Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_PO-6Sa-17-2022.pdf
PDF · 140.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PO-6Sa/17/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudcom: JUDr. Pavol Dorič, PhD., v právnej veci žalobcov: 1./ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D. E.,a 2./ B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D. E., právne zastúpení: JUDr. Martin Bašista, advokát, so sídlom: Štefánikova 8, 059 01 Poprad, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2022/027780-002 zo dňa 09.06.2022, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj súd) dňa 12.08.2022 sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2022/027780-002 zo dňa 09.06.2022 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žiadali tiež priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. S účinnosťou od 01.04.2024 došlo v zmysle ustanovenia § 7 zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovania, stavebný poriadok a bývanie k prechodu právomoci z Okresného úradu v Prešove odboru výstavby a bytovej politiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR so sídlom v Bratislave, ktorý bol zriadený zákonom č.200/2022 Z.z. Zároveň s účinnosťou od 01.04.2024. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR v zmysle ustanovenia § 7 ods.1 zákona č. 200/2022 z.z. zriadil mimo svojho sídla 8 stálych regionálnych úradov, ktoré však nemajú právnu subjektivitu. Vzhľadom k tomu na strane žalovaného v ďalšom konaní vystupuje Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR so sídlom v Bratislave, ktorý má procesnú spôsobilosť byť účastníkom správneho súdneho konania.
I.
Priebeh administratívneho konania
3. Obec Veľký Slavkov (ďalej len prvostupňový správny orgán) ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon"), vo veci priestupku podľa § 105 stavebného zákona vydal rozhodnutie o priestupku pod číslom 2020/449/PR zo dňa 21.06.2021. Predmetné rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo Okresným úradom Prešov odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím pod číslom OU-PO-OVBP2-2021/03923-002 zo dňa 19.11.2021 zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V novom konaní prvostupňový správny orgán vydal dňa 31.03.2022 nové rozhodnutie o priestupku pod č. 2020/449/PR/RII podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej ako správny poriadok), ktorým uznal žalobcov vinných zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon). Žalobcovia sa dopustili protiprávneho konania tým, že ako stavebníci uskutočňovali od júna 2020 do 14.12.2020 novú stavbu: ,,Penzióny 1,2,3“ na pozemkoch parc. č. KN-C parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX v kat. území F. D., zapísaných na LV č. XXXX, vo vlastníctve stavebníkov bez stavebného povolenia. Obom žalobcom bola uložená pokuta vo výške 6.000,- eur.
4. Prvostupňový správny orgán uskutočnil výkon štátneho stavebného dohľadu (ďalej ŠSD) - povereným zamestnancom obce Veľký Slavkov dňa 02.07.2020 miestnu obhliadku na pozemkoch podľa vtedy aktuálneho katastrálneho operátu, kde bolo zistené, že stavebníci začali uskutočňovať novú stavbu pozostávajúcu z dvoch samostatne stojacich objektov v obci Veľký Slavkov bez právoplatného stavebného povolenia. Stavba v čase výkonu ŠSD bola v štádiu rozostavanosti: zrealizovaná základová doska, vodovodná a kanalizačná prípojka, ležaté rozvody vodovodu a kanalizácie, v rámci výkonu ŠSD poverený pracovník vyzval pána Orlovského (žalobcu), aby bezodkladne zastavil práce na stavbe. Z výkonu štátneho stavebného dohľadu bol spísaný záznam. Žalobcovia obaja zastúpení spoločnosťou JANJU s.r.o. následne podali dňa 09.07.2020 žiadosť o vydanie dodatočného povolenia stavby. Na základe zistení pri výkone ŠSD prvostupňový správny orgán vydal dňa 10.12.2021 pod č. 449/2020/PB/ZSP rozhodnutie o zastavení stavebných prác, ktoré žalobcovia prevzali dňa 14.12.2021. Upovedomením stavebný úrad oznámil žalobcom začatie konania o správnom delikte vo veci porušenia stavebného zákona a súčasne ich predvolal na ústne pojednávanie na deň 14.01.2021. Vzhľadom na pandémiu ochorenia COVID 19 sa ústne pojednávanie v stanovený termín neuskutočnilo. Ďalší termín ústneho pojednávania bol stanovený na deň 10.05.2021 na obecnom úrade vo Veľkom Slavkove. Pri ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcov spolu s pánom C. (žalobca) sa prejednal daný priestupok. Pri ústnom pojednávaní o priestupku žalobca uviedol, že si je vedomý porušenia stavebného zákona. Dňa 24.03.2020 požiadal stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu. Dňa 20.05.2020 prvostupňový správny orgán oznámením o začatí spojeného územného konania so stavebným konaním, začal stavebné konanie.
5. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že keďže v uskutočnenom priestupkovom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovia svojim konaním od júna 2020 do 14.12.2020 naplnili skutkovú podstatu priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona uskutočňovali novú stavbu bez stavebného povolenia, stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 2020/449/PR zo dňa 21.06.2021. Voči uvedenému rozhodnutiu právny zástupca podal odvolanie na základe ktorého bolo rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán listom č. 2020/449/ozn. II zo dňa 28.12.2021 oznámil stavebníkom začatie konania vo veci priestupku, predvolal ich na ústne pojednávanie, zároveň oboznámil právneho zástupcu žalobcov, že za spáchaný priestupok im bude uložená pokuta.
6. Ústneho pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcov, ktorý vzniesol námietku zaujatosti štatutárneho zástupcu obce Veľký Slavkov, pretože podľa jeho názoru dochádza k subjektívnej zaujatosti starostu obce voči žalobcovi pánovi C.. Ďalej vo výpovedi žalobca uviedol, že prvostupňový správny orgán je taktiež viazaný lehotami, a to tak na začatie stavebného konania, ako aj na rozhodnutie v rámci stavebného konania, pričom žalobcovia začali realizovať stavbu až v čase kedy už uplynula stavebnému úradu lehota na vydanie stavebného povolenia. Žalobcovia si pred začatím realizácie diela zazmluvnili určité stavebné činnosti pričom im v prípade nezaplatenia vykonávania týchto prác hrozila značná finančná ujma, taktiež podotkli, že sú osoby, ktoré sa nedopúšťajú páchania priestupkov v oblasti stavebného zákona a jedná sa o ich prvé pochybenie. K týmto námietkam prvostupňový správny orgán uviedol, že štatutárnym orgánom obce je starosta teda je správnym orgánom v administratívnych vzťahoch, a preto sa na neho nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku o posudzovanie zaujatosti zamestnancov vo vzťahu k prejednávanej veci, a preto zaujatosť starostu obce v konaniach podľa stavebného zákona sa nedá namietať. K námietke, týkajúcej sa zdĺhavého postupu stavebného úradu uvádza, že v danej záležitosti neostal nečinný a aj v prípade nedodržania lehôt zo strany stavebného úradu to neoprávňuje žalobcov na realizáciu stavby bez stavebného povolenia. Prvostupňový správny orgán pri udelení výšky pokuty prihliadol na závažnosť priestupku a vychádzal pritom zo skutočnosti, že predmetná stavba vyžadovala samostatné stavebné povolenie, ktorému malo predchádzať samostatné územné rozhodnutie o umiestnení stavby. Stavbu bolo potrebné umiestniť v samostatnom územnom
konanie z dôvodu, že pre dotknuté územie nie je spracovaný územný plán zóny a vzhľadom na stavebnotechnický charakter stavby sa jedná o nebytovú budovu s dvoma nadzemnými podlažiami a podkrovím. Výška pokuty bola stavebníkom uložená jednotlivo spodnej hranici (18% možnej hornej sadzby). Výška pokuty vo vzťahu k rozpočtovým nákladom rozostavanej stavby nemožno považovať za likvidačnú a ekonomicky neúmernú, žalobcovia netrpia finančnou tiesňou, ich majetkové pomery nie sú zanedbateľné. Stavebný úrad oproti zrušenému rozhodnutiu č.2020/449/PR zo dňa 21.06.2021 a s prihliadnutím na okolnosti zohľadnil skutočnosť, že sa jedná o prvé protiprávne konanie žalobcov preto znížil pôvodnú výšku pokuty o 50%. Podľa názoru prvostupňového správneho orgánu uložená pokuta má plniť úlohu výchovnú, tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa priestupku.
7. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podali žalobcovia včas odvolanie, v ktorom namietali, že stavebný úrad nesprávne právne posúdil vec, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri rozhodovaní porušil ustanovenia stavebného zákona, správneho poriadku a zákona o priestupkoch. V odvolaní uviedli, že stavebný úrad nerozhodoval, ani sa nevyjadril k námietke zaujatosti starostu obce. Ďalej v odvolaní uviedli, že stavebný úrad im obom udelil pokutu v rovnakej výške, čo nijakým spôsobom neodôvodnil s tým, že miera zavinenia nebola u obidvoch rovnaká a taktiež namietajú, že s nimi stavebný úrad neprerokoval výšku pokuty. Podľa názoru žalobcov rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonmi a neobsahuje predpísané náležitosti.
8. Žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2022/027780-002 zo dňa 09.06.2022 zamietol odvolanie žalobcov v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie obce Veľký Slavkov č. 2020/449/PR/II zo dňa 31.03.2022, ktorým správny orgán prvého stupňa uznal žalobcov vinnými zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, ktorého sa dopustili tým, že ako stavebníci uskutočňovali od júna 2020 do 14.12.2020 novú stavbu "penzióny 1, 2, 3" na pozemkoch parc. KN C G.XXX/XX, G. XXX/ XX H. G.XXX/XX, k.ú. F. D. bez stavebného povolenia. Za spáchanie uvedeného priestupku stavebný úrad individuálne, každému zo stavebníkov uložil pokutu vo výške 6.000,- eur. Zároveň každému z nich uložil povinnosť zaplatiť trovy konania o priestupku vo výške 16,- eur.
9. Žalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že pri preskúmaní výroku napadnutého rozhodnutia zistil, že tento obsahuje všetky obligatórne náležitosti určené uvedeným ustanovením § 77 zákona o priestupkoch. Stavebný úrad súčasne na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu odstránil vadu výroku pôvodne vydaného rozhodnutia v danej veci, spočívajúcu v presnom špecifikovaní osoby obvinenej zo spáchania priestupku. Ďalej žalovaný uviedol, že v danom prípade stavebný úrad riadne odôvodnil napadnuté rozhodnutie s poukazom na výsledky štátneho stavebného dohľadu uskutočneného dňa 02.07.2020 vo vzťahu k stavu rozostavanosti stavby, termínu jej uskutočnenia a osobám vinným zo spáchania priestupku podľa stavebného zákona. Pri určení výšky pokuty bol stavebný úrad viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu vo vzťahu k vadám posúdenia jej výšky v predchádzajúcom rozhodnutí o priestupku. Pri jej určení vychádzal zo skutkových zistení a to, že žalobcovia začali uskutočňovať stavbu bez stavebného povolenia, čím svojvoľne určili podmienky jej umiestnenia, ktoré sa inak určujú v územnom konaní a pritom prihliadal na ekonomické pomery žalobcov a ich prístup k vyriešeniu veci. Stavebný úrad zároveň pri určení výšky pokuty prihliadal na poľahčujúce okolnosti - nedošlo k vzniku škody, a taktiež sa so stavebnými prácami nepokračovalo. Aj s ohľadom na uvedené skutočnosti stavebný úrad znížil pôvodne uloženú pokutu o 50%.
10. Ďalej žalovaný k námietkam žalobcov vznesených počas ústneho prejednania priestupku dňa 31.01.2022 uviedol, že sa s nimi prvostupňový správny orgán zaoberal a vyrovnal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ohľadne výšky uloženej pokuty odvolací orgán uviedol, že nečinnosť stavebného úradu vo veci ním podanej žiadosti o vydanie stavebného povolenia nie je dôvodom na svojvoľné uskutočňovanie stavby bez právoplatného stavebného povolenia. Voči nečinnosti stavebného úradu sú žalobcovia oprávnený podať v administratívnom konaní viaceré zákonné opatrenia (napr. sťažnosť, podnet na prokuratúru, žalobu), nie však v danom priestupkovom konaní. Pokiaľ ide o námietku, že žalobcovia predložili stavebnému úradu žiadosť o dodatočné povolenie stavby bez výzvy stavebného úradu, žalovaný uvádza, že podanie predmetnej žiadosti by malo byť ich snahou ako porušiteľov stavebného zákona o zlegalizovanie nezákonného stavu, ktorí svojím konaním naplnili skutkovú podstatu priestupku. Predmetné záväzné stanoviská sú predovšetkým podkladom pre rozhodnutie v iných konaniach podľa stavebného zákona, nie priestupkového konania. Pokiaľ ide o výšku pokuty, stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán umožnil na ústnom prejednávaní priestupku
vyjadriť sa k výške pokuty za porušenie stavebného zákona, nakoľko žalobcovia nevyužili svoje práva, nimi podaná námietka odvolaní nemá svoje opodstatnenie. Zároveň žalovaný uviedol, že výška pokuty jej výsledkom správnej úvahy stavebného úradu a tento ju definitívne určí až vo výroku meritórneho rozhodnutia.
11. V závere žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o námietku žalobcov, že stavebný úrad sa nevyjadril k námietke zaujatosti starostu obce v prejednávanej veci, žalovaný uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že prvostupňový správny orgán sa predmetnou námietkou zaoberal s poukazom na § 9 ods. 1, § 10, § 12 ods. 1 a § 19 Správneho poriadku. Žalovaný sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, že starosta obce je štatutárnym orgánom obce a nemá postavenie zamestnanca stavebného úradu. Zaujatosť starostu obce v konaní nemá svoje opodstatnenie. Žalovaný sa po oboznámení s obsahom napadnutého rozhodnutia a s ním súvisiaceho spisového materiálu zistil, že prvostupňový správny orgán zistil presne a úplne skutočný stav veci, za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a vydal rozhodnutie v súlade so zákonom a s predpísanými obsahovými náležitosťami.
II.
Správna žaloba
12. V zákonom stanovenej lehote podali žalobcovia proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-PO- OVBP2-2022/027780-002 zo dňa 09.06.2022, správnu žalobu, ktorou sa domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň žalobcovia navrhli, aby im súd priznal právo na náhradu trov konania.
13. V správnej žalobe v dôvodoch správnej žaloby uviedli, že boli na svojich právach ukrátení rozhodnutím a postupom žalovaného ako správneho orgánu, následkom nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, ktoré malo rozhodujúci vplyv na vadnosť napadnutého rozhodnutia, rovnako ako aj následkom nedostatočného a nezrozumiteľného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, je toto rozhodnutie nezákonné. Žalobcovia v správnej žalobe poukazujú na to, že dôvody, pre ktoré žalobcovia začali uskutočňovať stavebné práce ešte pred vydaním rozhodnutia vo veci ich žiadosti o vydanie stavebného povolenia, sú dôvodmi, ktoré majú podstatný vplyv na hodnotenie spoločenskej škodlivosti konania, za ktoré im bola uložená sankcia. Žalobcovia majú za to, že ak by zo strany stavebného úradu došlo k rozhodovacej činnosti v súlade s platnými predpismi stavebného zákona, žalobcovia by v čase začatia realizácie stavebných prác vedeli, či môžu vykonávať stavebné práce na základe vydaného stavebného povolenia, resp. ak by im takéto stavebné povolenie vydané nebolo, nikdy by nezačali so stavebnými prácami. Žalobcovia začali realizovať stavbu až v čase, kedy už uplynula stavebnému úradu lehota na vydanie stavebného povolenia A taktiež im stavebný úrad neoznámil ani žiadne predĺženie tejto lehoty, teda lehoty na vydanie rozhodnutia o stavebnom povolení.
14. Žalobcovia sú toho názoru, že im prvostupňový správny orgán uložil pokutu v rozpore so všeobecnými zásadami pre ukladanie pokút a správne nezohľadnil pri určení výšky uloženej pokuty všetky kritériá a taktiež náležite neodôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, keďže je na zvážení príslušného orgánu v akej výške mu uloží pokutu, čo však neznamená, že môže byť pokuta uložená v ľubovoľnej výške. Podľa názoru žalobcov pri určení výšky pokuty je preto potrebné zohľadniť dôležitosť okolnosti prípadu, ako napr. jej intenzita ohrozenia záujmu chráneného zákonom. Rozhodnutím o uložení pokuty uložil prvostupňový správny orgán žalobcom 2 pokuty, a to pre každého žalobcu samostatne, čo žalobcovia namietajú, pretože miera zavinenia u oboch žalobcov však s určitosťou nebola rovnaká. Žalobcovia sú síce manželia žijúci v spoločnej domácnosti, podali na stavebný úrad - prvostupňový správny orgán žiadosť o vydanie stavebného povolenia spoločne, ale prvostupňový správny orgán pri určení výmery sankcie by mal obligatórne prihliadať na všetky uvedené skutočnosti okrem iných aj na mieru zavinenia. Vzhľadom na uvedené prvostupňový správny orgán nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, kedy sú správne orgány povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania.
15. Ďalej žalobcovia poukazujú na to, že hoci prvostupňový správny orgán dal možnosť ich právnemu zástupcovi vyjadriť sa k predmetu konaniu, neprejednal s právnym zástupcom v akej výške im bude ukladaná sankcia a tým ich ukrátil na ich procesných právach. Žalobcovia taktiež namietajú, že žalovaný
sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou žalobcov obsiahnutou v ich odvolaní, že stavebný úrad - prvostupňový správny orgán uviedol v odôvodnení rozhodnutia o uložení pokuty pri odôvodnení výšky sankcie aj hlboko zavádzajúce a nepravdivé skutočnosti, s ktorými nesúhlasia. Podľa názoru žalobcov ako stavebníkov ich porušenie zákona spočíva v podstate iba v tom, že nevyčkali na vydanie stavebného povolenia na stavbu a začali uskutočňovať stavbu bez vydaného stavebného povolenia, žalobcovia však zrealizovali iba nepatrnú časť stavby, a to základovú dosku, vodovodnú a kanalizačnú prípojku, čo potvrdil aj štátny stavebný dozor zo strany prvostupňového správneho orgánu. Žalobcovia zastávajú názor aj s ohľadom na judikatúru najvyšších súdnych autorít a poukazom na princíp právnej istoty, že uložená pokuta bola neprimeraná, a preto navrhujú napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
III.
Vyjadrenie žalovaného
16. Ku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 21.11.2022. K námietke, že žalovaný napadnuté rozhodnutie do dňa podania žaloby žalobcami nedoručil a taktiež, že napadnuté rozhodnutie bolo dňa 25.06.2022 doručené do elektronickej schránky právnemu zástupcovi žalovaný uviedol, že súčasťou predloženého spisového materiálu prvostupňového správneho orgánu sú plné moci zo dňa 10.05.2021, ktorými žalobcovia splnomocnili advokáta JUDr. Martina Bašistu na ich zastupovanie vo všetkých právnych veciach, okrem iného, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, podával odvolania, sťažnosti a iné opravné prostriedky a vzdával sa ich. Vychádzajúc z uvedeného právny zástupca bol preukázateľne právnym zástupcom žalobcov, preto nimi uplatnené námietky sú vo vzťahu k ich právnemu zastupovaniu a doručovaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného neopodstatnené.
17. K námietke času spáchania priestupku - stavebná činnosť žalobcov ako stavebníkov bola uskutočňovaná od začiatku júna 2020 do dňa 02.07.2021, nie do dňa 14.12.2020 žalovaný uviedol, pokiaľ ide o uskutočňovanie protiprávneho stavu v prípade spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona k tomuto môže dôjsť dvoma spôsobmi, a to buď právoplatnosťou rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, alebo okamihom kedy by priestupca prestal vykonávať stavebné práce, t.j. kedy by zastavil práce na stavbe. Žalovaný pri preskúmaní výroku napadnutého rozhodnutia zistil, že tento obsahuje všetky obligatórne náležitosti, a to aj vrátane času spáchania priestupku. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na vyjadrenie žalobcu zo dňa 10.05.2021, ktoré je súčasťou zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 31.01.2022. V tejto zápisnici žalobca uviedol, že ,,po doručení rozhodnutia o zastavenie stavebných prác sme stavebné práce zastavili. Stavebné práce sme začali uskutočňovať koncom júna 2020." Zároveň je potrebné uviesť, že rozhodnutie stavebného úradu č.449/2020/PB/ZSPzo dňa 10.12.2020, ktorým stavebný úrad zastavil všetky nepovolené stavebné práce na dotknutých pozemkoch bolo doručené žalobcom ako stavebníkom dňa 14.12.2020 (čo preukazuje doručenka, ktorá je súčasťou predloženého spisového materiálu).
18. K námietke, že prvostupňový správny orgán ako stavebný úrad na základe žiadosti žalobcov o vydanie stavebného povolenia je viazaný lehotami a žalobcovia začali realizovať stavbu až čase, keď už uplynula stavebnému úradu lehota na vydanie stavebného povolenia s ohľadom, že si pred začatím diela zazmluvnil určité stavebné činnosti a v prípade nezačatia vykonávania stavebných prác im hrozila značná finančná ujma žalovaný uviedol, že nečinnosť stavebného úradu vo veci nimi podanej žiadosti o vydanie dodatočného povolenia stavby nie je dôvodom na svojvoľné uskutočňovanie stavby bez právoplatného stavebného povolenia. Pokiaľ ide o nečinnosť stavebného úradu sú stavebníci oprávnení podať v administratívnom konaní viaceré zákonné opatrenia (napr. sťažnosť, podnet na prokuratúru, žalobu), nie však v priestupkovom konaní, ani následnom odvolacom konaní ani v tomto súdnom prieskume. Zároveň žalovaný uviedol, že nedodržanie lehôt na vydanie rozhodnutia vo veci samej nemá vplyv na jeho zákonnosť a nie je dôvodom na jeho zrušenie.
19. K námietke, že prvostupňový správny orgán ako stavebný úrad na ústnom pojednávaní neprerokoval s právnym zástupcom žalobcov ani so žalobcami výšku sankcie, žalovaný poukázal na zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 31.01.2022, ktorej súčasťou je vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov, a to konkrétne aj k otázke výšky pokuty za porušenie stavebného zákona, kedy právny zástupca žalobcov uviedol: ,,že primeraná pokuta by bola na spodnej hranici zákonnej sadzby, a to s ohľadom na tie
okolnosti, ktoré uviedol v nadväznosti na stupeň rozostavanosti stavby." K námietke výšky uloženej pokuty a jej nedostatočného odôvodnenia žalovaný uviedol, že v rozhodnutí o uložení pokuty prihliadal na tzv. poľahčujúce okolnosti, a to, že konaním stavebníkov nedošlo k vzniku škody a taktiež, že so stavebnými prácami nepokračovali po doručení rozhodnutia o zastavení a v neposlednom rade, že svoju vinu stavebníci nepopierali. Na základe uvedeného stavebný úrad znížil pôvodne uloženú pokutu o 50%, t.j. z výšky 12.000,- eur na 6.000,- eur pre stavebníkov jednotlivo, výška pokuty je uložená na spodnej hranici možnej sadzby. Námietky žalobcov týkajúce sa výšky uloženej pokuty nemajú svoje opodstatnenie, ani oporu v zákone.
20. K námietke žalobcov poukazujúc na iné rozhodnutia stavebného úradu, ktorými tento uložil pokutu iným fyzickým osobám za spáchanie priestupku vo výške niekoľko 100 eur žalovaný uviedol, že právne normy pri diskrečnej právomoci správneho orgánu umožňujú, aby správny orgán sám hľadal riešenie jednotlivého prípadu a pritom by mal rešpektovať zmysel a účel aplikovaného predpisu a vziať do úvahy špecifiká konkrétneho prípadu súlade s verejným záujmom aj s možnosťami v danom v čase a danom mieste. Zásada materiálnej rovnosti sa neuplatňuje vo vzťahu k objektívne rozdielnym prípadom a je na posúdenie správneho orgánu, nie účastníka konania či posudzovaný prípad je skutkovo zhodný alebo podobný, resp. či ide o objektívne rozdielny prípad.
21. V závere žalovaný uviedol, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s príslušnou právnou úpravou a tvrdenia žalobcov, žalovaný pokladá za účelové a právne nepodložené. Na základe uvedeného žalovaný konajúcemu súdu navrhuje, aby v súlade s ustanovením § 190 Správneho súdneho poriadku, žalobu zamietol a účastníkom konania nepriznal trovy konania.
IV.
Replika
22. V replike zo dňa 16.01.2023 žalobcovia uviedli, že žalovaný do dnešného dňa nerozlišuje medzi osobou právneho zástupca žalobcov - osobe JUDr. Martina Bašistu a medzi právnickou osobou JUDr. Martin Bašista - advokátska kancelária, s.r.o., a preto vyjadrenie žalovaného, že tento doručoval rozhodnutie ich právnemu zástupcovi za nepravdivé a zavádzajúce a zároveň majú žalobcovia za to, že výška pokuty s nimi prerokovaná nebola. V replike žalobcovia taktiež poukázali na to, že stavebný úrad vo veci vydania stavebného povolenia nedodržal lehoty na jeho vydanie a poukazujú na jeho formálne nezákonnosť, ktorá by mala byť dôvodom na jeho zrušenie. Taktiež poukazujú na to, že ak by zo strany stavebného úradu došlo k rozhodovacej činnosti súlade s platnými predpismi stavebného zákona žalobcovia by v čase začatia realizácie stavebných prác vedeli, či môžu vykonávať stavebné práce na základe vydaného stavebného povolenia, resp. ak by im takéto stavebné povolenie vydané nebolo. V takomto prípade by nikdy nezačali s výkonom stavebných prác. Opätovne žalobcovia poukázali na neprimerane prísnu, subjektívnu výšku uloženej pokuty taktiež majú za to, že absolútne nespravodlivé a v podstate absurdné že im stavebný úrad udelil pokutu, keď si riadne podali kompletnú žiadosť o vydanie stavebného povolenia a navyše je zamýšľaná stavba v súlade s územným plánom a v súlade so všetkými požadovanými náležitosťami a podmienkami na jej postavenie. Žalobcovia taktiež majú za to, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení nevyjadril k viacerým žalobe uvádzaným skutkovým a právnym tvrdeniam, ktoré poukazujú na nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, a to najmä k výške uloženej sankcie a dôvodom, pre ktoré jej uloženie sankcie v takej vysokej sume nesprávnym a v podstate aj nezákonným rozhodnutím žalovaného.
23. Replika žalobcov bola žalovanému doručená dňa 27.02.2023 na vyjadrenie. Žalovaný na repliku duplikou nereagoval.
V.
Konanie na správnom súde
24. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.júna 2023 daná právomoc správnych súdov.
25. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 06.12.2024, na ktorom rozhodol v prítomnosti zástupcu žalobcov, ktorý zotrval na podanej žalobe ako aj všetkých jej žalobných dôvodoch a na všetkých vyjadreniach a uviedol, že navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný svojím podaním zo dňa 05.12.2024 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní s poukazom na personálne kapacity žalovaného, a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.
26. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, s nariadením ústneho pojednávania (v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP), vyhlásil dňa 06.12.2024 rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
VI.
Relevantná právna úprava
27. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
28. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
30. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich práv.
31. Podľa § 181 ods. 1 SSP lehota na podanie správnej žaloby sú dva mesiace od oznámenia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
32. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné obdobné protiprávne konanie.
33. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch orgán verejnej správy pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
34. Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) priestupku sa dopustí a pokutou sa potresce ten, kto uskutočňuje terénne úpravy a práce podľa tohto zákona, na ktoré je potrebné povolenie stavebného úradu, bez takéhoto povolenia alebo v rozpore s ním.
VII.
Právny názor správneho súdu
35. Predmetom prieskumu správnych orgánov bolo rozhodnutie č. 2020/449/PR/RII zo dňa 31.03.2022 Obce Veľký Slavkov, ktorým rozhodol podľa § 46 zákona o správnom konaní. Týmto prvostupňovým
rozhodnutím uznali žalobcov vinnými zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona. Žalobcovia sa dopustili protiprávneho konania tým, že ako stavebníci realizovali predmetnú stavbu bez stavebného povolenia. Žalobcom bola uložená pokuta vo výške 6.000,- eur každému samostatne a zároveň bola každému z nich uložená povinnosť zaplatiť trovy konania o priestupku vo výške 16,- eur. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-PO- OVBP2-2022/027780-002 zo dňa 09.06.2022, ktorým zamietol odvolanie žalobcov v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie obce Veľký Slavkov č. 2020/449/PR/RII zo dňa 31.03.2022, ktorým správny orgán prvého stupňa uznal žalobcov vinnými zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, ktorého sa dopustili tým, že ako stavebníci uskutočňovali od júna 2020 do 14.12.2020 novú stavbu "Penzióny 1, 2, 3 "na pozemkoch parc. č. XXX/XX, G. XXX/XX H. G. XXX/XX, k.ú. F. D. bez stavebného povolenia.
36. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia.
37. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 10Sžo/40/2016 zo dňa 19.04.2017 súd uvádza, že pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty je potrebné vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie
- individuálnej a generálnej, pričom v preskúmavanej veci, podľa názoru správneho súdu, nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške vo vzťahu k spáchanému priestupku, jeho dôsledkom a ekonomickej situácii žalobcov. Výšku pokuty je nutné diferencovať a individualizovať, čo vyplýva aj z § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pričom pokutu uloženú prvostupňovým správnym orgánom považuje správny súd za primeranú. Vo sfére žalobcov, vinných z priestupku, má uložená pokuta plniť ako úlohu výchovnú, tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, a preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa priestupku. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Správny súd, s prihliadnutím na rozsah stavby a jej rozpočtový základ, dospel k záveru, že pokuta v uloženej výške takúto funkciu spĺňa. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu, t.j. od nepovolenej stavbe nad rámec právoplatných rozhodnutí orgánov štátnej správy. K námietke žalobcov ohľadne neprejednania výšky uloženej pokuty správny súd uvádza, že je na rozhodnutí orgánu verejnej správy v akej výške uloží pokutu, pretože právny poriadok zveril správnym orgánom diskrečnú právomoc, čiže je na voľnej úvahe správneho orgánu v akej výške uloží pokutu, ak je táto pokuta v zákonom stanovenom rozpätí, čo v danom prípade bolo naplnené.
38. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Správny súd nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej úvahy, a preto moderácia je prípustná najmä v prípadoch sankcií, ktoré boli uložené zjavne neproporcionálne a neprimerane povahe skutku a jeho dôsledkom. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje.
39. Správny súd konštatuje, že správny orgán v priestupkovom konaní zabezpečil dostatok dôkazov na jednoznačné preukázanie adekvátnosti výšky uloženej pokuty. Ak sa žalobcovia domáhali rozhodnutia vo svoj prospech, a v rámci obrany tvrdili, že sa správny orgán pri svojom rozhodovaní nezaoberal objektívnymi skutočnosťami prípadu a nezohľadnil individuálne okolnosti (ako napríklad vek, príjmovú, výdavkovú situáciu žalobcov), boli povinní svoje tvrdenia podložiť dôkazmi.
40. Správny súd nedospel k záveru, že o výške pokuty malo byť rozhodnuté inak ako rozhodli správne orgány. Pri posudzovaní výšky uloženej pokuty skúmal správny súd závažnosť priestupku (vyjadrenú
zákonodarcom prostredníctvom výšky možnej sankcie), zavinenie (úmyselné), účel využívania stavby (penzión). Zo zápisnice z ústneho prejednávania priestupku, ktorá bola spísaná na stavebnom úrade vo Veľkom Slavkove dňa 31.01.2022 mal správny súd za preukázané, že na otázku stavebného úradu: Aká je podľa vás prijateľné výška pokuty za porušenie stavebného zákona? Bola odpoveď právneho zástupcu stavebníkov takáto: ,,myslím si, že primeraná by bola pokuta na spodnej hranici zákonnej sadzby, a to s ohľadom na tie okolnosti, ktoré som uvádzal v nadväznosti na stupeň rozostavanosti tejto stavby, v nadväznosti na konanie stavebníka pri výkone ŠSD až do času vydania rozhodnutia, teda v nadväznosti na to, že stavebníci okamžite úplne prerušili výkon akýchkoľvek stavebných prác, a to do uvedeného času zrealizovali len dolnú stavbu zamýšľaných stavieb, teda len základovú dosku a ležaté prípojky k týmto stavbám." Na základe uvedeného je preto zrejmé, že žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu mali informácie o tom, akú výšku pokuty by mohli očakávať.
41. Zároveň správny súd s prihliadnutím na rozhodnutie NS SR sp.zn. 8Sžo/63/2010 zo dňa 02.06.2011 zdôrazňuje, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym rozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc. Prvostupňový správny orgán stanovil výšku pokuty na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), v takom prípade, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Žalovaný svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil. Inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, a preto správny súd konštatuje, že správna úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade so zákonom.
42. K námietke žalobcov, týkajúcej sa doručovania rozhodnutí, správny súd uvádza, že súčasťou spisového materiálu stavebného úradu - prvostupňového správneho orgánu sú plné moci zo dňa 10.05.2021, ktorými žalobcovia splnomocnili advokáta JUDr. Martina Bašistu na ich zastupovanie vo všetkých právnych veciach, okrem iného aj na prijímanie doručovaných písomnosti. Argumentácia žalobcov, že žalovaný nerozlišoval medzi osobou právneho zástupcu žalobcov v osobe JUDr. Martina Bašistu advokáta a medzi právnickou osobou JUDr. Martina Bašistu - advokátskou kanceláriou, s.r.o. je podľa názoru správneho súdu len účelové tvrdenie, keďže aj z administratívneho spisu vyplýva, že tento právny zástupca vystupoval ako advokát, čo má súd za preukázané aj z plných mocí. Podľa názoru správneho súdu je len účelové tvrdenie žalobcov o zamenení osôb, pretože v konečnom dôsledku sa jednalo vždy o JUDr. Martina Bašistu len v inom tvare - advokát/s.r.o..
43. Ďalšou žalobnou námietkou žalobcov bolo, že žalobcovia začali realizovať stavbu až čase, keď už uplynula stavebnému úradu lehota na vydanie stavebného povolenia. Žalobcovia tvrdia, že v tom čase už mali zazmluvnené práce, a teda nemohli naďalej čakať na rozhodnutie stavebného úradu o vydaní respektíve o nevydaní stavebného povolenia. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že stavebníci - žalobcovia majú aj iné zákonné opatrenia (sťažnosť, podnet na prokuratúru, žalobu proti nečinnosti), ktorými sa môžu brániť proti nečinnosti správneho orgánu. Žalobcovia sa nesprávne domnievajú, že ak správny orgán nevydá rozhodnutie o stavebnom povolení môžu začať stavebné práce bez toho, aby tento stav namietali.
44. Námietky žalobcov, ktorými poukazovali na iné rozhodnutia stavebného úradu, ktorými boli uložené pokuty iným fyzickým osobám za spáchanie priestupkov v nižšej výške správny súd uvádza, že je vo výlučnej kompetencii stavebného úradu, v akej výške uloží pokutu v danom prípade prihliadajúc pritom na konkrétny posudzovaný prípad. Správne konanie (vrátane konania stavebného) je vedené vyhľadávacou zásadou a zásadou materiálnej pravdy, kedy je na správnom orgáne (tento má zákonom určenú povinnosť), aby si zabezpečil všetky relevantné podklady nevyhnutné na rozhodnutie, a to aj v prípade, ak ich účastníci nenavrhnú alebo nepredložia a je v možnostiach správneho orgánu takýto dôkaz zabezpečiť. Všeobecné kritériá účastníka sú definované tak, že účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať. Pritom nie je rozhodujúce, či sa konanie začína dispozitívnym úkonom účastníka, alebo ex offo na podnet správneho orgánu. Z hľadiska dôvodov žaloby a následne aj odvolania je táto námietka nedôvodná.
45. Správny súd k námietke týkajúcej sa času spáchania priestupkov, že stavebnú činnosť žalobcovia ako stavebníci uskutočňovali od začiatku júna 2020 do dňa 02.07.2020 nie do dňa 14.12.2020 správny
súd uvádza, že vo výroku prvostupňového správneho orgánu sa nachádzali všetky obligatórne náležitosti určené uvedenými ustanoveniami § 77 zákona o priestupkoch, a to aj vrátane času spáchania priestupku (jún 2020 - 14.12.2020). Preto pochybnosť o tom, že správny orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí neuviedol presný čas spáchania priestupku možno považovať za nedôvodný.
46. Na záver správny súd k námietke udelenia pokuty obom žalobcom jednotlivo uvádza s poukazom na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 7Sžsk/84/2018 zo dňa 26.02.2020, že zákon o priestupkoch vychádza z princípu individuálnej zodpovednosti fyzickej osoby, ktorá vylučuje možnosť uplatnenia kolektívnej zodpovednosti, preto každá fyzická osoba (páchateľ) zodpovedá za vlastné protiprávne konanie.
47. Žalobcovia v správnej žalobe nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov vyvrátili, ich námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, a preto správnu žalobu žalobcov podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
48. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobcovia nemali vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemajú právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcom nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).