Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Sf-84-2024.pdf
PDF · 77.24 KB
Case nature
Subarea
6Sf/84/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň, a. s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO 31 654 363, právne zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102294515/2024 zo dňa 08.08.2024, konajúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 08.10.2024 zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 09.10.2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102294515/2024 zo dňa 08.08.2024, ktorým žalobca potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 101162787/2024 zo dňa 17.04.2024, ktorým prvostupňový orgán podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) určil žalobcovi rozdiel v sume XXX XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2020, nepriznal nadmerný odpočet v sume XXX XXX,XX eur a vyrubil daň v sume XX XXX,XX eur.
2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“). Žalobca poukázal na svoje postavenie v rámci hospodárstva Slovenskej republiky a že je od jeho fungovania závislých niekoľko stoviek zamestnancov i desiatok odberateľov; výkon rozhodnutia je podľa neho aj hrozbou pre riadny chod hospodárstva Slovenskej republiky, pretože žalobca je zaradený medzi strategické výrobné podniky v potravinárskom odvetví, ďalej medzi vybrané hospodárske subjekty, ako aj medzi vybrané subjekty hospodárskej mobilizácie. Následne poukázal na to, že je veľkoodberateľom kravského mlieka a ovčej hrudky. Mlieko nakupuje od slovenských družstiev, čím podporuje slovenských výrobcov. Uviedol, že v prípade realizácie žalobou napadnutého rozhodnutia bude musieť ukončiť spoluprácu s viacerých družstvami a dodávateľmi a začať nakupovať na spotovom trhu. Žalované rozhodnutie tak preto predstavuje aj ohrozenie hospodárstva krajiny a potravinovej bezpečnosti štátu. Ďalej uviedol stav k 31.12.2022 vo vzťahu k celkovým platbám za sociálne a zdravotné poistenie za rok platené zamestnávateľom, zisk pred zdanením a čistý obrat za rok 2022 (tie uvádza aj k 31.03.2023), krátkodobé záväzky i krátkodobé pohľadávky, celkový majetok spoločnosti (rozdelený na HIM, stavby, pozemky, technologické zariadenia). Napokon uviedol aj výšku záložného práva na pozemky zo strany správcu dane. Na základe uvedeného došiel preto k záveru, že daňová exekúcia pre neho predstavuje ohrozenie celkovej existencie, pretože poškodzuje jeho každodenný chod, ohrozuje jeho dôveryhodnosť vo vzťahu k obchodným partnerom a dostáva sa do druhotnej platobnej neschopnosti. Ak bude vedený ako daňový
dlžník, obchodní partneri s ním ukončia spoluprácu a nebude sa môcť zúčastniť verejných obchodných súťaží.
3. Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.01.2025 vyjadril aj k návrhu na priznanie odkladného účinku. V ňom uviedol, že tento návrh nepovažuje za opodstatnený, pretože z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že by postupom správcu dane (tu prvostupňového orgánu) hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preto navrhol návrh na odkladný účinok zamietnuť.
4. Správny súd uvádza, že žaloba pôvodne napadla do senátu 6S správneho súdu, avšak v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 7, účinného od 26.11.2024, bola náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 9S správneho súdu. Preto o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe rozhodol senát 9S
5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. K právnej úprave týkajúcej sa priznania odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza, že znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že správny súdny prieskum sa týka len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Nastúpenie odkladného účinku je normatívne konštituované ako výnimka a nie ako pravidlo.
10. Správny súdny poriadok v § 185 vymenúva procesné podmienky, za splnenia ktorých správny súd môže svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok. Týmito procesnými podmienkami sú:
- návrh žalobcu, keďže možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je plne ovládaná dispozičnou zásadou,
- vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu,
- naplnenie dôvodov na priznanie odkladného účinku.
11. Dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba (nevyžaduje sa naplnenie príslušného následku), že s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť spojený následok spočívajúci v:
- závažnej ujme,
- značnej hospodárskej škode či finančnej škode,
- závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne
- inom vážnom nenapraviteľnom následku.
12. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. Správny súdny poriadok predpokladá, aby dôvodom priznania odkladného účinku boli závažné situácie. Nie akákoľvek ujma, hospodárska škoda či finančná škoda je preto spôsobilá vyvolať priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ale len taká, ktorá je značná, či závažná. Inými slovami povedané,
hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
13. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe však neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a ďalších bezprostredne hroziacich následkov pre žalobcu, predpokladaných v § 185 SSP a ani z administratívneho spisu hrozba závažnej ujmy z dôvodu okamžitého výkonu rozhodnutia orgánu verejnej správy nevyplýva. Z návrhu na priznanie odkladného účinku vyplýva, že žalobca vidí naplnenie dôvodu na priznanie odkladného účinku v teoretickej možnosti ukončenia spolupráce s obchodnými partnermi, dodávateľmi, v znížení svojej reputácie, možnom zásahu do zamestnanosti jeho zamestnancov, či nemožnosti účasti vo verejných obchodných súťažiach. Žalobca však dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe dostatočne neodôvodnil a riadne nepreukázal, pričom len odkaz na možné ohrozenie fungovania jeho činnosti z dôvodu celkovej výšky záložného práva správcu dane na pozemky (XXX XXX eur), je bez ďalšieho na priznanie odkladného účinku nepostačujúci. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné tvrdené skutočnosti preukázať. Žalobca nevysvetlil, aké dôsledky by mohol mať výkon napadnutého rozhodnutia na jeho stabilný ekonomický chod a možnosť udržania zamestnanosti na doterajšej úrovni, a pod., čím si žalobca nesplnil svoju procesnú povinnosť preukázať svoje tvrdenia dôkazmi (§ 5 ods. 9 SSP), a teda neuniesol dôkazné bremeno.
14. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu, resp. finančnú škodu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nielen všeobecnými tvrdeniami a hypotézami a zároveň, aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy.
15. Druhou nevyhnutnou kumulatívnou podmienkou priznania odkladného účinku je, aby žalobca preukázal, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku v tomto smere a je výhradne na žalobcovi, aby uvedené preukázal. Žalobca priznanie odkladného účinku vo vzťahu k verejnému záujmu (resp. to, že nebude v rozpore s verejným záujmom) neodôvodnil vôbec.
16. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.
17. Správny súd podotýka, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP.
18. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného a súvisiacim spisovým materiálom, tak nezistil zákonný dôvod na jeho priznanie.
19. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku s poukazom na § 188 SSP zamietol.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].