Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3S-50-2024.pdf
PDF · 89.45 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/50/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., trvale bytom: D. XX, XXX XX E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, zastúpený: Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 861 391, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2024/001162-007 zo dňa 19.02.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 19.04.2024, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 19.04.2024 z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 19.04.2024 (ďalej len „žaloba“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2024/001162-007 zo dňa 19.02.2024, ktorým došlo k zmene personálneho rozkazu č. 436 zo dňa 27.10.2023 (ďalej spolu len „napadnuté rozhodnutia“) tak, že žalobca bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby dňom 03.11.2023 do právoplatného skončenia trestného stíhania (funkcia: zástupca riaditeľa útvaru a súčasne riaditeľ odboru ochrany, prevencie a boja proti korupcii útvaru ochrannej služby a prevencie Úradu inšpekčnej služby), pričom žalobcovi sa dňom 03.11.2023 poskytne služobný plat vo výške minimálnej mzdy a tento služobný plat sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % priznaného služobného platu.
2. Žalobca prostredníctvom žaloby požiadal, aby správny súd v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) priznal žalobe odkladný účinok. Žalobca zhrnul, že okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí hrozí, resp. už niekoľko mesiacov vzniká žalobcovi závažná ujma a značná finančná škoda, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, ale naopak, sleduje verejný záujem na ochrane oznamovateľov závažnej protispoločenskej činnosti a je plne v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie v platnom znení (ďalej len „Smernica“).
3. Žalobca následne poukázal na predbežnú ochranu, ktorú Smernica predpokladá. Žalobca vyvodil, že ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti je postavená na princípe poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany chráneného oznamovateľa proti akýmkoľvek pracovnoprávnym úkonom, zhoršujúcim jeho postavenie v pracovnoprávnom vzťahu, konkrétne formou „zmrazenia účinkov“, resp. vykonávania a uplatňovania takýchto pracovnoprávnych úkonov voči chránenému oznamovateľovi. Žalobca poukázal na konania pred všeobecnými súdmi, v rámci ktorých sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, pričom tieto boli vo vzťahu k žalobcovi neúspešné z dôvodu, že sa má domáhať ochrany prostredníctvom správneho súdnictva. Na podklade uvedeného vyplynula nevyhnutná potreba predbežnej ochrany
žalobcu, ktorú Smernica predpokladá a žalobca nemá iný prostriedok predbežnej ochrany, ktorého by sa mohol domáhať.
4. Žalobca uviedol, že napadnutými rozhodnutiami bol pozbavený výkonu štátnej služby, pričom pred vydaním napadnutých rozhodnutí poberal služobný plat vo výške 4.222,50 eur mesačne v hrubom a príspevok na bývanie vo výške 232,00 eur, o čom predložil správnemu súdu platový výmer. Žalobca súčasne uviedol, že odo dňa 03.11.2023 nemôže vykonávať svoju prácu a je nútený sa v služobnom čase zdržiavať na určenom mieste – v mieste trvalého pobytu a súčasne bol služobný plat žalobcu zásadne znížený, a to na úroveň blízku minimálnej mzde. Tento plat poberá niekoľko mesiacov, pričom z dlhšieho hľadiska je takáto výška služobného platu neúnosná, o to viac v prípade žalobcu, ktorý má dve maloleté deti a hypotéku, k čomu žalobca predložil list vlastníctva s vyznačeným záložným právom v prospech banky a výplatnú pásku po vydaní napadnutých rozhodnutí. Zároveň sa k uvedenému pridáva aj negatívna skutočnosť, že žalobca bol pozbavený výkonu štátnej služby na vopred neurčitý čas, čo má závažný dopad na žalobcu, pretože nevie predpokladať, koľko rokov nebude môcť vykonávať svoju prácu a najmä, koľko rokov bude on a jeho rodina musieť vyžiť zo služobného platu blížiaceho sa minimálnej mzde. Ak sa spoja uvedené skutočnosti, je tu reálna hrozba, že žalobca bude nútený na vlastnú žiadosť odísť zo služobného pomeru. Žalobca zároveň poukázal na to, že je verejne ostrakizovaný politikmi a inými verejne činnými osobami, pričom napadnuté rozhodnutia sú naplnením dlhodobých vyhrážok, ktoré boli žalobcovi adresované.
5. Potrebu nariadenia odkladného účinku žaloby žalobca zdôraznil aj tým, že pri vydaní napadnutých rozhodnutí nebola splnená podmienka získania predchádzajúceho súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorú príslušný právny predpis vyžaduje v prípade, ak zamestnávateľ, resp. služobný úrad chce vykonať vo vzťahu k chránenému oznamovateľovi pracovnoprávny úkon. Žalobca zhrnul aj to, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom, pretože žalobca do času vydania napadnutých rozhodnutí (od času vznesenia obvinenia) riadne vykonával štátnu službu, riadne si plnil všetky svoje povinnosti a ničím neohrozil verejný záujem a ani dôležitý záujem štátnej služby.
6. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby vyjadril podaním zo dňa 28.10.2024, v ktorom poukázal na predpoklady nariadenia odkladného účinku žaloby a na to, že je na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, pričom bremeno tvrdení je na žalobcovi. Taktiež uviedol, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je nárokovateľným právom, pretože po splnení podmienok v zmysle § 185 SSP zákon neukladá súdu povinnosť priznať správnej žalobe odkladný účinok, ale dáva mu možnosť po zvážení všetkých okolností vyhovieť návrhu žalobcu a priznať žalobe odkladný účinok. Žalovaný uviedol, že priznanie odkladného účinku možno priznať výlučne žalobe, ktorá sa javí v budúcnosti ako dôvodná, a teda správny súd po prvotnom posúdení argumentácie žalobcu musí predbežne posúdiť, že žaloba sa javí byť dôvodná, pretože nemá zmysel priznať odkladný účinok nedôvodnej žalobe, ktorá bude v budúcnosti zamietnutá.
7. Žalovaný ďalej uviedol, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie prípadnej nepriaznivej finančnej situácie žalobcu, kedy bolo zníženie platu vykonané v zmysle príslušného právneho predpisu. Žalovaný súčasne poukázal na to, že žalobca prijal od neziskovej organizácie Donio peňažné dary na účely kompenzácie výpadku jeho čistého služobného príjmu, o čom predložil doklady – oznámenia žalobcu o prijatí daru. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že žalobca neosvedčil dôvodnosť svojho návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby v podobe vzniku značnej finančnej škody.
II.
8. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
9. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
III.
11. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku závažnej ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.
12. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
13. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. S prihliadnutím na podaný návrh správny súd uvádza, že žalobca tvrdil, že mu napadnutými rozhodnutiami vzniká závažná ujma a značná finančná škoda, pričom však predložil výlučne (i) platový výmer žalobcu pred vydaním napadnutých rozhodnutí, (ii) list vlastníctva a (iii) výplatnú pásku žalobcu po vydaní napadnutých rozhodnutí. Žalobca poukázal na jeho mzdu pred vydaním napadnutých rozhodnutí a na jeho súčasnú mzdu, avšak len poukaz na tieto skutočnosti nepostačuje k priznaniu odkladného účinku žaloby. Z návrhu totižto pre správny súd nebolo zrejmé, aká priama závažná ujma a značná finančná škoda žalobcovi vznikla. Len samotné predloženie platového výmeru a výplatnej pásky bez ďalšieho neodôvodňuje potrebu nariadenia odkladného účinku. Správny súd z týchto dokumentov síce vie vyčítať výšku príjmu žalobcu, avšak bez toho, aby žalobca dostatočne uviedol a následne aj osvedčil, aký priamy vplyv má toto zníženie príjmu na jeho osobu, resp. na jeho deti a rodinu, nie je možné priznať odkladný účinok správnej žalobe. Súd nespochybňuje negatívny dopad na majetkovú sféru žalobcu, no tento musí byť konkretizovaný a následne aj osvedčený vo svetle celkovej majetkovej situácie žalobcu. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali napríklad jeho finančnú situáciu, stav jeho majetku, úverové zaťaženie, súčasný stav jeho nákladov, resp. nákladov jeho rodiny, ako i stav ďalších príjmov, ktoré má žalobca, resp. osoba/osoby, ktoré sa prípadne podieľajú na úhrade nákladov ním vyživovaných maloletých detí. Z predloženého listu vlastníctva je možné potvrdiť existenciu záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu v prospech banky, no žalobca nijako nešpecifikoval, sumu ním uhrádzaných pravidelných splátok hypotéky, prípadne aj ďalších platieb. Neuviedol ani jeho pravidelné náklady na chod domácnosti, na výživu maloletých detí a podobne.
14. Správny súd si uvedomuje, že dočasné postavenie mimo výkon štátnej služby predstavuje zásah do osobného stavu príslušníka policajného zboru, avšak jedná sa o zákonom predpokladanú skutočnosť, ktorá sama o sebe nepredstavuje potrebu nariadenia odkladného účinku – stále je potrebné dostatočne preukázať predpoklady uvedené v § 185 SSP. Súčasne ani konštatovania o tom, že sa voči žalobcovi vedie trestné konanie a je tu prítomná možnosť odchodu zo služobného pomeru samé o sebe nepredstavujú potrebu nariadenia odkladného účinku. Žalobcom predkladané tvrdenia sú tak vo všeobecnej rovine bez toho, aby boli relevantne a individualizovane podložené tak, aby bolo z nich pre správny súd zrejmé, že žalobcovi hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok. Správny súd nevyvracia cieľ Smernice, avšak s odkazom na § 185 SSP je dôkazným bremenom žalobcu, aby dostatočne preukázal dôvody pre priznanie odkladného účinku žalobe.
15. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí byť na podklade predložených dôkazov osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie
odkladného účinku žalobe a administratívnym spisom žalovaného tak nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku, je povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného účinku. Nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Súd však zároveň uvádza, že zamietnutie návrhu na priznanie odkladného účinku netvorí prekážku rozhodnutej veci a takýto návrh je možné podať aj opakovane.
16. V prejednávanej veci žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi (§ 5 ods. 9 SSP) neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v existencii hrozby závažnej ujmy, značnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku (§ 185 písm. a/ SSP).
17. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
18. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že priznanie odkladného účinku možno priznať výlučne žalobe, ktorá sa javí v budúcnosti ako dôvodná, a teda správny súd po prvotnom posúdení argumentácie žalobcu musí predbežne posúdiť, že žaloba sa javí byť dôvodná, pretože nemá zmysel priznať odkladný účinok nedôvodnej žalobe, ktorá bude v budúcnosti zamietnutá. Daná argumentácia žalovaného je podľa názoru správneho súdu nesprávna, v rozpore so znením SSP a v rozpore so samotným účelom odkladného účinku žaloby. Správny súd totižto pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí (a teda dôvodnosť, resp. nedôvodnosť žaloby), ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP, a tak to bolo aj v tomto prípade – správny súd žiadnym spôsobom vecne nepreskúmaval zákonnosť / nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (teda neposudzoval dôvodnosť, resp. nedôvodnosť žaloby), ale zameral sa výlučne na splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP. Nie je totižto vylúčené, aby nastala situácia, kedy správny súd prizná odkladný účinok žalobe (v prípade, kedy žalobca dostatočne preukáže podmienky vyplývajúce z § 185 SSP) a vo veci samej sa žaloba zamietne a zároveň nie je vylúčené, že správny súd zamietne návrh na priznanie odkladného účinku žalobe a vo veci samej sa žalobe vyhovie a napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy sa zruší ako nezákonné. Správny súd tak opakovane uvádza, že v danom štádiu konania neposudzoval zákonnosť / nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, ale výlučne splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP a konanie vo veci samej, a teda posudzovanie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti žaloby bude úlohou správneho súdu až v ďalšom konaní vo veci samej.
19. Vo vzťahu k odkazu žalovaného na zbierku, ktorú organizovala spoločnosť Donio, správny súd uvádza, že daná zbierka nemala vplyv na rozhodnutie správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby. Správny súd, ako to už viackrát v tomto rozhodnutí akcentoval, posudzoval výlučne splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP, a teda, či žalobca uniesol svoje bremeno tvrdenia. Samotná zbierka spoločnosti Donio nemá vplyv na posúdenie dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby, keďže žalovaným doložená skutočnosť o prijatí finančného daru žalobcom nijako neosvedčuje finančnú situáciu žalobcu a ani dopady napadnutého rozhodnutia na jeho finančnú situáciu. Finančný dar isto zmierni negatívne dopady napadnutého rozhodnutia, no žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom, či žalobca môže predpokladať a z doterajšej zbierky vyvodzovať záver, že mu bude úbytok na jeho príjmoch prostredníctvom finančného daru kompenzovaný aj do budúcna, v akej výške a prípadne po aké dlhé obdobie, či pôjde o pravidelnú formu čiastočnej kompenzácie a pod. To, že tretí subjekt iniciuje finančnú zbierku, z ktorej sú žalobcovi poskytnuté peňažné dary, nemožno zároveň dávať na ťarchu žalobcu v prípade konania o odkladnom účinku žaloby vzhľadom k tomu, že nejde o pravidelný príjem žalobcu a zároveň nejde o prírastok na jeho majetku, s ktorým by mohol žalobca
do budúcna rátať. Žalovaný v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy. Práve naopak, nie je vylúčené, že práve existencia zbierky alebo pomoci akýchkoľvek tretích osôb žalobcovi, samozrejme pri splnení podmienok podľa § 185 SSP, môže slúžiť ako dôkaz o potrebe nariadenia odkladného účinku žaloby.
20. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil priamu hrozbu závažnej ujmy alebo iného zákonom pomenovaného následku ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
21. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny súd posúdil návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe ako nedôvodný a v súlade s ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
22. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).