Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3S-79-2024.pdf
PDF · 75.21 KB
Case nature
Subarea
3S/79/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D. XXX/XX, E. E., IČO: 50 188 674, proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra, Hraničná 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 179370/2024/66138/2024/551 zo dňa 22.05.2024, o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správny súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 02.07.2024 zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 02.07.2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 08.07.2024, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 179370/2024/66138/2024/551 zo dňa 22.05.2024, ktorým žalovaný zastavil konanie o priamych podporách vo veci Jednotnej žiadosti – Základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti a komplementárna redistributívna podpora príjmu v záujme udržateľnosti, Komplementárna podpora príjmu pre mladých poľnohospodárov, Podpora na celofarmovú eko-schému, Podpora pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami na rok 2023 podanej dňa 19.05.2023 a zaevidovanej pod registračným číslom 3030028856 v zmysle § 32 ods. 1 písm. c) zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 3 ods. 9 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 120/2023 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá predkladania žiadostí a znižovania priamych podpôr Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky.
2. Žalobkyňa v podanej žalobe navrhla, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) priznal správnej žalobe odkladný účinok. Návrh odôvodnila tým, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozí žalobkyni závažná ujma a značná finančná škoda tým, že jej nebudú poskytnuté požadované podpory na plochu, čo môže viesť až k ekonomickej likvidácii žalobkyne. Žalobkyňa tiež uviedla, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom.
3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.10.2024 k návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobkyňa dostatočne neodôvodnila, resp. nepreukázala existenciu dôvodov, pre ktoré by bolo možné priznať odkladný účinok správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP. Z návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplynuli len všeobecne formulované tvrdenia žalobkyne, ktorých hodnovernosť nepodporila dôkazmi, ktoré by bolo možné objektívne vyhodnotiť. Žalobkyňa tiež neodôvodnila a neosvedčila, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Vzhľadom k uvedenému žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
8. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí byť na podklade predložených dôkazov osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku, a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP.
9. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Správny súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017, z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby závažnej ujmy treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
10. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/24/2017 z 13.06.2018).
11. S prihliadnutím na § 185 písm. a) SSP správny súd v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobkyňa ako dôvod pre vyhovenie jej návrhu uviedla, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia jej hrozí závažná ujma a značná finančná škoda tým, že jej nebudú poskytnuté požadované podpory na plochu, čo môže viesť až k ekonomickej likvidácii žalobkyne, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa neuviedla žiadne ďalšie dôvody a nepredložila ani žiadne dôkazy svedčiace o tom, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k závažnej ujme resp. značnej finančnej škode. Všeobecne koncipované a dôkazmi nepodopreté tvrdenia nie sú bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel. Argumenty žalobkyne zamerané na všeobecné konštatovanie o hrozbe možných následkov neosvedčujú bez ďalšieho priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V tejto súvislosti správny súd navyše poukazuje na to, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného o zastavení konania o priamych podporách podľa § 32 ods. 1 písm. c) zákona č. 280/2017 Z. z. v spojení s § 3 ods. 9 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 120/2023 Z. z. Predmetným rozhodnutím žalovaného nebola žalobkyni uložená nijaká povinnosť.
12. Správny súd konštatuje, že žalobkyňa k návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložila žiadne dôkazy, na základe ktorých by súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, ktorá žalobkyni v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí.
13. Správny súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobkyňa a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobkyne. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobkyňu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Je výhradne na žalobkyni, aby hroziacu závažnú ujmu resp. značnú finančnú škodu správnemu súdu dostatočne osvedčila, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jej práv, nie len všeobecnými tvrdeniami. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčila hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčila ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v § 185 písm. a) SSP.
14. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobkyňa túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnila a neosvedčila. Správny súd s odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.
15. Nakoľko vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185 písm. a) SSP, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).