Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-80-2020.pdf
PDF · 100.36 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-19P/80/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd F. - okolie samosudkyňou E.. C. D. v právnej veci manželov U. S., rodenej F., nar.XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, J., právne zast. E.. G. U., advokátkou, so sídlom na R. I XXX/X vo Y. nad V. a L. S., nar.XX.X.XXXX, bytom M. pod P. XXX/XX, F., v konaní o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému G. S., nar.XX.X.XXXX, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom I. práce, sociálnych vecí a rodiny F., takto
rozhodol:
H. manželov U. S., rodenej F. a L. S., uzavreté dňa XX.X.XXXX v F., zapísané v knihe manželstiev H. úradu F. IV, vo zväzku 8, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX sa r o z v á d z a .
Z v e r u j e maloletého G. S., nar.XX.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. S. rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
S. je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého G. sumou XXX U. mesačne, vždy do XX.dňa v každom mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Po d o h o d e rodičov sa styk otca s maloletým G. neupravuje.
B. z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. J. konania je rozvod manželstva a úprava pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.
2. X., manželka, návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s manželom, z dôvodu, že v manželstve vzájomné citové, intímne, spoločenské a hospodárske odcudzenie manželov spôsobilo hlboký, trvalý a nezvratný rozvrat manželstva. H. už nemá záujem za žiadnych okolností obnoviť spolužitie s manželom a preto na rozvode manželstva trvá. V prípade rozvodu manželstva, navrhla manželka, matka maloletého G. S., zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, navrhla určiť výživné zo strany otca ako povinného rodiča k maloletému G. vo výške XXX U. mesačne a styk otca s maloletým G. navrhla neurčovať. V priebehu konania navrhla určiť vyživovaciu povinnosť zo strany otca na maloletého G. v sume XXX U. mesačne a tiež navrhovala upraviť styk otca s maloletým G. v bežnom roku, neskôr súhlasila, aby sa styk s maloletým neupravoval.
3. H. sa k podanému návrhu manželky písomne nevyjadril, na pojednávaní, uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, v priebehu konania následne uviedol, že s rozvodom súhlasí. V prípade rozvodu najskôr uviedol, že nesúhlasí so zverením maloletého G. do osobnej starostlivosti matky, neskôr uviedol, že s týmto zverením súhlasí. S návrhom matky na určenie výživného nesúhlasil, navrhol určiť
výživné na maloletého G. vo výške XX U. mesačne. S. vyslovil súhlas s tým, že styk otca s maloletým G. nie je potrebné upravovať.
4. F. opatrovník navrhol v prípade rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa, zveriť maloletého G. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, určiť primerané výživné zo strany otca ako povinného rodiča a styk otca s maloletým G. navrhol neupravovať, podľa vyjadrenia oboch rodičov, aj s poukazom na vek maloletého.
5. R. vykonal dokazovanie výsluchom manželov, výsluchom maloletého G., svedeckými výpoveďami svedkov A.. H. D. a A.. F. S., oboznámením sobášneho listu manželov, rodného listu maloletého G., oboznámil sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento stav vo veci:
6. I. konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. S. majú slovenskú národnosť a sú štátnymi občanmi SR, u oboch sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva účastníkov pochádza maloletý G. S., nar.XX.X.XXXX a plnoletí F. S., nar.XX.XX.XXXX a R. S., nar.X.X.XXXX. J. spoločné bydlisko mali účastníci v obci J..
7. X., manželka vo svojom vyjadrení uviedla, že manželstvo s manželom uzavreli po približne dvojročnej predmanželskej známosti, z lásky. H. nežijú v spoločnej domácnosti približne po dobu X rokov, od tej doby spoločne nehospodária, ani spolu nežijú intímne. J. manželky problémy v manželstve boli kvôli neverám zo strany manžela a kvôli manželovým dlhom. H. uviedla, že svojho manžela už neľúbi a nemá záujem spolužitie s ním obnoviť. X. záujem ani riešiť ich partnerskú a manželskú krízu. Na podanom návrhu na rozvod zotrvala.
8. H. vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že manželka klame, on jej neverný nebol, bližšie sa k tomu, že prečo s rozvodom nesúhlasí, nevyjadrovať nechcel. X. na ďalšom pojednávaní už uviedol, že s rozvodom súhlasí.
9. J. § 23 ods. X B. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
XX. J. § X3 ods. 2 B. o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. R. pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
XX. J. § 2X ods. 3 B. o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a XX B.. o rodine.
XX. V danom prípade súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené v dôsledku odcudzenia sa manželov a ich manželské spolužitie už neplní svoj účel. K. manželstva, ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je výsledkom rôznych príčin, ktoré sa ovplyvňujú a dlhodobo v manželstve manželov pretrvávajú. H. dlhodobo spolu nežijú ani nehospodária, manželstvo je iba formálne. H. s rozvodom manželstva vyslovil súhlas. C. jeden z manželov neprejavil žiadny záujem o obnovu spolužitia. J. súd dospel k záveru, že manželstvo manželov je trvalo a hlboko rozvrátené a takto ho rozviedol.
XX. J. § 24 ods. X B. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. R. určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
XX. J. § X4 od. 2 B. o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
XX. J. § 24 ods. X B. o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. G. musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
XX. J. § 2X ods. 4 B. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. R. dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
XX. J. § 25 ods. X B. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
XX. J. § X5 ods. 2 B. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
XX. Na pojednávaní konanom X.X.XXXX každý z rodičov maloletého G. prezentoval odlišnú predstavu o forme starostlivosti o maloletého G.. H. žiadala zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti, ktorú aj dlhodobo fakticky vykonáva, otec uviedol, že sa mal maloletý G. vyjadriť tak, že chce bývať s otcom. Za účelom zistenia skutočne prejaveného názoru maloletého dieťaťa, s poukazom na vek maloletého G., súd uskutočnil výsluch maloletého G. na súde, za prítomnosti kolíznej opatrovníčky, bez prítomnosti rodičov. H. G. vyjadril súdu jasne a zreteľne, že chce ostať v starostlivosti matky, s otcom sa chce stretávať podľa vlastného režimu, ktorý aj má zaužívaný. Má vytvorený dobrý vzťah s oboma rodičmi a chce, aby to takto bolo aj naďalej. S. maloletého následne súdu uviedol, že súhlasí so zverením maloletého G. do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode manželov, ako aj s neupravovaním styku s maloletým G..
XX. R. dospel k záveru, že je potrebné zveriť maloletého G. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, čo zodpovedá aj faktickému stavu v rodine, matka dlhodobo zabezpečuje starostlivosť o maloletého G., v starostlivosti matky o maloletého neboli pri šetrení pomerov v rodine nedostatky zistené. H. G. domácnosť matky považuje za svoj domov, kde aj chce ďalej ostať bývať. B. maloletého G. do osobnej starostlivosti matky je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
XX. R. autoritatívne rozhodol o vyživovacej povinnosti otca k maloletému G. na čas po rozvode, nakoľko rodičia dieťaťa, matka aj otec mali o výške výživného zo strany otca ako povinného rodiča rozdielne predstavy.
XX. J. § 62 ods. X B. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
XX. J. § 6X ods. 2 B. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. G. má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
XX. J. § 62 ods.X B. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške XX% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
XX. J. § 62 ods. X zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
XX. J. § 62 ods. X B. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. J. skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
XX. J. § 75 ods.X B. o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
XX. H. maloletého G. žije na adrese trvalého bydliska, v rodinnom dome, ktorý je výlučnom vlastníctve plnoletého F. S.. V domácnosti aktuálne matka býva s maloletým synom G. a plnoletým synom R., nakoľko plnoletý F. po ukončení vysokej školy žije a pracuje v O. republike. H. od mája XXXX pracuje v spoločnosti O. Z., s.r.o., S., kde má uzavretý trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú, pracuje v prevádzke R. L. v F., ako pomocná sila v kuchyni, svoj netto príjem z pracovnej činnosti uviedla vo výške XXX U. mesačne. H. v období od októbra XXXX do mája XXXX bola nezamestnaná, z dôvodu pandemických opatrení spoločnosti. S. príjmu z práce matka poberá rodinné prídavky na dve deti. Od roku XXXX poberá invalidný dôchodok vo výške XXX U. mesačne a tiež príspevok z nadácie G. anjel vo výške XXX U. mesačne. A. príjem matka nemá, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. H. uhrádza náklady na bývanie - elektrina, voda, plyn, internet a TV vo výške XXX U. mesačne, platí splátku hypotekárneho úveru vo výške XXX U. mesačne, splátky spotrebných úverov vo výškach XXX U. a XXX U. mesačne. X. na cestovanie do práce uviedla vo výške XX U. mesačne R., XX U. mesačne H.. J. si poplatok na mobilný telefón vo výške XX U. mesačne. Na stravu do domácnosti uviedla výške približne XXX U. mesačne.
XX. H. G. je žiakom X.ročníka na R. v F. Y.. M. náklady matka uviedla vo výške H. a R. približne XX U. mesačne. H. mala zvýšené výdaje na začiatku školského roka v súvislosti s poplatkami do školy pre maloletého A. XX U., B. XX U., matka maloletému zabezpečuje stravu, oblečenie, obuv, športové oblečenie na futbal a dáva mu vreckové. H. G. je zdravý.
XX. J. vyjadrenia matky otec na výživu maloletého G. finančne matke neprispieval, resp. od nariadenia neodkladného opatrenia prispel rôznymi platbami ako XX U., XX U. alebo XX U. mesačne. H. G. sa s otcom stretáva, pravidelne, maloletý zvykne chodiť k otcovi, matka uviedla, že má vedomosti, že mu otec napríklad dal vreckové alebo ho vzal na obed.
XX. S. maloletého G. býva na adrese trvalého bydliska, v dvojizbovom byte, ktorý patrí otcovej priateľke H. D.. V domácnosti žije otec s priateľkou a jej maloletou dcérou Z.. S. je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, naposledy bol zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce ako obsluha na čerpacej stanici, uviedol, že na skončení pracovného pomeru sa so zamestnávateľom dohodol. J. z tejto pracovnej činnosti uviedol vo výške XXX U. mesačne. S. má ukončené úplné stredoškolské vzdelanie, s maturitou. N., že do roku XXXX pracoval ako R., v oblasti poisťovníctva a bankovníctva, bol právoplatne odsúdený za trestný čin podvodu, od roku XXXX do roku XXXX bol vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený N., že si privyrába brigádnicky, živí ho priateľka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. R. neuviedol žiadne zdravotné problémy. Na pojednávaní uviedol, že nie je pravdou, žeby pracoval ako taxikár, ako to uvádza matka maloletého.
XX. Z vyjadrenia I. v F. vyplýva, že otec maloletého dieťaťa bol vedený v evidencii nezamestnaných od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, následne bol z evidencie vyradený, evidovaný je opätovne od X.X.XXXX doposiaľ.
XX. Z vyjadrenia I. a I. J. vyplýva, že otec maloletého sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Za túto dobu bol zaradený do pracovnej činnosti a jeho príjem a jeho čistý mesačný príjem sa pohyboval od XX U. mesačne do XXX U. mesačne.
XX. Z potvrdenia o príjme otca od zamestnávateľa B. R. vyplýva, že v mesiacoch X/XXXX až X/XXXX mal otec čistý príjem vo výškach XXX U., XXX U., XXX U., XXX U.. B. súdu uviedol, že pracovný pomer bol ukončený dohodou a odstupné nebolo platené.
XX. Na návrh matky súd v konaní vypočul svedkov A.. D. a A.. F. S.. Z výpovede H. D. vyplynulo, že s otcom maloletého býva približne od decembra XXXX, pracuje ako ekonómka v spoločnosti H., s.r.o. v G. pri P. s príjmom približne X.XXX U. mesačne brutto. H. aj živnosť v oblasti taxislužby, ktorú zrušila v júni XXXX, príjem zo živnosti za dva mesiace uviedla vo výške približne X.XXX U.. N., že pracovala ako
taxikárka po pracovnej dobe, počas svojho voľna, brigádnikov na výkon tejto práce nemala, uviedla, že otec dieťaťa túto prácu nevykonával.
XX. J. syn účastníkov konania A.. F. S. vo svojej výpovedi uviedol, že domácnosť, kde býval s matkou, vždy viedla a starala sa matka, spolu s bratom R. jej finančne pomáhali. N. tiež, že o otcovi má nepriame informácie, že vykonáva prácu taxikára, čo mu mal otec dávnejšie spomenúť pri spoločnom stretnutí, bližšie sa k tomu vyjadriť nevedel.
XX. J. určení výšky výživného pre maloletého G. súd vychádzal z schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov, prihliadol na to, kto z rodičov a v akej miere sa o maloletého osobne stará, ako aj z odôvodnených potrieb maloletého G.. H. odôvodnené potreby dieťaťa patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie) aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t.j. sú to všetky nevyhnutné potreby, ktoré v súčasnosti vyžaduje život kultúrneho človeka. S. potreby dieťaťa sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. S. potreby dieťaťa v určitom veku a stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, ak netvoria špecifiká napríklad v prípade zhoršeného zdravotného stavu, alebo zvýšených výdajov napríklad na nadštandardné vzdelávanie, či vrcholový šport, sú to všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. R. je potrebné dokazovať výdaje, ktoré rámec bežných potrieb vybočujú.
XX. Y. pre maloletého G. určil súd primerane možnostiam a schopnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám dieťaťa s poukazom na jeho vek, zdravotný stav a ďalšie odôvodnené potreby. Y. má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku či majetkového prospechu. K. prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý berie na seba povinný rodič. J. určení výživného bude teda rozhodujúci príjem, ktorý by mohol rodič reálne dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality príjmu má prednosť pred princípom fakticity príjmu, ak sa príjem, ktorý prezentuje povinný rodič javí ako nepravdepodobný a je povinnosťou súdu prihliadať na celkové majetkové pomery povinného rodiča a na tzv. potencionalitu príjmu povinného rodiča. S. väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie potencionálnej životnej úrovne povinného rodiča, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj finančnými nárokmi na uspokojovanie potrieb povinného rodiča. F. povinný rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu je povinný si usporiadať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby nebola ohrozená vyživovacia povinnosť maloletého dieťaťa.
XX. R. zhodnotil príjem otca podľa vyššie opísanej potencionality príjmov povinného rodiča. Je vysoko nepravdepodobné, žeby otec, s ukončeným úplným stredoškolským vzdelaním, so svojimi možnosťami a schopnosťami, s podmienkami na trhu práce, nemal žiadny mesačný príjem, tak, ako to deklaroval vo svojom vyjadrení, pričom bol schopný od marca XXXX do júna XXXX pracovať na základe dohody o vykonaní práce. X. si však oficiálne ďalšie zamestnanie nenašiel, aj keď mu v tom nebránili žiadne objektívne okolnosti, sám vo vyjadrení uviedol, že ho živí jeho priateľka a jeho príbuzní majú informácie, že si zarába neoficiálne ako taxikár. J. je súd názoru, že otec, ktorý je zdravý a nezabezpečuje starostlivosť o odkázanú osobu, by si mohol nájsť primeranú a vhodnú prácu, ktorou by si vedel zabezpečiť svoj pravidelný mesačný príjem. X. okrem maloletého G. nemá otec iné vyživovacie povinnosti.
XX. Y. k všetkým vyššie odôvodneným skutočnostiam, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
XX. Podľa ust. § 52 CMP súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d/konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
U p o z o r n e n i e : Podľa § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Podľa odseku 2 manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
V Košiciach, 8.9.2021
JUDr. Andrea Gazdagová s u d k y ň a
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Múčková