Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Sa-8-2023.pdf
PDF · 181.52 KB
Case nature
Area
Subarea
15Sa/8/2023
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou Mgr. Denisou Slivovou, v právnej veci žalobcu: Pozemkové spoločenstvo bývalých urbaristov mesta Bojnice, so sídlom Hurbanovo námestie 19/41, 972 01 Bojnice, IČO: 17 066 069, právne zastúpený: OLŠOVSKÝ, spol. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom G. Švéniho 6, 971 01 Prievidza, IČO: 50 595 652, proti žalovanému: Mesto Bojnice, so sídlom Sládkovičova 176/1, 972 01 Bojnice, právne zastúpený: JUDr. Soňa Gašková, advokátka, so sídlom Astrová 585/6, 900 43 Hamuliakovo, IČO: 42 068 851, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Návrh žalobcu zo dňa 28.11.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.
III. Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.11.28.11.2023 domáhal, aby správny súd určil, že postup žalovaného, ktorým zákonným spôsobom neprerokoval štyri písomné pripomienky žalobcu podané žalovanému dňa 22.02.2022 k variante A a B konceptu územného plánu Mesta Bojnice, a tým zasiahol do zákonom chránených práv a oprávnených záujmov žalobcu, je nezákonný. Zároveň sa domáhal, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok a to tak, že zakáže žalovanému, aby do rozhodnutia vo veci samej pokračoval v akýchkoľvek úkonoch týkajúcich sa administratívneho procesu tvorby územného plánu, najmä aby neschválil uznesením nový územný plán Mesta Bojnice až do rozhodnutia vo veci samej a ďalej uložil žalovanému povinnosť obnoviť stav pred zásahom do iných práv žalobcu, a to tým, že riadne a zákonným spôsobom prerokuje pripomienky žalobcu, o týchto pripomienkach zákonným spôsobom rozhodne. Skutkovo a právne vymedzil žalobu nasledovne: Žalovaný uznesením mestského zastupiteľstva rozhodol o tom, že vyhotoví nový územný plán. Najskôr spracovávala nový územný plán A. B., neskôr žalovaný uzavrel s A. C. D., miesto podnikania Okružná 768/65, 058 01 Poprad, IČO: 43027938 Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela „Územný plán Mesta Bojnice“. Počas procesu tvorby zadania územného plánu žalobca podal žalovanému pripomienky podaniami zo dňa 23.11.2011 a 27.10.2021.
Odborne spôsobila osoba, A. E. B. vyhotovila Zadanie územného plánu a opätovne prerokovala Zadanie územného plánu. Žalobca uviedol, že po odovzdaní tohto Zadania odborne spôsobilou osobou žalovanému do tohto zadania neoprávnene a nezákonne zasahoval A. F., ktorý svojvoľne zmenil jednotlivé stanoviská (textovú časť) odborne spôsobilej osoby bez jej vedomia. Na úrade žalovaného sa
uskutočnilo bez vedomia žalobcu rokovanie, z ktorého existuje zápisnica u žalovaného. Žalobca uviedol, že tento nezákonný zásah do Zadania je rovnako ako ďalšie uvedené skutočnosti dôvodom pre podanie tejto žaloby. Následne bol na základe tohto Zadania - dokumentu ,,ÚPN M Bojnice, Zadanie vyhodnotenie_stanovísk zo dňa 25.4.2021, A. E. B., ktorá v tomto dokumente vyhodnotila žiadosti žalobcu o spracovanie zmien a doplnkov platného územného plánu mesta Bojnice zo dňa 27.10.2021 a 23.11.2021 tak, že ich akceptovala pod položkou 64, spracovaný Koncept územného plánu vo variantoch A a B, ktorý nevychádza zo zadania, tak ako predpokladá zákon, pričom ani nerešpektuje v zadaní akceptované naše pripomienky. Dňa 23.2.2022 boli verejnosti v kongresovom centre Bojnice žalovaným predložené na pripomienkovanie dve varianty konceptu územného plánu A a B, týkali sa aj parciel:
Pripomienky v žiadosti k parcelám pod A vo variante A konceptu územného plánu neboli zahrnuté, vo variante B bola zapracovaná len jedna pripomienka. Čo sa týka pripomienok parciel pod B, v ani jednej variante konceptu územného plánu neboli pripomienky žalobcu zapracované, resp. zohľadnené, okrem jednej parcely CKN č. XXXX ostatná plocha vo výmere 10345 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. D.. Čo sa týka pozemkov označených pod písmenom C, ani jedna z pripomienok nebola zahrnutá do žiadnych variant konceptu. Ako dôkaz na podporu tohto tvrdenia žalobca priložil k žalobe podanie - Pripomienky ku konceptu územného plánu mesta Bojnice - Variant A (k parcelám A, B, C, D) zo dňa 22.02.2022 Na internetovej stránke Okresného úradu bolo uvedené, že Okresný úrad Prievidza, odbor starostlivosti o životné prostredie zverejnil „Správu o hodnotení strategického dokumentu Územný plán Mesta Bojnice – koncept“. Z predloženej správy o hodnotení strategického dokumentu Územný plán Mesta Bojnice - koncept a jej podkladov vyplýva, že odboru životného prostredia Okresného úradu Prievidza (ďalej aj ako ,,OSOŽP OÚ Prievidza") boli predložené dva návrhy územného plánu Mesta Bojnice označené ako komplex -a-5ooo.pdf a kornplex-b-5ooo.pdf Variant A návrhu územného plánu nerešpektuje žalobcove pripomienky k návrhom konceptov A a B územného plánu, ktoré písomne predložil žalovanému, resp. ním určenému spracovateľovi územného plánu dňa 22.2.2022 (pripomienky k parcelám A, B, C, D). Len vo variante B sa nachádza zaradený pozemok parcely CKN č. XXXX v k. ú. D. v súlade s požiadavkou žalobcu. Obe varianty predložené OSOŽP OÚ Prievidza boli nezákonne pozmenené a neobsahovali žalobcom predložené pripomienky (žiadosti). Dokonca ide o úplne iné varianty A a B konceptu územného plánu Mesta Bojnice ako tie, ktoré boli verejnosti aj žalobcovi prezentované dňa 23.2.2022. Žalovaný postupuje v rozpore s § 21 a § 22 Stavebného zákona aj preto, že na základe výsledkov preverovania konceptu územného plánu nespracoval súborné stanovisko, ktoré obsahuje žalobcom písomne predložené pripomienky. Žalobca uviedol, že mu je známe, že k variantom konceptu územného plánu bolo predložené množstvo zásadných pripomienok, z čoho vyplynula potreba nariadiť nové prerokovanie konceptu. Ani táto zákonná podmienka nebola splnená. Okrem toho, žalovaný predložil OSaŽP OÚ Prievidza dokumenty - koncept územného plánu vo variantoch, ktoré nikdy riadnym a zákonným spôsobom neprešli postupom uvedeným v § 21 - 22 Stavebného zákona. V rozpore s vyhodnotením zadania ako podkladu pre koncept územného plánu nedošlo k zmene účelu využitia žalobcových pozemkov vo variante A ani B, ktorú písomne navrhoval, ani s ním nikdy nebol zákonným spôsobom prerokovaný písomný návrh pripomienok, tak ako predpokladá § 22 ods. 7 Stavebného zákona. Žalobca uviedol, že proces tvorby územného plánu je rigidne upravený v Stavebnom zákone. Je možné konštatovať, že jednotiacim prvkom v procese tvorby územného plánu je jeho procesná stránka obsahujúca prerokovanie všetkých fáz tvorby schválenia a prijatia územného plánu s dotknutými orgánmi, fyzickými a právnickými osobami. Žalovaný ako obstarávateľ územno-plánovacej dokumentácie nesplnil povinnosť uvedenú v § 19a ods. l písm. d), e) Stavebného zákona, ďalej v § 20 ods. l, 2 a ods. 5, v § 21 ods. 1, 2, 3. V § 20 Stavebného zákona je upravený postup pri prerokovaní zadania územno-plánovacej dokumentácie, pričom podľa názoru žalobcu zadanie územno-plánovacej dokumentácie nebolo riadne prerokované v zmysle zákonných požiadaviek. Po vyhotovení zadania mal žalovaný v súlade s § 19a ods. l písm. d) zabezpečiť spracovanie konceptu riešenia, zabezpečiť dohľad nad jeho spracovaním a prerokovať ho s dotknutými osobami teda aj žalobcom. Rovnako ako zadanie, aj koncept podlieha prerokovaniu, zohľadneniu prieskumov a rozborov. Táto činnosť znamená, že Mesto Bojnice po vykonaní prípravných prác, vyhotovení zadania územného
plánu, zabezpečí spracovanie konceptu, ktorého vyhotovenie a ďalší správny postup je upravený v § 21 Stavebného zákona. Súčasťou spracovania konceptu je aj povinnosť vyhotoviť varianty. Obec je povinná pri vyhotovení konceptu, resp. variantoch konceptu okrem iného tento prerokovať s dotknutými fyzickými a právnickými osobami. V zákone je explicitne upravené, že toto prerokovanie je verejné. Ani jednu z týchto základných povinnosti Mesto Bojnice vo variantoch konceptu, ktorú predložilo OSOŽP OÚ Prievidza, nenaplnilo. Nielenže predložilo OSOŽP OÚ Prievidza s nikým neprerokované koncepty územného plánu (ide o iné varianty ako boli prerokované dňa 23.2.2022), tieto sa ale zásadne odlišovali od zadania a vyhodnotenia pripomienok a konceptov, resp. variant, ktoré boli prezentované verejnosti. Zákonodarca dokonca veľmi striktne a presne upravil ako k takému verejnému prerokovaniu dochádza. Z tohto pohľadu predložiť orgánom na vyjadrenie varianty územných plánov, ktoré neprešli pripomienkovaním zákonným spôsobom, je zásahom do základných práv dotknutých fyzických a právnických osôb, bolo nám týmto upreté právo vyplývajúce z vyššie uvedených ustanovení zákona, najmä vyplývajúce z § 21 ods. 3 a 7 Stavebného zákona. Podľa § 21 ods. 7 Stavebného zákona okrem toho, že Mesto Bojnice malo vypracovať súborné stanovisko a v prípade potreby nariadiť nové prerokovanie konceptu, žalobca sa vyjadril k iným variantom konceptu ako bol predložený OSOŽP OÚ Prievidza. Stavebný zákon upravuje dokonca tzv. dvojinštančný postup prerokovania, ktorý spočíva v práve dotknutých fyzických a právnických osôb na prerokovanie a zohľadnenie ich návrhov a pripomienok s tým, že podľa § 21 ods. 9 Stavebného zákona stanoviská a písomné pripomienky ku konceptu, ktoré neboli zohľadnené, je Mesto Bojnice povinné znova prerokovať (dvojinštančnosť) s tými, ktorí ich uplatnili. Ani túto zákonnú povinnosť Mesto Bojnice nesplnilo. Žalovaný nepostupoval zákonne, naopak pokračuje v procese tvorby územného plánu, doručil viacerým orgánom varianty územného plánu, ktorým nepredchádzalo zákonným spôsobom určené prerokovanie pripomienok. Týmto orgán verejnej správy zasahuje do zákonných práv žalobcu vyplývajúcich z § 20 a § 21 Stavebného zákona, porušuje ich tým, že jeho pripomienky zákonným spôsobom neprerokoval. Porušením procesných postupov ustanovených v § 20 a 21 Stavebného zákona došlo k naplneniu dôvodov pre podanie žaloby podľa § 257 ods. c) SSP s tým, že ide o zásah orgánu verejnej správy do žalobcových procesných práv byť účastníkmi procesu tvorby územného plánu. Žalobca uviedol, že voči tomuto zásahu žalovaného sa domáha ochrany. Dňa 26.10.2023 bola žalobcovi doručená pozvánka od žalovaného na opätovné prerokovanie konceptu územného plánu Mesta Bojnice. Napriek tomu, že tento úkon žalovaného považoval žalobca za nesúladný so zákonom, zúčastnil sa ho a vyhotovil z neho zvukový záznam, pričom na tomto stretnutí uviedol, že ho považuje za nezákonne zvolaný a po uvedení jeho argumentácie, všetci účastníci (vrátane nás) odišli a žiadali zvolanie prerokovania konceptu územného plánu Mesta Bojnice zákonným spôsobom aj s vyhotovením zápisnice. Na tieto výzvy žalovaný, resp. A. G. reagoval tak, že uviedol, že zápisnicu ani zvukový záznam vyhotovovať nebude (porušenie § 22 Správneho poriadku), že si ich máme robiť sami a že nám rozpošle zamietavé stanovisko k našim pripomienkam územného plánu, keď si ich odmietame prevziať. Žalobca argumentujúc tým, že Správny poriadok je vo vzťahu k Stavebnému zákonu lex generalis a ako taký podporne pôsobí na všetky ustanovenia Stavebného zákona okrem tých, v ktorých je explicitne uvedené, že pôsobnosť tohto zákona sa vylučuje, mal za to, že žalobcovi nebola zákonným spôsobom zachovaná zákonná lehota (ako aj všetkým účastníkom) na prevzatie zásielky. Predvolanie na úkon neobsahuje základné zákonné náležitosti, tento úkon je nesprávne označený, správne úkony vykonávala neoprávnená osoba. Táto neoprávnená osoba sa vyjadrila, že na správny úkon sú predvolávané len osoby, ktorých pripomienky k územného plánu sú zamietnuté. Ide o porušenie princípu nediskriminácie účastníkov konania a zákonnej aplikácie správneho uváženia. K pozvánke žalovaného je potrebné uviesť, že nie je zaslaná žalobcovi v súlade so zákonom, konkrétne Stavebným zákonom § 21, ods. 3, 7, § 22 ods. 1, 3, 7 a nespĺňa ani základné zákonné nároky na doručovanie listín a naplnenia práv účastníka podľa Stavebného zákona a Správneho poriadku. K tejto pozvánke sa žalobca dozvedeli od A. G., ktorý má byť údajne oprávnenou osobou zhotovovať územný plán Mesta Bojnice to, že bola zaslaná len subjektom, ktorým Mesto Bojnice nevyhovie ich pripomienkam k navrhovaným variantom konceptu územného plánu. Ďalej, že tento úkon Mesto Bojnice urobilo preto, že chcelo napraviť podľa nich nesprávny postup, ktorý im žalobca vytýka. K tomuto je potrebné uviesť, že žalovanému žalobca dňa 06.10.2023 zaslal predžalobnú výzvu, na ktorú Mesto Bojnice v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami do dnešného dňa nereagovalo, neodpovedalo. Pozvánka na opätovné prerokovanie konceptu územného plánu Mesta Bojnice bola doručovaná niektorým subjektom v tejto pozvánke poštou, a to tak, že lehota na vyzdvihnutie tejto uplynie neskôr ako sa má konať samotné prerokovanie. Takýto postup žalovaného je porušením základných procesných práv účastníka (§ 14, 15 Správneho poriadku)
administratívneho konania, akým je proces tvorby nového územného plánu Mesta Bojnice. Ak účastník má lehotu na vyzdvihnutie zásielky dlhšiu ako je plánovaný úkon žalovaného, je úplne zrejmé, že sa o konaní takéhoto úkonu môže o dozvedieť až po jeho vykonaní. To je porušením jeho základných práv ako účastníka správneho konania (§ 24 ods. l, ods. 2, § 27 ods. 1 Správneho poriadku). V listine je uvedené, že sa jedná o opakované prerokovanie konceptu územného plánu Mesta Bojnice. V prvom rade je potrebné uviesť, že takýto úkon Stavebný zákon ani § 21 Stavebného zákona nepozná. V skutočnosti má ísť o prerokovanie pripomienok dotknutých právnických a fyzických osôb k variantom konceptu územného plánu. Zásadnou vadou ale tejto listiny je (nie je ju možné označiť inak) nepravdivé označenie tohto úkonu za "opätovné" prerokovanie konceptu územného plánu. Žalovaný nikdy predtým neprerokoval pripomienky k variantom konceptu územného plánu Mesta Bojnice. Na tomto úkone A. G., údajne poverená osoba za Mesto Bojnice, oznámila, že pripomienky sa prerokovávali v roku 2022 v marci v kongresovej sále Mesta Bojnice. Toto tvrdenie nie je ale pravdivé, a to z dôvodu, že v marci 2022 v skutočnosti žalovaný predstavil variantu konceptu územného plánu Mesta Bojnice A a B a vyzval všetky zúčastnené osoby vrátane žalobcu, aby písomne predložili pripomienky. Teda išlo o výzvu na predloženie pripomienok a nie je ich prerokovanie. Žalobca písomne pripomienky predložil, žalovaný do dnešného dňa na ne nijak nereagoval, ani o nich zákonným spôsobom nerozhodol. Preto nemohol opätovne prerokovať tieto pripomienky k variantom konceptu navrhovaného územného plánu. V prvom rade žiadne prerokovanie pripomienok sa dňa 2.11.2023 neuskutočnilo. Na žiadnom takomto úkone žalovaného sa žalobca nezúčastnil, a to preto, že nebol zákonným predvolaný, tieto úkony nevykonávala zákonom stanovená osoba. Z tohto dôvodu preto aj po oznámení názoru žalobca stretnutie dňa 2.11.2023 opustil a nedošlo k žiadnemu prerokovaniu našich pripomienok. Ust. § 21 ods. 7 Stavebného zákona nepozná žiadny taký úkon ako je opätovné prerokovanie pripomienok ku konceptu "Územný plán mesta Bojnice". Príslušné ustanovenie zákona rigidne upravuje, že ide o činnosť v tomto prípade žalovaného, podľa ktorej má prerokovať s dotknutými právnickými a fyzickými osobami pripomienky k variantom konceptu. Ďalej zákon upravuje presný procesný postup ako má tento úkon prebiehať. Uvedenú listinu považoval žalobca za zákonnú aj z ďalších dôvodov. V prvom rade neodráža skutočnosť, t.j, že by došlo k prerokovaniu pripomienok a už vôbec nie k opätovnému prerokovaniu pripomienok. Tento úkon podľa žalobcu vykonávala neoprávnená osoba, ktorá je na tejto listine aj uvedená. Samostatnou právnou otázkou je postavenie A. G.. Okrem toho, že táto osoba v zmysle zverejnených zmlúv mesta Bojnice nie je oprávnenou osobou zhotovovať územný plán Mesta Bojnice, touto je v skutočnosti A. C. D. a takto to vyplýva aj zo zverejnenej zmluvy o dielo medzi žalovaným a A. D.. A. G. aj s inými neoprávnenými osobami údajne rozhodoval (ako sám uviedol a vyplýva to aj zo zvukového záznamu, ktorý žalobca vyhotovil z tohto stretnutia) o pripomienkach a funkčných využitiach území v navrhovaných variantoch konceptu územného plánu, teda aj o využití žalobcových pozemkov. Z tohto vyplýva, že o pripomienkach a tvorbe územného plánu rozhodovala iná osoba a nie A. D., ktorý má s Mestom Bojnice, teda žalovaným, uzatvorenú zmluvu na zhotovenie nového územného plánu. Žalobca uviedol, že sa A. G. vyjadril, že ak si ich písomné zamietnutie (ktoré mali vopred pripravené) pripomienok k územnému plánu neprevezmeme, budú zaslané poštou a tým budú považované za vybavené, pričom o týchto pripomienkach rozhodol on. A. G. ale nie je v zmysle zverejnených zmlúv medzi žalovaným a oprávnenými osobami rozhodovať o pripomienkach k variantom konceptu územného plánu podľa Stavebného zákona. A. G. tvrdil, že on je odborne spôsobilou osobou podľa Stavebného zákona a že si uvedomuje a vie, že jeho zmluva s Mestom Bojnice nebola zákonným spôsobom nikdy zverejnená. Tým potvrdil, že vykonáva úkony v súvislosti s tvorbou územného plánu bez právneho dôvodu (§ 47a Občianskeho zákonníka). Celá jeho spolupráca so žalovaným je mimo zákonného rámca, a preto všetky úkony, ktoré v tejto veci vykonal, sú postihnuté touto vadou a sú teda nezákonné. Na predmetnom stretnutí sa zúčastnil aj primátor Mesta Bojnice p. E. F., ktorý uviedol, že ak nebude žalobca súhlasiť so zamietnutím pripomienok k územnému plánu (toto prezentoval pred všetkými účastníkmi tohto stretnutia), mesto vyhlási stavebnú uzáveru. Z tohto jeho vyjadrenia je zrejmé, že v skutočnosti žalovaný nemá záujem zákonným spôsobom vyhotoviť, prerokovať územný plán a pripomienky k nemu (§ 32, 37, 38 Správneho poriadku), ale ide o formu neprimeraného a nezákonného nátlaku na žalobcu a iné subjekty, ktorých práv sa má nový územný plán dotknúť. Primátor mesta ďalej uviedol, že nový územný plán je potrebný preto, že starý je zlý a čiastočne neplatný. Takisto potvrdil, že na prerokovanie pripomienok boli zavolané len subjekty, ktorých pripomienky k variantom konceptu územného plánu sú zamietnuté. Aj z tohto vyplýva, že žalovaný v skutočnosti na tomto stretnutí nemal záujem prerokovať pripomienky k územnému plánu, ale len formálne oznámiť dotknutým osobám, že o ich pripomienkach už bolo rozhodnuté v ich neprospech. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby bol vypočutý A. G. a A. C. D. na okolnosti týkajúce sa tvorby územného plánu.
Žalobcovi boli doručené listiny označené „Opätovné prerokovanie pripomienok ku konceptu ,,Územný plán mesta Bojnice“ 2.11.2023“. Obsahom týchto listín je vyhodnotenie pripomienok, ktoré žalobca opakovane podal v súvislosti s procesom tvorby územného plánu. Zo všetkých pripomienok ani jedna nebola akceptovaná okrem pripomienky k parcele č. EKN 1034, k. ú. D. (pripomienka označená ako D). V zásade žalovaný argumentoval, že pripomienky neboli akceptované preto, že nie sú súčasťou ani jedného variantu konceptu. V zadaní naše pripomienky akceptované boli. Ďalším dôvodom, pre ktorý pripomienky neboli akceptované, je skutočnosť, že bola akceptovaná niekoho požiadavka, pričom nie je uvedené koho, na ponechanie funkcie verejnej zelene (na súkromných pozemkoch). Je evidentné, že takéto správne uváženie žalovaného bez riadne odôvodneného zákonného postupu je nesprávne. Žalovaný ďalej uvádza, že pripomienky neboli akceptované z dôvodu, že sú v rozpore s požiadavkou nerozširovania zástavby mimo súvislo zastavané územie. Aj v tomto aplikácia správneho uváženia je úplne nesprávna. Žalovaný v prvom rade zrozumiteľne preskúmateľné nevysvetlil, o koho požiadavku ide. Z verejne dostupných zdrojov je zrejmé, že neakceptoval pripomienky, resp. mieni novým územnom plánom zakázať zástavbu v zastavanom území, ktorá na seba bezprostredne naväzuje. V neposlednom rada používa žalovaný pojmy ako biocentrum, biotop, bez akéhokoľvek zákonného podkladu. Rozhodnutie žalovaného o zmene využitia územie je taká činnosť, ktorá sa v právnej teórii označuje ako správne uváženie. Opakovane bolo judikované, že správne uváženie je taká činnosť správneho orgánu, pri ktorej správny orgán po zákonnom získaní dôkazov, ktoré sú potrebné pre riadne objektívne posúdenie veci, vykoná hodnotenie týchto dôkazov, následne na tieto dôkazy aplikuje správne uváženie, ktoré ale nemôže byť v rozpore so zabezpečenými dôkazmi. Správne uváženie je myšlienková, zisťovacia, hodnotiaca, dokazovacia činnosť správneho orgánu, ktorú aplikuje na všetky dôkazy a okolnosti, ktoré správny orgán počas zákonne vedeného správneho konania aplikuje. Výsledkom tohto správneho uváženia má byť rozhodnutie, v tomto prípade vyhodnotenie pripomienok, ale aj iných dôkazov vo vzťahu k zmene účelu užívania danej lokality, ktorú má žalobca vo svojom vlastníctve. Žiadne z týchto atribútov predložená listina nespĺňa. Žalobca uviedol, že je ukrátený nielen na procesných právach byť účastníkom tvorby územného plánu ale zmenením územného plánu Mesta Bojnice dôjde aj k ukráteniu na vlastníckych právach a právom chránených záujmoch týkajúcich sa výkonu žalobcovho vlastníckeho práv k predmetným pozemkom, ako aj k porušeniu ústavných princípov, princípov právnej istoty, legitímnych očakávaní, princípu zásahu do vlastníckeho riava v súlade so zákonom. V závere žaloby žalobca uviedol, že v súvislosti s § 257 písm. c) SSP označuje za zásah žalovaného, voči ktorému sa domáha ochrany - postup žalovaného, ktorým žalobcu úplne vylúčil z procesu tvorby nového územného plánu a neprerokovanie žalobcom písomne predložených pripomienok. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, a to z dôvodu, že zásah žalovaného, ktorý spočíva v nepriznaní a nenaplnení procesných práv ako dotknutých (vlastníkov pozemkov uvedených pod A, B, C, D) v procese tvorby územného plánu podľa § 20 a § 21 Stavebného zákona, ktoré spočívajú v neprerokovaní našich pripomienok k variantom konceptu územného plánu s nami ako dotknutými osobami, hrozí závažná ujma na našich právach ako vlastníka dotknutých pozemkov. Zákonom určeným neprerokovaním žalobcových pripomienok k zmene účelu užívania jeho pozemkov vzniká závažná ujma a hrozí, že schválením územného plánu bez takéhoto zákonného procesu prerokovania dôjde k zmene účelu užívania našich pozemkov bez toho, aby sme sa mohli proti tomuto postupu žalovaného zákonným spôsobom brániť. V prípade, že žalovaný schváli tak, ako deklaruje územný plán bez riadneho prerokovania žalobcových pripomienok, hrozí závažná ujma v oblasti vlastníckych práv, ktoré má k týmto pozemkom a to tým, že fakticky obmedzí na týchto pozemkoch žalobcove vlastnícke práva bez zákonného dôvodu. V prípade, že správny súd nenariadi odkladný účinok tejto žaloby, žalovaný tak môže aj naďalej nezákonne postupovať v procese schvaľovania územného plánu, ktorého výsledkom bude nezákonne prijatý územný plán. Nariadenie odkladného účinku žaloby nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný, teda Mesto Bojnice, má schválený platný územný plán. Preto subjekty, ktoré vykonávajú činnosť a je pre nich nevyhnutné mať existenciu platného územného plánu vrátane orgánov verejnej moci alebo širokej verejnosti, môžu vykonávať svoju činnosť na základe a v súlade s týmto platným územným plánom. Preto nariadenie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom tak ako predpokladá vyššie ustanovenie zákona pre dôvod jeho nenariadenia.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.01.2023 poukázal na to, že v tej istej veci ako je predmetné konanie 15Sa/8/2023, prebieha na tunajšom súde konanie v rovnakej veci preskúmania zákonnosti viacerých žalobcov, a to pod spisovou značkou 25Sa/1/2023, 12Sa/2/2023, 23Sa/4/2023 a 27Sa/1/2023, ktoré boli uznesením súdu zo dňa 22.12.2023, sp. zn. 25Sa/1/2023-112 spojené na spoločné konanie
a vedené spolu pod spis. zn. 25Sa/1/2023, po preskúmaní žaloby máme za to, že sú tu podmienky pre spojenie veci na spoločné konanie podľa § 65 ods. 3 v spojení s odsekom 1 SSP. Dal do pozornosti, že v predmetnej veci žalobca napadol len postup žalovaného, podaniu žaloby nepredchádzalo vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov a/alebo prostriedkov na nápravu údajného protiprávneho postupu žalovaného, a teda neexistuje spis z iného stupňa rozhodovania ako je spis neadministratívneho konania napadnutého žalobou. Spis z iného stupňa preto nie je možné predložiť (vertikálne vzťahy správneho súdnictva, resp. princíp subsidiarity neboli žalobcom dodržané). Žalobca sa domáha práva na ochranu aplikujúc nesprávne ustanovenie právneho predpisu. Odsek 1 § 252 SSP upravuje možnosť domáhať sa súdnej ochrany voči trvajúcemu zásahu – toto ustanovenie použil žalobca, avšak proces obstarávanie ÚPD je v jeho takmer finálnej fáze a zásah, ktorý žalobca napáda už dávno skončil. Podmienkou podania žaloby proti už skončenému inému zásahu orgánu verejnej správy je skutočnosť, že podanie žaloby počas trvania zásahu nebolo z objektívnych príčin možné a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo na inú ochranu práv žalobcu. Nemožnosť podať žalobu počas trvania zásahu žalobca obišiel a vôbec nezdôvodnil, je preto nemožné z pohľadu súdu zaoberať sa preukázaním splnenia podmienok podľa § 252 ods. 2 SSP bez akéhokoľvek dôkazu alebo vyjadrenia. Ide o vyjadrenie princípu subsidiarity, pričom bremeno tvrdenia tejto skutočnosti aj dôkazné bremeno patrí žalobcovi, a ten ako uvádzame nižšie neuniesol. Žalovaný namietal nedostatok právomoci správneho súdu. Postup žalovaného nie je postupom orgánu verejnej správy, v ktorom rozhoduje žalovaný o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, ako mylne a opakovane uvádza žalobca v žalobnom návrhu. Obstarávanie ÚPD nie je administratívnym konaním, nie je konaním, v ktorom sa rozhoduje o subjektívnych právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, a ktorého porušenia je spôsobilé mať za následok priame ohrozenie alebo dotknutie týchto subjektívnych práva osôb. Nesúlad podkladov a procesu obstarávanie ÚPD je posúdená iným orgánom verejnej správy, Okresným úradom v sídle kraja podľa § 25 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) (ďalej len „SZ“), a až zhodnotením tohto orgánu môže byť preukázaný nezákonný postup obstarávateľa ÚPD, žalovaného. Pojmové vymedzenie spôsobilého predmetu preskúmavania súdom je mimoriadne dôležité, žalobca musí nedovolené konanie alebo opomenutie orgánu verejnej správy opísať a právne kvalifikovať do niektorej z uvedených foriem zásahu. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP „iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté....“ Poukázanie žalobcu na porušenie ustanovení Stavebného zákona pri obstarávaní ÚPD nie je spôsobilým postupom orgánu verejnej správy, ktorým by boli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. Princíp subsidiarity správneho súdnictva, ktorým sa riadi celé správne súdnictvo. Je vyjadrený o. i. prostredníctvom § 7 písm. a), § 99 písm. f), § 180 ods. 1, § 269 posledná veta SSP a iné. V zásade platí, že až využitím všetkých nástrojov, ktoré má žalobca k dispozícii v rámci platného práva, a to najmä riadnych opravných prostriedkov, ale aj iných nástrojoch ochrany zákonnosti je prípustné zahájenie konania pred príslušným správnym súdom. Žalovaný uviedol, že ak by teoreticky bola osvedčená aktívna legitimácia žalobcu (ktorá nie je, nakoľko postupom žalovaného nie sú priamo dotknuté subjektívne práva žalobcu), platná právna úprava zakotvuje preskúmanie zákonnosti postupu ako aj podkladov pre ÚPD v rámci § 25 Stavebného zákona. Ďalej žalovaný poukázal na to, že správnemu súdu nebol preukázaný priamy zásah žalobcu so svojich subjektívnych práv postupom žalovaného, a to ani formou vybavenia sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z., ani negatívnym stanoviskom príslušného orgánu posudzujúceho zákonnosť postupu žalovaného pri obstarávaní ÚPD podľa § 25 ZSZ. V prípade, že by napriek uvedenému správny súd k vyslovil zákaz žalovanému v pokračovaní obstarávaní ÚPD a obnovenie stavu pred obstarávaním ÚPD, došlo by zo strany správneho k arbitrárnemu rozhodnutiu súdu, rozhodnutiu, ktoré nerešpektuje povinnosť samosprávneho orgánu, žalovaného obstarávať ÚPD a príslušnosť príslušného orgánu, Okresného úradu v sídle kraja na preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného podľa § 25 SZ. Takýmto rozhodnutím by došlo zo strany súdu k prisvojení si kompetencie, ktorá v procese posúdenia postupu žalovaného pri obstarávaní ÚPD patrí iným orgán verejnej správy, čo považujeme spolu s ostatným dôvodmi uvedenými v tomto vyjadrení za dôvod pre zamietnutie žaloby podľa § 261 SSP a zastavenie konania pred správnym súdom podľa § 99 písm. f) SSP. „Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd nemá na to kompetenciu), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2000, sp. zn. 4 Sž 136/99, R 34/2001).
Ďalej žalovaný namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobca do dňa podania žaloby neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce svoju aktívnu legitimáciu, nepreukázal, že by doterajším postupom Mesta Bojnice v súvislosti s obstarávaním územnoplánovacej dokumentácie (ďalej len „ÚPD“) boli priamo dotknuté jeho subjektívne práva, resp. že tieto boli priamo zamerané alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknuté jeho následkami. Na právnom postavení žalobcu sa doterajším postupom obstarávania ÚPD nič nezmenilo a ani nemení, a to ani v prípade jeho pokračovania, t.j. postup orgánu verejnej správy, mesta Bojnice v súvislosti s obstarávaním ÚPD nie je zásahom, ktorý priamo smeruje alebo ohrozuje žalobcove subjektívne práva. Je významné poukázať, že v súlade s § 2 ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) ďalej len „SZ“) „Na územnoplánovaciu činnosť sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní“. Obstarávanie ÚPD žalovaným, ani žiadne jeho úkony v súvislosti s obstarávaním ÚPD nie sú zásahmi spôsobilými zasiahnuť subjektívne práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Cieľom územného plánovania, v kontexte aj s inými plánovacími nástrojmi, je dosiahnutie trvalého súladu všetkých činností v území. Tento cieľ zabezpečuje územné plánovanie na všetkých stupňoch riadenia a plánovania. Prostredníctvom územnoplánovacích nástrojov, ktorými sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodovanie, územné plánovanie zabezpečuje optimálne zásady vecnej a časovej koordinácie stavebnotechnických priestorových a územných aktivít v krajine. Územné plánovanie je zvrchovaným nástrojom na dosiahnutie optimálneho priestorového usporiadania a funkčného využívania územia štátu, regiónov, miest a obcí. Vo vymedzených úlohách a činnostiach pôsobí územné plánovanie zvrchovane a môže byť obmedzené len inými právnymi predpismi. Pre územné plánovanie je charakteristické, že tak vykonávajúci orgán koná najmä prostredníctvom určenia záväzných zásad a regulatívov usporiadania a ďalšieho využívania krajiny. Na úrovni obce/ mesta určuje zásady a regulatívy tvorby krajiny, priestorového usporiadania a funkčného využitia celého kompetenčného územia obce, zastavaného i nezastavaného územia, usporiadanie verejného občianskeho, dopravného i technického vybavenia obce, ustanovuje plochy verejnoprospešných stavieb, chránených častí krajiny, územného systému ekologickej stability vrátane plôch zelene, podmienky zabezpečenia a šetrného využívania kultúrno-historických hodnôt územia a historických súborov stavieb. Územné plánovanie je v systematike Stavebného zákona samostatným procesom, odlišným od územného a stavebného konania. Na územnoplánovaciu činnosť zahŕňajúcu aj prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Stavebný zákon ako finálnu fázu obstarávania ÚPD v § 25 zakotvuje fázu „kontroly“ zákonnosti postupu orgánu obstarávajúceho ÚPD. Až následne, samostatnými správnymi konaniami ako sú napríklad konanie o vydaní územného rozhodnutia a/alebo stavebného povolenia môžu byť reálne priamo dotknuté subjektívne práva a povinnosti fyzických osôb, nakoľko tieto sú aj riadnymi administratívnymi konaniami. A teda až v okamihu konania v územnom/stavebnom konaní možno hovoriť o aktívnej legitimácii žalobcu pre prípad, že by teoreticky žalovaný mienil svojimi „inými zásahmi“ priamo zasiahnuť alebo dotknúť sa jeho subjektívnych práv. Predpokladom efektívnosti činností územného plánovania v celom rozsahu, tak ako ich uvádza SZ, je sústavnosť, odbornosť a komplexnosť ich zabezpečovania v čase a priestore. Zodpovednosť nesú tie orgány územného plánovania, ktoré podľa stavebného zákona obstarávajú územnoplánovaciu dokumentáciu, a to obce/mestá, samosprávne kraje a ministerstvo, resp. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu. Podaním žaloby spolu s jej doplnením a prílohami nebolo preukázané, že sa jedná o „iný zásah orgánu verejnej správy“ do subjektívnych práv žalobcu, žalobca tak neosvedčil svoju aktívnu legitimáciu, a teda máme za to, že o. i. je z uvedeného dôvodu žaloba nedôvodná a navrhol žalobu zamietnuť a konanie podľa § 99 písm. f) SSP zastaviť. Žalovaný mal za to, že žalobca v žalobe a jej doplnení uvádza označenie, resp. opis postupu žalovaného, ktorý považuje za iný zásah žalovaného, avšak tento iný zásah žalovaného vymedzuje rôzne a nejednoznačne, keď na jednej strane za iný zásah žalovaného považuje vypracovanie variantov konceptu územného plánu Mesta Bojnice v rozpore so zadaním a zároveň aj tvrdené vylúčenie žalobcu z procesu tvorby nového územného plánu a neprerokovanie ním písomne predložených pripomienok žalovaným. Vzhľadom na uvedené bol žalovaný názoru, že pre nedostatok jednoznačnosti a zrozumiteľnosti vymedzenie toho, v čom spočíva žalobcom tvrdený iný zásah žalovaného v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP, nie je možné sa vyjadriť k jednotlivým tvrdeniam, ktoré poukazujem že nie sú nijakým spôsobom súdu preukázané (nakoľko nie sú pravdivé). Preukázanie tvrdení je dôkazným bremenom žalobcu a v prípade predloženia hodnoverných dôkazov bude možné zaujať konkrétne stanovisko a vyjadrenie k veci zo strany žalovaného. S odkazom na § 261 SSP v prípade dokazovania navrhol, aby
súd žalobu zamietol, a to vtedy, keď správny súd po preskúmaní a vyhodnotení navrhnutých dôkazov zistí, že žaloba nie je dôvodná. K návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a na podklady vyjadrenia žalovaného, dospel k záveru, že tu nie je zistený zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe .Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil úvahami o možných dôsledkoch okamžitého výkonu preskúmavaného postupu – iného zásahu žalovaného. Poukázal pri tom na neprerokovanie jeho pripomienok k variantom konceptu, resp. na iné údajné protiprávne postupy žalovaného v súvislosti s obstarávaním ÚPD. Tvrdenia o existencii hrozby závažnej ujmy, resp. nenapraviteľného následku, žalobca podložil len jeho hypotetickými úvahami o možných následkoch, ktoré ale neosvedčil. Žalobca neuviedol a neosvedčil také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo objektívne možné dospieť k záveru, že zákaz postupu žalovaného pri obstarávaní územnoplánovacej dokumentácie by pre žalobcu mohol byť ujmou zadefinovanou v § 185 ods. 1 písm. a) SSP. Žalovaný vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku navrhol návrh zamietnuť, a to z dôvodu, že postupom správneho orgánu nedôjde a nedochádza k obmedzeniu ani inému zásahu do vlastníckych a/alebo užívacích práv žalobcu, pričom až právoplatne vyhlásené VZN, ktorým sa vyhlási záväzná časť ÚPO a až konanie o vydanie územného rozhodnutie/stavebného povolenia ako riadne administratívne konanie o právach a povinnostiach stavebníka bude/by bolo teoreticky spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. Žalobca ničím nepreukázal, že by mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami postupu žalovaného hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, že by hrozila závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobcovi nehrozí žiadna závažná ujma ani v súvislosti s prípadným vyhlásením záväznej časti ÚPO, nakoľko zmenu funkčného a priestorového využitia územia v zmysle obstarávania územnoplánovacej dokumentácie nemožno považovať za závažnú ujmu na životnom prostredí, prípadne za iný vážny nenapraviteľný následok. Legálnosť postupu žalovaného je predmetom posúdenia Okresného úradu v sídle kraja tak, ako uvádzame vo vyjadrení k žaloby vyššie, v prípade vyhlásenia VZN prípadne preskúmaním prokuratúry. Žalovaný nepripúšťa, že by priebeh obstarávania ÚPD mohol spôsobiť závažnú ujmu na životnom prostredí, prípadne za iný vážny následok uvedený v § 185 písm. a) SSP. Verejný záujem je preukázaný znením a účelom právnej úpravy SZ a jeho vykonávacích predpisov. Teda priznanie odkladného účinku tejto žalobe by bolo v rozpore s verejným záujmom.
3. Žalobca v replike zo dňa 12.04.2024 nesúhlasil s návrhom žalovaného, aby došlo k spojeniu vecí do jedného konania. Podľa žalobcu v predmetnej veci ako aj v konaniach, ktoré uvádza žalovaný, sú rozdiely v jednotlivých zásahoch žalovaného do jeho práv a právom chránených záujmoch. Z tohto dôvodu podľa jeho názoru nie je vhodné spojenie veci do jedného konania. K nevyčerpaniu riadnych opravných prostriedkov žalobca uviedol, že žalovaný neuviedol, čo považuje za riadne opravné prostriedky, ktoré by pred podanou žalobou mal využiť ako účinný prostriedok nápravy údajného prípravného konania. K nesprávnej aplikácii Správneho súdneho poriadku, nerešpektovanie zásady subsidiarity žalobca uviedol, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy je taký inštitút správneho súdnictva, ktorou je možno napadnúť postup orgánu verejnej správy v procese jeho postupu bez ohľadu na skutočnosť, či orgán verejnej správy už vydal konečné rozhodnutie. Postup žalovaného je bez akýchkoľvek pochybností zásahom do práv právnických a fyzických osôb, ak nie sú zákonným spôsobom predvolávaní, oboznamovaní v súvislosti s administratívnym postupom tvorby územného plánu. Za nesprávne považoval tvrdenie žalovaného, že nesúlad procesu obstarávania UPD je posúdený iným orgánom- okresným úradom v sídle kraja. Tento názor je výsledkom nesprávnych právnych úvah. Žalovaný na základe porady s okresným úradom v sídle kraja opätovne neprerokoval pripomienky k územnému plánu, takže jeho tvrdenie, že neporušil svoje povinnosti je kontradiktórne voči ním uvedeným argumentom. O zásahoch do práv a právom chránených záujmoch rozhodujú sudy. Tvrdenie žalovaného, že zhodnotením okresného úradu v sídle kraja môže byť preukázaný nezákonný postup, je
výsledkom nesprávnych právnych úvah. Autoritatívne rozhodnutie o nezákonnosti postupu správneho orgánu patrí do výlučnej právomoci sústavy súdov SR. K námietke nedostatočnej právomoci správnych súdov žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca mal využiť prostriedok nápravy, nie je mu známe, k akému nadriadenému orgánu Mesta Bojnice ho mal podať. Zdôraznil, že je evidentne, ak žalobca nedostane zákonným spôsobom možnosť vyjadriť sa formou pripomienok v procese tvorby územného plánu, žalovaný pokračuje v úkonoch takým spôsobom ďalej, neexistuje iný prostriedok nápravy, ako chrániť svoje práva na príslušnom súde. K tvrdeniu o nedostatku podmienok pre podanie žaloby a nedostatočnej aktívnej vecnej legitimácii žalobca uviedol, že sa jedná o všeobecne platné právne teórie, ktoré nijak neodôvodňujú tvrdenie, že nie sú splnené podmienky pre podanie žaloby. Ani nijak nevysvetľuje, v čom spočíva nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Je evidentné, že žalobca je vlastníkom pozemkov, ktoré sú objektom tvorby územného plánu žalovaného. Už len táto skutočnosť je preukázaním aktívnej vecnej legitimácie pre podanie žaloby. Žalobca opätovne uviedol, že žalovaný vytvoril koncepty územného plánu v rozpore so zadaním. Žalovaný zákonným spôsobom neprerokoval varianty konceptu územného plánu so žalobcom a dotknutými fyzickými a právnickými osobami. Žalovaný proces tvorby územného plánu nevykonáva zákonným spôsobom. Od posledného vyjadrenia žalobcu, žalovaný napriek vedomosti o existencii súdneho sporu ďalej robí úkony smerujúce k schváleniu územného plánu, naposledy dňa 27.3.2024 predvolal žalobcu na opätovné prerokovanie pripomienok ku konceptu územného plánu Mesta Bojnice s dňom 2.11.2023. Na tomto opätovnom prerokovávaní mu zástupcovia žalovaného A. G. a A. D. predložili listiny zo dňa 2.11.2023, ktoré nie sú riadne označené. Údajný dôvod konania tohto úkonu spočíval vo výhradách uvedených v žalobe. A. G. uviedol, že nie je podstatné, že zmluvu mal alebo nemal dovtedy zverejnenú, že ju zverejnenú už má.. Na otázku, prečo mesto nesúhlasí aspoň s čiastočným prijatím pripomienok, A. G. uviedol, že pripomienkam nevyhovie z dôvodu, že mesto to "tam" nechce. Toto má byť skutočný dôvod, prečo žalovaný nevyhovie pripomienkam. Príslušné ustanovenia zákona presne upravujú dôvody, pre ktoré žalovaný nemusí vyhovieť pripomienkam vlastníkov pozemkov v dotknutom území, teda napríklad žalobcu. Dôvody, ktoré uvádza žalovaný, nie je možné považovať za zákonné rozhodnutie žalovaného.
4. Žalovaný v duplike zo dňa 16.04.2024 v podstate obsahu zotrval na vyjadrení k žalobe.
5. Na pojednávaní dňa 19.12.2023 sa zúčastnili právny zástupca žalobca a právna zástupkyňa žalovaného. Právny zástupca žalobcu uviedol, že iný zásah orgánu verejnej správy spočíva v tom, že zákonom predpísaným spôsobom žalovaný nezavolal a neprerokoval územno-plánovacie podklady ako podklad pre vypracovanie územného plánu s dotknutými vlastníkmi, to je prvý zásah. Tie pochybenia spočívajú v procesných postupoch, teda nedodržal lehoty, riadne nepredvolal, neprerokoval, keď aj zavolal na rokovanie, vopred mal už rozhodnuté o tom, že tam pozýva len vlastníkov, ktorých pripomienky zamietne, nevysvetlil zákonné dôvody prečo zamietol argument. Uznal, že je v kompetencii žalovaného rozhodnúť, ako bude využívané dané územie a túto kompetenciu nespochybňuje a ani nehovorí, že o tomto má súd rozhodnúť. Keby žalovaný postupoval zákonne, splnil všetky zákonné a hmotnoprávne podmienky pre prijatie územného plánu a rozhodol proti vôli vlastníka, žalobcovi by neostalo nič iné, len sa obrátiť, v prípade, že predtým ten pozemok bol určený na zastavanie, napr. so žalobou o náhradu škody. Ale keďže porušil procesné postupy a hmotnoprávne, pretože nevysvetlil, z akého dôvodu tam nemôže žalobca stavať, považuje tieto úkony za nezákonné. Právna zástupkyňa žalovaného mala za to, že žalobca neporozumel procesu tvorby územno-plánovacej dokumentácie, pretože v priebehu obstarávania tejto dokumentácie sa nerozhoduje o subjektívnych právach tých osôb, ktoré sú vlastníkmi nehnuteľností v katastri Bojnice, k zásahu môže dôjsť až v konkrétnych administratívnych konaniach, ako je konanie o vydaní územného rozhodnutia alebo stavebného povolenia. Obstarávanie územno-plánovacej dokumentácie nezakladá nárok, že táto odborne spôsobilá osoba musí zaradiť tieto návrhy a schváliť ich
6. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne a miestne príslušný vec prejednal na nariadenom pojednávaní za aplikácie ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023 (ďalej len „SSP“) a po preskúmaní postupu žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a túto zamietol za aplikácie ust. § 261 SSP.
7. Zo všeobecného ustanovenia § 135 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy, je v § 135 ods. 2 SSP stanovená výnimka vzťahujúca sa aj na prejednávanú vec. V prípade osobitných konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy nejde o typické preskúmacie konanie, keďže cieľom konania proti inému zásahu je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti týmto osobám. Aj keď konanie pred správnym súdom nemá mať povahu nachádzacieho konania, tento predpoklad nie úplne platí v prípade žalôb proti inému zásahu orgánu verejnej správy (obdobne aj v prípade žalôb proti nečinnosti). V konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa správny súd chtiac nechtiac ocitá v postavení nachádzacieho súdu (práve s odkazom na § 135 ods. 2 SSP) a musí reflektovať prípadnú zmenu skutkových okolností prejednávanej veci, a to až do momentu meritórneho rozhodnutia. Zákonnosť zásahu však správny súd posudzuje podľa právneho stavu v čase, keď k zásahu došlo, resp. keď zásah trval.
8. Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
9. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
10. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.
11. Podľa § 261 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
12. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
13. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
14. Podľa § 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) (1) Územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a činnosti: a) určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, b) určuje potrebné asanačné, rekonštrukčné alebo rekultivačné zásahy do územia a určuje spôsob jeho ďalšieho využívania, c) vymedzuje chránené územia, chránené objekty, oblasti pokoja a ochranné pásma (ďalej len „chránené časti krajiny“), ak nevznikajú podľa osobitných predpisov inak, a zabezpečuje ochranu všetkých chránených častí krajiny, d) určuje zásady a podmienky vecnej a časovej koordinácie miestne sústredenej výstavby jedného stavebníka alebo viacerých stavebníkov, e) posudzuje a hodnotí územno-technické dôsledky pripravovaných stavieb a iných opatrení v území a navrhuje ich rozsah, ktorý podmieňuje ich environmentálne vhodné a bezpečné využívanie, f) rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie, g) určuje zásady využívania prírodných zdrojov, podmienok územia a celého životného prostredia, aby sa činnosťami v ňom neprekročilo únosné zaťaženie územia,1a) aby sa vytvárala a udržiavala ekologická stabilita1b) krajiny, h) vytvára podklady pre tvorbu koncepcií výstavby a technického vybavenia územia, i) navrhuje poradie výstavby a využívania územia,
j) navrhuje územno-technické a organizačné opatrenia nevyhnutné na zlepšenie životného prostredia, dosiahnutie ekologickej stability a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja. (2) Úlohy územného plánovania sa zabezpečujú a) sledovaním, vyhodnocovaním a evidenciou údajov a informácií o území, najmä 1. trvalým sledovaním priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, 2. pravidelným vyhodnocovaním uplatňovania regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, 3. sledovaním ekologickej stability a únosnosti zaťažovania územia, b) prevádzkovaním informačného systému o územnom plánovaní a informačného systému o výstavbe, c) územnoplánovacou činnosťou, d) rozhodovaním v územnom konaní. (3) Územnoplánovacou činnosťou je a) obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích podkladov a udržiavanie ich aktuálneho stavu, b) obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a udržiavanie jej aktuálneho stavu. (4) Územnoplánovacia činnosť sa vykonáva podľa najnovších poznatkov spoločenských, prírodných a technických vied a poznatkov o stave životného prostredia, a to postupom a spôsobom podľa tohto zákona. (5) V územnoplánovacej činnosti sa používajú mapové podklady základného štátneho mapového diela, automatizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra alebo iné účelové mapové podklady. (6) Na územnoplánovaciu činnosť sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.1c) (7) Základnými nástrojmi územného plánovania sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie.
15. Podľa § 348 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
16. Podľa § 349 SSP Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.
17. Podľa § 350 SSP žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.
18. Žalobca sa žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy domáha určenia, že postup žalovaného pri vyhotovovaní konceptu územného plánu Mesta Bojnice, je nezákonný, nakoľko ním zasiahol do zákonom chránených práv a povinností žalobcu – „v tejto súvislosti s odkazom na § 257 písm. c) SSP žalobca označil za zásah žalovaného, voči ktorému sa domáhame ochrany, postup žalovaného, ktorým ho úplne vylúčil z procesu tvorby nového územného plánu a neprerokovaniu nami písomne predložených pripomienok žalovaným zo dňa 17.02.2022 a 17.03.2022 k variante A konceptu územného plánu Mesta Bojnice ako zásahu našich práv, voči ktorému sa domáhame ochrany“. Žalobca v žalobe uviedol, že dôvodom pre podanie žaloby je o. i. to, že do zadania nového územného plánu Mesta Bojnice neoprávnene a nezákonne zasahoval A. F., ktorý svojvoľne zmenil jednotlivé stanoviská (textovú časť) odborne spôsobilej osoby bez jej vedomia. Potom, ako bola táto skutočnosť zistená žalovaným, uskutočnilo sa na úrade žalovaného bez vedomia žalobcu rokovanie, z ktorého existuje zápisnica u žalovaného. Žalobca zároveň v žalobe uvádza, že oba varianty A a B konceptu územného plánu sú v rozpore so zadaním, čo má byť podľa jeho tvrdenia v rozpore s § 21 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Stavebný zákon“), pričom v tomto spočíva zásah orgánu verejnej správy do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Ďalej žalobca v žalobe uvádza, že porušením procesných postupov ustanovených v § 20 a 21 Stavebného zákona došlo k naplneniu dôvodov pre podanie žaloby „podľa § 257 ods. c) SSP“ s tým, že ide o zásah orgánu verejnej správy do jeho procesných práv byť účastníkmi procesu tvorby územného plánu a voči tomuto zásahu žalovaného sa domáha ochrany. Žalobca ďalej označil iný zásah orgánu verejnej správy, voči ktorému sa správnou žalobou domáha ochrany, ako „postup žalovaného, ktorým nás úplne vylúčil z procesu tvorby nového územného plánu a neprerokovaniu nami písomne predložených pripomienok žalovaným ako zásahu našich práv, voči ktorému sa domáhame ochrany.“
19. K námietke žalovaného, že zásah je v žalobe vymedzený nejednoznačne a rôzne, správny súd udáva, že sa s týmto nestotožnil. Z konceptu celej žaloby správny súd učil, čo je nezákonným zásahom v ponímaní žalobcu, k posudzovaniu žaloby nemožno pristupovať príliš formalisticky.
20. Správny súd mal za to, že žalobca vymedzil ako iný zásah orgánu verejnej správy, ktorý napáda, pokračovanie v procese tvorby územného plánu, keď doručil viacerým orgánom varianty územného plánu Mesta Bojnice bez toho, aby takémuto postupu predchádzalo zákonným spôsobom prerokovanie pripomienok žalobcu v zmysle § 20 a § 21 Stavebného zákona- postup žalovaného, ktorým zákonným spôsobom neprerokoval štyri písomné pripomienky žalobcu podané žalovanému dňa 22.02.2022 k variante A a B konceptu územného plánu Mesta Bojnice (obsiahnuté na č. l. 19 až 22 spisu). Porušením procesných postupov ustanovených v § 20 a 21 Stavebného zákona došlo podľa žalobcu k zásahu do procesných práv žalobcu byť účastníkom procesu tvorby územného plánu, a teda k naplneniu dôvodov pre podanie žaloby.
21. Čo sa týka podmienky prípustnosti žaloby, včasnosť žaloby, aj tu mal správny súd za splnenú. V nadväznosti na žalobcom formulovaný žalobný petit s poukazom na listinný dôkaz obsiahnutý na č. l. 61 spisu - Pozvánka na opätovné prerokovanie Konceptu Územného plánu mesta Bojnice- s poznámkou: DOŠLO DŇA: a ručne dopísaným dátumom 26.10.2023; ide o postup vyplývajúci z dikcie § 21 ods. 9 Stavebného zákona, v zmysle ktorého zákonná úprava ukladá spracovateľovi územnoplánovacej dokumentácie povinnosť prerokovať opätovne stanoviská a písomné pripomienky ku konceptu, ktoré neboli zohľadnené s tými, ktorí ich uplatnili. Z pozvánky žalovaného na opätovné prerokovanie podľa § 21 ods. 9 Stavebného zákona sa teda mohol dozvedieť žalobca o tom, že jeho pripomienky ku konceptu neboli akceptované. Pokiaľ potom bola správna žaloba podaná elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 29.11.2023 (č. l. 65 spisu), bolo tak ustálené, že požiadavka včasnosti správnej žaloby bola splnená. Súčasne žaloba spĺňa zákonom požadované náležitosti (§ 257 ods. 1 SSP), účastníctvo je taktiež v súlade s § 253, § 254 a § 255 SSP (všeobecná úprava účastníctva podľa § 32 SSP sa nepoužije, pretože konanie podľa § 252 a nasl. SSP má vlastnú osobitnú úpravu účastníctva) a nebol daný ani dôvod na postup v zmysle rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/1I2022 zo dňa 29.03.2023 a sú teda splnené podmienky prípustnosti žaloby aj včasnosti.
22. K poukazu žalovaného na to, že v predmetnej veci sú splnené podmienky na spojenie vecí pri aplikácii § 65 ods. 3 v spojení s § 65 ods. 1 SSP, správny súd konštatuje, že sa jednalo o tvrdenie žalovaného, bez procesného návrhu, aby sudca procesne postupoval v tejto veci, t. j. predložila vec sudcovi, u ktorého sa začalo konanie skôr. Podľa správneho súdu uvedené ustanovenie sa vzťahuje na prípady, keď sa preskúmania zákonnosti v tej istej veci domáhajú súčasne viacerí účastníci administratívneho konania. Primárne uvedené ustanovenie smeruje k tomu, ak podajú samostatnú žalobu rôzni účastníci konania proti tomu istému rozdrhnutiu alebo opatreniu, avšak môžu nastať aj v prípade iných konaní, že by sa jednalo o tu istú vec, a preto zákonodarca poňal toto ustanovenie širšie. Ako bolo už uvedené vyššie v konaní o inom zásahu verejnej správy nevystupujú ďalší účastníci konania, okruh účastníkov konania je striktne vymedzený v § 253 SSP na žalobcu a zavolaného. Už z podstaty a povahy žaloby proti inému zasahuj vyplýva istá originalita v ujme na právach, ktorá podľa správneho sudu je jedinečná. Jedinečnosť v predmetnej veci spočívala v tom, že sa jedná o rôzne parcely žalobcu, ku ktorým viaže rôzne dôvody, prečo nesúhlasí s ich zmenou funkčného využitia.
23. Primárnou otázkou, ktorej zodpovedanie správnemu súdu prináležalo, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky stanovené v ust. § 252 ods. 1, resp. aj ods. 2 a nasl. SSP v nadväznosti na citované ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) SSP pre poskytnutie ochrany tvrdených dotknutých práv žalobcu prostredníctvom procesného inštitútu žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
24. V ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP sa vymedzuje iný zásah orgánu verejnej správy, a to všeobecne a v časti za bodkočiarkou doplnkovo. Obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Doplnková definícia iného zásahu nadväzuje na doterajšiu judikatúru správnych súdov a v záujme jednoznačnosti explicitne stanovuje, že pod iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie aj postup tohto orgánu pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitého predpisu. Spoločným menovateľom oboch definičných vymedzení iného zásahu orgánu verejnej správy je priamy dotyk na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej
a právnickej osoby. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s unesením aktívnej žalobnej legitimácie (§ 254 SSP).
25. Vyššie citované zákonné ustanovenie teda obsahuje veľmi všeobecné a široko koncipované vymedzenie pojmu „iný zásah orgánu verejnej správy“. Presná definícia objektívne nie je možná, pretože pod pojem zásah spadá veľké množstvo faktických činností správnych orgánov, ku ktorým sú oprávnené rôznymi zákonmi. Z ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP je však zrejmé, že ide o úkony neformálne, faktické, pre ktoré môžu, ale nemusia byť stanovené pravidlá. V zásade ide o úkony, ktoré nie sú učinené formou rozhodnutia alebo opatrenia, ale aj napriek tomu sú záväzné pre osoby, voči ktorým smerujú a tie sú povinné na ich základe niečo konať, nejakej činnosti sa zdržať alebo nejaké konanie strpieť.
26. Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) SSP obsahuje vymedzenie pojmu opatrenie orgánu verejnej správy, keď ide o správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie), ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb dotknuté.
27. Účelom iného zásahu orgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. e) vety pred bodkočiarkou Správneho súdneho poriadku ako jednej z foriem činností verejnej správy je bezprostredne reagovať na vzniknutú situáciu, ide o výsledok okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžk/1/2020 30. 9. 2020, bod 14). Táto bezprostrednosť z povahy veci znemožňuje, aby sa vopred viedol formalizovaný proces s jeho formalizovaným zavŕšením.
28. V prvom rade správny súd vychádzal z konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP nemôže byť považovaná za náhradu správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, t.j. žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Správny súdny poriadok totiž striktne rozlišuje a pojmovo vymedzuje v citovanom ustanovení § 3 ods. 1 jednotlivé predmety prieskumu v správnom súdnictve a spája s nimi odlišné procesné prostriedky právnej ochrany (§ 6 ods. 2 SSP). Žalobca je vždy povinný zvoliť jeden žalobný typ, vymedzený v Správnom súdnom poriadku a nemôže jednotlivé žalobné typy navzájom zamieňať alebo v žalobe spájať. To všetko je odôvodňované najmä skutočnosťou, že jednotlivým žalobným typom zodpovedajú v Správnom súdnom poriadku relatívne samostatné procesné úpravy, ktoré sa líšia čo do stanovenia počiatku behu lehôt k uplatneniu žaloby, ich náležitostí, úpravy aktívnej a pasívnej legitimácie, úpravy toho, k akému dátumu súd zisťuje skutkový a právny stav. Zákonodarca pri koncipovaní striktnej úpravy jednotlivých procesných inštitútov ochrany v Správnom súdnom poriadku si bol jasne vedomý, že by bolo mimoriadne obtiažne viesť súdne konanie o jednej a tej istej žalobe tak, aby bolo možné na konci súdneho konania rozhodnúť v súlade s požiadavkami ktorejkoľvek z procesných úprav pripadajúcich hypoteticky do úvahy.
29. V tomto smere je nutné venovať náležitú pozornosť záverom vyplývajúcim z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 596/2022- 29 zo dňa 07.02.2023, v ktorom vyslovil porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, konkretizovaným vo výroku nálezu, a v ktorom vyššia súdna autorita uviedla: „Na základe uvedených východísk a za účinného právneho stavu podľa názoru ústavného súdu platí, že ak možno ochranu toho istého subjektívneho práva dosiahnuť viacerými typmi konaní v správnom súdnictve, voľba konkrétneho z nich je vecou procesnej autonómie žalobcu. V prípade konkurencie žalobných typov je výber druhu správnej žaloby, ktorou sa uplatňuje ochrana subjektívnych práv, zverený do dispozičnej sféry žalobcu.
30. Najvyšší správny súd SR taktiež v uznesení veľkého senátu sp. zn. 19SVs/1/2022 zo dňa 29.03.2023 zhodne venoval náležitú pozornosť nutnosti jednoznačného ustálenia predmetu konania vzhľadom na následné správne obsadenie správneho súdu, keď v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia vyslovil: „Z postupujúceho uznesenia sp. zn. 7 Ssk 33/2022 vyplýva, že trojčlenný senát považoval ustálenie povahy preskúmavaného aktu (iný zásah alebo opatrenie) za podstatné predovšetkým preto, že má podstatný vplyv na obsadenie správneho súdu. Podľa § 23 ods. 2 písm. e) SSP totiž na krajskom súde koná a rozhoduje sudca o žalobách pri inému zásahu orgánu verejnej správy. O všeobecnej správnej žalobe, ktorá podľa § 177 a nasl. SSP smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu takého orgánu, koná a rozhoduje trojčlenný senát na základe § 23 ods. 1 SSP. Samo označenie druhu žaloby v žalobe [porov.
napríklad § 182 ods. 1 písm. a) a § 257 písm. a) SSP] pritom nie je rozhodujúce. Podľa § 55 ods. 3 SSP totiž správny súd každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Ak teda žalobca označí svoju žalobu ako žalobu proti inému zásahu podľa § 252 a nasl. SSP, nezbavuje to správny súd povinnosti a možnosti skúmať, či akt orgánu verejnej správy, ktorého preskúmavania sa žalobca domáha, má alebo aspoň môže mať charakter iného zásahu. Predkladajúci senát pritom vychádzal z názoru, že to, či krajský súd vo veci rozhodoval správne obsadený [§ 440 ods. 1 písm. e) SSP], sa v zmysle ustálenej judikatúry v kasačnom konaní skúma aj bez návrhu (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžk 5/2021 alebo rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 116/2020).“ V prerokúvanej veci dospel veľký senát NSS SR k záveru, že v dôsledku nesprávneho posúdenia právnej povahy predmetu konania správny súd rozhodol nesprávne obsadený, v dôsledku čoho bol daný dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP, a preto podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 466 ods. 5 písm. a) SSP napadnuté uznesenie správneho súdu z dôvodu nezákonného rozhodovania nesprávne obsadeným súdom zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
31. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správny súd nemôže účastníkovi oktrojovať najvhodnejší spôsob právnej ochrany. Na pojednávaní uviedol právny zástupca žalobcu, že sa domáha ochrany prostredníctvom žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Vzhľadom na to súd akceptoval túto vôľu a posúdil tvrdený iný zásah z meritórneho hľadiska podľa ustanovení SSP upravujúcich konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
32. Správny súdny poriadok vymedzuje definičné znaky iného zásahu orgánu verejnej správy v § 3 ods. 1 písm. e/. Na účely prejednávanej veci je relevantná úprava pred bodkočiarkou, v zmysle ktorej sa pod iným zásahom rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
33. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca koncipovanou podať správnu žalobu ako negatórnu zásahovú žalobu podľa § 255 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.
34. Žalobca vymedzil ako iný zásah orgánu verejnej správy, ktorý napáda, pokračovanie v procese tvorby územného plánu, keď doručil viacerým orgánom varianty územného plánu bez toho, aby takémuto postupu predchádzalo zákonným spôsobom prerokovanie pripomienok žalobcu v zmysle § 20 a § 21 stavebného zákona. Porušením procesných postupov ustanovených v § 20 a 21 stavebného zákona došlo podľa žalobcu k zásahu do procesných práv žalobcu byť účastníkom procesu tvorby územného plánu, a teda k naplneniu dôvodov pre podanie žaloby. Sekundárnym následkom porušenia procesných práv žalobcu byť účastníkom tvorby nového územného plánu bude zmenený územný plán mesta Bojnice
- teda žalovaného - ktorým dôjde k ukráteniu na žalobcových vlastníckych právach a právom chránených záujmov týkajúcich sa pozemkov špecifikovaných v žalobe tým, že žalovaný nezapracoval žalobcom navrhnutý účel využitia jeho pozemkov, bez toho aby procesne umožnil žalobcovi sa proti tomuto brániť
- teda bez toho, aby zákonným spôsobom o pripomienkach žalobcu rozhodol, priamo zasiahol do vlastníckych práv žalobcu a spôsobil pre žalobcu značne škodlivé následky vo forme straty možnosti stavať na predmetných pozemkoch.
35. Podľa správneho súdu žalobcom špecifikované iné zásahy orgánu verejnej správy atribúty iného zásahu orgánu verejnej správy nespĺňajú, pretože nemôže ísť o iný zásah, keďže sa jedná o formalizovaný administratívny proces. Správny súdny poriadok jednoznačne vymedzuje, čo možno rozumieť pod pojmom administratívne konanie. V zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP je ním procesný postup orgánu verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych a normatívnych správnych aktov. Administratívne konanie ako také však nemôže byť samostatným predmetom prieskumu, pokiaľ nedošlo do štádia vydania meritórneho rozhodnutia alebo opatrenia. Až v prípade preskúmavania zákonnosti týchto individuálnych správnych aktov môže správny súd pristúpiť aj k posúdeniu zákonnosti postupu orgánu verejnej správy, ktorý ich vydaniu predchádzal.
36. Správny súd v tomto smere poukazuje na to, že sa jedná o prebiehajúce administratívne konanie, výsledkom, ktorého bude schválenie územného plánu uznesením zastupiteľstva mesta Bojnice, v tomto type konanie však má žalobnú legitimáciu len prokurátor (§ 350 SSP). Správny súd ďalej poukazuje na to, že žalobcovi správny súd nemôže oktrojovať spôsob právnej ochrany a ani ho poučovať o vhodných právnych nástrojoch. Napriek tomu, že žalobca nie je aktívne procesne legitimovaný na podanie
žaloby proti uzneseniu mestského zastupiteľstva z ustanovení stavebného zákona v procese tvorby územného plánu vyplýva, že žalobca ako verejnosť je účastníkom konania v prípade, že ako verejnosť podá pripomienky k návrhu zadania územnoplánovacej dokumentácii resp. sa vyjadrí k zverejnenému konceptu územnoplánovacej dokumentácie. Ako obiter dictum správny súd uvádza, že v prípade, že žalobca podal pripomienky, začalo sa administratívne konanie, prípadne nekonanie môže predstavovať nečinnosť správneho orgánu.
37. Správny súd považuje participáciu občanov na verejnom živote obce, mesta za dôležitú súčasť práva na správu veci verejných, avšak nie každé konanie, pochybenie má oprávnenie správny súd preskúmavať. Jeho právomoc je obmedzená ustanovenia SSP.
38. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 261 SSP žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
39. K výroku ohľadom zamietnutia návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby: Keďže podľa správneho sudu nešlo o iný zásah, nebol naplnený ani predpoklad, že správny sud by mohol priznať správnej žalobe odkladný účinok. Zároveň nevyhodnotil, že by žalobcovi hrozila závažná ujma, jedná sa stále o proces, ktorý nebol skončený, jeho zastavenie správnym súdom správny súd aj v prípade, že sa jednalo o proces, ktorý by kvalifikoval ako iný zásah orgánu verejnej správy nezakladá dôvod na vstup správneho súdu, a de facto jeho zastavenie.
40. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Účastníkom úspešným v tomto konaní je žalovaný. Nebola však preukázané žiadne dôvody, pre ktoré by žalovaný ako orgán územnej samosprávy mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania, ako predpokladá priznanie náhrady trov konania žalovanému voči žalobcovi ust § 168 SSP, a preto správny súd žalovanému a contrario náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu – výroku I. a III. je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Proti tomuto uzneseniu – výroku II. nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).