Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_NR-15S-64-2020.pdf
PDF · 186.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NR-15S/64/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: ROHRMONTAGE a.s., so sídlom Tomášikova 30, 821 01 Bratislava, IČO: 47 159 839, právne zastúpený: Advokátska kancelária Červenková, s.r.o., so sídlom Dunajská 1, 811 08 Bratislava, IČO: 50 582 429, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101347365/2020 zo dňa 24.08.2020, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd žalobu z a m i e t a .
II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018. O výsledku tejto daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly č. 100735347/2019 zo dňa 26.03.2019 (ďalej len „protokol z daňovej kontroly“). Protokol z daňovej kontroly a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným boli doručené žalobcovi, ktorý sa k týmto zisteniam vyjadril podaním zo dňa 05.04.2019 konštatujúc, že k dodaniu služby reálne došlo.
2. Správca dane rozhodnutím č. 100840868/2020 zo dňa 04.05.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 23 813,89 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018. Správca dane zároveň znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018 zo sumy 24 534,48 eura na sumu 720,59 eura.
3. Správca dane na základe predložených dokladov a evidencie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018 zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z prijatých faktúr č. FV00282018 a č. FV00272018 vystavených deklarovaným dodávateľom, a to spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o., za sprostredkovanie práce na projektoch v zmysle zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 28.12.2017 (ďalej len „zmluva o sprostredkovaní“). Deklarované zdaniteľné plnenia potom správca dane preveroval zaslaním výzvy spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. Táto
spoločnosť ale požadované doklady na základe výzvy správcovi dane nepredložila ani nezapožičala. Správca dane v rámci preverovania deklarovaného zdaniteľného plnenia predvolal na výsluch A. B., konateľa spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o., ktorému bolo predvolanie doručené uložením v odbernej lehote. Keďže A. B. sa na ústne pojednávanie nedostavil, správca dane požiadal OR PZ v Bratislave, obvodné oddelenie PZ Bratislava Rača o jeho predvedenie. V nadväznosti na túto žiadosť OR PZ v Bratislave, obvodné oddelenie PZ Bratislava Rača zistilo, že v mieste trvalého pobytu A. B. má sídlo spoločnosť zaoberajúca sa poskytovaním trvalého pobytu fyzickým osobám a právnickým osobám. Na adrese trvalého pobytu sa A. B. nenachádzal.
4. Správca dane v inom konaní miestnym zisťovaním dňa 21.08.2018 preveroval ekonomickú činnosť spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. na adrese jej sídla a zistil pritom, že na tejto adrese sa nachádzala výšková budova, ktorá mala vo vestibule poštové schránky s označením spoločností a jednotlivých fyzických osôb. Názvom spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. nebola označená ani jedna poštová schránka. Na vonkajšej fasáde budovy sa nachádzali tabuľky s názvami spoločností, avšak označenie spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. sa tu nenachádzalo. Správca dane teda miestnym zisťovaním na adrese sídla spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. nezistil reálne sídlo ani vykonávanie ekonomickej činnosti.
5. Dňa 06.03.2019 boli správcovi dane doručené zmluvy uzatvorené s obchodnými partnermi žalobcu. Na základe žiadostí o medzinárodné výmeny informácií správca dane zistil, že vykonané práce zahraniční odberatelia dohodli so žalobcom bez sprostredkovania, a že zahraniční odberatelia žalobcu spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. ani A. B. nepoznali.
6. Pokiaľ ide o predmetné faktúry vystavené deklarovaným dodávateľom, a to spoločnosťou PRO- TECH group spol. s r.o., a zmluvu o sprostredkovaní, správca dane konštatoval, že vystavená faktúra a predložená zmluva boli iba formálnou stránkou tvrdenia žalobcu. Bolo nevyhnutné preukázať aj vecné plnenie. Žalobca dôkaz o vecnom plnení sprostredkovania nepredložil a ani spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. ako dodávateľ nepreukázal tvrdenia žalobcu o sprostredkovaní vo všetkých vecných a procesných znakoch.
7. Správca dane sumarizujúc zistené skutočnosti a svoje právne úvahy konštatoval, že na preukázanie hodnovernosti dodania služby nebolo postačujúce predloženie faktúry, ale bolo potrebné preukázať, že služba bola skutočne dodaná v rozsahu a osobou uvedenou na faktúrach. Doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemohli byť podkladom pre uznanie práva na odpočítanie dane, ak nebolo preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako to bolo v dokladoch deklarované. Keďže spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. ako deklarovaný dodávateľ nepredložila žiadne doklady, pričom ani jej konateľ sa nedostavil k svedeckej výpovedi, a teda nepodal relevantné informácie, na základe ktorých by sa preukázala pravdivosť údajov, a keďže zahraničné daňové správy nepotvrdili reálnu existenciu deklarovaného sprostredkovania na základe predložených faktúr, žalobca nesplnil zákonné podmienky uplatneného práva na odpočítanie dane.
8. O podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101347365/2020 zo dňa 24.08.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
9. Žalovaný konštatoval, že uplatnenie práva na odpočítanie dane je viazané na bezpodmienečné splnenie hmotnoprávnych podmienok vyplývajúcich z § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“), pričom tento zákon neumožňuje nesplnenie čo i len jednej z ustanovených podmienok, a to ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Pokiaľ si daňový subjekt ako platiteľ dane uplatňuje právo na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované na predložených účtovných dokladoch. Zo znenia § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z dodania tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla inému daňovému subjektu daňová povinnosť. Správca dane za účelom preverenia dodania sprostredkovateľských služieb z dôvodu, že obchodný prípad je dvojstranný právny akt, vyzval spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o., aby predložila doklady, ktorými by preukázala, že služby žalobcovi reálne aj dodala, a že jej z dodania služieb vznikla v zmysle § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť. Spoločnosť
PRO-TECH group spol. s r.o. však nepredložila správcovi dane žiadne doklady, ktorými by dodanie sprostredkovateľských služieb v prospech žalobcu preukázala.
10. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval, či deklarované sprostredkovateľské služby boli spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o. aj reálne uskutočnené, a to nielen u tejto spoločnosti, ale aj u zahraničných odberateľov žalobcu. Spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. pritom dodanie sprostredkovateľských služieb pre žalobcu nepreukázala a zahraniční obchodní partneri žalobcu sprostredkovateľskú činnosť spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. nepotvrdili. Ak by spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. sprostredkovateľskú činnosť skutočne v zmysle uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní zrealizovala, disponovala by dokladmi a dôkazmi preukazujúcimi spôsob jej realizácie. Vystavenie dodávateľských faktúr však nie je dôkazom o dodaní služieb, keďže faktúrou nie je preukázaná realizácia obchodnej transakcie, v preskúmavanej právnej veci dodanie sprostredkovateľských služieb.
11. Žalovaný nespochybňoval skutočnosť, že spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. vykonávala svoju podnikateľskú činnosť od roku 2006, ani skutočnosť, že predmetom podnikateľských aktivít tejto spoločnosti bola aj sprostredkovateľská činnosť. K uzatvorenej zmluve o sprostredkovaní žalovaný uviedol, že jednou zo zmluvných povinností spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. bolo sprostredkovanie stretnutia zástupcu žalobcu s budúcimi odberateľmi v zahraničí. Zahraničné odberateľské spoločnosti však vo svojich vyjadreniach potvrdili, že spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. ani jej zástupcu nepoznali. To znamená, že sprostredkovanie dodania služieb medzi žalobcom a odberateľskými spoločnosťami nebolo preukázané.
II.
Žaloba
12. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.10.2020 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie ako aj priznania práva na náhradu trov konania.
13. Žalobca nesúhlasil so závermi správcu dane potvrdenými žalovaným, pričom žiadal, aby správny súd preveril zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 a § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty, a to so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu s poukazom na zistené skutočnosti pri preverovaní oprávnenosti uplatneného práva za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2018.
14. Žalobca konštatoval, že podnikanie je v mnohom založené aj na osobných referenciách, a preto často nie je žiaden dôvod pochybovať o tom, prečo by určitá, dlhodobo fungujúca spoločnosť mala byť nespoľahlivou či nedôveryhodnou. V rámci bežného obchodného styku žalobca vstúpil do štandardného zmluvného vzťahu so spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o., ktorá vznikla v roku 2006, teda mala za sebou viac ako 12-ročnú históriu a počnúc od svojho vzniku disponovala oprávnením poskytovania v oblasti sprostredkovania obchodu a služieb. Predmetná spoločnosť predložila žalobcovi štandardnú zmluvu, v ktorej boli upravené aj obsahové náležitosti. Poskytovateľom služieb teda nebola žiadna novovzniknutá firma bez histórie. Žalobca nemal žiaden oprávnený dôvod pochybovať o tom, že sprostredkovateľské služby poskytla práve spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. Služby boli poskytnuté, keď na ich podklade žalobca získal početné zákazky v zahraničí od bonitných klientov. Spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. vystavila príslušnú faktúru a tým pre žalobcu bola existencia poskytnutých služieb hodnoverne preukázaná. V zmysle uzavretej zmluvy nešlo o špekulatívne jednorazové plnenie. Išlo o štandardné služby poskytované permanentne v priebehu kalendárneho roka 2018. Podnikanie v oblasti sprostredkovania obchodu či služieb má zásadné špecifiká, ktoré musia byť správcovi dane, ako aj odbornej či laickej verejnosti, dostatočne známe. Skutočnosť, že noví zahraniční odberatelia žalobcu nepoznali spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. ani jej konateľa, ako aj skutočnosť, že nedošlo k splneniu zmluvnej povinnosti spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. sprostredkovať stretnutia zástupcu žalobcu s budúcimi odberateľmi v zahraničí, bola absolútne irelevantná a účelovo podsúvaná. Pre žalobcu bola jediným podstatným a jediným postačujúcim kritériom o činnosti sprostredkovateľa, že žalobca mal možnosť uzatvoriť nové zmluvy a získať nových
pracovníkov, čo správca dane ani nespochybnil. Tieto kontakty a tieto kontrakty nespadli z neba, ale niekto sa o ne zaslúžil a zjavne to teda bol sprostredkovateľ. Žalobca totiž nikoho iného takouto sprostredkovateľskou činnosťou nepoveril. Akým spôsobom zabezpečila spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. ako sprostredkovateľ dosiahnutie požadovaného cieľa, pre žalobcu nebolo podstatné. Nebolo teda podstatné, či predmetná spoločnosť rokovala so záujemcami o služby žalobcu priamo alebo či s nimi rokoval iný subjekt alebo či nejaký subjekt len zmienil predmetnej spoločnosti ako sprostredkovateľovi požiadavku zahraničnej spoločnosti na poskytnutie služieb – v tomto konkrétnom prípade zváračských služieb. Pre daňový subjekt je predsa podstatný ekonomický prínos takejto služby, ktorú si objednal a za ktorú riadne zaplatil. Preto závery finančných orgánov presahovali kompetencie správneho orgánu vo vzťahu k činnosti zjavne nezávislých osôb pôsobiacich v podmienkach trhového hospodárstva. Žalobca sa v uvedenej obchodnej transakcii správal štandardne a so starostlivosťou riadneho hospodára.
15. Žalobca rešpektoval, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazoval jej platiteľ. Poukazoval však na to, že daňový subjekt nemá také oprávnenia, akými disponuje správca dane pri preverovaní rôznych obchodných spoločností, a preto ani jeho dôkazné bremeno v daňovom konaní nemôže byť absolútne. Žalobca nemal také možnosti, aby preveroval reálnosť poskytnutia akejkoľvek služby či tovaru, ktorý obstaral zo strany svojho dodávateľa. Bolo predsa nepredstaviteľné, aby si žalobca kontroloval ekonomické ukazovatele všetkých svojich dodávateľov. Žalobca teda objektívne nemohol predložiť správcovi dane žiadne ďalšie návrhy či doklady na odstránenie pochybností o reálnosti zdaniteľného plnenia práve od svojho dodávateľa, keďže bol v kontakte výlučne so svojím dodávateľom, a to spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o. Konateľ tejto spoločnosti uskutočnenie zdaniteľného plnenia, teda poskytnutie sprostredkovateľských služieb, správcovi dane aj potvrdil. Je pravdou, že to urobil v inom konaní, teda až 17.05.2019, avšak správcovi dane bola táto skutočnosť známa takmer 1 kalendárny rok pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Správca dane postupoval pri hodnotení skutočností použiteľných ako dôkazy počas vyrubovacieho konania selektívne a žiadnym spôsobom nevyhodnotil tieto skutočnosti v prospech žalobcu. Obdobne tendenčne pristupoval správca dane aj k iným faktom počas daňového konania, keď napríklad konštatoval, že spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. sa na adrese sídla nenachádzala a ani tam nevykonávala ekonomickú činnosť.
16. Žalobca si počas existencie zmluvného vzťahu so spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o. priebežne preveroval, či uvedená spoločnosť nie je na zozname subjektov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre daň z pridanej hodnoty, ktorý vedie práve žalovaný. Uvedená spoločnosť sa na tomto zozname nenachádzala. V čase, keď žalobca vstupoval do vzťahu s uvedenou obchodnou spoločnosťou, nešlo o neaktívnu či dokonca „spiacu“ spoločnosť. Žalobca preto nemal žiaden oprávnený dôvod pochybovať o tom, že sprostredkovateľské služby mu poskytla práve spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o.
17. Bolo nespravodlivé požadovať od žalobcu, aby sledoval a kontroloval obchodné či obstarávacie procesy služieb u iných subjektov, pred ich poskytnutím, alebo aby tak robil po ich poskytnutí. Takáto činnosť mala znaky šikanózneho konania, bola nad rámec rozumnej miery a rovnako tak nad rámec obvyklého obchodného styku. Správca dane konal v rozpore s § 3 ods. 1 daňového poriadku. Žalobca v rámci svojich možností predložil správcovi dane v daňovom konaní všetky dôkazy, ktorými disponoval, a tým vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Žalobca nemohol predpokladať, že u určitých svojich dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení.
18. Žalobca nevedel, aké ďalšie dôkazy mal u uvedenej veci predložiť, ako obozretne a predvídavo mal konať. Žalobca stále postrádal akékoľvek usmernenie zo strany štátnych orgánov, ako má v budúcnosti konať, aby sa porušenia zákona nedopustil. Samozrejme žalobca nežiadal, aby ho štátne orgány vodili za ruku a ukazovali mu, ako má podnikať, ale v danom prípade mal žalobca za to, že štátne orgány mali v konaní a predovšetkým pri rozhodovaní konať spravodlivo a pôsobiť výchovne, aby upevňovali v spoločnosti základné právne princípy, vieru v spravodlivosť a právnu istotu. To sa v uvedenej veci nestalo.
19. Finančné orgány vo svojich rozhodnutiach tvrdili porušenie ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty žalobcom, pričom ich pochybnosti sa týkali skutočností, či sprostredkovateľské služby boli dodané spoločnosťou uvedenou na faktúre ako dodávateľom. Táto skutočnosť však nebola dôkazným bremenom žalobcu, ale iného subjektu. Dôkazné bremeno žalobcu tvorili skutočnosti uvedené
v ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty. Na podporu svojho stanoviska žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010 a sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011.
20. Žalobca splnil povinnosti uložené právnymi predpismi. Právo odpočítať daň z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie mu v zmysle ustanovení § 49 zákona o dani z pridanej hodnoty vzniklo a preto bolo napadnuté rozhodnutie nesprávne.
21. Žalobca konštatoval, že nosnou a v podstate jedinou jeho žalobnou námietkou bolo nesprávne právne posúdenie vyhodnotenia zisteného skutkového stavu, a že v rámci svojich možností predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktorými disponoval. Mal preto za to, že tým vyčerpal svoje dôkazné bremeno.
III.
Vyjadrenie žalovaného
22. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.02.2022 konštatujúc, že trvá na výroku napadnutého rozhodnutia, pričom zároveň poukázal na jeho odôvodnenie. Žalobca totiž v žalobe neuviedol také nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia správneho súdu, a ktoré by neboli predmetom jeho odvolania.
23. Žalovaný nespochybňoval dôležitosť osobných referencií pri úkonoch, ktoré smerujú k uzatvoreniu obchodnej zmluvy. Správca dane za účelom preverenia obchodných vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o. vyzval túto spoločnosť, aby predložením dokladov preukázala, že sprostredkovateľské služby v prospech žalobcu dodala. V danom prípade ale spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. dodanie služieb v zmysle vystavených dodávateľských faktúr žiadnym spôsobom nepreukázala. Konateľ tejto spoločnosti A. B. pri ústnych pojednávaniach, ktorých sa zúčastnil, v súvislosti s preverovaním ekonomickej činnosti spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. uviedol, že v roku 2018 táto spoločnosť vykonávala „obchodnú činnosť s tovarom kozmetika, oleje a syry, prevažne pre obchodné reťazce DM drogérie market“. Z dokazovania vykonaného správcom dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania ako aj z vyjadrení konateľa spoločnosti PRO- TECH group spol. s r.o. jednoznačne vyplývalo, že táto spoločnosť sprostredkovateľské služby žalobcovi nedodala.
24. K námietke žalobcu, že závery finančných orgánov považoval za presahujúce kompetencie správneho orgánu vo vzťahu k činnosti zjavne nezávislých osôb, žalovaný uviedol, že úlohou správcu dane v priebehu daňovej kontroly je zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržanie ustanovení osobitných predpisov. Finančné orgány vyslovili záver, že deklarované dodanie sprostredkovateľských služieb zo strany spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. nebolo v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukázané na základe dokazovania vykonaného správcom dane v zmysle daňového poriadku.
25. K námietke žalobcu, že nemal možnosti, aby preveroval dodanie služby zo strany dodávateľa, žalovaný uviedol, že bolo v záujme žalobcu, aby si preveril, či jeho obchodný partner disponuje možnosťami požadované dodanie služieb zabezpečiť. Bolo na rozhodnutí žalobcu, akým spôsobom to urobí, ale v prípade, že dodávateľ nepreukáže realizáciu obchodných prípadov, dostával sa žalobca do dôkaznej núdze.
26. K námietke selektívneho hodnotenia dôkazov žalovaný uviedol, že z konania správcu dane nevyplýva, že by dôkazy hodnotil selektívne a v neprospech žalobcu.
27. Žalovaný nespochybňoval, že žalobca predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktorými disponoval. Zároveň však dodal, že dôkazné bremeno je vždy na strane daňového subjektu, ktorý si uplatňuje svoje zákonom ustanovené právo, a ktorý musí vedieť preukázať, že si ho uplatňuje za splnenia zákonom stanovených podmienok. Podmienky, ktoré podmieňujú uplatnenie práva na odpočítanie dane, boli ustanovené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty. Z ustanovených podmienok vyplýva, že daňový subjekt si môže uplatniť právo na odpočítanie dane v prípade, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo z dôvodov na strane dodávateľskej spoločnosti preukázané, že fakturované sprostredkovateľské služby žalobcovi skutočne aj dodala, a že jej z dodania služieb vznikla daňová povinnosť.
28. K vyjadreniu žalobcu, že nevedel, aké ďalšie dôkazy mal v uvedenej veci predložiť, a ako obozretne mal konať, žalovaný uviedol, že bolo na rozhodnutí žalobcu ako daňového subjektu, koho si vyberie za svojho obchodného partnera a akým spôsobom si schopnosť obchodného partnera dodať požadované služby preverí. Nebolo úlohou správcu dane usmerňovať žalobcu ako daňový subjekt, akým spôsobom si má preveriť svojich obchodných partnerov. Žalobca musí byť schopný preukázať, že si právo na odpočítanie dane uplatňuje za splnenia podmienok ustanovených v zákone o dani z pridanej hodnoty. Jednou z podmienok pritom bolo preukázanie toho, že obchodnému partnerovi žalobcu, v danom prípade spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o., vznikla z dodania služby v zmysle § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť. Predmetná spoločnosť nepredložila správcovi dane žiadne dôkazy, ktorými by dodanie služby a vznik daňovej povinnosti preukázala.
29. Poukaz žalobcu na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017 nebol dôvodný. Finančné orgány totiž neposudzovali preverované obchodné transakcie ako transakcie zaťažené podvodným konaním.
IV.
Replika žalobcu
30. Žalobca v replike zo dňa 06.04.2022 zotrval na svojich námietkach uvádzaných v žalobe.
31. Žalovaný vo svojom vyjadrení na jednej strane tvrdil, že žiadnym spôsobom nespochybňoval dôležitosť osobných referencií pri úkonoch, ktoré smerovali k uzatvoreniu obchodnej zmluvy, no na druhej strane uvádzal, že žalobca nepreukázal žiaden doklad. Takéto tvrdenie žalovaného bolo v rozpore s vykonaným dokazovaním v daňovom konaní, kde žalobca riadne predložil sprostredkovateľskú zmluvu, ako aj príslušné účtovné doklady. Tvrdenie žalovaného, že ak dodávateľ sprostredkovateľskú činnosť medzi žalobcom a zahraničnými odberateľmi skutočne realizoval, musel jej realizáciu vedieť preukázať, a to predložením relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov, sa vymykalo rámcu bežnej obchodnej praxe v oblasti sprostredkovania služieb a pramenilo zo zjavnej neznalosti obchodných zvyklostí zo strany finančných orgánov.
32. Nebolo možné dávať na ťarchu žalobcu, že zahraniční odberatelia žalobcu nepoznali spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. Tvrdenie žalovaného, že žalobca musel mať vedomosť, aké sprostredkovateľské úkony sprostredkovateľ vykonal, bolo v celom rozsahu zavádzajúce. V zmluvnom vzťahu založenom na sprostredkovateľskom princípe bolo pre objednávateľa (v tomto prípade žalobcu) dôležité naplnenie predmetu zmluvy, t.j. výsledok, ktorý od sprostredkovania objednávateľ (žalobca) očakával, resp. požadoval, čo bolo v predmetnom prípade aj naplnené a výsledkom bol žalobcom deklarovaný a preukázaný ekonomický rast žalobcu. Nebolo úlohou žalobcu, aby skúmal, aké prostriedky, osoby či spôsoby použil sprostredkovateľ na dosiahnutie zmluvne dohodnutého cieľa. Pre žalobcu bol podstatný ekonomický prínos služby, ktorú si objednal a riadne za ňu aj zaplatil. Ekonomický prínos na strane žalobcu bol zjavný, pričom nebol finančnými orgánmi rozporovaný.
33. Žalobca si v daňovom konaní riadne a zodpovedne splnil voči správcovi dane všetky svoje povinnosti, keď do daňového konania predložil všetky zmluvné ako aj účtovné doklady. Bolo absurdné a neprípustné, aby „nekontaktnosť“ a údajná nespolupráca spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o., jej konateľa, či absencia predloženia požadovaných dokladov od uvedenej spoločnosti, bola dôvodom pre vydanie napadnutého rozhodnutia a v ňom vyslovených záverov správcu dane.
34. Žalobca považoval za nespravodlivé, aby bolo od neho požadované, aby sledoval a kontroloval obchodné či obstarávacie procesy služieb iných subjektov, ak v rámci bežného obchodného styku sprostredkovateľské služby boli nespochybniteľne poskytnuté, čo sa preukázateľne prejavilo získaním nových obchodných príležitostí na strane žalobcu. Takáto činnosť vykazovala znaky šikanózneho konania, bola nad rámec rozumnej miery a rovnako tak nad rámec obvyklého obchodného styku. Žalobca žiadne iné dôkazy v bežnom obchodnom styku ani nemal ako získať. Opakovane trval na tom, že objektívne nemal také možnosti a schopnosti, aby preveroval reálnosť poskytnutia akejkoľvek služby
či tovaru, ktorý obstaral, zo strany svojho dodávateľa. Je predsa nereálne, aby si žalobca ako daňový subjekt kontroloval ekonomické údaje všetkých svojich dodávateľov.
35. Hoci finančné orgány vyslovene šikanóznym spôsobom a v rozpore so súdnou praxou namietali neunesenie dôkazného bremena žalobcu, žalovaný sa nevyjadril, z akého dôvodu boli zo strany správcu dane žalobcovi zamietnuté ním navrhnuté a predložené návrhy na dokazovanie, resp. na doplnenie dokazovania. Finančné orgány dávali na ťarchu žalobcovi „nekontaktnosť“ spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. a považovali ju za jeden z najpodstatnejších dôvodov pre odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Správca dane však absolútne nevzal do úvahy skutočnosť, že mu bola (už skôr pri inej daňovej kontrole) zo strany žalobcu doručená fotodokumentácia z prenajatých priestorov spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. spolu s písomným vyjadrením pani C. D., ktorá bola v mieste sídla tejto spoločnosti osobne a faktickú existenciu sídla potvrdila. Fotodokumentácia sídla spoločnosti PRO- TECH group spol. s r.o. bola nespochybniteľná a mala významnú výpovednú hodnotu. Správca dane ju ani žiadnym spôsobom nespochybňoval. Je potom na mieste otázka, prečo sa s touto skutočnosťou finančné orgány žiadnym spôsobom nevysporiadali, ale len nelogicky spochybňovali sídlo spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o.
36. Žalovaný vo svojom vyjadrení vytrhol z kontextu vyjadrenie A. B.. V súvislosti s touto námietkou žalobca predložil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101171342/2019 zo dňa 17.05.2019. V tejto zápisnici A. B. podľa žalobcu potvrdil, že so žalobcom vstúpil do zmluvného vzťahu, ďalej vysvetlil, akým spôsobom podnikal a potvrdil tiež uskutočnenie sprostredkovateľských služieb a teda oprávnenosť ich fakturácie. A. B. exaktne uviedol, že sa poznal s pani A. E., s ktorou vec riešil. Pre spravodlivé zistenie veci bolo v príkrom rozpore so zákonom, že správca dane bez logického odôvodnenia nevypočul A. E.. Bola to pritom práve A. E., ktorá so spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o. uzavrela v mene žalobcu zmluvu o sprostredkovaní. Táto skutočnosť bola správcovi dane známa.
37. Ak mali finančné orgány pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a nemienili ich akceptovať, pričom odmietli vykonať akýkoľvek daňovým subjektom navrhovaný dôkaz a dokazovanie vykonávali selektívne, potom na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu mal znášať správca dane. Nebolo možné, aby správca dane pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno.
38. V predmetnej veci u správcu dane vznikli pochybnosti z dôvodu nekontaktnosti a nespolupráce dodávateľa žalobcu, a to spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o., na ktorú však žalobca nemal absolútne žiadny vplyv. Od žalobcu nebolo možné očakávať, že by mal pri dodávateľoch nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení.
V.
Konanie na správnom súde
39. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/64/2020 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. NR-15S/64/2020.
40. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadiť pojednávanie. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.01.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).
VI.
Relevantné právne predpisy
41. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
42. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
43. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
44. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
45. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
46. Podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
47. Podľa § 51 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak: a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom
48. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov, a to napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorými tie žalobcovi určili rozdiel v sume nadmerného odpočtu a zároveň znížili nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či finančné orgány pri vydaní predmetných rozhodnutí a v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.
49. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov vo veci odpočítania dane, správny súd prvotne uvádza, že právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane, ktorú majú zaplatiť, dane splatnej alebo už zaplatenej na vstupe z tovarov, ktoré
nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty. I keď právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty, môže byť obmedzené, resp. odopreté, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok (alebo formálnych podmienok) pre priznanie práva na odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému podvodu, či k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022 a sp. zn. 6Sžfk/41/2021 zo dňa 30.03.2023). Ide o rôzne právne dôvody pre obmedzenie, resp. odopretie práva na odpočítanie dane, ktorých jednoznačné odlíšenie je dôležité najmä v súvislosti s rozsahom a predmetom dokazovania či inštitútom dôkazného bremena. V rámci správneho súdneho prieskumu rozhodnutí finančných orgánov, ktorými tie odopreli žalobcovi právo na odpočítanie dane a vyrubili mu rozdiel dane, je potom správny súd viazaný dôvodom obmedzenia, resp. odopretia práva na odpočítanie dane vymedzeným finančnými orgánmi.
50. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutí finančných orgánov možno konštatovať, že žalobcovi bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu a zároveň znížený nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu. Správny súd preto venoval v medziach žalobných námietok osobitnú pozornosť prieskumu záveru finančných orgánov o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu.
51. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty rozumejú: existencia zdaniteľného plnenia (i), jeho dodanie zdaniteľnou osobou (ii) a použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti (iii). Právo na odpočítanie dane pritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom splnení týchto podmienok. Ak čo i len jedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane nie je splnená, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.
52. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou). Predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené. Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje povinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú mieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť daný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, kedy preukazované skutočnosti nastali. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od daňového subjektu požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne nemožné.
53. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Je tak zrejmé, že úlohou správcu dane pri verifikovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. To znamená, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.
54. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru, či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane.
55. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné v medziach žalobných námietok posúdiť aj preskúmavanú právnu vec majúc na zreteli, že v nej bolo finančnými orgánmi spochybnené splnenie podmienky reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení (deklarovaného sprostredkovania prác).
56. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca preukázanie svojich tvrdení opieral o predloženie faktúr a listín. Predloženie faktúr je však len jednou z podmienok pre uznanie práva na odpočítania dane. Samotným predložením faktúry ešte nie je preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, resp. zdaniteľného plnenia (zo strany tam uvedeného dodávateľa), pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady (či už sú to faktúry, objednávky, dodacie listy alebo iné listinné doklady) predložené daňovým subjektom nie sú nespochybniteľným dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené (dodávateľom uvedeným na faktúre), keď hodnotenie dôkazov zo strany finančných orgánov neznamená bezvýhradné akceptovanie dokladov predložených daňovým subjektom, resp. údajov v nich uvedených (či mechanické preberanie informácií predložených daňovým subjektom).
57. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých nadobudol pochybnosti o reálnom uskutočnení žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení. Tieto pochybnosti správcu dane boli založené najmä na zisteniach, že a. žalobca dôkaz o vecnom plnení sprostredkovania nepredložil, b. spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. bola pre správcu dane nekontaktná, v dôsledku čoho ani nepreukázala, resp. nepotvrdila deklarované sprostredkovanie prác, c. vykonané práce boli podľa údajov získaných medzinárodnou výmenou informácií dohodnuté so žalobcom ako dodávateľom bez sprostredkovania, d. zahraniční odberatelia žalobcu spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. ani A. B. nepoznali.
58. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane nadobudol pochybnosti o skutočnostiach tvrdených žalobcom nielen na základe zistení týkajúcich sa spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. a skutočností vyplývajúcich z medzinárodnej výmeny informácií. Pochybnosti správcu dane vyplynuli aj zo zistenia u samotného žalobcu. Ako zistenie u samotného žalobcu, z ktorého vyplývali pochybnosti správcu dane, možno uviesť zistenie, že žalobca dôkaz o vecnom plnení sprostredkovania správcovi dane nepredložil. Takýto dôkaz žalobca nepredložil napriek tomu, že podľa zmluvy o sprostredkovaní sa zaviazal uhradiť spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. sprostredkovateľskú províziu po uzatvorení sprostredkúvanej zmluvy so zmluvným partnerom, ktorého vyhľadala a preukázateľne zabezpečila spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. Samotné uzatvorenie zmluvy žalobcu s určitým tretím subjektom (odberateľom, resp. zahraničným odberateľom) totiž rozhodne nemožno považovať za dôkaz toho, že určitý tretí subjekt (odberateľa, resp. zahraničného odberateľa) vyhľadal a už vôbec nie, že ho preukázateľne zabezpečil sprostredkovateľ, či už spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. alebo iná spoločnosť, či osoba. Obchodných partnerov, s ktorými určitý subjekt uzatvorí zmluvu, totiž možno nájsť rôznymi spôsobmi, a to aj bez sprostredkovateľa.
59. Pokiaľ žalobca uzavrel zmluvu o sprostredkovaní, ktorej predmetom bola sprostredkovateľská činnosť jeho zmluvného partnera, išlo o jeho rozhodnutie v rámci podnikateľskej činnosti, ktoré je ale následne spojené s jeho povinnosťou preukázať v (eventuálnom) daňovom konaní nielen existenciu tohto právneho úkonu, ale aj faktické naplnenie jeho obsahu. To znamená, že v prípade uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní a následného uplatnenia práva na odpočítanie dane z faktúry
vyhotovenej na základe tejto zmluvy bolo povinnosťou žalobcu preukázať správcovi dane, že zo strany sprostredkovateľa došlo k plneniu dohodnutého záväzku spočívajúceho v jeho sprostredkovateľskej činnosti, a že v príčinnej súvislosti s činnosťou sprostredkovateľa uzatvoril označené zmluvy s tretími subjektami (odberateľmi, resp. zahraničnými odberateľmi). Bolo výlučne na žalobcovi, aké dôkazy predloží či aké dôkazy navrhne vykonať na preukázanie týchto skutočností. Pokiaľ záväzok sprostredkovateľa spočíval vo vyvíjaní takej činnosti, aby mal žalobca príležitosť uzatvoriť určitú zmluvu s tretím subjektom a pokiaľ žalobca tvrdí, že sprostredkovateľ takúto činnosť vyvíjal, bolo na žalobcovi, aby tieto skutočnosti správcovi dane riadne preukázal. V tomto smere správny súd poukazuje (uvedomujúc si na jednej strane to, že ide o súdnu inštanciu iného štátu interpretujúceho právny poriadok iného štátu a na druhej strane to, že právna úprava dane z pridanej hodnoty je v značnej miere harmonizovaná) na právny názor českého Najvyššieho správneho súdu prezentovaný v rozsudku sp. zn. 5Afs/40/2004 zo dňa 07.03.2005, ktorý bol publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu pod č. 1251/2007, a ktorý sa týkal skutkovo a právne obdobnej veci, a v rozsudku sp. zn. 9Afs/226/2017 zo dňa 20.02.2018, ods. 37.
60. Vychádzajúc z doposiaľ uvedených úvah možno vo všeobecnej rovine konštatovať, že záujemca zo zmluvy o sprostredkovaní (ďalej len „záujemca“), ktorý chce u výdavkov za služby sprostredkovateľa uplatniť právo na odpočítanie dane, musí v prvom rade preukázať, že sprostredkovateľ skutočne vyvíjal pre neho sprostredkovateľskú činnosť, a že teda sprostredkovateľ konal spôsobom, ktorý mohol objektívne slúžiť (alebo o ktorom sa sprostredkovateľ mohol rozumne domnievať, že by mal objektívne slúžiť) k zabezpečeniu príležitosti k uzatvoreniu zmluvy záujemcu s tretími osobami. Predovšetkým je tak nutné, aby záujemca vôbec preukázal, že sprostredkovateľ v jeho záujme vo vzťahu k tretím osobám vôbec konal (a to či už vo vzťahu priamo k nim alebo vo vzťahu k osobám, o ktorých sa sprostredkovateľ mohol rozumne domnievať, že na tieto tretie osoby budú pôsobiť v prospech záujemcu). Vzhľadom k veľmi rôznorodým spôsobom konania, ktoré tu prichádzajú do úvahy, bude na záujemcovi, aby si zabezpečil primerané záznamy (prípadne svedectvá) o konaní sprostredkovateľa. Typicky nimi budú záznamy či správy sprostredkovateľa o uskutočnených rokovaniach s konkrétnymi osobami alebo záznamy o tom, ktorým konkrétnym osobám či na aké konkrétne miesta boli zasielané podklady s údajmi o záujemcom ponúkaných službách či tovaroch a čo bolo ich obsahom. Dôležitá v tejto súvislosti bude identifikácia, s kým a kedy sa uskutočnilo rokovanie či komu (kam) a aké materiály boli zasielané, pretože z tejto informácie je potom možné posúdiť, či sprostredkovateľ vyvíjal svoju aktivitu vo vzťahu k osobám, o ktorých sa mohol rozumne domnievať, že mohli rozhodovať či (nech už priamo alebo sprostredkovane) pôsobiť na rozhodnutia tretej osoby v tom smere, aby záujemca získal príležitosť k uzatvoreniu zmluvy, a či táto aktivita bola svojou povahou, rozsahom, obsahom a nákladmi na ňu vynaloženými primeraná cieľu, ktorý ňou mal byť dosiahnutý.
61. Nie je vylúčené, že samotná osoba sprostredkovateľa (napr. jeho autorita v určitom podnikateľskom prostredí či odbore činnosti, dôvera, ktorú k nemu majú určití kľúčoví ľudia pôsobiaci u oslovených tretích osôb) výrazne napomáha tomu, aby záujemca získal príležitosť k uzatvoreniu zmluvy. Pokiaľ záujemca ako daňový subjekt niečo takéto tvrdí, t.j. tvrdí, že práve preto uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní s určitou osobou, musí jednak preukázať jej špecifické či výnimočné znalosti, schopnosti, kontakty či iné „aktíva“, jednak musí preukázať, že tieto kontakty boli tiež v prospech záujemcu ako daňového subjektu reálne použité, t.j. že sprostredkovateľ naozaj v prospech záujemcu pôsobil. Je zrejmé, že v niektorých prípadoch bude náročné taký dôkaz predložiť, pretože pôsobenie sprostredkovateľa bude natoľko „intímne“, že sprostredkovateľ nebude ochotný poskytnúť záujemcovi potrebnú súčinnosť k objasneniu toho, akým spôsobom v jeho prospech pôsobil. Na dôkaznom bremene záujemcu ako daňového subjektu to však nič nemení. Dôkazné bremeno ohľadne faktickej realizácie sprostredkovateľských služieb pritom primárne spočíva na daňovom subjekte (porovnaj rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 9Afs/130/2013 zo dňa 29.05.2014, ods. 22).
62. Z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní so spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o., že s odkazom na túto zmluvu spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. vystavila faktúry, a že žalobca uzatvoril zmluvy so zahraničnými odberateľmi. Z dôkazov predložených žalobcom a vykonaného dokazovania nijako nevyplýva, že k uzatvoreniu zmlúv žalobcu so zahraničnými odberateľmi došlo na základe činnosti spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. Pre úplnosť správny súd uvádza, že dôkazom o tom, že k uzatvoreniu zmlúv žalobcu so zahraničnými odberateľmi došlo na základe činnosti spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o., nie je ani eventuálne uhradenie faktúr vystavených touto spoločnosťou na základe zmluvy o sprostredkovaní. Samotné
uhradenie takýchto faktúr zo strany žalobcu totiž nijako nesvedčí o činnosti spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. ako sprostredkovateľa v prospech žalobcu.
63. V nadväznosti na skutočnosť, že žalobca dôkaz o vecnom plnení sprostredkovania nepredložil, správny súd pripomína, že určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte, a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme v reálnom čase uskutočňovania zdaniteľného plnenia získavať dôkazy o tom, že bolo uskutočnené. Uvedené platí aj vo vzťahu k žalobcovi, ktorý si mal už v reálnom čase uskutočňovania deklarovaného zdaniteľného plnenia zabezpečiť dôkazy o tom, že bolo uskutočnené. Pokiaľ takto nepostupoval, musí sám znášať dôsledky svojej dôkaznej núdze.
64. Pokiaľ ide o konštatovanie správcu dane, že spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. bola pre neho nekontaktná, v dôsledku čoho ani nepreukázala, resp. nepotvrdila deklarované sprostredkovanie prác, a o údaje vyplývajúce z medzinárodnej výmeny informácií, vrátane vyjadrení zahraničných odberateľov žalobcu, správny súd v prvom rade pripomína, že daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať daň len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito inými osobami. Takéto skutočnosti ale môžu mať povahu indícií, ktoré by bolo možné za určitej konštelácie považovať za nepriamy dôkaz. Samotná skutočnosť, že daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať daň len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, teda neznamená a nemôže byť interpretovaná tak, že na takéto skutočnosti správca dane vôbec nemôže prihliadať. Skutočnosti ležiace mimo sféry daňového subjektu vo vzájomnej spojitosti a v spojitosti s ďalšími skutočnosťami môžu tvoriť čriepky mozaiky odôvodňujúce vo svojom súhrne záver, že daňový subjekt neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadne preukázania splnenia podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane. Vychádzajúc z uvedených zásad správny súd prihliadal aj na konštatovanie správcu dane, že spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. bola pre neho nekontaktná, v dôsledku čoho ani nepreukázala, resp. nepotvrdila deklarované sprostredkovanie prác, a na údaje vyplývajúce z medzinárodnej výmeny informácií, vrátane vyjadrení zahraničných odberateľov, pričom tieto zistenia správny súd posudzoval vo vzájomnej spojitosti ako aj v spojitosti so zistením, že žalobca dôkaz o vecnom plnení sprostredkovania nepredložil. Pre úplnosť správny súd dodáva, že k samotnej dôvodnosti konštatovania správcu dane, že spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. bola pre neho nekontaktná, sa vyjadrí nižšie v odôvodnení tohto rozsudku.
65. V nadväznosti na konštatovanie správcu dane, že spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. bola pre neho nekontaktná, správny súd poukazuje na zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101171342/2019 zo dňa 17.05.2019. Z tejto zápisnice vyplýva, že A. B. vypovedal v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2018 práve u žalobcu. A. B. v rámci tejto výpovede uviedol, že spoločnosť PRO- TECH group spol. s r.o. obchodovala so žalobcom. Takisto sa A. B. vyjadril k obchodným vzťahom medzi spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o. a žalobcom. Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101171342/2019 zo dňa 17.05.2019 tak zjavne problematizuje konštatovanie správcu dane, že spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. bola pre neho nekontaktná, avšak nie do tej miery, že by táto zápisnica spolu s inými skutočnosťami, resp. listinami a vyjadreniami predkladanými žalobcom mohla viesť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Výpoveď A. B. zachytená v predmetnej zápisnici totiž neobsahuje potvrdenie dodania zdaniteľných plnení (deklarovaného sprostredkovania prác) žalobcovi zo strany spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. v zdaňovacom období júl 2018. A. B. vo svojej výpovedi potvrdil „iba“ vystavenie faktúr č. FV00582018 s dátumom dodania 31.10.2018 a č. FV00592018 s dátumom dodania 31.10.2018 ako aj dodanie služieb fakturovaných týmito faktúrami. Inými slovami, výpoveď A. B. zachytená v predmetnej zápisnici nespochybňuje správnosť konštatovania správcu dane, že spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. nepreukázala, resp. nepotvrdila deklarované sprostredkovanie prác. Toto zistenie spolu s ďalšími zisteniami správcu dane potom dôvodne vyvolalo pochybnosti správcu dane o skutkovej verzii deja tvrdenej žalobcom.
66. Popri pochybnostiach správcu dane, ktoré vyplynuli zo zistení u samotného žalobcu, resp. z oboznámenia sa s listinami predloženými samotným žalobcom, pochybnosti o skutkovej verzii
deja tvrdenej žalobcom nepochybne vyplynuli aj z údajov získaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Správny súd v tomto smere poukazuje na vyjadrenie spoločnosti
a. Butting Anlagenbau GmbH & Co.KG, ktorá uviedla, že so spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o. nemala žiadne zmluvné vzťahy, a že neboli priamo poskytnuté žiadne provízie alebo iné platby A. B. ani nikomu inému. Ďalej táto spoločnosť uviedla, že A. B. ani nepozná. Na otázku, s kým, resp. s akými splnomocnenými osobami boli dohodnuté zmluvy, resp. rozsah prác a platba na slovenskej strane, predmetná spoločnosť uviedla, že zmluvy boli uzatvorené s pánom F. ako zástupcom žalobcu. b. ZAUNER ANLAGENTECHNIK GmbH, ktorá uviedla, že predmetná zmluva o dielo bola za žalobcu podpísaná pani G., a že jej spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. ani A. B. nie sú známi. c. Installatie combinatie V.O.F., ktorá nepotvrdila, že by dohodla vykonanie prác sprostredkovane prostredníctvom spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o., že by poznala túto spoločnosť ako ani to, že by sa stretávala v súvislosti s fakturovanými prácami s jej konateľom A. B..
67. Možno teda uzavrieť, že žalobca dôkaz o vecnom plnení sprostredkovania nepredložil, a že dodanie zdaniteľných plnení (deklarovaného sprostredkovania prác) fakturovaných žalobcovi faktúrami č. FV00282018 a č. FV00272018 spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. ani jej konateľ nepotvrdili. Vyjadrenia zahraničných odberateľov žalobcu taktiež nenasvedčujú tomu, že by zmluvy so žalobcom uzatvorili vďaka sprostredkovaniu zo strany spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o., keď spoločnosti Butting Anlagenbau GmbH & Co.KG a ZAUNER ANLAGENTECHNIK GmbH výslovne uviedli, že A. B. nepoznajú. Spoločnosť ZAUNER ANLAGENTECHNIK GmbH výslovne uviedla, že nepozná ani spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. Napokon ani spoločnosť Installatie combinatie V.O.F. nepotvrdila, že by dohodla vykonanie prác sprostredkovane prostredníctvom spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o., že by poznala túto spoločnosť ako ani to, že by sa stretávala v súvislosti s fakturovanými prácami s jej konateľom A. B..
68. Z administratívneho spisu správny súd nezistil, že by správca dane požadoval od žalobcu predloženie neobvyklých, resp. neštandardných dôkazov. Bolo vecou žalobcu, aby správcovi dane preukázal splnenie podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane a aby prípadné dôvodné pochybnosti správcu dane následne vyvrátil predložením ďalších dôkazov alebo návrhov na vykonanie dokazovania. Keďže jednou z podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane je materiálna existencia zdaniteľného plnenia, bolo vecou žalobcu, aby predložil dôkaz o vecnom plnení sprostredkovania spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o. Takýmto dôkazom pritom žalobca mal disponovať v zásade aj v zmysle zmluvy o sprostredkovaní, podľa ktorej čl. III bodu 2 sa zaviazal uhradiť spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. províziu po uzatvorení sprostredkúvanej zmluvy so zmluvným partnerom, ktorého preukázateľne zabezpečila spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o.
69. Z administratívneho spisu je teda zrejmé, že správca dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril skutočnosti týkajúce sa predmetných faktúr, a že na základe vykonaného dokazovania nadobudol dôvodné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti žalobcom predložených dokladov, či jeho vyjadrení. Správca dane tak žalobcom predložené doklady a vyjadrenia nemohol uznať ako relevantné. V procese dokazovania došlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt, a keďže následne žalobca majúci dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal svoje tvrdenia, dôvodne mu nebol uznaný nárok na odpočítanie dane.
70. Pre úplnosť správny súd dodáva, že správca dane oboznámil žalobcu s priebežnými výsledkami kontrolných zistení pri výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti jeho nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za kontrolované zdaňovacie obdobie listom č. 100523293/2019 zo dňa 27.02.2019. Správca dane touto písomnosťou oboznámil žalobcu so svojimi zisteniami a zároveň v nej aj vyjadril svoje pochybnosti, keď okrem iných konštatoval, že preveroval deklarované sprostredkovanie prác na základe predložených faktúr a zistil, že nemá povahu faktu, t.j. že deklarované sprostredkovanie prác nie je preukázané reálnym plnením. Správca dane v predmetnej písomnosti takisto konštatoval, že predložené faktúry č. FV00282018 a č. FV00272018 nemožno považovať za vierohodné a relevantné doklady oprávňujúce uplatnenie práva na odpočítanie dane, pričom uviedol dôvody, na základe ktorých dospel k tomuto záveru. Správca dane napokon uviedol, že uvedené skutočnosti žalobcovi oznamuje z dôvodu možnosti uplatnenia jeho práv podľa § 45 ods. 1 písm. c), d) a f) daňového poriadku. Predmetná písomnosť teda materiálne podľa jej obsahu predstavovala vyjadrenie pochybností správcu dane o skutočnostiach deklarovaných žalobcom, pričom správca dane
v nej zároveň implicitne poukazom na § 45 ods. 1 písm. c), d) a f) daňového poriadku vyzýval žalobcu na predloženie ďalších dôkazov na preukázanie ním deklarovaných skutočností.
71. Pozornosti správneho súdu neuniklo, že písomnosť správcu dane č. 100523293/2019 zo dňa 27.02.2019 neobsahuje znenie § 46 ods. 5 daňového poriadku. Na druhej strane ale pozornosti správneho súdu taktiež neuniklo, že správca dane v tejto písomnosti uviedol, a to hneď v jej úvode, že žalobcu oboznamuje s priebežnými výsledkami daňovej kontroly aj s poukazom na § 46 daňového poriadku. Správca dane takisto v predmetnej písomnosti konštatoval, že „ak predložená faktúra spĺňa iba formálnu stránku na uplatnenie odpočítania dane, nie je odrazom reálneho plnenia, tak vzniknuté pochybnosti preukazuje daňový subjekt.“ Správca dane teda žalobcu nielen oboznámil so svojimi pochybnosťami, ale ho aj poučil, že ak u správcu dane vzniknú pochybnosti, ktoré oznámi daňovému subjektu, je potom následne daňový subjekt povinný preukázať spochybnené skutočnosti.
72. Vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie písomnosti správcu dane č. 100523293/2019 zo dňa 27.02.2019 správny súd dospel k záveru, že zo strany správcu dane nedošlo k porušeniu normatívnej úpravy ustanovenej v § 46 ods. 5 daňového poriadku. Žalobca ostatne explicitne ani nenamietal, že by zo strany správcu dane došlo k porušeniu normatívnej úpravy ustanovenej v § 46 ods. 5 daňového poriadku. Inými slovami, žalobca netvrdil, že by mu v priebehu daňovej kontroly neboli známe pochybnosti správcu dane, a že by nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Napriek tomu správny súd považoval za vhodné vyjadriť sa aj k aplikácii postupu v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku, keďže žalobca tvrdil, že v daňovom konaní predložil všetky dôkazy, ktorými disponoval, a že tým vyčerpal svoje dôkazné bremeno.
73. K poukazu žalobcu na dôkazné bremeno daňového subjektu v kontexte právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaného v rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 správny súd uvádza, že tento právny názor bol prekonaný vývojom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a následne aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/68/2018 zo dňa 28.04.2020, ods. 54, rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/130/2022 zo dňa 21.02.2024, ods. 45 a sp. zn. 10Sžfk/1/2020 zo dňa 27.10.2021, ods. 52). Správny súd preto nepovažuje za potrebné sa bližšie vyjadrovať k argumentácii žalobcu nadväzujúcej na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý už bol následnou rozhodovacou praxou tejto súdnej inštancie, resp. Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prekonaný. Posunu v rozhodovacej praxi správnych súdov oproti právnemu názoru prezentovanému v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, pokiaľ ide o dôkazné bremeno, si ostatne bol vedomý aj samotný žalobca, ako to vyplýva zo žaloby (porovnaj str. 9 žaloby).
74. Pokiaľ ide o vyjadrenia žalobcu, že pre neho bolo jediným podstatným a jediným postačujúcim kritériom o činnosti sprostredkovateľa to, že mal možnosť uzatvoriť nové zmluvy a získať nových pracovníkov, čo správca dane ani nespochybnil (i), a že tieto kontakty a tieto kontrakty nespadli z neba, ale niekto sa o ne zaslúžil a zjavne to teda bol sprostredkovateľ (ii), tie boli vágne a bez spôsobilosti spochybniť závery správcu dane, resp. závery finančných orgánov. Správny súd nespochybňuje, že „kontakty a kontrakty nepadajú z neba“ ani to, že sa o ne musí niekto zaslúžiť. Kontakty však možno nadobudnúť rôznymi spôsobmi a aj obchodných partnerov, s ktorými sa uzatvoria kontrakty (zmluvy), možno nájsť rôznymi spôsobmi, a to aj bez sprostredkovateľa. Pokiaľ preto argumentácia žalobcu smerovala k tomu, že predmetné kontrakty (zmluvy) mohol uzatvoriť len vďaka spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. ako sprostredkovateľa, rozhodne ju z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné akceptovať.
75. Pokiaľ žalobca tvrdil, že konateľ spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o. uskutočnenie zdaniteľného plnenia, teda poskytnutie sprostredkovateľských služieb, správcovi dane aj potvrdil, i keď v inom konaní a až 17.05.2019, zjavne mal na mysli výpoveď A. B. zo dňa 17.05.2019, ktorá bola zachytená v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101171342/2019 zo dňa 17.05.2019. Ako to však už bolo uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozsudku, A. B. vo svojej výpovedi potvrdil „iba“ vystavenie faktúr č. FV00582018 s dátumom dodania 31.10.2018 a č. FV00592018 s dátumom dodania 31.10.2018 a dodanie služieb fakturovaných týmito faktúrami.
76. Pokiaľ žalobca namietal, že „nekontaktnosť“ a údajná nespolupráca spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o., jej konateľa, či absencia predloženia požadovaných dokladov od menovanej spoločnosti, nemôže byť dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane, správny súd uvádza, že táto námietka žalobcu by bola dôvodná, ak by tieto skutočnosti predstavovali jediný a výlučný dôvod, na ktorom finančné orgány založili svoj záver, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane. V preskúmavanej právnej veci ale finančné orgány svoje závery nezaložili len na „nekontaktnosti“ a nespolupráci spoločnosti PRO-TECH group spol. s r.o., jej konateľa, či absencii predloženia požadovaných dokladov od menovanej spoločnosti, ale aj na iných zisteniach, ako to už bolo uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozsudku.
77. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane pristupoval tendenčne k faktom počas daňového konania, keď konštatoval, že spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. sa na adrese sídla nenachádzala a ani tam nevykonávala ekonomickú činnosť, správny súd uvádza, že táto námietka, aj keby bola dôvodná, nemohla viesť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, resp. rozhodnutí finančných orgánov. Aj keby bolo preukázané, že spoločnosť PRO-TECH group spol. s r.o. sa na adrese sídla nachádzala a vykonávala tam ekonomickú činnosť, nič by to nevypovedalo o plnení jej záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o sprostredkovaní.
78. Pokiaľ ide o opis okolností, za ktorých žalobca uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní so spoločnosťou PRO-TECH group spol. s r.o., poukaz na históriu tejto spoločnosti a preverovanie toho, či táto spoločnosť nebola na zozname subjektov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre daň z pridanej hodnoty, zo strany žalobcu, správny súd uvádza, že táto argumentácia by mohla mať relevanciu, ak by finančné orgány odopreli právo žalobcu na odpočítanie dane z dôvodu jeho účasti na podvode. O tento prípad však v preskúmavanej právnej veci nešlo. Finančné orgány totiž odopreli žalobcovi právo na odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane.
79. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že pre spravodlivé zistenie veci bolo v príkrom rozpore so zákonom, že správca dane bez logického odôvodnenia nevypočul A. E., správny súd uvádza, že takto formulovaná námietka bola uvedená až v replike žalobcu zo dňa 06.04.2022, a teda po uplynutí lehoty, v rámci ktorej môže žalobca vzniesť žalobné námietky (§ 181 ods. 1 v spojení s §183 SSP). Správny súd sa preto bližšie touto námietkou žalobcu ani nezaoberal. Správny súd navyše dodáva, že žalobca vo svojej replike bližšie neozrejmil, aké skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v preskúmavanej právnej veci mali byť preukázané výsluchom A. E.. Samotné eventuálne potvrdenie uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní pritom z už vyššie uvedených dôvodov nemohlo nič zmeniť na závere, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane.
80. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sa v konečnom dôsledku týkali odopretia práva na odpočítanie dane z dôvodu účasti na podvode, a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, sp. zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.11.2010 a sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017, ktoré sa taktiež v konečnom dôsledku týkali odopretia práva na odpočítanie dane z dôvodu účasti na podvode, ten nebol dôvodný. V preskúmavanej právnej veci, ako to už bolo uvedené, finančné orgány odopreli žalobcovi právo na odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane.
81. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.
82. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
83. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.