Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Sf-70-2024.pdf
PDF · 78.43 KB
Case nature
Subarea
5Sf/70/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ŠPED-TRANS Levice, a.s., Ku Bratke 5, 934 05 Levice, IČO: 36 536 580, právne zastúpený: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101677330/2024 z 12.06.2024, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 26.06.2024 z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 26.06.2024, doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 26.06.2024, sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101677330/2024 z 12.06.2024, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) číslo 101054428/2024 zo dňa 05.04.2024 o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2019 vo výške 22 000,00 EUR v zmysle § 68 ods. 6 daňového poriadku (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Žalobca sa podanou žalobou domáha aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia. Spolu so žalobou podal aj návrh na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Vec bola vedená pred Správnym súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 4Sf/35/2024.
2. V návrhu na priznanie odkladného účinku žalobca uviedol, že návrh podáva najmä s ohľadom na návrh na spojenie vecí, keďže žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je súčasťou viacerých rozhodnutí žalovaného týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia rokov 2018 až 2020, pričom kumulácia týchto rozhodnutí s ohľadom na ich vykonateľnosť predstavuje podstatný zásah do ekonomickej situácie žalovaného (zrejme mal na mysli žalobcu – pozn. súdu). Takýto zásah je schopný ohroziť podnikateľskú činnosť a existenciu samotného žalovaného (zrejme mal na mysli žalobcu – pozn. súdu), čiže sa jedná o hrozbu závažnej ujmy, resp značnej hospodárskej či finančnej škody u žalovaného (zrejme mal na mysli žalobcu – pozn. súdu). Kumulovaná suma dorubenia dane z pridanej hodnoty resp. zníženia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty sa rovná 563 200 EUR. Žalobca zamestnáva 69 zamestnancov, ktorých pracovné pomery a riadne úhrady mzdy budú nepriznaním odkladného účinku ohrozené. Rovnako bude ohrozené samotné podnikanie žalobcu a platobná schopnosť žalobcu. K žalobe pripojil žalobca okrem plnej moci aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, prvostupňové rozhodnutie, protokol správcu dane o výsledku daňovej kontroly č. 102714184/2023 z 30.10.2023, zápisnicu správcu dane č. 100853074/2024 o ústnom pojednávaní zo dňa 13.3.2024. Iné prílohy žalobca k žalobe nepriložil.
3. Uznesením Správneho súdu v Banskej Bystrici č.k. 4Sf/35/2024-164 zo dňa 07.08.2024, právoplatným dňa 15.08.2024, bola vec postúpená Správnemu súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému. Po postúpení veci na Správny súd v Bratislave bola veci pridelená sp. zn. 5Sf/70/2024.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.12.2024, ku ktorému pripojil administratívny spis, k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca v podanej žalobe nesplnil zákonom stanovenú požiadavku, keď neuviedol žiadne skutočnosti a ani žiadnymi dôkazmi skutočnosti neosvedčil, z ktorých by vyplýval podstatný zásah do jeho ekonomickej situácie, ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti a existencie, a žiadnymi dôkazmi neosvedčil ani hrozbu závažnej finančnej škody a ujmy alebo obmedzenia podnikania. Preto žalovaný nesúhlasil s podaným návrhom na priznanie odkladného účinku.
5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 6. 2024, sp. zn. I. ÚS 326/2024, body 17 a 19: „Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce nie sú konečné a nezmeniteľné, a možno preto konštatovať, že takéto rozhodnutie je zákonom konštruované ako rozhodnutie dočasnej povahy (m. m. III. ÚS 468/2018, I. ÚS 158/2020, I. ÚS 132/2022, I. ÚS 135/2022, II. ÚS 457/2022, III. ÚS 231/2024, IV. ÚS 181/2024). Posúdenie splnenia podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žaloby je zásadne vecou konajúceho správneho súdu, pričom k prieskumu reálnej existencie týchto podmienok nie je ústavný súd oprávnený... Inštitút odkladného účinku správnej žaloby je koncipovaný predovšetkým ako dočasná procesná ochrana žalobcu pred okamžitým výkonom pre neho nepriaznivého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak sú na to splnené zákonom vyžadované podmienky. Ide teda o výnimočný inštitút, ktorého účelom je ochrániť adresáta verejnej správy pred prípadnými neodstrániteľnými negatívnymi následkami aktov verejnej správy za kumulatívneho splnenia podmienky, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“
9. Zákonným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje preukázanie hrozby, že táto ujma nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 z 30. mája 2018, bod 8).
10. Správny súd poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, bod 11 podľa ktorého: „Možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Podanie návrhu na
priznanie odkladného účinku nie je viazané na žiadnu lehotu. Žalobca môže podať takýto návrh najskôr so správnou žalobou, či už ako jej súčasť, alebo samostatne, a najneskôr do konečného rozhodnutia správneho súdu (pozri § 187 ods. 3 SSP). Návrh na priznanie odkladného účinku má v zásade povahu podania vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP). Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. (pozri aj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 924, 926 až 927 a 934).“
11. Správny súd sa postupne vysporiadal so všetkými žalobcom uvedenými dôvodmi pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ako prvý dôvod žalobca uviedol, že kumuláciou následkov rozhodnutí žalovaného týkajúcich sa viacerých zdaňovacích období mu vznikla celková suma dorubenia dane z pridanej hodnoty resp. zníženia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 563 200 EUR, ktorá môže sama osebe vyvolať devastačné účinky na žalobcu. V nadväznosti na toto tvrdenie je potrebné zdôrazniť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal pravdivosť tohto tvrdenia a ani skutočnosť, že práve v príčinnej súvislosti s viacerými vydanými rozhodnutiami žalovaného má dôjsť k nenapraviteľným následkom u žalobcu. Žalobca súdu nepredostrel žiaden diapazón dôkazov osvedčujúcich tvrdenú hrozbu, keďže žalobca správnemu súdu nepredložil ani jeden dôkaz týkajúci sa jeho majetkovej a finančnej situácie a konkrétneho dopadu napadnutého rozhodnutia žalovaného na žalobcovu situáciu. Tvrdenie žalobcu tak ostalo v abstraktnej, až vágnej rovine. Preto správny súd nemohol prisvedčiť preukázaniu dôvodnosti uvedenej tvrdenej hrozby.
12. Druhým dôvodom pre priznanie odkladného účinku žalobe bol žalobcom tvrdený negatívny zásah do schopnosti žalobcu ako zamestnávateľa plniť si svoje záväzky voči zamestnancom. Avšak ani vo vzťahu k tomuto tvrdeniu žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno osvedčenia hrozby tvrdeného následku, keďže k návrhu nepriložil žiaden relevantný dôkaz. Nepriložil ani zoznam zamestnancov, doklady preukazujúce ich pracovné pozície či charakter pracovného pomeru, výšku mzdy, a ani doklady o jeho majetkovej či finančnej situácii, z ktorých by vyplývalo, že u žalobcu hrozí napr. hromadné prepúšťanie či iný vážny následok v nadväznosti na účinky napadnutého rozhodnutia žalovaného.
13. Na základe vyššie uvedeného správny súd sumárne uzatvára, že žalobca neosvedčil existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, vyžadovaného zákonom, keďže svoje tvrdenia ničím nepodložil. Žalobcovi v konaní podľa § 185 písm. a) SSP prislúcha nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkazná, teda povinnosť svoje tvrdenia komplexne, riadne a dostatočne preukázať, k čomu v tomto prípade nedošlo.
14. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 „verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“ Žalobca sa v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom nevenoval aj druhej zákonnej podmienke priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou je neexistencia rozporu s verejným záujmom. Správny súd uvádza, že ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku v podobe preukázania hrozby zákonom predvídaného následku s určitou intenzitou, čo podľa názoru správneho súdu nie sú, je tu kolízia súkromných záujmov žalobcu s verejným záujmom, ktorým je záujem na fiškálnej a daňovej politike štátu založenej na riadnom a včasnom výbere daní a plnení daňových povinností.
15. Správny súd na základe vyššie uvedeného podľa § 188 SSP zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
16. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].