Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-36-2019.pdf
PDF · 95.53 KB
No categories available
10C/36/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: Z. C., P.. W., G.. X.X.XXXX, K. O., A. X, zastúpená: JUDr. Lenka Polák Csikyová, advokátka so sídlom v Prešove, Hlavná 137, p r o t i žalovanému: B. C., G.. XX.X.XXXX, K. O., M. K. X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto
rozhodol:
I. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo strán tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje výťažok z predaja osobného motorového vozidla Škoda super EČ O. XXX W. vo výške 3.000 Eur.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 533,05 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 30 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou z 28.8.2019 sa domáhala po rozvode manželstva so žalovaným vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva, ktorého predmetom je len výťažok z predaja osobného motorového vozidla značky Škoda Superb evidenčné č. O. XXX W., ktoré bolo zakúpené zo spoločných prostriedkov v roku 2017 za 12.000 Eur. Po rozvode ho žalovaný odpredal bez vedomia žalobkyne. Keďže nebola informovaná o kúpnej cene za toto vozidlo, vychádzajúc z inzertnej ponuky na odpredaj obdobných motorových vozidiel považovala za kúpnu cenu sumu 8.000 Eur a preto žiadala, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť jej 4.000 Eur.
2. Žalovaný potvrdil, že spomínané motorové vozidlo odpredal v marci 2019, ale uviedol, že za 3.000 Eur z dôvodu, že na motorovom vozidle bolo potrebné vykonať viaceré opravy. Žiadal však pri finančnom vyporiadaní zohľadniť sumy, ktoré zaplatil za spoločné úvery po právoplatnosti rozvodového rozsudku. Konkrétne išlo o úhradu štyroch splátok hypotekárneho úveru vo výške 961,28 Eur za obdobie od 17.12.2018 do druhej polovice marca 2019, kedy došlo k predaju spoločného bytu a tiež štyroch splátok za to isté obdobie, ktoré zaplatil žalovaný za úver vo výške 30.000 Eur mesačne po 399,33 Eur. Podobne žiadal zohľadniť úhradu sumy 840 Eur za nájomné za spoločný byt za to isté obdobie, ako aj úhradu sumy 34 Eur ako nedoplatku za elektrinu. Žalovaný uviedol tiež to, že za žalobkyňu uhradil 13.08.2019 splátku spoločnosti Home Credit Slovakia vo výške 115 Eur za úver, o ktorom nemal žiadnu vedomosť a tiež po rozvode zaplatil spoločnosti Quatro sumu 150 Eur za spotrebný tovar, ktorý užívala žalobkyňa, teda celkovo žiadal zohľadniť pri finančnom vyporiadaní sumu 3697,60 Eur, ktorú uhradil za spoločné, resp. výlučné záväzky žalobkyne.
3. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného vyslovila pochybnosť o predaji motorového vozidla, ktoré naďalej užíva žalovaný a zdôraznila, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o jeho odpredaji. Sumu 3000 Eur za auto považovala za neprimeranú, pretože aj potreba vykonania opráv (ktoré však taktiež spochybnila) nemohla spôsobiť pokles kúpnej ceny o viac ako 50 %. V prípade neodstránenia rozporov o hodnote motorového vozidla navrhla znalecké dokazovanie. Ohľadom pasív uviedla, že žalovaný preukázal len zaplatenie troch splátok dvoch spoločných úverov vo výške 961,28 Eur a 1196,85 Eur. Nesúhlasila s tým, aby sa mala podieľať na úhrade nájomného, keďže spoločný byt pre vyhrážky žalovaného musela aj s deťmi opustiť a od decembra 2018 býva u svojho otca. Poprela, že by mala záväzok voči spoločnosti Home Credit Slovakia a uviedla, že nemá vedomosť o nejakom záväzku voči spoločnosti Quatro.
4. Žalovaný v duplike zotrval na tvrdení o predaji motorového vozidla s tým, že kúpnu zmluvu a protokol o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla predloží súdu po návrate zo zahraničia. Navrhované znalecké dokazovanie nepovažoval za prípustné tvrdiac, že nemá prístup k odpredanému autu, ktoré bolo odpredané ešte v marci 2019. Prehlásil, že predloží doklady o úhrade ním tvrdených platieb najneskôr na prvom pojednávaní. Poprel, že by žalobkyňa nemohla užívať ich byt od decembra 2018, aj keď uznal, že sa z tohto bytu vysťahovala, ale k tomu došlo preto, lebo nechcela platiť náklady za elektrickú energiu a plyn. Žalovaný pritom sám tento byt prestal užívať ešte pred rozvodom, zdržiaval sa na adrese M. K. X Z. O., dôkazom čoho je jeho podanie vo veci 28P 58/18 z 19.09.2018, v ktorom oznámil súdu spomínanú adresu. Žalovaný teda napriek tomu, že spoločný byt neužíval, uhradil nájomné po 210 Eur mesačne, o čom svedčí kúpna zmluva za prevod vlastníckeho práva k bytu, ku ktorej správca bytového domu vydal potvrdenie, že na byte nie sú žiadne nedoplatky. Napokon zdôraznil, že nedoplatok za elektrickú energiu za spoločný byt vznikol ešte v roku 2018, teda v čase, keď byt užívala žalobkyňa.
5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, výsluchom žalobkyne, rozsudkom tohto súdu č.k. 30P/172/2018 - 60 zo dňa 13.12.2018, potvrdeniami Slovenskej sporiteľne a.s. o platbách žalovaného, kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 06.03.2019, výpisom z účtu žalovaného, výpisom z evidenčnej karty vozidla, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
6. Manželstvo strán trvalo od 04.06.2005 do 17.12.2018, kedy bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tohto č.k. 30P 172/2018 - 60 zo dňa 03.12.2018.
7. Medzi stranami sporu je nesporné, že predmetom vyporiadania ich BSM má byť z aktív len výťažok z predaja osobného motorového vozidla Škoda Superb EČ O. XXX W., ktoré bolo kúpené v roku 2017 za spoločné prostriedky za 12.000 EUR. Žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobkyne nepoprel, platí preto fikcia o jeho nespornosti podľa § 151 ods. 1 CSP. Uvedené motorové vozidlo žalovaný odpredal bez vedomia žalobkyne dňa 06.03.2019 za 3000 EUR, čo preukázal kúpnou zmluvou a príjmovým pokladničným dokladom. Došlo aj k zápisu zmeny držiteľa tohto motorového vozidla na kupujúcu dňa 26.05.2019, ako to vyplýva z evidenčnej karty tohto vozidla predloženej Okresným dopravným inšpektorátom v Prešove.
8. Do BSM strán pôvodne patril aj byt v O. na ulici A. XX, ktorý strany odpredali v marci 2019. Na kúpu a rekonštrukciu tohto bytu strany čerpali úvery od Slovenskej sporiteľne a.s. Išlo o hypotekárny úver vo výške 60.000 EUR a ďalší úver 30.000 EUR, ktoré sú už splatené a to z kúpnej ceny za odpredaný byt. Pri prvom úvere žalovaný uviedol, že po rozvode manželstva do predaja bytu zaplatil 4 splátky po 218,50 EUR a za poistenie úveru po 21,82 EUR mesačne. Malo by teda ísť o úhrady od decembra 2018 do marca 2019. Žalovaný ako dôkaz predložil potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s. o úhrade splátok po 218,15 Eur v dňoch 20.12.2018, 13.02.2019 a 14.03.2019 a neskôr na výzvu súdu predložil aj výpis zo svojho účtu preukazujúci spomínané 3 úhrady na transakciu s totožným číslom ako boli splátky úveru po 218,15 Eur, teda zrejme išlo o poistné zaplatené 20.12.2018 vo výške 21,82 Eur, dňa 13.02.2019 vo výške 29,82 Eur a 14.03.2019 vo výške 29,82 Eur, teda úhrne na poistnom zaplatil 81,46 Eur. Aj pri druhom úvere žalovaný tvrdil, že po rozvode zaplatil 4 splátky po 399,33 Eur, doložil však len 3 potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s. o úhrade sumy 399,33 Eur dňa 20.12.2018, 13.2.2019 a dňa 14.3.2019 na sumu 398,19 Eur.
9. Žalovaný tvrdil, že uhradil aj štvrtú splátku z oboch úverov, opäť však doložil len výpis zo svojho účtu, ktorý však korešponduje s predloženými potvrdeniami a nevyplýva z neho, že by žalovaný zaplatil aj 4 splátku - v januári 2019. .
10. Napokon žalovaný pripojil tiež potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s. o úhrade sumy 34 Eur elektrárňam dňa 13.02.2019 a sumy 115 Eur dňa 13.08.2019 spoločnosti Home Credit Slovakia. Na výzvu súdu o predloženie dokladov o úhrade ďalšej splátky zrejme za január 2019 z oboch úverov, ako aj dokladov o úhrade nájomného za byt za obdobie december 2018 až marec 2019 však nereagoval.
11. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
12. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
13. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201>.
14. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
15. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
16. Súd mal za preukázané, že žalovaný motorové vozidlo patriace do BSM strán odpredal bez súhlasu žalobkyne. V takomto prípade by išlo len o relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu s poukazom na § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý sa však považuje za platný, pokiaľ sa dotknutý účastník nedovolá jeho neplatnosti. Vyplýva to z § 40a Občianskeho zákonníka. V tomto prípade žalobkyňa relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy predmetného motorového vozidla nenamietala (túto námietku by musela realizovať vo vzťahu k obom účastníkom kúpnej zmluvy) napokon aj z jej výsluchu na pojednávaní vyplýva, že nežiadala vyporiadať predmetné motorové vozidlo (čo by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by namietala relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy), ale žiadala vyporiadať kúpnu cenu za toto motorové vozidlo, avšak nie vo výške uvedenej v zmluve, teda 3000 Eur, ale vo výške 8000 Eur, ktorá podľa jej názoru bola primeraná. Zároveň však pri svojom výsluchu potvrdila, že nemala vedomosť o technickom stave motorového vozidla v čase jeho odpredaja. Súd preto pri vyporiadaní BSM vychádzal z kúpnej ceny uvedenej v kúpnej zmluve, ktorú je potrebné považovať za platnú a ktorá preukázateľne bola aj žalovanému vyplatená vo výške 3000 EUR podľa príjmového pokladničného dokladu. Za týchto skutkových okolností preto aj pôvodne navrhované znalecké dokazovanie na preukázanie hodnoty motorového vozidla je neopodstatnené a navyše ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania žalobkyňa už tento dôkaz nežiadala.
17. Je nesporné, že celú kúpnu cenu obdržal len žalovaný. Vychádzajúc z parity podielov strán pri vyporiadaní, keďže súd nezistil žiadny dôvod pre disparitu, žalovaný by mal žalobkyni zaplatiť sumu 1500 Eur, teda 1/2 vyplatenej kúpnej ceny.
18. V rámci vyporiadania BSM sa vyporiadavajú aj spoločné záväzky oboch strán podľa zásady, že na zostatkoch spoločných úverov od momentu zániku manželstva (t.j. právoplatnosti rozvodového rozsudku) sa majú podieľať obe strany rovnakým dielom. Medzi stranami je nesporné aj to, že mali 2 spoločné úvery v Slovenskej sporiteľni a.s., ktoré boli splatené po rozvode manželstva z kúpnej ceny za
odpredaný spoločný byt, k čomu došlo v marci 2019. Žalovaný pritom preukázal, že výlučne za svoje prostriedky po rozvode manželstva zaplatil 3 splátky po 218,15 Eur a 3 po 399,33 Eur a sumu 81,46 Eur na poistnom, teda celkovo zo svojich prostriedkov na tieto úvery zaplatil 1933,96 Eur. Žalobkyňa by mu mala preto vrátiť polovicu tejto sumy, čo je 966,95 Eur. Po vzájomnom započítaní týchto pohľadávok výsledná suma, ktorú žalovaný má zaplatiť žalobkyni je 533,05 Eur (1500 - 966,95).
19. Žalovaný síce žiadal zohľadniť pri finančnom vyporiadaní aj to, že zaplatil za platby spojené s užívaním spoločného bytu za 4 mesiace od 17.12.2019 po 210 Eur mesačne, ale žiadny dôkaz a to napriek výzve súdu o tom nepredložil. Nepostačuje jeho tvrdenie o tom, že došlo k odpredaju bytu a teda žiadne dlhy na nájomnom nemohli existovať, pretože bolo potrebné preukázať, že tieto nedoplatky skutočne zaplatil žalovaný a nie prípadne tretia osoba, mohol to byť napríklad kupujúci alebo mohlo dôjsť k započítaniu vzájomných pohľadávok správcu bytového domu a vlastníkov bytu. Žalovaný teda nepredložil žiadny relevantný dôkaz o tom, že zaplatil spomínanú sumu za služby spojené s užívaním bytu ako to tvrdil.
20. Pokiaľ ide o úhradu sumy 34 Eur, žalovaný doložil len doklad o úhrade tejto sumy 13.02.2019 s tým, že išlo o platbu elektrárňam, ale nepreukázal čoho konkrétne sa táto platba týkala. Žalovaný teda nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že išlo o nedoplatok za elektrickú energiu v súvislosti s bytom na ulici Sibírskej 16, pričom žalobkyňa toto jeho tvrdenie spochybnila. Žalovaný taktiež nepreukázal čoho sa týkala jeho platba z 13.08.2019 vo výške 115 Eur spoločnosti Home Credit Slovakia. Navyše ohľadom tejto platby sám tvrdil, že by malo ísť o úver žalobkyne, o ktorom nemal informáciu (žalobkyňa však navyše tento úver poprela). Žalovaný sám pritom uznal, že tento úver nepatrí do vyporiadania BSM, čo je správne a preto v prípade, ak by aj preukázal tvrdenie o účele tejto platby, išlo by o nárok, ktorý nesúvisí s vyporiadaním BSM. V zmysle § 150 Občianskeho zákonníka možno totiž vyporiadavať len takzvané vnosy zo spoločného majetku do výlučného majetku jednej zo strán, alebo z výlučného majetku jednej zo strán do spoločného majetku. Ak teda jedna strana výlučne zo svojich prostriedkov zaplatí časť dlhu, ktorý je výlučným dlhom druhého manžela (teda nie spoločným dlhom) nemôže sa úspešne domáhať náhrady v rámci vyporiadania BSM, nakoľko ide o samostatný nárok vyplývajúci z iného právneho vzťahu. Žalovaný napokon žiadal zohľadniť jeho údajnú platbu za tovar užívaný žalobkyňou vo výške 150 EUR, o čom však nepredložil žiadny dôkaz a to dokonca ani dôkaz o úhrade tejto sumy, pričom opäť žalobkyňa jeho tvrdenie o existencii takéhoto záväzku poprela. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho tvrdeniu o úhradách za byt, o záväzku žalobkyne a o jeho úhrade vo výške 150 EUR, ako aj o tom, že suma 34 Eur sa týkala nedoplatku elektriny za spoločný byt strán a podobne nepreukázal ani platby za oba úvery za mesiac január 2019 a preto tieto ním tvrdené úhrady súd nemohol zohľadniť pri finančnom vyporiadaní BSM.
21. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené dôvody rozhodol o vyporiadaní BSM tak, že výťažok z predaja spoločného motorového vozidla vo výške 3000 Eur prikázal žalovanému, ktorý ho aj prevzal, žalovaný teda by mal žalobkyni vyplatiť polovicu tejto kúpnej ceny t.j. 1500 Eur, zároveň žalobkyňa by mala žalovanému vrátiť polovicu súm, ktoré žalovaný zaplatil ako splátky úveru po rozvode manželstva v úhrnnej výške 1933,9 EUR, z čoho polovica je 966,95 Eur, takže po vzájomnom započítaní týchto pohľadávok výsledná suma, ktorú žalovaný má zaplatiť žalobkyni za účelom finančného vyrovnania je 533,05 EUR.
22. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania, tie mala len žalobkyňa, ktorá žiadala, aby bola predvolaná svedkyňa Harčárová, ktorá mala potvrdiť to, že žalobkyňa spoločný byt strán musela opustiť v dôsledku vyhrážok zo strany žalovaného. Vzhľadom na prijatý právny záver súdu o nepreukázaní dôvodnosti uplatnenia tohto nároku zo strany žalovaného, súd tento navrhnutý dôkaz nevykonal, pretože ho považuje za irelevantný.
23. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Keďže žiadna zo strán nebola v spore úspešná, nevznikol jej ani nárok na náhradu trov konania.
24. O zaplatení súdneho poplatku za vyporiadanie BSM bolo rozhodnuté podľa § 2 ods. 1 písm. b/ a § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Jeho výška vyplýva z položky 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov a predstavuje 3% z aktív vyporiadavaného majetku, v danom prípade 3 % zo sumy 3000 Eur, čo je 90 Eur. Tento poplatok by však mali zaplatiť obe strany, avšak vzhľadom na
skutočnosť, že žalobkyňa je oslobodená od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.) súd zaviazal žalovaného len na zaplatenie pomernej časti tohto súdneho poplatku v rozsahu jednej polovice.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.