Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Sf-25-2024.pdf
PDF · 83.31 KB
Case nature
Subarea
8Sf/25/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. BUKOCEL, a.s., so sídlom Hencovská 2073, Hencovce, IČO: 36 445 461, 2. BUKÓZA Export-Import, a.s., so sídlom Hencovská 2073, Hencovce, IČO: 36 445 266, 3. BUKÓZA HOLDING, a.s., so sídlom Hencovská 2073, Hencovce, IČO: 36 450 847 a 4. Bukóza progres, s.r.o., so sídlom Hencovská 2073, Hencovce, IČO: 31 720 129, právne zastúpených: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102322376/2024 zo dňa 12. augusta 2024, o návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správny súd v Bratislave návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 03. októbra 2024 zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 30. septembra 2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 01. októbra 2024, sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102322376/2024 zo dňa 12. augusta 2024, ktorým žalovaný v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101155790/2024 zo dňa 16. apríla 2024, ktorým bol skupine DPH, ktorej členmi sú žalobcovia, v zmysle § 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2020 v sume 30 800 eur.
2. Dňa 03. októbra 2024 bol správnemu súdu doručený návrh žalobcov zo dňa 02. októbra 2024, ktorým sa domáhali priznania odkladného účinku správnej žalobe s poukazom na § 185 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Dôvodili tým, že napadnuté rozhodnutie je súčasťou viacerých rozhodnutí žalovaného za zdaňovacie obdobia počas rokov 2018 až 2020, ktorými potvrdil rozhodnutia Úradu pre vybrané hospodárske subjekty ako prvostupňového orgánu, na základe ktorých sa žalobcom dovyrubuje daň z pridanej hodnoty, resp. sa znižuje nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, pričom kulminácia týchto rozhodnutí s ohľadom na ich vykonateľnosť predstavuje podstatný zásah do ich ekonomickej situácie, ktorý je schopný ohroziť ich podnikateľskú činnosť a samotnú existenciu, t. j. jedná sa o hrozbu závažnej ujmy, resp. značnej hospodárskej alebo finančnej škody, pokiaľ by nebol priznaný odkladný účinok napadnutému rozhodnutiu, resp. aj ostatným rozhodnutiam, keďže kumulovaná suma predstavuje 400 800 eur. Tvrdili, že pracovné pomery a riadne úhrady mzdy ich zamestnancov budú nepriznaním odkladného účinku ohrozené. Mali za to, že rovnako bude ohrozené ich samotné podnikanie, keďže úhrada alebo vymáhanie nielen sumy dane v napadnutom rozhodnutí, ale vo všetkých rozhodnutiach v celkovej výške 400 800 eur podstatne ohrozí ich platobnú schopnosť. Konkrétne uviedli, že ekonomická situácia jednotlivých žalobcov je za posledné obdobie nepriaznivá, keď spoločnosť žalobcu v 1. rade vykázala za účtovné obdobie roku 2023 stratu vyše 29 500 000 eur, spoločnosť žalobcu v 2. rade vykázala za účtovné
obdobie roku 2023 stratu vyše 480 000 eur, spoločnosť žalobcu v 3. rade vykázala za účtovné obdobie roku 2023 výnosy iba vo výške nad 10 000 eur a spoločnosť žalobcu v 4. rade vykázala za účtovné obdobie roku 2023 výnosy iba vo výške vyše 217 000 eur, pričom však evidovala napr. neuhradené straty minulých rokov vo výške vyše 395 000 eur.
3. K návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcovia pripojili účtovnú závierku žalobcu v 1. rade za rok 2023, účtovnú závierku žalobcu v 2. rade za rok 2023, účtovnú závierku žalobcu v 3. rade za rok 2023 a účtovnú závierku žalobcu v 4. rade za rok 2023.
4. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním zo dňa 27. novembra 2024, v ktorom uviedol, že nevidí dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30. mája 2017 z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018).
10. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu resp. o hrozbu závažnej ujmy žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/24/2017 zo dňa 13. júna 2018).
11. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.
12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
13. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcov obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel správny súd k záveru, že žalobcovia hodnoverne neosvedčili tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, resp. značnej hospodárskej alebo finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobcovia potrebu priznania odkladného účinku odôvodňovali tým, že výkon predmetného rozhodnutia môže ohroziť ich podnikateľskú činnosť a samotnú existenciu. Konkrétne uviedli, že v prípade nepriznania odkladného účinku ich správnej žalobe budú ohrozené pracovné pomery a riadne úhrady mzdy ich zamestnancov, ako aj ich platobná schopnosť, pričom ekonomická situácia jednotlivých žalobcov je za posledné obdobie nepriaznivá.
14. Na podporu svojich tvrdení žalobcovia nepredložili žiadne relevantné dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže na ich strane dôjsť k nenapraviteľnej majetkovej ujme. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že samotná výška rozdielu dane vyrubeného žalovaným, t. j. 30 800 eur (ani nimi uvádzaná celková suma 400 800 eur vo vzťahu k viacerým rozhodnutiam žalovaného) neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu. Všeobecné poukazovanie žalobcov na ohrozenie pracovných pomerov ich zamestnancov a sťaženie ich platobnej schopnosti bez ďalšieho nepostačuje na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné tvrdené skutočnosti aj preukázať. Priznanie odkladného účinku zároveň neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žalobcov, resp. vyhnutie sa plneniu záväzkov.
15. Žalobcovia k návrhu na priznanie odkladného účinku pripojili účtovné závierky jednotlivých žalobcov za rok 2023, z ktorých správny súd zistil nasledovné skutočnosti. Podľa účtovnej závierky žalobcu v 1. rade za rok 2023 jeho majetok netto dosiahol sumu 133 726 104 eur a jeho výsledok hospodárenia po zdanení predstavoval stratu vo výške 29 517 572 eur, pričom v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období dosiahol zisk vo výške 1 153 685 eur. Podľa účtovnej závierky žalobcu v 2. rade za rok 2023 jeho majetok netto dosiahol sumu 29 570 938 eur a výsledok hospodárenia po zdanení predstavoval stratu vo výške 480 186 eur, pričom v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období dosiahol zisk vo výške 189 818 eur. Podľa účtovnej závierky žalobcu v 3. rade za rok 2023 jeho majetok netto dosiahol sumu 1 307 858 eur a výsledok hospodárenia po zdanení predstavoval zisk vo výške 10 422 eur. Podľa účtovnej závierky žalobcu v 4. rade za rok 2023 jeho majetok netto dosiahol sumu 10 972 694 eur a výsledok hospodárenia po zdanení predstavoval zisk vo výške 217 526 eur.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je správnemu súdu zrejmé, ako navýšenie prípadných výdavkov žalobcov o vyrubený rozdiel dane spôsobí ohrozenie ich podnikateľskej činnosti, keď každý z nich disponuje majetkom niekoľkonásobne prevyšujúcim výšku rozdielu dane určeného napadnutým rozhodnutím žalovaného v spojením s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, t. j. sumu 30 800 eur a rovnako aj žalobcami uvádzanú sumu 400 800 eur. Pokiaľ aj žalobcovia v 1. a 2. rade vykázali v roku 2023 stratu, správny súd poukazuje na skutočnosť, že v predchádzajúcom účtovnom období dosiahli aj tieto spoločnosti zisk, a teda v tomto smere nemožno hovoriť o dlhodobo nepriaznivej situácii. Navyše v danom prípade bol rozdiel dane určený skupine DPH, ktorej členmi sú všetci žalobcovia, pričom v zmysle § 4b ods. 2 druhej vety zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov zodpovedajú členovia skupiny za povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona a osobitného predpisu spoločne a nerozdielne. Povinnosť uhradiť predmetnú sumu teda nedopadá
na každého zo žalobcov jednotlivo, ale uplatňuje sa medzi nimi solidarita. To znamená, že pokiaľ aj došlo k prechodnému zhoršeniu finančnej kondície niektorých zo žalobcov ako členov skupiny DPH, ktoré im znemožňuje uhradiť danú sumu, môžu povinnosť uloženú napadnutým rozhodnutím splniť ostatní členovia skupiny.
17. Dôvody, ktoré žalobcovia uviedli vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto podľa právneho názoru správneho súdu nie sú dôvodmi, ktoré má na mysli § 185 písm. a) SSP. Predmetné zákonné ustanovenie podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe jednak hrozbou ujmy na subjektívnych právach žalobcu, a to vo forme závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iným vážnym nenapraviteľným následkom v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a súčasne splnením ďalšej podmienky, a to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Keďže žalobcovia nepreukázali existenciu hrozby kvalifikovanej ujmy na ich právach, správny súd sa už nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t.j. či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom. Napokon žalobcovia vo svojom návrhu ani neuviedli žiadne argumenty nasvedčujúce tomu, že by došlo k splneniu tejto podmienky.
18. Súčasne správny súd uvádza, že nie je vecou správneho súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcov a „vyhľadával dôkazy“, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. Zastáva názor, že žalobcovia majú povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí v konaní aj preukázať. Pokiaľ žalobcovia súdu nepreukázali žiadny dôvod, pre ktorý by mal priznať správnej žalobe odkladný účinok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, správny súd dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia im hrozí závažná ujma alebo značná hospodárska či finančná škoda, a preto nepriznal správnej žalobe odkladný účinok.
19. Záverom je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom nepreskúmava zákonnosť rozhodnutí napadnutých správnou žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
20. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky obsiahnuté v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Preto rozhodol s poukazom na § 188 SSP tak, že daný návrh zamietol.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).