Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoKR-66-2019.pdf
PDF · 121.85 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/66/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha, členov senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Filip Osvald, Karloveské rameno 4B (predtým so sídlom Hummelova 14), Bratislava, správca úpadcu: CI HOLDING, akciová spoločnosť, „v konkurze", so sídlom Starobystrická 267/67, 900 28 Zálesie, IČO: 36 020 095, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 639, proti žalovanému: A.. G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX L., zastúpenému: Právne centrum, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 876, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 8Cbi/15/2013-286 zo dňa 11.02.2019, pomerom hlasov 3:0, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 8Cbi/15/2013-286 zo dňa 11.02.2019 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi sa ukladá povinnosť nahradiť žalovanému, k rukám jeho právneho zástupcu, plnú náhradu trov odvolacieho konania, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka, po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I.) zamietol žalobu správcu úpadcu o neúčinnosť právnych úkonov, podanú z odporovacích dôvodov podľa § 59 ods. 1 a § 60 ods. 1 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež: „ZoKR“) a II.) žalovanému titulom úspechu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež: „CSP“). 1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov - prevodu finančných prostriedkov dňa 19.10.2009 v sume 250.000,- Eur a dňa 19.11.2009 v sume 153.000,- Eur z bankového účtu úpadcu č. XXXXXXXX/ XXXX, vedeného v ČSOB, a.s., Bratislava, na bankový účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Tatra banke, a.s. a dňa 02.12.2009 v sume 207.000,- Eur z účtu úpadcu č. XXXXXXXX/ XXXX, vedeného v ČSOB, a.s., Bratislava, na účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Tatra banke, a.s., ktorými prevodmi došlo k zvýhodneniu žalovaného oproti iným veriteľom úpadcu, ktorých pohľadávky mali skoršiu splatnosť a k ukráteniu veriteľov prihlásených v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 2K/5/2012. Žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti týchto úkonov voči všetkým účastníkom tohto konkurzného konania a uloženia povinnosti žalovaného zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 610.000,- Eur. 1.1.1. Namietané prevody finančných prostriedkov žalobca spájal so zmluvami o kúpe cenných papierov
- akcií emitovaných spoločnosťou Doprastav, a.s., Drieňová 27, 826 56 Bratislava, IČO: 31 333 320 (ďalej
len: „Doprastav, a.s.“), uzavretých medzi úpadcom a žalovaným. Samotné zmluvy, ktorých sa úhrady týkali, pritom podľa žalobcu nie sú sporné, spĺňajú všetky zákonné náležitosti a z tohto dôvodu namietal a odporoval bezhotovostným finančným prevodom - úhradám, ktorými došlo k ukráteniu prihlásených konkurzných veriteľov označených v časti IV. žaloby.
1.2. Podľa žalobcu žalovanému musel byť dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľov známy, pričom tieto právne úkony spôsobili úpadok, resp. boli učinené počas úpadku úpadcu.
1.3. Žalobca tvrdil, že v dôsledku týchto ním odporovaných právnych úkonov úpadca zmenšil svoj majetok tak, že mu nezostali zdroje na uspokojenie konkurzných veriteľov s pohľadávkami so skoršou lehotou splatnosti. K ukráteniu veriteľov došlo podľa žalobcu tým, že úpadca nedodržal postupnosť vysporiadania záväzkov a vyrovnal záväzky s neskoršou lehotou splatnosti výlučne v prospech skupiny prepojenej na Doprastav, a.s.
1.4. V skutkových tvrdeniach žaloby žalobca označil žalovaného za spriaznenú osobu podľa § 9 ods. 1 písm. b), c) a e) ZoKR titulom jeho členstva v predstavenstve Doprastav, a.s., ktorej akcionárom bol aj úpadca, s ktorým vykonával burzové obchody a operácie. 1.4.1.V priebehu konania žalobca pre dôkaznú núdzu od argumentácie o spriaznenosti úpadcu a žalovaného upustil. Uviedol, že vzhľadom na chýbajúce doklady a neúplnú účtovnú evidenciu nie je schopný toto tvrdenie relevantne preukázať.
1.5. K procesnej obrane žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný namietal preklúziu práva žalobcu na uplatnenie odporovacieho práva podľa § 59 ZoKR, keďže konkurzné konanie bolo začaté dňa 01.06.2012, zverejnením uznesenia o začatí konkurzného konania v Obchodnom vestníku, pričom k samotným právnym úkonom došlo v roku 2008, dňa 14.04.2008 uzavretím Zmluvy o kúpe akcií a rovnako napádané prevody peňažných prostriedkov v dňoch 19.10.2009, 19.11.2009 a 02.12.2009, t. j. viac ako jeden rok pred začatím konkurzného konania. 1.5.1. K odporovaciemu dôvodu podľa § 60 ZoKR žalovaný uviedol, že nie je spriaznenou osobou dlžníka, pričom dôkazným bremenom je zaťažený žalobca, ktorý by mal preukázať, že uskutočnením právneho úkonu, nie poskytnutím plnenia z neho, sa majetok dlžníka zmenšil, v akom rozsahu sa zmenšil a aký majetok mu ostal na uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov.
1.6. Žalovaný mal za to, že žalobca nepredložil žiadny hodnoverný dôkaz o spriaznenosti žalovaného s úpadcom. 1.6.1. Žalovaný namietal, že žalobca nepreveril, na základe akého právneho úkonu úpadca poskytol peňažné plnenie žalovanému, obmedzil sa len konštatovanie, že úpadca zvýhodnil žalovaného oproti ostatným veriteľom, ktorých zároveň ukrátil, pritom neskúmal existenciu, splatnosť ani výšku pohľadávok jednotlivých veriteľov úpadcu, schopnosť úpadcu tieto pohľadávky uspokojiť, rozsah v akom boli skutočne uspokojené v porovnaní so zákonom ustanoveným rozsahom uspokojenia v čase pred a počas úpadku dlžníka, hoci ide o náležitosti, ktoré je potrebné posúdiť predtým ako dôjde k podaniu žaloby.
1.7. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby neunesením dôkazného bremena v prospech svojich tvrdení. Spor právne posudzoval podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 ako spor bez existencie spriaznenosti úpadcu so žalovaným, ktorú skutočnosť mal za nepreukázanú. V tomto dôsledku žalobca od tohto tvrdenia sám upustil. 1.7.1. Prvoinštančný súd uviedol, že úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka odporovaným právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov, pričom odporovateľnosť vyžaduje, aby sa v dôsledku konkrétneho právneho úkonu skrátilo uspokojenie prihlásenej pohľadávky ďalšieho veriteľa tak, že pohľadávka ďalšieho veriteľa úpadcu pre nedostatok majetku nebude uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Ak by aj právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa odporovateľnosti domáhať, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky, pretože takýto právny úkon nie je ukracujúcim právnym úkonom. Ukrátenie musí byť reálne a preukázané, nemôže sa jednať len o predpoklad. 1.7.1.1. Prvoinštančný súd hodnotil, že žalobca žiadnym priamym ani nepriamym dôkazom nepreukázal splnenie podmienok ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZoKR, ktorými sú a) úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov,
b) vedomosť žalovaného o údajnom úmysle dlžníka alebo povinnosti vedieť o údajnom úmysle dlžníka. Odporovacia žaloba neumožňuje úvahy o iných právnych dôsledkoch právneho úkonu, alebo o inom úmysle dlžníka/úpadcu, ako je ukrátenie uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov. Úvahy o tom, či konanie úpadcu bolo úmyselné, či špekulatívne a či tzv. skupina okolo Doprastavu, a.s., mala privilegované postavenie, by boli možné v konaní o neplatnosť právneho úkonu, ale nie v tomto konaní. Úmysel dlžníka nepreukázali ani výpovede svedkov (členov štatutárneho orgánu úpadcu uvedených v ods. 80. odôvodnenia napadnutého rozsudku). 1.7.1.2. Žalovaný podľa skutkového a právneho záveru súdu prvej inštancie nemal žiadne účinné nástroje, prostredníctvom ktorých by sa dozvedel o problémoch úpadcu, ani o údajnom úmysle úpadcu. Žalovaný bol členom predstavenstva spoločnosti D O A S, a.s., so sídlom Košická 5590/56, 821 08 Bratislava, IČO: 31 373 917 (ďalej len: „D O A S, a.s.“), ktorá úpadcovi poskytla úver v sume 1.191.186,68 Eur. Poskytnutie úveru prvoinštančný súd považoval za prejav dôvery v platobnú schopnosť úpadcu. Poskytnutý úver bol zabezpečený zmenkou bez protestu, v zmysle ktorej mal úpadca zmenku vyplatiť do 26.02.2010 (č. l. 249 súdneho spisu). Úpadca svoj dlh voči spoločnosti D O A S, a.s., neuhradil, čo bol dôvod prihlásenia si svojej pohľadávky do konkurzu na majetok úpadcu. 1.7.2. Žalobca, podľa súdu prvej inštancie, v konaní nepreukázal ani ďalšiu základnú podmienku úspešnej odporovateľnosti - že prevodom finančných prostriedkov na účet žalovaného v dňoch 19.10.2009, 19.11.2009 a 02.12.2009, spolu v sume 610.000,- Eur na účet žalovaného, sa majetok úpadcu zmenšil a aký majetok úpadcovi ešte zostal na uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov. 1.7.3. K charakteru odporovaného právneho úkonu, ktorý žalobca v petite žaloby vymedzil ako prevod finančných prostriedkov dňa 19.10.2009 v sume 250.000,- Eur, dňa 19.11.2009 v sume 153.000,- Eur a dňa 02.12.2009 v sume 207.000,- Eur z bankového účtu úpadcu číslo XXXXXXXX/XXXX, na bankový účet žalovaného číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Tatra banke, a.s., Bratislava, prvoinštančný súd uviedol, že žalobca odporuje prevodom finančných prostriedkov, teda samotnému plneniu na základe právneho úkonu, čo nie je možné, nakoľko príkaz na úhradu je len jednou zložkou predchádzajúceho dvojstranného právneho úkonu - Zmluvy o kúpe cenných papierov spoločnosti D O A S, a.s., zo dňa 14.04.2008, resp. Dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 02.10.2009, pričom plnenie zo zmluvy nemožno považovať za samostatný právny úkon. Právny úkon zadania príkazu na prevod peňažných prostriedkov bol zadaný banke a ide o jednostranný príkaz len vo vzťahu úpadcu k banke, ktorá je finančným ústavom. 1.7.4. Záverom prvoinštančný súd uviedol, že žalobca nedisponuje ani naliehavým právnym záujmom podľa § 137 písm. c) CSP, existencia ktorého je predpokladom úspešnej určovacej žaloby. Na uvedenom základe žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.
2. Tento rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP, ktorým napadnutému rozhodnutiu vytýkal inú vadu konania, majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, vytýkal mu nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. 2.1. V odvolacej argumentácii žalobca uviedol, že tak Zmluva o kúpe akcií D O A S, a.s., ako aj Zmluva o predaji akcií DOPRASTAV, a.s., sú samostatné a legálne úkony dvoch subjektov v intenciách zákona, ktoré samé o sebe nie sú odporovateľné. Ani Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 02.10.2009, nie je nedovoleným právnym úkonom, i keď ňou úpadca skrátil dobu splatnosti svojho záväzku. Táto skutočnosť podľa odvolateľa nemala zásadný vplyv na uspokojenie nárokov ostatných veriteľov, pokiaľ by úpadca plnil svoje záväzky systematicky, podľa splatnosti. 2.2. Odvolateľ sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní naplnenia podmienok ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZoKR. Uviedol, že úmysel úpadcu ukrátiť veriteľov je zrejmý z prednostného uspokojenia veriteľov skupiny DOPRASTAV, keďže dlžník musel vedieť, že tým znemožní uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov. 2.2.1. O úmysle dlžníka podľa žalobcu svedčí i zriadenie špeciálneho účtu pre túto transakciu, disponentom ktorého bol člen skupiny DOPRASTAV A.. F.. Mal za to, že tieto tvrdenia potvrdzujú i výpovede svedkov O. a R., z ktorých vyplýva, že úhrady pre skupinu DODPRASTAV sa vymykali zo zabehnutého systému, boli realizované prostredníctvom disponentov špeciálne vytvoreného účtu A.. F. a p. X., ktorý za úpadcu chodieval do DOPRASTAVu, a.s., kde určite debatoval o situácii, ktorá vznikla u úpadcu v roku 2009. Takto bol podľa žalobcu žalovaný priebežne informovaný o kondícii úpadcu a mal vedomosť o jeho úmysle ukrátiť „bežných veriteľov“. 2.3. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje so správnosťou právneho záveru súdu prvej inštancie, konštatujúceho nesplnenie kumulatívnych podmienok § 60 ZoKR, a to preukázanie úmyslu úpadcu ukrátiť veriteľov a existencie vedomosti žalovaného o tomto úmysle. 3.1. Odvolateľ poukázal na to, že žalobca na preukázanie týchto podmienok neprodukoval žiadne relevantné tvrdenia, ani nenavrhol žiadne dôkazy. Na rozdiel od žalobcu mal žalovaný za to, že výpovede svedkov p. R. A. (ale aj Ing. X. a Ing. O. v inom konaní 8Cbi/15/2013), potvrdzujú neexistenciu úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľov, pričom ani pri jeho existencii (čo splnené nie je) takýto úmysel nebol, ani nemohol byť žalovanému známy. Uviedol, že žalovaný s úpadcom dlhoročne úspešne spolupracoval a rovnako prišiel o určité množstvo peňazí, ktoré prihlásil ako pohľadávku v konkurze. Skutočnosť, že údajný úmysel objektívne nebol, ani nemohol byť žalovanému známy, potvrdzujú podľa žalovaného objektívne okolnosti: a) žalovaný, ako člen predstavenstva DOAS SK, a.s., poukázal na účet úpadcu sumu 3.470.324,82 Eur, za účelom vykonania konkrétnej transakcie, pri pochybnostiach o platobnej schopnosti úpadcu by žalovaný takto nikdy nekonal, b) žalovaný mal vedomosť, že členovia predstavenstva DOAS SK, a.s. a D O A S, a.s., vlastnia dlhopisy úpadcu, za ktoré úpadca platil úroky aj počas roku 2009; kúpou dlhopisov prejavili dôveru k platobnej sile úpadcu, c) spoločnosť D O A S, a.s., členom predstavenstva ktorej je žalovaný, poskytla úpadcovi úver 1.191.188,68 Eur, čo je jasným prejavom dôvery k platobnej sile úpadcu. 3.2. Žalovaný odmietol tvrdenia žalobcu o skrátení splatnosti záväzku úpadcu Dohodou o započítaní. Uviedol, že platnosť právneho úkonu započítania nie je predmetom sporu (predmetom posúdenia podľa § 60 ZoKR) a tieto tvrdenia žalobcu sú v prejednávanej veci irelevantné. 3.3. Žalovaný rovnako odmietol tvrdenia žalobcu, že úmysel úpadcu ukrátiť veriteľov potvrdzuje zriadenie osobitného účtu v ČSOB, a.s., čo žalobca považoval za nie bežnú obchodnú praktiku. Týmto spôsobom sa úpadca a spoločnosť DOAS SK, a.s., rozhodli zrealizovať konkrétnu transakciu, kde úpadca plnil úlohu sprostredkovateľa a platobného miesta. Na tento účel mu boli zaslané finančné prostriedky ako platby účelovo viazané na úhradu kúpnej ceny jednotlivým členom predstavenstva za prevod akcií D O A S, a.s., t. j. za obchod uzavretý 14.04.2008. 3.4. Žalovaný ďalej poukázal na správnosť právneho záveru prvoinštančného súdu, že bezhotovostný prevod finančných prostriedkov dňa 19.10.2009, 19.11.2009 a 02.12.2009, nie je odporovateľným právnym úkonom, pretože nie je možné odporovať plneniu z právneho úkonu, ale len právnemu úkonu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalobca v podanej replike zotrval na prechádzajúcich tvrdeniach uvedených v odvolaní a prezentovaných pred súdom prvej inštancie. Uviedol, že dôkazom o ukrátení veriteľov sú ich prihlášky do konkurzu, ktoré priložil k žalobe. Doplnil, že zdanlivo nelogická finančná operácia poukázania platieb na osobitný účet úpadcu v sume 1.694.433,71 Eur dňa 16.10.2009 a v sume 1.775.891,11 Eur dňa 18.11.2009, má jediný logický záver, ktorým je, že táto konštrukcia presúvania finančných prostriedkov umožnila, aby skupina DOPRASTAV získala akcie Doprastavu, a.s., za finančné prostriedky, ktoré mala získať z premrštenej predajnej ceny akcií D O A S, a.s.. Trhová cena týchto akcií, by zrejme nestačila na započítanie kúpenej ceny za akcie DOPRASTAVu, a.s.. 4.1. Podľa žalobcu súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a výpovede svedkov, čím dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Mal za to, aj konanie úpadcu pri kúpe akcii D O A S, a.s., preukazuje konanie v zhode úpadcu a žalovaného, s úmyslom úpadcu ukrátiť veriteľov a o vedomosti žalovaného o tomto úmysle.
5. Žalovaný v podanej duplike zotrval na svojich prechádzajúcich tvrdeniach. Argumentáciu žalobcu o „členstve žalovaného v skupine DOPRASTAV“ označil za fabuláciu, bez uvedenia dôkazov o jej existencii, o tom, o akú skupinu ide a o jej prepojení so žalovaným, ktorý bol v minulosti členom štatutárneho orgánu spoločnosti DOPRASTAV, a.s.. Žalovaný členom takejto skupiny nie je a nemá ani vedomosť o jej existencii. 5.1. Žalobcom uvádzané „nadštandardné vzťahy“ so žalovaným boli prejavom bežnej, dlhoročnej úspešnej spolupráce. Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vedenie úpadcu aktívne riešilo ozdravenie spoločnosti a nepredpokladalo úpadok. 5.2. K argumentácii žalobcu ohľadne kúpnej ceny akcií D O A S, a.s., dohodnutou v Zmluve o kúpe cenných papierov D O A S, a.s., zo dňa 14.04.2008 v cene 130.000,- SKK/ akcia a kúpnej ceny akcií DOPRASTAV, a.s., zo dňa 28.07.2009 v cene 33,- SKK/akcia, uviedol, že ide nielen o neprípustné
novoty, ktoré neboli uvádzané pred súdom prvej inštancie, ale aj o neodborné a vo vzťahu k predmetu sporu irelevantné tvrdenia. Konštatoval, že bez znaleckého posudku nie je možné, ani len hypoteticky, spochybňovať jednotkovú cenu akcií v individuálnych obchodných vzťahoch.
6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP, v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Konkurzné konanie na majetok úpadcu, v zmysle § 14 ods. 3 ZoKR, začalo dňa 27.02.2012, zverejnením uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2K/5/2012 zo dňa 21.02.2012. 7.1. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2K/5/2012 dňa 28.05.2012, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 105/2012 dňa 01.06.2012. Účinky konkurzu v zmysle § 23 ods. 1 veta druhá ZoKR nastali zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. 7.2. Vzhľadom na dobu začatia konkurzného konania a dobu vyhlásenia konkurzu, ako právnej skutočnosti rozhodnej pre určenie režimu ZoKR aplikovateľného v konkrétnej konkurznej veci a sporoch ňou vyvolaných, odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci je pre posúdenie podanej vylučovacej žaloby rozhodný právny režim ZoKR, v znení účinnom od 01.01.2012. 7.3. Odporovanie právnym úkonom upravuje ZoKR v § 57 až § 66, pričom v procesnej norme § 57 stanovuje všeobecnú a jednotnú zákonnú lehotu podania odporovacej žaloby a v ďalších ustanoveniach (v prejednávanej veci sú rozhodnými § 59 a § 60) upravuje zákonné lehoty pre odporovateľnosť z týchto konkrétnych zákonom vymedzených dôvodov. Lehoty podľa § 57, ako aj lehoty podľa § 59 a § 60, sú lehotami prepadnými. 7.4. Žalobca, ktorým je správca majetkovej podstaty úpadcu, doručil žalobu súdu prvej inštancie osobným podaním dňa 31.05.2013, teda v ročnej lehote od vyhlásenia konkurzu, stanovenej § 57 ods. 2 ZoKR. Odvolací súd z hľadiska § 57 ods. 2 ZoKR hodnotí žalobu ako podanú včas. 8. Z obsahu žaloby a skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca žalobu založil na existencii dvoch odporovateľných úkonov predpokladaných Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii ako:
- zvýhodňujúci právny úkon podľa § 59 ods. 1 ZoKR, v znení účinnom od 01.01.2012 a
- ukracujúci právny úkon podľa § 60 ods. 1 ZoKR, v citovanom znení. 8.1. Žalobca napriek takémuto vymedzeniu žaloby nereagoval na námietky žalovaného o zmeškaní lehoty podľa § 59 ods. 4 ZoKR a vo všeobecnej rovine sa vyjadril až pred vyhlásením rozsudku tak, že svoj nárok opiera len o § 60 ZoKR, a preto nerieši spriaznenie s dlžníkom, ani iné predpoklady pre aplikáciu § 59 ZoKR. Žalobca tak až v závere konania pred súdom prvej inštancie uviedol, že všetky podstatné skutkové tvrdenia žaloby smerujú len k ukracujúcemu právnemu úkonu podľa § 60 ods. 1 ZoKR, na ktorom stavia dôvodnosť žaloby. 8.1.1. Odvolací súd sa primárne zaoberal skúmaním otázky dodržania zákonnej lehoty na uplatnenie odporovacieho práva podľa žalobou vymedzeného odporovacieho dôvodu (§ 59 a § 60 ZoKR), včasnosť uplatnenia ktorého žalovaný spochybňoval. 8.2. Ako odvolací súd už uviedol vyššie, žalobca v podstatných skutkových tvrdeniach žaloby, v žalobnom petite, vymedzil odporovaný právny úkon ako prevod finančných prostriedkov vykonaný dňa 19.10.2009 v sume 250.000,- Eur, prevod finančných prostriedkov vykonaný dňa 19.11.2009 v sume 153.000,- Eur a prevod finančných prostriedkov vykonaný dňa 02.12.2009 v sume 207.000,- Eur z bankového účtu úpadcu CI HOLDING, a.s., číslo XXXXXXXX/XXXX na bankový účet žalovaného číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Tatra banke, a.s., Bratislava. 8.2.1. Týmto vymedzením je daná špecifikácia žalobcom namietaného právneho úkonu, teda predmet sporu, ktorým je súd viazaný. V sporovom konaní platí, že predmet sporu vymedzuje žalobca. Jasným a konkrétnym vymedzením predmetu sporu je daný rozsah súdneho prieskumu na súde prvej inštancie, ale aj v odvolacom konaní, ktoré tvoria jeden celok. 8.3. Z podstatných a medzi stranami nesporných skutkových tvrdení žaloby vyplýva, že žalobcom odporované úkony dlžníka - prevody finančných prostriedkov, boli uskutočnené v uvedených dňoch a v uvedenom rozsahu. 8.4. Hoci žalobca, ako vyplýva z jeho vyjadrenia zo dňa 01.02.2019 (č. l. 281 spisu), v priebehu konania upustil od svojich tvrdení o existencii zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ods. 1 ZoKR, v dôsledku čoho sa súd prvej inštancie posúdeniu tohto dôvodu ďalej nevenoval (existenciu tohto dôvodu žalobca netvrdil ani v odvolaní) a posudzoval len naplnenie odporovacieho dôvodu podľa § 60 ZoKR (na ktorom žalobca zotrval), odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP považuje za potrebné dať odpoveď
i na podstatné skutkové tvrdenie žalovaného o zániku odporovacieho práva žalobcu podľa § 59 ods. 4 ZoKR, ktorú súd prvej inštancie nezodpovedal. 8.5. Podľa § 59 ods. 4 ZoKR, v cit. znení, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. 8.5.1. V prejednávanej veci, ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie, nie je daný vzťah spriaznenosti medzi úpadcom a žalovaným, ktorá skutočnosť je podstatná pre hodnotenie dodržania zákonom stanovených lehôt, v ktorých je možné zvýhodňujúcemu právnemu úkonu odporovať. Z hľadiska zachovania odporovacieho práva je rozhodné, či odporovaný právny úkon bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Táto podstatná zákonná podmienka splnená nie je, nakoľko žalobcom označený a namietaný právny úkon bol uskutočnený dňa 19.10.2009, dňa 19.11.2009 a 02.12.2009, t. j. viac ako 2 roky pred začatím konkurzného konania. Námietka žalovaného o preklúzii práva žalobcu na odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu podľa § 59 ZoKR je tak dôvodná. Preklúzia práva na odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, by v právne záväznom výroku znamenala nutné zamietnutie žaloby. 8.5.2. Vo vzťahu k odporovaciemu dôvodu podľa § 60 ZoKR odvolací súd konštatuje, že hmotnoprávna lehota určená § 60 ods. 3 ZoKR na uplatnenie odporovacieho práva pre tento odporovací dôvod je zachovaná.
9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil nepreukázanie úmyslu úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a rovnako ani vedomosť žalovaného, ktorý nie je spriaznenou osobou dlžníka, o tomto úmysle. V tomto smere je nutné uviesť, že pre úspech odporovacej žaloby zo zákonného dôvodu podľa § 60 ods. 1 ZoKR, musia byť splnené obe tieto podmienky súčasne. Ich nepreukázaním žalobca neosvedčil existenciu tohto odporovacieho dôvodu. 9.1. Úmysel úpadcu ukrátiť označenými úhradami ostatných veriteľov a vedomosť žalovaného o tomto úmysle úpadcu, nepreukazujú ani výpovede svedkov, na ktoré poukazuje žalobca. Odvolací súd sa s týmto tvrdením (odvolacou námietkou) žalobcu nestotožňuje. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciu žalovaného, že tvrdenia žalobcu o informovanosti žalovaného ako „člena skupiny DOPRASTAV“ o finančnej situácii úpadcu a jeho úmysle ukrátiť veriteľov, vzhľadom na ich dlhodobú úzku obchodnú spoluprácu, ktorú mali na starosti konkrétne osoby dlžníka (A.. X.), sú len v rovine subjektívnych a ničím nepodložených úvah a domnienok. Z dôkazov predložených žalovaným (- poskytnutie úveru, -finančné prostriedky účelovo zložené na osobitný účet úpadcu, - vlastníctvo dlhopisov úpadcu) plynie, že vedomosti žalovaného z obchodnej spolupráce s úpadcom vykazovali a viedli k záveru o dobrej finančnej kondícii úpadcu. V opačnom prípade je i z pohľadu odvolacieho súdu minimálne nelogické, aby spoločnosť D O A S, a.s., v ktorej bol žalovaný členom štatutárneho orgánu, poskytla úpadcovi úver v sume 1.191.188,68 Eur, krytý vlastnou zmenkou úpadcu vystavenou dňa 31.12.2009. Túto pohľadávku, ako vyplýva z obsahu spisu, si spoločnosť D O A S, a.s., prihlásila v konkurze vedenom na majetok úpadcu. 9.2. Vedomosť žalovaného o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov, nemožno vyvodiť ani z okolnosti, že úpadca na realizáciu konkrétnych obchodných transakcií so spoločnosťou, ktorej štatutárom bol žalovaný, zriadil osobitný účet s účelovo viazanými finančnými prostriedkami. Takúto obchodnú praktiku nemožno v obchodných vzťahoch označiť za neštandardnú, ani neobvyklú.
10. Medzi stranami nebola sporná existencia zmlúv o prevode cenných papierov, s ktorými sú spojené žalobcom namietané prevody, a to Zmluva o prevode cenných papierov - akcií spoločnosti D O A S, a.s., zo dňa 14.04.2008, v ktorej úpadca vystupoval ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci a Zmluva o prevode cenných papierov - akcií spoločnosti DOPRASTAV, a.s., zo dňa 28.07.2009, v ktorej úpadca vystupoval ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci. Spor nebol ani ohľadne Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného (nároky na úhradu kúpnej ceny) z citovaných zmlúv, ktorá bola uzavretá dňa 02.10.2009. Žalobca tieto právne úkony nespochybnil, naopak, uviedol, že ich považuje za legitímne a nie je daný dôvod na ich odporovanie.
11. Podmienkou úspešnej odporovateľnosti vyplývajúcou z § 57 ods. 4 ZoKR, ktorá je spoločná pre všetky dôvody odporovateľnosti vymedzené konkurzným zákonom je, že odporovať je možné len tomu právnemu úkonu úpadcu, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého zo svojich veriteľov. Podmienka ukrátenia veriteľov je jednou z nevyhnutných podmienok pre úspech odporovacej žaloby. Je preto povinnosťou žalobcu preukázať, ktorá riadne prihlásená a zistená
pohľadávka veriteľa bola namietaným úkonom žalobcu ukrátená. Musí pritom ísť o pohľadávku, ktorá existovala v čase vykonania odporovaného úkonu. Týmto časom je potrebné rozumieť čas, kedy nastali účinky namietaného právneho úkonu. 11.1. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že namietanými prevodmi finančných prostriedkov došlo k ukráteniu konkrétnych (prihlásených) konkurzných veriteľov úpadcu, disponujúcich pohľadávkami so skoršou lehotou splatnosti. Pozornosti odvolacieho súdu neušla ani skutočnosť, že jeden v žalobe označených konkurzných veriteľov - E.. Y. X., správca úpadcu MAYTEX, a.s., podľa konečného zoznamu pohľadávok dokonca vzal prihlášku späť.
12. K otázke hodnotenia žalobcom vymedzeného úkonu, ako spôsobilého predmetu odporovacej žaloby, t. j. v hodnotení, či bezhotovostný prevod peňažných prostriedkov možno považovať za právny úkon, ktorému je možné odporovať, odvolací súd uvádza, že existujúca judikatúra (hoci prevažne súdov Českej republiky, viď NS ČR sp. zn. 29 Cdo 677/2011, 11 Cdo 1647/2016, 3 Cdo 472/2008) ustálila, že bezhotovostný prevod - úhrada má povahu právneho úkonu, ak ním dlžník sleduje, t. j. ak jeho obsahom je prejav vôle dlžníka, splniť dlh (peňažný záväzok) svojmu veriteľovi. Pri naplnení týchto podmienok je bezhotovostný prevod (úhrada) z účtu dlžníka v prospech účtu veriteľa právnym úkonom podľa § 34 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o prejav vôle smerujúci k zániku povinnosti (záväzku) - splnenie dlhu (§ 559 ods. 1 Občiansky zákonník, § 324 ods. 1 Obchodný zákonník). 12.1. V prejednávanej veci žalobca v procesnom útoku od počiatku a konzistentne tvrdil, že špecifikované (odporované) prevody boli úhradou kúpnej ceny akcií. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil existenciu Kúpnych zmlúv o prevode cenných papierov, ani Dohodu o jednostrannom zápočte vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného, ani skutočnosť, že išlo o úhradu zostatku kúpnej ceny (teda, že ide o úhradu zostatku dlhu) v prospech žalovaného, ako veriteľa úpadcu. 12.1.1. Za takýchto okolností odvolací súd považuje realizovaný prevod finančných prostriedkov, označený v petite žaloby, za právny úkon, ktorému je možné odporovať. Pokiaľ ide o poukaz na judikatúru súdov Českej republiky, odvolací súd, ako uviedol už vo viacerých svojich rozhodnutiach, považuje rozhodnutia najvyšších súdnych autorít Českej republiky, vzhľadom na príbuznosť a blízkosť právneho prostredia Českej a Slovenskej republiky, za kompatibilné a aplikovateľné v právnych podmienkach Slovenskej republiky.
13. Odvolací súd v prejednávanej veci nezistil naplnenie žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. 13.1. Odvolací súd nezistil ani naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda existenciu inej vady konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v civilnom súdnom konaní. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za zmätočné, či nedostatočne odôvodnené. Odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorých následkom by bolo nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a zodpovedajúci požiadavkám zákona, čo bolo dôvodom vedúcim k jeho potvrdeniu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
16. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že nemožno súhlasiť s právnym záverom súdu prvej inštancie v konštatovaní nedostatku existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe ako okolnosti významnej pre úspešnosť predmetnej žaloby. Správca, ako aktívne legitimovaná osoba, nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na podaní odporovacej žaloby, ktorá je svojou povahou žalobou určovacou, pretože oprávnenie podať žalobu mu vyplýva priamo z ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, čím ide o žalobu síce podľa § 137 písm. c) CSP, ale tým,
že podanie takejto žaloby plynie zo ZoKR ako osobitného predpisu, existencia naliehavého právneho záujmu sa predpokladá a nie je potrebné ho preukazovať. 16.1. Identický záver odvolacieho súdu platí aj vo vzťahu k nesprávnemu poukazu súdu prvej inštancie na nutnosť zachovania podmienok odporovateľnosti podľa § 42a ods. 2 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie sa pre osobitnosť úpravy konkurzného práva nevzťahuje a neaplikuje na odporovacie žaloby vyvolané konkurzom.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnému žalovanému, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania riadne uplatnil, odvolací súd priznal plný nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).