Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-6S/94/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SLOV-DEPO, s.r.o., so sídlom Andreja Žarnova 1, 917 01 Trnava, IČO: 44 913 796, zastúpeného spoločnosťou: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 6, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 43251/2022/OVOPP/126544-M zo dňa 22.12.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

II. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

III. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 31.03.2023 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 43251/2022/OVOPP/126544-M zo dňa 22.12.2022, ktorým, žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR, sekcie železničnej dopravy a dráhy č. 24218/2022/SŹDD/100451 zo dňa 11.10.2022 ktorým bolo nariadené odstránenie nelegálnej stavby dráhy „SO 01 – Montážna hala“ v rozsahu stavebných objektov (SO) a prevádzkových súborov (PS) a rozklad podaný žalobcom zamietol. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.12.2022 nebolo právnemu zástupcovi žalobcu a substitučne splnomocnenému advokátovi doručené, napriek tomu že majú udelené plnomocenstvo na celé konanie. Súčasťou podanej žaloby bol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe.

2. Podľa a ods. 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/94/2023. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 2S správneho súdu.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu zo dňa 10.04.2024, tak že navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

5. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6. Podľa /, písm. c/ na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (písm. b/), opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté (písm. c/). 7. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 9. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

10. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

11. Podľa , fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

12. Správny súd predtým ako by pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci skúmal, či sú v zmysle splnené procesné podmienky na vedenie správneho súdneho konania.

13. Podľa správne súdy nepreskúmavajú a. právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b. správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c. všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d. súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e. rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f. rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g. rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h. rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

14. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť. 15. Podľa Správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

16. Právomoc správnych súdov v správnom súdnom konaní je súhrnom oprávnení a povinností rozhodovacej povahy na základe princípov taxatívnej enumerácie vo vzťahu k jednotlivým druhom konaní. V SR sa vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa môže domáhať každý prostredníctvom správneho súdu za zákonom vymedzených podmienok ( SR).

17. Zákon na prieskum správnych rozhodnutí vyžaduje splnenie viacerých podmienok. Jednou z týchto podmienok je podanie správnej žaloby po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v konaní pred orgánom verejnej správy. To znamená, že predpokladom postupu správneho súdu je, aby pri rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy vydaného v administratívnom konaní išlo o rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudnú právoplatnosť. Táto podmienka nie je v výslovne zakotvená, vyplýva však z , podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy a opatrenia orgánu verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom použití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Táto podmienka zároveň vyjadruje všeobecnú zásadu subsidiarity súdnej ochrany, ktorá má originálnu povahu (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 893 s.).

18. Ďalšou z podmienok súdneho prieskumu rozhodnutí (opatrení) orgánu verejnej správy je podanie správnej žaloby v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia (opatrenia) orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje ( ). Nakoľko žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku ( ), predmetom súdneho prieskumu môže byť len rozhodnutie vydané označeným žalovaným, a nie iným orgánom verejnej správy. Napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie musí byť dostatočne identifikované. Rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré musí byť k žalobe aj pripojené v súlade s , sa označí predovšetkým spisovou značkou a orgánom verejnej správy, ktorý ho vydal. Nie je potrebné špecifikovať aj príslušný organizačný útvar tohto orgánu ani uvádzať oprávnenú úradnú osobu, ktorá rozhodnutie či opatrenie podpísala. Relevantný je iba orgán verejnej správy ako taký, ktorý má v iniciovanom správnom súdnom konaní postavenie žalovaného. Ak sa žalobca domáha aj zrušenia rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu predchádzalo, alebo skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia (), je potrebné označiť aj tieto rozhodnutia či opatrenia (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck 2018, 908 s.).

19. Z uvedeného právneho rámca jednoznačne vyplýva, že procesnou podmienkou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po povinnom využití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť a aby žaloba bola podaná do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o odvolaní (rozklade) ako predmetu súdneho prieskumu. V danom prípade je predmetnom súdneho prieskumu síce vydané ale neprávoplatné rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu.

20. Z obsahu žaloby a predovšetkým aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo právnemu zástupcovi (a ani splnomocnenému substitučnému zástupcovi) žalobcu do dnešného dňa doručené. Bez účinného doručenia napadnutého rozhodnutia, toto nemôže nadobudnúť právoplatnosť a žalobcovi nemôže ani začať plynúť lehota na podanie správnej žaloby. Napadnuté rozhodnutie teda doposiaľ nie je právoplatné. však vylučuje právomoc správneho súdu pri prieskume neprávoplatných rozhodnutí správneho orgánu.

21. Účastník konania si môže ustanoviť na základe plnomocenstva zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať (netýka sa to zúčastnenej osoby ani iných subjektov konania). Účastník konania sa môže dať zastupovať kedykoľvek počas správneho konania (tak v prvostupňovom, ako aj v druhostupňovom konaní). Správny orgán je povinný skúmať počas celého správneho konania, či koná účastník konania sám alebo zaňho koná splnomocnený zástupca. Správny orgán taktiež zisťuje, v akom rozsahu udelil účastník konania plnomocenstvo splnomocnenému zástupcovi, aby bez pochýb ustálil, ktoré úkony budú adresované účastníkovi konania a v ktorých prípadoch bude správny orgán konať so splnomocneným zástupcom, ako aj časovú platnosť udeleného splnomocnenia. 22. Správne orgány síce s cieľom posilniť právnu istotu doručujú písomnosti aj účastníkovi konania, aj jeho zástupcovi. V takom prípade je však v zmysle § 25 ods. 5 Správneho poriadku podstatný a právne relevantný jedine okamih doručenia písomnosti zástupcovi účastníka. Doručenie písomnosti účastníkovi konania nemá vplyv na plynutie lehôt. 23. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca udelil plnomocenstvo na zastupovanie v administratívnom konaní právnemu zástupcovi – spoločnosti Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., ktorý udelil substitučné plnomocenstvo na zastupovanie v administratívnom konaní JUDr. Martinovi Krendlovi, advokátovi. Dňa 06.01.2023 bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného doručené ako elektronický dokument do elektronickej schránky žalobcu. Spoločnosti Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. a ani JUDr. Martinovi Krendlovi napadnuté rozhodnutie do dnešného dňa doručené nebolo.

24. Žalobca teda podal správnu žalobu pred doručením napadnutého rozhodnutia zástupcovi, pričom uvedenej skutočnosti si bol plne vedomý, keďže na to výslovne upozornil v texte podanej žaloby. Lehota na podanie správnej žaloby je teda dva mesiace od oznámenia rozhodnutia (opatrenia) orgánu verejnej správy ( ), t.j. predpokladom pre začatie jej plynutia je doručenie rozhodnutia žalovaného žalobcovi. V danom prípade teda rozhodnutia ministra o rozklade právnemu zástupcovi žalobcu. Ak rozhodnutie žalovaného v čase rozhodovania správneho súdu nebolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu, pričom uvedenú skutočnosť tvrdil v podanej žalobe aj sám žalobca, žalovaný uvedenú skutočnosť vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nespochybnil a nedoručenie napadnutého rozhodnutia žalovaného právnemu zástupcovi žalobcu vyplýva aj z obsahu administratívneho spisu, , tak sa jedná o predčasne podanú žalobu, t.j. takú, ktorej podanie je viazané na lehotu, ktorá v čase podania žaloby ešte nezačala plynúť. Zákon pre odmietnutie žaloby z dôvodu jej predčasného podania ustanovuje podmienku, ktorou je skutočnosť, že lehota pre podanie žaloby v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť. To znamená, že ak správny súd skúmajúc procesné podmienky konania ( ) zistí, že žaloba bola podaná predčasne a žalobcovi ešte nezačala plynúť lehota na jej podanie, musí rozhodnúť o odmietnutí žaloby. Ak však zistí, že žaloba bola síce podaná predčasne, teda v momente jej podania osobne do podateľne súdu, elektronicky, či podaním na prepravu ešte lehota neplynula, ale následne už plynúť začala alebo uplynula, musí o nej ďalej konať. V predmetnej veci však doručenie napadnutého rozhodnutia právnemu zástupcovi žalobcu netvrdil žalobca, žalovaný a nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu.

25. Správny súd konštatuje že nebola splnená základná procesná podmienka na vedenie správneho súdneho konania v zmysle - žaloba bola podaná predčasne, z dôvodu, že napadnutého rozhodnutie nebolo účinne doručené žalobcovi, napadnuté rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a lehota na podanie správnej žaloby v čase rozhodovania správneho súdu nezačala plynúť.

26. Na nedostatok tejto procesnej podmienky bol správny súd povinný prihliadnuť, Pokiaľ nebolo doručené rozhodnutie o rozklade v inštančnom postupe, ešte nebolo s konečnou platnosťou (právoplatne) rozhodnuté vo veci Je totiž nevyhnutné, aby o merite najskôr s konečnou platnosťou rozhodli správne orgány a až následne vykonali prieskum ich rozhodovacej činnosti správne súdy. Uvedený záver vyjadruje zásadu subsidiarity správneho súdnictva, ktorá je založená na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom. Súdny prieskum správnych rozhodnutí je koncipovaný až ako následný prostriedok ochrany subjektívnych verejných práv, ktorý nemôže nahrádzať prostriedky nachádzajúce sa vnútri verejnej správy.

27. Správny súd na záver konštatuje, že pokiaľ prebieha doručovanie napadnutého rozhodnutia, je potrebné, aby žalobca vyčkal na jeho doručenie právnemu zástupcovi prípadne, ak sa tak nestane využil postup podľa . Až od doručenia napadnutého rozhodnutia právnemu zástupcovi začne žalobcovi plynúť dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby v zmysle , v ktorej

bude žalobca mať možnosť podať správnu žalobu. Až za takýchto procesných podmienok bude môcť žalobca v prípade, ak bude mať za to, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon, iniciovať jeho súdny prieskum.

28. Žalobca tak má ponechanú otvorenú cestu k správnemu súdnemu prieskumu za splnenia vyššie uvedených procesných podmienok, teda pokiaľ dôjde k doručeniu napadnutého rozhodnutia právnemu zástupcovi žalobcu (tz. účinného doručenia žalobcovi) a žalobca následne napadne právoplatné rozhodnutie žalovaného o rozklade v zákonom stanovenej lehote. 29. Podľa názoru správneho súdu žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby nakoľko ju podal predčasne a bol by povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli. Žalovanému však v konaní nevznikli trovy konania a správny súd navyše nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby nahradil žalovanému – orgánu verejnej správy, ktorý zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho na súde zastupujú – trovy konania, preto žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal

30. Z dôvodu, že žalobca v rámci správnej žaloby podal návrh na priznanie odkladného účinku žaloby, správny súd bol povinný sa vysporiadať aj s uvedenou skutočnosťou. Žaloba bola odmietnutá z dôvodu jej predčasného podania, keďže napadnuté rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko nebolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené a žalobcovi v čase rozhodovania správneho súdu nezačala plynúť lehota na podanie žaloby, ktorá skutočnosť sama o sebe spôsobila nedôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku, čo vylučuje hrozbu závažnej ujmy, hospodárskej škody či finančnej škody, ako aj závažnej ujmy na životnom prostredí, či iný vážny nenapraviteľný následok preto správny súd s odkazom na návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

31. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Poučenie: Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustná kasačná sťažnosť ( v spojení s ).

Proti výrokom II. a III. tohto uznesenia je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu na Správny súd v Bratislave.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.