Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Sf-3-2024.pdf
PDF · 221.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BB-23S/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša v právnej veci žalobcu: JS trade Slovakia, spol. s.r.o., so sídlom: SNP 150, 962 01 Zvolenská Slatina, IČO: 36 021 580, právne zast.: Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom: Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102752301/2019 zo dňa 28. novembra 2019, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2017. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 100180997/2019 zo dňa 15.01.2019, ktorý spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 100181524/2019 zo dňa 15.01.2019 doručil žalobcovi dňa 17.01.2019, čím bola v zmysle ustanovenia § 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“) daňová kontrola ukončená. Dňa 04.03.2019 žalobca správcovi dane elektronicky doručil Vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole a dňa 03.05.2019 sa uskutočnilo ústne pojednávanie o prerokovaní pripomienok uvedených v písomnom vyjadrení k protokolu za prítomnosti splnomocneného zástupcu a konateľa žalobcu, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101035411/2019 zo dňa 03.05.2019.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 101229060/2019 zo dňa 16.05.2019 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 33 227,20 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2017, a tým nepriznal v daňovom priznaní žalobcom uplatnený nadmerný odpočet v sume 24 838,38 Eur a vyrubil daň v sume 8 388,82 Eur. V odôvodnení správca dane uviedol, že žalobca si za zdaňovacie obdobie január 2017 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty
v celkovej sume 33 227,20 Eur za nákup kryštálového cukru, balenie 25 kg, 50 kg, alebo BIG-BAG, od dodávateľa FRUIT FOOD, s.r.o., Vyšehradská 12, 851 06 Bratislava, IČO:36305502, DIČ:2020114888, IČ DPH:SK2020114888 (ďalej len „FRUIT FOOD, s.r.o.“) z dodávateľských faktúr: č. 170105001 zo dňa 05.01.2017; č. 170116006 zo dňa 16.01.2017; č. 170117007 zo dňa 17.01.2017; č. 170118010 zo dňa 18.01.2017; č. 170118009 zo dňa 18.01.2017; č. 170123016 zo dňa 23.01.2017; č. 170123018 zo dňa 23.01.2017; č. 170124019 zo dňa 24.01.2017; č. 170124021 zo dňa 24.01.2017; č. 170125023 zo dňa 25.01.2017; č. 170125024 zo dňa 25.01.2017 a č. 170134029 zo dňa 31.01.2017, základ dane v celkovej sume 166 136,00 Eur, DPH 20% v celkovej sume 33 227,20 Eur, cena celkom 199 363,20 Eur. Správca dane v daňovej kontrole na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v spolupráci s ďalšími tuzemskými spoločnosťami FRUIT FOOD, s.r.o. a Forceps, s.r.o., ako aj so spoločnosťami v Českej republike (ČR) a v Poľskej republike (PL) vytvorili dva fakturačné reťazce: 1. reťazec: Forceps s.r.o., SR › FRUIT FOOD, s.r.o., SR › JS trade Slovakia, spol. s r.o., SR (žalobca) › (A. B., Kietrz, PL alebo Katolik sp., Kietrz, PL alebo Katolik Group sp. z.o.o. Kietrz) 2. reťazec: (IGS Trading, ČR alebo INtoME group, ČR) › FRUIT FOOD, s.r.o., SR › JS trade Slovakia, spol. s r.o., SR (žalobca) ›( A. B., Kietrz, PL alebo Katolik sp., Kietrz, PL alebo Katolik Group sp. z.o.o., PL) Správca dane preveril spoločnosti v uvedených reťazcoch a vykonaným dokazovaním v daňovej kontrole zistil také skutočnosti a dôkazy, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca sa zúčastnil konania, ktoré vykazuje znaky podvodného konania na dani z pridanej hodnoty. Druhostupňové administratívne rozhodnutie
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím č. 102752301/2019 zo dňa 28.11.2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol zistený skutkový stav, skutočnosti, na základe ktorých dospel k záverom o existencii daňového podvodu a vyhodnotenie, že žalobca sa zúčastnil konania vykazujúceho znaky daňového podvodu, pričom vedel, resp. mal vedieť, že sa zúčastňuje daňového podvodu.
4. V odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane dokázal, že prvý fakturačný reťazec, v ktorom si FRUIT FOOD, s.r.o. odpočítal daň z faktúr z nákupu tovaru od spoločnosti Forceps, s.r.o., bol vytvorený úmyselne, za účelom zmariť správcovi dane možnosť preverenia reálnosti dodania tovaru a pôvodu tovaru, pričom cieľom vytvorenia tohto reťazca bolo získanie daňového zvýhodnenia – odpočítanie dane a následné uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tohto tovaru odberateľovi do iného členského štátu EÚ. Výsledkom jeho konania bol vykázaný nadmerný odpočet v zdaňovacom období január 2017. Žalovaný uviedol, že žalobca bol posledným článkom reťazca v tuzemsku. Zároveň uviedol, že žalobca získal daňové zvýhodnenie tak, že dodávateľ žalobcu – spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o. síce podala daňové priznanie, ale uviedla v ňom nízku daňovú povinnosť (211,05 Eur) pri vysokom obrate (521 495,21 Eur), vysokom nadobudnutí tovaru (508 557,57 Eur) a vysokom celkovom odpočítaní dane (zo základu dane 1 028 997,60 Eur). Následné konanie spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o. (zánik spoločnosti zlúčením od 11.02.2017 a skutočnosti o konaní osôb za túto spoločnosť) a nepredloženie účtovníctva, boli dôkazmi o tom, že takéto konanie zabránilo správcovi dane zistiť reálnosť údajov v podanom daňovom priznaní spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o.. Táto spoločnosť uviedla do daňového priznania také odpočítanie dane, ktoré nemalo reálny základ, a tým eliminovala svoju daňovú povinnosť aj vo vzťahu k odpočítaniu dane u žalobcu.
5. Žalovaný ďalej uviedol, že pri druhom fakturačnom reťazci, do ktorého boli zapojení českí dodávatelia IGS Trading, s.r.o. Oldřichovce, Třínec a INtoME group, s.r.o. na Kozačce, Vinohrady, Praha, správca dane dokázal, že tento fakturačný reťazec spoločnosti bol vytvorený tiež úmyselne a účelovo, a cieľom jeho vytvorenia bolo získanie daňového zvýhodnenia, ktorým bolo odpočítanie dane u žalobcu. Následne bolo uplatnené oslobodenie od dane pri dodaní tovaru odberateľovi do iného členského štátu EÚ, výsledkom čoho bol vykázaný nadmerný odpočet v zdaňovacom období január 2017, pričom žalobca bol posledným článkom reťazca v tuzemsku. Žalovaný uviedol, že pokiaľ by platiteľ nakúpil tovar priamo od dodávateľov z iných členských štátov EÚ, musel by priznať daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku (§ 11, § 69 ods. 6 zákona o DPH) a mohol by si následne odpočítať daň pri splnení zákonných podmienok (§ 49 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona o DPH). Keďže však nakúpil tovar od tuzemského dodávateľa FRUIT FOOD, s.r.o., tak nemusel priznať daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku, pričom si mohol odpočítať daň. Takýmto konaním získal neoprávnené daňové zvýhodnenie.
6. Podľa žalovaného, správca dane správne vyhodnotil, že žalobca síce splnil formálne požiadavky pre odpočítanie dane z predmetných faktúr podľa § 49 a § 51 zákona o DPH, ale dôkazmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia správcu dane dokázal, že mu nebolo priznané právo odpočítať si daň na základe predmetných faktúr z dôvodu, že mal, resp. mohol vedieť o tom, že sa zapojil do daňového podvodu, ktorý spáchal dodávateľ FRUIT FOOD, s.r.o., uvedený na predmetných faktúrach.
7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že správca dane z informačného systému Finančnej správy SR (Úradný záznam č. 102188129/2018 z 07.11.2018) zistil, že spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o. nemala v roku 2016 a 2017 deklarovaných žiadnych zamestnancov, nevykázala žiadny obchodný alebo investičný majetok a nepodala žiadny účtovný výkaz, ani žiadne daňové priznanie k DPPO, ani k dani z motorových vozidiel.
8. Miestnym zisťovaním bolo preverované sídlo spoločnosti NEXU, s.r.o. (právny nástupca spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o.) a bolo zistené, že sídlo tejto spoločnosti bolo fiktívne, spoločnosť na adrese uvedenej v Obchodnom registri reálne nesídlila, adresa spoločnosti bola bytový dom, spoločnosť nemala označené sídlo ani zvonček. Jediným spoločníkom a aj štatutárnym zástupcom tejto spoločnosti bol od 13.06.2014 C. B., bytom sady D. E. F. XX/XX, XXX XX G. H. (Úradný záznam č. 102183284/2018 z 18.04.2017). Správca dane pri inom konaní zistil (Zápisnica č. 9311401/5/3329034/2014/FieL z 08.07.2014), že konateľ spoločnosti C. B. ani nevedel o tom, že by bol konateľom alebo spoločníkom spoločnosti NEXU, s.r.o., nemal o nej žiadne doklady, iba podpisoval doklady, ktoré mu boli dávané k podpisu, nevedel kde spoločnosť má skutočné sídlo, ani akú činnosť vykonávala, nepoveril žiadnu osobu, aby zastupovala spoločnosť NEXU, s.r.o.. Osoba konateľa C. B. bola teda osobou, ktorá mohla konať za úplatu alebo bola osobou v tiesni, alebo osobou so zníženou rozumovou vyspelosťou, ktorá si dostatočne neuvedomuje právne dôsledky svojho konania, keď prevzala na seba obchodné podiely spoločnosti. Táto osoba sa stala v uvedenej obchodnej spoločnosti jediným spoločníkom a konateľom, nemala však vôľu pokračovať v podnikaní spoločnosti.
9. V zmysle notárskej zápisnice N 11/2017 spísanej dňa 12.01.2017 o zlúčení obchodnej spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o. do právneho nástupcu NEXU, s.r.o. za prítomnosti konateľa spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o. H. B. a konateľa spoločnosti NEXU C. B., bolo uvedené, že deň 12.01.2017 je dňom, od ktorého sa úkony zanikajúcej obchodnej spoločnosti považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej obchodnej spoločnosti.
10. Správca dane zaslal predvolanie na ústne pojednávanie svedkovi H. B., ktorý zaslal písomné vyjadrenie k činnosti spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o. H. B. bol konateľom spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o. od 20.05.2016 do 10.02.2017. Svedok H. B. v zmysle § 25 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov využil svoje právo nevypovedať, a to z dôvodu, že už nebol konateľom spoločnosti, a teda nemal k dispozícii žiadne doklady týkajúce sa spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o., len slovne bez bližšieho vysvetlenia, potvrdil obchody so žalobcom. Uvedený svedok teda odmietol vypovedať, neposkytol žiadne dôkazy potvrdzujúce a preukazujúce ekonomickú činnosť spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o., neposkytol žiadne informácie k ďalším skutočnostiam a skutkovým okolnostiam, týkajúcim sa spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o., ktorej bol štatutárom v období od 20.05.2015 do 10.02.2017, teda v čase realizácie preverovaných obchodov so žalobcom.
11. Z odpovedí na MVI vo veci preverenia prepravy tovaru sa nepotvrdila preprava na účet deklarovaného dodávateľa – spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o., ani zabezpečovanie prepravy tovaru takouto obchodnou spoločnosťou. Z prijatej odpovede na žiadosti o MVI a zo zaslaných CMR, zmlúv o preprave a záznamov o prevádzke vozidla v prílohe odpovedí vyplýva, že nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že tovar dovezený z Chorvátska, Českej republiky na Slovensko patril žalobcovi (t. j. že by bol vlastníkom tovaru) alebo, že by s ním mohol žalobca nakladať ako vlastník, pričom konateľ spoločnosti, C. I., uviedol, že tovar nevidel, bol iba fakturovaný. Rovnako bolo preukázané, že ani kontrolovaný daňový subjekt - žalobca ani deklarovaná dodávateľská spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o., neboli ukladateľom v skladoch na adresách uvedených ako miesto vykládky na obdržaných dokladoch CMR, ani na týchto miestach nemohli tovar prevziať. Počas prepravy tovarom disponoval dodávateľ z iného členského štátu EÚ a nie žalobca ani spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o..
12. Tiež bolo zistené, že spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o. bola od 11.02.2017 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra z dôvodu zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť NEXU, s.r.o., Dr.
I. Markoviča 2083/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36245402 (právny nástupca 25 zaniknutých spoločností), ktorej konateľ C. B. ani nevedel o tom, že je konateľom alebo spoločníkom spoločnosti NEXU, s.r.o., nemal o nej žiadne doklady, iba podpisoval doklady, ktoré sú mu dávané k podpisu, nevedel kde spoločnosť má skutočné sídlo, ani akú činnosť vykonávala, nepoveril žiadnu osobu, aby zastupovala spoločnosť NEXU, s.r.o.
13. Na základe uvedených podporných dôkazov správca dane (s čím sa stotožnil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí) vyhodnotil, že spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o. v roku 2017, teda aj v kontrolovanom období január 2017, nevykonávala riadne ekonomickú činnosť a zdaniteľné obchody, ku ktorým boli vystavené predmetné dodávateľské faktúry, z ktorých si žalobca uplatnil sporné odpočítanie dane z pridanej hodnoty, neboli reálne uskutočnené tak, ako deklarujú. Predmetné faktúry boli vystavené účelovo, len z dôvodu deklarovania zdaniteľných obchodov.
14. Ohľadom spoločnosti spoločnosť Forceps, s.r.o. (subdodávateľ fakturovaného tovaru v prvom dodávateľskom reťazci) uviedol, že podľa zistených podkladov správcu dane podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za január 2017, február 2017, marec 2017, apríl 2017 a máj 2017, v ktorom vykázala vysoké obraty v tuzemsku a nízke vlastné daňové povinnosti. Tiež zistil, že v krátkom časovom slede za sebou sa spoločnosť Forceps s.r.o. dňom 07.07.2017 zlúčila so spoločnosťou SG GRESA s.r.o. so sídlom Dr. I. Markoviča 2083/1, Nové Mesto nad Váhom, pričom spoločnosť SG GRESA s.r.o. dňa 09.09.2017 bola dobrovoľná vymazaná a zlúčená so spoločnosťou ICHTIA s.r.o. so sídlom J. Jesenského 1892/11, Bánovce nad Bebravou, a spoločnosť ICHTIA, s.r.o. dňa 28.10.2017 súd ex offo vymazal z úradnej moci.
15. Z podkladov informačného systému ISFS-SD a z vykonaného dožiadania na spoločnosť ICHTIA s.r.o. bolo zistené, že konateľmi spoločnosti SG GRESA s.r.o. boli osoba bezdomovca C. B. (Úradný záznam č. 101783580/2017 z 17.08.2017) a osoba bezdomovkyne J. K. (Úradný záznam č. 102270484/2018 z 16.11.2018).
16. Podľa výpisu z obchodného registra bol konateľom spoločnosti Forceps s.r.o. od 01.02.2017 do 06.07.2017 občan Bulharskej republiky L. B., bytom A. H. X, M. XXXX. Podľa doručenej odpovede na žiadosť o MVI z Bulharska – však osoba L. B. s uvedeným menom, dátumom narodenia a uvedeným dokladom totožnosti, neexistovala. Správca dane zaslal výzvu na Notársky úrad C. K. N., Bratislava za účelom preverenia reálnosti vykonania osvedčenia o pravosti podpisu č. O 12691/2017 zo dňa 29.06.2017 a podľa odpovede Notárskeho úradu bolo zistené, že podpis osoby L. B. nebol na notárskom úrade osvedčený, z pečiatky na osvedčovacej doložke, ktorej fotokópia bola zaslaná je na prvý pohľad zrejmé, že okrúhla pečiatka so štátnym znakom nespĺňa rozmery v súlade s § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 324/2015 o Kancelárskom poriadku pre notárov. Predmetné overenie pravosti podpisu sa nenachádzalo v registri osvedčených podpisov, pretože k osvedčeniu nedošlo. A to, že sa jedná o zahraničnú osobu nemá vplyv na vyhľadávanie, pretože vo vyhľadávacích kritériách je možné zadať označenie zahraničná osoba, a vtedy sa nepožaduje rodné číslo.
17. Správca dane zistil tiež ďalšie skutočnosti, a to, že spoločnosť Forceps, s.r.o. nepredložila miestne príslušnému správcovi dane účtovníctvo (ani za kontrolované zdaňovacie obdobie), čím neumožnila správcovi dane preveriť správne uplatnenie a odvod DPH v preverovanom prípade. V kontexte judikatúry Súdneho dvora EÚ tak správca dane, ako aj žalovaný, dospeli k záveru, že spoločnosť Forceps s.r.o. sa ako platiteľ DPH dopustila daňového podvodu.
18. Tiež bolo správcom dane zistené, že v rozhodnom období realizácie preverovaných obchodov v januári 2017 v spoločnosti Forceps s.r.o. bola O. P. jedinou spoločníčkou (od 25.11.2016, do dobrovoľného výmazu spoločnosti z registra dňa 07.07.2017) a jedinou konateľkou (od 25.11.2016 do 09.02.2017). Správca dane z verejne prístupných zdrojov získal informáciu o tom, že Okresný súd Zvolen vykonal obžalobu uvedenej osoby z podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 249/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov, čo správca dane vyhodnotil ako podporný dôkaz, ktorým spochybnil riadne podnikanie spoločnosti Forceps, s.r.o. v kontrolovanom období, pretože táto spoločnosť bola riadená osobou, ktorá mala byť obžalovaná z podvodu.
19. Ďalej správca dane zistil, že spoločnosť Forceps, s.r.o. dňa 07.07.2017 zanikla zlúčením so spoločnosťou SG GRESA s.r.o. a spoločnosť SG GRESA s.r.o. v krátkom čase dňa 09.09.2017 zanikla
zlúčením so spoločnosťou ICHTIA s.r.o. a spoločnosť ICHTIA s.r.o. ako právny nástupca zaniknutej spoločnosti Forceps, s.r.o., nepredložila správcovi dane účtovníctvo a dňa 28.10.2017 bola ex offo vymazaná.
20. Uvedené zistenia vyhodnotil správca dane ako podporný dôkaz toho, že konanie spoločnosti Forceps s.r.o. v kontrolovanom období nevykazovalo znaky riadne vykonávanej ekonomickej činnosti a táto spoločnosť účelovo zanikla, ako v krátkom časovom slede za sebou následne aj jej právny nástupcovia, čím znemožnili správcovi dane preveriť priznanie a odvod dane z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu z deklarovaného obchodu s cukrom, ako aj reálne dodanie preverovaného tovaru – kryštálového cukru ďalšiemu odberateľovi vo fakturačnom reťazci FRUIT FOOD s.r.o., ktorý bol priamym dodávateľom cukru pre žalobcu.
Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body
21. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, ich zrušenia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
22. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že správca dane počas daňovej kontroly relevantne a zákonne nijak nepreukázal, žeby žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa svojim konaním zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Ďalej uviedol, že doteraz len v jednom prípade pred tromi rokmi uskutočnil obchod tak, že vo veľkých množstvách nakúpil cukor a následne ho bez spracovania predal, pričom žalovaný ako aj daňový úrad na základe toho dospeli k nesprávnemu záveru, a to, že preverované zdaniteľné obchody s deklarovaným dodávateľom FRUIT FOOD, s.r.o. a deklarovanými odberateľmi v Poľsku neboli pre žalobcu obvyklé a vymykali sa bežnej hlavnej činnosti žalobcu, a práve v takomto prípade mal byť žalobca obozretný a mal si dôsledne preveriť všetky skutočnosti, týkajúce sa dodávateľa aj odberateľov. Argumentácia, že žalobca si mal spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o., ktorú našiel na internete, aj ďalej preverovať, z ničoho nevyplýva, pričom v rámci všetkých oficiálnych registrov bola spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o. vedená ako riadny a spoľahlivý partner, mala registráciu DPH. Uviedol, že tovar bežne môže priamo od dodávateľa, prípadne až výrobu ísť priamo k odberateľovi bez toho, aby musel byť vyskladnený u daňového subjektu, prípadne dodávateľov, ktorý v danom obchodnom reťazci vystupujú.
23. Žalobca ďalej uviedol, že zakúpený tovar nebol vykladaný ani skladovaný v ich spoločnosti, pričom túto skutočnosť potvrdil aj štatutárny orgán dodávateľa, a to písomným vyjadrením H. B.. Žalobca ďalej uviedol, že v rámci jeho činnosti boli vykonávané a sú vykonávané všetky možné a spravodlivo požadované opatrenia, aby sa zabránilo obchodovaniu so subjektmi, ktoré by mohli byť zapojené v akýchkoľvek pochybných transakciách, t. j. najmä preverovaním každého dodávateľa a sledovania aj toho, či ponúkaná cena nie je podozrivo nízka. Napriek tomu nebolo v silách žalobcu, a ani to nebolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby vedel garantovať, že v celom dodávateľskom reťazci sa nebude nachádzať subjekt, ktorého úmysly nie sú bezvýhradne čestné. Ohľadom argumentácie žalovaného, že si mal overiť, či jeho dodávateľ je registrovaný na príslušnom Regionálnom úrade verejného zdravotníctva, uviedol, že ani on sám, napriek tomu, že podniká v danej oblasti už 20 rokov, nie je registrovaný, avšak, samozrejme, určité hygienické predpisy a požiadavky na prevádzkovanie splnené byť musia, čo žalobca aj spĺňa, avšak o žiadnej registrácii, na ktorú sa odvoláva žalovaný a daňový úrad, nevie. Mal za to, že daňový úrad a žalovaný neuniesli dôkazné bremeno, keď ho označili za účastníka alebo dokonca tvorcu akejkoľvek podvodnej schémy a jednoznačne mu nepreukázali, že sa jedná o podvodné konanie. Z týchto dôvodov mal za to, že rozhodnutie žalovaného trpí vadami najmä z toho dôvodu, že je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, prečo žalobcovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, keď reálne dodanie zdaniteľného plnenia dodávateľom spoločnosťou FRUIT FOOD, s.r.o. bola podľa žalobcu preukázaná. Všetky dôkazy svedčia, že tovar bol dodaný žalobcovi, potvrdil to aj vtedajší konateľ dodávateľa žalobcu vo svojej výpovedi. Žalobca ho dodal svojmu odberateľovi, za tovar odberateľ zaplatil žalobcovi a až potom bol tovar riadne dodaný, a až následne uhrádzal žalobca cenu dodávateľovi. Prepravu tovaru potvrdili prepravcovia, ako aj dodanie tovaru potvrdili odberatelia žalobcu, a dokonca, výkazy vedené priamo žalovaným preukazujú, že dodávateľ žalobcu si svoju povinnosť podať výkazy DPH daňovej správe splnil. U dodávateľa žalobcu spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o. neboli zo strany daňového úradu zabezpečené žiadne dôkazy, ktoré by
mohli reálne preukazovať, že dodanie zdaniteľného plnenia žalobcovi nebolo uskutočnené. V zmysle tejto argumentácie mal žalobca za to, že správca dane vyžadoval od neho dôkazné prostriedky, ktoré od neho nemožno rozumne, spravodlivo a v súlade so zákonom požadovať, čím porušil aj § 3 ods. 1, 2 Daňového poriadku. Z tohto dôvodu podľa jeho názoru správca dane bez dôkazov, len na základe svojho záveru, či úvahy, preniesol dôkazné bremeno výlučne na daňový subjekt, čo bolo absolútne v rozpore s platným právnym poriadkom.
24. Podľa žalobcu, rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, sú nezákonné, pretože: (i) vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, (ii) sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, (iii) skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a/alebo nemá v nich oporu, (iv) v konaní pred orgánmi verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.
25. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný, rovnako ako správca dane, tvrdí, že nebolo preukázané dodanie tovaru (cukor) dodávateľom FRUIT FOOD, s.r.o. žalobcovi, a následne, dodanie toho istého tovaru odberateľom žalobcu. Žalobca sa s týmto záverom nestotožnil z dôvodov, že: (A) Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za nesplnenie si povinnosti voči orgánom verejnej správy jeho dodávateľom. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa, znáša dôkazné bremeno ako aj dôkaznú núdzu správca dane. (B) Žalobca si splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria do jeho dôkazného bremena. (C) Do dôkazného bremena žalobcu nepatria skutočnosti, ktoré žalobca ako daňový subjekt nemôže ovplyvniť. Žalobca nemá kontrolu nad nákupnými procesmi dodávateľov, nemôže preto preukazovať, akým spôsobom tovar nadobudli. (D) V rámci rozloženia dôkazného bremena medzi správcu dane a daňový subjekt možno konštatovať, že žalobca ako daňový subjekt preukázal skutočnosti prislúchajúce jeho dôkaznému bremenu na rozdiel od správcu dane, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že dodávateľ tovar nedodal, resp. ho žalobca nedodal svojim odberateľom, a ani nepreukázal, že sa žalobca mal zúčastniť podvodného konania. (E) Prípadné podvodné konanie na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca nemôže mať za následok odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcovi, ak tento o tom nevedel alebo nemohol vedieť.
26. Záverom uviedol, že má za to, že rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú nezákonné, pretože žalovaný v napadnutom rozhodnutí (rovnako ako aj správca dane) svoje závery opierajú o nesprávne vyhodnotený skutkový stav, v dôsledku čoho dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, t.j. nesprávne skonštatovali, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre odpočítanie DPH v zmysle § 49 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Tiež je podľa neho napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné z dôvodu, že niektoré závery žalovaného sú vnútorne rozporné. Žalobca namietal mnoho nedostatkov v konaní správcu dane, žalovaný sa však s konkrétnymi námietkami žalobcu nevysporiadal buď vôbec alebo len konštatoval finálny záver bez dostatočného odôvodnenia a poskytnutia odpovede na kritické (zásadné) argumenty žalobcu.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
27. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol obdobnú argumentáciu, ktorá je obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia (viď. body 3 – 20 tohto rozsudku). Následne k námietkam žalobcu uvedeným v žalobe, uviedol, že žalobca v žalobe uvádza v podstate rovnaké skutočnosti ako namietal v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, pričom žalovaný sa s odvolacími námietkami vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, a preto aj vo vzťahu k námietkam žaloby zotrváva na odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia.
28. Ďalej uviedol, že po procesnej stránke daňovou kontrolou preveroval skutočnosti, ktoré sám žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt uviedol v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie január 2017 (nadmerný odpočet uplatnený v zmysle ustanovení zákona o DPH), pričom, ako preukazuje predložený administratívny spis, v súlade s ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov: správca dane viedol dokazovanie v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku, postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní podľa ustanovení v zmysle § 3 ods. l, 2, 3, 6 Daňového poriadku v úzkej súčinnosti so žalobcom a neuprel žalobcovi ani práva vyplývajúce z § 45 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane vytvoril žalobcovi dostatočný priestor, aby
preukázal skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane uvedenej žalobcom v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za kontrolované obdobie; umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcim sa kontroly DPH a predložiť doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, o čom svedčia zápisnice o ústnom pojednávaní, úradné záznamy, zaslané upovedomenia; a tiež umožnil žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu počas výkonu daňovej kontroly dokazovanie ním uvádzaných skutočností.
29. K námietkam žaloby v súvislosti s rozložením dôkazného bremena medzi kontrolovaný daňový subjekt a správcu dane žalovaný uviedol, že správca dane nevytýkal žalobcovi, že neuniesol dôkazné bremeno. Správca dane sám vykonal dôkazy, ktoré v konečnom dôsledku viedli k záverom o neuznaní odpočítania DPH žalobcovi. Správca dane ani nezaťažoval žalobcu povinnosťami preukázať skutočnosti na strane jeho dodávateľa, resp. subdodávateľa, ako tvrdí žalobca, pretože tieto skutočnosti správca dane zistil sám, a tým splnil svoju dôkaznú povinnosť na skutočnosti, ktoré boli dôvodom na neuznanie sporného odpočítania dane žalobcovi. Správca dane všetky skutočnosti zistené daňovou kontrolou vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko čo vyšlo najavo. Zistený skutkový stav najprv hodnotil podľa ustanovení zákona o DPH, ale vzhľadom na zistené skutočnosti v konečnom dôsledku skutkový stav vyhodnotil správca dane v súlade so sledovanými cieľmi DPH vyjadrenými v Smernici 2006/112/ES a v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ.
30. Uviedol tiež, že správca dane aj žalovaný svoje rozhodnutia vydali a odôvodnili v súlade s ustanoveniami § 63 Daňového poriadku. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s právnym posúdením veci správcom dane (a žalovaným), nie je možné považovať za nepreskúmateľnosť alebo nezrozumiteľnosť rozhodnutia. Na základe uvedeného žalovaný považuje predmetnú námietku za neopodstatnenú.
31. Ďalej uviedol, že po hmotnoprávnej stránke správca dane vychádzal z faktov uvedených v podanom daňovom priznaní a dôkazov predkladaných žalobcom v priebehu daňovej kontroly. Zároveň správca dane vychádzal zo skutočností vyplývajúcich z vykonaných dôkazov, zo zaslaných dožiadaní, z vykonaných ústnych pojednávaní, miestnych zisťovaní, ktoré vykonal správca dane za účelom preverenia skutočného dodania tovaru – kryštálového cukru. Správca dane preveroval dodanie tovaru deklarované konkrétnym dodávateľom v zistených obchodných reťazcoch, týkajúce sa dodávok kryštálového cukru, t. j. fakturačný tok tovaru v nadväznosti na preukázanie vzniku práva nakladať s tovarom ako vlastník, pretože len v prípade, že u dodávateľa vzniklo právo nakladať s tovarom ako vlastník, mohol tento preniesť toto právo na odberateľa. Správca dane na základe získaných dôkazov a judikatúry Súdneho dvora EÚ posúdil charakter obchodov a nevzniesol pochybnosti o existencii tovaru, ale správca dane spochybnil opodstatnenosť a priebeh zdaniteľných plnení tak, ako bolo deklarované v jednotlivých obchodných reťazcoch. Podľa zistení správcu dane zúčastnené subjekty (nekontaktné zanikajúce spoločnosti, ktoré so správcom dane nekomunikujú, nespolupracujú a nepreukázal sa u nich ani výkon ekonomickej činnosti a oprávnenie na obchodovanie s potravinovou komoditou - cukor) postupovali spôsobom, ktorý nesie znaky podvodného konania a jeho cieľom je získať daňovú výhodu v podobe uplatneného práva na odpočítanie dane v tuzemsku. Správca dane v daňovej kontrole vykonal široké dokazovanie, zistené skutkové okolnosti dostatočne opísal, vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a odôvodnil už v protokole z daňovej kontroly a tiež v prvostupňovom rozhodnutí.
32. Záverom uviedol, že tak, ako zo žalovaných rozhodnutí v súvislosti so sporným odpočítaním dane vyplýva, správca dane neskonštatoval, ani neprijal záver, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre odpočítanie DPH v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH, ako tvrdí žalobca. S relevantnými námietkami odvolania sa v napadnutom rozhodnutí žalovaný vysporiadal a žalobca neuvádza, s ktorými konkrétnymi námietkami sa žalovaný nevysporiadal. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s právnym posúdením veci správcom dane a žalovaným, nie je možné považovať za nepreskúmateľnosť alebo nezrozumiteľnosť rozhodnutia. Na základe uvedeného žalovaný považuje námietky žaloby za neopodstatnené.
33. Žalobca nevyužil právo zaujať repliku.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov
34. Keďže žalobca ani žalovaný nežiadali, aby správny súd na prejednanie veci nariadil ústne pojednávanie, Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd nariadil verejné vyhlásenie rozsudku,
pričom oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené spôsobom podľa § 137 ods. 4 SSP. Krajský súd v Banskej Bystrici následne Rozsudkom sp. zn. 23S/8/2020 zo dňa 24. februára 2021 žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na základe žalobcom podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky Rozsudkom sp. zn. 3Sfk/32/2021 zo dňa 18. decembra 2023 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/8/2020 zo dňa 24. februára 2021 zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici.
35. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd vec opätovne prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, keďže po vrátení veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky žalobca súhlasil s opätovným prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Nariadenie pojednávania nebolo potrebné ani z iných dôvodov podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 31.07.2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.09.2024 (§ 137 ods. 3 SSP).
36. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
37. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
38. Podľa § 134 ods. 1 SSP; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
39. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP; v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").
40. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
41. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
42. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
43. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
44. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
45. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
46. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
47. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
48. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
49. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
50. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
51. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
52. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
53. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku; ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
54. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku; rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
55. Podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku; ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.
56. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
57. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2017 vo výške 33 227,20 Eur z dôvodu, že správca dane spochybnil opodstatnenosť a priebeh zdaniteľných plnení tak, ako boli deklarované v jednotlivých obchodných reťazcoch. Podľa zistení správcu dane zúčastnené subjekty (nekontaktné zanikajúce spoločnosti, ktoré so správcom dane nekomunikujú, nespolupracujú a nepreukázal sa u nich ani výkon ekonomickej činnosti a oprávnenie na obchodovanie s potravinovou komoditou – kryštálový cukor) postupovali spôsobom, ktorý nesie znaky podvodného konania a jeho cieľom je získať daňovú výhodu v podobe uplatneného práva na odpočítanie dane v tuzemsku, pričom žalobca vzhľadom na všetky zistené skutočnosti mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.
58. Správny súd konštatuje, že jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP v znení platnom do 30.06.2023). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Súdny prieskum v predmetnej veci nie je absolútny, ale je limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote na podanie správnej žaloby. Na neskôr uplatnené žalobné body napr. v replike, resp. prednesené na pojednávaní správny súd neprihliada.
59. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane relevantne a zákonne nijak nepreukázal, žeby žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa svojim konaním zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, ani že obchodné reťazce, ktorých sa žalobca zúčastnil, nesú znaky podvodného konania.
60. Správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.
61. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, aby (i) daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, boli dodané, alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a (iii) aby zdaniteľná
osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení, čo vyplýva, z čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú.v.EÚ L 347, 2006). Nárok na odpočítanie DPH vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia týchto hmotnoprávnych podmienok. Pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, právo na odpočítanie DPH môže byť odopreté (rozsudok sp. zn. 8 Sžfk 16/2020 zo dňa 25.08.2022, bod 25.; rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, napr. vo veci Senatex zo dňa 15.09.2016, C-518/14, bod. 28.; vo veci Vikingo Fővállalkozó zo dňa 03.09.2020, C-610/19, bod 43.; vo veci Kemwater Prochemie zo dňa 09.12.2021, C-154/20, bod 24.). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru alebo služby, ako zdaniteľnej osoby, tak identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Kemwater Prochemie, bod 25; vo veci Ferimet zo dňa 11.11.2021, C-281/20, body 26., 27.).
62. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že správca dane i žalovaný posúdili sporné obchodné transakcie ako obchody vo fakturačných reťazcoch postihnutých podvodným konaním a na základe zistenia, že odpočítanie dane u žalobcu (odpočítanie dane z plnenia od spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o.) bolo spojené s podvodným konaním, správca dane žalobcovi nepriznal odpočítanie dane z týchto obchodov. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že právo na odpočítanie dane v zmysle článku 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „Smernica“) je vo všeobecnosti neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Hoci právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov alebo služieb, ktoré prijali na vstupe a využívali pre potreby svojich zdaniteľných transakcií, základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou, právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe odoprieť, ak sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo bola poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok SD EÚ vo veci Glancore Agriculture Hungary, C-189/18). Je teda v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému DPH uplatniť si odpočítanie dane v situácii, keď boli v obchodnom reťazci umelo vytvorené podmienky pre jej odpočítanie – t. j. v prípadoch obchodovania s cieľom čerpať odpočítanie dane vo forme nadmerného odpočtu (pri daňovom podvode). Ide o situáciu, v ktorej jeden z účastníkov neodvedie vybranú daň a ďalší účastník si túto daň odpočíta za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom Smernice.
63. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočítanie dane z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kumulatívne kladne zodpovedané štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktoré sformuloval SD EÚ ako predpoklad posúdenia veci ako daňového podvodu v rozhodnutiach vo veci C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena: 1/ preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), následne 2/ preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň 3/ musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu). Dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane.
64. Správny súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane, správca dane aplikoval tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z vyššie citovaného rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel, C- 439/04, pričom tieto kritériá je možné konštruovať do štyroch nasledovných otázok, ktoré musia byť zodpovedané kladne:
1/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2/ Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
3/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4/ Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? Správca dane v preskúmanom prípade všetky vyššie uvedené otázky zodpovedal kladne, teda preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol alebo mal vedieť. Postup správcu dane a žalovaného, ktorý stotožniac sa so závermi správcu dane, potvrdil rozhodnutie správcu dane, ako aj následné právne posúdenie orgánmi verejnej správy, boli v súlade s relevantnou judikatúrou SD EÚ, ako aj judikatúrou NS SR i NSS SR.
65. Správny súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že daňový podvod je judikatúrou definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia (napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 6Sžfk/76/2020 z 26.10.2022, rozsudok NSS ČR č. j. 5Afs 60/2017 z 30.01.2018). Pri daňových podvodoch je spravidla možné konštatovať, že transakcie uskutočnené v rámci takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie (rozsudok zo dňa 12.01.2006 v spojených veciach Optigen Ltd., Fulcrum Electronics Ltd. (v likvidácii) a Bond House Systems Ltd. proti Commissioners of Customs & Excese, C-354/03, C355/03 a C-484/03, rozsudok zo dňa 06.07.2009 v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling SPRL a rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 21.06.2012 v spojených veciach Mahageben kft a Péter Dávid, C-80/11 a C-142/11). Tak, ako už bolo vyššie uvedené, predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry SD EÚ tvoria tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu.
66. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že dôvod nepriznania odpočtu DPH (v danom prípade účasť žalobcu na daňovom podvode) má významný dopad na daňové konanie z dôvodu prenosu dôkazného bremena. Pri preukazovaní hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, avšak v prípade preukazovania účasti na podvode, príp. zneužití práva, zaťažuje dôkazné bremeno daňové orgány.
67. V daňovom konaní má dôkaznú povinnosť prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve daňový subjekt, ktorý nesie dôkazné bremeno a dôkazy navrhuje, na druhej strane správca dane autonómne rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aj to, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány verejnej správy povinné postupovať.
68. Správny súd pritom poukazuje na skutočnosť, že prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009).
69. Správny súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 5Sfk/37/2021 zo dňa 30.05.2023, v ktorom sa uvádza: „K otázke dôkazného bremena existuje početná a v zásade stabilná rozhodovacia prax kasačného súdu, vyjadrená napríklad v rozsudkoch sp.zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp.zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp.zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné. Z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet dane je dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk 1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6 Sžfk 20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).“ Uvedené závery vyplývajú aj z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR, rozhodnutia sp. zn. 3Sfk/33/2021 zo dňa 25.07.2023, bod 46.; sp. zn. 5Sfk/12/2022 zo dňa 21.11.2023, bod 25.
70. Správny súd ďalej poukazuje na Rozsudok sp. zn. 1Sžfk/99/2017 zo dňa 20.08.2019, v ktorom Najvyšší súd SR uvádza, že „Ak správca dane dospeje k záveru, že ide o podvodné konanie s následkom daňového úniku, resp. existenciu umelej konštrukcie, ktorá je zachytená v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku, potom je správca dane sám zaťažený dôkazným bremenom, a musí objektívne preukázať v zmysle relevantnej judikatúry Súdneho dvora (napríklad rozsudok v spojených veciach sp.zn. C-80/11 Mahagében a C-142/11 Dávid), že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočítanie DPH je súčasťou daňového podvodu zo strany tohto vystaviteľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Tento záver vychádza zo všeobecného predpokladu, že daňový subjekt sa nemôže podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Európskej únie.“
71. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre rozhodnutie o priznaní, či nepriznaní odpočtu DPH musia mať daňové orgány ustálené, či dôvodom nepriznania odpočtu DPH je nesplnenie hmotnoprávnych podmienok alebo zneužitie práva, či participovnie žalobcu na daňovom podvode. S touto skutočnosťou úzko súvisí aj prenos dôkazného bremena, ktorý v prípade nesplnenia hmotnoprávnych podmienok leží na žalobcovi, avšak pokiaľ správca dane dospeje k záveru, že hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH sú splnené, môže túto DPH nepriznať len v prípade, že sám preukáže účasť daňového subjektu na daňovom podvode (či už aktívnu alebo pasívnu). V predmetnej veci správca dane nespochybnil splnenie hmotnoprávnych podmienok, avšak na základe svojich zistení v predmetnej daňovej kontrole spochybnil opodstatnenosť a priebeh zdaniteľných plnení tak, ako to boli deklarované v jednotlivých obchodných reťazcoch, a preto dospel k záveru, že žalobca participoval na daňovom podvode. Dôkazné bremeno tak zaťažovalo práve správcu dane, ktorý preto v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie a všetky zistenia a ich vyhodnotenie popísal v prvostupňovom rozhodnutí, s ktorým sa následne stotožnil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Neobstojí tak námietka žalobcu, že ho správca dane neprimerane zaťažil dôkazným bremenom.
72. Správny súd je toho názoru, že správca dane riadne a jednoznačne preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol, resp. mal vedieť, keby bol konal s náležitou starostlivosťou a v dobrej viere a ktorého cieľom bolo získanie neoprávneného daňového zvýhodnenia. Správny súd sa stotožňuje so správcom dane ako aj so žalovaným, že boli jasne a zreteľne naplnené všetky znaky daňového podvodu, a preto nebolo možné priznať nárok na odpočítanie DPH. Správcom dane bolo riadne preukázané, že boli vytvorené dva podvodné fakturačné reťazce zainteresovaných subjektov obchodujúcich s kryštálovým cukrom, za účelom znižovania daňovej povinnosti. Žalobca bol spojený s podvodom na DPH prostredníctvom reťaze transakcií, ku ktorému došlo pri deklarovaných obchodoch s tovarom a v dôsledku zisteného podvodného konania došlo k neodvedeniu dane. Aj podľa správneho súdu je možné prijať záver, že došlo k daňovému úniku u dodávateľa žalobcu – spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o., pričom žalobca je s podvodom na DPH, pri ktorom došlo k nezaplateniu dane, spojený prostredníctvom priamej reťaze dodaní. Žalobca si uplatňovaním odpočítania dane z dodaní zo sporných dodávateľských faktúr v konečnom dôsledku výrazne znížil vlastnú daňovú povinnosť, ktorú by inak mal, ak by predmetný tovar nakupoval priamo od zahraničných dodávateľov z EÚ.
73. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu, ako aj rozhodnutí správcu dane a žalovaného, dospel k záveru, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým preukázal, že na základe podvodného konania došlo k daňovému úniku u dodávateľa žalobcu – spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o., pri ktorej vedomosť o účasti na podvodnom konaní správca dane preukázal, čo vyplýva najmä z nasledujúcich skutočností:
- spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o. síce podala daňové priznanie, ale uviedla v ňom nízku daňovú povinnosť (211,05 Eur) pri vysokom obrate (521 495,21 Eur), vysokom nadobudnutí tovaru (508 557,57 Eur) a vysokom celkovom odpočítaní dane (zo základu dane 1 028 997,6 Eur);
- spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o. nemala v roku 2016 a 2017 deklarovaných žiadnych zamestnancov, nevykázala žiadny obchodný alebo investičný majetok a nepodala žiadny účtovný výkaz, ani žiadne daňové priznanie k DPPO, ani k dani z motorových vozidiel (Úradný záznam č. 102188129/2018 z 07.11.2018);
- spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o. bola od 11.02.2017 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra z dôvodu zlúčenia (Notárska zápisnica N 11/2017 zo dňa 12.01.2017) a právnym nástupcom sa stala spoločnosť NEXU, s.r.o., Dr. I. Markoviča 2083/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36245402 (právny nástupca 25 zaniknutých spoločností), ktorej konateľ C. B. ani nevedel o tom, že je konateľom alebo spoločníkom spoločnosti NEXU, s.r.o., nemal o nej žiadne doklady, iba podpisoval doklady, ktoré sú mu dávané k podpisu, nevedel kde spoločnosť má skutočné sídlo, ani akú činnosť vykonávala, nepoveril žiadnu osobu, aby zastupovala spoločnosť NEXU, s.r.o.;
- sídlo spoločnosti NEXU, s.r.o. (právny nástupca spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o.) bolo fiktívne, spoločnosť na adrese uvedenej v Obchodnom registri reálne nesídlila, adresa spoločnosti bola bytový dom, spoločnosť nemala označené sídlo ani zvonček;
- H. B. (konateľ spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o. od 20.05.2016 do 10.02.2017) odmietol vypovedať (v zmysle § 25 ods. 2 Daňového poriadku), neposkytol žiadne dôkazy potvrdzujúce a preukazujúce ekonomickú činnosť spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o., neposkytol žiadne informácie k ďalším skutočnostiam a skutkovým okolnostiam, týkajúcim sa spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o., ktorej bol štatutárom v čase realizácie preverovaných obchodov so žalobcom;
- nepotvrdila sa preprava na účet deklarovaného dodávateľa – spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o., ani zabezpečovanie prepravy tovaru takouto obchodnou spoločnosťou;
- z prijatej odpovede na žiadosti o MVI a zo zaslaných CMR, zmlúv o preprave a záznamov o prevádzke vozidla v prílohe týchto odpovedí nevyplýva predloženie žiadneho dôkazu, ktorý by potvrdzoval, že tovar dovezený z Chorvátska, resp. Českej republiky na Slovensko patril žalobcovi (t. j. že by bol vlastníkom tovaru) alebo, že by s ním mohol žalobca nakladať ako vlastník, pričom konateľ spoločnosti, C. I., uviedol, že tovar nevidel, bol iba fakturovaný;
- žalobca ani spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o. neboli ukladateľom v skladoch na adresách uvedených ako miesto vykládky na predložených dokladoch CMR, ani na týchto miestach nemohli tovar prevziať. Počas prepravy tovarom disponoval dodávateľ z iného členského štátu EÚ, nie žalobca ani dodávateľ žalobcu - spoločnosť FRUIT FOOD, s.r.o.. 74. Ohľadom spoločnosti Forceps s.r.o. (subdodávateľ fakturovaného tovaru) správca dane zistil, že:
- podala daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za január 2017, február 2017, marec 2017, apríl 2017, máj 2017, kde vykázala vysoké obraty v tuzemsku a nízke vlastné daňové povinnosti;
- v krátkom časovom slede za sebou sa spoločnosť Forceps s.r.o. dňom 07.07.2017 zlúčila so spoločnosťou SG GRESA s.r.o. so sídlom Dr. I. Markoviča 2083/1, Nové Mesto nad Váhom, spoločnosť SG GRESA s.r.o. dňa 09.09.2017 bola dobrovoľne vymazaná a zlúčená so spoločnosťou ICHTIA s.r.o. so sídlom J.Jesenského 1892/11, Bánovce nad Bebravou, a spoločnosť ICHTIA s.r.o. dňa 28.10.2017 súd ex offo vymazal z úradnej moci;
- konateľkou spoločnosti Forceps s.r.o. od 22.11.2016 do 01.02.2017 bola O. P., bytom F. XXXX/XX, G. F. G. O.;
- správca dane z podkladov informačného systému ISFS-SD a z vykonaného dožiadania na spoločnosť ICHTIA s.r.o. zistil, že konateľom spoločnosti SG GRESA s.r.o. je osoba bezdomovca C. B. (Úradný záznam č.101783580/2017 zo 17.08.2017) a konateľkou spoločnosti ICHTIA s.r.o. je osoba bezdomovkyňa J. K. (Úradný záznam č. 102270484/2018 zo 16.11.2018). Spoločnosť ICHTIA s.r.o., ako právny nástupca zaniknutej spoločnosti Forceps, s.r.o., nepredložil správcovi dane účtovníctvo a dňa 28.10.2017 bola ex offo vymazaná. Uvedené zistenia vyhodnotil správca dane ako podporný dôkaz toho, že konanie spoločnosti Forceps s.r.o. v kontrolovanom období nevykazovalo znaky riadne vykonávanej ekonomickej činnosti a táto spoločnosť účelovo zanikla, ako v krátkom časovom slede za sebou následne aj jej právny nástupcovia, čím znemožnili správcovi dane preveriť priznanie a odvod
dane z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu z deklarovaného obchodu s cukrom, ako aj reálne dodanie preverovaného tovaru - kryštálového cukru ďalšiemu odberateľovi vo fakturačnom reťazci – spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o., ktorý bol priamym dodávateľom cukru pre žalobcu.;
- z výpisu z obchodného registra vyplýva, že konateľom spoločnosti Forceps s.r.o. od 01.02.2017 do 06.07.2017 bol občan Bulharskej republiky L. B., bytom A. H. X, M. XXXX. Podľa doručenej odpovede na žiadosť o MVI z Bulharska - však osoba L. B. s uvedeným menom, dátumom narodenia a uvedeným dokladom totožnosti, neexistuje. Správca dane zaslal výzvu na Notársky úrad C. K. N., Bratislava za účelom preverenia reálnosti vykonania osvedčenia o pravosti podpisu č. O 12691/2017 zo dňa 29.06.2017 a podľa odpovede Notárskeho úradu bolo zistené, že podpis osoby L. B. nebol na notárskom úrade osvedčený. Predmetné overenie pravosti podpisu sa nenachádza v registri osvedčených podpisov, pretože k osvedčeniu nedošlo.;
- spoločnosť Forceps, s.r.o. nepredložila miestne príslušnému správcovi dane účtovníctvo (ani za kontrolované zdaňovacie obdobie), čím neumožnila správcovi dane preveriť správne uplatnenie a odvod dane z pridanej hodnoty v preverovanom prípade. S poukazom na bod 56. rozsudku ESD č. C-332/15 správca dane preto uzavrel, že spoločnosť Forceps s.r.o., ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, sa dopustil daňového podvodu.
- v rozhodnom období realizácie preverovaných obchodov v januári 2017 v spoločnosti Forceps s.r.o. bola O. P. jedinou spoločníčkou (od 25.11.2016 do dobrovoľného výmazu spoločnosti z registra dňa 07.07.2017) a jedinou konateľkou (od 25.11.2016 do 09.02.2017). Správca dane z verejne prístupných zdrojov zistil, že Okresný súd Zvolen vykonal obžalobu uvedenej osoby z podvodu podľa § 221 ods.1,3 písm. Trestného zákona č.300/2005 Z. z. v znení zákona č. 249/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov (správca dane uvedenú skutočnosť vyhodnotil ako podporný dôkaz, ktorým spochybnil riadne podnikanie spoločnosti Forceps s.r.o. v kontrolovanom období, pretože táto spoločnosť bola riadená osobou, ktorá mala byť obžalovaná z podvodu).
75. Podľa správneho súdu žalobca si svojho dodávateľa vybral sám a mal preto prijať všetky rozumné opatrenia a odbornú starostlivosť, vyplývajúce z rizika podnikateľskej zodpovednosti na dosahovanie účelu svojej hospodárskej činnosti. S poukazom na judikatúru NSS SR (napr. rozsudok sp. zn. 10Sžfk/26/2021 z 28.04.2023) Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď rozsudky z 21.06.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65 a z 31.01.2013, Stroj trans, C-642/11, bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj z 21.06.2000 12, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54). Správca dane konštatoval, že žalobca mohol vedieť, ak by dodržal potrebnú náležitú starostlivosť, že dodávky môžu byť poznačené podvodným konaním. V odôvodneniach rozhodnutia pritom uviedol okolnosti, ktoré nasvedčovali podozrivosti transakcie, pre ktorú mal mať žalobca vedomosť o daňovom podvode, ako aj nedostatočnej obozretnosti žalobcu, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil. Ako vyplynulo zo zistení správcu dane, žalobca sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti dlhodobo pohybuje medzi dodávateľmi a odberateľmi obchodujúcimi s cukrom a aj pred nákupom tovaru od spoločnosti FRUIT FOOD, s.r.o. mal dostatok relevantných informácií o hodnoverných dodávateľoch tohto tovaru. Podľa vyjadrenia žalobcu doteraz len v jednom prípade pred 3 rokmi uskutočnil obchod tak, že vo veľkých množstvách nakúpil cukor a následne ho bez spracovania predal. K obchodnej spolupráci so spoločnosťou FRUIT FOOD, s.r.o. sa žalobca vyjadril tak, že deklarovaného dodávateľa FRUIT FOOD, s.r.o. našiel na internete, ďalej ho nepreveroval, že od poľského odberateľa dlhé roky nakupoval cukor, a teraz oni potrebovali cukor, tak bola daná ponuka cukru z internetovej ponuky a takto sa zrealizoval obchod. Žalobca však nepredložil žiadnu elektronickú komunikáciu, e-maily, či iné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v súvislosti s dodávateľom FRUIT FOOD, s.r.o.). Uviedol, že komunikovali len elektronicky, nedochádzalo k osobnému jednaniu. Tiež nízka cena dodávaného tovaru (cukru) mala u žalobcu vzbudiť podozrenie (indíciu), že sa môže jednať o transakcie poznačené daňovým podvodom. Žalobca preto mohol urobiť vhodné opatrenia, aby sa uistil, že obchodné transakcie, ktoré uskutoční, nebudú poznačené podvodom. Na základe uvedeného možno konštatovať nedôvodnosť námietok žalobcu ohľadne neunesenia dôkazného bremena daňových orgánov týkajúceho sa preukazovania podvodného konania, ako aj jeho účasti na podvodnom reťazci spoločností, spojenom s únikom na DPH, nakoľko podľa správneho súdu na základe vyššie uvedených skutočností možno jednoznačne konštatovať, že
žalobca sa zúčastnil podvodného reťazca, s ktorým bol spojený únik DPH, čo daňové orgány jasne preukázali.
76. Správny súd je toho názoru, že žalobca sa výberom spoločnosti FRUIT FOOD s.r.o. ako svojho dodávateľa zapojil do obchodného reťazca, ktorého predmetom bol obchod s tovarom (kryštálovým cukrom), ktorý mal následne dodávať ďalej svojím odberateľom v Poľsku. Pri výkone svojho podnikania je každý subjekt povinný postupovať so všetkou odbornou starostlivosť. Daňový subjekt má povinnosť venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedel, resp. či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Je totiž vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní obchodných kontraktov sa v rámci možnosti snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov. Daňový subjekt musí mať všetky potrebné vedomosti o okolnostiach transakcií, ktorých sa zúčastňuje a o daňových subjektoch, ktoré sa na transakciách podieľajú, aby sa vyhol účasti na transakciách poznačených zneužívajúcim konaním alebo podvodom s DPH. Zo skutkových zistení správcu dane vyplýva, že dodávateľ žalobcu, ako aj jeho subdodávateľ sa zúčastnili reťazca zdaniteľných obchodov, ktorých predmetom bolo dodanie vo forme prevodu vlastníckeho práva k tovaru (cukru), pričom tieto zdaniteľné obchody sa uskutočnili na území Slovenskej republiky. Žalobca bol označený správcom dane za jedného z článkov koordinovaného reťazca spoločností, v ktorom malo dochádzať k nedovolenému úniku na DPH, k neoprávnenému odpočítaniu dane, resp. k znižovaniu daňovej povinnosti, čím došlo k daňovému podvodu.
77. Správny súd konštatuje, že na základe správcom dane zistených dôkazov možno prijať záver o neobozretnom konaní žalobcu, keď za zistených okolností vstúpil do predmetných obchodných transakcií, s ktorými bol spojený daňový únik. Správny súd konštatuje, že žalobca sa v trhových cenách preverovanej komodity orientoval a vedel ich posúdiť. Žalobca je subjektom dlhodobo podnikajúcim na trhu ako odberateľ, ktorý poznal dodávateľov a odberateľov tovaru z iných členských štátov, ceny a tiež pôvod tovaru. Správny súd sa stotožňuje s názorom daňových orgánov, že postup žalobcu, ktorý si dodávateľa, ktorého našiel na internete len formálne preveril (overenie, či je registrovaný pre DPH) bol nedostatočný. Žalobca bol povinný prijať všetky opatrenia, ktoré je od neho možné v rozumnej miere požadovať, aby zabránil svojej účasti na podvode s DPH. Bolo v záujme žalobcu, aby pri minimalizácii podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri uzatváraní obchodných kontraktov sa v rámci možností snažil dbať na bezúhonnosť a dôveryhodnosť svojho obchodného partnera, aby poznal jeho solventnosť, manažérske kvality. Zmyslom overenia obchodného partnera po stránke finančnej, právnej, daňovej, trhovej, prevádzkovej, technickej (due dilligence) je vylúčiť možnosť podvodu v obchodnoprávnych vzťahoch s obchodným partnerom, prípadne identifikovať obchodné riziká spolupráce. Žalobca si pri výbere dodávateľa vybral spoločnosť FRUIT FOOD s.r.o., pričom dané kritéria nezohľadňoval. Cena ako hlavné výberové kritérium obchodného partnera však pri obozretnom podnikateľovi nestačí. Preto musí byť daňový subjekt pri výbere obchodného partnera obozretný a nezakladať výber iba na nízkej cene, nakoľko takto riskuje zapojenie do prípadného podvodného reťazca. Z dokazovania správcu dane, ani z dôkazov predložených žalobcom, nevyplynulo, aké opatrenia (okrem preverenia registrácie pre DPH – formálne opatrenie) žalobca v záujme obozretnosti vyvinul a prijal. Je preto možné súhlasiť so záverom daňových orgánov, že žalobca mohol vedieť o podvode na DPH, s ktorým bol spojený a ku ktorému došlo pri ním deklarovaných obchodoch s tovarom, keby bol konal s náležitou starostlivosťou. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že námietky žalobcu ohľadne toho, že konal obozretne a s odbornou starostlivosťou, sú neopodstatnené.
78. K námietke žalobcu ohľadom registrácie dodávateľa na príslušnom regionálnom úrade verejného zdravotníctva, správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3. októbra 2019 vo veci C-329/18 – Altic, z ktorého vyplýva, že nedodržanie registračných povinností na úseku potravinového práva môže za predpokladu dôvodu osobitných okolností predstavovať jednu spomedzi viacerých indícií, ktoré spolu vedú k tomu, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej podvod na DPH, čo posudzuje vnútroštátny súd. Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie registračných povinností na úseku potravinového práva samo o sebe nepostačuje na splnenie vedomostného testu o daňovom podvode, ale môže za predpokladu dôvodu osobitných okolností predstavovať indíciu spomedzi iných indícií, ktoré spolu a navzájom súhlasne vedú k tomu, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej podvod na DPH. Takouto „inou“ indíciou môže byť napr. aj cena tovaru (v tomto prípade potravín, mäsa), ktorá
je náhle iná ako dovtedy. Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že neobvyklé zmluvné podmienky, spočívajúce napríklad v neobvykle nízkej cene plnenia, ktorá nezodpovedá hospodárskej realite, môžu indikovať podozrenie zo zneužitia práva, či daňového podvodu v daňovej oblasti (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Weald Leasing Ltd, C-103/09 zo dňa 22. decembra 2010, body 39 a 45). Na základe uvedeného, má správny súd za to, že v danom prípade nedodržanie registračných povinností na úseku potravinového práva spolu s neprimerane nízkou cenou vedú jednoznačne k podozreniu z daňového podvodu na DPH. Poukazovanie žalobcu, že ani on nie je registrovaný a predsa s uvedenou komoditou obchoduje, je irelevantné. Je v záujme žalobcu ako poctivého obchodníka, aby pri uzatváraní obchodných kontraktov postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a obozretnosťou, čo sa v tomto prípade jednoznačne nestalo, a preto daňové orgány správne prijali záver o tom, že žalobca mohol vedieť o podvode na DPH, s ktorým bol spojený, keby bol konal s náležitou starostlivosťou. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že námietky žalobcu ohľadne toho, že si splnil všetky svoje povinnosti a konal obozretne a s odbornou starostlivosťou, sú nedôvodné.
79. Pokiaľ ide o mieru obozretnosti daňových subjektov pri vstupovaní do obchodných vzťahov s inými podnikateľskými subjektmi, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/2/2019 zo dňa 08.07.2020, v ktorom zdôrazňuje, že „povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet DPH z faktúr, z konkrétnej obchodnej transakcie, je zabezpečiť si všetky dostupné a relevantné podklady preukazujúce existenciu obchodného vzťahu, jeho reálnosť a doklady potrebné k preukázaniu všetkých zákonných podmienok na uplatnenie odpočtu DPH z obchodnej transakcie, a to, podľa názoru kasačného súdu, najlepšie pred uplatnením nároku na odpočet DPH, práve vzhľadom na „prísnosť“ právnej úpravy nároku na odpočet DPH, ktorá je každému daňovému subjektu zrejmá pred realizáciou obchodného prípadu, z ktorého v budúcnosti bude uplatňovať alebo môže uplatňovať nárok na odpočet DPH. Vzhľadom na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého daňového subjektu preveriť si, pred vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie, všetky „signály“, indície, ktoré sa dostanú do sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období naznačovať, určité, i keď neoverené, nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcu problematickosť pripravovanej, uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie, z pohľadu budúceho uplatnenia odpočtu DPH daňovým subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené skutočnosti v čase obchodnej transakcie, v čase jej prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase spochybniť obchodnú transakciu daňového subjektu. Kasačný súd poukazuje na potrebu daňového subjektu postupovať s príslušnou odbornou starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonaní obchodnej transakcie, ktorá môže byť posudzovaná, z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet DPH. Zodpovedný daňový subjekt skutočnosti týkajúce sa obchodu, zisťuje a hlavne preveruje pred a v čase obchodného vzťahu, relevantnosť, obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca partnerov, a to nielen pri každom negatívnom signáli obchodnej transakcie, ktorá sa v momente získania tejto indície, signálu „nejaví“ ako rozhodujúca, určujúca a relevantná a nie až v čase uplatnenia odpočtu DPH voči štátu.“
80. Správny súd uvádza, že transakcie v predmetných obchodných reťazcoch, na ktorých sa žalobca podieľal, nemali žiadne ekonomické opodstatnenie, v reťazci došlo k daňovému úniku, pričom žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu s DPH, keby bol konal s náležitou starostlivosťou a keby prijal dostatočné opatrenia za účelom zamedzenia jeho účasti na takomto podvodnom konaní. Žalobca sa mohol „obhájiť“ ak by preukázal, že o daňovom podvode nevedel alebo objektívne nemohol vedieť (spochybní vedomostný test) a zároveň, že prijal dostatočné opatrenia (due diligence test), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že nebude súčasťou daňového podvodu, čo v tomto prípade žalobca nepreukázal. Postup žalobcu, ktorý si preveril dodávateľov len formálne (overenie, či za spoločnosť koná oprávnená osoba, preverenie dodávateľa na internete - obchodný register, resp. živnostenský register, preverovanie DIČ a platnosti IČ DPH) bol nedostatočný. Spoločnosť dlhodobo podnikajúca v ktoromkoľvek segmente hospodárstva, v potravinárstve obzvlášť, musí starostlivo dbať na svoje obchodné vzťahy, byť opatrná pri nadväzovaní nových obchodných vzťahov, ako aj vyhýbať sa špekulatívnym, podvodným a podozrivým obchodným praktikám s vplyvom napríklad na jeho daňové povinnosti. Žalobca, tak v rámci kontrolovaného obdobia nekonal, čo vyplýva aj z výsledkov dokazovania správcu dane.
81. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné viesť aj, že v zmysle judikatúry NSS SR (napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 10Sžfk/26/2021 z 28. apríla 2023, bod 31.) „existenciu daňového podvodu je možné preukazovať aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, teda po ukončení zdaniteľného obchodu
(Procházka, Kupčík, Brychta: Definičné znaky podvodu na DPH v judikatúre Najvyššieho správneho súdu, Časopis pro právní vedu a praxi, 1/2022, roč. XXX, s. 160 a 161). Okolnosti, které v souhrnu nasvědčují existencii daňového podvodu, mohou mít svůj původ v minulosti (např. obchodní historie či minulé personální vazby), v době uzavření transakce (nestandardní obchodní podmínky) i v době následující po uzavření obchodu, a to např. následná nekontaktnost dotčených osob, náhlé ukončení činnosti, následné nenestandardní peněžní toky medzi dotčenými osobami (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 10 Afs 206/2020 zo dňa 20.01.2021).“ „....okolnosti ex post mu daňové orgány neboli oprávnené pričítať v rámci skúmania subjektívnej stránky - tzv. vedomostného testu; v rámci skúmania objektívneho testu na podvod tak však urobiť mohli.“
82. Správny súd konštatuje, že žalobca mal po celú dobu daňového konania možnosť aktívne sa zúčastňovať úkonov správcu dane prostredníctvom práv prináležiacich mu Daňovým poriadkom, vyjadrovať sa k jednotlivým zisteniam správcu dane, ku ktorým následne správca dane v zmysle Daňového poriadku zaujímal stanoviská, s ktorými následne oboznamoval žalobcu. Správny súd poukazuje na to, že daňová kontrola sa týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním deklarovaných obchodov, s ktorými musel byť oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným (jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho tvrdení. Správca dane i žalovaný identifikovali v súvislosti s obchodnými reťazcami, ktorých súčasťou bol žalobca, také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne odôvodňujú záver, že daňový podvod bol spáchaný, ako aj to, že žalobca o ňom mal a mohol vedieť (pričom postačuje aj nevedomá nedbanlivosť). Správny súd taktiež konštatuje, že daňové orgány na posudzovaný prípad správne aplikovali rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04 Axel Kittel a C-440/04 Recolta Recycling a správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol aj odpovede na tzv. „Axel Kittel test“.
83. K námietkam žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, správny súd uvádza, že po preskúmaní veci, oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Správny súd opakovane uvádza, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecné námietky nezákonnosti, obsahujúce tvrdenia žalobcu, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musia byť aj z tohto dôvodu vyhodnotené ako nedôvodné.
84. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci orgánmi verejnej správy nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný (resp. správca dane) mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných
žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí.
85. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH a judikatúrou SD EÚ. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia Daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo.
86. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP v celom rozsahu zamietol.
87. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).
88. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.