Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Saz/4/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

9Saz/4/2024

Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., doklad totožnosti: E., toho času umiestnený v F. G. H. G. I. J., C. XX, J., zastúpený: Liga za ľudské práva – občianske združenie, so sídlom Michalská 372/9, Bratislava, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, Skuteckého 19, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-78-010/2024-AV zo dňa 19. októbra 2024 a o prepustenie zo zaistenia, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-78-010/2024-AV zo dňa 19. októbra 2024 týkajúce sa žalobcu - A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., doklad totožnosti: E., toho času umiestnený v F. G. H. G. I. J., C. XX, J..

II. N a r i a ď u j e žalovanému bezodkladné p r e p u s t e n i e žalobcu - A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D., doklad totožnosti: E., toho času umiestnený v F. G. H. G. I. J., C. XX, J., z o z a i s t e n i a .

III. Účastníkom konania n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania a konanie na správnom súde

1. Žalobca bol 18. októbra 2024 o 13:30 hod. predvedený hliadkou žalovaného podľa o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v súvislosti s konaním o zaistení žalobcu ako žiadateľa o udelenie azylu podľa zákona o pobyte cudzincov a to s ohľadom na e-mailovú správu, ktorá bola žalovanému doručená Slovenskou humanitnou radou o eskalujúcom agresívnom správaní žalobcu, ktoré vyvolávalo vážne obavy o bezpečnosť personálu a klientov v Pobytovom tábore K. L. M. (ďalej aj „pobytový tábor“), kde sa žalobca v tom čase nachádzal.

2. Lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že žalobca na území Slovenskej republiky nemá udelené žiadne povolenie na pobyt, avšak je žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky s preukazom žiadateľa o udelenie azylu č. 296731.

3. So žalobcom bola dňa 18. októbra 2024 v čase od 17:20 hod. do 22:00 hod. spísaná zápisnica o jeho vyjadrení za prítomnosti ustanoveného tlmočníka. Žalobca uviedol, že trpí posttraumatickým syndrómom a pravidelne užíva lieky predpísané doktorom. K svojim osobným pomerom uviedol, že je ženatý, ale neoficiálne. Podľa jeho vierovyznania, slovenské pohanstvo juhovýchodných Bielorusov, je ženatý. Poukázal na to, že svoju domovskú krajinu opustil z dôvodu politického prenasledovania. V C. sa stal obeťou fyzického mučenia C. políciou, keďže tam bol nezákonne väznený kvôli svojim politickým názorom. Uvedené je zadokumentované aj Ligou za ľudské práva a UNHCR. O azyl na území Slovenskej republiky požiadal z dôvodu, že Slovensko je signatárom Ženevskej dohody o štatúte utečencov a taktiež z dôvodu, že zvážil, že Slovensko je mu blízke z kultúrneho a národného hľadiska. Vo svojej žalobe zdôrazňuje, že s obvineniami zo Slovenskej humanitnej rady na jeho eskalujúce agresívne správanie v Pobytovom tábore K. L. M. absolútne nesúhlasí. Zastáva názor, že ide o ohováranie, ktoré jeho česť a dôstojnosť znevažuje. Podľa jeho názoru je zo strany štátnych orgánov na neho a jeho manželku vyvíjaný nátlak a sú obviňovaní z toho, čo nevykonali. Časť informácií, ktoré sú v upozornení Slovenskej humanitnej rady, sú čiastočne pravdivé, avšak niektoré udalosti tam popísané síce prebehli, ale v inom kontexte, než je to tam popísané. Je presvedčený, že z dôvodu, že bojoval za svoje práva, vytvoril problémy vedeniu tábora, konkrétne poukazoval na porušovanie ľudských práv a korupciu zo strany vedenia Pobytového tábora v K. L. M.. Ku skutočnosti, či niekedy bol trestaný, uviedol že je trestne stíhaný v Bielorusku za svoje politické presvedčenie.

4. Žalobca ďalej uviedol, že nôž, ktorý nosí je turistický a používa ho, napríklad na zbieranie hríbov za pobytovým táborom. Je možné, že niekedy prišiel na rozhovor s pracovníkmi Slovenskej humanitnej rady tak, že mal pri sebe nôž, ale tento je stále v uzavretom obale, je to turistický nôž. Ani raz svojim správaním ani výzorom neposkytol dôvod na obavu z ublíženia na zdraví. Jeho nôž sa bežne používal v kuchyni pri príprave jedál aj inými rodinami a nikto nepociťoval nebezpečenstvo. V reakcii na tvrdenú skutočnosť, že sa vyhrážal „majdánom“, resp. vzburou alebo protestom v pobytovom tábore, uvádza, že to bola jeho reakcia na vyhrážanie sa, diskrimináciu a neochotu riešiť ich problémy. Preto vyhlasoval, že bude protestovať. Jednou z foriem protestu bola hladovka, ktorá je aj oficiálne potvrdená, pričom zdôrazňoval, že takáto forma protestu nie je agresívna.

5. Rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-78-010/2024-AV zo dňa 19. októbra 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie o zaistení“) bol žalobca dňom 18. októbra 2024 zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, „ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku“ a bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov. Ďalším výrokom bola žalobcovi v zmysle § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, najdlhšie do 17. novembra 2024.

6. Z odôvodnenia rozhodnutia o zaistení vyplýva, že žalobca mal opakovane porušovať verejný poriadok s poukazom na § 1 ods. 1 písmena m) zákona o pobyte cudzincov spojení s v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), čoho dôkazom sú podklady, ktoré boli predložené žalovanému a sú súčasťou spisového materiálu. Následne žalovaný poukázal na to, že ohrozovanie verejného poriadku potvrdzujú viaceré úradné záznamy a správy, a to konkrétne:

- Úradný záznam č. MU-PTO-21-003/2024 zo dňa 13.09.2024, ktorého obsahom je, že dňa 12.09.2024 v pobytovom tábore žalobca odmietol podpísať poučenie o platnom táborovom poriadku a vyjadril neakceptovanie jeho obsahu. Porušoval zákaz „vyhotovovať obrazové, zvukové, zvukovo- obrazové záznamy mobilným telefónom, fotoaparátom, magnetofónom alebo kamerou“ podľa platného táborového poriadku.

- Úradný záznam č. MU-PTO-21-004/2024 zo dňa 13.09.2024, ktorého obsahom je, že žalobca odmietol podpísať táborový poriadok, pričom sa vyjadril, že ho nezaujíma a nezaujíma ho ani nočný kľud. Žalobca porušil určený čas na vychádzky na priepustke z tábora. Bolo mu navrhnuté psychiatrické liečenie, ktoré odmietol. Pri návšteve zdravotnej sestry ju agresívnym správaním a slovne donútil, aby napísala oznam o tom, ako v predchádzajúci deň odpadol a bol v bezvedomí a nikto mu nepomohol. Avšak žalobca v ten deň sám rázne odmietol privolanie RZP. Žalobca odmietol prevziať stravu, s tým, že mu nevyhovuje

a nie je adekvátna jeho požiadavkam. Žalobcovi bol doručený úradný záznam o porušení táborového poriadku, ktorý odmietol podpísať.

- Úradný záznam č. MU-PTO-21-005/2024 zo dňa 16.09.2024, ktorého obsahom je, žalobcovi bola privolaná RZP a bol odvezený do nemocnice. Správu od lekára, resp. o výjazde pracovníci migračného úradu nemajú, nakoľko žalobca išiel nasledovné ráno k všeobecnému lekárovi. V rozhovore so psychologičkou uviedol, že odpadol kvôli hladovke, a keď sa to bude opakovať, môže aj zomrieť. Žalobca uviedol, že bude situáciu riešiť na medzinárodnej úrovni so žurnalistami, čo už aj urobil.

- Úradný záznam č. MU-PTO-21-006/2024 zo dňa 19.09.2024, ktorého obsahom je, že dňa 19.09.2024 žalobca odmietol prevziať hygienický balíček, keďže mu nevyhovoval. Keď pracovníčka pobytového tábora písala záznam o dianí, žalobca nástojčivo žiadal, aby bol prítomný pri písaní správy o udalosti. Vysvetlili mu, že požiadavky a prípadné sťažnosti môže písať osobitne, na čo začal byť agresívny a napriek niekoľkonásobným výzvam fyzicky blokoval zatvorenie dverí do kancelárie migračného úradu. O incidente bolo informované aj K. K. G. H. M., ktorého príslušníci vykonali výjazd na miesto a slovne upozornili žalobcu na slušné správanie a dodržiavanie táborového poriadku.

- Úradný záznam č. MU-PTO-21-007/2024 zo dňa 19.09.2024, ktorého obsahom je, že dňa 19. septembra 2024 žalobca žiadal špeciálnu stravu, ktorá vyhovuje jeho stravovacím návykom. Na základe odporúčania odborného lekára, nebolo možné stanoviť špeciálnu diétu. Žalobca oznámil, že patrí do špeciálnej vetvy pravoslávnej viery, o ktorej nie sú oficiálne zmienky a bohovia mu kážu, čo môže konzumovať. V opačnom prípade mu hrozí smrť. Pracovníčka mu oznámila, že pri špecifických požiadavkách a medzinárodne uznávaných náboženstvách vedia zabezpečiť adekvátnu stravu jedine s oficiálnou žiadosťou a zoznamom, avšak do dnešného dňa nedostala žiadne informácie.

- Úradný záznam č. MU-PTO-21-009/2024 zo dňa 26.09.2024, ktorého obsahom je, že dňa 23.09.2024 žalobca prišiel do kancelárie psychologičky Slovenskej humanitnej rady s ostrým nožom, viditeľne umiestneným za opaskom ľadvinky, pričom ho zjavne používal ako prostriedok na zastrašovanie. Jeho agresívne správanie a nosenie „zbrane“ na opasku jednoznačne smeruje k možnému fyzickému násiliu.

- Úradný záznam č. MU-PTO-21-010/2024 zo dňa 01.10.2024, ktorého obsahom je, že dňa 29.09.2024 žalobca spolu s inými osobami mali búrlivú výmenu názorov s pracovníkmi strážnej služby a pracovníčkou kuchyne. Žalobca nahrával celú diskusiu na diktafón aj napriek tomu, že je to podľa táborového poriadku zakázané.

- Úradný záznam č. MU-PTO-21-011/2024 zo dňa 09.10.2024, ktorého obsahom je, že dňa 08.10.2024 žalobca slovne napadol a obvinil kuchárku, že kradne položky zo stravy. Rozhovor si nahrával na mobilný telefón. Žalobca požiadal o asistenciu pri zavolaní policajnej hliadky, kedy chcel nahlásiť neľudské zaobchádzanie zo strany strážnej služby. Policajná hliadka prišla k záveru, že výjazd bol neopodstatnený a prehlásenie zo strany žalobcu nebude podané. V pobytovom tábore sú čoraz častejšie konflikty vyvolané zo strany žiadateľov o azyl z Bieloruska, medzi ktorých patrí aj žalobca. Žalobca na dennej báze vyhotovuje fotografie a videá o dianí v tábore, fotí zamestnancov aj autá. Počas krátkodobej priepustky sa prechádza okolo ich domu a pozoruje ich po pracovnej dobe.

- Úradný záznam č. MU-PTO-21-012/2024 zo dňa 10.10.2024, ktorého obsahom je, že dňa 10.10.2024 žalobca odmietol prevziať vreckové a odmietol podpísať vnútorný poriadok pobytového tábora.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalovanému bola predložená správa Slovenskej humanitnej rady (ďalej aj „správa SHR“), ktorá je súčasťou spisového materiálu, ktorej obsahom je upozornenie na eskalujúce agresívne správanie žalobcu a vážne obavy o bezpečnosť personálu a klientov. V zmysle tejto správy SHR žalobca prejavuje manipulatívne a povýšenecké správanie, ktoré sa stupňuje, čím vytvára intenzívny psychický nátlak na pracovníkov pobytového tábora. Pracovníci sú svedkami eskalujúceho agresívneho správania. Žalobca sa vyhrážal „majdánom“ a začal nosiť ostrý nôž viditeľne umiestnený za opaskom. Znepokojujúce je aj to, že žalobca neustále monitoruje dianie v tábore. Všíma si detaily ako vozidlá, ktorými personál dochádza do práce. Stupeň sledovania a zhromažďovania informácií znepokojuje pracovníkov a pridáva ďalší rozmer k manipulatívnemu a potenciálne nebezpečnému správaniu žalobcu. Jeho správanie naznačuje možné spojenie so sektárskymi aktivitami. Takmer každý rozhovor žalobcu so psychologičkou končí osočovaním a sťažnosťami na celý systém. V rozhovoroch používa manipulatívne techniky a vyvíja na ňu psychický nátlak, agresívne zvyšuje hlas, zdôrazňuje svoju psychickú prevahu, rozťahuje sa a zámerne zaberá viac priestoru. Žalobca sa vždy postaví tak, aby ju blokoval a znemožnil jej prípadný únik v prípade fyzického útoku. Schopnosť kontrolovať a prispôsobovať správanie na základe prítomnosti iných osôb, zvyšuje obavy o úmysly a celkové bezpečnostné riziko. Pracovníci pobytového tábora majú úzkosť a strach o osobnú bezpečnosť. Cítia sa byť v neustálom ohrození.

8. Žalovaný konštatoval, že ohrozenie verejného poriadku žalobcom potvrdzujú skutočnosti, že bol preukázaný zásah policajnej hliadky a opakované sťažnosti na arogantné, agresívne správanie voči personálu a klientom pobytového tábora, z ktorých vyplýva odôvodnená obava o život, zdravie personálu a klientov pobytového tábora. V ďalšom žalovaný konštatoval, že pre správny orgán príslušný na rozhodnutie je rozhodujúci skutkový stav v čase vydania rozhodnutia a je podstatným pre posúdenie veci. Zásadne pritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera, musia byť podložené jeho obsahom. K tomuto následnému postupu, okrem uvedených skutočností, poukazujú podľa žalovaného dôkazy, ktoré zistil v tomto konaní o zaistení. Žalovaný uviedol, že vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, vykonaním lustrácie v príslušných informačných systémoch a zadovážil si listinné dôkazy z týchto evidencií.

9. K využitiu menej prísnych donucovacích opatrení žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu tieto nebolo možné uplatniť vzhľadom na to, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona o pobyte cudzincov, keďže žalobca uviedol, že nemá dostatok finančných prostriedkov a ani si ich nevie zabezpečiť na území Slovenskej republiky. Na území Slovenskej republiky má len neoficiálnu manželku, štátnu príslušníčku Bieloruska, ktorá je taktiež žiadateľkou o azyl a nevie si tak zabezpečiť ani ubytovanie.

10. Dňa 14. novembra 2024 bola Správnemu súdu v Košiciach doručená správna žaloba žalobcu, ktorou sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia a nariadenia jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia.

11. V podanej žalobe žalobca namieta nasledovné:

- napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa a zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci podľa písmena e) ,

- žiadne z konaní, ktoré sú popísané v napadnutom rozhodnutí nie je také závažné, že by akýmkoľvek spôsobom predstavovali ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, a teda by zakladalo dôvod na jeho zaistenie v zmysle § 88 a ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov,

- na území Slovenskej republiky nebolo nikdy proti nemu vedené žiadne trestné stíhanie, nebol obžalovaný, nebol odsúdený, nebol mu uložený žiadny trest a pravdepodobne nespáchal ani žiaden priestupok,

- porušenie vnútorného poriadku pobytového tábora nemôže založiť dôvod na jeho zaistenie. Obmedzenie osobnej slobody predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do základných práv, pokiaľ nemožno účel zaistenia dosiahnuť aj menej invazívnymi prostriedkami. Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „migračný úrad“) disponuje oprávnením sankcionovať tých žiadateľov o azyl, ktorí porušujú vnútorný poriadok azylového zariadenia. Žalovaný neskúmal prečo migračný úrad takémuto miernejším opatrením nepristúpil,

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, vo svojom čl. 20 ods. 4 a 5 stanovuje normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, v duchu ktorých môžu členské štáty ako sankciu za závažné porušenia vnútorného poriadku pobytových táborov, ako aj za obzvlášť násilné správanie určiť obmedzenie alebo odňatie materiálnych podmienok prijímania. Žalobca je presvedčený, že jeho konanie svojou intenzitou nenaplnilo ani prah závažného porušenia vnútorného poriadku, ani obzvlášť násilné správanie. Ak by aj žalovaný zastával opačný názor, prijímacie smernica spája s uvedeným konaním kvalitatívne nižšiu sankciu a to obmedzenie alebo odňatie materiálnych podmienok prijímania. Žalovaný však pristúpil k radikálnemu riešeniu, ktoré prijímacia smernica za porušenie vnútorného poriadku ani nepripúšťa a žalobcu obmedzil na jeho osobnej slobode,

- aj vo vzťahu k noseniu noža na opasku existovali podľa jeho názoru menej závažné opatrenia, keď mohol byť prevezený do iného azylového zariadenia a to Pobytového tábora v D. alebo Záchytného tábora v E., v ktorom vnútorný poriadok zakazuje tam umiestneným žiadateľom o azyl nosiť pri sebe nôž. Okrem toho v záchytnom tábore v E. je možné obmedziť vychádzky umiestnených žiadateľov o azyl. Alternatívne prichádzala do úvahy úprava vnútorného poriadku priamo v Pobytovom tábore K. L. M., ktorú žalobca navrhol na stretnutí s riaditeľom migračného úradu a riaditeľkou odboru azylových zariadení migračného úradu, ktoré sa uskutočnilo dňa 27. septembra 2024,

- žalovaný v napadnutom rozhodnutí formálne posúdil možnosti uloženia jednej z alternatív zaistenia v zmysle § 89 zákona o pobyte cudzincov, avšak inými menej závažnými prostriedkami, ktorými mohol byť

dosiahnutý sledovaný účel zaistenia sa vôbec nezaoberal. Vzhľadom na vážnosť zásahu do základných práv, ktoré zaistenie predstavuje, túto povinnosť mal,

- jeho zaistením došlo k odlúčeniu od jeho manželky, ktorá rovnako žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a je umiestnená v pobytovom tábore. Vzhľadom na jej vážne duševné rozpoloženie spôsobené prenasledovaním v krajine pôvodu a nadmerný stres spôsobený strachom o vlastnú budúcnosť považuje odlúčenie za absolútne neprimeraný zásah do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ktoré je garantované v článku 8 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach

- skutočným dôvodom jeho zaistenia je to, že personál azylových zariadení nie je odborne alebo osobnostne vybavený na to, aby pracoval aj so zraniteľnými a traumatizovanými osobami, akými je aj on sám,

- žalovaný napriek tomu, že mal vedomosť o jeho duševnej poruche a skutočnosti, že v minulosti bol podrobený mučeniu, nezohľadnil, že sa jedná o zraniteľnú osobu, ktorú je možné zaistiť iba v krajných prípadoch. V napadnutom rozhodnutí absentujú úvahy žalovaného o tom, na základe akých skutočností dospel k záveru, že napriek jeho zraniteľnosti, je obmedzenie jeho osobnej slobody ako krajné opatrenie naozaj jediným nevyhnutným a primeraným riešením,

- jeho zaistením mu bolo znemožnené absolvovať plánovanú psychologickú konzultáciu a rovnako aj CT vyšetrenie a táto zdravotná starostlivosť nebola ku dňu podania žaloby poskytnutá. Vzhľadom na výrazne obmedzenú dostupnosť cudzincov k zdravotnej starostlivosti umiestnených v Útvare policajného zariadenia pre cudzincov Sečovce, ktorú potvrdzuje správa verejného ochrancu práv zo 7. decembra 2023 zastáva názor, že žalovaný napadnutým rozhodnutím porušil jeho právo nebyť podrobený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu garantovaného článkom 3 európskeho dohovoru,

- žalovaný nezistil presne a úplne skutkový stav veci, čo viedlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Žalovaný mu síce formálne umožnil vyjadriť sa ako účastníkovi konania, avšak v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nereflektoval na jeho tvrdenia, ktoré boli uvedené v zápisnici o jeho vyjadrení. Žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal v podstate výlučne z úradných záznamov vyhotovených migračným úradom a správy SHR. Medzi obvineniami vznesenými voči nemu zo strany zamestnancov pobytového tábora a SHR na strane jednej a jeho tvrdeniami na strane druhej sú zásadné protirečenia. Ak sa žalovaný rozhodol nepristúpiť k ďalšiemu zisťovaniu skutkového stavu, bolo jeho povinnosťou vysvetliť, prečo sa rozhodol prikloniť k tvrdeniam zamestnancov pobytového tábora a SHR a ignorovať detailné vysvetlenia jednotlivých situácii žalobcom. Tieto úvahy v napadnutom rozhodnutí úplne absentujú,

- správa SHR ako dokument nie je datovaný, podpísaný, ani opatrený pečiatkou a nie je zrejmé ani to, komu je adresovaný. Okrem toho sa na žiadnom mieste v dokumente priamo neuvádza jeho meno a odkazuje sa len na žiadateľa o azyl z Bieloruska,

- žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav aj vo vzťahu k tomu, že nezisťoval, napríklad dožiadaním na odbor všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu Veľký Krtíš ako dopadlo priestupkové konanie ktoré voči žalobcovi začalo podaním oznámenia dňa 1. októbra 2024, pričom v prípade, ak žalovaný považuje cudzinca za hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, skutočnosť, či spáchal alebo nespáchal priestupok je kľúčová,

- napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, keď síce žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zhrnul všetky vykonané dôkazy, avšak v ňom absentuje podrobné hodnotenie jednotlivých dôkazov a zhodnotenie toho, ktoré skutočnosti považoval správny orgán dokázaním za preukázané, resp. do akej miery bola určitá skutočnosť preukázaná. Z dôvodu chýbajúceho hodnotenia dôkazov z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo skutočnosti tvrdené žalobcom, ktoré vo viacerých bodoch zásadne protirečia tvrdeniam zamestnancov migračného úradu a SHR nepovažoval žalovaný za preukázané,

- výrok napadnutého rozhodnutia trpí vadou nepreskúmateľnosti, keďže nie je zrejmé, či dôvodom zaistenia žalobcu je ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. Vo výroku sa uvádzajú oba dôvody zaistenia žalobcu, avšak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa spomína iba ohrozovanie verejného poriadku ako dôvod zaistenia. V napadnutom rozhodnutí tak absentuje odôvodnenie, prečo bol žalobca zaistený aj z dôvodu, že ohrozoval bezpečnosť štátu,

- žalovaný porušil ustanovenie § 25 ods. 5 Správneho poriadku zmysle, ktorého mal doručiť napadnuté rozhodnutie o zaistení nielen žalobcovi, ale jeho právnej zástupkyni v konaní o zaistenie.

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 4. novembra 2024 nad rámec skutočností, ktoré tvoria obsah napadnutého rozhodnutia poukazuje na skutočnosť, že žalobca môže mať podľa § 77 ods. 8 a § 120

ods. 6 zákona o pobyte cudzincov súčasne len jedného zvoleného zástupcu, pričom žalobca v konaní splnomocnil N. N. A., právničku Ligy za ľudské práva, ktorej splnomocnenie nebolo odvolané a napriek tomu žalobu podal iný právny zástupca a to Mgr. et Mgr. Lukáš Novák. Zdôrazňuje, že jeho šetrením bola existencia ohrozenia verejného poriadku žalobcom nespochybniteľne preukázaná z úradných záznamov vyhotovených migračným úradom a správou SHR ako aj ďalšími dokumentami opisujúcimi problémové a konfliktné situácie, pričom všetky tieto písomnosti sú založené v administratívnom spise ako príloha č. 1. Z listinných dôkazov získaných z pobytového tábora jednoznačne vyplynuli skutočnosti potvrdzujúce nielen opakované porušenie platného pobytového poriadku, ale aj kroky prijímané vedením a zamestnancami pobytového tábora vo vzťahu k žalobcovi, či už z pohľadu snahy o riešenie ním deklarovaným nedostatkov a sťažností súvisiacich so zabezpečením vnútornej organizácie a režimu zariadení, prípadne s materiálnym a proviantným zabezpečením a to už od prvého dňa presunu žalobcu do tohto pobytového tábora.

13. Žalovaný nemal a nemá pochybnosť o pôvode a pravosti dokumentov. Pobytový tábor je oficiálnou súčasťou organizačnej štruktúry Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Identifikácia žalobcu bola na dokumentoch vo väčšine prípadov uvádzaná s použitím číselného 6-miestneho identifikátora, ktorý vychádza z informačného systému Ministerstva vnútra Slovenskej republiky MIGRA za dodržania podmienok ochrany osobných údajov. Žalobca žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázal existenciu manželského vzťahu a to ani v konaní pred migračným úradom, ani v konaní pred žalovaným, pričom aj on sám v čase, keď požiadal o udelenie azylu uviedol, že chce ostať na Slovensku žiť so svojou priateľkou. Žalovaný tak zaistením žalobcu nespôsobil odlúčenie od jeho manželky tak, ako je popísané v správnej žalobe.

14. Podľa vyjadrenia žalovaného, žalobca žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázal existenciu posttraumatickej stresovej poruchy, a to ani v konaní pred migračným úradom, ani v konaní pred žalovaným. Počas konania pred žalovaným bola zo strany žalobcu predložená iba neoverená fotokópia lekárskej správy nálezu z interného vyšetrenia dňa 16. septembra 2024 vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou Veľký Krtíš, podpísaná lekárom internistom, ktorý vykonával vyšetrenie žalobcu po tom, ako bol do nemocnice privezený RZP po kolapse spôsobenom držaním hladovky. Žalobca neposkytol žiadne dokumenty, resp. lekárske potvrdenia vydané príslušným odborníkom, ktoré by ním deklarovanú zraniteľnosť spôsobenú posttraumatickým stresovým syndrómom potvrdili. Žalovaný tiež vyjadruje nesúhlas s informáciami popísanými v správnej žalobe ohľadom nedostatočnej lekárskej starostlivosti zabezpečovanej osobám umiestneným v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach. Podľa jeho názoru v prípade potreby zariadenie dokáže zabezpečiť akékoľvek vyšetrenie zdravotného stavu, ktoré si vyžaduje situácia a to aj opakovane, čo potvrdzujú mnohé skúsenosti z aplikačnej praxe. Informácie o predchádzajúcom konfliktom správaní žalobcu boli žalovanému poskytnuté jednak zo strany pobytového tábora jednak aj prostredníctvom pracovníkov Slovenskej humanitnej rady. Šetrenie priestupku voči žalobcovi v čase podania vyjadrenia stále prebiehalo, čo bolo dňa 04.11.2024 potvrdené vedúcou odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu Veľký Krtíš počas telefonického preverovania. Žalovaný vzal pri rozhodovaní do úvahy vyjadrené skúsenosti z prežitých konfliktných situácií ako aj obavy z agresívneho a konfliktného správania žalobcu, vyslovené zamestnancami štátnej správy a mimovládnej organizácie, pričom žalovaný nemal dôvod spochybňovať ich vyjadrenia.

15. Žalovaný vo vyjadrení uznáva, že pochybením policajta vykonávajúceho finalizáciu a tlač rozhodnutia nebolo doručovanie rozhodnutia o zaistení splnomocnenej osobe vykonané písomnou formou. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu si však po ukončení všetkých úkonov na útvare žalovaného a po vydaní rozhodnutia ihneď urobila fotokópiu rozhodnutia o zaistení do svojho mobilného telefónu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú.

16. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na 25. november 2024, ktoré sa konalo za prítomnosti žalobcu, jeho zástupkyne a správnym súdom ustanovenej tlmočníčky. Na pojednávaní zástupkyňa žalovaného uviedla, že pokiaľ ide o námietku zastúpenia žalobcu v konaní, tak je zrejmé, že v tomto konaní zastupujú žalobcu podľa . Poukázala na to, že nesúhlasia s tým, že bolo nespochybniteľne preukázané ohrozenie verejného poriadku žalobcom. Vyhlásenie pri podaní žiadosti o azyl nebolo súčasťou administratívneho spisu a administratívny spis nebol pri výsluchu žalobcu riadne zažurnalizovaný. Žalobca do dnešného dňa neabsolvoval plánované vyšetrenie CT mozgu a neabsolvoval psychiatrické vyšetrenie a to napriek tomu, že je v zaistení 38 dní. Možno teda pochybovať o vyjadrení žalovaného, podľa ktorého Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce

vie zabezpečiť poskytnutie lekárskej starostlivosti. Správu SHR nepodpísal štatutár tejto organizácie, sú tam uvedené len tri mená zamestnancov pobytového tábora, ktorí nie sú ani podpísaní. Žalovaný aktuálne zaistil žalobcu už na maximálnu možnú dobu a to kým nebude rozhodnuté v azylovom konaní. Celé konanie o zaistenie bolo len formálne, keďže už od začiatku jej bolo veliteľom žalovaného komunikované, že toto konanie skončí zaistením žalobcu.

17. Správny súd poskytol priestor na vyjadrenie aj prítomnému žalobcovi, ktorý v podstatnom uviedol, že sú aj so svojou „ženou“ občanmi Bieloruska. Má stredoškolské technické vzdelanie a posledných päť rokov v Bielorusku pracoval ako pedagóg. Jeho študenti, ako aj spolupracovníci si ho cenili pre jeho čestnosť, spravodlivosť a úprimnosť. Kvôli týmto zásadám ho miluje aj jeho „žena“, s ktorou žije osem rokov. So svojou „ženou“ prežili v Bielorusku strašné veci v súvislosti s voľbami J. I., ako kandidátky za prezidentku. Vykonávali predvolebnú činnosť. V súvislosti s výsledkami volieb sa zúčastnili protestov a následne bola jeho „žena“ unesená a jeho opakovane zadržiavali, bili a mučili a bol svedkom ako bili a mučili iných ľudí, a keď bol v bezvedomí nikto mu neposkytol lekársku pomoc. V dôsledku týchto udalostí trpí posttraumatickým stresovým syndrómom. Pretože boli voči nim začaté trestné stíhania boli nútení opustiť svoju krajinu, zanechať svoj dom a rodičov a odísť na Ukrajinu. Na Ukrajine im pomohla organizácia na ochranu práv. Pracovali s ľuďmi ako sú utečenci alebo obete mučenia. Študovali medzinárodné právo týkajúce sa ľudských práv a žurnalistiku. Majú aj certifikáty, ktoré to potvrdzujú. Potom v takýchto organizáciách aj praxovali. Na začiatku vojny na Ukrajine pracovali so „ženou“ na projekte s názvom Azyl. Ľudom bezplatne poskytovali humanitárnu a psychologickú pomoc. Dodržiavali všetky normy a medzinárodné štandardy. Zaoberali sa aj dobrovoľníckou činnosťou a evakuáciou ľudí z frontovej zóny. Jeho žena je profesionálnou umelkyňou. Keď sa dostali do pobytového tábora, boli šokovaní tým, čo sa tam deje. Následne popísal súdu podrobne o nevyhovujúcich podmienkach v pobytovom tábore, o tom, ako pomohli zveľadiť tento tábor. Keď sa obrátili na novinárov a poukázali na nedostatky v pobytovom tábore, začali byť zo strany vedenia tábora diskriminovaní a osočovaní. Polícia ho nevypočula a zaistila ho bez dôvodov a bez akýchkoľvek dôvodov mu zaistenie predĺžila na tri mesiace. Jeho žena prežila hrozné veci a teraz ich prežíva znova, a preto dúfa v nezaujatosť a nezávislosť súdu.

18. Žalovaný svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil a požiadal, aby správny súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

II.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

19. Podľa § 2 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

20. Podľa § 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky.

21. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4.

22. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu

zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

23. Podľa § 88 ods.8 zákona o pobyte cudzincov ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.

24. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

25. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

26. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

28. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

29. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

30. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

31. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

32. Podľa , pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

33. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

34. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.

35. Správny súd konajúc podľa a nasl. , po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, preskúmal v nej obsiahnutú argumentáciu, ako aj obsah administratívneho spisu,

na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie vyžiadanými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

36. Predmetom konania je správna žaloba o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenie a o prepustenie žalobcu zo zaistenia.

37. Správny súd, predtým než pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, považoval za potrebné vysporiadať sa s námietkou žalovaného, ktorou tento namietal nedostatky v zastúpení žalobcu. Správny súd mal zo splnomocnenia zo dňa 23.10.2024, ktoré bolo priložené k správnej žalobe, za preukázané, že žalobca splnomocnil na podanie žaloby proti napadnutému rozhodnutiu a na jeho zastupovanie v tomto a aj prípadnom kasačnom konaní Ligu za ľudské práva - neziskovú organizáciu ako subjekt s vlastnou právnou subjektivitou, bez ohľadu na to, ktorý poverený pracovník tejto organizácie vykoná konkrétny úkon. Vzhľadom na uvedené považoval správny súd túto námietku žalovaného za nedôvodnú.

38. Správny súd v úvode svojho posúdenia poukazuje na to, že v zmysle § 1 ods. 1 písmena m.) zákona o pobyte cudzincov sa ohrozením verejného poriadku rozumie porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa základných ľudských práv a slobôd, ochrany maloletých a iných zraniteľných osôb alebo opakované porušovanie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa riadneho výkonu verejnej správy, životného prostredia, verejného poriadku alebo občianskeho spolunažívania.

39. Z citovaného ustanovenia tak vyplýva, že pokiaľ má dôjsť k ohrozeniu verejného poriadku musí existovať skutočné, aktuálne a dostatočne závažné ohrozenie niektorého zo základných záujmov spoločnosti chránených právom. Správny súd v tomto kontexte akcentuje, že nestačí akékoľvek porušenie práva, musí ísť o istý typ zákonom predvídaného (kvalifikovaného) konania, ktorého znaky sú charakterizované v § 1 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Takto vymedzené konanie sa musí zároveň vyznačovať aj určitým stupňom intenzity, ktorý je reflexiou jeho spoločenskej nebezpečnosti alebo ohrozenia chráneného záujmu. Požiadavka vyššej miery spoločenskej nebezpečnosti síce expressis verbis nevyplýva priamo z textu právnej úpravy, ale túto požiadavku možno implicitne konštruovať práve z povahy sankcie, ktorá je alebo môže byť žalobcovi uložená. Inými slovami povedané, závažnosť sankcie v podobe jej zásahu do pozície žalobcu musí v základných rysoch korelovať s nebezpečnosťou jeho konania, za ktoré je alebo má byť sankcionovaný. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že požiadavke zákonnosti zásahu do osobnej sféry žalobcu nezodpovedá situácia, keď prípadné negatívne aspekty jeho konania možno korigovať aj menej invazívnymi prostriedkami, ktoré sú zároveň proporcionálne k miere nebezpečnosti jeho konania.

40. Z už uvedeného možno urobiť čiastkový záver, podľa ktorého obmedzenie osobnej slobody v podobe zaistenia ako najzávažnejšieho zásahu do integrity jednotlivca musí v hierarchii všetkých obmedzujúcich nástrojov predstavovať prostriedok ultima ratio, a preto môže byť využívaný jedine v prípade, ak všetky ostatné prostriedky buď zlyhali alebo je prima facie zrejmé, že ich použitie by vzhľadom na preukázaný kvalifikovaný (vysoký stupeň) nebezpečnosti konania dotknutej osoby neviedlo k ochrane zákonom chránených záujmov.

41. Konkrétne v prípade žalobcu žalovaný dospel v napadnutom rozhodnutí k záveru o nevyhnutnosti jeho zaistenia na základe podľa neho preukázaného opakovaného správania, ktorým žalobca porušoval vnútorný poriadok pobytového tábora, správal sa agresívne a manipulatívne k personálu a klientom pobytového tábora.

42. K uvedenému správny súd uvádza, že mal z administratívneho spisu za preukázané, že úradný záznam č. MU-PTO-21-003/2024 zo dňa 13.09.2024 sa týkal výlučne odmietnutia podpísať pobytový poriadok a porušenia vyhotovovať obrazové, zvukové, zvukovo-obrazové záznamy v zmysle platného pobytového poriadku, bez akéhokoľvek popisu agresívneho či inak nevhodného správania žalobcu. Úradný záznam č. MU-PTO-21-004/2024 zo dňa 13.09.2024, sa opakovane týkal porušenia pobytového poriadku porušením určeného času vychádzky na priepustke. V tomto zázname sa uvádza, že sa mal žalobca správať k zdravotnej sestre agresívne, avšak bez akéhokoľvek ďalšieho skutkového popisu o tom, o akú formu agresie sa jednalo, aký mal byť priebeh tohto agresívneho správania a aké boli jeho prípadné následky a teda chýba bližšia konkretizácia konania, z ktorej by bolo možné spätne verifikovať hodnotiaci úsudok obsiahnutý v tomto úradnom zázname.

43. Úradný záznam č. MU-PTO-21-005/2024 zo dňa 16.09.2024, je len popisom situácie, ktorá nastala v dôsledku žalobcom držanej hladovky. Úradný záznam č. MU-PTO-21-006/2024 zo dňa 19.09.2024 obsahuje skutočnosti súvisiace s odmietnutím prevzatia hygienického balíčka a agresívneho správania žalobcu k pracovníčke pobytového priestoru, ktoré malo spočívať v tom, že žalobca aj napriek niekoľkonásobným výzvam fyzicky blokoval zatvorenie dverí do kancelárie migračného úradu. O incidente malo byť informované aj Obvodné oddelenie Policajného zboru Vinica, ktorého príslušníci mali vykonať výjazd na miesto a slovne upozorniť žalobcu na slušné správanie a dodržiavanie táborového poriadku. Úradný záznam č. MU-PTO-21-007/2024 zo dňa 19.09.2024, je výlučne popisom informácií o odmietnutí stravy žalobcom v dôsledku dodržiavania jeho náboženských pravidiel. Úradný záznam č. MU-PTO-21-009/2024 zo dňa 26.09.2024, je popisom skutočností, ktoré nasvedčujú tomu, že žalobca počas pobytu v pobytovom tábore nosí na viditeľnom mieste nôž, ktorého nosenie nie je v rozpore s pobytovým poriadkom. Úradný záznam č. MU-PTO-21-010/2024 zo dňa 01.10.2024 a Úradný záznam č. MU-PTO-21-011/2024 zo dňa 09.10.2024 opisujú priebeh hádky žalobcu spolu s inými osobami s pracovníkmi strážnej služby a pracovníčkou kuchyne, vyhotovovanie fotografií, videí, zvukových záznamov o dianí v tábore. Úradný záznam č. MU-PTO-21-012/2024 zo dňa 10.10.2024, obsahuje výlučne popis skutočností vzťahujúcich sa k tomu, žalobca odmietol prevziať vreckové a odmietol podpísať vnútorný poriadok pobytového tábora.

44. Správny súd konštatuje, že z uvedených popísaných skutkových okolností a ani zo správy SHR (ktorá nie je podpísaná žiadnou osobu, pozn.), ktorá je z väčšej časti len popisom rovnakých skutočností, aké vyplývajú z úradných záznamov, nevyplývajú žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dovodiť taký stupeň nebezpečnosti konania žalobcu, ktorý by odôvodňoval jeho zaistenie. Bez významu nie je ani to, že pri tak vážnom zásahu do osobnej slobody žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nijako nereagoval na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v jeho vyjadrení zo dňa 18.10.2024 a s týmito sa v žiadnom rozsahu nevysporiadal. Aj keď žalovaný nemôže doplniť odôvodnenie napadnutého rozhodnutia skutočnosťami popísanými vo svojom vyjadrení, považuje správny súd za potrebné uviesť, že žalovaný nemôže rezignovať na svoju úlohu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy, výlučne s poukázaním na to, že nemal dôvod spochybňovať vyjadrenia zamestnancov štátnej správy a mimovládnej organizácie, ktorá pôsobí na Slovensku viac ako 30 rokov.

45. Za podstatné považuje správny súd, že z obsahu napadnutého rozhodnutia síce vyplýva, aké dôkazné prostriedky žalovaný vykonal, avšak nie je z neho zrejmé, aké konkrétne skutkové okolnosti z nich zistil a ako ich hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Žalovaný svoje rozhodnutie nemôže konštruovať spôsobom, že v ňom uvádza doslovný prepis vyjadrení žalobcu, bez toho, aby zároveň konštatoval, ktoré z ním popisovaných skutkových okolností boli pre vec podstatné, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, prípadne, aby z jeho vyjadrení vytiahol podstatu pre ním posudzovanú vec. Ďalej je potrebné uviesť, že spôsob odôvodnenia napadnutého rozhodnutia signalizuje, že žalovaný sa podrobne nevenoval jednotlivým dôkazným prostriedkom a následným myšlienkovým úvahám, čo z týchto dôkazných prameňov zistil a ako ich vzájomne vyhodnotil. Žalovaný sa v tomto smere obmedzil iba na tzv. súhrnné skutkové zistenie, ktoré pre neho vyplynulo zo všetkých vykonaných dôkazných prostriedkov (bez ich diferenciácie a vzájomnej analýzy). Tento spôsob odôvodnenia rozhodnutia nielenže je v rozpore so zákonnou požiadavkou hodnotenia dôkazov (jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach) ale zároveň ani neumožňuje spätnú verifikáciu (ne)správnosti skutkových zistení, ku ktorým žalovaný v okolnostiach konkrétnej veci dospel po vykonanom dokazovaní. Tento nedostatok napadnutého rozhodnutia vo svojej podstate bráni jeho adresátovi zistiť skutočné dôvody obmedzenia jeho osobnej slobody a následne v konaní pred súdom mu umožniť zmysluplne argumentovať po skutkovej a právnej stránke a tým otvoriť rozumnú polemiku s dôvodmi, ktoré viedli žalovaného k záveru koncentrovane vyjadrenému vo výroku jeho rozhodnutia. Konzekvenciou označenej vady napadnutého rozhodnutia je jej presah do práva žalobcu na spravodlivé konanie, a tiež objektívna nemožnosť správneho súdu overiť (spätne verifikovať) správnosť žalovaným ustáleného skutkového deja a na ňom založeného právneho posúdenia záležitosti žalobcu, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť.

46. Správny súd taktiež poukazuje na to, že si od Obvodného oddelenia Policajného zboru Vinica vyžiadal informáciu o tom, či im boli oznámené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalobca spáchal priestupok a taktiež si vyžiadal zaslanie všetkých dokumentov vzťahujúcich sa nimi prípadne uskutočnené výjazdy do pobytového tábora vo vzťahu k žalobcovi za obdobie august až október 2024. Správnemu súdu bolo dňa 21. novembra 2024 doručené oznámenie, z ktorého mal správny súd za

preukázané, že voči osobe žalobcu bolo podané oznámenie nasvedčujúce spáchaniu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Dňa 14.10.2024 bola Okresnému úradu Veľký Krtíš - odbor všeobecnej vnútornej správy predložená správa o výsledku objasňovania tohto priestupku.

47. Žiadne ďalšie informácie ani dokumenty o akýchkoľvek výjazdoch neboli správnemu súdu zo strany Obvodného oddelenia Policajného zboru Vinica do dňa jeho rozhodovania predložené a to ani o výjazdoch, ktoré sú popísané v napadnutom rozhodnutí a jednotlivých úradných záznamoch a tieto nie sú ani súčasťou administratívneho spisu.

48. Na základe žiadosti správneho súdu mu bola dňa 21. novembra 2024 Okresným úradom Veľký Krtíš doručená informácia o tom, že na žalobcu je evidovaný priestupkový spis pod č. OU-VK- OVVS-2024/008425. Konanie vo veci bolo ukončené odložením priestupkovej veci podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch.

49. Z už uvedeného mal správny súd za preukázané, že konanie žalobcu nenaplnilo ani znaky konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako priestupok, o to menej ako trestný čin. Ako obiter dictum možno uviesť, že ani opakované porušovanie pobytového poriadku ako interného normatívneho aktu (vytvárajúceho samostatný a ucelený normatívny systém) nemožno bez ďalšieho preniesť do kvalitatívne inej normatívnej sústavy a tým takéto konanie (hoc aj opakované) kvalifikovať (z pohľadu odlišného normatívneho systému) ako ohrozovanie verejného poriadku. Interný normatívny systém má svoje vlastné (interné) pravidlá (a v zásade predstavuje uzavretý systém pravidiel správania), ktorého porušovanie nemusí a spravidla ani nenapĺňa znaky konania zakladajúceho buď administratívnu alebo trestnú zodpovednosť (o to menej dosahuje ich intenzitu z pohľadu chránených záujmov) a navyše je sankcionované takými opatreniami, ktoré sú v hierarchii zásahov do osobnej sféry dotknutej osoby ako najmenej invazívne (napr. odobratie vreckového).

50. V reakcii na námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v dôsledku neurčitosti jeho výroku, správny súd len stručne uvádza, že to, či je žalobca zaistený z dôvodu ohrozovania bezpečnosti alebo verejného poriadku, resp. z oboch, musí jasne a určito vyplývať z výroku rozhodnutia, ktorému musí korešpondovať aj jeho odôvodnenie. Vzhľadom na uvedené aj túto námietku žalobcu vyhodnotil správny súd za dôvodnú.

51. Pokiaľ žalobca namietal, že sa žalovaný nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že je zraniteľnou osobou, správny súd poukazuje na to, že pokiaľ sa v konaní o zaistenie zistili skutočnosti indikujúce to, že žalobca môže patriť do skupiny zraniteľných osôb, bolo povinnosťou žalovaného aj tieto pre vec podstatné okolnosti vyhodnotiť, čo sa v preskúmavanom prípade nestalo.

52. Keďže správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby postupom podľa toto rozhodnutie zrušil a vzhľadom na charakter zistených nedostatkov tohto rozhodnutia súčasne nariadil žalovanému podľa bezodkladne prepustiť žalobcu zo zaistenia.

53. Keďže napriek tomu, že žalobca bol v konaní úspešný ale trovy konania si neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, správny súd mu nárok na ich náhradu nepriznal. Žalovaný v konaní nebol úspešný a preto mu taktiež správny súd ich náhradu nepriznal ( a ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len “sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odsek 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.