Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Sf-97-2024.pdf
PDF · 76.7 KB
Case nature
Subarea
4Sf/97/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: LANDIS SK, s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/A, 821 83 Bratislava, IČO: 47 115 092, právne zastúpený: IVANOVIČ LEGAL s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 54 434 556, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101356561/2024 zo dňa 07.05.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 22.07.2024, takto
r o z h o d o l :
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 22.07.2024 zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.07.2024 domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101356561/2024 zo dňa 07.05.2024 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu A. (ďalej „správca dane“) č. 606466/2023 zo dňa 15.12.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel v sume XX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2019.
2. Žalobca v rámci podanej žaloby súčasne navrhol, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) priznal správnej žalobe odkladný účinok. Podaný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil žalobca tým, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda, ako aj iný závažný nenapraviteľný následok dopadajúci na zamestnancov žalobcu, resp. na jeho dodávateľov a odberateľov. Žalobca zároveň uviedol, že vzhľadom na výšku vyrubeného rozdielu dane a jeho aktuálne finančné možnosti nie je schopný tento rozdiel dane uhradiť. Tvrdil, že ako podnikateľský subjekt sa dostal do situácie, kedy na základe nezákonného postupu a rozhodnutí orgánov finančnej správy nebude v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia a nutnosti úhrady vyrubeného rozdielu dane objektívne schopný plniť svoje záväzky, a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k obchodným partnerom. Prípadným nariadením výkonu daňovej exekúcie by sa stal absolútne a objektívne platobne neschopným a pre svojich dodávateľov a odberateľov aj nedôveryhodným subjektom pre akúkoľvek spoluprácu. Žalobca zdôraznil, že v dôsledku nedostatku jeho finančných prostriedkov bude narušený a nenávratne poškodený celý systém financovania réžie, hospodárskej činnosti a plnenia si povinností ako zamestnávateľa v časti miezd, odvodov, ale i obchodného partnera smerujúci k zániku spoločnosti. Žalobca zároveň uviedol, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne nevzniká rozpor s verejným záujmom, keďže dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej.
3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovo nijakým spôsobom nevyjadril, v rámci vyjadrenia k žalobe zo dňa 25.09.2024 však žiadal odkladný účinok podanej správnej žalobe nepriznať.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
8. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.
9. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
10. Žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku je povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného účinku – jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia a nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zastáva názor, že poukázanie na hypotetické následky a na následky, ktoré ešte ani nenastali, nepredstavujú dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie odkladného účinku žalobe.
11. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp zn.: III.ÚS 364/2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn.: 7Sžks/17/2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
12. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
13. Po oboznámení sa s návrhom na priznanie odkladného účinku správny súd dospel k záveru, že žalobca relevantným spôsobom neosvedčil ani jeden zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca svoj návrh podložil všeobecnými tvrdeniami o tom, že mu hrozí vznik značnej hospodárskej a finančnej škody či iného nenapraviteľného následku, avšak bez toho, aby uvádzané teoretické hrozby relevantným spôsobom osvedčil.
14. Žalobca podaný návrh podložil účtovnou závierkou za rok 2023 a daňovým priznaním k dani z príjmov právnickej osoby taktiež za rok 2023, pričom nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho aktuálnu ekonomickú situáciu týkajúcu sa roku 2024 (napríklad uvedeným aktuálneho stavu účtov, majetku spoločnosti, vývoja a súčasného stavu príjmov/tržieb, nákladov na prevádzku podniku /fixných, režijných/ pred a po prípadnej úhrade uloženej povinnosti, výšku aktuálneho úverového zaťaženia, aktuálnu skladbu pohľadávok, ako aj ďalších relevantných skutočností). Od konca roka 2023, za ktorý sú uvedené dokumenty vypracované, mohlo dôjsť ku zmene jeho finančnej situácie (žaloba ako aj návrh na priznanie odkladného účinku sú datované k 22.07.2024). Zároveň je potrebné uviesť, že účtovná závierka nie je zďaleka jediným (a už vôbec nie vyčerpávajúcim) dôkazom, ktorým je možné preukázať (osvedčiť) ekonomický stav podniku. Súd nespochybňuje, že povinnosť úhrady uloženej povinnosti bude mať finančné dopady na hospodárenie žalobcu, no z návrhu na priznanie odkladného účinku a priložených dôkazov nie je nijako osvedčená hrozba vzniku žalobcom tvrdeného likvidačného dopadu, nenávratného poškodenia celého systému financovania réžie a hospodárskej činnosti žalobcu. Takúto hrozbu by bolo možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však súdu nepreukázal.
15. Správny súd zároveň uvádza, že konštatovanie žalobcu, že nariadením výkonu daňovej exekúcie by sa stal pre svojich dodávateľov a odberateľov nedôveryhodným subjektom pre akúkoľvek spoluprácu, taktiež nebolo podložené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi a toto tvrdenie považuje súd za hypotetické. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku neuviedol, že by v danej veci bolo začaté vymáhanie rozdielu dane, resp. daňové exekučné konanie, žalobca túto iniciatívu len predpokladá. Preto, ak žalobca zakladá svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na skutočnostiach, ktoré eventuálne môžu nastať v prípade, ak dôjde k nútenému výkonu rozhodnutia, nemôže z týchto dôvodov jeho návrh obstáť ako dôvodný. Nad rámec však správny súd uvádza, že ani samotné začatie daňového exekučného konania, bez toho, aby boli osvedčené podmienky ustanovené v § 185 písm. a) SSP, nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe.
16. Ako relevantný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe bez ďalšieho neobstojí samotná skutočnosť žalobcom subjektívne vnímanej a tvrdenej nezákonnosti napadnutého a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia. Skúmanie zákonnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia je predmetom vedeného súdneho konania, ktorého výsledok sa odzrkadlí v prípadne vydanom meritórnom rozhodnutí vo veci samej. Pokiaľ by bolo len samotné tvrdenie žalobcu o ním vnímanej nezákonnosti napadnutého a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia automaticky relevantným dôvodom pre priznanie odkladného účinku, procesný inštitút upravený v § 184 a nasl. SSP by tak nebol aplikovaný výnimočne vzhľadom na okolnosti prípadu, ale de facto v každom správnom súdnom konaní, ktorého predmetom je prieskum zákonnosti rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy.
17. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil tvrdenú priamu hrozbu značnej hospodárskej či finančnej škody a ani hrozbu prípadného iného nenapraviteľného následku ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny súd v súlade s ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
18. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).