Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PO-4Sa-5-2022.pdf
PDF · 138.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PO-4Sa/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, Nám. mieru 3, Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO- OOP1-2022/002310/SMM zo dňa 17.02.2022, na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Správnou žalobou zo dňa 28.02.2022, doručenou Krajskému súdu v Prešove ako pôvodnému správnemu súdu dňa 04.03.2022, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-PO- OOP1-2022/002310/SMM zo dňa 17.02.2022, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Bardejov, odbor krízového riadenia č. OU-BJ-OKR-2021/003010-005 zo dňa 10.03.2021. V závere žalobca navrhol rozhodnutie zamietnuť.
Priebeh administratívneho konania
2. Okresný úrad Bardejov, odbor krízového riadenia (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“ alebo „prvostupňový správny orgán“) vydal dňa 10.03.2021 rozhodnutie č. OU-BJ-OKR-2021/003010-005, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku civilnej ochrany podľa ustanovenia § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o civilnej ochrane"), ktorého sa dopustil tým, že dňa 30.10.2020 v čase o 08:15 hod. sa dostavil pred OO PZ Bardejov, Hurbanova 16, za účelom podania oznámenia týkajúceho sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pričom sa nezúčastnil plošného antigénového testovania na ochorenie COVID-19, čím porušil karanténne opatrenie tak, že nedodržal domácu karanténu a pohyboval sa mimo svojho bydliska, čím týmto svojím konaním porušil obmedzenia uložené vládou Slovenskej republiky prijatých uznesením č. 678 z 22.10.2020 k návrhu na rozšírenie opatrení v rámci vyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ústavný zákon o bezpečnosti štátu“) vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 zo dňa 30.09.2020 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 220/2020, a zo spáchania priestupku na úseku civilnej ochrany podľa ustanovenia § 32 ods. 1 písm. a) zákona o civilnej ochrane, ktorého sa dopustil tým, že dňa 17.02.2021, v čase o 09:10 sa dostavil na OO PZ Bardejov, Hurbanova 16, za účelom
zistenia informácií, ako bolo ukončené objasňovanie skutku, ktoré oznámil dňa 25.11.2020 na tunajšie OO PZ Bardejov, Hurbanova 16, pričom na orgán verejnej moci sa dostavil bez predchádzajúceho využitia prostriedkov diaľkovej komunikácie a bez písomného predvolania v súvislosti s úkonom v trestnom a inom konaní, čím týmto svojím konaním porušil obmedzenia uložené vládou Slovenskej republiky prijaté uznesením č. 88 z 13.02.2021 k návrhu na zmenu a doplnenie uznesenia vlády č. 77 z 05.02.2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu vyhláseného uznesením vlády SR č. 587 z 30.09.2020 a na prijatie opatrení podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu. 1.1 Za tieto priestupky bola žalobcovi uložená sankcia podľa ustanovenia § 32 ods. 2 zákona o civilnej ochrane a podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení (ďalej aj „zákon o priestupkoch“) pokuta vo výške 30 eur a povinnosť podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednávaním priestupku vo výške 16 eur. 1.2 Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa mu bolo doručené dňa 16.03.2021.
3. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote dňa 29.03.2021 odvolanie, v ktorom žalobca žiadal ním napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu zaujatosti policajtov.
4. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov (ďalej aj „správny orgán druhého stupňa“ alebo „druhostupňový správny orgán“) ako odvolací orgán svojím rozhodnutí zo dňa 14.06.2021 konanie o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa prerušil odo dňa 07.04.2021 do dňa právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 8/2021 z dôvodu vyriešenia predbežnej otázky. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.2021.
5. Dňa 31.12.2021 bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 550/2021 Z. z. vyhlásený Nález Ústavného súdu, ktorý odôvodnil tak, že východiskovou ústavnou normou pre posúdenie, či je ústavne súladné vyhlasovanie vyhlášok úradov verejného zdravotníctva vo Vestníku vlády, je článok 123 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“), podľa ktorého „Ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Ústavný súd uzavrel, že úrady verejného zdravotníctva sú tak, ako vyžaduje čl. 123 Ústavy SR, zákonom zriadené orgány štátnej správy, ktoré sú zákonom o ochrane verejného zdravia splnomocnené vydávať vyhlášky. Vyhlášky sú v súlade s ústavou SR vyhlasované spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, pričom týmto zákonom je zákon o ochrane verejného zdravia, podľa ktorého sa vyhlášky úradu verejného zdravotníctva vyhlasujú publikáciou, uverejnením vo Vestníku vlády, čo je tiež s princípom právneho štátu, pretože vyhlášky sú formálne aj prakticky dostupné adresátom právnych noriem. Vyhlášky nemusia byť publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu, pretože tento ústavný zákon má vlastný režim publikácie rozhodnutí, a preto publikácia vyhlášok vo Vestníku vlády nie je v nesúlade s týmto ústavným zákonom. Ústavný súd v náleze taktiež potvrdil svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej sú vyhlášky iných orgánov štátnej správy preskúmateľné v konaní o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR podľa čl. 125 Ústavy SR. Z tohto dôvodu je ustanovenie § 59b zákona o ochrane verejného zdravia v napadnutých častiach s týmto ústavným článkom súladné. Ústavný súd SR taktiež konštatuje, že ustanovenia § 63l zákona o ochrane verejného zdravia je v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 2 ústavy, pretože nemá voči adresátom retroaktívne účinky, a tiež je v súlade čl. 125 ods. 1 písm. b) a d) ústavy, pretože vyhlášky boli preskúmateľné v konaní pred ústavným súdom.
6. Vyhlásením nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov SR, nadobudol nález právoplatnosť, a teda odpadla prekážka konania o odvolaní žalobcu, preto odvolací orgán dňom 01.01.2022 pokračoval v odvolacom konaní. Rozhodnutím č. OU-PO-OOP1-2022/002310/SMM zo dňa 17.02.2022 žalovaný ako príslušný odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. OU-BJ-OKR-2021/003010-005 zo dňa 10.03.2021 potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2022.
7. Následne žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán po oboznámení sa s obsahom priestupkového spisu OO PZ Bardejov č. ORPZ-BJ-OPP3-697/2020-P, doručeného správnemu
orgánu dňa 05.11.2020, vydal dňa 26.11.2020 rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. OU-BJ- OKR-2020/012988 (ďalej aj „rozkaz"), ktorým žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku na úseku civilnej ochrany podľa ustanovenia § 32 ods. 1 písm. a) zákona o civilnej ochrane, ktorého sa dopustil tým, že dňa 30.10.2020 v čase o 08:15 hod. sa dostavil pred OO PZ Bardejov za účelom podania oznámenia týkajúceho sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pričom sa nezúčastnil plošného testovania, čím porušil domácu karanténu. Svojím konaním porušil obmedzenia uložené vládou Slovenskej republiky, prijaté uznesením č. 678 z 22.10.2020 k návrhu na rozšírenie opatrení v rámci vyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona o bezpečnosti štátu vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 zo dňa 30.09.2020 uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 220/2020, za čo mu správny orgán prvého stupňa uložil ako sankciu pokutu vo výške 30 eur. Voči predmetnému rozkazu podal žalobca dňa 10.12.2020 odpor, čím bol rozkaz zo zákona zrušený a správny orgán prvého stupňa pokračoval v konaní o priestupku predvolaním žalobcu na prejednanie priestupku dňa 07.01.2021, avšak na základe Vyhlášky č. 77 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a na základe uznesenia vlády SR č. 808/2020 z 31.12.2020, bolo pojednávanie odročené z dôvodu prijatých opatrení proti COVID-19. A správny orgán prvého stupňa opakovane predvolal žalobcu na ústne prejednanie dňa 25.02.2021.
8. V závere žalovaný konštatuje, že preskúmal odvolanie, odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, celý spisový materiál, ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo a konštatuje, že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanoveniami zákona o civilnej ochrane a zákona o priestupkoch. Na základe uvedeného týchto skutočnosti žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Súdne konanie
9. Včas podanou žalobou zo dňa 28.02.2022, podanou na poštovú prepravu dňa 02.03.2022 a doručenou Krajskému súdu v Prešove ako pôvodnému správnemu súdu (ďalej aj „pôvodný správny súd“) dňa 04.03.2022 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-PO- OOP1-2022/002310/SMM zo dňa 17.02.2022, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Bardejov, odbor krízového riadenia č. OU-BJ-OKR-2021/003010-005 zo dňa 10.03.2021. V závere žalobca navrhol rozhodnutie zamietnuť. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že musel chodiť na úrady kvôli lajdáckej práci policajtov, ktorí si neplnia svoje úlohy a sú voči jeho osobe zaujatí, a nedalo sa to vybaviť inak len osobnou návštevou. Taktiež žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že musel byť osobne prítomný a chodiť aj po iných úradoch, pretože nie všetko sa dá vybaviť cez telefón alebo e-mailom.
10. Na základe písomnej výzvy pôvodného správneho súdu zo dňa 22.03.2022 žalobca svoj návrh doplnil svojím písomným podaním zo dňa 30.03.2022, podaným na poštovú prepravu daň 31.03.2022, a to tým, že ako dôvod žaloby uviedol zaujatosť policajtov v Bardejove, keďže v tej dobe niekoľkokrát chodil aj po iných úradoch a nikde mu nedali pokutu. Žalobný návrh formuloval tak, že žiada zrušiť obvinenie žalovaného č. OU-PO-OOP1-2022/002310/SMM zo dňa 17.02.2022 v celom rozsahu a žiada neplatiť žiadnu pokutu, teda posudzujúc neformálne žalobný návrh, žalobca sa domáha zrušiť rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu a upustiť od uloženia mu uloženej sankcie zaplatiť pokutu.
11. K žalobe sa vyjadril žalovaný svojím písomným podaním zo dňa 19.10.2022, v ktorom najskôr opisuje konanie prvostupňového správneho orgánu, ako aj celé odvolacie konanie. K žalobnému návrhu žalobcu uvádza, že zotrváva na skutkovej a právnej argumentácii, ktorú uviedol vo svojom rozhodnutí zo dňa 17.02.2022 č. OU-PO-OOP1-2022/002310/SMM. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení sa k žalobe uvádza, že žalobca neuviedol žiadny relevantný dôvod na zrušenie alebo zmenu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože žalobca len opakuje, že potreboval nevyhnutne chodiť po úradoch z dôvodu lajdáckej práce policajtov a na úradoch boli aj iní ľudia a tí pokutovaní neboli. Záverom žalovaný navrhuje, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol.
12. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca svojím podaním zo dňa 16.12.2022. Žalobca konštatoval, že sa v tie dni pohybovalo po meste veľa ľudí, ktorí si potrebovali na úradoch niečo vybaviť, na uliciach nevidel žiadnych policajtov, ktorí by občanov kontrolovali. Na úradoch nedávali pokuty, keď niekto nemal PCR test, len upozornili, že nebudú vybavení a obslúžení. Ďalej uviedol, že 16.02.2021
bol na Okresnom riaditeľstve PZ v Bardejove, ul. Partizánska, a bol obslúžený a vybavený a nedali mu pokutu, avšak dňa 17.02.2021 na Hurbanovej ulici v Bardejove, poriadková polícia, mu opäť chceli dať pokutu. Na základe uvedeného žalobca navrhuje, aby celú žalobu pôvodný správny súd zamietol a zrušil.
13. Žalovanému bolo vyjadrenie žalovaného (replika) zo dňa 16.12.2022 doručená dňa 10.01.2023, ku ktorej sa však už nevyjadril.
14. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.
15. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 22.11.2024, na ktorom rozhodol v prítomnosti žalobcu, ktorý zotrval na podanej žalobe ako aj všetkých jej žalobných dôvodoch a na všetkých vyjadreniach a uviedol, že žiada o oslobodenie od tejto pokuty. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie s inými pracovnými povinnosťami a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
16. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, s nariadením ústneho pojednávania (v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP), vyhlásil dňa 22.11.2024 rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
Relevantná právna úprava
17. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
22. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné PO-5Sa/19/2022 8 podobné protiprávne konanie.
23. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
24. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
25. Podľa § 2 písm. a), b), h) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „zákon 355/2007 Z. z.“), na účely tohto zákona a) verejné zdravotníctvo je systém zameraný na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia, b) verejné zdravie je úroveň zdravia spoločnosti, ktorá zodpovedá úrovni poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ochrany a podpory zdravia a ekonomickej úrovni spoločnosti, h) prevencia ochorení a iných porúch zdravia je systém opatrení zameraných na vylúčenie, prípadne zníženie rizika výskytu ochorení a iných porúch zdravia, na ktoré v rozhodujúcej miere vplývajú životné, pracovné a sociálno-ekonomické podmienky a spôsob života, a opatrení zameraných na ochranu, podporu a rozvoj verejného zdravia
26. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (zákon č 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)), ak tento zákon neustanovuje inak. To platí aj pre nariadenie opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4, ak § 59b neustanovuje inak.
27. Podľa § 59b ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení účinnom od v čase vydania Vyhlášky č. 237; ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich ministerstvo zdravotníctva [§ 4 ods. 1 písm. g)], úrad verejného zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3 písm. e)] všeobecne záväzným právnym predpisom.
28. Podľa § 59b ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení účinnom v čase vydania Vyhlášky č. 237; na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané podľa odseku 1 ministerstvom zdravotníctva sa vzťahuje osobitný právny predpis o tvorbe a vyhlasovaní právnych predpisov; tento predpis sa nevzťahuje na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané podľa odseku 1 úradom verejného zdravotníctva a regionálnym úradom verejného zdravotníctva.
29. Podľa § 59b ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení účinnom v čase vydania Vyhlášky č. 237, všeobecne záväzný právny predpis úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva vydávaný podľa odseku 1 sa označuje názvom vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.
30. Podľa § 59b ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení účinnom v čase vydania Vyhlášky č. 237 vyhláška úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, ak v nej nie je ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti.
31. Podľa § 59b ods. 5 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení účinnom v čase vydania Vyhlášky č. 237 Úrad verejného zdravotníctva a regionálny úrad verejného zdravotníctva PO-5Sa/19/2022 10 zabezpečia, aby ich vyhláška podľa odseku 1 bola uverejnená aj iným vhodným spôsobom, najmä na úradných tabuliach
okresných úradov a obcí na dotknutom území; toto uverejnenie nemá vplyv na platnosť a účinnosť vyhlášky.
32. Podľa § 59b ods. 6 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení účinnom od v čase vydania Vyhlášky č. 237 vyhláška úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva musí byť okrem toho prístupná na nazretie na orgáne, ktorý ju vydal; vyhláška úradu verejného zdravotníctva aj na každom regionálnom úrade verejného zdravotníctva.
33. Podľa § 631 zákona č. 355/2007 Z.z., opatrenia úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydané v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 podľa § 12 alebo 48 ods. 4 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považujú odo dňa účinnosti tohto zákona za vyhlášky podľa § 59b tohto zákona a zostávajú v platnosti a účinnosti nasledujúcich 15 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ak ich orgán, ktorý ich vydal, nezruší skôr.
34. Podľa § 32 ods. 1 psím. a) zákona o civilnej ochrane, priestupku na úseku civilnej ochrany sa dopustí ten, kto neuposlúchne varovné signály, pokyny a výzvy vlády, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných ústredných štátnych orgánov, okresných úradov, obcí, právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyhlasujú a vydávajú v súvislosti s plnením úloh civilnej ochrany.
35. Podľa § 32 ods. 2 zákona o civilnej ochrane, za priestupok podľa odseku 1 môže uložiť okresný úrad pokutu do 331 eur; za priestupok spáchaný počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu pokutu do 1659 eur a v blokovom konaní do 1000 eur.
36. Podľa § 135 ods. 1 SSP (v znení účinnom do 31.03.2022), na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy
37. Podľa § 49 ods. 2 písm. b) SSP, žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1 v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i).
38. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
39. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
40. Podľa § 168 SSP v znení účinnom do 01.06.2023, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
41. Podľa čl. 123 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, Ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
42. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy SR, ústavný súd rozhoduje o súlade nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi.
43. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. d) Ústavy SR, ústavný súd rozhoduje o súlade všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.
Právny názor správneho súdu
44. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu i administratívneho spisu, v medziach vznesených námietok a vyjadrení účastníkov konania prednesených v písomných vyjadreniach, preskúmal žalované rozhodnutie i nad rámec vznesených námietok postupom podľa § 195 SSP a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a žalované rozhodnutie je správne a zákonné.
45. Predmetom konania bolo preskúmania rozhodnutia správneho orgánu o uznaní žalobcu za vinného zo spáchania priestupku na úseku civilnej ochrany podľa ustanovenia § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o civilnej ochrane"), ktorého sa dopustil tým, že dňa 30.10.2020 v čase o 08:15 hod. sa dostavil pred OO PZ Bardejov, Hurbanova 16, za účelom podania oznámenia týkajúceho sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pričom sa nezúčastnil plošného antigénového testovania na ochorenie COVID-19, čím porušil karanténne opatrenie tak, že nedodržal domácu karanténu a pohyboval sa mimo svojho bydliska, čím týmto svojím konaním porušil obmedzenia uložené vládou Slovenskej republiky prijatých uznesením č. 678 z 22.10.2020 k návrhu na rozšírenie opatrení v rámci vyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona o bezpečnosti štátu vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 zo dňa 30.09.2020 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 220/2020, a zo spáchania priestupku na úseku civilnej ochrany podľa ustanovenia § 32 ods. 1 písm. a) zákona o civilnej ochrane, ktorého sa dopustil tým, že dňa 17.02.2021, v čase o 09:10 sa dostavil na OO PZ Bardejov, Hurbanova 16, za účelom zistenia informácií, ako bolo ukončené objasňovanie skutku, ktoré oznámil dňa 25.11.2020 na tunajšie OO PZ Bardejov, Hurbanova 16, pričom na orgán verejnej moci sa dostavil bez predchádzajúceho využitia prostriedkov diaľkovej komunikácie a bez písomného predvolania v súvislosti s úkonom v trestnom a inom konaní, čím týmto svojím konaním porušil obmedzenia uložené vládou Slovenskej republiky prijaté uznesením č. 88 z 13.02.2021 k návrhu na zmenu a doplnenie uznesenia vlády č. 77 z 05.02.2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu vyhláseného uznesením vlády SR č. 587 z 30.09.2020 a na prijatie opatrení podľa čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30 eur a povinnosť nahradiť trovy konania spojené s prejednaním priestupkov vo výške 16 eur.
46. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a predchádzajúceho postupu správneho orgánu je posúdiť:
- či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia;
- či zistil vo veci skutočný stav dostatočne a riadne;
- či konal v súčinnosti s účastníkmi konania;
- či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a
- či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma namietané pochybenia správneho orgánu v žalobe, či uvedené pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
47. V rámci posudzovania zákonnosti rozhodnutia žalovaného je potrebné dať do pozornosti účastníkom konania, že v čase spáchania skutku bola v Slovenskej republike vyhlásená mimoriadna situácia Vládou Slovenskej republiky, ktorá bola spôsobená šírením vírusového ochorenia COVID-19. Pravidlá a obmedzenia, ktoré boli stanovené úradom verejného zdravotníctva boli opakovane podrobené ústavnému prieskumu, ktorý však nevidel nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky. Tieto pravidlá určitým spôsobom zasahovali do práv jednotlivcov, ukladali povinnosti, na druhej strane však je potrebné poznamenať, že vychádzali z vtedy platného stavu a poznania, a obmedzenia, ktoré z nich vyplývali
možno laický považovať za oprávnené, pretože hlavným legitímnym cieľom bola ochrana zdravia jednotlivcov a spoločnosti, teda či už samotného žalobcu, ale aj ostatných ľudí. Systém pravidiel súžil nielen na ochranu jednotlivca, ale aj ostatných, a zároveň mal zabezpečiť fungovanie spoločnosti ako celku v určitom obmedzenom režime.
48. Nad rámec žalobných dôvodov, aj keď to žalobca v správnej žalobe výslovne nenamietal, správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie aj rozsah, v ktorom nie je viazaný žalobnými dôvodmi uvedenými v § 195 SSP, a to najmä preskúmal, či:
- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
- ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie,
- ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie,
- ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
- ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
49. Správny súd považuje za potrebné poukázať aj na Nález Ústavného súdu č. 550/2021 Z. z. PL.ÚS 8/2021-143 zo dňa 01.12.2021 (ďalej aj „Nález ÚS“), kvôli ktorému bolo odvolacie konanie prerušené. V Náleze Ústavný súd konštatoval, že ak orgány verejného zdravotníctva rozhodujú o nariadení opatrení podľa § 12, resp. § 48 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z., inak než voči jednotlivo určenej osobe, ich akty sa nijako nelíšia od všeobecne záväzných právnych predpisov, keďže sa týkajú určitého územia alebo druhovo určených osôb. Z ust. § 1 písm. f) zák. č. 355/2007 Z. z. vyplýva, že orgány verejného zdravotníctva sú orgány štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva. Podľa čl. 123 Ústavy SR sú všetky orgány štátnej správy oprávnené vydávať na vykonanie zákona všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Ustanovenie § 59b ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. teda splnomocňuje orgány verejného zdravotníctva na vydanie týchto všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorými nariadia jednotlivé potrebné opatrenia podľa § 12, resp. § 48 ods. 4. zákona č. 355/2007 Z. z. Ústavný súd uzavrel, že úrady verejného zdravotníctva sú tak, ako vyžaduje čl. 123 ústavy, zákonom zriadené orgány štátnej správy, ktoré sú zákonom o ochrane verejného zdravia splnomocnené vydávať vyhlášky. Vyhlášky sú v súlade s ústavou vyhlasované spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, pričom týmto zákonom je zákon o ochrane verejného zdravia, podľa ktorého sa vyhlášky úradu verejného zdravotníctva vyhlasujú publikáciou, uverejnením vo Vestníku vlády. Publikácia vyhlášok vo Vestníku vlády je tiež v súlade s princípom právneho štátu, pretože vyhlášky sú formálne aj prakticky dostupné adresátom právnych noriem. Vyhlášky nemusia byť publikované v Zbierke zákonov podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu, pretože tento ústavný zákon má vlastný režim publikácie rozhodnutí a preto publikácia vyhlášok vo Vestníku vlády nie je v nesúlade s týmto ústavným zákonom. Ustanovenie § 59b zákona o ochrane verejného zdravia je preto v napadnutých častiach súladné s referenčnými normami, ktorými sú ustanovené podmienky na vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi štátnej správy.
50. Správny súd z hľadiska súdneho prieskumu podrobil aj prieskumu konanie, ktoré mu predchádzalo, a to nad rámec žalobných bodov. Z administratívneho spisu mal za preukázané, že žalobca dňa 30.10.2020 v čase okolo 08:15 hod. porušil zákaz vychádzania tým, že sa dostavil na OOPZ Bardejov, a to za účelom oznámenia priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Rovnako tak tomu bolo aj dňa 17.02.2021 o 09:10 hod., keď sa dostavil na OO PZ Bardejov za účelom zistenia informácie. V oboch prípadoch sa jednalo o situáciu, keď bol v čase od 05:00 hod. do 01:00 hod. nasledujúceho dňa obmedzený pohyb a pobyt zákazom vychádzania. Preto prvostupňový správny orgán po vykonanom dokazovaní vydal rozhodnutie, v ktorom uznal žalobcu vinným zo skutkov, ku ktorým sa na ústnom pojednávaní priznal. Voči predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré žalovaný zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
51. Správny súd sa stotožňuje s názorom vyjadreným v rozhodnutí správneho orgánu. Správny súd má za to, že skutok bol riadne preukázaný, neexistujú pochybnosti o osobe, ktorá spáchala skutok, ani o priebehu , ako bol skutok spáchaný. V rozhodnutiach správnych orgánov správny súd nevidel zásadné vady, ktoré by mali dopad na zákonnosť rozhodnutia, resp. na primeranosť sankcie uloženej žalobcovi.
52. Správny súd nad rámec celého rozhodnutia uvádza, že do jeho právomoci neprináleží preskúmavať platnosť zákonov, respektíve vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR. Vzhľadom ku skutočnosti, že ku dňu rozhodovania vo veci správny súd nemá vedomosť o tom, že by došlo k zrušeniu týchto vyhlášok zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky, žalobca nikdy nespochybnil spáchanie skutku, žalovaný svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil (rovnako aj správny orgán prvého stupňa), výška sankcie nevybočuje zo zákonného rámca, ani zo zásad primeranosti ukladania trestov, správny súd nevidí dôvod na zrušenie rozhodnutia. Zákaz voľného pohybu obyvateľstva významným spôsobom prispievalo k zastaveniu šírenia vírusu. Jeho efektivita, ako preventívneho nástroja sa odvíjala od včasnosti jeho zavedenia, v pokročilejších fázach bola jeho efektivita už obmedzená a využívala sa potom už skôr ako nástroj poslednej inštancie, ak iné opatrenia nezaberali.
53. Ku dňu rozhodovania o správnej žalobe správny súd konštatuje, že dňa 08.11.2024 bolo Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásené Uznesenie vlády Slovenskej republiky o udelení amnestie vo veciach priestupkov spáchaných v súvislosti s protipandemickými opatreniami č. 286/2024 (ďalej len „Uznesenie o udelení amnestie“).
- V zmysle čl. I uvedeného Uznesenia o udelení amnestie sa odpúšťajú doteraz nevykonané sankcie alebo ich zvyšky uložené právoplatným rozhodnutím za priestupky spáchané v období od 12.03.2020 od 06.00 hod. do 15.09.2023 do 06.00 hod. v súvislosti s protipandemickými opatreniami zavedenými z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2.
- V zmysle čl. II Uznesenia o udelení amnestie sa nariaďuje, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo konanie o priestupkoch spáchaných v období od 12.03.2020 od 06.00 hod. do 15.09.2023 do 06.00 hod. v súvislosti s protipandemickými opatreniami zavedenými z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2. Vzhľadom na to, že v tu prejednávanej veci je konanie o uložení sankcie – pokuty za spáchanie priestupkov na úseku civilnej ochrany právoplatne skončené, článok II. Uznesenie o udelení amnestie sa na uvedené konanie nevzťahuje. Avšak v zmysle v zmysle čl. I uvedeného Uznesenia o udelení amnestie sa odpúšťajú doteraz nevykonané sankcie alebo ich zvyšky uložené právoplatným rozhodnutím za priestupky spáchané v súvislosti s protipandemickými opatreniami.
54. K druhu a výške sankcie, správny súd uvádza, že za priestupok uvedený v § 32 ods. 2 zákona o civilnej ochrane možno uložiť pokutu do 331 eur; za priestupok spáchaný počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu pokutu do 1659 eur a v blokovom konaní do 1000 eur, pričom prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný, výšku tejto pokuty uložil na dolnej hranici sadzby. Pri určovaní druhu a výšky sankcie prvostupňový správny orgán prihliadal na závažnosť priestupkov, spôsob a okolnosti ich spáchania. To, že žalobca dňa 30.10.2020 porušil zákaz vychádzania tým, že sa nachádzal na verejne prístupnom mieste a bez negatívneho antigénového testu, a to bez toho, aby bol na takéto konanie predvolaný (OO PZ Bardejov), a zároveň opakovane porušil zákaz vychádzania dňa 17.02.2021 tým, že sa dostavil na OO PZ Bardejov bez predchádzajúceho využitia prostriedkov diaľkovej komunikácie a bez písomného predvolania v súvislosti s úkonom v trestnom a inom konaní, zvýšilo závažnosť jeho konania, čo správny orgán prvého stupňa vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť pri rozhodovaní sa o výške uloženej sankcie – pokuty. Na základe uvedeného bola žalobcovi uložená sankcia – pokuta, ktorá podľa prvostupňového správneho orgánu bude dostačujúca na nápravu žalobcu, resp. bude slúžiť na to, aby sa žalobca v budúcnosti vyvaroval páchaniu obdobných priestupkov. Uloženie pokuty žalobcovi bolo teda len obligatórnym vyústením postupu prvostupňového správneho orgánu voči žalobcovi za porušenie povinnosti.
55. Správny súd pri vyhodnotení argumentácie žalobcu, tak i žalovaného, po oboznámení sa celým a úplným obsahom ako súdneho, tak i administratívneho spisu dospel k záveru, že z výsledkov dokazovania a ustáleného skutkového stavu, správny orgán postupoval správne a zákonne, a vec správne posúdil, výška sankcie je dostatočné odôvodnená, stanovená v zákonom stanovenej výške. V konaní nebolo zistené pochybenie správneho orgánu také, ktoré by malo za následok zrušenie vecne správneho rozhodnutia žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa.
56. Žalobca v správnej žalobe nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov vyvrátili, jeho námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, a preto súd správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 57. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd posudzoval v rámci postupu podľa § 195 SSP i možnosť zváženia priaznivejšej neskoršej právnej úpravy, ktorá však v danom prípade nebola priaznivejšia.
58. Správny súd vychádzal pri prieskume rozhodnutia zo žalobných dôvodov, kde žalobca argumentoval v žalobe, ale zaoberal sa nad rámec žalobných dôvodov aj aplikáciou § 195 SSP súdneho poriadku a aplikáciou 198 SSP.
59. Podľa § 163 SSP v znení účinnom do 01.06.2023 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.
60. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému právo na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote tridsať dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 1 a 5 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.