Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-75S-15-2023.pdf
PDF · 194.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BB-75S/15/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša v právnej veci žalobcu: Miroslav Babic - STAVSTROJ, s miestom podnikania Školská 1570/15, 962 05 Hriňová, IČO: 34 324 003, právne zast.: JUDr. Mária Kuttnerová, advokátka, so sídlom Kozačeka 2003/40, 960 01 Zvolen, IČO: 31 024 360, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100090438/2023 zo dňa 10. januára 2023, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100510898/2021 zo dňa 31.03.2021 (ďalej len ako „protokol z daňovej kontroly“ alebo aj len „Protokol“). Na základe výsledkov daňovej kontroly a na základe výsledkov vyrubovacieho konania správca dane rozhodnutím č. 101132769/2021 zo dňa 01.07.2021 vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 19 197,86 Eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017. Toto rozhodnutie bolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 23.07.2021. Na základe odvolania žalobcu Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vydalo rozhodnutie č. 102196508/2021 zo dňa 09.11.2021, právoplatné dňa 29.11.2021, ktorým rozhodnutie správcu dane č. 101132769/2021 zo dňa 01.07.2021 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Následne na základe výsledkov ďalšieho konania a v rámci vyrubovacieho konania po odvolaní správca dane vydal rozhodnutie č. 102253966/2022 zo dňa 12.08.2022 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 18 968,99 Eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vierohodnosť uplatnených daňových výdavkov za nákup krmiva pre psov, za nákup elektrických spotrebičov a za nákup náhradných dielov v daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní po odvolaní bola spochybnená, preto správca dane opätovne vyhodnotil za nepreukázané, že daňové výdavky boli vynaložené kontrolovaným daňovým subjektom
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov a z uvedeného dôvodu nemôžu byť uznané do daňových výdavkov daňového subjektu A. B. – STAVSTROJ za zdaňovacie obdobie rok 2017 vo výške základ dane 75 875,94 Eur. Konštatoval, že v súvislosti s uplatnením daňových výdavkov za nákup krmiva pre psov, za nákup elektrických spotrebičov a za nákup náhradných dielov, výsledky vykonaného dokazovania vo vyrubovacom konaní po vrátení odvolacím orgánom nepriniesli žiadne nové zistenia a dôkazy, ktoré by mali vplyv na zmenu zistení správcu dane, resp. priaznivejšie výsledky pre daňový subjekt. Z uvedeného dôvodu správca dane trval na svojich záveroch a zisteniach. Uviedol, že v rámci vyrubovacieho konania po odvolaní opakovane vyhodnotil všetky zistené skutočnosti, výsledky dokazovaní a výpovede svedkov v ich vzájomnej a logickej súvislosti a zistil, že daňový subjekt daňové výdavky na nákup krmiva pre psov, za nákup elektrických spotrebičov a za nákup náhradných dielov v zmysle kúpnych zmlúv uplatnené v základe dane v celkovej výške 75 875,94 Eur nepreukázal, čím nedodržal podmienku preukázateľnosti v zmysle ustanovení § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“ alebo „zákon o dani z príjmov“).
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
3. O podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101785858/2022 zo dňa 20.06.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný opísal odvolacie dôvody žalobcu, popísal ním zistený skutkový stav veci a následne sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní, ktoré vyhodnotil ako neopodstatnené.
4. V rámci zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že daňový subjekt A. B. – STAVSTROJ je v združení s C. D. – STAVSTROJ na základe Zmluvy o vzniku združenia „STAVSTROJ“ bez právnej subjektivity podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 01.10.1997. Členovia združenia sa riadia zmluvou o združení, v ktorej je ustanovené, že všetky vstupy aj výstupy sa evidujú a konajú IČO-m a DIČ-om A. B. – STAVSTROJ. C. D. vo vlastnom mene nerobí žiadne vstupy ani výstupy pre združenie a ani pre samostatné podnikanie pod vlastným IČO-m a DIČ-om. V zmluve o združení je ustanovený pomer 50:50 na celý chod združenia, t. j. príjmy aj výdavky si účastníci združenia delia v pomere 50:50.
5. Ďalej žalovaný uviedol, že vo vyrubovacom konaní po odvolaní správca dane vylúčil z daňových výdavkov (nákladov), spolu sumu 75 875,94 Eur (50 % zaúčtovaných výdavkov združenia), pričom išlo o tieto druhy výdavkov: i) výdavky (náklady) za nákup krmiva pre psov v sume 635,52 eura; daňový subjekt o zvieratách neúčtoval; ii) výdavky (náklady) za nákup americkej chladničky, kombinovaného sporáka a automatickej práčky spolu v sume 990,42 Eur; elektrické spotrebiče sa nenachádzali v podnikateľských priestoroch daňového subjektu, t. j. daňový subjekt nevyužíval elektrické spotrebiče na podnikateľské účely; iii) výdavky (náklady) spolu v sume 74 250,00 Eur za nákup používaných náhradných dielov na základe Kúpnych zmlúv uzatvorených v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 588 a nasl.) s predávajúcimi E. B. B., F. G., D. H., E. D. A., I. I. a F. B., o ktorých daňový subjekt účtuje v peňažnom denníku ako o výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane. Daňový subjekt nepreukázal, že uvedené fyzické osoby (predávajúci) tovar skutočne predali kontrolovanému daňovému subjektu a nepreukázal vyplatenie ním deklarovaných súm jednotlivým fyzickým osobám.
6. Ohľadom výdavkov (nákladov) za nákup stravy pre psov v sume 635,52 Eur žalovaný poukázal na § 9 ods. 7 a § 11 ods. 1 Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov (ďalej len „Postupy účtovania“), pričom uviedol, že žalobca o zvieratách (psoch) neúčtoval v zmysle postupov účtovania a zvieratá neboli zaradené v inventúrnom súpise majetku za zdaňovacie obdobie rok 2017. Dôvodil, že nakúpené zvieratá sa v zmysle postupov účtovania vykazujú v knihe zásob, resp. v zodpovedajúcej analytickej skladovej evidencii a uvádzajú sa vo výkaze o majetku záväzkov. Podmienku zaúčtovania výdavku (nákladu) pre daňové účely tak žalobca nesplnil.
7. K výdavkom (nákladom) za nákup americkej chladničky striebornej farby, kombinovaného sporáka striebornej farby a automatickej práčky Samsung, žalovaný uviedol, že zamestnanci správcu dane dňa 21.09.2020 miestnym zisťovaním zistili, že elektrické spotrebiče sa nenachádzajú na adrese miesta podnikania, t. j. daňový subjekt nevyužíval elektrické spotrebiče na podnikateľské účely. Poukázal tiež na to, že už na ústnom pojednávaní konanom dňa 21.09.2020 žalobca A. B. uviedol, že elektrické spotrebiče sa nachádzajú na dcérinej chate, na adrese J. D. X, XXX XX K.. Ďalej žalovaný konštatoval, že uvedené elektrospotrebiče sa na adrese J. L. XXXX nenachádzali ani v čase ďalšieho miestneho zisťovania, vykonanom správcom dane v druhom vyrubovacom konaní dňa 22.12.2021. Tiež poukázal na to, že ani výpovede svedkov, zamestnancov daňového subjektu, na ústnych pojednávaniach dňa 04.04.2022, nepotvrdili tvrdenie žalobcu o používaní týchto elektrospotrebičov zamestnancami, ale ani ich umiestnenie v objekte žalobcu. Podľa žalovaného tak žalobca nepreukázal, že elektrospotrebiče využíval na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a vo vyrubovacom konaní po odvolaní nepredložil nové relevantné dôkazy, ktoré by zakladali uznanie predmetných výdavkov ako daňových výdavkov (nákladov).
8. K výdavkom (nákladom) za nákup používaných náhradných dielov na základe Kúpnych zmlúv uzatvorených v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka s predávajúcimi E. B. B., F. G., D. H., E. D. A., I. I. a F. B., o ktorých žalobca účtoval v peňažnom denníku ako o výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane, žalovaný uviedol, že správca dane spochybnil tieto výdavky, pretože žalobca nepreukázal, že uvedení predávajúci tovar skutočne predali kontrolovanému daňovému subjektu, čo podľa neho vyplývalo z toho, že úhrady za nakúpený tovar boli realizované len v hotovosti pod hodnotu 5 000,00 eur; účastník združenia C. D. sa na ústnom pojednávaní dňa 21.10.2020 vyjadril, že si presne nepamätá ako dochádzalo k odovzdávaniu hotovosti a že všetky nákupy sprostredkoval otec pána A. B., pán F. B. ; väčšina kúpnych zmlúv bola vystavená v mesiaci december roka 2017; v kúpnych zmluvách nie je bližšie špecifikované o aké náhradné diely sa jedná, údaje boli dopísané rukou, druhé strany kúpnych zmlúv, práve s podpismi a údajmi o tovare boli predložené až po vyžiadaní správcom dane. Správca dane dňa 22.12.2021 vykonal na adrese J. L. M. XXXX miestne zisťovanie, a tiež žiadal o predloženie výdavkových pokladničných dokladov ku všetkým kúpnym zmluvám, ktoré mal žalobca zaslať do 31.12.2021. Uviedol, že výdavkové pokladničné doklady ku kúpnym zmluvám, predložené súčasne s kúpnymi zmluvami neobsahovali podpisy predávajúcich (zápisnica o ústnom pojednávaní s účastníkom združenia C. D. č. 100746071/2020 zo dňa 03.04.2020). Na všetkých výdavkových pokladničných dokladoch ku kúpnym zmluvám, ktoré žalobca doložil dodatočne správcovi dane prostredníctvom všeobecného podania pre finančnú správu, bolo namiesto podpisu dodatočne dopísané daňovým subjektom „viď zmluva“. Podľa žalovaného, tiež podpisy na dokumentoch predložených daňovým subjektom (kúpne zmluvy) neboli totožné s podpismi a pečiatkou uvedenou na notársky overených dokumentoch zaslaných správcovi dane v iných konaniach z Okresného súdu Banská Bystrica, t. j. podpisy predávajúcich E. B. B., F. G., D. H., E. D. A., I. I. a F. B. uvedené na jednotlivých kúpnych zmluvách sa nezhodovali s podpismi týchto osôb na iných dokumentoch doručených správcovi dane. Správca dane tiež zistil, že predávajúci za rok 2017 nepodali daňové priznanie alebo v podanom daňovom priznaní predmetný príjem z predaja náhradných dielov nepriznali. Taktiež, náhradné diely v zmysle kúpnych zmlúv neboli uvedené v inventúrnom súpise majetku, žalobca ich zaúčtoval priamo do spotreby, bez odpisovania. Podľa žalovaného tak v peňažnom denníku zaúčtované zásoby žalobca nepreukázal. Uvedené skutočnosti preto podľa žalovaného spochybnili zaúčtované výdavky (náklady) a daňový subjekt ani vo vyrubovacom konaní po odvolaní nepredložil správcovi dane nové, relevantné dôkazy.
Na základe uvedených skutočností tak žalovaný dospel k záveru, že žalobca ako daňový subjekt porušil ustanovenie § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, pretože sa nejednalo o výdavky preukázateľne vynaložené daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov. Žalobca, podľa žalovaného, vo vyrubovacom konaní po odvolaní nepredložil nové relevantné dôkazy, ktoré by zakladali uznanie predmetných výdavkov ako daňových výdavkov (nákladov).
9. Žalovaný sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu, uvedeným v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom sa s nimi nestotožnil, pretože správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a opakované vyrubovacie konanie, ktorými dostatočne zistil skutkový stav, rozhodnutie správcu dane vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, je zrozumiteľné a preskúmateľné a správca dane uviedol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia početné dôkazy odôvodňujúce výrok rozhodnutia.
Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body
10. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
11. Žalobca v správnej žalobe v bode III. namietal nezákonnosť vykonanej daňovej kontroly, ktorá podľa neho spočívala v predčasnom účelovom ukončení daňovej kontroly, pred zákonným, úplným a správnym zistením a preverením všetkých skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Daňová kontrola podľa žalobcu nebola vykonaná v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie jej účelu, ako to kodifikuje § 44 ods. l zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“), čo podľa neho potvrdzuje aj skutočnosť, že protokol z vykonanej daňovej kontroly preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov v zákonnom obsahu a rozsahu. Správca dane preto na jeho základe nemohol vydať rozhodnutie pre nesprávne právne posúdenie, vzhľadom k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, a to z dôvodu neunesenia dôkazného bremena správcom dane, a preto bolo toto rozhodnutie predčasné.
12. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Forma danej výzvy nie je síce zákonom predpísaná, ale musí byť počas vykonávania daňovej kontroly dostatočne vymedzená a komunikovaná daňovému subjektu. Oboznámenie Žalobcu s vykonanými úkonmi správcu dane dňa 22.02.2021 a Protokol z daňovej kontroly zo dňa 31.03.2021 podľa žalobcu nepokrýva výzvu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keďže táto má zákonom jasne definovaný obsah, účel a časové hľadisko jej uplatnenia. Touto podstatnou námietkou žalobcu sa, v súlade s jej dôvodmi, nezaoberal ani prvostupňový orgán a ani žalovaný, keď sa nezaoberal námietkou žalobcu o nesplnení zákonného účelu daňovej kontroly, v nadväznosti na zákonnú lehotu výkonu daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. l0 Daňového poriadku, ale sa uspokojil s uvedením termínov začatia a ukončenia daňovej kontroly, bez vysporiadania sa s touto námietkou žalobcu.
13. V bode IV. správnej žaloby žalobca namietal, že výrok rozhodnutia správcu dane vo vyrubovacom konaní obsahuje len uvedenie ustanovenia procesného predpisu (Daňového poriadku), avšak neobsahuje uvedenie ustanovenia hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo. Výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje len konštatovanie, že sa ním v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. vyrubuje žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane bez toho, aby bolo z výroku rozhodnutia žalobcovi zrejmé, jasné a zrozumiteľné pre zabezpečenie jeho ústavného práva v zmysle čl. 48 ods. 2 siedmy oddiel, prvá hlava Ústavy Slovenskej republiky, ktoré ustanovenia zákona o dani z príjmov boli právnym základom vydaného rozhodnutia správcu dane. Podľa žalobcu, ani žalovaný tento nedostatok rozhodnutia správcu dane napadnutým rozhodnutím, neodstránil.
14. Ďalej uviedol, že z celého napadnutého rozhodnutia je preukázateľné formalistické vysporiadanie sa s odvolaním žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu, keď bez zákonného skúmania a hodnotenia opisuje závery prvostupňového orgánu, pričom bez jasného, zrozumiteľného a správneho odôvodnenia sa na str. 21 napadnutého rozhodnutia len „nestotožňuje s námietkami žalobcu„ a na str. 21 žalovaný uvádza, že: „Na základe takto zistených skutočností Finančné riaditeľstvo SR rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia“. Podľa žalobcu, žalovaný neuvádza žiadne vlastné závery, na základe ktorých vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré skutočnosti hodnotil z hľadiska nespochybniteľného preukázania skutkového stavu, a ktoré považoval za rozhodujúce pre potvrdenie rozhodnutia prvostupňového orgánu. Napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú podľa žalobcu nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie a sú vydané predčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. V napadnutom rozhodnutí absentujú vlastné závery žalovaného, z ktorých by bolo zrejmé, ktoré skutočnosti boli rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci a akými úvahami sa pri ich vyhodnotení riadil. Namiesto zrozumiteľného opisu predmetu konania, vymedzenia sporných otázok a následného logického a právneho zhodnotenia zisteného skutkového
stavu ako aj vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu žalovaný podľa žalobcu obsiahlo opísal všetky podklady, ktoré vo veci zhromaždil, avšak následne už neuviedol, aké konkrétne závery z tých ktorých skutkových zistení vyvodil.
15. Žalobca tiež dôvodil, že na str. 4, 5 a 9 napadnutého rozhodnutia žalovaný nepravdivo uviedol ako dôvod neuznania výdavkov na krmivo pre psy správcom dane, že žalobca nesplnil podmienku zaúčtovania. Uvedený údaj je podľa žalobcu nepreskúmateľný. Ak žalobca o týchto výdavkoch neúčtoval, na základe akej skutočnosti zistil žalovaný, že o aký výdavok sa jednalo a na základe akej právnej skutočnosti bol tento výdavok predmetom kontroly.
16. Podľa žalobcu, žalovaný nepravdivo uvádza, že žalobca vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní nepredložil nové relevantné dôkazy. Poukázal na to, že prílohou odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu boli dôkazy o využití plemien psov, ktoré strážili majetok združenia, a ktoré anulovali nezákonné výsluchy svedkov poľovníckeho združenia I..
17. Tiež je podľa žalobcu preukázané, že Protokol z vykonanej daňovej kontroly č. 100510898/2021 zo dňa 31.03.2021, doručený 31.03.2021, obsahuje skúmané výdavky na včelstvá, ovce a koňa. Žalovaný sa právnou skutočnosťou porušenia § 3 ods. 9 Daňového poriadku správcom dane, keď tento v skutkovo zhodných prípadoch, bez odôvodnenia, rozdielne posudzoval zaúčtované výdavky, vôbec sa nezaoberal a svojím napadnutím rozhodnutím nezákonne potvrdil tvrdenie správcu dane bez skúmania preukázania správnosti záverov správcu dane.
18. Žalobca ďalej namietal, že výpovede svedkov, ktorí potvrdzovali využívanie predmetných spotrebičov, sa vôbec nehodnotili, a to bez odôvodnenia. Žalovaný neskúmal prvostupňové rozhodnutie a bez vlastného odôvodneného záveru ho potvrdil. Podľa žalobcu, postupom a napadnutým rozhodnutím žalovaného v odvolacom konaní bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
19. Ďalej konštatoval, že jeho námietka v odvolaní smerovala voči nevykonaniu dôkazu výsluchom svedka F. A. I. bez zákonného odôvodnenia. Námietka tiež podľa neho smerovala na porušenie ústavných práv vlastniť majetok a diskrimináciu pre vek. Tiež poukázal na to, že z ním predložených dokladov k neuznaným kúpnym zmluvám na nákup použitých náhradných dielov je preukázané, že: kúpne zmluvy obsahovali konkrétny predmet predaja; prevzatie finančných plnení v zmysle týchto kúpnych zmlúv bolo predávajúcimi potvrdené; predávajúcimi bolo v kúpnych zmluvách potvrdené, že ich nevyužívali na podnikanie; žalobca uviedol, ako a kedy došlo k odovzdaniu finančných plnení v zmysle kúpnych zmlúv; žalobca preukázal namontovanie nakúpených náhradných dielov do preukázaných mechanizmov v kontrolovanom zdaniteľnom období a ich využívanie na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a žalobca predložil dôkazy o ekonomickej výhodnosti predmetných nakúpených náhradných dielov, ktoré správca dane žiadnymi dôkazmi nevyvrátil.
20. Namietal tiež, že žalovaný na strane 19 napadnutého rozhodnutia nepravdivo uvádza, že nedošlo k porušeniu daňového tajomstva E. B. N. – zamestnankyňou žalovaného. Žalovaný sa tiež nevysporiadal so všetkými námietkami podanými žalobcom v odvolaní a vo Vyjadrení k Protokolu, a preto na nich žalobca naďalej trvá.
21. V bode V. správnej žaloby žalobca ohľadom zistenia skutkového stavu poukazuje na množstvo zákonných ustanovení a rozhodnutí súdov rôzneho stupňa, pričom poukázal a opísal zásadu voľného hodnotenia dôkazov, a to teóriu hodnotenia, kritérium závažnosti, kritérium zákonnosti, kritérium pravdivosti, úvahy pri hodnotení dôkazov, skutočnosť, že každý dôkaz sa hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy sa hodnotia v ich vzájomnej súvislosti, povinnosť prihliadnuť na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, objektívnosť pri hodnotení dôkazov a právo na obhajobu.
22. Žalobca na záver uviedol, že z celého administratívneho spisu a námietok žalobcu je preukázané, že v konaní žalovaného ako aj prvostupňového orgánu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnych spisoch. Tiež
uviedol, že žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil tvrdenie správcu dane o podvodnom konaní žalobcu, jeho dodávateľa a dodávateľa žalobcu, bez akéhokoľvek zákonného dokazovania.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu
23. Žalovaný sa vo vyjadrení k správnej žalobe vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v žalobe. K námietke žalobcu o nezákonnosti vykonanej daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že správca dane nie je subjektom, ktorý je v rámci daňovej kontroly nositeľom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno znáša kontrolovaný daňový subjekt podľa § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku. Správca dane vedie dokazovanie (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku), a preto primárne určuje rozsah daňovej kontroly tak, aby bol dosiahnutý jej účel (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane vymedzené práva a povinnosti v ustanovení § 45 Daňového poriadku. Žalovaný rozhodnutím č. 102196508/2021 zo dňa 06.11.2021 zrušil rozhodnutie správcu dane č. 101132769/2021 zo dňa 01.07.2021 z dôvodu zistenia pochybení, ktoré správca dane odstránil vydaním nového rozhodnutia, ktorým je prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalovaný nezistil v prvostupňovom rozhodnutí také nedostatky, ktoré by zakladali zrušenie tohto rozhodnutia, vrátane zisteného skutkového stavu. Namietanú nezákonnosť daňovej kontroly žalobca neopiera o žiadne ustanovenie Daňového poriadku. Správca dane ukončil daňovú kontrolu zákonným spôsobom, a to doručením Protokolu o daňovej kontrole v zmysle ustanovenia § 46 ods. 9 Daňového poriadku; daňovú kontrolu vykonal v zákonnej lehote jeden rok v zmysle ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku.
24. K námietke žalobcu ohľadom ust. § 46 ods. 5 a 10 Daňového poriadku, a že Oboznámenie žalobcu s vykonanými úkonmi správcu dane dňa 22.02.2021 a Protokol z daňovej kontroly zo dňa 31.03.2021 nepokrýva výzvu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že námietka, že správca dane porušil § 46 ods. 5 Daňového poriadku nie je opodstatnená. Z dikcie odvolania zo dňa 18.08.2021 ako aj z dikcie odvolania zo dňa 26.09.2022 je zrejmé, že žalobcovi boli známe pochybnosti správcu dane, vyjadroval sa k nim, podával vysvetlenia a predkladal dôkazy ku skutočnostiam zisteným správcom dane. Dňa 22.02.2021 na ústnom pojednávaní správca dane oboznámil daňový subjekt s doteraz vykonanými úkonmi v rámci daňovej kontroly a s preukázanými kontrolnými zisteniami. Žalobca zápisnicu zo dňa 22.02.2021 podpísal a dňa 05.03.2021 sa dostavil k správcovi dane na ústne pojednávanie, na ktorom predložil vyjadrenie ku kontrolným zisteniam a doklady. Táto procesná časť naplnila povinnosť správcu dane upravenú ustanovením § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Aj na ústnom pojednávaní dňa 31.03.2021 bol daňový subjekt oboznámený s kontrolnými zisteniami, pričom ani na jednom z uvedených ústnych pojednávaní žalobca nenamietal, žeby mu neboli známe pochybnosti správcu dane.
25. Ohľadom námietky, že výrok rozhodnutia správcu dane neobsahuje všetky zákonné náležitosti, žalovaný poukázal na ust. § 63 ods. 3 Daňového poriadku a konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane obsahuje všetky náležitosti v zmysle tohto ustanovenia. Žalovaný nezistil, že by výrok rozhodnutia neobsahoval zákonné náležitosti. Podľa žalovaného, rozhodnutie správcu dane obsahovalo aj žalobcom namietané nedostatky, a to ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo (§ 68 ods. 5 Daňového poriadku), lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušného poskytovateľa platobných služieb, na ktorý má byť suma zaplatená. Tiež uviedol, že rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 Daňového poriadku nie je rozhodnutím vydaným po ukončení vyrubovacieho konania, akým je prvostupňové rozhodnutie.
26. K námietkam žalobcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuvádza žiadne vlastné závery na základe, ktorých vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré skutočnosti hodnotil z hľadiska nespochybniteľného preukázania skutkového stavu, a ktoré považoval za rozhodujúce pre potvrdenie rozhodnutia prvostupňového orgánu, žalovaný uviedol, že postup žalovaného je uvedený v § 74 Daňového poriadku a zákonnosť postupu žalovaného žalobca nerozporuje. S poukazom na ust. § 74 ods. 2 prvej vety Daňového poriadku žalovaný uviedol, že rozsah odvolania je daný dôvodmi, námietkami odvolania, ktoré žalovaný preskúmal a vyjadril sa k nim. Keďže preskúmaním napadnutého rozhodnutia a námietok uvedených v odvolaní žalovaný nezistil ani hmotnoprávne, ani procesnoprávne porušenia, rozhodnutie správcu dane potvrdil.
27. Žalobca tiež namietal, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Žalovaný k tomuto uviedol, že nevydal súdne rozhodnutie. K napadnutému rozhodnutiu žalovaný uviedol, že namietanú nezrozumiteľnosť a nejasnosť odôvodnenia rozhodnutia mal žalobca konkretizovať, t.j. uviesť konkrétne, nejasné a nezrozumiteľné jednotlivé časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a uviesť, v čom spočíva nejasnosť alebo nezrozumiteľnosť.
28. K námietke ohľadom neuznania výdavkov na krmivo pre psy správcom dane, žalovaný uviedol, že táto námietka je neopodstatnená. Žalovaný neuviedol, že žalobca neúčtoval o výdavkoch za krmivo pre psov, ale k výdavkom (nákladom) za nákup stravy pre psov v sume 635,52 Eur uviedol, že žalobca neúčtoval o zvieratách (psoch) v zmysle postupov účtovania; zvieratá neboli zaradené v inventúrnom súpise majetku za zdaňovacie obdobie rok 2017; ďalej uviedol, že nakúpené zvieratá sa v zmysle postupov účtovania vykazujú v knihe zásob, resp. v zodpovedajúcej analytickej skladovej evidencii a uvádzajú sa vo výkaze o majetku záväzkoch. Žalobca si uplatnil daňové výdavky (náklady) na živé zvieratá, o ktorých neúčtoval.
29. Ďalšou námietkou žalobcu bolo, že z administratívneho spisuje preukázané, že Protokol z vykonanej daňovej kontroly dane z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 č. 100510898/2021 z 31.03.2021, doručený dňa 31.03.2021, obsahuje skúmané výdavky na včelstvá, ovce a koňa. Žalovaný, sa právnou skutočnosťou porušenia správcom dane § 3 ods. 9 Daňového poriadku, keď tento v skutkovo zhodných prípadoch, bez odôvodnenia, rozdielne posudzoval zaúčtované výdavky, vôbec nezaoberal a potvrdil tvrdenie správcu dane bez skúmania preukázania správnosti záverov správcu dane. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca predložil správcovi dane vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100292982/2021 zo dňa 22.02.2021 na ústnom pojednávaní dňa 05.03.2021 a predložil aj rozhodnutie č. 500/1814/20138/2017 zo dňa 30.11.2017, ktorým Pôdohospodárska platobná agentúra schválila poskytnutie podpory formou jednotnej podpory na plochu, platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, platby na chov bahníc, jariek a kôz a platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami. Podľa žalovaného týmto dôkazom žalobca preukázal opodstatnenosť zaúčtovaných výdavkov (nákladov) na včelstvo a ovce. Žalovaný neporušil zásadu uvedenú v § 3 ods. 9 Daňového poriadku, pretože výdavky (náklady) za krmivo pre psov neboli skutkovo zhodné s výdavkami (nákladmi) súvisiacimi s chovom včiel a oviec, v ktorom prípade bola žalobcovi poskytnutá aj štátna podpora.
30. Žalovaný tiež uviedol dôkazy, ktorými preukázal, že žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a v priebehu vyrubovacieho konania nebolo upreté právo predkladať dôkazy a vyjadrenia ku kontrolným zisteniam: 100230831/2021 zo dňa 09.02.2021, úradný záznam 10025197/2021 zo dňa 15.02.2021, zápisnica o ústnom pojednávaní (ďalej len „ZÚP“) 100292982/2021 zo dňa 22.02.2021, ZÚP Vyjadrenie žalobcu k ZÚP zo dňa 22.02.2021 a predloženie dôkazov 100383445/2021 zo dňa 05.03.2021, ZÚP 100509822/2021 zo dňa 31.03.2021, ZÚP 100963993/2021 zo dňa 03.06.2021, ZÚP Vyjadrenie žalobcu k protokolu e. č. 6/05708495/2021 zo dňa 10.05.2021 101014228/2021 zo dňa 10.06.2021, ZÚP... atď. Každé ústne pojednávanie bolo zaznamenané do zápisnice o ústnom pojednávaní, žalobcovi bolo umožnené vyjadriť sa k obsahu zápisnice a vzniesť návrhy a námietky k jej obsahu, čo potvrdil svojím podpisom zápisnice. Žalobca mal možnosť dostatočne sa oboznámiť s každým zistením a kvalifikovane sa k nemu vyjadriť, čo preukazujú nielen vyššie uvedené dokumenty, ale aj celé rozhodnutie správcu dane a rozhodnutie žalovaného. Žalovaný trval na tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným daňovým predpisom, Daňovým poriadkom, vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)
31. Žalobca v replike trval na námietkach uvedených v žalobe, pričom uviedol, že trvá na námietke nezákonnosti daňovej kontroly, ako aj na neoznámení špecifikovaných pochybností správcu dane v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Opakovane nesúhlasil ani s tým, že by výrok rozhodnutia správcu dane obsahoval všetky náležitosti podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku a že by odôvodnenie žalovaného bolo v súlade so zákonom. Poukázal opakovane na § 3 ods. 9 a 10 Daňového poriadku, s ktorými nie je v súlade tak konanie správcu ako aj žalovaného.
Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)
32. Žalovaný v duplike uviedol, že nepodáva písomné vyjadrenie.
Konanie pred správnym súdom
33. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) tohto zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 75S/15/2023 prešla od 01.06.2023 do pôsobnosti Správneho súdu v Banskej Bystrici, kde je vedená pod novou sp. zn. BB-75S/15/2023.
34. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. BB-75S/15/2023-307 zo dňa 17.07.2023, právoplatným dňa 11.08.2023, návrh žalobcu zo dňa 03.03.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol z dôvodov bližšie uvedených v predmetnom uznesení.
35. Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil vo veci pojednávanie na deň 02.10.2024, kde sa právny zástupca žalobcu vyjadril zhodne s obsahom žaloby. Správny súd následne určil termín vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 116 SSP na deň 30.10.2024, kedy bol rozsudok verejne vyhlásený v pojednávacej miestnosti.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
36. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, ako aj postup daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.
37. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 18 968,99 Eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017, keď vylúčil z daňovo uznateľných výdavkov žalobcu výdavky (náklady) za nákup krmiva pre psov v sume 635,52 Eur, výdavky (náklady) za nákup americkej chladničky, kombinovaného sporáka a automatickej práčky spolu v sume 990,42 Eur a výdavky (náklady) spolu v sume 74 250,00 Eur za nákup používaných náhradných dielov, s odôvodnením, že sa nejednalo o výdavky preukázateľne vynaložené daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov, pričom žalobca vo vyrubovacom konaní po odvolaní nepredložil nové relevantné dôkazy, ktoré by zakladali uznanie predmetných výdavkov ako daňových výdavkov. Žalobca tak porušil § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.
38. Podľa § 493e SSP veta pred bodkočiarkou; konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023.
39. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023; na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
40. Podľa § 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení platnom a účinnom v zdaňovacom období roku 2017; na účely tohto zákona sa rozumie a/ daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, b/ predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12, c/ príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej
osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 alebo 14, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou, h/ zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy, i/ daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak, j/ základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak, m) obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, 1) eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11; obchodným majetkom podľa tohto ustanovenia je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu.
41. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.; výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.
42. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.; daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
43. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku; (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
44. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
45. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
46. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku; Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.
47. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
48. Správny súd v rámci súdneho prieskumu posudzoval opodstatnenosť tvrdení žalobcu, čo do porušenia, tak hmotnoprávnych ako aj procesných predpisov. Správny súd konštatuje, že na proces daňovej kontroly, určovania a vyrubovania daňových povinností sa vzťahuje všeobecný daňový procesný predpis, ktorým je Daňový poriadok, pokiaľ zákon o dani z príjmov neupravuje inak (§ 1 ods. 1 a 2 Daňového poriadku). Vzhľadom na to, že daňové orgány postupujú v konaniach o jednotlivých druhoch daní na základe spoločného procesného predpisu, možno uplatňovať spoločné procesné daňové zásady a judikatúrne závery týkajúce sa procesného postupu podľa Daňového poriadku, pokiaľ osobitný predpis neupravuje inak, teda aj v konaní o dani z príjmov.
49. Žalobca namietal nezákonnosť daňovej kontroly a nesplnenie povinnosti podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku v spojení s ust. § 46 ods. l0 Daňového poriadku. Tiež namietal, že správca a žalovaný nebrali do úvahy všetky dôkazy a pripomienky žalobcu a žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Správny súd úvodom uvádza, že aj v daňovom konaní týkajúcom sa dani z príjmov platí, že dôkazné bremeno na preukázaní zákonných podmienok daňových oprávnení na úseku dane z príjmov, vrátane uplatnených daňových výdavkov, primárne zaťažuje daňový subjekt. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže mu byť priznané daňové oprávnenie (rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžsk1/2019 zo dňa 21.04.2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk20/2018 zo dňa 11.06.2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).
50. Dôkazné bremeno daňového subjektu však nie je neobmedzené (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, bod 54). 44. Správny súd pritom poukazuje na skutočnosť, že prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).
51. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov a týmto prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. US 705/2017 zo dňa 15.11.2017). Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je ale akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení zákonných podmienok pre priznanie daňového oprávnenia (rozhodnutie NS SR 6 Sžfk40/2018 zo dňa 03.09.2019). Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne, resp. že niektoré dôkazy nevyhodnotí vôbec. Správca dane musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku).
52. Správny súd preto k námietkam žalobcu ohľadom nezákonnosti daňovej kontroly a hodnotenia žalobcom predložených dôkazov uvádza, že žalobca ohľadom nezákonnosti daňovej kontroly neuviedol žiadne ustanovenie Daňového poriadku, s ktorým by bola predmetná daňová kontrola žalobcu na dani z príjmov fyzickej osoby v rozpore. Rovnako netvrdil, ktoré konkrétne ním predložené dôkazy neboli vykonané a pokiaľ by vykonané boli, čo by bolo nimi preukázané a ako by to zmenilo v konečnom dôsledku skutkový stav a spolu s tým aj právne posúdenie veci. Uvedené žalobné námietky preto správny súd považuje len za všeobecné, neumožňujúce vykonať správnemu súdu plnohodnotný súdny prieskum. V tejto súvislosti správny súd poukazuje tiež na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/44/2019 zo dňa 02.12.2020 (bod 43), kde sa najvyšší súd zaoberal otázkou efektivity vykonania navrhovaných dôkazov, s tým, že dospel k záveru, že pokiaľ by vykonanie dôkazov, ktorých vykonania sa dožadoval žalobca neprinieslo žalobcovi iné, pre neho priaznivejšie postavenie, inak povedané nemali by schopnosť „prebiť“ už objektívne zistený skutkový stav, nie je dôvod na takúto žalobnú námietku reflektovať. Správny súd pritom poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z administratívneho spisu v spojení s Daňovým poriadkom, že predmetná daňová kontrola bola vykonávaná v súlade s Daňovým poriadkom a jej zákonnosť žalobca nijakým relevantným spôsobom nespochybnil.
53. Dôkazné bremeno daňového subjektu sa v danej veci viaže na preukázanie podmienok pre uznanie daňových výdavkov „nákladov“. Podmienky pre uplatnenie daňového výdavku (nákladu) v oblasti dane z príjmu (§ 2 písm. i) a § 21 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) a podmienky pre uplatnenie práva na odpočet DPH (§ 49 ods. 1 a 2 a nasl. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty), nie sú identické.
54. Vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej úpravy vyplýva, že základnými zákonnými podmienkami pre uznanie daňového výdavku sú 1. vecnosť, 2. preukázateľnosť vynaloženia a 3. zaúčtovanie. Už nesplnenie jednej z troch zákonných podmienok vylučuje opodstatnenosť zahrnutia nákladov do daňových výdavkov.
55. Pri podmienke vecnosti je potrebné skúmať, či sú konkrétne výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Pri podmienke zaúčtovania je potrebné skúmať, či bol výdavok riadne zaúčtovaný, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii. Pri podmienke preukázateľnosti vynaloženia je potrebné skúmať, či daňový subjekt preukázal (listinne a v prípade vznesených dôvodných pochybností aj inými dôkazmi) vynaloženie/vznik daňových výdavkov, resp. či takýto výdavok skutočne vznikol (nestačí pritom len realizácia platby). V prípade deklarovaných odplatných nadobudnutí tovaru/služieb (výdavok ako kúpna cena, resp. cena za poskytnutú službu) daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie plnenia a súčasne je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu deklarovaného plnenia aj reálne došlo a to v rámci zmluvných dojednaní od jednotlivých dodávateľov. Ako už bolo vyššie uvedené, dôkazné bremeno daňového subjektu sa ale viaže práve k preukázaniu týchto podmienok pre uznanie daňových výdavkov. Rovnako aj vnášanie pochybností správcom dane musí byť smerované k spochybneniu splnenia predmetných podmienok. Všetky uvedené podmienky pritom majú objektívny charakter, čo znamená, že podmienky uplatnenia daňového výdavku buď sú alebo nie sú dané.
56. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že základnou zásadou daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá sa premieta do § 3 ods. 1 Daňového poriadku, avšak vychádza primárne z článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle tejto zásady sú orgány verejnej správy pri správe daní povinné postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dbať na fiškálne záujmy štátu, ale aj na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a pri správe daní postupovať v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Táto spolupráca orgánov verejnej správy v rámci daňovej kontroly s kontrolovanými daňovými subjektmi vyplýva z viacerých ustanovení Daňového poriadku, medzi ktoré patrí aj § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktorý vo svojej podstate upravuje prenos dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt práve v prípade, ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich oznámených. V prípade, ak k takejto situácii dôjde, správca dane vyzve daňový subjekt, aby sa k zisteným pochybnostiam vyjadril a aby pravdivosť údajov preukázal (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 23.06.2023, sp. zn. 1Sfk/29/2021).
57. Daňový poriadok v § 46 ods. 5 Daňového poriadku pre správcu dane výslovne stanovuje povinnosť oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu jeho pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov
riadne preukázal. Takéto oznámenie spolu s výzvou môže byť daňovému subjektu oznámené písomne alebo na ústnom pojednávaní. Správny súd pritom poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 18/2022, v ktorom sa uvádza, že výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku „môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené aj počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne spíše zápisnicu. Práve týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt“.
58. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane žalobcu informoval o dôvodných pochybnostiach o splnení podmienok pre uznanie sporných daňových výdavkov (krmivo pre psy, elektrospotrebiče a náhradné diely), a to na ústnom pojednávaní konanom dňa 22.02.2021, čo potvrdzuje zápisnica č. 100292982/2021, ktorú žalobca podpísal a dňa 05.03.2021 sa dostavil k správcovi dane na ústne pojednávanie, na ktorom predložil vyjadrenie ku kontrolným zisteniam a doklady, čo potvrdzuje zápisnica č. 100383445/2021. Rovnako na ďalšom ústnom pojednávaní konanom dňa 31.03.2021 bol žalobca oboznámený s kontrolnými zisteniami, čo tiež potvrdzuje zápisnica č. 100509822/2021. Žalobca na žiadnom z ústnych pojednávaní nenamietal, že mu pochybnosti správcu dane nie sú známe. Na základe vyššie uvedených skutočností tak správny súd zastáva názor, že došlo v procese dokazovania k výzve na odstránenie identifikovaných pochybností, a teda aj k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu. Nie je pritom potrebné, aby muselo byť formálne označené, že sa jedná o výzvu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Ako z vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR vyplýva, pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené aj počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne spíše zápisnicu, ako sa to stalo aj v tomto prípade. Námietka žalobcu je tak nedôvodná.
59. Ohľadom námietky voči výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý podľa žalobcu nespĺňal zákonné náležitosti, správny súd uvádza, že náležitosti výroku rozhodnutia sú uvedené v ust. § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, podľa ktorého výrok obsahuje údaje podľa písmena c), t. j. označenie fyzickej alebo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. Správny súd má za to, že prvostupňové rozhodnutie tieto náležitosti spĺňa. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia správca dane označil žalobcu, uviedol, že vyrubuje žalobcovi rozdiel dane v sume 18 968,99 Eur, slovom: osemnásťtisícdeväťstošesťdesiatosem eur a deväťdesiatdeväť eurocentov, na dani z príjmov fyzickej osoby podľa zákona o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie rok 2017, a to podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku. Rovnako uviedol sumu a číslo účtu, na ktorý má byť táto suma zaplatená, ako aj lehotu 15 dní, v ktorej má byť táto suma zaplatená. Čo sa týka rozhodnutia o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, toto konanie nie je súčasťou daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania, ale ide o samostatné konanie, ktoré začína až uplatnením preukázaného nároku oprávnenou osobou u správcu dane. Keďže v tomto prípade nebol takýto návrh podaný, nemohlo byť súčasťou výroku prvostupňového rozhodnutia rozhodnutie o náhrade nákladov. Správny súd z uvedených dôvodov považuje aj túto námietku za nedôvodnú.
60. K námietkam žalobcu ohľadom neuznania výdavkov, resp. nákladov (krmivo pre psov, elektrospotrebiče a náhradné diely) prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo potvrdené aj žalovaným v napadnutom rozhodnutí, správny súd uvádza, že nebolo preukázané, že výdavky (náklady) za nákup krmiva pre psov, za nákup elektrických spotrebičov a za nákup náhradných dielov, spolu v sume 75 875,94 Eur, boli vynaložené žalobcom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov a z uvedeného dôvodu nemôžu byť uznané do daňových výdavkov žalobcu. Uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú z administratívneho spisu.
61. Ohľadom výdavkov (nákladov) za nákup krmiva pre psov z administratívneho spisu vyplýva, že tieto psy nie sú zaradené v inventúrnom súpise majetku za zdaňovacie obdobie roka 2017. Správny súd poukazuje na § 9 ods. 7 Postupov účtovania, podľa ktorých sa zásoby členia na materiál, vlastnú výrobu, zvieratá a tovar, pričom zásoby sa podľa § 11 ods. 1 Postupov účtovania účtujú v knihe zásob a podľa § 11 ods. 3 písm. d) Postupov účtovania ako zásoby vlastnej výroby sa účtujú aj psy. Z uvedeného vyplýva, že nakúpené zvieratá (v tomto prípade psy) sa musia vykazovať v knihe zásob, resp. zodpovedajúcej skladovej evidencii a uvádzať vo výkaze o majetku a záväzkoch. Toto však v prípade žalobcu nebolo
splnené, čo vyplýva aj z výsluchu C. D. – STAVSTROJ (druhý účastník združenia), ktorý je zaznamenaný v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101609679/2020 zo dňa 21.10.2020, ktorý uviedol, že skladovú evidenciu ako združenie nevedú. Správca dane tiež svojím šetrením zistil, že žalobca bol preukázateľne členom Poľovníckeho združenia „I.“, XXX XX K., a choval poľovných psov. Z výsluchov štatutára a člena Poľovníckeho združenia „I.“, XXX XX K., ako aj informácií z internetu a predložených preukazov o pôvode psov žalobcom jednoznačne vyplýva, že išlo o psy, ktoré mali za sebou výstavy a zložené poľovné skúšky, a teda nešlo o strážne psy, ale o poľovné psy. Navyše, skladové priestory na adrese J. L. XXXX, XXX XX J. L. sú zároveň aj sídlom spoločnosti STAVSTROJ združenie s.r.o. a z predloženej vzorovej Faktúry číslo 20180645 vyplýva, že daný objekt je už strážený strážnou službou. Správca dane tak podľa správneho súdu postupoval správne, keď vylúčil z daňových výdavkov výdavky (náklady) za nákup krmiva pre psov v sume 635,52 Eur.
62. K výdavkom (nákladom) za nákup americkej chladničky, kombinovaného sporáka a automatickej práčky spolu v sume 990,42 Eur, správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že tieto neboli používané žalobcom na podnikateľské účely. Z vykonaného dokazovania správcom dane, výsluchov zamestnancov žalobcu a najmä z výpovede samotného žalobcu, ktorý je zaznamenaný v zápisnici o miestnom zisťovaní č. 101462515/2020 zo dňa 21.09.2020, na ktorom žalobca A. B. jednoznačne uviedol, že elektrospotrebiče sa nachádzajú na dcérinej chate v Detve. Fotografie priložené k predmetnej zápisnici, preukazujú, že tieto elektrospotrebiče sú súčasťou kuchynskej linky. Počas druhého vyrubovacieho konania po odvolaní bolo vykonané opakované miestne zisťovanie v podnikateľských priestoroch žalobcu dňa 22.12.2021 (zápisnica č. 102620712/2021), počas ktorého správca dane zistil, že americká chladnička šedej farby, plynový sporák šedej farby a biela automatická práčka Samsung sa nenachádzajú v podnikateľských priestoroch žalobcu na adrese J. L. M. XXXX, avšak na tejto adrese sa nachádzajú biela práčka Zanussi s prípojkou a biela mraznička. V druhom vyrubovacom konaní tiež správca dane vykonal výsluchy množstva svedkov, zamestnancov žalobcu (dňa 11.03.2022) ohľadom umiestnenia predmetných elektrospotrebičov v podnikateľských priestoroch žalobcu a ich používanie zamestnancami žalobcu, o čom spísal zápisnice o ústnom pojednávaní, ktorých obsah je uvedený aj v prvostupňovom rozhodnutí (str. 57 a nasl. prvostupňového rozhodnutia). Na základe uvedených skutočností správca dane dospel podľa správneho súdu k správnemu záveru, že uvedené elektrospotrebiče neboli využívané žalobcom na podnikateľské účely.
63. Ohľadom výdavkov (nákladov) za nákup používaných náhradných dielov na základe Kúpnych zmlúv uzatvorených v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka s predávajúcimi E. B. B., F. G., D. H., E. D. A., I. I. a F. B., správny súd uvádza, že správca dane oprávnene spochybnil tieto výdavky z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by tovar skutočne kúpil od uvedených predávajúcich. Z rozsiahleho dokazovania vyplývajúceho z administratívneho spisu je totiž zrejmé, že úhrady za nakúpený tovar boli realizované len v hotovosti pod hodnotu 5 000,00 Eur (vždy v okrúhlych sumách). C. D. sa na ústnom pojednávaní dňa 21.10.2020 (zápisnica č. 101609679/2020) vyjadril, že si presne nepamätá ako dochádzalo k odovzdávaniu hotovosti a že všetky nákupy sprostredkoval otec žalobcu A. B., F. B.. Z predložených kúpnych zmlúv vyplýva, že väčšina bola vystavená v mesiaci december roka 2017, pričom v týchto kúpnych zmluvách nie je presne špecifikované, o aké náhradné diely sa jedná, údaje boli na zmluvách dopísané rukou a druhé strany kúpnych zmlúv, ktoré obsahovali podpisy a údaje o tovare boli predložené až po ich vyžiadaní správcom dane. Správca dane vykonal dňa 22.12.2021 na adrese J. L. M. XXXX miestne zisťovanie (zápisnica č. 102620712/2021), pričom žiadal o predloženie výdavkových pokladničných dokladov ku všetkým kúpnym zmluvám, ktoré mal následne žalobca zaslať do 31.12.2021. Ku kúpnym zmluvám boli súčasne doložené výdavkové pokladničné doklady (čo vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní s C. D. č. 100746071/2020 zo dňa 03.04.2020), ktoré neobsahovali podpisy predávajúcich. Ale následne, na všetkých výdavkových pokladničných dokladoch ku kúpnym zmluvám, ktoré boli správcovi dane doložené dodatočne v podaní e. č. 6/13290230/2021 zo dňa 29.12.2021, bolo namiesto podpisu dodatočne dopísané „viď zmluva“. Z predloženého administratívneho spisu tiež vyplýva, že podpisy na kúpnych zmluvách predložených žalobcom neboli totožné s podpismi a pečiatkou uvedenou na notársky overených dokumentoch zaslaných správcovi dane v iných konaniach z Okresného súdu Banská Bystrica, t. j. podpisy predávajúcich E. B. B., F. G., D. H., E. D. A., I. I. a F. B., uvedené na jednotlivých kúpnych zmluvách, sa nezhodovali s podpismi týchto osôb na iných dokumentoch doručených správcovi dane.
64. Správca dane zistil, že predávajúci za rok 2017 nepodali daňové priznanie alebo v podanom daňovom priznaní predmetný príjem z predaja náhradných dielov nepriznali, čo však bolo ich
povinnosťou v zmysle zákona. Navyše, predávajúci uvedení na kúpnych zmluvách sú už zosnulí, a teda nie je možné tvrdenia žalobcu overiť aj zo strany predávajúcich. Taktiež náhradné diely v zmysle kúpnych zmlúv neboli uvedené v inventúrnom súpise majetku podľa § 9 ods. 7 Postupov účtovania, ale žalobca ich zaúčtoval priamo do spotreby, bez odpisovania. Z uvedeného vyplýva, že v peňažnom denníku zaúčtované zásoby žalobca nepreukázal. Navyše z miestnych zisťovaní správcu dane a zo zisťovania cien náhradných dielov a strojov, do ktorých boli podľa žalobcu namontované, je zrejmé, že cena jednotlivých náhradných dielov bola vyššia než cena celého stroja, do ktorého mala byť predmetná súčiastka namontovaná. Uvedené skutočnosti tak aj podľa správneho súdu spochybňujú zaúčtované výdavky (náklady) a žalobca nepredložil správcovi dane ani žalobcovi také relevantné dôkazy, ktorými by tieto pochybnosti správcu dane a žalovaného vyvrátil.
65. Správca dane a žalovaný spochybnili splnenie zákonných podmienok uznania týchto daňových výdavkov (nákladov) podľa § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Správca dane vzniesol relevantné pochybnosti a bolo umožnené žalobcovi sa k týmto vyjadriť, prípadne zistené pochybnosti odstrániť predložením požadovaných dôkazov na objasnenie sporných skutočností. Týmto došlo k presunu dôkazného bremena späť na žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by hodnoverným a nespochybniteľným spôsobom preukazovali, že deklarované výdavky (náklady) boli uskutočnené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov. Teda vo vzťahu k preukázaniu podmienok uplatnených daňových výdavkov (nákladov), toto dôkazné bremeno žalobca neuniesol, v dôsledku čoho je záver daňových orgánov o neuznaní daňových výdavkov a ich vylúčení z daňových výdavkov v zmysle ustanovení zákona o dani z príjmov, dôvodný a správny, súladný s ustanoveniami § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.
66. Žalobca poukázal na to, že v Protokole sú zahrnuté výdavky na včelstvá, ovce a koňa, pričom namietal, že správca dane v skutkovo zhodných prípadoch, bez odôvodnenia, rozdielne posudzoval zaúčtované výdavky, čím sa žalovaný vôbec nezaoberal. Správny súd má za to, že žalovaný neporušil § 3 ods. 9 Daňového poriadku, keďže v predmetnej veci išlo o výdavky (náklady) za krmivo pre psov, ktoré neboli skutkovo zhodné s výdavkami (nákladmi) súvisiacimi s chovom včiel a oviec. Z vyjadrenia žalobcu k zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100292982/2021 zo dňa 22.02.2021, ktoré podal na ústnom pojednávaní dňa 05.03.2021 (zápisnica č. 100383445/2021) a z predloženého rozhodnutia č. 500/1814/20138/2017 zo dňa 30.11.2017, vyplýva, že Pôdohospodárska platobná agentúra schválila žalobcovi poskytnutie podpory formou jednotnej podpory na plochu, platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, platby na chov bahníc, jariek a kôz a platby pre vybrané oblasti s prírodnými alebo inými obmedzeniami. Týmto dôkazom žalobca preukázal, že zaúčtované výdavky (náklady) na včelstvo a ovce sú že opodstatnené. Vzhľadom na iný skutkový stav týkajúci sa týchto výdavkov tak správca dane pristupoval správne, keď ich hodnotil odlišne. Námietka žalobcu tak nie je dôvodná.
67. K námietke nevykonania dôkazu výsluchom svedka F. A. I. bez zákonného odôvodnenia a k porušeniu ústavných práv vlastniť majetok a diskrimináciu pre vek, správny súd uvádza, že žalobca v žalobe neuviedol, čo by sa malo predmetných výsluchom zistiť a aký podstatný dopad by mohol mať výsluch tejto svedkyne na rozhodnutie správcu dane. Ide o všeobecnú námietku, ktorá je z dôvodu jej nekonkrétnosti nepreskúmateľná správnym súdom. Navyše, v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku je to správca dane, ktorý vedie dokazovanie, teda rozhoduje aj o tom, aké dôkazy a akým spôsobom vykoná.
68. Žalobca tiež namietal, že žalovaný na strane 19 napadnutého rozhodnutia nepravdivo uvádza, že nedošlo k porušeniu daňového tajomstva E. B. N. – zamestnankyňou žalovaného. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca neuviedol v čom vidí nezákonnosť zasahujúcu do jeho práv, ani netvrdil a nekonkretizoval nezákonnosť voči preskúmavaným rozhodnutiam. Je potrebné uviesť, že správny súd prieskum vykonáva v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, pokiaľ nejde o prípady vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávaná vec nespadá. Práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vedený a limitovaný. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať. Žalobcom v žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutiami správcu dane a žalovaného, resp.
s hodnotením veci orgánmi verejnej správy, bránia tomu, aby správny súd na ich základe konštatoval nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia.
69. Ohľadom námietky nedostatočného zistenia skutkového stavu, kde žalobca poukazoval na množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, avšak bez uvedenia skutkového stavu vecí v týchto rozhodnutiach s priamou aplikáciou na predmetnú vec, správny súd odkazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 2Sfk/48/2022 zo dňa 26.10.2023 (bod 46), v ktorom uviedol v súvislosti s často sa opakujúcou argumentáciou účastníkov, ktorá sa opiera o citáciu rozhodovacej činnosti (judikatúru) SD EÚ, že povinnosťou sťažovateľa, pokiaľ sa v predchádzajúcom daňovom konaní alebo súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky SD EÚ, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov SD EÚ a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať. Správny súd zastáva názor, že uvedené je použiteľné aj na žalobcom poukazované závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, uvádzaných v žalobe.
70. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom do 30.06.2023). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Súdny prieskum v predmetnej veci nie je absolútny, ale je limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote na podanie správnej žaloby. Na neskôr uplatnené žalobné body napr. v replike, resp. prednesené na pojednávaní správny súd neprihliada.
71. K námietkam žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne a odporuje platným právnym predpisom, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, správny súd uvádza, že po preskúmaní správnej žaloby a vyjadrenia žalovaného, ako aj administratívneho spisu, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Správny súd opakovane uvádza, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecné námietky nezákonnosti, obsahujúce tvrdenia žalobcu, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musia byť aj z tohto dôvodu vyhodnotené ako nedôvodné.
72. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s ustanoveniami Daňového poriadku a zákona o dani z príjmov. Správny súd po preskúmaní veci dospel
k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia Daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v celom rozsahu zamietol.
73. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci orgánmi verejnej správy nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný (resp. správca dane) mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí.
74. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí (a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať.
75. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). 75. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.