Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/34/2020

Potvrdené rozhodnutím 10Co/23/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, proti žalovaným: 1.ADMIN CREDIT, s.r.o., so sídlom Praha 1, Revoluční 1403/28, Česká republika, IČO: 04 050 932, 2. Public auction s.r.o., so sídlom Piešťany, Cintorínska 2696/1, IČO: 44 449 844, žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení L.I.B. legal s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, 3.U. E., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, právne zastúpenej JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bytča, Treskoňová 816/1, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, na základe odvolania žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/34/2020-192 zo dňa 8. septembra 2021 takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, proti žalovaným: 1/ ADMIN CREDIT, s.r.o. so sídlom Revoluční 1403/28, Praha 1, Česká republika, IČO 04 050 932, 2/ Public auction, spol. s r.o. so sídlom Cintorínska 2696/1, Piešťany, IČO: 44 449 844, žalovaní 1/ a 2/ zastúpení L.I.B. legal s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 237 546, 3/ D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby, takto

rozhodol:

I. I. Súd u r č u j e , že dobrovoľná dražba DD 04/2019 konaná dňa 4.3.2020 o 10:00 hodine, ktorej navrhovateľom bol žalovaný 1/ a dražobníkom žalovaný 2/, ktorej priebeh osvedčuje notárska zápisnica JUDr. Alexandry Vrlíkovej, notára so sídlom Národná č. 38, Žilina, sp. zn. N 64/2020, Nz 7115/2020, NCRIs 7253/2020, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva Okresného úradu Bytča, katastrálny odbor, list vlastníctva č. XXX, pre okres Bytča, obec Štiavnik, kat. úz. C., a to rodinný dom so súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX a príslušenstvo a prac. reg. C č. 347 - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 268 m2 j e n e p l a t n á .

II. Žalobkyni proti žalovaným 1/ až 3/ súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 7.5.2020 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným 1/ (navrhovateľ dražby), 2/ (dražobník), 3/ (vydražiteľ) určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti rodinný dom zapísaný na LV č. XXX, postavený na pozemku vo vlastníctve žalobkyne v podiele 1/1 kat. úz. C., súp. č. XX, pozemku KNC parc. č. XXX, zast. plochy a nádvoria o výmere 268 m2, kat. úz. C., ktorých vlastníkom bola žalobkyňa vykonaná žalovaným dražobníkom 2/ na návrh veriteľa a navrhovateľa dražby žalovaný 1/ a priebeh ktorej bol osvedčený not. zápisnicou N 64/2020 Nz 7115/2020 NCRIs 7253/2020 z 04.03.2020 vyhotovenou notárom JUDr. Alexandrou Vrlíkovou, Národná 38, Žilina.

Žalobu skutkovo odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 21 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách s tým, že v súčasnosti nie je vlastníkom predmetu dražby a v katastri nehnuteľnosti je zapísaný ako vlastník predmetu dražby žalovaný 3/, ktorý vydražil predmet dražby za cenu 11.900 eur, pričom na aktuálnom LV č. XXX je zapísaný navyše ako vlastník aj E. C., ktorý podľa predmetnej notárskej zápisnice o vykonanej dražbe nebol vydražiteľom, a preto jeho zápis na LV považuje za nezákonný. Neplatnosti dražby voči zákonom určeným žalovaným domáha sa z toho dôvodu, že dražbu predmetnej nehnuteľnosti vykonal dražobník v Žiline zámerne, a to aj napriek tomu, že predmet dražby je vo vzdialenom Štiavniku 29 km a týmto cielene znemožnil zúčastniť sa na dražbe a dohliadať na jej priebeh samotnej žalobkyni a zvolené miesto dražby obmedzovalo potenciálnych miestnych účastníkov zo Štiavnika zúčastniť sa na jej priebehu ( ). Ďalším dôvodom je skutočnosť, že dražobná spoločnosť zaistila ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom č. 41/2019 zo dňa

6.11.2019, ktorým cena predmetu dražby bola stanovená len na sumu 13.200 eur a táto nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľnosti v mieste a čase konania dražby. Cena obdobných nehnuteľností v danej lokalite sa podľa ňou verejne dostupných informácií pohybuje v rozmedzí 19.000 eur až 24.000 eur ( ). Ďalej má zato, že navrhovateľ dražby a dražobník uprednostnili uskutočnenie dobrovoľnej dražby pred vykonaním exekúcie ( a ), kedy výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Má zato, že v tejto dražbe pochybil aj samotný notár, že podľa jeho záznamu pochybuje aj o počte účastníkov dražby, nakoľko v notárskej zápisnici nie je zmienka o tom, či tam bol iba jeden účastník s dražobným číslom 1, ktorý urobil ústnou ponukou podanie na sumu 11.900 eur alebo či tam boli aj ďalší účastníci označení ďalšími pridelenými číslami. Za podstatné žalobkyňa považuje, že veriteľ úmyselne formuloval do svojich zmlúv so spotrebiteľom neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore s platnými právnymi normami a následne nekalými obchodnými praktikami. Požadovala, aby súd z úradnej povinnosti podrobil predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva súvisiacu so zmluvou o splátkovom úvere č. 157/12 zo dňa 24.7.2012 súdnej kontrole. Obsah spotrebiteľskej zmluvy žalobkyňa nemohla ovplyvniť a preukázateľne neboli dojednané individuálne. Za rozhodné pri skúmaní platnosti záložnej zmluvy považovala skúmanie primeranosti záložného práva k zabezpečenému záväzku z hľadiska charakteru predmetu záložného práva (zálohu) a jeho hodnoty výšky a významu zabezpečenej pohľadávky a spôsobu výkonu záložného práva. Nevyváženosť vzájomného vzťahu žalobkyne v postavení spotrebiteľa a žalovaného 1/ v postavení dodávateľa navyše zvýrazňujú ďalšie dohodnuté sankcie spojené s omeškaním. Za významnú skutočnosť považuje, že záloh je v danom prípade obydlie žalobkyne, čo podrobuje neprimeranému tlaku spojenému s rizikom jeho straty a poukázala na absenciu súdnej kontroly pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou a pre zjavnú neprimeranosť spočívajúce jej podstatnej zložke (, a ). Zmluvná podmienka, podľa ktorej má spotrebiteľ automaticky znášať všetky náklady veriteľa spojené s vymáhaním jeho pohľadávky, navodzuje stav, kedy spotrebiteľ už vopred uznáva akékoľvek takéto nároky, prezumuje právo veriteľa na ich úhradu, a to bez ohľadu na ich opodstatnenosť, bez ich stotožnenia s porušením konkrétnej povinnosti, presne stanovej výšky, bez ohľadu na výsledok jednotlivých konaní a presné vyčíslenie. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považujú sa tiež ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Súhlas spotrebiteľa daný pri vzniku zmluvného vzťahu s postúpením pohľadávok veriteľa a prevodom práv a povinností zo zmluvy v prospech akejkoľvek tretej osoby zakladá značnú neistotu, pokiaľ ide o otázku či nedôjde k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky podľa generálnej klauzuly ( ). Právo veriteľa postúpiť pohľadávku akejkoľvek tretej osobe na základe súhlasu spotrebiteľa daného vopred pri uzavretí zmluvy je zároveň v hrubom nepomere s právom spotrebiteľa postúpiť pohľadávku voči banke na tretiu osobu len na základe jej predchádzajúceho písomného súhlasu.

V písomnom doplnení zo dňa 16.6.2020 (č.l. 80 spisu) žalobkyňa zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach a napriek jej námietkam o uskutočnených finančných transakciách ani jeden zo žalovaných nepredložil súdu žiadny dôkaz o platbách súvisiacich s dražbou a predajom jej nehnuteľnosti. Poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky v obsahu spotrebiteľskej zmluvy, ktorej obsah nemohla ovplyvniť a neboli dohodnuté individuálne, pričom veriteľa písomne viac krát žiadala o písomné potvrdenie o vzájomných plneniach v rámci predmetnej zmluvy. Samotného záložného veriteľa a dražobníka vyzvala na predloženie vyhlásenia veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhol výkon záložného práva, pričom žiadne takéto vyhlásenia žalobkyňa ako vlastník predmetu dražby doteraz ani od záložného veriteľa, ani od dražobníka neobdržala. Zotrvala na tom, že spotrebiteľ nemôže splnomocniť inú osobu na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú vlastní. Vychádza z ustanovení o ochrane spotrebiteľa, kedy právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Opakovane zdôrazňuje, že má záujem o splatenie veriteľom poskytnutého úveru, ale jedine v súlade s právnou úpravou a doterajšie finančné nároky veriteľa považuje za bezdôvodné obohacovanie sa vo finančný neprospech spotrebiteľa. Jednou z povinnosti veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery je povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver a následkom nesplnenia povinnosti s odbornou starostlivosťou posúdiť

schopnosť dlžníka splácať úver je strata práva požadovať splatenie úveru jednorazovo. Záložnú zmluvu ako takú, ako aj jej jednotlivé zmluvné podmienky sú neprijateľné zmluvné podmienky a poukázala na absenciu súdnej kontroly pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou a pre zjavnú neprimeranosť spočívajúcu v jej podstatnej zložke zotrvala, aby súd z úradnej povinnosti podrobil predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva a súvisiacu zmluvu o splátkovom úvere súdnej kontrole. Ďalej navrhla, aby súd trval na preukázaní vzájomne vykonaných plnení, ako i špecifikáciu neuhradeného zostatku istiny a následne vo svojich písomných podaniach doručených súdu 5.5.2021 (č.l. 122 spisu) zotrvala na svojom návrhu určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby.

Žalovaní 1/ a 2/ podaním zo dňa 26.5.2020 (č.l. 61) žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K námietke žalobkyne týkajúcej sa zápisu vlastníckeho práva vydražiteľa uviedli, že je nedôvodná vzhľadom na skutočnosť, že aj z výpisu LV č. XXX pre kat. úz. C. vyplýva, že vlastníkom vydražených nehnuteľností sú žalovaná 3/ a jej manžel, ktorí nadobudli predmetnú nehnuteľnosť ako manželia v zmysle zákona do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V súlade s a , teda nehnuteľnosť, ktorú nadobudla žalovaná 3/ ako vydražiteľka na predmetnej dražbe počas trvania manželstva spadá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovanej 3/ a jej manžela, a teda zápis na LV je v súlade so zákonom. K námietke žalobkyne týkajúcej sa miesta konania dražby zdôraznila, že samotná vzdialenosť z miesta dražby od miesta, kde sa predmet dražby nachádza, ešte sama o sebe neznamená, že miesto dražby bolo určené v rozpore s ustanovením zák. o dobrovoľných dražbách. V danom prípade sa dražba konala v krajskom meste Žilina, ktoré je od miesta, kde sa nachádza predmet dražby vzdialené približne 30 km a okrem toho žalovaný 2/ zabezpečil zverejnenie oznámenia o dražbe aj v regionálnych novinách ŽILINSKO-BYTČIANSKO (vydanie 04/2020 strana 7) a predmetné oznámenie obsahuje údaj o predmete dražby, mieste a čase konania dražby. Vzdialenosť miesta konania dražby od predmetu dražby sama o sebe nemôže byť dôvodom na konštatovanie, že bola takýmto spôsobom obmedzená možnosť zúčastniť sa takejto dražby a dražba je z tohto dôvodu neplatná. K námietke týkajúcej sa ohodnotenia predmetu dražby, toto bolo vykonané súdnym znalcom Ing. Miroslavom Tokárom a ohodnotenie predmetu dražby bolo v danom prípade vykonané riadnym znaleckým posudkom, pričom boli splnené všetky podmienky a povinnosti vyplývajúce z ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Poukázal na ustálený právny názor že v prípade, ak je pre určenie všeobecnej ceny predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, splnil si dražobník všetky svoje povinnosti v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby a nie je jeho úlohou a ani právom preverovať údaje alebo závery znaleckého posudku. Pri speňažovaní nehnuteľnosti prostredníctvom dobrovoľnej dražby nie je cena dosiahnutá dražbou priamo závislá od všeobecnej hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Verejná dražba podľa zákona o dobrovoľných dražbách je miesto, kde sa stretnú ponuky všetkých záujemcov o predmet dražby a výsledkom dražby je určenie najvyššej ceny, za ktorú je predmet dražby v čase jej konania možné predať. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 3.10.2013, určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. K námietkam týkajúcich sa neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy žalovaný 1/ a 2/ uviedli, že v súvislosti s úverovou zmluvou č. 157/12 zo dňa 24.7.2012 v znení neskôr prijatých dodatkov má žalovaný 1/ za to, že táto spĺňa všetky zákonné podmienky a povinnosti, ktoré žalovanému 1/ vyplývajú z , ako aj o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa u žalovaného 1/, resp. jeho právneho predchodcu nikdy po podpísaní úverovej zmluvy a jej následných dodatkov, ako aj záložnej zmluvy nenamietala, že niektoré ich ustanovenia by mali byť neplatné, nikdy nevzniesla námietku, že by tieto zmluvy mala podpisovať pod vplyvom časovej alebo inej tiesne. Žalovaný 1/ sa nestotožňuje s námietkami, že záložná zmluva má byť absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že hodnota zabezpečenej nehnuteľnosti je nepomerne vyššia ako výška zabezpečenej pohľadávky. Skutočnosť, že založená vec má inú (väčšiu alebo menšiu) hodnotu, než je hodnota zálohom zabezpečenej pohľadávky, sama o sebe nemôže spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy. Vyššie uvedený záver platí bez ohľadu na to, či záložný dlžník (záložca) je zároveň obligačným dlžníkom alebo či zabezpečenie zálohom poskytuje odlišná osoba. Je vecou záložcu, či svoju vec založí alebo nie. Všetky zmluvné podmienky sú v úverovej aj záložnej zmluve vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, a preto nie je dôvod ich spochybňovať, či označovať za neprijateľné. Pokiaľ žalobkyňa ako dôvod neplatnosti záložnej zmluvy uvádza údajný hrubý nepomer medzi výškou zabezpečenej pohľadávky a hodnotou zálohu, v tejto súvislosti žalovaný 1/ dáva do pozornosti, že ustanovenie , podľa ktorého sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje ustanovenie požadujúce, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku

v hodnote neprimerane vyššej ako je výška jeho záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo včlenené do s účinnosťou od 13.06.2014. K ostatným námietkam žalobkyne týkajúcej sa záznamu o účasti účastníkov dražby žalovaný 2/ ako dražobníkom bola zaznamenaná v prezenčnej listine dražiteľov, z ktorej vyplýva, že na predmetnej dražbe sa okrem vydražiteľky – žalovanej 3/ zúčastnilo šesť ďalších dražiteľov. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na ustanovenie (mylne a správne má byť ), predmetné ustanovenie súvisí s procesným inštitútom zabezpečovacieho opatrenia ako opatrenia súdu a s prejednávanou vecou vôbec nesúvisí. Pokiaľ poukazuje na absenciu súdnej kontroly pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou uviedli, že práve prebiehajúce konanie o dobrovoľnej dražbe v zmysle zák. o dobrovoľných dražbách je jedným z prostriedkov súdnej kontroly výkonu záložného práva, ktoré žalobkyňa aj v súlade so zákonom využila. Žalobkyňa ďalej poukazuje na absenciu súdnej kontroly pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou. K predmetnej námietke žalovaní uviedli, že práve prebiehajúce konanie o dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách je jedným z prostriedkov súdnej kontroly výkonu záložného práva, ktoré žalobkyňa aj v súlade so zákonom využila. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobu v celom rozsahu považujú za nedôvodnú, a preto ju navrhujú zamietnuť.

5. Žalovaná 3/ vo svojom vyjadrení doručenom dňa 27.5.2020 (č.l. 74 spisu) žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že pokiaľ v katastri sú uvedení obaja manželia, bola ona dražiteľom, ale keďže ako manželia majú v BSM všetko, preto sú aj spoločne zapísaní. K odhadovanej cene nehnuteľnosti uviedla, že dražená nehnuteľnosť je v nevyhovujúcom stave, nie je tam voda, ani kanalizácia. Plynová prípojka je odpojená a je rozdiel trhová hodnota a predajná hodnota a dražobná hodnota. Pred dražbou ako susedia nikdy nemali problém so žalobkyňou, pomáhali jej. Dokonca jej navrhli, že jej pomôžu vybaviť dôchodok v dome dôchodcov pre jej vek. Býva často odpojená od elektriky a ona ich za to ohovára.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/, žalovanej 3/ v neprítomnosti žalobkyne, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila, aby súd vec prejednal v jej neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu ako aj obsahom dražobného spisu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

7. Žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom právnej zástupkyne zotrvali na svojich doterajších písomných vyjadreniach a listinných dôkazoch, ktoré súdu predložili. Predložili zoznam platieb k 25.5.2021 a zostatok bol uhradený výťažkom z dražieb. Žalovaný 1/ bol uspokojený vo výške 8.802,75 eur, pričom presnú špecifikáciu ku dňu vykonania dražba uviesť nevedela. Pohľadávku žalovaný 1/ nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2015, pričom predmetom postúpenia boli práva a povinnosti z úverovej zmluvy č. 157/2012. Majú za to, že dobrovoľná dražba sa uskutočnila v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, bola uskutočnená verejne a transparentne a aj úverová zmluva, ako aj záložná zmluva na zabezpečenie pohľadávky sú uzavreté v súlade so zákonom.

8. Žalovaná 3/ považovala návrh za nedôvodný. Zotrvala na tom, že dražba prebehla platne. Má vedomosť o tom, že žalobkyňa má finančné problémy už od roku 2009. Je celkovo agresívna a konfliktná.

9. Podľa výpisu LV č. XXX pre kat. úz. C. súd zistil, že ku KNC parc. č. XXX o výmere 268 m2 zastavaná plocha a nádvoria a stavby - dom súp. F. XX G. H. I. F. XXX je zapísaný ako vlastník E. C. a D. E., E. I. v podiele 1/1 titul nadobudnutia Z321/2020 osvedčenie o dražbe N64/2020, NZ7115/2020, NCRIs7253/2020-154/2020.

10. Dňa 24.7.2012 uzavrela žalobkyňa ako dlžník a veriteľ Tatra credit a.s. úverovú zmluvu č. 157/12 (čl. 132), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal dlžníkovi poskytnúť nebankový úver spotrebiteľský vo výške 4.600 eur s čerpaním úveru 24.7.2012 v hotovosti, s dobou splatnosti 6 mesiacov, s ročnou percentuálnou mierou nákladov 22,22 % p.a., priemernou RPMN 42,38 %, s ročnou úrokovou sadzbou 20,40 %, celková výška úveru s navýšením 5.069,20 eur s konečnou splatnosťou úveru 24.1.2013, celkove náklady 469,20 eur bezúčelová, bez poplatku, spôsob zabezpečenia úveru zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, poistenie zálohu na hodnotu 18.700 eur. Podľa čl. XIX. splátkový kalendár sa dlžník zaviazal splácať poskytnutý úver tak, že prvá splátka až piata splátka bola vo výške 78,20 eur (splátka úroku) a šiesta splátka splatná dňa 24.1.2013 vo výške 78,20 eur (splátka úroku) +

4.600 eur (splátka istiny) v celkovej výške 4.678,20 eur. Zároveň sa zmluvné strany zaviazali v deň

podpisu úverovej zmluvy uzavrieť zmluvu záložnú na zabezpečenie splatenia úveru, jeho príslušenstva a všetkých ostatných poplatkov a platieb, ktoré je podľa tejto úverovej zmluvy povinný znášať dlžník resp. záložca.( čl. V. úverovej zmluvy). Podľa čl. VII. bod 3 úverovej zmluvy sa strany zmluvy dohodli, ak dlžník nezabezpečí úver zriadením záložného práva k PZÚ v prospech veriteľa je veriteľ oprávnený vyhlásiť úver za okamžite splatný v celom jeho zostatku spolu s príslušenstvom, pričom nezaniká nárok veriteľa na zmluvnú pokutu.

11. K úverovej zmluve č. 157/12 uzatvorenej dňa 24.7.2012 bol uzavretý dodatok č. 1 dňa 24.1.2013 (čl. 138), podľa ktorého bola predĺžená doba splatnosti úveru o 6 mesiacov do 24.7.2013, tým sa pohľadávka voči dlžníkovi vo výške 5.069,20 eur mení spolu s navŕšením na pohľadávku vo výške 5.538,40 eur, celkové náklady 938,40 eur s tým, že podľa čl. XIX. splátkový kalendár sa dlžník zaviazal splácať poskytnutý úver v 10 splátkach tak, že prvá splátka až tretia splátka bola vo výške 78,20 eur (splátka úroku) uhradená, štvrtá až deviata splátka vo výške 78,20 eur (splátka úroku) a desiata splátka splatná dňa 24.7.2013 vo výške 4.834,60 eur (splátka istiny).

12. Dodatkom č. 2 zo dňa 2.7.2013 k úverovej zmluve č. 157/12 uzatvorenej dňa 24.7.2012 (čl. 139), podľa ktorého bola predĺžená doba splatnosti úveru o 6 mesiacov do 24.1.2014, tým sa pohľadávka voči dlžníkovi vo výške 5.538,40 eur mení spolu s navŕšením na pohľadávku vo výške 6.007,60 eur, celkové náklady 1.407,60 eur s tým, že podľa čl. XIX. splátkový kalendár sa dlžník zaviazal splácať poskytnutý úver v 16 splátkach tak, že prvá splátka až siedma splátka vo výške po 78,20 eur bola uhradená, ôsma splátka bola stanovená vo výške 78,20 eur, deviata až pätnásta splátka bola stanovená vo výške 50 eur a šestnásta splátka splatná dňa 24.7.2013 vo výške 5.032 eur.

13. Dodatkom č. 3 zo dňa 22.1.2014 k úverovej zmluve č. 157/12 uzatvorenej dňa 24.7.2012 (čl. 141), podľa ktorého bola predĺžená doba splatnosti úveru o 6 mesiacov do 24.7.2014, tým sa pohľadávka voči dlžníkovi vo výške 6.007,60 eur mení spolu s navŕšením na pohľadávku vo výške vo výške 6.476,80 eur, celkové náklady 1.876,80 eur s tým, že podľa čl. XIX. splátkový kalendár sa dlžník zaviazal splácať poskytnutý úver v 22 splátkach tak, že prvá splátka až ôsma splátka vo výške po 78,20 eur (splátka úroku) bola uhradená, deviata až 13 splátka vo výške po 50 eur (splátka úroku) bola uhradená, štrnásta až dvadsiata prvá splátka bola stanovená (splátka úroku) vo výške 50 eur , dvadsiata druhá splátka splatná dňa 24.7.2014 bola stanovená vo výške 601,20 eur (splátka úroku) + 4.600 eur (splátka istiny) v celkovej výške 5.201,20 eur.

14. Dodatkom č. 4 zo dňa 23.7.2014 k úverovej zmluve zo dňa 24.7.2012 (čl. 143) bola predĺžená doba splatnosti úveru o 6 mesiacov do 24.1.2015, tým sa pohľadávka voči dlžníkovi vo výške 6.476,80 eur mení spolu s navŕšením na pohľadávku vo výške vo výške 6.946 eur, celkové náklady 2.346 eur s tým, že podľa čl. XIX. splátkový kalendár sa dlžník zaviazal splácať poskytnutý úver v 28 splátkach tak, že 1 až 8 splátka vo výške po 78,20 eur (splátka úroku) bola uhradená, 9 až 19 splátka vo výške po 50 eur (splátka úroku) bola uhradená, 20 až 27 splátka bola stanovená (splátka úroku) vo výške 50 eur , 28 splátka splatná dňa 24.1.2015 bola stanovená vo výške 770,40 eur (splátka úroku) + 4.600 eur (splátka istiny) v celkovej výške 5.370,40 eur.

15. Dodatkom č. 5 zo dňa 15.12.2014 k úverovej zmluve zo dňa 24.7.2012 (čl. 145) bola predĺžená doba splatnosti úveru o 6 mesiacov do 24.6.2015, tým sa pohľadávka voči dlžníkovi vo výške 6.946 eur mení spolu s navŕšením na pohľadávku vo výške 8.632,80 eur, celkové náklady 2.832,80 eur s tým, že podľa čl. XIX. splátkový kalendár sa dlžník zaviazal splácať poskytnutý úver v 31 splátkach tak, že 1 až 8 splátka vo výške po 78,20 eur (splátka úroku) bola uhradená, 9 až 24 splátka vo výške po 50 eur (splátka úroku) bola uhradená, 25 splátka stanovená 101,80 eur (splátka úroku), 26 až 30 splátka bola stanovená (splátka úroku) vo výške 87 eur , 31 splátka splatná dňa 24.6.2015 bola stanovená vo výške 870,40 eur (splátka úroku) + 5.800 eur (splátka istiny) v celkovej výške 6.6.70,40 eur.

16. Dodatkom č. 6 zo dňa 30.5.2015 k úverovej zmluve zo dňa 24.7.2012 (čl. 148) bola predĺžená doba splatnosti úveru o 24 mesiacov do 24.6.2017, tým sa pohľadávka voči dlžníkovi vo výške 8.632,80 eur mení spolu s navŕšením na pohľadávku vo výške 10.270,80 eur , celkové náklady 4.920,80 eur s tým, že podľa čl. XIX. splátkový kalendár sa dlžník zaviazal splácať poskytnutý úver v 54 splátkach tak, že 1 až 8 splátka vo výške po 78,20 eur (splátka úroku) bola uhradená, 9 až 24 splátka vo výške po 50 eur (splátka úroku) bola uhradená, 25 splátka stanovená 101,80 eur (splátka úroku) bola uhradená, 26 až

27 splátka stanovená (splátka úroku) vo výške 87 eur bola uhradená, splátka 28 až 53 splátka bola stanovená (splátka úroku) vo výške po 87 eur, splátka 54 splatná dňa 24.6.2017 bola stanovená vo výške 957,40 eur (splátka úroku) + 5.800 eur (splátka istiny) v celkovej výške 6.757,40 eur.

17. Medzi pôvodným veriteľom spol. Tatra Credit a.s. a žalobkyňou bola uzatvorená aj zmluva o záložnom práve č. 157/12 zo dňa 24.7.2012 a podľa čl. 1 bod 3 písm. b) touto zmluvou sa okrem pohľadávok z úverovej zmluvy podľa bodu 3 písm. a) časti 1 tejto zmluvy zabezpečujú aj pohľadávky, ktoré v budúcnosti vzniknú záložnému veriteľovi voči dlžníkovi z titulu poskytnutia ďalšieho akéhokoľvek úveru podľa úverovej zmluvy, ktorá môže byť uzavretá medzi záložným veriteľom a dlžníkom v budúcnosti za podmienky, že ako najvyššia hodnota súčtu istiny pohľadávky v zmysle b) ods. 3 , do ktorej sa zabezpečujú pohľadávky podľa tohto článku sa určuje vo výške uvedenej v časti 1 bod 3 písm. a), f) a záložný veriteľ takto zriadené záložné právo prijíma. Z výzvy na plnenie žalovaného 1/ adresované žalobkyni zo dňa 28.3.2019 bola výzva na úhradu splatnej pohľadávky, ktorá k 28.3.2019 predstavuje sumu 9.976 eur, ktorú žiadal uhradiť do 20.4.2019 (č.l. 10).

18. Z obsahu pripojeného dražobného spisu súd mal preukázané zmluvu o záložnom práve spolu s dodatkami 1 až 6 a zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi postupcom Tatra Credit a.s. a postupníkom žalovaný 1/, predmetom ktorej je pohľadávka v celkovej výške ku dňu postúpenia 5.800 eur bez príslušenstva, pričom s postúpenou pohľadávkou sa postupuje aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené uzavretá 11.12.2015. Žalovaný 1/ oznámil začatie výkonu záložného práva listom 2.5.2019 formou dobrovoľnej dražby predmetu zabezpečenia úveru špecifikovaného v zmluve o záložnom práve, ktoré oznámenie žalobkyni bolo doručené 6.5.2019.

19. Žalovaný 1/ uzavrel zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby so žalovaným 2/ s pohľadávkou ku dňu 18.9.2019 v celkovej výške 9.976 eur s príslušenstvom a zároveň žalovaný 1/ čestne prehlásil, že ako navrhovateľ dražby vyhlasuje pohľadávku z úverovej zmluvy č. 157/12 zo dňa 24.7.2012 voči dlžníkovi identifikovaná žalobkyňa so splatnosťou dňa 24.6.2017 zabezpečená záložným právom, je pravá a zabezpečovaná pohľadávka s príslušenstvom je ku dňu 18.9.2019 v celkovej výške 9.976 eur.

20. Žalovaný 2/ oznámil žalobkyni začatie realizácie dobrovoľnej dražby a vyzval na umožnenie ohliadky za účelom ohodnotenia dražby pod sp. zn. DD 04/2019, ktoré oznámenie bolo dňa 30.9.2019 doručené žalobkyni.

21. Podľa znaleckého posudku znalca Ing. Miroslava Tokára č. 41/2019 bol predmet dražby ocenený na sumu 13.200 eur a znalecký posudok bol žalobkyni doručený 18.11.2019. Žalovaný 2/ zaslal oznámenie o dražbe a žiadosť o vyvesenie na úradnej tabuli obce dňa 14.1.2020. Oznámenie o zverejnení v notárskom centrálnom registri dražieb bolo zverejnené dňa 14.1.2020, ohliadka predmetu dražby sa konala dňa 5.2.2020, v Obchodnom vestníku bola zverejnená pod č. 26/2020, vydanom dňa 7.2.2020. K žiadosti žalobkyni o predloženie dokladu a o pravosti a splatnosti pohľadávky k dobrovoľnej dražbe a nesúhlas s dobrovoľnou dražbou, ktoré doručovala žalobkyňa žalovanému 2/ podaním dňa 7.2.2020 na jej žiadosť v odpovedi doručenej žalobkyni 17.2.2020 oznámením žalovaný zaujal stanovisko, že vyhlásenie navrhovateľa dražby je súčasťou dražobného spisu, do ktorého má v zmysle právo nazrieť a túto žiadosť o zamietnutie dobrovoľnej dražby doručovala aj Notárskemu úradu Alexandra Vrlíková 7.2.2020.

22. Notárskou zápisnicou zo dňa 4.3.2020 N 64/2020, Nz 7115/2020, NCRIs 7253/2020 notárom bol osvedčený priebeh dražby dobrovoľná dražba uskutočnená na základe oznámenia o dražbe zo dňa 14.1.2020, miesto konania dražby Žilina, predmetom dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. C. s najnižším podaním 13.200 eur osvedčila, že o 10.00 hod., kedy bol určený začiatok dražby, licitátor dražbu otvoril a na dražbe sa zúčastňuje spolu 7 dražiteľov, licitátor dražiteľovi č. 1 (žalovaná 3/) udelil príklep za podanie 11.900 eur. Oznámenie o výsledku dražby DD 04/19 bolo doručené dňa 8.3.2020 žalobkyni a 9.3.2020 bol žalovaným 2/ podaný aj návrh na zápis vlastníckeho práva.

23. Podľa o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase konania spornej dražby (ďalej len „“), v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť

dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

24. Z dikcie vyplýva, že osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach, môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby buď, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo ak boli porušené ustanovenia tohto zákona. Podľa právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu. Jedná sa o prekluzívnu lehotu plynúcu odo dňa príklepu.

25. Pokiaľ ide o tvrdenú neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktoré dôvody žalobkyňa uvádzala, s týmito sa súd nestotožnil, má zato, že v danom prípade nemožno určiť neplatnosť dražby pre porušenie ustanovení . Z vykonaných dôkazov súd nezistil, že by žalobkyňa bola výkonom a samotným priebehom spornej dražby konanej dňa 4.3.2020 akokoľvek dotknutá na svojich právach a súd nezistil, že jej argumenty a skutočnosti uvádzané v podanej žalobe predstavovali porušenie ustanovení . Neplatnosť dobrovoľnej dražby spôsobuje len také porušenie zákona, ktoré sa preukázateľne dotklo práv osoby, ktorá tvrdí, že bola porušením dotknutá na svojich právach.

26. Žalobkyňa neplatnosť dražby odvodzovala od skutočnosti, že vydražiteľom bola žalovaná 3/ a v katastri nehnuteľnosti je zapísaný aj jej manžel. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaných 1/ a 2/, keďže nehnuteľnosť bola vydražená v čase trvania manželstva nadobúda režim ustanovenia (aj keď sa dražby zúčastnil iba jeden z manželov, vydražený majetok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ak sú pre vznik bezpodielového spoluvlastníctva inak splnené podmienky). Ďalej žalobkyňa neplatnosť dražby odvodzovala od skutočnosti, že cena vydraženia bola 11.900 eur a znalecký posudok č. 41/2019 je podľa žalobkyne cena podhodnotená. Z obsahu dražobného spisu vyplýva, že žalobkyňa prevzala znalecký posudok dňa 18.11.2019, pričom podľa , vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Z citovaného zákonného ustanovenia nevyplýva dražobníkovi povinnosť upozorniť žalobkyňu na možnosť uplatniť voči znaleckému posudku námietky a žiadať vyhotovenie iného znaleckého posudku. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , kedy ohodnotenie nepredstavuje zistenie takej ceny, za ktorú bude predané, ale stanovenie podkladu pre najnižšie podanie. 27. V prejednávanej veci je nesporné, že sporná dobrovoľná dražba sa týkala nehnuteľností v k. ú. C. (v okrese Bytča), že bola vykonaná v meste Žilina (obec Štiavnik je od mesta Žilina vzdialené cca 30 km), a že sa na nej ako dražitelia zúčastnilo sedem osôb okrem iných i žalovaná 3/. Podľa o dobrovoľných dražbách účinného v čase konania dražby, miesto, dátum a čas začatia dražby museli byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. ustanovuje relevantné kritérium, ktoré musí byť zohľadnené pri určovaní miesta, dátumu a času začatia dražby. Týmto kritériom je zachovanie reálnej možnosti účasti na dražbe. Pokiaľ ide konkrétne o miesto konania dražby, je povinnosťou dražobníka organizovať dražbu na takom mieste, ktoré sa nachádza v regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keďže možno očakávať, že práve znalosť miestnych pomerov, oboznámenie sa s predmetom dražby a transparentnosť vo vzťahu k potenciálnym záujemcom naviazaným regionálne na predmet dražby povedie k stimulácii záujmu, a tým aj vytvoreniu vhodných podmienok pre konkurenciu ponúk jednotlivých účastníkov dražby. Samotná vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti bude vždy vtedy, ak táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražbou dotknutých osôb, a to napríklad tak, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe (t. j. ak táto vzdialenosť bola neprimeraná od draženej nehnuteľnosti). Za neprimerané, možno „bez ďalšieho“

považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza (nie vzdialenosť do 100 km). K samotnému miestu konania dražby v Žiline je potrebné uviesť, že je krajským mestom, do ktorého obvodu spadá aj obec Štiavnik a táto vzdialenosť 30 km nemôže spôsobovať väčšie problémy pri jej prekonávaní a dostupnosti miesta dražby. Okresný súd má zato, že dražba sa nemusí konať v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza, takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Záujemca, ktorý má záujem dražiť nehnuteľnosť, sa zúčastní dražby aj v mieste vzdialenom 30 km od miesta, kde sa nachádza nehnuteľnosť, čo dokladuje aj tá skutočnosť, že nehnuteľnosť vydražila žalovaná 3/, ktorá sa zo Štiavnika do Žiliny dostavila a súd nezistil žiadne neprekonateľné prekážky v účasti na predmetnej dobrovoľnej dražbe. Tým, že dobrovoľná dražba bola oznámená nielen v regionálnych novinách, na úradnej tabuli Obce Štiavnik, ale aj v centrálnom notárskom registri dražieb či v Obchodnom vestníku, teda spôsobom s rozsiahlym dosahom oznámenia informácie o dobrovoľnej dražbe s celoslovenskou pôsobnosťou a iné skutočnosti brániace bežnej dostupnosti na dobrovoľnej dražbe či prípadné znemožnenie účasti na dobrovoľnej dražbe neboli v konaní preukázané. Aj z prezenčnej listiny (súčasť dražobného spisu) je nepochybné, že dražby sa zúčastnilo sedem záujemcov, a to nielen z obvodu krajského mesta Žilina, ale aj Banská Bystrica, Hlohovec, Žiar nad Hronom. 28. Súd tiež nesúhlasí s argumentáciou žalobkyne, že žalovaný 2/ uprednostnil uskutočnenie dobrovoľnej dražby pred vykonaním exekúcie. Súd zdôrazňuje, že dobrovoľná dražba je jedným zo spôsobov výkonu záložného práva a v konaní nebolo sporným, že úverová zmluva, ktorá bola materiálnym podkladom pre výkon dobrovoľnej dražby, je zmluvou spotrebiteľskou. Podľa , ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. V súlade s citovaným ustanovením sa záložné právo zo spotrebiteľskej zmluvy môže vykonať len na dobrovoľnej dražbe alebo exekúciou. Výkon záložného práva na dobrovoľnej dražbe tak nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť ako výkon v rozpore s dobrými mravmi a súd konštatuje, že nebol ani preukázaný dôvod na upustenie od dobrovoľnej dražby. Z iných dôvodov pre naplnenie zákonného dôvodu na upustenie od dražby nepostačovala ani deklarovaná snaha žalobkyne o splnenie záväzku. 29. Súd ako neopodstatnený dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby vyhodnotil žalobkyňou vymedzené porušenie – spochybnenie vyhlásenia záložného veriteľa a dražobnej zmluvy. Podľa a , dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby. Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (). 30. Zmluva o vykonaní dražby je v ustanovení konštruovaná obligatórne ako zmluva písomnej formy, ktorú uzatvára navrhovateľ dražby s dražobníkom. Predmetná zmluva vo svojej podstate predstavuje právny základ vykonania dražby a spolu s vyhlásením podľa zloženú právnu skutočnosť predstavujúcu mimosúdny titul vykonania dražby. Žalovaný 1/ uzavrel zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby so žalovaným 2/ s pohľadávkou ku dňu 18.9.2019 v celkovej výške 9.976 eur s príslušenstvom a zároveň žalovaný 1/ čestne prehlásil, že ako navrhovateľ dražby vyhlasuje pohľadávku z úverovej zmluvy č. 157/12 zo dňa 24.7.2012 voči dlžníkovi identifikovaná žalobkyňa so splatnosťou dňa 24.6.2017 zabezpečená záložným právom, je pravá a zabezpečovaná pohľadávka s príslušenstvom je ku dňu 18.9.2019 v celkovej výške 9.976 eur.

31. V danom prípade podľa zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 18.9.2019 zmluvné strany sa dohodli, že najnižším podaním v zmysle bude suma vo výške 100 % zaokrúhlenej všeobecnej hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom (t.j. č. 41/2019 13.200 eur). Minimálne prihodenie bude 300 eur. Taktiež sa zmluvné strany dohodli, že v prípade ak nebude na dražbe urobené najnižšie podanie vo výške 100 % zaokrúhlenej všeobecnej hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom je licitátor oprávnený podľa znížiť najnižšie podanie o sumu rovnajúcu sa 10 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom, tak aby najnižšie podanie nekleslo pod minimálnu sumu určenú pre dané

poradie dražby podľa , t.j. najnižšie podanie je licitátor oprávnený znížiť na sumu rovnajúcu sa 90 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Podľa obsahu licitácie verejnej dražby obsiahnutej v predmetnom dražobnom spise bol predmet dražby skutočne vydražený v cene 11. 900 eur. Zápisnicou o rozvrhu výťažku dražby konanej dňa 4.3.2020 obsiahnutej v predmetnom dražobnom spise vyhotovenej žalovaným 2/ dňa 9.3.2020 cena dosiahnutá vydražením 11.900 eur, náklady, zmluvná odmena 1.428 eur, náklady spojené s dobrovoľnou dražbou 1.669,25 eur, pričom náklady dražby boli uspokojené v plnej výške do rúk dražobníka a pohľadávky uspokojované z dražby zabezpečenej záložným právom splatnej ku dňu dražby bola vo výške 9.976 eur a bola uspokojená sčasti, a to vo výške 8.802,75 eur a poukázaná na účet navrhovateľa dražby. Zostatok hodnoty z výťažku dražby po uspokojení nákladov a odmeny dražobníka a čiastočnom uspokojení navrhovateľa dražby je v sume 0, pričom zápisnica o rozvrhu výťažku dobrovoľnej dražby bola žalobkyni doručená 12.3.2020. Zároveň zo zápisnice 16.3.2020 o odovzdaní predmetu dražby je zrejmé, že nehnuteľnosť nemohla byť odovzdaná, nakoľko predchádzajúci vlastník túto dobrovoľne neodovzdal. Súd tak nevzhliadol pri licitácii postup v rozpore so .

32. Súd však dospel k záveru, že neplatnosť predmetnej dobrovoľnej dražby možno určiť pre spochybnenie platnosti záložnej zmluvy súvisiacej s poskytnutou úverovou zmluvou, ktorú súd prejudiciálne vyhodnotil ako absolútne neplatnú úverovú zmluvu č. 157/2012 zo dňa 24.12.2012 pre rozpor s dobrými mravmi v súlade s ustanovením . V konaní nebolo sporné, že ide o zmluvu o úvere, ktorá sa riadi ustanoveniami , zároveň však ide o zmluvu spotrebiteľskú, preto musí byť v súlade s ustanoveniami a nasl. upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy, ďalej musí byť tiež v súlade so o spotrebiteľských úveroch a v súlade so o ochrane spotrebiteľa. Zároveň každá zmluva ako právny úkon musí byť v súlade s upravujúcimi náležitosti právnych úkonov. Je potrebné konštatovať, že pri uzavretí predmetnej zmluvy o úvere v znení jej následných dodatkov č. 1 až č. 6 existovalo nebezpečenstvo nárastu dlhu a postihu nehnuteľného majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly, Existenciu nebezpečenstva súd vyhodnotil z dôvodu, že žalobkyni bol spočiatku poskytnutý úver 4.600 eur s celkovou výškou úveru s navýšením 5.069,20 eur dňa 24.7.2012 a tento úver po približne troch rokoch (úver poskytnutý dňa 24.7.2012 a dátum dodatku č. 6 uzavretý dňa 30.3.2015) narástol podľa znení dodatkov k úverovej zmluve s navŕšením na pohľadávku vo výške 10.720,80 eur. Dojednaný spôsob vrátenia poskytnutého úveru súd vyhodnotil v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch, dojednaný spôsob vrátenia úveru tento bolo vrátenie poskytnutých peňazí v pravidelných rovnomerne rozložených splátkach tak, aby sa časť splátky započítala na istinu, časť na úroky a časť na poplatky. Ak žalovaný 1/ resp. jeho právny predchodca v predtlači formulárovej úverovej zmluvy určil v čl. XIX splátkový kalendár 6 splátok a to 5 splátok po 78,20 eur, t.j. sumu 391 eur (splátky úroku) a šiesta splátka splatná dňa 24.1.2013 vo výške 78,20 eur (splátka úroku) + 4.600 eur (splátka istiny) v celkovej výške 4.678,20 eur, konal v rozpore so zákonom, resp. ho obchádzal. Spotrebiteľ si požičiava peňažné prostriedky preto, lebo nemôže za službu alebo tovar, ktoré potrebuje, zaplatiť z vlastných prostriedkov a následne po získaní úveru môže zo svojho príjmu vrátiť požičané peniaze len takým spôsobom, že dlh spláca časťou svojho príjmu, ktorá mu ostáva po zaplatení nevyhnutných životných nákladov. U spotrebiteľa, ktorý je odkázaná na úver 4.600 eur väčšinou nie je predpoklad, aby popri splácaní úveru ušetril toľko, aby bol schopný naraz zaplatiť šiestu splátku v sume 4.678,20 eur. Takýmto spôsobom žalovaný 1/ neprimerane sankcionoval neschopnosť žalobkyne vrátiť požičané peniaze a týmto spôsobom žalobkyňu staval sa do pozície „nevyhnutnosti“ uzatvárania ďalších dodatkov k úverovej zmluve a k navyšovaniu úveru a to nielen istinou, ale najmä úrokmi a poplatkami. Uvedený žalovaným 1/ určený spôsob vrátenia dlžnej sumy možno považovať aj za nekalú obchodnú praktiku. Ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa stanovuje, že dodávateľ nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služieb alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Z ustanovení vyplýva, že obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

33. Podľa názoru súdu v danom prípade žalovaný 1/ pri formulovaní úverovej zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď splatnosť úveru rozložil tak, že žalobkyňa mala zaplatiť päť splátok po 72,80 eur len na úroky a poslednú šiestu splátku splatnú 24.1.2013 v sume istiny + úroky 4.678,20 eur. Priemerný spotrebiteľ nie je schopný už z vyššie uvedených dôvodov takúto dohodu splniť a veriteľ ho neustále sankcionuje, jeho dlh napriek tomu, že ho čiastočne splnil, neustále narastá až tak, že môže prísť aj o nehnuteľnosť, o svoje obydlie, čo je neprípustné. Uvedený záver platí aj pre všetky dodatky č. 1 až 6. k úverovej zmluve, ktoré boli pred lehotou splatnosti uzatvárané so žalobkyňou a kde bol spôsob splácania poskytnutého úveru dohodnutý rovnakým spôsobom obchádzajúcim zákonom. 34. Podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere je spôsob vrátenia úveru a zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky ( ). Ak táto podstatná náležitosť zmluvy o úvere je v rozpore s dobrými mravmi, resp. je v rozpore so zákonom alebo ho obchádza, potom je celý právny úkon absolútne neplatný ( ).

35. Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pri úvahe, či sa absolútna neplatnosť vzťahuje na celý právny úkon, či iba na jeho časť v zmysle je nerozhodné, že právny úkon sa týka veci, ktorú možno oddeliť, ale je rozhodné, či ide o časť právneho úkonu obsahovo oddeliteľnú. Obsahom právneho úkonu sa pritom rozumie určenie právnych následkov, ktoré z takéhoto právneho úkonu majú vzniknúť t.j. určenie vzniku, zmeny alebo zániku právneho vzťahu, prípadne práv a povinností, vrátane podmienok pre vznik, či ďalší rozvoj právnych vzťahov (rozsudok NS SR zo dňa 31.01.2012). Ustanovenie neumožňuje zasahovať do podstatných zložiek právnych úkonov a meniť ich spôsobom, ktorý nezodpovedá úmyslu strán, okolnostiam uzavretia zmluvy a ani ich obsahu. K oddeleniu dotknutej časti od ostatnej zmluvy bránia zároveň okolnosti, za ktorých k uzavretiu zmluvy došlo. Predmetná zmluva o úvere č. 157/2012 je spotrebiteľskou zmluvou, pričom ide o štandardnú formulárovú zmluvu uzavretú medzi veriteľom ako dodávateľom a dlžníkom ako spotrebiteľom. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmenu. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, ktorý nadobudol pohľadávku voči žalobkyni z úverovej zmluvy na základe postúpenia pohľadávky a s predmetnou zmluvou sa ako s celkom stotožnil, keď vstúpil do všetkých práv svojho právneho predchodcu, ktoré si aj uplatnil túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné podmienky, ktoré žalobkyňa nemohla ovplyvniť, nakoľko boli pripravené vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Bolo povinnosťou žalovaného 1/, resp. jeho právneho predchodcu konať s náležitou odbornou starostlivosťou, riadne preskúmavať pomery žalobkyne a schopnosti splácania úveru. Poskytovanie finančných služieb nebankovými subjektmi musí byť vykonávané s náležitou odbornou starostlivosťou, ktorá zahŕňa predovšetkým ponuku vhodných zmluvných podmienok pre spotrebiteľa, komunikáciu s dlžníkom, rešpektovanie jeho základných ľudských práv, a to tak pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, ako aj počas výkonu zabezpečovacích prostriedkov. Žalovaný 1/ resp. jeho právny predchodca ako poskytovateľ úveru musel od začiatku vedieť, že zmluvné dojednania najmä v časti spôsobu vrátenia poskytnutého úveru sú pre žalobkyňu ako priemerného spotrebiteľa nepriaznivé a že spotrebiteľ nebude schopný už od začiatku splniť záväzok v súlade s podmienkami pre ňu vymienenými v úverovej zmluve. Aj vzhľadom na uvedené okolnosti súd dospel k záveru, že dotknutú časť zmluvy nemožno oddeliť od ostatných jej častí, a preto je nevyhnutné posúdiť celý právny úkon za neplatný.

36. Súd zároveň prejudiciálne posúdil ako absolútne neplatnú v celom rozsahu aj predmetnú záložnú zmluvu, ktorá má akcesorickú povahu k zmluve úverovej, a teda zabezpečuje hlavný záväzok. Už samotným vyslovením neplatnosti úverovej zmluvy je absolútne neplatná aj zmluva záložná t.j. samotným posúdením absolútnej neplatnosti primárneho právneho úkonu sa stáva absolútne neplatným aj sekundárny zabezpečovací právny úkon. Predmetná záložná zmluva je však okrem už uvedeného dôvodu neplatná aj s poukazom na z dôvodu jej absolútnej neurčitosti, keď pohľadávkou záložného veriteľa touto zmluvou zabezpečenou sa rozumie nielen pohľadávka na základe úverovej zmluvy, ale aj pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti záložnému veriteľovi voči dlžníkovi z titulu poskytnutia ďalšieho akéhokoľvek úveru podľa úverovej zmluvy, ktorá môže byť uzavretá medzi záložným veriteľom a dlžníkom v budúcnosti. Toto ustanovenie súd posúdil ako rozumne neodôvodniteľné a značne nerovnovážne v neprospech žalobkyne, za neprijateľné v rozpore s dobrými

mravmi, a teda aj absolútne neplatné. Rozpor s dobrými mravmi je zrejmý aj z toho dôvodu, že žalovaný 1/ resp. jeho právny predchodca poskytol žalobkyni spočiatku úver vo výške 4.600 eur a prípadnú pohľadávku z tejto úverovej zmluvy č. 157/2 zo dňa 24.7.2012 si v čase uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia 4.600 eur zabezpečil hneď formulárovou záložnou zmluvou k nehnuteľnosti (predmetu dražby). Súd má zato, že spôsob zabezpečenia pohľadávky žalovaného 1/ je nevyvážený, spôsobujúci značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne. K uzavretiu záložnej zmluvy došlo rovnako za použitia nekalej obchodnej praktiky ako zmluvy o úvere, keď pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva žalovaný 1/ nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Nemohol uzavrieť tak nevyváženú zmluvu, na základe ktorej by žalobkyňa mohla prísť, resp. prišla o nehnuteľnosť podstatne vyššej hodnoty (znalecký posudok 13.200 eur) ako bol poskytnutý úver (4.600 eur). Vzhľadom na vyššie uvedený právny záver o absolútnej neplatnosti tak úverovej ako aj záložnej zmluvy č. 157/12 zo dňa 24.7.2012 sa súd ostatnými námietkami a tvrdeniami produkovanými stranami sporu vo vzťahu k úverovej a záložnej zmluve (neprijateľné zmluvné podmienky, zmluvné pokuty, uznanie dlhu) z dôvodu hospodárnosti konania už nezaoberal, pretože neboli spôsobilé zmeniť vyššie uvedený právny záver súdu. Je potrebné poznamenať, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie žalobkyne a v tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie.

37. Z dôvodu prejudiciálneho posúdenia absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy (naviac súd bol povinný posúdiť ex offo) a na ňu nadväzujúcej (neplatnosti) záložnej zmluvy, súd určil neplatnosť predmetnej dobrovoľnej dražby DD 04/2019 konanej dňa 4.3.2020 v súlade s .

38. Následkom vyslovenia neplatnosti predmetnej dražby dňa 4.3.2020 týmto rozhodnutím súdu je zánik účinkov príklepu ku dňu udelenia príklepu. Z uvedeného vyplýva, že v takomto prípade k prechodu vlastníckeho práva na vydražiteľa nedošlo. Určením neplatnosti dražby sa obnovuje vlastnícke právo pôvodného vlastníka predmetu dražby. Dňom právoplatnosti sa z vydražiteľa stáva od počiatku neoprávnený držiteľ predmetu dražby.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40. Žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovaným 1/ až 3/, pričom vznik trov konania na jej strane z obsahu spisového materiálu nevyplýva a je v súlade s základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. ). Preto súd žalobkyni proti žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).