK 2121091280 (ďalej len „Greenovils s.r.o.“ alebo „dodávateľ 1/“), (pozn. spoločnosť bola z obchodného registra vymazaná dňa 09.11.2021 po prenesení sídla do iného členského štátu EÚ: Bessemer str. 42a, 121 03 Berlín, Nemecká spolková republika):

- faktúra č. 20100505 zo dňa 05.10.2020, dátum dodania 05.10.2020, celková suma 13 235,53 eur (základ dane: 11 029,61 eur, DPH: 2 205,92 eur), predmet: fakturácia za práce na objekte EUROPOOL, Kočovce časť Rakoľuby 916 31/(TW 40): vykládka, triedenie palety, triedenie fľaše, trays, florida, umývanie RC, návesov, LIS papier, LIS igelit, nakládka, triedenie ostatné;

- faktúra č. 20101201 zo dňa 12.10.2020, dátum dodania 12.10.2020, celková suma 13 969,92 eur (základ dane: 11 641,60 eur , DPH: 2 328,32 eur), predmet: fakturácia za práce na objekte EUROPOOL, Kočovce časť Rakoľuby 916 31/(TW 41): vykládka, triedenie palety, triedenie fľaše, trays, florida, umývanie RC, návesov, LIS papier, LIS igelit, nakládka, triedenie ostatné;

- faktúra č. 20101901 zo dňa 19.10.2020, dátum dodania 19.10.2020, celková suma 12 656,15 eur (základ dane 10 546,79 eur, DPH 2 109,36 eur), predmet: fakturácia za práce v objekte EUROPOOL, Kočovce časť Rakoľuby 916 31 (TW 42): vykládka, triedenie palety, triedenie fľaše, triedenie trays florida, triedenie trays flowers, umývanie RC, umývanie návesov, LIS papier, LIS igelit, nakládky, triedenie ostatné;

- faktúra č. 20102601 zo dňa 26.10.2020, dátum dodania 26.10.2020, celková suma 12 843,84 eur (základ dane 10 703,20 eur, DPH 2 140,64 eur), predmet: fakturácia za práce v objekte EUROPOOL, Kočovce časť Rakoľuby 916 31 (TW 43): vykládka, triedenie palety, triedenie fľaše, triedenie trays florida, triedenie trays flowers, umývanie RC, umývanie návesov, LIS papier, LIS igelit, nakládka, triedenie ostatné.

3. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období október 2020 uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 a 51 Zákona o DPH aj z nasledovných faktúr od daňového subjektu Amorza, s.r.o. Rázusova 12, 949 01 Nitra, IČO: 52 522 407, DIČ: 2121060458, IČ DPH: SK 2121060458 (ďalej len „Amorza s.r.o.“ alebo „dodávateľ 2/“) (pozn. spoločnosť bola z obchodného registra vymazaná dňa 10.03.2021 po prenesení sídla do iného členského štátu EÚ: Eichenstrasse, Reichelsheim, Nemecká spolková republika):

- faktúra č. 201012/01 zo dňa 12.10.2020, dátum dodania 12.10.2020, celková suma 15 686,58 eur (základ dane 13 072,15 eur, DPH 2 614,43 eur), predmet fakturácie: umývanie EPS prepraviek;

- faktúra č. 201012/02 zo dňa 12.10.2020, dátum dodania 12.10.2020, celková suma 1 208,52 eur (základ dane 1 007,10 eur, DPH 201,42 eur), predmet fakturácie: umývanie WAP prepraviek;

- faktúra č. 201026/01 zo dňa 26.10.2020, dátum dodania 26.10.2020, celková suma 13 712,88 eur (základ dane 11 427,40 eur, DPH 2 285,48 eur), predmet fakturácie: umývanie EPS prepraviek;

- faktúra č. 201026/02 zo dňa 26.10.2020, dátum dodania 26.10.2020, celková suma 1 312,26 eur (základ dane 1 093,55 eur, DPH 218,71 eur), predmet fakturácie: umývanie WAP prepraviek.

4. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia popísal úkony vykonané za účelom preverenia uplatneného práva na odpočítanie dane od deklarovaných dodávateľov, podrobne popísal skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z dokazovania v priebehu daňovej kontroly, poukázal na priebeh vyrubovacieho konania o na závery správcu dane. V súvislosti s dodávateľom 1/ (Greenovils s.r.o.) správca dane uviedol, že ho vyzval na predloženie účtovných a daňových dokladov, ktoré však dodávateľ 1/ nepredložil. Následne sa správca dane pokúšal predvolať na výsluch bývalého konateľa dodávateľa 1/ A. B., ktorý sa opakovane nedostavil na výsluch, resp. v prípade, keď sa na výsluch dostavil, odmietol vypovedať a správcovi dane napriek prísľubu nepredložil žiadnu dokumentáciu v súvislosti s prevodom obchodného podielu tejto spoločnosti na nadobúdateľa C. D. (občana Litovskej republiky). Správca dane získal informácie z výsluchu A. B. v súvislosti s daňovou kontrolou DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie marec 2020, kde uviedol, že so žalobcom v roku 2020 obchodoval, pracovníci spoločnosti Greenovils s.r.o. mali pracovné vybavenie, neboli nijako označení, boli zaškolení na dodržiavanie zásad BOZP, on toto školenie nezabezpečoval a nevedel povedať, kto to zabezpečoval. Pracovníci boli ubytovaní na Zelenej vode v penzióne Margaréta, ubytovanie mal zabezpečiť on. Nevedel sa vyjadriť, kto mal na starosti výkon práce 8 zamestnancov, kto zadával pracovné úlohy, on to však nebol. V objekte Euro Pool System Slovakia s.r.o. ich neriadil, chodil s nimi E. E., ktorý ich aj dovážal a bol s nimi v skladoch. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne spoločnosť Greenovils s.r.o. v zdaňovacom období október 2020 zamestnávala 7 pracovníkov (3 na riadny pracovný pomer, 4 na dohodu), pričom išlo o zahraničných pracovníkov nahlásených s pobytom na adrese Zelená voda, Nové Mesto nad Váhom. Z kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobie október 2020 správca

dane zistil, že žalobca si uplatnil nárok na odpočet dane od dodávateľa Greenovils s.r.o. zo 4 faktúr, dodávateľ Greenovils s.r.o. si uplatnil nárok na odpočítanie dane iba od spoločnosti Amorza s.r.o. zo 61 faktúr. V súvislosti s dodávateľom 2/ (Amorza s.r.o.) správca dane uviedol, že ho vyzval na predloženie účtovných a daňových dokladov, ktoré však dodávateľ 2/ nepredložil. Správca dane predvolal na výsluch bývalého konateľa dodávateľa 2/ C. F., ktorý najprv odmietol vypovedať, pričom predložil plnomocenstvo oprávňujúce ho konať v mene dodávateľa aj po prevode obchodného podielu na C. G. (občana Litovskej republiky). Následne správca dane vykonal výsluch svedka, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 22.06.2021. Správca dane vyhodnotil svedeckú výpoveď C. F. ako účelovú a zavádzajúcu, s cieľom formálne potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných plnení pre žalobcu. Poukázal na rozpory vyplývajúce z výpovede svedka so zisteniami správcu dane. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne spoločnosť Amorza s.r.o. zamestnávala v kontrolovanom zdaňovacom období 5 zamestnancov (2 na riadny pracovný pomer, 3 na dohodu), všetci zamestnanci mali evidovaný pobyt na Zelenej vode, Nové Mesto nad Váhom. Z kontrolných výkazov DPH správca dane zistil, že bola vykonaná fakturácia len zo strany spoločnosti Amorza s.r.o. pre spoločnosť Greenovils s.r.o., fakturácia zo strany spoločnosti Greenovils s.r.o. pre spoločnosť Amorza s.r.o. sa nepotvrdila. Spoločnosť Amorza s.r.o. si v kontrolovanom zdaňovacom období október 2020 odpočítala daň len od subdodávateľa Refreshing s.r.o., avšak spoločnosť Refreshing s.r.o. nevykázala podľa kontrolných výkazov žiadne uskutočnené zdaniteľné plnenia pre spoločnosť Amorza s.r.o. Správca dane poukázal na informácie získané z iných konaní: z daňovej kontroly DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2019, z ktorých vyplýva, že konateľ žalobcu v čase preverovaných zdaniteľných plnení H. I. je evidovaný ako bezdomovec na Obecnom úrade Šoporňa, ako aj z daňovej kontroly DPH u daňového subjektu M-WIZARD s.r.o., kde bol ako svedok vypočutý H. I. a tento sa vyjadril, že je konateľom viacerých firiem, v minulosti bol bielym koňom, nerobil žiadnu ekonomickú činnosť, podpisoval účtovníčke nejaké papiere. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov výzvou zo dňa 26.04.2021 za účelom vyjadrenia k ekonomickej činnosti žalobcu a predloženia účtovných a daňových dokladov, ktoré správcovi dane napriek výzve neboli predložené. Na základe uvedenej výzvy podal žalobca vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v kontrolovanom zdaňovacom období mal 22 zamestnancov, na podnikanie využíval priestory spoločnosti Euro Pool System Slovakia s.r.o., uviedol okolnosti začatia obchodnej spolupráce s dodávateľmi Amorza s.r.o. a Greenovils s.r.o. a s ich konateľmi, uviedol, že služby boli zabezpečované čiastočne zamestnancami žalobcu a čiastočne zrejme subdodávateľmi, služby fakturované spoločnosťami Amorza s.r.o. a Greenovils s.r.o. boli následne fakturované spoločnosti Euro Pool System Slovakia s.r.o. Správca dane analýzou predložených pracovných zmlúv zistil, že zamestnanci žalobcu sú prevažne ukrajinskej národnosti a mzdové náklady boli na nízkej úrovni. Z predloženej Zmluvy o spolupráci a poskytnutí služieb uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Amorza s.r.o., ako aj zo Zmluvy o spolupráci a poskytnutí služieb uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Greenovils s.r.o. správca dane zistil, že dodávatelia sa zaviazali pre žalobcu zabezpečiť vykonávanie prác prostredníctvom poskytnutia pracovníkov, pričom odmena podľa dohodnutého cenníka mala byť vyúčtovaná vždy spoločne za každý kalendárny mesiac. Správca dane poukázal na nesúlad zmluvných podmienok, pretože v účtovníctve sa nachádzajú 4 dodávateľské faktúry od dodávateľa Amorza s.r.o. a 4 dodávateľské faktúry od dodávateľa Greenovils s.r.o. v rámci jedného mesiaca s predmetom fakturácie členeným na dni v mesiaci. Obidve zmluvy sú obsahovo aj vizuálne totožné. Žalobca napriek výzve správcovi dane nepredložil cenníky, na základe ktorých bola stanovená odmena za poskytnutie služieb v zmysle uvedených zmlúv, čím neodstránil pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní fakturovaných služieb. Vzhľadom na neposkytnutie súčinnosti zo strany žalobcu správca dane preveroval úhrady dodávateľských faktúr od dodávateľov Amorza s.r.o. a Greenovils s.r.o. v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s., pričom zistil, že dispozičné právo k účtu nemá súčasný konateľ žalobcu (F. J.), ani predošlý konateľ (H. I.), na účte sú síce evidované odchádzajúce platby dodávateľom Amorza s.r.o. a Greenovils s.r.o., avšak podľa variabilných symbolov, ktoré predstavujú čísla dodávateľských faktúr, ako aj podľa sumy jednotlivých faktúr, sa na tomto bankovom účte úhrady dodávateľských faktúr za zdaňovacie obdobie október 2020 nenachádzajú.

5. Správca dane ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v spoločnosti PAMEL s.r.o. (poskytovateľ ubytovania na Zelenej vode, penzión Margaréta) preveroval ubytovaných hostí pričom zistil, že v októbri 2020 mala spoločnosť PAMEL s.r.o. uzatvorenú zmluvu so žalobcom (ktorá správcovi dane nebola predložená), avšak táto spoločnosť v uvedenom období neposkytovala ubytovanie pre pracovníkov spoločnosti Greenovils s.r.o., Amorza s.r.o. ani Euro Pool System Slovakia s.r.o. Podľa predloženého zoznamu ubytovaných osôb v penzióne Margaréta za október 2020 (37 osôb) správca dane zistil,

že zoznam osôb sa vzťahuje len na žalobcu a ubytovateľ sa vyjadril, že neposkytoval ubytovanie pre pracovníkov iných spoločností. Správca dane však zistil, že žalobca znášal náklady na ubytovanie 5 zamestnancov spoločnosti Greenovils s.r.o., hoci tieto osoby neboli zamestnancami žalobcu. Uvedené zistenie je v rozpore s výpoveďou A. B. (konateľa Greenovils s.r.o.), ktorý uviedol že ubytovanie pre svojich zamestnancov zabezpečoval on. Správca dane za účelom zistenia, ktoré osoby reálne vykonali čistiace a triediace práce v skladových priestoroch odberateľa Euro Pool System Slovakia s.r.o., zaslal autorizovanému bezpečnostnému technikovi a technikovi požiarnej ochrany K. L. E. výzvu, na základe ktorej doručil vyjadrenie s tým, že zamestnanci žalobcu vykonávali prácu v spoločnosti Euro Pool System Slovakia s.r.o. a v spoločnosti HOPI Senec, pričom zistil, že so spoločnosťou Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. K. E. nemal uzatvorenú zmluvu, z predloženej dokumentácie (zoznam zamestnancov spoločnosti Alvaro s.r.o.) vyplýva, že školení boli 3 pracovníci žalobcu, ktorí pracovali v skladových priestoroch odberateľa Euro Pool System Slovakia s.r.o., preškolenie zamestnancov spoločnosti Greenovils s.r.o. (v zmysle vyjadrenia A. B.) sa nepotvrdilo. Správca dane ďalej preveroval uskutočnené zdaniteľné plnenia žalobcu pre jeho odberateľa (Euro Pool System Slovakia s.r.o.), pričom z kontrolných výkazov zistil, že žalobca vykázal uskutočnené zdaniteľné plnenia pre tohto odberateľa a uvedený odberateľ má faktúru z 31.10.2020 od žalobcu zahrnutú v účtovníctve. Odberateľ žalobcu uviedol, že rokoval s vtedajším konateľom žalobcu (M. M.), koordinátorom za žalobcu bol p. M. B., odberateľ nedisponuje listinnými dokladmi preukazujúcimi zoznam pracovníkov žalobcu, ktorí služby v sklade odberateľa v októbri 2020 vykonali, žalobcovi pridelil 50 ks čipov (označených číslami 1 až 50) a odovzdal ich koordinátorovi p. B.. Za odberateľa koordinoval vykonanie fakturovaných služieb a kontroloval ich kvalitu v mieste výkonu služieb zamestnanec spoločnosti Euro Pool System Slovakia s.r.o. p. A. K.. Správca dane uviedol, že na základe zistení nemá pochybnosti o uskutočnených zdaniteľných plneniach žalobcu, ale o prijatých zdaniteľných plneniach od spoločnosti Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o., z ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane. Správca dane vykonal výsluch svedka A. K., o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 07.12.2021. Po vyhodnotení tejto výpovede zistil nasledovné nezrovnalosti: svedok A. K. označil za osobu, ktorá zadávala pokyny a koordinovala pracovníkov za žalobcu, p. M. B., svedok C. F. za koordinátora žalobcu označil „E.“ (E. E.), ktorý mal „púšťať zamestnancov“ do logistického centra, hoci podľa p. K. mali zamestnanci k dispozícii čipové karty umožňujúce im vstup do skladových priestorov. Svedok A. K. nemal vedomosť o tom, že by v logistickom centre pracovali pracovníci iných spoločností okrem zamestnancov žalobcu, nepoznal spoločnosť Greenovils s.r.o., ani A. B., nepoznal ani spoločnosť Amorza s.r.o., ani jej konateľa p. F.. Podľa svedka p. K. všetci pracovníci vykonávajúci práce v logistickom centre museli byť preškolení na BOZP, preškolenie zamestnancov spoločnosti Greenovils s.r.o. sa nepotvrdilo. A. K. správcovi dane predložil počty pracovníkov žalobcu v jednotlivých dňoch v mesiaci október 2020 s členením na dennú a nočnú smenu, pričom z predloženého zoznamu nie je zrejmé, akí pracovníci nastúpili na smenu za akú spoločnosť, pretože predložený zoznam vykazuje nadpočty personálnych kapacít žalobcu aj jeho dodávateľov. Žalobca mal v zdaňovacom období október 2020 k dispozícii 20 zamestnancov, dodávateľ Greenovils s.r.o. 7 zamestnancov, dodávateľ Amorza s.r.o. 5 zamestnancov, t. j. spolu 32 zamestnancov. V niektorých dňoch pracovalo v dennej a nočnej smene spolu 42 zamestnancov, čo je nelogické, keďže ani žalobca ani jeho dodávatelia spolu nedisponovali takými počtami pracovníkov, v akom počte nastúpili na smeny.

6. Správca dane konštatoval, že v rámci vykonávanej daňovej kontroly viedol rozsiahle dokazovanie, no napriek tomu sa nepodarilo jednoznačne a bezpochyby preukázať, že fakturované plnenia od dodávateľov Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. boli skutočne vykonané tak, ako je uvedené na sporných faktúrach. Poukázal na to, že dôkazným bremenom preukázateľnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia nielen po formálnej stránke, ale aj po stránke obsahovej, je zaťažený daňový subjekt. Ak vzniknú pochybnosti o hodnovernosti a pravdivosti predložených dokladov a daňový subjekt neodstráni pochybnosti, správca dane v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov tieto dôkazy neuzná. Žalobcovi právo na odpočítanie dane nevzniklo, pretože nebolo preukázané, že dodanie sa uskutočnilo tak, ako bolo deklarované na dodávateľských faktúrach od dodávateľov Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. Správca dane zaslal žalobcovi Oboznámenie zo dňa 13.12.2021, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 03.01.2022, v ktorom žalobcu informoval o všetkých úkonoch a o všetkých zisteniach a pochybnostiach v rámci predmetnej daňovej kontroly a vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam a k predloženiu dokladov a dôkazov preukazujúcich reálnosť deklarovaných prijatých zdaniteľných plnení (splnenie § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) a § 19 Zákona o DPH). Žalobca v stanovenej lehote nereagoval a správcovi dane nepredložil vyjadrenie ani doklady/dôkazy preukazujúce reálnosť prijatých zdaniteľných plnení. Správca dane následne o výsledku daňovej

kontroly vyhotovil Protokol zo dňa 24.01.2022, súčasťou ktorého bola výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Žalobca sa k Protokolu vyjadril podaním zo dňa 21.03.2022. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol svoje vyjadrenie k pripomienkam a námietkam uvedeným žalobcom vo vyjadrení k Protokolu, vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie. V rámci vyrubovacieho konania správca dane zaslal žalobcovi Oznámenie zo dňa 20.04.2022, v ktorom určil žalobcovi deň prerokovania pripomienok k Protokolu na 19.05.2022. V stanovený termín prerokovania pripomienok k Protokolu sa žalobca k správcovi dane nedostavil, o čom bol spísaný Úradný záznam zo dňa 20.05.2022. Z dôvodu, že prerokovanie pripomienok k Protokolu sa neuskutočnilo, správca dane zaslal žalobcovi Oznámenie zo dňa 20.05.2022, podľa ktorého žalobcu informoval o všetkých úkonoch vykonaných v rámci vyrubovacieho konania. Správca dane uviedol, že zotrval na prijatých záveroch v Protokole a vyhodnotil zistený skutkový stav s tým, že k dodaniu fakturovaných plnení nedošlo tak, ako je uvedené na sporných faktúrach zo strany dodávateľov Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. Správca dane konštatoval, že na základe objektívnych zistení, vzájomného posúdenia a vyhodnotenia všetkých dôkazov, nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľov Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. v celkovej hodnote 14 104,28 eur za zdaňovacie obdobie október 2020, pretože došlo k porušeniu § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) a § 19 Zákona o DPH.

7. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 103306803/2022 zo dňa 08.12.2022 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol obsah odvolania žalobcu, opísal zistený skutkový stav zhodne, ako je podrobne opísaný v rozhodnutí správcu dane (viď body 2 - 6 tohto rozsudku), odcitoval ustanovenia Zákona o DPH [§ 9 ods. 1, § 19 ods. 2, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a)], ustanovenia Daňového poriadku (§ 3 ods. 1, 2, 3, 9, § 24 ods. 1, 2, 4, § 45 ods. 2 písm. c), d) a e), § 46 ods. 5, § 63 ods. 5) a konštatoval, že sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným správcom dane v jeho rozhodnutí. Poukázal na to, že zistenia správcu dane vniesli do posudzovanej veci dôvodné pochybnosti o reálnosti dodávky služby žalobcovi, t. j. že boli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 Zákona o DPH, keďže pre vznik tohto práva je potrebné preukázanie vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH. Bolo na žalobcovi, aby relevantným spôsobom (nielen formálnymi dokladmi) preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok a preukázal reálnosť dodania služieb dodávateľmi uvedenými na faktúrach (Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o.). Podľa žalovaného ani potvrdenie konateľov dodávateľov o vyhotovení faktúr a dodaní služby nie je dostatočným dôkazom o uskutočnení zdaniteľného obchodu, ak tieto skutočnosti neboli podporené ďalšími dôkazmi, resp. boli zisteniami správcu dane spochybnené. Žalobca po spochybnení ním deklarovaného uskutočnenia zdaniteľného plnenia jednotlivými zisteniami správcu dane podľa žalovaného neprodukoval žiadnu relevantnú argumentáciu, resp. nevyvinul procesnú aktivitu spočívajúcu v predložení dôkazov, ktorá by mala za následok prenos dôkazného bremena na správcu dane. Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Nesplnenie hmotnoprávnych podmienok nie je možné odpustiť. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na odpočítanie dane. Pokiaľ daňový subjekt takéto dôkazy predložiť nevie, znamená to neunesenie dôkazného bremena.

8. Žalovaný sa následne vyjadril k odvolacím námietkam uvedeným žalobcom v odvolaní: k námietke, že práce vyfakturované žalobcom spoločnosti Euro Pool System Slovakia s.r.o. boli v skutočnosti vykonané a predmet fakturácie existoval, žalovaný uviedol, že táto je nedôvodná, pretože správca dane nespochybňoval dodanie prác žalobcom odberateľovi, avšak žalobca neposkytol žiaden relevantný dôkaz (predložil len formálne doklady) a správcovi dane sa napriek vykonanému dokazovaniu nepodarilo zaobstarať také dôkazy, ktoré by preukazovali, že služby boli žalobcovi poskytnuté. Žalobca nepredložil dôkazy o tom, koľko osôb prácu vykonalo, neuviedol, koľko osôb bolo potrebných na vykonanie vyfakturovaných prác a nepreukázal ani to, že nemal možnosť vykonať vyfakturované práce prostredníctvom vlastných zamestnancov. Odberateľ predložil dôkazy o vykonaní prác podľa počtu pracovníkov na dennú a nočnú smenu (v niektorých dňoch 42 pracovníkov). Argument, že spoločnosť Greenovils s.r.o. disponovala siedmimi zamestnancami, resp. spoločnosť Amorza s.r.o. piatimi zamestnancami a mali možnosť fakturované práce pre žalobcu vykonať, nie je dôkaz o tom, že práce vykonali deklarovaní dodávatelia, ktorí objektívne neboli schopní požadovaný rozsah služieb u odberateľa zabezpečiť. Odberateľ zdokumentoval vykonanie prác podstatne vyšším počtom osôb, než akými disponovali deklarovaní dodávatelia spolu, pričom žalovaný podotkol, že služby neboli poskytnuté

ani dodávateľmi. K námietke, že zamestnanci evidovaní na spoločnosť Greenovils s.r.o. boli ubytovaní v penzióne Margaréta, ktoré zabezpečil žalobca na vlastné náklady, nepreukazuje v kontexte ďalších dôkazov uskutočnenie fakturovaných prác touto spoločnosťou. K námietke, že A. B. potvrdil spoluprácu so žalobcom žalovaný uviedol, že tento sa ani na opakované predvolanie za účelom svedeckej výpovede k správcovi dane nedostavil. Za zdaňovacie obdobie marec 2020 síce potvrdil, že žalobcu pozná a obchodoval s ním, avšak nevedel ako vznikla obchodná spolupráca, ani s kým komunikoval, neuviedol, koľkými zamestnancami mali byť práce vykonané, neuviedol ich identifikačné údaje, nebol prítomný pri vykonávaní prác a nevedel, kto zamestnancov usmerňoval, neposkytol im pracovné oblečenie, elektronické karty, nezabezpečoval školenie BOZP, práce neodovzdával a ani nekontroloval. Zamestnanec odberateľa - svedok A. K., ktorý koordinoval vykonanie fakturovaných služieb žalobcom a kontroloval ich kvalitu v mieste výkonu služieb v depe Beckov (logistické centrum Kočovce, časť Rakoľuby), A. B. ani spoločnosť Greenovils s.r.o. nepozná. Doklady preukazujúce uskutočnenie služieb spoločnosťou Greenovils s.r.o., ku ktorým sa svedok A. B. vyjadril, že ich pošle, nepredložil. Svedeckou výpoveďou A. B. nebolo preukázané vykonanie prác spoločnosťou Greenovils s.r.o. K námietke, že C. F. potvrdil spoluprácu so žalobcom žalovaný uviedol, že tento na prvom ústnom pojednávaní nevypovedal a predložil len dôkazy o tom, že už nedisponuje účtovníctvom spoločnosti Amorza s.r.o., pričom predložil plnomocenstvo na zastupovanie spoločnosti Amorza s.r.o. udelené novým konateľom po prevode obchodného podielu. Vo svedeckej výpovedi uviedol, že spoločnosť nemala majetok, neidentifikoval osobu, ktorá viedla účtovníctvo, kanceláriu nemal. Uviedol len, že konateľ žalobcu sa volá M. M., oslovil ho prvý za účelom obchodnej spolupráce, zmienil sa o „E.“, ktorý to tam „dirigoval", mal „púšťať“ zamestnancov do skladu a odovzdával mu faktúry pre žalobcu. Zo zistení správcu dane vyplýva, že E. E. bol zamestnancom žalobcu na pracovnej pozícii team leader, nebol vo vzťahu k spoločnosti Amorza s.r.o. K predmetu fakturácie svedok uviedol, že mu pomáhal aj A. B., uvedené sa nepotvrdilo ani formálne, podľa údajov v kontrolných výkazoch spoločnosť Amorza s.r.o. nevykázala spoločnosť Greenovils s.r.o. ako svojho dodávateľa. Spoločnosť Euro Pool System Slovakia s.r.o. v súvislosti s faktúrami od žalobcu rokovala len s vtedajším konateľom M. M. a koordinátorom p. B., ktorému odovzdala „čipy“ označené č. 1-50. Zamestnanec odberateľa - svedok A. K., C. F. ani spoločnosť Amorza s.r.o. nepozná. K vyhodnoteniu svedeckej výpovede C. F. žalobcom žalovaný uviedol, že nie je možné prihliadať na vysvetlenie žalobcu namiesto vysvetlenia svedka. Žalobca bol upovedomený o výsluchu tohto svedka, mal možnosť klásť mu otázky. Svedeckou výpoveďou C. F. nebolo preukázané vykonanie prác spoločnosťou Amorza s.r.o.

9. Žalovaný k námietke, že všetky faktúry vystavené spoločnosťou Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. boli uhradené uviedol, že poukázanie na úhrady faktúr bez toho, aby bolo preukázané, že údaje na faktúrach odrážajú reálne plnenie, nie je dostačujúce. K samotnej úhrade faktúr žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil dôkazy o úhrade faktúr spoločnostiam Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o., a to ani na výzvu správcu dane. Úhrady sporných faktúr nedokumentujú ani výpisu z účtu získané správcom dane prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s. K tvrdeniu žalobcu, že sa uistil, že spoločnosť Greenovils s.r.o. má zamestnancov a je teda schopná objednávané práce vykonať v požadovanom rozsahu, žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy. Zmluvu o spolupráci uzatvoril žalobca ako objednávateľ s poskytovateľom (Greenovils s.r.o.) dňa 17.02.2020, pričom z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že prvý zamestnanec bol registrovaný od 01.03.2020, a preto pred podpisom zmluvy nemala táto spoločnosť zamestnancov. Ďalší dvaja zamestnanci boli prihlásení až v júni 2020. A. B. sa stal konateľom dňa 17.12.2019, jeho funkcia bola zapísaná v obchodnom registri dňa 31.01.2020. K tvrdeniu, že spoločnosť Amorza s.r.o. má zamestnancov a je schopná objednávané práce vykonať v požadovanom rozsahu, nepredložil žalobca žiadne dôkazy. Zmluvu o spolupráci uzatvoril žalobca ako objednávateľ s poskytovateľom (Amorza s.r.o.) dňa 21.02.2020, pričom z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že zamestnanci v počte 3 boli registrovaní od 01.03.2020, štvrtý v auguste 2020 a piaty dňa 22.10.2020. C. F. sa stal konateľom dňa 31.12.2019, funkcia konateľa bola zapísaná v obchodnom registri dňa 24.01.2020. V spoločnostiach obidvoch dodávateľov (Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o.) bola predtým jedinou konateľkou a spoločníčkou N. O.. Obidve spoločnosti nemali históriu, ani podnikateľské zázemie. Žalovaný poukázal na to, že výber dôveryhodných obchodných partnerov je záležitosťou daňového subjektu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/3/2018. Z vyjadrenia žalobcu nie je zrejmé, aké údaje boli zverejnené na Finstate v čase uzatvárania zmlúv žalobcom so spoločnosťami Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o., na základe ktorých si preveril obchodných partnerov, keď tieto spoločnosti v čase uzatvorenia zmlúv so žalobcom boli bez histórie, nemali zamestnancov a mali len virtuálne sídlo. Pre úplnosť žalovaný poukázal na to, že u deklarovaných dodávateľov došlo k zmene konateľov, novými

konateľmi sa stali cudzí štátni príslušníci, účtovníctvo nebolo pre správcu dane dostupné, spoločnosti sú nekontaktné. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/4/2016. Žalovaný konštatoval, že kľúčovým pre právne posúdenie veci je zistenie správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal reálne dodanie dodávok - služieb tak, ako to bolo uvedené vo faktúrach predložených správcovi dane. K obrane žalobcu, že nemôže niesť zodpovednosť za konanie iného podnikateľského subjektu, že nevedel ani nemohol vedieť o tom, ktoré faktúry boli prijaté jeho obchodným partnerom, v akej sume, za aké práce a v akom stave je evidencia dochádzky zamestnancov žalovaný uviedol, že sa nedotýka merita tohto sporu. Správca dane nepripisoval na ťarchu žalobcu uvedené skutočnosti. Žalovaný poukázal na judikatúru NSS SR a NS SR týkajúcu sa dôkazného bremena a prenosu dôkazného bremena. V preskúmavanom prípade došlo preukázateľne k spochybneniu dodania zdaniteľného plnenia založenému na relevantných dôkazoch správcu dane. Daňový subjekt musí mať základné informácie o službách, ich pôvode, o tom, ako zdaniteľný obchod prebehol (voči odberateľovi - objednávateľovi vystupoval ako jediný dodávateľ a zabezpečoval potrebným počtom osôb objednaný rozsah prác), akým spôsobom dodali deklarovaní dodávatelia služby v priestoroch odberateľa (ak by tieto služby reálne poskytli), kde a za akých okolností došlo k prevzatiu služby, kto, kedy a hlavne v akom rozsahu tieto práce vykonal, resp. kto a akým spôsobom sa o uskutočnenie obchodu pričinil a pod. V súvislosti s poukazom žalobcu na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C - 354/03 Optigen Ltd. zo dňa 12.01.2006 žalovaný poukázal na rozsudok NSS SR sp. zn. 2Sfk/26/2022, v zmysle ktorého skutočnosť, či žalobca vedel alebo vedieť mohol o svojej účasti na podvode, resp. či prijal dostatočné opatrenia, aby sa účasti na podvode vyhol, sa stáva relevantnou z hľadiska nepriznania odpočtu DPH, až keď by bolo konštatované splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, čo v preskúmavanom prípade nenastalo. Subjekt, u ktorého sa vyskytnú pochybnosti alebo nezrovnalosti, ktoré nekorešpondujú s údajmi deklarovanými preverovaným daňovým subjektom, ktorý s ním konal a bol priamo účastný deklarovaného zdaniteľného plnenia, nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie, nakoľko bol sám spoluaktérom tejto transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia odpočtu DPH. Správca dane primárne spochybňuje obchodný vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľmi, pričom od žalobcu požadoval preukázanie len takých skutočnosti, ktoré boli plne pod kontrolou žalobcu a vo sfére jeho vplyvu.

10. K námietke, že odberateľ (Euro Pool System Slovakia s.r.o.) potvrdil, že v jeho priestoroch sa vykonávali práce, ale nevie povedať, či práce boli vykonané subdodávateľom a ani nedisponuje informáciou, že služby nebudú vykonané žalobcom, žalovaný uviedol, že odberateľ potvrdil dodanie služieb len žalobcom, nemal vedomosť o tom, že by služby boli vykonávané inou osobou, komunikoval s p. M.. Odberateľ nedisponuje evidenciou o vzťahu so spoločnosťou Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. Pokiaľ by boli služby vykonávané inou osobou, žalobca mal povinnosť o tom odberateľa informovať. Objednávka, ktorú podpísal žalobca a odberateľ 20.05.2019 a Dodatok č. 1 podpísaný dňa 18.12.2019 na obdobie do 31.12.2020 obsahuje „zvláštne ujednanie“, podľa ktorého je zhotoviteľ - žalobca oprávnený poveriť prevedením služby inú osobu, pokiaľ bude o tejto skutočnosti objednávateľa (Euro Pool System Slovakia s.r.o.) informovať minimálne 30 kalendárnych dní vopred. Odberateľ nemal vedomosť o tom, že by služby poskytovali iné osoby ako zamestnanci žalobcu. Výpoveďami svedkov nebolo preukázané, že spoločnosti Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. vykonávali práce na objekte Euro Pool System Slovakia s.r.o. K vysvetleniu, že odberateľ nevie povedať, že služby/práce budú poskytované/vykonávané prostredníctvom subdodávateľov, žalovaný poukázal na rozsudok NSS SR sp. zn. 4Sžfk/4/2019. Námietka žalobcu, že na základe faktúr od spoločnosti Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. za mesiac október 2020, ktoré boli vystavené podľa § 71 Zákona o DPH, boli služby skutočne dodané, čím žalobca splnil všetky zákonom stanovené podmienky pre odpočet dane, nie je podľa žalovaného dôvodná. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 10Sžfk/83/2019 a sp. zn. 8Sžf/19/2015, v ktorých sa zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt. Preukázanie dodávok tovaru a služieb faktúrami nie je postačujúce. Tiež poukázal na judikatúru týkajúcu sa otázky rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní, podľa ktorej sa ustálilo, že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu, či preberací protokol, ak správca dane nadobudne pochybnosti o reálnosti takýchto obchodov a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. V tomto prípade správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je to uvedené na daňovým subjektom predložených faktúrach. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový

subjekt na predloženie ďalších dôkazov (Oboznámenie č. 102552063/2021 zo dňa 13.12.2021). Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na daňovom subjekte, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v preskúmanom prípade nestalo. Žalobca na Oboznámenie zo dňa 13.12.2021, ktoré obsahovalo vzniknuté pochybnosti v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku, nereagoval. Postup správcu dane, ktorým spochybnil dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotil ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné. Úvahy správcu dane odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak, účinne viedli k opätovnému prenesenie dôkazného bremena na žalobcu, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno žalobcu považovať za neunesené. Záver správcu dane o tom, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno na preukázanie reálnosti dodania fakturovaných služieb deklarovanými dodávateľmi, je preto podľa žalovaného potrebné považovať za náležite vyargumentované. Ak žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nemohol úspešne a právne účinne uplatniť svoj nárok na odpočet DPH. Závery rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf/108/2009, na ktoré poukázal žalobca, v tomto prípade nie je možné aplikovať. Správca dane za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu verifikoval doklady predložené žalobcom, vyzval ho na preukázanie jeho tvrdení, predvolával bývalých konateľov dodávateľov, vypočul svedkov konajúcich za dodávateľov, vyzval k súčinnosti odberateľa, vypočul jeho zamestnanca ako svedka, vyzval k súčinnosti ubytovateľa, Sociálnu poisťovňu, banku, využil informácie správcu dane z jeho činnosti, a teda vykonával dokazovanie objektívne. V súvislosti s poukazom žalobcu na judikatúru Ústavného súdu SR, resp. na rozsudky NS SR a ESĽP žalovaný uviedol, že je dôkazným bremenom žalobcu preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov a nielen uvádzať právne názory v týchto rozsudkoch uvedené (rozsudky NS SR sp. zn. 2 Sžoks/126/2006, sp. zn. 7Sžo/76/2016, rozhodnutie ESĽP vo veci Van Marle & Ors v. Holandsko 1986). V súvislosti s poukázaním žalobcu na to, že správca dane sa musí riadiť aj Správnym poriadkom, žalovaný poukázal na § 163 Daňového poriadku, podľa ktorého na daňové konanie sa Správny poriadok nevzťahuje.

11. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie, ktorým preveroval reálnosť zdaniteľných plnení, či bolo realizované tak, ako je deklarované na sporných faktúrach vystavených spoločnosťou Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. Poukázal na všetky okolnosti obchodov, z ktorých je zrejmé, že tak ako je uvedené na dodávateľských faktúrach, obchod neprebehol. V skutočnosti dodávateľské spoločnosti v priestoroch odberateľov služby neposkytovali. Pre dodávateľov je spoločné, že boli v kontakte len so žalobcom, nikdy neprišli do kontaktu s odberateľom, žalobca ako jediný zabezpečoval ubytovanie osobám, z ktorých viaceré neboli stotožnené ani vo vzťahu k žalobcovi ani vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom. Spoločným znakom deklarovaných dodávateľov je, že konatelia uzatvorili so žalobcom zmluvy krátko nato, ako sa stali konateľmi, mali virtuálne sídlo, nevlastnili majetok, konatelia nemali vedomosť o fungovaní spoločnosti a o povinnostiach zamestnávateľa. Od žalobcu sa dalo logicky očakávať, že bude vedieť podstatné skutočnosti o ním realizovanom obchode, naviac, keď voči odberateľovi vystupoval ako jediný dodávateľ. Správca dane podľa žalovaného v rozhodnutí poukázal na rozporuplné výpovede svedkov, ktorí konali za dodávateľov v preverovanom období. Svedecké výpovede neprispeli k preukázaniu, že by v skutočnosti spoločnosti Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. zabezpečovali služby uvedené na faktúrach. Žalovaný poukázal na rozsudok NSS SR sp. zn. 10 Sžfk/83/2019. vyžaduje na vznik nároku na odpočet dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočné realizovanie plnenia. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie žalobcu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu dodal. Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. V preskúmavanom prípade správca dane relevantne spochybnil dôkazy predložené žalobcom, predvolal svedkov, vypočul svedkov za dodávateľa aj odberateľa, zisťoval úhrady dodávateľských faktúr v súčinnosti s bankou, zisťoval informácie v súvislosti s ubytovaním so spoločnosťou PAMEL s.r.o. (žalobca zoznam ubytovaných osôb nepredložil), zisťoval osoby, ktoré mali zabezpečené školenie BOZP a PO v súčinnosti s K. L. E., využil informácie známe správcovi dane z jeho činnosti a napriek vykonanému dokazovaniu sa mu nepodarilo zaobstarať také dôkazy, ktoré by preukázali, že služby boli žalobcovi vôbec poskytnuté. Správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, žalobca bol so všetkými dôkazmi riadne oboznámený a mal právo sa k nim vyjadriť. Žalobca nenavrhol dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemohol predložiť, dňa 19.05.2022 sa nedostavil

na prerokovanie pripomienok k Protokolu (svoju neúčasť neospravedlnil), nespolupracoval v priebehu výkonu daňovej kontroly so správcom dane (nereagoval na Výzvu správcu dane zo dňa 22.06.2021, ani na Oboznámenie zo dňa 13.12.2021). Rozhodnutie správcu dane obsahuje všetky náležitosti podľa § 63 ods. 3 a 5 Daňového poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že obsahuje také úvahy, ktorými sa správca dane pri hodnotení vykonaných dôkazov spravoval a obsahuje aj záver, ku ktorému dospel.

Žaloba

12. Žalobca sa správnu žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane za zdaňovacie obdobie október 2020 a žiadal uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Mal za to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a vychádza z nesprávneho skutkového a právneho stavu veci. Tvrdil, že splnil všetky zákonom uvedené podmienky na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťami Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o., ktoré sa týkali dodania služieb, ktoré žalobca následne fakturoval svojmu odberateľovi – spoločnosti Euro Pool System Slovakia s. r. o. Žalobca mal za to, že v priebehu konania bolo preukázané, že práce vyfakturované žalobcom spoločnosti Euro Pool System Slovakia s. r. o. boli v skutočnosti vykonané a predmet fakturácie bezpochyby existoval. Túto skutočnosť podľa žalobcu potvrdil svedok A. K.. V tomto smere aj prvostupňový orgán konštatoval, že nemá pochybnosti o uskutočnených zdaniteľných plneniach žalobcu dodaných spoločnosti Euro Pool System Slovakia s. r. o. Žalobca uviedol, že spoločnosť Greenovils s. r. o. ako dodávateľ služieb v októbri 2020 zamestnával 7 zamestnancov, a teda mal možnosť prostredníctvom nich fakturované práce pre žalobcu aj vykonať, čo vyplýva aj z potvrdenia Sociálnej poisťovne. Obdobne uviedol, že spoločnosť Amorza s.r.o. ako dodávateľ služieb v októbri 2020 zamestnával 5 zamestnancov, a teda aj tento dodávateľ mal možnosť prostredníctvom nich fakturované práce pre žalobcu vykonať, čo tiež vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne. Podľa žalobcu z výpovede p. C. F. (konateľa spoločnosti Amorza s.r.o. v mesiaci október 2020) vyplýva, že tento dodávateľ vykonával pre žalobcu viacero činností, vrátane čistiacich prác, pričom tento popísal priebeh spolupráce so žalobcom, potvrdil existenciu zmluvy medzi oboma spoločnosťami a ozrejmil činnosť spoločnosti Amorza s.r.o. pre žalobcu. Svedok tiež potvrdil, že pozná spoločnosť Greenovils s.r.o. i p. A. B.. Žalobca vo vzťahu k spoločnosti Greenovils s.r.o. poukázal na to, že daňové orgány spochybňujú reálnosť plnení uskutočnených podľa kontrolovaných faktúr tým, že účtovníctvo spoločnosti Greenovils s.r.o. je nedostupné. Tento záver považuje žalobca za neopodstatnený a nezodpovedajúci skutočnému stavu. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za konanie iného samostatného podnikateľského subjektu, pretože nevedel a ani nemohol vedieť, ktoré faktúry boli prijaté jeho obchodným partnerom, v akej sume, za aké práce a v akom stave je evidencia dochádzky zamestnancov. Žalobca uviedol, že ešte pred začiatkom spolupráce sa uistil, že spoločnosť Greenovils s.r.o. má zamestnancov a je schopná objednávané práce vykonať v požadovanom rozsahu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-354/03 Optigen Ltd. Žalobca poukázal na to, že žalovaný i správca dane ako príčinu neuznania odpočítania DPH uviedli to, že hoci spoločnosť Euro Pool System Slovakia s.r.o. potvrdila, že v jej priestoroch sa vykonávali práce, ale nevie povedať, či práce boli vykonané subdodávateľom a ani nedisponovala informáciou, že služby nebudú vykonané žalobcom. Správca dane tak napriek preukázanému faktu poskytnutia služieb neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dôvodu, že objednávateľ nedisponoval informáciou o tom, že práce boli vykonávané žalobcom subdodávateľsky. Podľa žalobcu vyjadrenie konečného odberateľa žalobcu o tom, že nevie povedať, či práce boli vykonané subdodávateľsky, nesvedčí o tom, že práce neboli vykonané subdodávateľom. Ďalej žalobca poukázal na závery správcu dane vo vzťahu k výsledkom preverenia ubytovania osôb v spoločnosti PAMEL s.r.o. a údajov získaných zo Sociálnej poisťovne, keď správca dane konštatoval, že žalobca znášal náklady na ubytovanie piatich zamestnancov, ktorí neboli zamestnancami žalobcu, poukazujúc aj na rozpor s výpoveďou A. B.. Podľa žalobcu správca dane zistil, že reálne existovali fyzické osoby, ktoré pre odberateľa žalobcu (Euro Pool System Slovakia s.r.o.) vykonávali práce a boli ubytované na adrese tak, ako uvádza Sociálna poisťovňa, čo je dôkazom preukazujúcim reálnosť poskytnutia služieb. Mal za to, že aj spoločnosť PAMEL s.r.o. potvrdila reálnosť zamestnancov spoločnosti Greenovils s.r.o., ktorí vykonávali práce pre žalobcu v objekte jeho odberateľa.

13. Žalobca vo vzťahu k spoločnosti Amorza s.r.o. poukázal na vyhodnotenie výpovede bývalého konateľa tejto spoločnosti p. C. F. správcom dane ako účelovej a zavádzajúcej, poukazujúc na rozpory s inými dôkazmi, ktoré vyhodnotenie žalobca považuje za nesprávne. Podľa žalobcu predložením objednávok a preberacích protokolov svedok fakticky odpovedal na otázku správcu dane, či boli vystavené aj iné doklady okrem faktúr a pokiaľ správca dane mal za to, že výpoveď tohto svedka je v rozpore so zadováženými dôkazmi, mal ho konfrontovať. Neobstojí podľa žalobcu tvrdenie správcu dane, že žalobca mal byť prítomný na výsluchu svedka a svojimi otázkami odstrániť pochybnosti v jeho výpovedi. Chybné uvedenie počtu zamestnancov spoločnosti Amorza s.r.o. v kontrolovanom období podľa žalobcu preukazuje len skutočnosť, že p. F. je len človek a nemôže si presne pamätať počet zamestnancov vo firme, ktorú predal. K tvrdeniu svedka, že pomáhal v skladových priestoroch, hoci nebol zamestnancom spoločnosti Amorza s.r.o. žalobca uviedol, že ako konateľ spoločnosti mohol vykonávať činnosť za spoločnosť. Samotné vyjadrenie spoločnosti Euro Pool System Slovakia s.r.o. ako konečného odberateľa žalobcu o tom, že nevie povedať, či práce boli vykonané subdodávateľsky, podľa žalobcu nesvedčí o tom, že práce neboli vykonané subdodávateľom. Žalobca mal zato, že splnil podmienky na uplatnenie nadmerného odpočtu dane v zmysle § 19 ods. 2, § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, odpočítal daň na základe faktúr od spoločnosti Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o., ktoré boli vystavené podľa § 71 Zákona o DPH, služby boli skutočne dodané. Nestotožnil sa so záverom daňových orgánov, že zdaniteľné plnenia (služby) v zmysle kontrolovaných faktúr neboli vykonané dodávateľom Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. Podľa žalovaného i správcu dane nie je jasné, kto predmetné služby skutočne vykonal. Takýto záver žalobca považuje za arbitrárny, nezakladajúci sa na skutočnom stave veci, nakoľko už zo samotnej výpovede konateľa spoločnosti Amorza s.r.o. p. F. vyplýva, že tieto služby vykonávala nielen spoločnosť Amorza s.r.o., ale aj spoločnosť Greenovils s.r.o. Reálnosť zamestnancov spoločnosti Greenovils s.r.o. potvrdil aj ubytovateľ (PAMEL s.r.o.), ktorý predmetné osoby v danom období na adrese Zelená voda, Nové Mesto nad Váhom ubytovával. Žalobca nevedel a ani nemohol vedieť o tom, ktoré faktúry boli prijaté jeho obchodným partnerom, v akej sume, za aké práce a v akom stave je evidencia dochádzky zamestnancov. Podľa žalobcu správca dane konal v rozpore s § 24 ods. 2 Daňového poriadku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/108/2009 a sp. zn. 1Sžfk/16/2018. Zdôraznil, že fakt a rozsah poskytnutia služieb je potvrdený objednávateľom a konečným odberateľom služieb (spoločnosťou Euro Pool System Slovakia s.r.o.), čo potvrdil aj zástupca p. K.. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžf/41/2013. Podľa žalovaného je kľúčovou právnou otázkou v tomto konaní posúdenie miery zaťaženia žalobcu ako daňového subjektu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 Daňového poriadku. V tejto súvislosti poukázal na Rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžf/84/2012 zo dňa 18.06.2013 vo vzťahu k rozsahu dokazovania v daňovom konaní a vo vzťahu k otázke dôkazného bremena poukázal na Rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011.

14. Žalobca vyslovil nesúhlas s argumentáciou žalovaného a napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, nakoľko zistenie skutkového stavu žalovaným, ako aj správcom dane, bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci; skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom; žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Žalobca poukázal na skutočnosť, že dôkazné bremeno na preukázanie zdaniteľného plnenia je na daňovom subjekte, avšak toto dôkazné bremeno nie je absolútne. Namietal, že žalovaný ani správca dane nepostupovali v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku a nedbali o to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Mal za to, že v konaní bolo preukázané, že služby, ktoré boli poskytované pre konečného odberateľa Euro Pool System Slovakia s. r. o., boli pre žalobcu vykonané spoločnosťou Greenovils s. r. o. (čo podľa žalobcu vyplýva z odpovede p. F. a z vyjadrenia spoločnosti PAMEL s.r.o.), ako aj spoločnosťou Amorza s. r. o. (čo podľa žalobcu vyplýva z výpovede p. F. a z objednávok a preberacích protokolov). Z toho je podľa žalobcu jednoznačné, že žalobca v rámci konania dokázal poskytnutie služieb zo strany spoločností Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. Žalobca vyslovil názor, že správca dane ani žalovaný neuniesli dôkazné bremeno uvedené v § 24 ods. 3 Daňového poriadku a nevyvrátili prostredníctvom zákonných dôkazov tvrdenia žalobcu. Z uvedených dôvodov žalobca považuje rozhodnutia žalovaného i správcu dane za nezákonné a arbitrárne, a preto navrhol ich zrušenie.

Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobné dôvody žalobcu sú v podstate identické ako námietky v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa žalovaný vysporiadal vo svojom rozhodnutí. Žalobca, ktorý je zaťažený dôkazným bremenom, nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia, že k dodaniu služieb deklarovaných spornými faktúrami spoločností Greenovils s. r. o. a Amorza s. r. o. skutočne došlo a že tým vzniklo právo na odpočítanie dane. Žalovaný konštatoval, že žalobca v správnej žalobe rovnako ako aj v priebehu daňového konania poukazuje len na formálnu súvislosť predmetu fakturácie medzi prijatými faktúrami od deklarovaných dodávateľov Greenovils s. r. o. a Amorza s. r. o. a faktúrami vystavenými žalobcom pre odberateľa Euro Pool System Slovakia s. r. o. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo množstvo pochybností, ktoré vyvrátili tvrdenia žalobcu o dodaní služieb spoločnosťami Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. Žalovaný tieto pochybnosti špecifikoval zhodne ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a konštatoval, že vzhľadom na spochybnenie existencie plnenia medzi žalobcom a priamymi dodávateľmi zo strany správcu dane bolo následne povinnosťou žalobcu pochybnosti správcu dane vyvrátiť a splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukázať, k čomu však zo strany žalobcu nedošlo. Pokiaľ žalobca uviedol, že nemôže niesť zodpovednosť za konanie svojich dodávateľov, ani za ich evidenciu, žalovaný poukázal na to, že správca dane od žalobcu požadoval preukázanie dodávok od jeho priamych dodávateľov a dôvodom spochybnenia reálnosti plnení nebola nedostupnosť účtovníctva týchto spoločností. Nebolo zrejmé, aké údaje si žalobca vo vzťahu k svojim dodávateľom preveril. Odberateľ žalobcu nemal k dispozícii zoznam zamestnancov žalobcu, ani jeho dodávateľských spoločností, avšak žalobcovi poskytol 50 ks čipov, z čoho vyplýva, že žalobca musel disponovať zoznamom zamestnancov, ktorým tieto čísla pridelil. Tento zoznam však správcovi dane nepredložil, tieto osoby neidentifikoval. Taktiež žalobca neposkytol zoznam ubytovaných osôb, ktorým platil za ubytovanie. K svedeckej výpovedi p. F. žalovaný uviedol, že samotné verbálne potvrdenie svedka, že spolupracoval so žalobcom, nemá dôkaznú hodnotu. Svedok nemal žiadne vedomosti o fungovaní spoločnosti z titulu funkcie konateľa, ani o povinnostiach zamestnávateľa vyplývajúcich mu z osobitných predpisov, zamestnancov neriadil, nekoordinoval, nekontroloval. Svedok k svojim tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy. Žalovaný poukázal na rozpory vo výpovedi svedka (nepotvrdilo sa, že spoločnosť Amorza s.r.o. zabezpečovala ubytovanie zamestnancov, títo sa nenachádzali v zozname ubytovaných, nevedel akú majú jeho zamestnanci štátnu príslušnosť, resp. túto označil nesprávne, nepotvrdilo sa preškolenie BOZP zamestnancov spoločnosti Amorza s.r.o., tvrdenie svedka, že služby pre neho vykonávala aj spoločnosť Greenovils s.r.o., bola vyvrátená svedeckou výpoveďou A. B., spoločnosť Greenovils s.r.o. ani po formálnej stránke podľa údajov z kontrolných výkazov DPH nevykazovala plnenie pre spoločnosť Amorza s.r.o., nepotvrdili sa okolnosti začatia spolupráce dodávateľskej spoločnosti so žalobcom). K námietke žalobcu ohľadom predloženia objednávok a preberacích protokolov žalovaný uviedol, že tieto sú rovnako ako faktúry len formálnymi dokladmi, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. V daňovom konaní žalobca nevedel preukázať, kto sporné zdaniteľné plnenia vykonal, aj keď musel mať základné informácie o službách a o tom, kto, akým spôsobom a v akom rozsahu služby vykonal, keďže vo vzťahu k odberateľovi vystupoval ako jediný dodávateľ. Žalobca mal vedieť, aké osoby a v akom počte pracovali u jeho odberateľa, keď im poskytoval čipy na vstup do objektu a koordinoval ich zamestnanec žalobcu. To, že dodávateľské spoločnosti disponovali zamestnancami a mali možnosť fakturované práce pre žalobcu vykonať, nie je podľa žalovaného dôkaz o poskytnutí služieb žalobcovi. Aplikácia rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžfk/16/2018 nie je podľa žalovaného namieste, pretože žalobcom predložené daňové a účtovné doklady neodrážajú materiálne plnenie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dodané služby boli realizované konkrétnymi dodávateľmi, musí to preukázať. Zo strany správcu dane i žalovaného došlo v tomto prípade k spochybneniu jednej zo základných hmotnoprávnych podmienok uplatnenia práva na odpočet DPH, ktorej preukazovanie je na ťarchu žalobcu, a to osoby dodávateľa a tým aj jeho postavenia ako zdaniteľnej osoby. K poukazu žalobcu na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžf/41/2013 žalovaný poukázal na judikatúru NS SR, resp. NSS SR, viažucu sa k otázke rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní. Žalobca neprodukoval dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, správca dane spochybnil jeho tvrdenia, žalobca nereagoval na oznámené pochybnosti správcu dane, neodstránil ich, a teda neuniesol dôkazné bremeno so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. K otázke dôkazného bremena daňového subjektu žalovaný uviedol, že správca dane dbal o to, aby všetky skutočnosti potrebné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a vykonal rozsiahle dokazovanie. Žalobca nepreukázal, že bola splnená podmienka, že poskytovateľom plnenia je iná zdaniteľná osoba. V konaní neexistujú osobitné skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali, že skutočný dodávateľ je inou zdaniteľnou osobou. Žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Replika

16. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že dôvodom spochybnenia reálnosti plnení nebola nedostupnosť účtovníctva spoločností Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o., ale táto skutočnosť prispela k nemožnosti preveriť žalobcom tvrdené skutočnosti, pretože v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účtovníctvo dodávateľov je nedostupné a z toho vyplývajú pochybnosti o reálnosti plnenia. Žalobca tvrdil, že zdaniteľné obchody medzi žalobcom a uvedenými spoločnosťami žalobca preukázal nielen po formálnej stránke (faktúrami, objednávkami a preberacími protokolmi), ale túto skutočnosť potvrdil aj zástupca odberateľskej spoločnosti Euro Pool System Slovakia s.r.o. p. K. a svedok p. C. F., čo daňové orgány opomenuli. Žalobca poukázal na vyhodnotenie výpovede svedka p. F. žalovaným, ako aj na ním označené rozpory s výpoveďou žalobcu a zisteniami správcu dane, následne prezentoval vlastné hodnotenie tejto výpovede, z ktorej podľa žalobcu vyplýva, že svedok potvrdil dodanie predmetných služieb spoločnosťou Amorza s.r.o. Výpoveď uvedeného svedka žalovaný vyhodnotil podľa žalobcu nesprávne, v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Žalobca ďalej nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žalobca nevedel preukázať, kto sporné zdaniteľné plnenia vykonal, ani s hodnotením argumentácie žalobcu, že to, že spoločnosť Greenovils s.r.o. disponovala siedmimi zamestnancami a spoločnosť Amorza s.r.o. disponovala piatimi zamestnancami, nie je dôkazom o poskytnutí služieb žalobcom. Žalobca mal za to, že preukázal, kto sporné zdaniteľné plnenia vykonal, pretože vykonanie služieb potvrdil svedok - vtedajší konateľ spoločnosti Amorza s.r.o. p. C. F. i vtedajší konateľ spoločnosti Greenovils s.r.o. p. A. B.. Tvrdil, že predložil všetky dôkazy, ktorými disponoval, iné dôkazy nemá a správca dane je povinný hodnotiť všetky dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Argumenty a dôkazy žalovaného, ktoré majú vyvracať dôkazy žalobcu, žalobca považuje za nedostatočné, bez riadnej dôkaznej sily. Tvrdenia žalovaného považuje za nesprávne s tým, že žalovaný si účelovo vytvára dedukcie, ktoré nemajú pravdivý základ. Podľa žalobcu reálne došlo k zdaniteľnému plneniu medzi žalobcom a dodávateľmi Amorza s.r.o. a Greenovils s.r.o., túto skutočnosť žalobca preukázal nielen po formálnej stránke, ale aj po stránke materiálnej, keďže uvedené potvrdili aj vtedajší konatelia predmetných dodávateľov, čím žalobca uniesol dôkazné bremeno tak, ako predpokladá zákon. V replike poukázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR týkajúce sa otázky dôkazného bremena žalobcu.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

17. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa tohto zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/17/2023 prešla od 01.06.2023 do pôsobnosti Správneho súdu v Banskej Bystrici, kde je vedená pod novou sp. zn. TN-13S/17/2023.

18. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a v neprítomnosti žalovaného, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 10. februára 2025. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Vzhľadom na neúčasť účastníkov konania na pojednávaní bol rozsudok verejne vyhlásený, pričom skrátené znenie rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu dňa 13. februára 2025 podľa .

19. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie október 2020. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.

20. Podľa a 2 (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak.

23. Podľa v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

24. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

25. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

26. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.10.2020 (ďalej len „“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

27. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

28. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

29. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

30. Preskúmavanými rozhodnutiami nebolo žalobcovi priznané uplatnené odpočítanie dane v súvislosti s faktúrami vystavenými dodávateľmi Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. za dodávku služieb špecifikovaných na kontrolovaných faktúrach z dôvodu porušenia ustanovení Zákona o DPH, keď daňové orgány konštatovali, že žalobca nepreukázal, že služby uvedené na faktúrach boli dodané žalobcovi subjektami uvedenými na faktúrach (pričom dôkazné bremeno na preukázanie splnenia

týchto podmienok znášal žalobca a dôkazné bremeno neuniesol). Preskúmavané rozhodnutia teda boli založené na nesplnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH v zmysle Zákona o DPH a judikatúry SD EÚ. Takto vymedzeným dôvodom nepriznania práva na odpočet DPH bol správny súd viazaný. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že nebolo preukázané, že spoločnostiam Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 Zákona o DPH a následne žalobcovi právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 cit. zákona. Predloženie faktúry vystavenej v zmysle § 71 Zákona o DPH je len splnením formálnej stránky na uplatnenie dane, právo na odpočítanie dane žalobcovi vzniká až predložením relevantných dokladov a dôkazov o reálnom dodaní tovaru alebo služby, pričom žalobca nepreukázal, že zdaniteľné plnenia mu boli skutočne dodané dodávateľmi uvedenými na faktúrach, bol spochybnený status dodávateľov, správca dane žalobcovi pochybnosti zákonom predpokladaným spôsobom oznámil, avšak žalobca tieto pochybnosti relevantnými dôkazmi neodstránil. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či závery žalovaného a správcu dane o tom, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu hmotnoprávnych podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane zo sporných dodaní služieb vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu a z takého hodnotenia dôkazov, ktoré nemožno považovať za svojvoľné.

31. Správny súd vo všeobecnosti poukazuje na ustálené východiská pri posudzovaní splnenia podmienok na odpočet DPH, ako aj dokazovania a rozsahu dôkazného bremena pri preukazovaní splnenia podmienok na odpočet DPH zo zdaniteľných obchodov. V rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie: a/ hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie dane, b/ formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie dane, c/ odopretím nároku na odpočítanie dane z dôvodu daňového podvodu a d/ odopretím nároku na odpočítanie dane z dôvodu zneužitia práva. Odpočítanie DPH môže byť obmedzené v prípadoch, ak: 1/ zdaniteľná osoba nespĺňa hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak 2/ došlo k daňovému podvodu alebo 3/ k zneužitiu práva. V zmysle § 19 ods. 1, 2, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, ako aj článku 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „Smernica“), ako aj v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sú požiadavky: a/ aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, b/ tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočet dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa), c/ predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia) a d/ zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Správny súd konštatuje (aj vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ), že uvedenie dodávateľa na faktúre, resp. identita dodávateľa a jej súlad s údajmi uvedenými na faktúre, nepredstavuje materiálnu podmienku práva na odpočet. Touto podmienkou je postavenie dodávateľa ako platiteľa dane (status dodávateľa). Právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH v spojení s článkom 168 písm. a) Smernice nemožno nepriznať v prípade, ak daňový subjekt (okrem iných materiálnych podmienok) preukáže alebo zo správcom dane vykonaného dokazovania vyplynie), že skutočný dodávateľ tovaru alebo služieb bol platiteľom dane (osobou registrovanou na daň) alebo takéto postavenie nevyhnutne musel mať s ohľadom na znenie § 4 ods. 1 Zákona o DPH. A to aj v prípade, ak identita skutočného dodávateľa tovaru/služby nebude rovnaká s identitou faktúrou deklarovaného dodávateľa tovaru alebo služby (napr. rozhodnutie NSS SR sp. zn. 8Sžfk/43/2021). To všetko za situácie, že sa príslušným orgánom nepodarí preukázať daňový podvod, resp. účasť žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, o ktorej žalobca vedel alebo musel vedieť. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH zákonodarca zaťažuje dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke, predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020 a sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019). To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019).

32. Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. K rozloženiu dôkazného bremena sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, resp. sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009 nasledovne: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcovi dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej." Nepostačuje preto predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku a týmto sa prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybnosti správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15.11.2017). Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dôkazov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022 a sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15.02.2022). Z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022 vyplýva, že „Až preukázateľným spochybnením založeným na relevantných dôkazoch dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Ak daňový orgán vyslovil pochybnosti o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, teda, že išlo len o formálne vystavenie faktúr od dodávateľa, je jeho povinnosťou tieto závery preukázať, teda vykonať dokazovanie na okolnosť, či tieto plnenia sú fiktívne. Na vyvodenie záveru, že k dodaniu tovaru od dodávateľa nedošlo, nepostačuje bez ďalšieho iba spochybnenie dodania tovaru. Kvalita spochybnenia dôkazov produkovaných daňovým subjektom musí spĺňať určité parametre, t. j. nestačí iba jednoduché a ničím nepodložené tvrdenie správcu dane založené na indíciách a domnienkach. Spochybnenie zo strany správcu dane musí byť preukázateľné vo forme relevantného dôkazu, ktorý vyvracia dôkazný potenciál dôkazov predkladaných daňovým subjektom.“ V rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15.02.2022 Ústavný súd SR uviedol: „Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať daň z pridanej hodnoty len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry (ako je napríklad nekontaktnosť dodávateľa). Pochybnosti o identite dodávateľa o presnom priebehu dodávateľského reťazca samy osebe nestačia na prijatie záveru, že právo na odpočítanie dane nemožno priznať. Finančná správa nemusí mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií a nie je v princípe oprávnená s negatívnym dôsledkom pre daňový subjekt vyhodnocovať racionalitu či hospodársku účelnosť (optimálnosť, odôvodnenosť) zvoleného spôsobu usporiadania si podnikateľských aktivít (obchodného modelu). Existenciu rôznych pochybností nemôže finančná správa automaticky prenášať na daňový subjekt.“ Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku).

33. V preskúmavanom prípade boli rozhodnutia založené na závere, že žalobca nepreukázal, že služby uvedené na faktúrach boli dodané deklarovanými dodávateľmi uvedenými na faktúrach (Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o.). Z rozhodnutí nevyplýva, že by bola spochybnená materiálna existencia plnenia, ani to, že prijaté plnenia použil žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Nebolo sporné ani splnenie formálnych podmienok, t. j. existencia faktúr s náležitosťami podľa Zákona o DPH. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že formálne aj hmotnoprávne podmienky na priznanie odpočtu DPH splnil, pričom poukázal na ním predložené dôkazy. V správnej žalobe ďalej žalobca prezentoval svoje

vlastné hodnotenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH, pričom uviedol, že služby boli dodané deklarovanými dodávateľmi a následne boli dodané (a fakturované) jeho odberateľovi Euro Pool System Slovakia s.r.o., že tieto služby boli vykonané a predmet fakturácie existuje, že správca dane nespochybnil dodanie služieb žalobcom jeho odberateľovi (Euro Pool System Slovakia s.r.o.), čo mal potvrdiť aj svedok p. K. (zamestnanec odberateľa). K tejto argumentácii správny súd uvádza, že skutočnosť, že žalobca dodal deklarované plnenia (služby) svojmu odberateľovi (Euro Pool System Slovakia s.r.o.), nebola medzi účastníkmi konania sporná, avšak táto skutočnosť (nespochybnené dodanie deklarovaných služieb žalobcom jeho odberateľovi) nie je dôkazom o tom, že tieto služby boli dodané žalobcovi práve deklarovanými dodávateľmi (Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o.). Spornou skutočnosťou bolo dodanie služieb žalobcovi od jeho deklarovaných dodávateľov (Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o.), pričom správca dane i žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že žalobca toto plnenie (dodanie služieb od svojich dodávateľov) deklaroval len formálnymi dokladmi (faktúrami, objednávkami, preberacími protokolmi, ktoré obsahovali totožné údaje), pričom iné dôkazy osvedčujúce reálnosť dodania predmetných služieb uvedených na faktúrach deklarovanými dodávateľmi nepredložil. Samotná skutočnosť, že dodávateľské spoločnosti (Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o.) mali v kontrolovanom zdaňovacom období zamestnancov (ktorá skutočnosť nebola sporná a vyplývala aj z vyjadrenia Sociálnej poisťovne), a teda mali možnosť deklarované služby žalobcovi dodať, nepostačuje pre priznanie odpočtu dane, ako sa nesprávne domnieva žalobca, dodanie deklarovaných služieb deklarovanými dodávateľmi musí byť žalobcom aj preukázané, k čomu v tomto prípade nedošlo. Ani výpovede bývalých konateľov dodávateľských spoločností (Greenovils s.r.o. - A. B., Amorza s.r.o. - C. F.) nepreukazujú dodanie deklarovaných služieb žalobcovi a nie sú spôsobilé zvrátiť závery žalovaného i správcu dane. Samotná skutočnosť, že konatelia dodávateľských spoločností slovne potvrdili spoluprácu so žalobcom a vykonanie deklarovaných služieb, bez predloženia akýchkoľvek dôkazov, ktoré by mohli byť správcom dane, resp. žalovaným verifikované, nepostačuje na preukázanie tvrdenia žalobcu o dodaní služieb deklarovanými dodávateľmi. Pokiaľ žalobca tvrdil, že všetky faktúry žalobca svojim dodávateľom (Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o.) riadne uhradil, správny súd uvádza, že jednak úhrada faktúry nepredstavuje hmotnoprávnu podmienku pre priznanie odpočítanie dane a jednak sa toto tvrdenie žalobcu nepotvrdilo, pretože správca dane pri preverovaní tejto skutočnosti prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s. zistil, že uvedené faktúry žalobca neuhradil.

34. Žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k označenej dodávateľskej spoločnosti Greenovils s.r.o. argumentoval, že deklarovaný dodávateľ Greenovils s.r.o. v októbri 2020 zamestnával 7 zamestnancov, a preto mal možnosť služby pre žalobcu vykonať. Správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že títo zamestnanci dodávateľa Greenovils s.r.o. predmetné služby pre žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období (v objekte jeho odberateľa Euro Pool System Slovakia s.r.o.) skutočne realizovali. Tak, ako už bolo uvedené v bode 33 tohto rozsudku, pre posúdenie odpočtu dane nepostačuje, aby deklarovaný dodávateľ mal možnosť deklarované služby dodať, ale ich dodanie v kontrolovanom zdaňovacom období musí byť žalobcom aj preukázané. Ani dokazovaním vykonaným správcom dane sa nepodarilo preukázať reálne uskutočnenie predmetných služieb deklarovaným dodávateľom pre žalobcu, keď spoločnosť Greenovils s.r.o. na výzvu správcu dane nepredložila účtovné doklady, ani žiadne iné dôkazy, ktorými by mohol správca dane verifikovať tvrdenia žalobcu. Správny súd pre úplnosť uvádza, že spoločnosť Greenovils s.r.o. od 15.04.2021 zmenila obchodné meno na KATECHO s.r.o. a následne bola dňa 09.11.2021 vymazaná z obchodného registra z dôvodu prenosu sídla do iného štátu (Nemecká spolková republika). Konateľa spoločnosti Greenovils s.r.o. A. B., ktorý bol konateľom v období od 17.12.2019 do 19.02.2021, sa nepodarilo v rámci daňovej kontroly zdaňovacieho obdobia október 2020 vypočuť ako svedka, keď tento sa síce k správcovi dane dňa 17.06.2021 dostavil, avšak odmietol vypovedať a napriek prísľubu nepredložil ani dokumentáciu súvisiacu s predajom jeho obchodného podielu cudziemu štátnemu príslušníkovi. Správca dane využil informácie z inej daňovej kontroly vykonanej u žalobcu (za zdaňovacie obdobie marec 2020), kedy sa A. B. všeobecne vyjadril k ekonomickej činnosti spoločnosti Greenovils s.r.o. a potvrdil, že (v mesiaci marec 2020) boli vykonávané nejaké čistiace práce v priestoroch Euro Pool System Slovakia s.r.o., nevedel však uviesť, ako vznikla spolupráca so žalobcom, nevedel, ktorí zamestnanci uvedené práce vykonávali, tieto práce nezabezpečoval, nekoordinoval, nekontroloval, nevedel sa vyjadriť ku dochádzke zamestnancov, ani kto zabezpečil ich BOZP školenie. Tvrdil, že zamestnancom zabezpečoval ubytovanie v penzióne Margaréta, ktoré tvrdenie však bolo vyvrátené dôkazmi zabezpečenými správcom dane od ubytovateľa (PAMEL s.r.o.). Správny súd zdôrazňuje, že nepredloženie dokladov od spoločnosti Greenovils s.r.o., prípadne nedostatky v evidencii faktúr a

dochádzky zamestnancov tejto spoločnosti, ani nevypovedanie konateľa deklarovaného dodávateľa (A. B.) nie je kladené za vinu žalobcovi. Jeho logickým následkom však je to, že jeho deklarovaný dodávateľ Greenovils s.r.o. neposkytol správcovi dane žiadne listiny či iné dôkazy, ktorými by bolo možné verifikovať (preukázať) žalobcove tvrdenie, že spoločnosť Greenovils s.r.o. skutočne žalobcovi dodala predmetné deklarované služby v kontrolovanom zdaňovacom období október 2020. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný ani správca dane nepreniesli zodpovednosť za konanie spoločnosti Greenovils s.r.o. na žalobcu. Dokazovanie ohľadne skutočností týkajúcich sa spoločnosti Greenovils s.r.o. vykonal správca dane. Nedostupnosť účtovníctva tejto spoločnosti Greenovils s.r.o. nie je dôvodom pre nepriznanie žalobcom uplatneného odpočtu dane, týmto dôvodom je skutočnosť, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že predmetné služby boli žalobcovi dodané deklarovaným dodávateľom Greenovils s.r.o. Žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenie, že pred začiatkom spolupráce sa uistil, že spoločnosť Greenovils s.r.o. má zamestnancov a je schopná objednané práce vykonať, keď v tomto smere uviedol len všeobecne, že si preveril uvedeného dodávateľa cez Finstat. Toto tvrdenie navyše správca dane spochybnil tým, že Zmluvu o spolupráci a poskytnutí služieb uzatvoril žalobca so spoločnosťou Greenovils s.r.o. dňa 17.02.2020, pričom z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že prvý zamestnanec tejto spoločnosti bol registrovaný od 01.03.2020 a ďalší zamestnanci boli registrovaní až v júni 2020. Z obsahu predmetnej Zmluvy (Čl. II. Odmena – fakturácia a platobné podmienky) zároveň vyplýva, že žalobca sa s deklarovaným dodávateľom služieb (Greenovils s.r.o.) dohodol na fakturácii odmeny za vykonané služby spoločne za každý kalendárny mesiac podľa cenníkov (t. j. mesačne), hoci podľa predložených dokladov žalobcu (faktúry) boli služby v mesiaci október 2020 vyfakturované štyrmi faktúrami (t. j. týždenne) a žalobca na výzvu správcovi dane cenníky nepredložil. Žalobca nepredložil správcovi dane ani dôkaz o tom, že svojho odberateľa 30 kalendárnych dní vopred (v zmysle bodu 8. „Objednávky“ uzatvorenej medzi žalobcom a odberateľom Euro Pool System Slovakia s.r.o. dňa 20.05.2019) informoval, že dohodnuté služby bude žalobca poskytovať svojmu odberateľovi prostredníctvom tretej osoby.

35. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe argumentoval, že správca dane i žalovaný ako príčinu neuznania odpočítania dane uviedli aj to, že hoci spoločnosť Euro Pool System Slovakia s.r.o. potvrdila, že v jej priestoroch sa vykonávali práce, ale nevedela uviesť, či práce boli vykonávané subdodávateľmi a ani nedisponovala informáciou, že služby nebudú vykonávané žalobcom, a teda aj napriek potvrdeniu poskytnutia služieb správca dane neuznal žalobcovi odpočet dane z dôvodu, že objednávateľ (Euro Pool System Slovakia s.r.o.) nedisponoval informáciou o tom, že služby budú vykonávané subdodávateľsky a vyjadrenie konečného odberateľa podľa žalobcu nesvedčí o tom, že práce neboli vykonané subdodávateľsky, správny súd opakovane uvádza, že potvrdenie dodania služieb žalobcom odberateľovi (Euro Pool System Slovakia s.r.o.) nie je (bez ďalšieho, ako aj v kontexte ostatných správcom dane zadovážených dôkazov) dôkazom o tom, že predmetné služby (dodané žalobcom pre Euro Pool System Slovakia s.r.o.) dodal žalobcovi práve deklarovaný dodávateľ Greenovils s.r.o. tak, ako to tvrdil žalobca. Ani dokazovaním vykonaným u odberateľa žalobcu (Euro Pool System Slovakia s.r.o.), t. j. ani z obsahu jeho vyjadrenia a ním predložených dôkazov, ani výpoveďou zamestnanca odberateľa p. K., sa nepreukázalo, že deklarované služby boli žalobcom poskytnuté zamestnancami deklarovaného dodávateľa Greenovils s.r.o. Rovnako ani vyjadrením K. E., ktorý poskytoval školenie BOZP pre zamestnancov vykonávajúcich práce v objekte spoločnosti Euro Pool System Slovakia s.r.o. sa nepotvrdilo, že by tento mal uzatvorenú zmluvu o poskytovaní školenia BOZP so spoločnosťou Greenovils s.r.o. Ani zistenie, že reálne existovali fyzické osoby, ktoré podľa tvrdenia žalobcu práce pre odberateľa žalobcu, t. j. pre spoločnosť Euro Pool System Slovakia s.r.o., vykonávali a boli ubytovaní na adrese uvedenej aj Sociálnou poisťovňou, nepreukazuje reálnosť poskytnutia služieb deklarovaným dodávateľom Greenovils s.r.o. pre žalobcu a takýmto dôkazom nie je ani skutočnosť, že ubytovateľ (PAMEL s.r.o.) „potvrdil“ existenciu fyzických osôb, pretože z vyjadrenia tejto spoločnosti vyplýva, že mala uzatvorenú zmluvu o ubytovaní len so žalobcom a takúto zmluvu nemala uzatvorenú so spoločnosťou Greenovils s.r.o. Pokiaľ žalobca tvrdil, že aj z výpovede svedka F. vyplýva, že služby pre žalobcu vykonávala aj spoločnosť Greenovils s.r.o., správny súd uvádza, že toto tvrdenie svedka F. bolo vyvrátené jednak vyjadrením A. B. a jednak dôkazmi zadováženými správcom dane (údaje z kontrolných výkazov spoločností Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o.).

36. Správny súd konštatuje, že zo správcom dane vykonaného dokazovania vznikli odôvodnené pochybnosti o splnení materiálnych podmienok uplatneného odpočtu dane z deklarovaných obchodov (dodania služieb) s deklarovaným dodávateľom Greenovils s.r.o.. Správca dane zákonom stanoveným postupom preukázateľne oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami a vzniknutými pochybnosťami

správcu dane a vyzval žalobcu v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku na vyjadrenie sa, na odstránenie týchto pochybností a predloženie dôkazov osvedčujúcich tvrdenia žalobcu (Oboznámenie zo dňa 13.12.2021), čím preniesol dôkazné bremeno opäť na žalobcu. Žalobca v stanovenej lehote na predmetnú výzvu správcu dane nereagoval a nepredložil žiadne vyjadrenie ani dôkazy, neodstránil pochybnosti správcu dane ohľadne pravdivosti tvrdení žalobcu vo vzťahu k uskutočneniu zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom Greenovils s.r.o. takým spôsobom, ako je uvedené na sporných faktúrach. Žalobca dôkazné bremeno teda neuniesol. Správny súd preto považuje závery žalovaného i správcu dane o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane z deklarovaných zdaniteľných obchodov s deklarovaným dodávateľom Greenovils s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období október 2020 za súladné so zákonom, tieto vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu a sú výsledkom správneho právneho posúdenia, a preto námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné.

37. Žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k označenej dodávateľskej spoločnosti Amorza s.r.o. argumentoval, že deklarovaný dodávateľ Amorza, s.r.o. v októbri 2020 zamestnával 5 zamestnancov, a preto mal možnosť služby pre žalobcu vykonať. Správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že títo zamestnanci dodávateľa Amorza s.r.o. predmetné služby pre žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období (v objekte jeho odberateľa Euro Pool System Slovakia s.r.o.) skutočne realizovali. Tak, ako už bolo uvedené v bode 33 tohto rozsudku, pre priznanie odpočtu dane nestačí, aby deklarovaný dodávateľ mal možnosť deklarované služby dodať, ale ich dodanie v kontrolovanom zdaňovacom období musí byť žalobcom aj preukázané. Ani dokazovaním vykonaným správcom dane sa nepodarilo preukázať reálne uskutočnenie predmetných služieb deklarovaným dodávateľom pre žalobcu, keď spoločnosť Amorza s.r.o. na výzvu správcu dane nepredložila účtovné a daňové doklady, ani žiadne iné dôkazy, ktorými by mohol správca dane verifikovať tvrdenia žalobcu. Správny súd pre úplnosť uvádza, že spoločnosť Amorza s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra dňa 10.03.2021 z dôvodu prenosu sídla do iného štátu (Nemecká spolková republika). Konateľ spoločnosti Amorza s.r.o. (v období od 31.12.2019 do 31.10.2020) C. F. bol správcom dane predvolaný za účelom výpovede na deň 19.05.2021, kedy odmietol vypovedať, predložil však Plnomocenstvo zo dňa 31.10.2020, ktorým spoločnosť Amorza s.r.o., konajúca v mene nového konateľa spoločnosti (C. G.) splnomocnila C. F. na zastupovanie tejto spoločnosti v rozsahu práv a povinností konateľa spoločnosti pri všetkých úkonoch. Správca dane následne svedka C. F. vypočul dňa 22.06.2021, ktorý vo výpovedi potvrdil vykonávanie prác zamestnancami spoločnosti Amorza s.r.o. pre žalobcu, uviedol, že so žalobcom mal uzatvorenú zmluvu, ktorú nemal k dispozícii a k dispozícii nemal ani žiadne iné doklady týkajúce sa dodania predmetných služieb pre žalobcu. Svedok všeobecne popísal činnosť, ktorú mali pre žalobcu v objekte spoločnosti Euro Pool System Slovakia s.r.o. vykonávať zamestnanci spoločnosti Amorza s.r.o. (pričom uviedol, že spoločnosť mala 10, neskôr 8 zamestnancov, z oznámenia Sociálnej poisťovne však vyplýva, že spoločnosť mala v zdaňovacom období október 2020 len 5 zamestnancov). Podľa jeho výpovede zamestnancami spoločnosti Amorza s.r.o. boli cudzí štátni príslušníci - Rumuni a Srbi, ktorým zabezpečil a platil ubytovanie. Tieto tvrdenia svedka však boli vyvrátené dôkazmi získanými správcom dane, z ktorých vyplýva, že zamestnancami spoločnosti Amorza s.r.o. podľa údajov zo Sociálnej poisťovne boli cudzí štátni príslušníci - Bulhari a preverovaním u ubytovateľa (PAMEL s.r.o.) bolo zistené, že tento neposkytoval ubytovanie pre zamestnancov spoločnosti Amorza s.r.o., zamestnanci spoločnosti Amorza s.r.o. sa nenachádzali ani v ubytovateľom predloženom zozname ubytovaných osôb v penzióne Margaréta. Svedok ďalej tvrdil, že v prípade, ak zamestnanci spoločnosti Amorza s.r.o. nestíhali vykonať práce, A. B. za spoločnosť Greenovils s.r.o. mu pomáhal, mali uzatvorenú zmluvu (ktorou nedisponoval), následne medzi týmito spoločnosťami prebehla fakturácia. Dokazovaním vykonaným správcom dane (údaje z kontrolných výkazov) sa uvedené tvrdenia svedka nepotvrdili. Nepotvrdilo sa ani tvrdenie svedka, že aj on osobne pomáhal svojim zamestnancom, keďže ani z výpovede p. K., zamestnanca spoločnosti Euro Pool System Slovakia s.r.o., ani z dokladov predložených touto spoločnosťou (odberateľom žalobcu) uvedená skutočnosť nevyplýva, odberateľ žalobcu svedka F., ani spoločnosť Amorza s.r.o. nepoznal a nemal ani vedomosť o tom, že by žalobca vykonával práce (služby) prostredníctvom tretích subjektov. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalobca mal v zmysle bodu 8. „Objednávky“ uzatvorenej so svojím odberateľom Euro Pool System Slovakia s.r.o. povinnosť v prípade, že objednané služby bude vykonávať prostredníctvom tretích osôb, túto skutočnosť oznámiť odberateľovi 30 kalendárnych dní vopred. Dôkaz o splnení uvedenej povinnosti žalobca správcovi dane nepredložil. Svedok vo výpovedi tiež uviedol, že zamestnancov do skladu spoločnosti Euro Pool System Slovakia s.r.o. „ P. E.“, ktorý bol podľa neho koordinátorom za spoločnosť Alvaro s.r.o. (žalobca). Z vykonaného dokazovania (výpoveď p.

K.) však vyplýva, že koordinátorom žalobcu v objekte odberateľa Euro Pool System Slovakia s.r.o. bol p. M. B., ktorý zadával pokyny a koordinoval pracovníkov žalobcu priamo v depe a s ktorým p. K. ako team leader spoločnosti Euro Pool System Slovakia s.r.o. komunikoval. Nepotvrdilo sa ani tvrdenie svedka, že zamestnancov spoločnosti Amorza s.r.o. „púšťal“ do skladu „E.“, pretože z vyjadrenia zamestnanca spoločnosti Euro Pool System Slovakia p. K. vyplýva, že odberateľ odovzdal žalobcovi 50 ks čipov, zamestnanci teda mali k dispozícii tieto čipové karty umožňujúce im vstup do skladových priestorov. Žalobca napriek výzve správcovi dane nepredložil zoznam zamestnancov, ktorým boli odovzdané predmetné čipy, nepredložil ani evidenciu dochádzky. Zoznam zamestnancov, ktorí mali pre žalobcu dodať deklarované služby, sa nepodarilo získať ani správcovi dane, keďže takouto evidenciou nedisponoval ani odberateľ žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odberateľ žalobcu nemal vedomosť o tom, že by v logistickom centre pracovali zamestnanci iných spoločností (okrem zamestnancov žalobcu), svedok K. uviedol, že nepozná ani spoločnosť Amorza s.r.o., ani jej bývalého ani nového konateľa, nepoznal ani spoločnosť Greenovils s.r.o., ani jej konateľa. Svedok F. uviedol, že práce neorganizoval, nekoordinoval, neriadil zamestnancov, t.j. nemal vedomosť o fungovaní spoločnosti. Správny súd aj v tomto prípade zdôrazňuje, že nepredloženie dokladov od spoločnosti Amorza, s. r. o. nie je kladené žalobcovi za vinu. Jeho logickým následkom však je, že jeho deklarovaný dodávateľ neposkytol správcovi dane žiadne listinné či iné dôkazy, ktorými by bolo možné verifikovať (a preukázať), že spoločnosť Amorza, s. r. o. skutočne dodala žalobcovi deklarované služby v zdaňovacom období október 2020. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že ani správca dane ani žalovaný nepreniesol zodpovednosť za konanie spoločnosti Amorza s.r.o. na žalobcu. Nedostupnosť účtovníctva tejto spoločnosti nie je dôvodom pre nepriznanie žalobcom uplatneného odpočtu dane, týmto dôvodom je skutočnosť, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že predmetné služby boli žalobcovi dodané deklarovaným dodávateľom Amorza s.r.o.

38. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe (bod 4.1/,2/,3/) vyjadril nesúhlas s vyhodnotením výpovede svedka F., správny súd uvádza, že vyjadrenie nesúhlasu, resp. polemika s hodnotením uvedenej výpovede správcom dane, nemá spôsobilosť vyvrátiť záver správcu dane, že ani touto výpoveďou sa nepotvrdilo dodanie predmetných služieb spoločnosťou Amorza s.r.o. pre žalobcu. Správca dane vyhodnotil predmetnú výpoveď v súlade s jej obsahom, so zásadami logického uvažovania a v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi (ako bolo uvedené v bode 37. tohto rozsudku). Tvrdenie žalobcu, že predložením objednávok a preberacích protokolov svedok „fakticky odpovedal na otázku správcu dane ohľadne existencie iných dokumentov ako faktúr, a teda mal na mysli, že iné doklady (okrem týchto) neboli vystavené“, je nutné považovať za dotváranie výpovede svedka zo strany žalobcu. Navyše svedok ani objednávky, ani preberacie protokoly správcovi dane nepredložil a uviedol, že doklady nemá k dispozícii. Správca dane postupoval v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku, vykonal dokazovanie za účelom zistenia skutočností potrebných pre účely správy daní, verifikoval žalobcom predložené dôkazy a jeho tvrdenia, v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku preukázateľne upovedomil o termíne výsluchu uvedeného svedka, žalobca mal možnosť byť prítomný pri jeho výsluchu, klásť svedkovi otázky a tak odstrániť prípadné nejasnosti alebo rozpory. Žalobca túto možnosť nevyužil. Pokiaľ žalobca uviedol, že chybné uvedenie počtu zamestnancov spoločnosti Amorza s.r.o. vo výpovedi bývalým konateľom bola len ľudská chyba a nesvedčí o účelovosti jeho výpovede, správny súd uvádza, že uvedená skutočnosť nebola jediným dôvodom pre vyhodnotenie výpovede svedka ako účelovej, resp. zavádzajúcej. Svedok ako bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti žalobcu mal mať vedomosť o činnosti spoločnosti Amorza s.r.o., vrátane informácií o svojich zamestnancoch, prípadne mal disponovať príslušnými listinnými dôkazmi osvedčujúcimi jeho tvrdenia o tom, že zamestnanci spoločnosti Amorza s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období vykonávali služby pre žalobcu v objekte jeho odberateľa. Takéto dôkazy nepredložil ani svedok, ani žalobca a správcom dane vykonaným dokazovaním boli tak tvrdenia žalobcu, ako aj tvrdenia uvedeného svedka spochybnené, resp. vyvrátené. Aj tvrdenie svedka o tom, že pomáhal v skladových priestoroch odberateľa žalobcu, hoci nebol zamestnancom spoločnosti Amorza s.r.o., pričom podľa žalobcu ako konateľ spoločnosti mohol vykonávať činnosť za spoločnosť, bolo vykonanými dôkazmi relevantne spochybnené (odberateľ žalobcu, ani jeho zamestnanec p. K., nepoznali spoločnosť Amorza s.r.o. ani p. F., nemali ani vedomosť o tom, že žalobca v objekte odberateľa vykonával dojednané služby prostredníctvom tretej osoby). Výpoveď svedka p. F. je aj podľa názoru správneho súdu nehodnoverná. Pri hodnotení výpovede svedka je potrebné poukázať na to, že dôkazné bremeno na preukázanie splnenia materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane znáša prioritne daňový subjekt (žalobca). V prípade, ak správca dane tvrdenia žalobcu a ním predložené dôkazy relevantne spochybní (na základe vykonaného dokazovania, ako tomu bolo v tomto prípade), prechádza dôkazné bremeno opäť na žalobcu, ktorý je povinný tieto pochybnosti odstrániť, čo sa

žalobcovi nepodarilo. Z uvedeného vyplýva, že ani výpoveďou p. F. nebolo preukázané reálne dodanie deklarovaných služieb žalobcovi deklarovaným dodávateľom Amorza s.r.o. Tak, ako už bolo uvedené v bode 33. tohto rozsudku, ani skutočnosť, že zo strany daňových orgánov nebolo spochybnené, že deklarované služby žalobca dodal jeho odberateľovi (Euro Pool System Slovakia s.r.o.), nie je dôkazom o tom, že tieto služby boli dodané žalobcovi deklarovaným dodávateľom Amorza s.r.o. Ani tvrdenie žalobcu, že sporné faktúry (vystavené spoločnosťami Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o.) boli žalobcom uhradené (ktorá skutočnosť navyše v konaní ani nebola preukázaná), by nemalo potenciál preukázať skutočné dodanie služieb žalobcovi deklarovanými dodávateľmi. Úhrada faktúr napokon nie je ani zákonnou podmienkou pre priznanie odpočtu DPH.

39. Správny súd považuje závery správcu dane i žalovaného o nepreukázaní dodania deklarovaných služieb v zdaňovacom období október 2020 deklarovanými dodávateľmi Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o. žalobcovi za jasné a dostatočné, zistenie skutkového stavu bolo postačujúce na riadne posúdenie veci a záver, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočítania dane v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Správca dane postupoval v súlade s ust. § 24 Daňového poriadku i s judikatúrou NS SR, NSS SR a ÚS SR vo vzťahu k posúdeniu dôkazného bremena na preukázanie splnenia podmienok pre uplatnenie odpočítania dane. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR týkajúcej sa otázky dôkazného bremena a jeho rozloženia, resp. jeho prenosu (na ktorú judikatúru poukazuje aj samotný žalobca v správnej žalobe, aj keď len vo všeobecnosti) vyplýva, že subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje, resp. tvrdí. Výsledok verifikácie musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane, to znamená, že by nepostačovalo len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ by zmysluplne a logicky nespochybnil žalobcom predložené tvrdenia a dôkazy. V preskúmanom prípade podľa správneho súdu správca dane dôkazné bremeno uniesol, pretože kvalifikovane a dostatočne spochybnil tvrdenia žalobcu, identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobcu, tieto relevantným a zákonným spôsobom v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku oznámil žalobcovi a umožnil mu v stanovenej lehote sa k týmto pochybnostiam vyjadriť a predložiť dôkazy, resp. neúplné údaje doplniť, nejasnosti vysvetliť a nepravdivé údaje opraviť alebo pravdivosť údajov riadne preukázať. V takomto prípade opäť prešlo dôkazné bremeno na žalobcu a mal povinnosť preukázať svoje tvrdenia (v tejto súvislosti správny súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn I. ÚS 377/2018 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/14/2021). Žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, dôkazy nepredložil, na výzvu správcu dane nereagoval. Je pritom na žalobcovi, aby relevantným spôsobom (nielen formálnymi dokladmi) preukázal reálne dodanie služieb od dodávateľov uvedených na faktúrach (alebo od inej zdaniteľnej osoby), a teda preukázal splnenie podmienok na odpočet DPH. V tomto prípade uvedené žalobca nevykonal, a preto sa správny súd stotožnil s právnym posúdením veci vykonaným správcom dane i žalovaným, ktoré považoval za správne.

40. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukázal na niektoré rozsudky NS SR i ÚS SR a konštatoval, že predloženými dokladmi jednoznačne preukázal skutočne realizované plnenia od dodávateľov Greenovils s.r.o. a Amorza s.r.o., čím splnil podmienky na uplatnenie odpočtu DPH, takéto všeobecné tvrdenie predstavuje len vlastné hodnotenie predložených dokladov samotným žalobcom, ktoré neumožňuje správnemu súdu prijať záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Správny súd uvádza, že tvrdenie žalobcu o preukázaní splnenia formálnych i hmotnoprávnych podmienok na priznanie odpočtu dane nemá oporu ani v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí správcu dane a žalovaného, ani v obsahu administratívneho spisu, z ktorých jednoznačne vyplýva, že bolo spochybnené splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, konkrétne správca dane i žalovaný spochybnili dodanie deklarovaných služieb žalobcovi deklarovanými dodávateľmi, resp. že plnenia (služby), na ktorých žalobca zakladá právo na odpočítanie dane, boli poskytnuté inými zdaniteľnými osobami, s uvedením konkrétnych dôkazov a skutočností, z ktorých tento záver orgány verejnej správy vyvodili. Správca dane i žalovaný vyhodnotili všetky žalobcom predložené dôkazy, ako aj dôkazy vykonané v priebehu výkonu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania, vyhodnotili ich jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, v súlade s obsahom dôkazov a v súlade so zásadami logického uvažovania, t. j. správca dane i žalovaný kvalifikovane spochybnili dôkazy žalobcu, preto došlo k prenosu

dôkazného bremena späť zo správcu dane na žalobcu, ktorý toto dôkazné bremeno neuniesol. Uvedený postup bol súladný s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR i Najvyššieho správneho súdu SR. Poukaz žalobcu na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-354/03 Optigen Ltd. zo dňa 12.01.2006 je nenáležitý, keďže v preskúmavanom prípade (na rozdiel od označeného rozhodnutia) nebolo konštatované splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému. 43. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku () v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na ). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na ). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákon zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podať nebolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za správne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý

sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súd koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).