Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-8S/116/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka a členov Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: ILT s.r.o., so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 36 175 030, právne zastúpeného: JUDr. Dušan Pavčík, advokát, so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice, IČO: 31 262 961, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100746379/2021 zo dňa 04.05.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100746379/2021 zo dňa 04.05.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101504778/2020 zo dňa 30.09.2020 a vec vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

/daň z pridanej hodnoty - zdaňovacie obdobie október 2015/

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún, júl, september, október a december 2015. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 31.05.2017 a skončila sa dňa 11.09.2018, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi, a to protokolu č. 101666329/2018 zo dňa 27.08.2018.

2. Správca dane (potom ako jeho skoršie rozhodnutie z 02.04.2019 bolo zrušené rozhodnutím žalovaného z 30.09.2019 a vec vrátená na ďalšie konanie) rozhodnutím č. 101504778/2020 zo dňa 30.09.2020 vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie október 2015 v sume 24.211,28 Eur, ktoré bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 100746379/2021 zo dňa 04.05.2021 (pozn. žalobou napadnuté rozhodnutie).

3. Rozdiel na DPH bol žalobcovi vyrubený za zdaňovacie obdobie október 2015 v dôsledku neuznania práva na odpočítanie DPH z nasledovných zdaniteľných obchodov: dodávateľské faktúry od dodávateľa NASTAZ Consulting services, s.r.o., Štefánikova 42, 040 01 Košice, IČO: 36 690 791 za dodanie hliníkovej zliatiny (AL zliatina), konkrétne:

- faktúra č. 0112015, z 01.10.2015, AL zliatina 23,631 ton, základ dane 39.936,36 Eur, z toho DPH (20%) v sume 7.987,28 Eur, spolu v cene 47.923,67 Eur,

- faktúra č. 08102015, z 08.10.2015, AL zliatina 24 ton, základ dane 40.560,00 Eur, z toho DPH (20%) v sume 8.112,00 Eur, spolu v cene 48.672,00 Eur,

- faktúra č. 08102015/2, z 08.10.2015, AL zliatina 24 ton, základ dane 40.560,00 Eur, z toho DPH (20%) v sume 8.112,00 Eur, spolu v cene 48.672,00 Eur,

4. Dôvody neuznania práva na odpočet DPH z označených dodávateľských faktúr sú v rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti vymedzené takto:

- Správca dane a žalovaný nepriznali žalobcovi právo na odpočet DPH z vyššie označených dodávateľských faktúr z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu ( a 51 o DPH), a to nepreukázanie, že reálne došlo k vecnému plneniu označeného na faktúrach.

- Doklady predložené žalobcom hodnotili ako nedôveryhodné a nepreukazujúce reálnosť vecného plnenia.

- Nepreukázanie vecného plnenia označeného na faktúrach dôvodili nespoluprácou dodávateľa NASTAZ Consulting services, s.r.o. so správcom dane, zistením, že nesídli na adrese sídla, zistením, že v decembri 2016 došlo k prevodu obchodného podielu v spoločnosti, zistením, že bývalý konateľ spoločnosti A. B. ani nový konateľ C. D. sa nezdržiava na adrese bydliska a ich predvolanie na výsluchy bolo neúspešné. A na základe uvedeného nemožnosť preverenia reálneho uskutočnenia dodávok AL zliatiny od spoločnosti NASTAZ Consulting services, s.r.o. pre žalobcu.

- Vo vzťahu k odberateľovi žalobcu MTM-Zlieváreň s.r.o., so sídlom Liesková cesta 4743. 960 01 Zvolen uviedli zistenie, že hoci dodanie tovaru (pozn. AL zliatiny, ktorá mala byť dodávaná od spoločnosti NASTAZ Consulting services, s.r.o. priamo prepravou ku odberateľovi žalobcu MTM-Zlieváreň s.r.o.) do spoločnosti MTM-Zlieváreň s.r.o. nebolo spochybnené, nijakým spôsobom nebolo preukázané, že sa jedná práve o tovar, ktorý mal byť nakúpený žalobcom od spoločnosti NASTAZ Consulting services, s.r.o.

- Vo vzťahu k odberateľovi žalobcu MTM-Zlieváreň s.r.o. tiež uviedli, že nie je možné preveriť reálne uskutočnenie obchodu, nakoľko spoločnosť MTM-Zlieváreň s.r.o. nedisponuje daňovými a účtovnými dokladmi z dôvodu, že sú predmetom šetrenia a boli odovzdané príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry, Národná jednotka finančnej polície, expozitúra STRED, Banská Bystrica.

- Podľa správcu dane a žalovaného ďalším dôkazom, ktorý vyvracia reálne dodanie tovaru spoločnosťou NASTAZ Consulting services, s.r.o. pre žalobcu sú výsledky preverenia dokladov o preprave tovaru (pozn. CMR dokladov). Správca dane na strane 28 svojho rozhodnutia (odobreného žalovaným) pri vymedzení svojich záverov uvádza, že porovnaním podrobného výpisu poskytnutého Národnou dialničnou spoločnosťou, a.s. zistil, že nie všetky cesty boli vykonané a uskutočnené tak, ako to bolo deklarované na predložených prepravných dokladoch. A ďalej uvádza, že v bode 4/ jeho rozhodnutia sú označené trasy vozidiel, pri ktorých sa nepotvrdilo, že by v daný deň mohli reálne dôjsť do Zvolena ku konečnému odberateľovi MTM-Zlieváreň s.r.o. - z predložených CMR dokladov bolo zistené, že vozidla v nich uvedené ktoré mali prepravovať tovar priamo konečnému odberateľovi sa v daný deň nachádzali na úplne inej trase a vo Zvolene ani okolí neboli zaznamenané, teda CMR dokladmi nebola potvrdená preprava tovaru s miestom vykládky Zvolen.

- Ďalej preverením predložených CMR dokladov bolo zistené, že tieto sú označené rovnakými číslami, evidenčné čísla CMR dokladu, ktoré by malo byť jedinečné a označujúce konkrétnu prepravu v konkrétny deň, sa opakujú. Jedným evidenčným číslom boli označené 2-3 rôzne CMR doklady deklarujúce prepravu v rôznych dňoch a zároveň boli označené pečiatkami od rôznych prepravcov.

- Uzatvárajú, že doklady o preprave nepreukazujú reálnu prepravu tovaru, spoločnosti uvedené na týchto dokladoch prepravu nevykonali, a dodávateľ žalobcu spoločnosť NASTAZ Consulting services, s.r.o. tovar nedodala tak, ako to deklaruje predloženými dokladmi.

- Nakoniec svoje závery (jednou vetou na konci strany 28 rozhodnutia správcu dane) dôvodia aj tým, že medzinárodným preverovaním prostredníctvom MVI žiadosti neboli preukázané ani dodávky tovaru

pre spoločnosť NASTAZ Consulting services, s.r.o. Pokiaľ ide o samotné výsledky medzinárodného preverovania k dodaniu tovaru pre dodávateľa žalobcu – pre spoločnosť NASTAZ Consulting services, s.r.o., tieto správca dane uvádza v ostatnej časti svojho rozhodnutia (teda nie v časti „záverov správcu dane“).

II.

Súdne konanie

5. Správnou žalobou dňa 09.07.2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal prieskumu zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100746379/2021 zo dňa 04.05.2021 ako aj týmto rozhodnutím potvrdeného rozhodnutia správcu dane č. 101504778/2020 zo dňa 30.09.2020 a vrátenia veci na ďalšie konanie.

6. V žalobe sú vymedzené nasledovné podstatné žalobné body (námietky) žalobcu:

- 1a) Rozhodnutie správcu dane nemá zákonom predpísané náležitosti, pretože vo výroku rozhodnutia nie je uvedené konkrétne zákonné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu na základe ktorého bol rozdiel dane vyrubený, výrok obsahuje iba odkaz na procesné ustanovenie - § 68 ods. 5 Daňového poriadku a pred výrokom je uvedený len odkaz na o DPH. Uvedené namieta s poukazom na obligatórnosť požiadaviek na výrok rozhodnutia v zmysle a c) Daňového poriadku.

- 1b) Nesprávne posúdenie otázky prenesenia dôkazného bremena na žalobcu po tom ako ho už vyčerpal. S poukazom na to, že ťarcha dôkazného bremena daňového subjektu nie je neobmedzená a výlučná. Namieta spochybňovanie judikatúry Súdneho dvora EÚ. Vyjadruje nesúhlas s tvrdením správcu dane, že by nepredložil žiaden konkrétny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia, naopak zdôrazňuje, že so správcom dane aktívne spolupracoval a predložil mu enormné množstvo dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia o uskutočnených zdaniteľných obchodoch. Považuje za logicky protirečivé závery žalovaného, keď uvádza, že od žalobcu neboli vyžadované žiadne neštandardné dôkazy a na strane druhej uvádza, že mu neboli predložené dôkazy inými daňovými subjektami – dodávateľom a subdodávateľmi žalobcu.

- 2a) Žalovaný sa riadne nevysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu a jeho vysporiadanie sa je len formálne. Tiež namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia správcu dane i žalovaného pre nepresvedčivé dôvody vyrubenia rozdielu dane a formálne vyhodnotenie skutkového stavu a jednotlivých dôkazov.

- 3a) Namieta, že správca dane neobjasnil skutkový stav veci v súlade s požiadavkou podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, nekonal tak aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Vytýka nevypočutie konateľov dodávateľa a konateľa odberateľa (A. B., C. D., E. F.) hoci ich vypočutie žalobca navrhoval, ako aj nedostatočné a neuspokojivé odôvodnenie nevykonania týchto navrhovaných dôkazov správcom dane a žalovaným. Namieta, že správca dane nerešpektoval pokyn svojho nadriadeného orgánu v rozhodnutí, ktorým bolo zrušené jeho skoršie rozhodnutie vo veci.

- 3b) Namieta závery o neunesení dôkazného bremena žalobcom osobitne s poukazom na to, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je bezbrehé a neobmedzené, ako aj na to, že samotný správca dane nevykonal žalobcom navrhované dôkazy výsluchom vyššie označených svedkov.

- 4a) Namieta tendenčné hodnotenie dôkazov v neprospech žalobcu a nevyhodnotenie dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, osobitne v rámci posúdenia prepravy tovaru podľa informácií získaných z mýtneho systému NDS a.s. Zdôrazňuje, že záver žalovaného, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom nemá oporu vo vykonanom dokazovaní tvoriacom obsah administratívneho spisu.

- 4b) Žalobca vyjadruje nesúhlas s tvrdeniami žalovaného, že nepreukázal, že učinil všetko, čo od neho bolo možné rozumne požadovať, aby si preveril svojich obchodných partnerov. A konkretizuje v ďalšom spôsob preverenia svojho dodávateľa, bezproblémovú spoluprácu a vysokú kvalitu tovaru. Tiež namieta, že mu nemôže byť na ujmu, že sa jeho dodávateľ v čase kontroly stal nekontaktným čo žalobca nemohol a nemôže ovplyvniť.

- 5a) Namieta, že správca dane nevyvinul ani minimálnu snahu dohľadať spoločnosť dodávateľa žalobcu NASTAZ Consulting services, s.r.o., najmä ak jej konateľ či zamestnanci mohli poskytnúť podstatné informácie a dokumenty. Rovnako namieta neobstaranie si a neoboznámenie sa s dokladmi spoločnosti odberateľa žalobcu (MTM-Zlieváreň s.r.o.) len z dôvodu, že sa nachádzali na NAKA, odkiaľ si ich mohol správca nevyžiadať alebo neprerušiť daňovú kontrolu do skončenia preverovania zo strany NAKA.

- 5b) Namieta nezákonnosť postupu správcu dane vo vyrubovacom konaní, keď na pojednávaní konanom 20.03.2019 v rozpore s § 27 ods. 1 Daňového poriadku poskytol žalobcovi lehotu na vyjadrenie k podstatným okolnostiam dokazovania len v rozsahu 7 dní, pričom sám žalobca vzhľadom na rozsah a zložitosť predloženého listinného materiálu žiadal o lehotu 30 dní.

- 5c) Opätovne namieta nesprávne hodnotenie dôkazov s dôrazom na neprípustné prenesenie dôkazného bremena na žalobcu vo vzťahu ku skutočnostiam týkajúcim sa dodávateľa a jeho subdodávateľov, ako aj s dôrazom na hodnotenie dokladov o preprave tovaru (CMR dokladov). Tiež poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Mahagén a Dávid,C-80/2011, či PPHU Stehcemp, C-277/2014 týkajúce sa daňového podvodu. Vo vzťahu k záverom správcu dane a žalovaného k hodnoteniu CMR dokladov namieta, že samotný správca dane v bode 4. svojho rozhodnutia prezentuje potvrdenie trasy vozidla údajmi od NDS a.s. vo vzťahu k trom CMR dokladom, čomu potom logicky odporuje jeho záver o nepotvrdení trasy. Obdobne záveru správcu a totožnom číselnom označení rôznych CMR dokladov odporujú ním prezentované rôzne čísla CMR dokladov vzťahujúcich sa na kontrolované zdaňovacie obdobie.

- 5d) Namieta nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly a tým aj nezákonnosť na jeho základe vydaných rozhodnutí z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty stanovenej pre dĺžku daňovej kontroly, keď jej prerušenie z dôvodu medzinárodnej výmeny informácii trvalo dlhšie ako je lehota ustanovená na poskytnutie informácii podľa nariadenia Rady EÚ č. 904/2010. Poukazuje na začatie kontroly dňa 31.05.2017, jej prerušenie od 19.01.2018 do 09.05.2018 (takmer v trvaní 4 mesiacov), hoci lehota na zaslanie žiadaných medzinárodných informácií je najviac 3 mesiace, a skončenie kontroly dňa 11.09.2018. V tejto súvislosti dáva žalobca do pozornosti aj predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ vo veci vedenej Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 5Sžfk/34/2018 uznesením z 05.03.2020.

- 5e) Namieta nevyužitie zákonných možností správcom dane na zabezpečenie a vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov, konkrétne vypočutia konateľov dodávateľa (A. B., C. D.), so zdôraznením, že správca dane na rozdiel od žalobcu disponuje prostriedkami ako primäť konateľov dodávateľa k prítomnosti na pojednávaní a spolupráci so správcom dane. Opätovne namieta vágnosť dôvodov nevypočutia konateľa odberateľa žalobcu (E. F.).

- 5f) Namieta, že konateľ odberateľa (E. F.) nebol predvolaný a vypočutý ako svedok na pojednávaní a tým bolo žalobcovi odopreté právo klásť mu otázky. Bol len správcom výzvou zo dňa 02.07.2018 dožiadaný a na dožiadanie písomne odpovedal, čím správca nepostupoval v súlade s Daňovým poriadkom.

- 5g) Namieta nezohľadnenie dôkazu predloženého do daňového konania, konkrétne protokolu z daňovej kontroly u žalobcu za mesiac august 2015 zo dňa 08.02.2016 v zmysle ktorého boli splnené všetky podmienky pre odpočet DPH u žalobcu z faktúr od totožného dodávateľa a obchodovania s obdobnou komoditou a za obdobných podmienok.

- Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkov A. B. (bývalého konateľa dodávateľa), C. D. (bývalého konateľa dodávateľa) a E. F. (konateľa odberateľa žalobcu) a tiež navrhol vykonať vypočutie konateľa samotného žalobcu G. H. C..

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.10.2021 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia, žalobné body hodnotil ako nedôvodné, v podstatnej časti s odkazom na dôvody vymedzené už v napadnutom rozhodnutí.

8. Žalobca v replike zo dňa 22.12.2021 zotrval v celom rozsahu na dôvodnosti svojich žalobných námietok, a podľa žalobcu vyjadrenie žalovaného dôvodnosť námietok nespochybnilo.

9. Žalovaný dupliku nepodal.

10. Na pojednávaní konanom dňa 12.11.2024 žalovaný zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a nedôvodnosti žaloby. Pojednávania sa nezúčastnili žalobca ani jeho právny zástupca.

III.

Posúdenie veci správnym súdom

11. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s / o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

12. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe ( a nasl. /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov ( a ), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ), na pojednávaní konanom dňa 12.11.2024 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

13. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu na DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2015 z dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH z faktúr vystavených dodávateľom NASTAZ Consulting services, s.r.o., Štefánikova 42, 040 01 Košice, IČO: 36 690 791 za dodanie hliníkovej zliatiny (AL zliatina), spolu v sume DPH 24.211,28 Eur. Žalovaný a správca dane neuznanie práva na odpočítanie DPH odôvodňovali nesplnením hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane z dôvodu, že nebolo preukázané, že reálne došlo k vecnému plneniu označeného na faktúrach.

Vzťahujúca sa právna úprava

14. Správny súd na úvod poukazuje na základné ustanovenia vzťahujúcej sa vnútroštátnej právnej úpravy:

- Podľa prvá a druhá veta o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“): „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“ a podľa : „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“

- Podľa : „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“

- Podľa : „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“

- Podľa : „Právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .“

- Podľa o správe daní (ďalej len „“): „Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

- Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“

Všeobecné východiská

15. Daň z pridanej hodnoty upravená je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je

upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“).

16. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

17. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri jednotlivých dôvodoch odlišné, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených troch dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.

18. V zmysle (aj smernice o DPH) hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou (status dodávateľa) a (III) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pričom formálnou podmienkou pre odpočítanie DPH je existencia príslušného daňového dokladu. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa Smernice, v kontexte ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty ( ). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa dane ( a 2 ). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty ( ). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z .

19. Vo vzťahu k rozloženiu a prenosu dôkazného bremena pri preukazovaní splnenia podmienok odpočtu DPH správny súd pripomína, že pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt. Teda daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023)

K žalobným námietkam a ich dôvodnosti

20. Pre závery súdu boli podstatné žalobné námietky, ktorými žalobca namietal nesprávne skutkové a právne závery o nepreukázaní (neunesení dôkazného bremena) reálneho dodania tovaru ako hmotnoprávnej podmienky odpočtu DPH, ktoré vyhodnotil ako dôvodné.

21. V danom prípade žalobca na preukázanie svojich tvrdení o dodaní tovaru okrem samotných dodávateľských faktúr od dodávateľa NASTAZ Consulting services, s.r.o. predložil správcovi dane aj doklady o preprave tovaru - CMR doklady č. QQQ-147, č. QQQ-148 a č. QQQ-149), doklady o úhradách dodávateľských faktúr. Správca dane disponoval aj odberateľskými faktúrami vystavenými žalobcom pre jeho odberateľa spoločnosť MTM-Zlieváreň s.r.o. k jednotlivým dodávateľským faktúram od dodávateľa NASTAZ Consulting services, s.r.o. Nebolo sporným, že k dodaniu tovaru (AL zliatina

v ingotoch) malo dôjsť dodávateľom žalobcu spoločnosťou NASTAZ Consulting services, s.r.o. priamo odberateľovi žalobcu spoločnosti MTM-Zlieváreň s.r.o., so sídlom vo Zvolene. Správcom dane nebolo spochybňované a korešponduje to aj s obsahom administratívneho spisu, že miesto určenia tovaru bolo vo Zvolene a na predložených CMR dokladoch bolo prevzatie tovaru v mieste určenia potvrdené odberateľom žalobcu. Ďalej súčasťou administratívneho spisu je aj zápisnica o ústnom pojednávaní s odberateľom žalobcu spoločnosťou MTM-Zlieváreň s.r.o. prostredníctvom jeho konateľa E. F. (pojednávanie bolo realizované dňa 15.08.2016 Daňovým úradom Banská Bystrica v rámci daňovej kontroly ním vykonávanej u odberateľa žalobcu), kde odberateľ žalobcu potvrdil dodanie tovaru žalobcom priamou prepravou od dodávateľa žalobcu, potvrdil vykonanie úhrady za tento tovar a predložil skladové príjemky a výdajky, číselne označené v zápisnici, uviedol, že pri vykládke tovaru v jeho skladoch vo Zvolene boli prítomní jeho zamestnanci.

22. Správca dane pri odôvodnení vlastných záverov v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré boli odobrené žalovaným výslovne uviedol, že hoci dodanie tovaru (AL zliatina v ingotoch) do spoločnosti MTM- Zlieváreň s.r.o. nebolo spochybnené, nijakým spôsobom nebolo preukázané, že sa jedná práve o tovar, ktorý mal byť nakúpený žalobcom od spoločnosti NASTAZ Consulting services, s.r.o. Pričom nosným dôvodom, ktorým správca dane spochybňoval preukázanosť reálneho dodania tovaru medzi žalobcom a jeho dodávateľom bolo spochybňovanie dôkaznej hodnoty CMR dokladov o preprave tovaru priamo k odberateľovi žalobcu, a to na základe porovnania s údajmi z mýtneho systému poskytnutými Národnou dialničnou spoločnosťou a.s. o pohybe konkrétnych motorových vozidiel označených na CMR dokladoch ako aj nezrovnalosťami v ich číselnom označení.

23. Správny súd hodnotil ako dôvodnú žalobnú námietku, že správca dane v bode 4. svojho rozhodnutia prezentuje potvrdenie trasy vozidiel údajmi od Národnej diaľničnej spoločnosti a. s. (NDS a. s.) vo vzťahu k trom CMR dokladom čomu potom logicky odporuje jeho záver o nepotvrdení trasy. Správny súd k tomu uvádza, že správca dane k trom CMR dokladom č. QQQ-147, č. QQQ-148 a č. QQQ-149 predložených žalobcom k dodávateľským faktúram pripojil v administratívnom spise údaje z mýtneho systému poskytnuté NDS a. s. o pohybe konkrétnych motorových vozidiel označených na týchto dokladoch a v bode 4. svojho rozhodnutia výslovne konštatuje, že preprava podľa CMR dokladov č. QQQ-147, č. QQQ-148 a č. QQQ-149 bola údajmi mýtneho systému v kontrolovanom zdaniteľnom období október 2015 potvrdená. Uvedenému záveru správcu dane však zjavne odporuje vymedzenie vlastných záverov odopretia odpočtu DPH odobrených žalovaným, v ktorých uvádza, že v bode 4/ jeho rozhodnutia sú označené trasy vozidiel, pri ktorých sa nepotvrdilo, že by v daný deň mohli reálne dôjsť do Zvolena ku konečnému odberateľovi pretože sa nachádzali na úplne inom mieste / inej trase a že CMR dokladmi nebola potvrdená preprava tovaru s miestom vykládky Zvolen.

24. Správny súd hodnotil ako dôvodnú aj žalobnú námietku, že záverom správcu dane o totožnom číselnom označení rôznych CMR dokladov odporujú ním prezentované rôzne čísla CMR dokladov vzťahujúcich sa na kontrolované zdaňovacie obdobie. Správny súd k tomu uvádza, že ak správca dane a žalovaný spochybňovali dôveryhodnosť CMR dokladov tým, že „tieto sú označené rovnakými číslami, evidenčné čísla CMR dokladu, ktoré by malo byť jedinečné a označujúce konkrétnu prepravu v konkrétny deň, sa opakujú. Jedným evidenčným číslom boli označené 2-3 rôzne CMR doklady deklarujúce prepravu v rôznych dňoch a zároveň boli označené pečiatkami od rôznych prepravcov“ ich závery sa javia ako zmätočné. Nakoľko tieto závery odporujú odlišnému číselnému označeniu troch CMR dokladov vzťahujúcich sa na kontrolované zdaňovacie obdobie október 2015 ako tieto označil aj správca dane (CMR doklady č. QQQ-147, č. QQQ-148 a č. QQQ-149) a nie je zrejmé, nebolo správcom dane ani žalovaným označené a nevyplýva to ani z administratívneho spisu (v ktorom sa nachádzajú len vyššie označené tri CMR doklady a nie iné), konkrétne u ktorých CMR dokladov bolo zistené duplicitné označenie jedným evidenčným číslom resp. pečiatkami rôznych prepravcov, a ako tieto súvisia so zdaniteľnými obchodmi v kontrolovanom zdaňovacom období. Osobitne ak takéto nezrovnalosti v evidenčných číslach a pečiatkach prepravcov vo vzťahu k trom CMR dokladom nachádzajúcim sa v spise správcom dane ani žalovaným konkretizované neboli.

25. V súhrne správny súd konštatuje, že hodnotenie CMR dokladov správcom dane a žalovaným trpí vnútornými rozpormi, nie je presvedčivé ani zrozumiteľné, a preto nespôsobilé odôvodniť ich závery o ich nevierohodnosti.

26. Pokiaľ správca dane a žalovaný ako dôvod svojich pochybnosti o reálnom dodaní tovaru uvádzajú nekontaktnosť dodávateľa žalobcu a jeho konateľa v čase zdaniteľného obchodu a následne aj neskoršieho konateľa, ako aj nezrovnalosti na úrovni subdodávateľských vzťahov, správny súd poukazuje na to, že judikatúra Súdneho dvora EÚ (aj Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR) kladúc dôraz na neutralitu dane z pridanej hodnoty identifikovala niekoľko okolností, ktoré nemôžu byť spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych (hmotnoprávnych) podmienok odpočtu DPH a tak zakladať dôvod pre nepriznanie práva na odpočet tejto dane a osobitne nie v prípadoch materiálnej existencie plnenia, medzi inými napr. aj nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), či nezrovnalosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (napr. rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020). Preto správca dane a žalovaný v posudzovanej veci svoje pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet DPH a tým nepreukázanie ich splnenia žalobcom odôvodňovali takými okolnosťami, ktoré v zmysle vyššie označených judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ nie sú spôsobilé založiť dôvodnú pochybnosť o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu.

27. Pre úplnosť správny súd uvádza, že práve v dôsledku nespôsobilosti vyššie uvedených zistení správcu dane (nekontaktnosť dodávateľa a jeho konateľov, nezrovnalosti v subdodávateľských vzťahoch, hodnotenie vierohodnosti CMR dokladov) založiť odôvodnenú pochybnosť o preukázanosti reálneho dodania tovaru, nemohli takéto zistenia v spojení s ich oznámením žalobcovi ani vyvolať prenos dôkazného bremena späť na žalobcu. Preto je dôvodná aj námietka žalobcu formulovaná ako nesprávne posúdenie otázky prenesenia dôkazného bremena na žalobcu po tom ako ho už vyčerpal.

28. Ak žalobca v posudzovanej veci disponoval dodávateľskou faktúrou, ktorú riadne uhradil, odberateľ žalobcu do skladov ktorého bolo priamo realizované dodanie tovaru dodávateľom žalobcu jeho dodanie potvrdil, vierohodnosť CMR dokladov o preprave a dodaní tovaru z vyššie vymedzených dôvodov nebola relevantne spochybnená, potom podľa názoru správneho súdu tu absentuje zo strany správcu dane a žalovaného prezentovanie takých zistení a dôkazov, ktoré by svojou výpovednou schopnosťou, závažnosťou a vierohodnosťou boli spôsobilé odôvodniť vierohodnosť a pravdivosť žalobcom predložených dokladov a dôkazov na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH.

29. Námietku nezákonnosti postupu správcu dane vo vyrubovacom konaní, keď na pojednávaní konanom 20.03.2019 v rozpore s § 27 ods. 1 Daňového poriadku poskytol žalobcovi lehotu na vyjadrenie k podstatným okolnostiam dokazovania len v rozsahu 7 dní, napriek zložitosti veci a žalobcom požadovanej lehote 30 dní, správy súd vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú. V súlade s dikciou označeného ustanovenia daňového poriadku určenie lehoty kratšej ako 8 dňovej na vykonanie úkonu je možné len výnimočne, a to pre jednoduché úkony alebo osobitne naliehavé úkony. Pokiaľ žalovaný dôvodí zachovanie zákonných kritérií pre určenie 7 dňovej lehoty žalobcovi na vyjadrenie k dôkazom vykonaným vo vyrubovacom konaní tým, že sa správcovi dane blížil koniec zákonnej lehoty pre ukončenie vyrubovacieho konania resp. tým, že nešlo o rozsiahly listinný materiál, uvedené správny súd nepovažuje za akceptovateľné dôvody. Časová tieseň správcu dane nemôže byť kompenzovaná na úkor práv daňového subjektu a úroveň zložitosti oboznamovaného výsledku dokazovania (odpoveď Prezídia PZ v súvislosti so žiadosťou o poskytnutie dokumentácie odberateľa žalobcu, oboznámenie s neúspešnosťou predvedenia bývalého konateľa dodávateľa žalobcu a odpoveď NDS a. s.) nie je namieste hodnotiť len v priamej úmere k rozsahu listinného materiálu zachytávajúceho tento výsledok. Postup správcu dane preto nasvedčuje neposkytnutiu primeraného časového priestoru žalobcovi na vyjadrenie sa k oboznámeným dôkazom, a jeho rozpornosti s ust. § 27 ods. 1 daňového poriadku. Avšak v kontexte následného priebehu daňového konania a možnosť žalobcu sa v ďalšom k výsledkom dokazovania vyjadriť aj využitím opravných prostriedkov proti rozhodnutiu správcu dane, správny súd nehodnotil túto vadu procesného postupu správcu dane, ako tak závažnú, aby sama osebe bola spôsobilá viesť k záveru o nezákonnosti samotného rozhodnutia správcu dane a následne žalovaného.

30. Pokiaľ ide o ostatné žalobné námietky, tieto správny súd nevyhodnotil ako dôvodné.

31. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku nedostatkov náležitostí výrokovej časti rozhodnutia správcu dane. Neuvedenie konkrétneho ustanovenia ako hmotnoprávneho predpisu vo výrokovej časti rozhodnutia správcu dane za súčasného uvedenia ustanovenia Daňového poriadku,

na základe ktorého správca dane vyrubil rozdiel dane a za súčasného vymedzenia aplikovanej právnej úpravy v odôvodnení rozhodnutia, nezakladá podľa názoru správneho súdu nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia a následne rozhodnutia žalovaného.

32. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správcu dane, nakoľko z rozhodnutí správcu dane i žalovaného sú zrejmé ich skutkové zistenia a ich právne posúdenie, ako aj vyporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobcu a to, že tieto ako vyplýva z vyššie uvedeného nie sú správne, bez ďalšieho, nie je spôsobilé založiť vadu nedostatočného odôvodnenia týchto rozhodnutí.

33. Taktiež správny súd vyhodnotil ako nedôvodné aj námietky - nevypočutia navrhovaných svedkov (dvoch konateľov dodávateľa - A. B., C. D. a konateľa odberateľa - E. F.) a nedostatočného odôvodnenia nevykonania týchto dôkazov, - nerešpektovania pokynu žalovaného v skoršom zrušujúcom rozhodnutí k zisťovaniu skutkového stavu, - nedohľadania spoločnosti dodávateľa žalobcu, - neobstaranie si a neoboznámenie sa s dokladmi spoločnosti odberateľa žalobcu, - uspokojenie sa s odpoveďou dožiadaného správcu dane namiesto realizovania výsluchu konateľa odberateľa (E. F.) a tým odopretie práva žalobcovi klásť mu otázky, - a iné. Správny súd k uvedeným námietkam len v krátkosti uvádza, že v prípade zistenej nekontaktnosti dodávateľa a jeho konateľov nie je možné v postupe správcu dane ustáliť pochybenia či opomenutia, či nerešpektovanie pokynu žalovaného, keď tieto subjekty riadne kontaktoval na evidovaných adresách sídla resp. bydliska, dokonca požiadal aj o predvedenie konateľa a tieto pokusy boli neúspešné. Pokiaľ ide o vytýkané nezabezpečenia dokladov od odberateľa (len z dôvodu, že týmito disponovala NAKA) a nevypočutie jeho konateľa, správny súd aj vo svetle vyššie označeného obsahu administratívneho spisu a obsah odpovede dožiadaného Daňového úradu Banská Bystrica a jej príloh, vrátane zápisnice z ústneho pojednávania a potvrdenia tvrdení žalobcu konateľom jeho odberateľa uvádza, že vytýkané skutočnosti nemohli byť na ujmu žalobcu.

34. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku prekročenia dĺžky daňovej kontroly v nadväznosti na jej prerušenie pre MVI v trvaní dlhšom ako je lehota stanovená na poskytnutie požadovanej informácie podľa nariadenia Rady EÚ č. 904/2010. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na závery v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, C-186/20 Hydina SK, v zmysle ktorých článok 10 nariadenia č. 904/2010 nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu.

35. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku v podstate odlišného posudzovania obdobných zdaniteľných obchodov pri daňovej kontrole za iné zdaňovacie obdobie (august 2015) nezohľadnením protokolu z tejto daňovej kontroly ako dôkazu. Správny súd uvádza, že pre posudzovanie zdaniteľných obchodov v konkrétnom zdaňovacom období je rozhodným vždy hodnotenie dôkazov vzťahujúcich sa ku konkrétnym kontrolovaným zdaniteľným obchodom v danom zdaňovacom období, pričom správny orgán nie je limitovaný ani prípadným iným hodnotením totožných či obdobných dôkazov vo vzťahu k iným zdaniteľným obchodom v inom zdaňovacom období.

36. Pokiaľ žalobca na podporu svojej žalobnej argumentácia poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach Mahagén a Dávid,C-80/2011, či PPHU Stehcemp, C-277/2014, správny súd uvádza, že ide o rozhodnutia týkajúce sa posudzovania podmienok odopretia odpočtu DPH pri daňovom podvode, pričom v danom prípade ide o odopretie odpočtu z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, a preto aplikabilita týchto rozhodnutí na daný prípad nie je možná. V tejto súvislosti správny súd tiež uvádza, že žalobcom namietané závery správcu dane a žalovaného o dostatočnej opatrnosti žalobcu pri vstupe do obchodných vzťahov sú z hľadiska posúdenia preukázanosti hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH bezpredmetné, keďže primeraná obozretnosť pri uzatváraní obchodov môže byť relevantným kritériom len pri vyhodnocovaní vedomostnej zložky účasti na daňovom podvode.

37. Pokiaľ žalobca v žalobe navrhoval, aby správny súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkov A. B. (bývalého konateľa dodávateľa), C. D. (bývalého konateľa dodávateľa) a E. F. (konateľa odberateľa žalobcu) a tiež navrhol vykonať vypočutie konateľa samotného žalobcu G. H. C., správny súd jeho návrhom nevyhovel, nakoľko nie je súdom skutkovým a vykonanie dokazovania prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch a v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ktoré podmienky v danom prípade neboli dané.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

38. Z týchto dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane charakterizujú nesprávne skutkové zistenia a právne závery [, f) ], a preto ich správny súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie [ a ods. 4 veta prvá ]. (výrok I)

39. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane a žalovaného náležite ustáliť skutkový stav veci a tento správne právne posúdiť, všetko pri ich viazanosti právnymi názormi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle .

40. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a nasl. tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. (výrok II)

41. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. ( ) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa / a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, 2 ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (, 2 ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. ( ) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v / až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. ( )