Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Svo-1-2024.pdf
PDF · 83.17 KB
Case nature
Subarea
2Svo/1/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11916-9000/2023 zo dňa 19. decembra 2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 14. februára 2024 zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 14. februára 2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 16. februára 2024, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11916-9000/2023 zo dňa 19. decembra 2023, ktorým predseda žalovaného zmenil rozhodnutie žalovaného ako správneho orgánu prvého stupňa č. 7383-3000/2023 zo dňa 02. júna 2023, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v celkovej výške 20 000 eur podľa § 182 ods. 2 písm. e) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) za to, že žalobca sa pri zadávaní nadlimitnej zákazky na predmet „Komplexný manažment procesu evidencie, transportu a starostlivosti o utečencov“ postupom priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, v súvislosti s ktorým bolo Oznámenie o použití priameho rokovacieho konania v dôsledku mimoriadnej udalosti uverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 68/2022 zo dňa 14. marca 2022 pod zn. 16233 - ICS, nevysporiadal:
- s potenciálnym konfliktom záujmov zainteresovanej osoby podľa § 23 ods. 3 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, a to medzi pánom A. B. a úspešným uchádzačom spoločnosťou Dustream production s.r.o., Skuteckého 115/1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 575 941 (ďalej len „úspešný uchádzač“ alebo „Dustream production s.r.o.“), keď súčasne účastníkovi konania bola ako subdodávateľ úspešného uchádzača oznámená spoločnosť GD IDENTITY s.r.o., Kúpeľná 514/14, 962 31 Sliač, IČO: 45 973 857 (toho času so sídlom Jarná 13, 962 31 Sliač), ktorej konateľom a aj spoločníkom je pán A. B. (ďalej len „GD IDENTITY s.r.o.“),
- so skutočnosťou nasvedčujúcou existenciu osobných väzieb medzi pánom A. B. a spoločníkom úspešného uchádzača, pánom C. D., neprijal žiadne primerané opatrenia a nevykonal nápravu za účelom odstránenia uvedeného konfliktu záujmov, čím porušil povinnosť podľa § 23 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní prijať primerané opatrenia a vykonať nápravu, ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ zistí konflikt záujmov, zmenil v časti výrokovej vety vypustením slova „potenciálnym“, a to tak, že žalobcovi sa ukladá pokuta vo výške 20 000 eur podľa § 182 ods. 2 písm. e) zákona o verejnom obstarávaní za to, že žalobca sa pri zadávaní nadlimitnej zákazky na predmet „Komplexný manažment procesu evidencie, transportu a starostlivosti o utečencov“ postupom priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, v súvislosti s ktorým bolo Oznámenie o použití priameho rokovacieho konania v dôsledku mimoriadnej udalosti uverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 68/2022 zo dňa 14. marca 2022 pod zn. 16233 - ICS, nevysporiadal:
- s konfliktom záujmov zainteresovanej osoby podľa § 23 ods. 3 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, a to medzi pánom A. B. a úspešným uchádzačom, spoločnosťou Dustream production s.r.o., keď súčasne účastníkovi konania bola ako subdodávateľ úspešného uchádzača oznámená spoločnosť GD IDENTITY s.r.o., ktorej konateľom a aj spoločníkom je pán A. B.,
- so skutočnosťou nasvedčujúcou existenciu osobných väzieb medzi pánom A. B. a spoločníkom úspešného uchádzača, pánom C. D., neprijal žiadne primerané opatrenia a nevykonal nápravu za účelom odstránenia uvedeného konfliktu záujmov, čím porušil povinnosť podľa § 23 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní prijať primerané opatrenia a vykonať nápravu, ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ zistí konflikt záujmov. V ostatnom rozklad žalobcu podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. spisu 7383-3000/2023 zo dňa 02. júna 2023 potvrdil.
2. Zároveň žalobca s poukazom na § 185 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Dôvodil tým, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného považuje za zjavne nezákonné, pričom disponuje len finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu a uložená pokuta je vo vysokej výške, a teda uhradením pokuty by mu hrozila závažná ujma a finančná škoda. Uviedol, že disponuje verejnými financiami, t. j. finančnými prostriedkami vo vlastníctve Slovenskej republiky (viď. § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o majetku štátu v znení neskorších predpisov), s ktorými je v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o majetku štátu v znení neskorších predpisov povinný nakladať takým spôsobom, že dbá na to, aby nedošlo najmä k ich strate, zneužitiu alebo zmenšeniu. Nakoľko ide o verejné financie Slovenskej republiky, považoval za dôvodné priznať správnej žalobe odkladný účinok, čo je zároveň v súlade s verejným záujmom chrániť predmetné finančné prostriedky.
3. Žalovaný sa k správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril v podaní zo dňa 19. novembra 2024, v ktorom navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Poukázal na ustanovenie § 185 SSP, z ktorého vyplýva, že priznanie odkladného účinku žaloby je fakultatívnym inštitútom a je plne ovládané dispozičnou zásadou. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považoval za neopodstatnený a relevantným spôsobom nepreukázaný. Uviedol, že v predmetnom návrhu nie je bližšie špecifikované, ktoré konkrétne negatívne dôsledky v danom prípade žalobcovi hrozia a ako sa majú vo vzťahu k jeho právam a povinnostiam prejaviť v prípade nepriznania odkladného účinku, čím predmetný návrh nespĺňa požiadavky stanovené v § 185 SSP. Bol toho názoru, že strohé konštatovanie skutočnosti, že žalobca hospodári s finančnými prostriedkami vo vlastníctve štátu, absolútne nenapĺňa atribút náležitého dôvodenia hrozby závažnej ujmy, ktorá by žalobcovi splnením uloženej povinnosti hrozila. V tomto kontexte odkázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/32/2021-71 zo dňa 13. mája 2021. Mal za to, že žalobca taktiež nijakým spôsobom nepreukázal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je vo verejnom záujme. Súčasne upozornil na uplatnenie princípu právneho štátu s ohľadom na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/201/2019 zo dňa 16. januára 2020.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.
6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
8. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť,
ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30. mája 2017 z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018).
9. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu resp. o hrozbu závažnej ujmy žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/24/2017 zo dňa 13. júna 2018).
10. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.
11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
12. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku a vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu správny súd nezistil existenciu zákonného dôvodu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku dospel správny súd k záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca pritom potrebu priznania odkladného účinku odôvodňoval tým, že disponuje len finančnými prostriedkami zo štátneho rozpočtu a uložená pokuta je vo vysokej výške. Mal za to, že jeho návrh je zároveň v súlade s verejným záujmom chrániť predmetné finančné prostriedky.
13. Na podporu svojich tvrdení žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného môže na jeho strane dôjsť k vzniku závažnej ujmy, resp. finančnej škody. Samotná výška pokuty, ktorú je žalobca v zmysle napadnutého rozhodnutia povinný zaplatiť, t. j. 20 000 eur totiž neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné tvrdené skutočnosti aj preukázať. U žalobcu pritom absentovalo konkretizovanie akýchkoľvek závažných dopadov výkonu napadnutého rozhodnutia na jeho finančnú situáciu. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že ide o všeobecné, abstraktné a nekonkrétne tvrdenia žalobcu, ktorý nijako nepreukázal hrozbu závažnej ujmy ani finančnej škody, ktorá automaticky
nevyplýva z napadnutého rozhodnutia, resp. prvostupňového rozhodnutia žalovaného ani zo samotnej výšky uloženej pokuty.
14. Žalobca preto podľa právneho názoru správneho súdu neosvedčil, že došlo k naplneniu dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP. Predmetné zákonné ustanovenie podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe jednak hrozbou ujmy na subjektívnych právach žalobcu, a to vo forme závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iným vážnym nenapraviteľným následkom v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a súčasne splnením ďalšej podmienky, a to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Keďže žalobca nepreukázal existenciu hrozby kvalifikovanej ujmy na jeho právach, správny súd sa už nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t.j. či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.
15. Súčasne správny súd uvádza, že nie je vecou súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcu a „vyhľadával dôkazy“, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. Zastáva názor, že žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí v konaní aj preukázať. Pokiaľ žalobca súdu nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by mal priznať správnej žalobe odkladný účinok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, správny súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma a finančná škoda, a preto správnej žalobe nepriznal odkladný účinok.
16. Záverom je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť rozhodnutia napadnutého správnou žalobou, ale posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
17. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky obsiahnuté v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Preto rozhodol s poukazom na § 188 SSP tak, že daný návrh zamietol.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).