Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_TT-20S-82-2022.pdf
PDF · 175.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TT-20S/82/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej v právnej veci žalobcu: DIAGO SF s. r. o., IČO: 36 037 443, so sídlom v Brezne, Železničná 7, právne zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, IČO: 40 887 481, so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 33, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101611917/2022 zo dňa 30.5.2022, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trnava (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018 – jún 2018, august 2018 – december 2018 a dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2018. O výsledku tejto daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 101698418/2020 zo dňa 9.11.2020 (ďalej aj len „protokol z daňovej kontroly“). Protokol z daňovej kontroly obsahujúci výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným bol doručený žalobcovi, ktorý sa k týmto zisteniam vyjadril podaniami zo dňa 19.11.2020, 27.11.2020, 7.1.2021, 8.1.2021 a 13.1.2021. Správca dane prerokoval so žalobcom jeho pripomienky a ním predložené dôkazy týkajúce sa protokolu z daňovej kontroly dňa 13.10.2021.
2. Správca dane rozhodnutím č. 102275010/2021 zo dňa 15.11.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „DP“ alebo „Daňový poriadok“) žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 92.929,45 € za zdaňovacie obdobie december 2018.
Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca v zdaňovacom období december 2018 deklaroval predaj tovarov, pri ktorých nebola vyčíslená príslušná daň pre odberateľa Diago SK s.r.o., na základe faktúr:
- č. 1804963, dátum zdaniteľného plnenia 3.12.2018, základ dane v sume 54.971,75 €; tovar bol uhradený zápočtom zo dňa 18.12.2018, doklad č. Z18/214,
- č. 1805178, dátum zdaniteľného plnenia 7.12.2018, základ dane v sume 4.756,87 €; tovar bol uhradený zápočtom zo dňa 18.12.2018, doklad č. Z18/214,
- č. 1805255, dátum zdaniteľného plnenia 11.12.2018, základ dane v sume 92.476,40 €; tovar bol uhradený zápočtom zo dňa 18.12.2018, doklad č. Z18/214,
- č. 1805379, dátum zdaniteľného plnenia 7.12.2018, základ dane v sume 107.891,08 €; tovar bol uhradený zápočtom zo dňa 18.12.2018, doklad č. Z18/214,
- č. 1805404, dátum zdaniteľného plnenia 13.12.2018, základ dane v sume 73.470,05 €; tovar bol uhradený zápočtom zo dňa 18.12.2018, doklad č. Z18/214,
- č. 1805405, dátum zdaniteľného plnenia 17.12.2018, základ dane v sume 91.524,08 €; tovar bol uhradený zápočtom zo dňa 18.12.2018, doklad č. Z18/214. Žalobca deklaroval uvedený predaj tovaru ako dodanie s prenosom daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. g/ zákona o DPH za dodanie tovarov patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka, konkrétne kód 7207 – polotovary zo železa alebo z nelegovanej ocele v množstve 332,51 m, kód 7214 – ostatné tyče a prúty zo železa alebo nelegovanej ocele, neupravené inak ako kovaním za tepla, valcovaním za tepla, ťahaním za tepla alebo pretláčaním za tepla, prípadne po valcovaní ešte krútené v množstve 536,73 m, kód 7215 – ostatné tyče a prúty zo železa alebo nelegovanej ocele v množstve 22.541,80 m, kód 7228 – ostatné tyče a prúty z ostatnej legovanej ocele; uholníky, tvarovky a profily z ostatnej legovanej ocele; duté vrtné tyče a prúty, z legovanej alebo nelegovanej ocele v množstve 16.934,68 m. Správca dane preverením uvedených transakcií zistil, že zdaniteľné obchody deklarované faktúrami č. 1804963, č. 1805178, č. 1805255, č. 1805379, č. 1805404, č. 1805405 vystavenými pre odberateľa Diago SK s.r.o., pri ktorých platí príjemca daň podľa § 69 ods. 2 a ods. 9 až ods. 12 zákona DPH, neboli príjemcom plnenia priznané ani deklarované. Žalobca však nevysvetlil rozdiely v tržbách, nepreukázal dodanie plnení deklarovaných faktúrami, nevysvetlil, prečo sa formát fyzicky predložených faktúr nezhoduje s elektronickými faktúrami a prečo bola faktúra č. 1804963 zo dňa 23.11.2018 vystavená ešte pred deklarovaným dodaním tovaru dňa 3.12.2018. Správca dane zistil, že odberateľ žalobcu spoločnosť Diago SK s.r.o. vstúpila do likvidácie dňa 19.12.2018 (zapísané v obchodnom registri dňa 24.1.2019), likvidátorom sa odo dňa 19.12.2018 stal Martin Novák, bytom Národního odboje 794/15, 400 03 Ústí nad Labem, Česká republika, ktorý sa týmto dňom stal aj jediným konateľom spoločnosti Diago SK s.r.o. v likvidácii. Podľa výpisov z obchodných registrov Slovenskej republiky a Českej republiky bol Martin Novák od roku 2010 zaangažovaný minimálne v 50 spoločnostiach v Českej republike a minimálne v 100 spoločnostiach v Slovenskej republike ak konateľ alebo likvidátor; správca dane predpokladal, že išlo o osobu, ktorá je účelovo využívaná na deklarovanie fiktívneho podnikania v spoločnostiach. Daňový subjekt Diago SK s.r.o. za zdaňovacie obdobie december 2018 nepodal daňové priznanie k DPH, kontrolné a súhrnné výkazy ani na výzvu správcu dane, čím sa vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov a odôvodňuje pochybnosti o ich pravosti a pravdivosti údajov v nich uvedených; od roku 2018 so správcom dane nespolupracoval a bola mu zrušená registrácia pre DPH ku dňu 29.2.2020. Konateľom odberateľa žalobcu spoločnosti Diago SK s.r.o. v čase od 21.2.2018 do 19.12.2018 bol Ing. Slavomír Kupčok, ktorý je zároveň konateľom žalobcu (DIAGO SF s.r.o.) od 1.10.2015 a spoločníkom žalobcu od 16.7.2019. Správca dane ho vypočul vo vyrubovacom konaní. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania zaslal predvolanie č. 100492592/2021 zo dňa 25.3.2021 aj konateľovi spoločnosti Diago SK s.r.o., Martinovi Novákovi na adresu jeho trvalého pobytu; zásielka bola doručená dňa 7.4.2021 na základe fikcie v zmysle § 31 ods. 2 DP. V deň ústneho pojednávania dňa 22.4.2021 o 11:00 hod. sa Martin Novák nedostavil, za žalobcu sa ústneho pojednávania zúčastnil Ing. Slavomír Kupčok a splnomocnený zástupca JUDr. Vladislav Majirský. Správca dane považoval faktúru č. 1804963 zo dňa 23.11.2018 za nedôveryhodnú, lebo bola vyhotovená pred deklarovaným dodaním tovaru dňa 3.12.2018, čo nie je v súlade s ustanoveniami § 71 až § 74 zákona o DPH. Preverením skladovej evidencie za rok 2018 (najmä Zoznam pohybov na sklade za rok 2018) správca dane nezistil v decembri 2018 výdaj tovaru tyče alebo prúty zo železa, ocele (kód 7207 – polotovary zo železa alebo z nelegovanej ocele v množstve 332,51 m, kód 7214 – ostatné tyče a prúty zo železa alebo nelegovanej ocele, neupravené inak ako kovaním za tepla, valcovaním za tepla, ťahaním za tepla alebo pretláčaním za tepla, prípadne po valcovaní ešte krútené v množstve 536,73 m, kód 7215 – ostatné tyče a prút y zo železa alebo nelegovanej ocele v množstve 22 541,80 m, kód 7228 – ostatné tyče a prúty z ostatnej legovanej ocele; uholníky, tvarovky a profily z ostatnej legovanej ocele; duté vrtné tyče a prúty, z legovanej alebo nelegovanej ocele v množstve 16 934,68 m) deklarované podľa faktúr č. 1804963, č. 1805178, č. 1805255, č. 1805379, č. 1805404, č. 1805405 pre odberateľa Diago SK s.r.o., takže výdaj deklarovaného tovaru bol spochybnený. Žalobca tieto pochybnosti neodstránil.
Na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že predložené dôkazy neboli dostatočné na preukázanie existencie a dodania tovaru deklarovanému odberateľovi, t. j. na preukázanie uskutočnenia plnenia, pri ktorom bol jeho príjemca povinný platiť daň podľa § 69 ods. 12 písm. g/ zákona o DPH. Žalobcovi preto v tejto časti vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 85.018,05 €.
Správca dane taktiež konštatoval, že žalobca si v zdaňovacom období december 2018 uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH za nákup tovarov a služieb od dodávateľa (platiteľa dane v tuzemsku) Diago SK s.r.o. na základe faktúr:
- č. 180035 (int. č. 2018/03470), dátum zdaniteľného plnenia 11.12.2018, základ dane v sume 6.959,00 €, DPH (20%) v sume 1.391,80 €, záväzok vyrovnaný zaúčtovaním postúpenia pohľadávky dňa 8.12.2018, doklad ID180087,
- č. 180039 (int. č. 2018/03532), dátum zdaniteľného plnenia 13.12.2018, základ dane v sume 7.290,00 €, DPH (20%) v sume 1.458,00 €, záväzok vyrovnaný zaúčtovaním postúpenia pohľadávky dňa 8.12.2018, doklad ID180087,
- č. 180034 (int. č. 2018/03581), dátum zdaniteľného plnenia 6.12.2018, základ dane v sume 8.556,00 €, DPH (20%) v sume 1.711,20 €, záväzok vyrovnaný zaúčtovaním postúpenia pohľadávky dňa 8.12.2018, doklad ID180087,
- č. 180038 (int. č. 2018/03687), dátum zdaniteľného plnenia 16.12.2018, základ dane v sume 7.690,00 €, DPH (20%) v sume 1.538,00 €,
- č. 180036 (int. č. 2018/03702), dátum zdaniteľného plnenia 15.12.2018, základ dane v sume 9.062,00 €, DPH (20%) v sume 1.812,40 €, záväzok vyrovnaný zaúčtovaním postúpenia pohľadávky dňa 8.12.2018, doklad ID180087. Správca dane zistil, že označenie predmetu fakturácie na faktúre č. 180038 (int. č. 2018/03687), č. 180036 (interné č. 2018/03702) je na zhodne číselne označených dokladoch uvedené rozdielne. Faktúra č. 180039 zo dňa 13.12.2018, s dátumom dodania 13.12.2018 má vyššie poradové číslo ako faktúry zo dňa 15.12.2018 s dátumom dodania 15.12.2018 (faktúra č. 180036) a zo dňa 16.12.2018 s dátumom dodania 16.12.2018 (faktúra č. 180038), čo nenasvedčuje dôveryhodnosti predložených dokladov; k faktúre č. 180039 žalobca nepredložil žiadne prílohy. Deklarovanie vyrovnania záväzkov podľa faktúr č. 180035 (int. č. 2018/03470), č. 180038 (int. č. 2018/03687), č. 180036 (int. č. 2018/03702), č. 180039 (int.č. 2018/03532) zaúčtovaním postúpenia pohľadávky dňa 8.12.2018, doklad ID180087, tiež nie je vierohodné, pretože deklarované plnenia a dodania tovarov ešte nenastali, t.j. sú deklarované až po tomto dátume. Predložené doklady nepreukazujú a neidentifikujú, aké technické zariadenia boli dodané (nepreukázané technické parametre, technické správy, objednávky, záručné listy, doklady o preprave a pod., prípadne iné dôkazy o preukázaní deklarovaných plnení deklarovaným dodávateľom); predložené odovzdávacie protokoly nedostatočne špecifikujú predmet dodania. K faktúre č. 180036 (int. č. 2018/0370) – vykurovacia pec M AGA PRO PU 50 žalobca nevysvetlil existenciu dvoch faktúr s rôznym obsahom a množstvom plnenia (fakturácie jedného a dvoch kusov tovaru). Žalobca nepredložil doplňujúce doklady vzťahujúce sa k deklarovanému nákupu (napríklad certifikáty, objednávky, doklad pôvodu, technické správy, záručný list, revízna správa, a pod.) na preukázanie reálnosti deklarovaného nákupu tovaru napriek tomu, že ho správca dane na predloženie akýchkoľvek súvisiacich dokladov opakovane vyzýval. Konateľ žalobcu mal získať doklady z počítača nebohej manželky, ktorá robila účtovníctvo, časť účtovníctva bola zničená požiarom. Žalobca nepreukázal ani účel a použitie deklarovaného nákupu na ním uskutočnené zdaniteľné plnenia.
V kontrolovanom období december 2018 bol konateľom oboch spoločností (dodávateľa aj žalobcu ako odberateľa) Ing. Slavomír Kupčok, ktorý ako jediný spoločník Diago SK s.r.o. svoj podiel predal českej spoločnosti, a dňa 19.12.2018 spoločnosť vstúpila do likvidácie; z týchto dôvodov si kontrolovaná spoločnosť mala zabezpečiť dostatočné dôkazné prostriedky k vzájomným obchodným transakciám, keďže išlo o spriaznené osoby. Konateľ žalobcu neposkytol konkrétne vyjadrenia a podrobnosti k deklarovaným dodaniam od spoločnosti od spoločnosti Diago SK s.r.o.; dodávateľ Diago SK, s.r.o. v likvidácii je nekontaktný, dlhodobo nespolupracuje so správcom dane a neplní si povinnosti voči nemu, čím je dôveryhodnosť obchodného partnera ako aj ním deklarovanej ekonomickej činnosti spochybnená.
Vzhľadom na predložené doklady (rôzne znenie deklarovaného plnenia), na nekompletné záznamy skladovej evidencie, deklarované skladové záznamy nekorešpondujú s odberateľskými faktúrami, na nedôveryhodné platby na základe postúpenia pohľadávok, ako aj na absenciu ďalších doplňujúcich dôkazov k preukázaniu deklarovaných plnení deklarovaným spôsobom, správca dane považoval predložené dôkazy za nepreukazné a nedôveryhodné.
Na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Žalobcovi preto v tejto časti vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 7.911,40 €; spolu 92.929,45 €.
5. Žalovaný rozhodnutím č. 101611917/2022 zo dňa 30.5.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 102275010/2021 zo dňa 15.11.2021 konštatujúc, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa plne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly podklady a dôkazy potrebné pre rozhodnutie. Nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa na vecné plnenie vo všetkých vzájomných súvislostiach a kontrolné zistenia detailne popísal. Uviedol právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval, a vyjadril sa k námietkam žalobcu. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia preto žalovaný vyhodnotil ako zrozumiteľné a v dostatočnej miere reflektujúce na § 63 ods. 5 DP. Postup správcu dane v daňovom konaní považoval za súladný so všeobecne záväznými právnymi predpismi, rešpektujúci zásady Daňového poriadku a zdôraznil, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru ani jeho pôvod, čím neuniesol dôkazné bremeno.
Žalovaný k judikatúre týkajúcej sa existencie vedomosti daňového subjektu o podvodnom alebo zneužívajúcom konaní uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol priamym účastníkom deklarovaných zdaniteľných obchodov, mal jednoznačne vedomosť o plneniach, ktoré prijal, ako aj o tom, akým spôsobom a kým boli skutočne dodané. To znamená, že v prípade skutočností, ktoré sa povinne uvádzajú na faktúre v zmysle § 74 zákona o DPH neexistuje žiadna reálna možnosť, že by vystaviteľ faktúry (deklarovaný dodávateľ) ako aj príjemca faktúry (žalobca) nevedeli, či nejaký údaj uvedený na faktúre nezodpovedá realite. Naviac bolo preukázané, že v kontrolovanom období konateľom oboch spoločností – dodávateľa i kontrolovaného daňového subjektu bol Ing. Slavomír Kupčok, a preto je dobromyseľnosť daňového subjektu úplne vylúčená.
Pochybné konanie žalobcu pri výkone podnikateľskej činnosti potvrdzuje aj uznesenie ČVS: KRP-37/1- VYS-BB-2019 zo dňa 4.1.2021 Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície, v ktorom je podrobne odôvodnené podozrenie z podvodného konania žalobcu – v predmetnom uznesení sa k vzniknutému požiaru a zničeniu účtovníctva žalobcu uvádza, že z vyjadrenia HaZZ Brezno č. p. ORHZ.BR2-399-005/2018 zo dňa 17.12.2018 vyplýva, že dňa 24.11.2018 vypukol v kotolni žalobcu požiar. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že pred uvedeným požiarom bolo na pokyn jediného konateľa daňového subjektu Ing. Slavomíra Kupčoka do priestorov vedľa kotolne uložené účtovníctvo daňového subjektu za uplynulé obdobie, ktoré podľa vyjadrenia konateľa pri požiari zhorelo. Pred požiarom nebolo obvyklé, aby sa účtovníctvo ukladalo do blízkosti pecí. K požiaru došlo v čase, kedy predmetný prípad podozrenia zo zločinu skrátenia dane a poistného preverovalo OKP KR PZ Banská Bystrica. Z uvedeného dôvodu sa požiar javí nie ako nešťastná náhoda, ktorá mala vzniknúť z doposiaľ riadne neobjasnených príčin, ale ako obštrukcia zo strany v tom čase podozrivého Ing. Stanislava Kupčoka, v snahe sťažiť objasnenie vyšetrovaného skutku formou likvidácie účtovníctva. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že tento, hoci bol vrátnikom informovaný o skrate elektrickej pece, nevykonal žiadne kroky vo vzťahu k tomu, aby prípadnému požiaru predišiel.
Podľa žalovaného správca dane chránil záujmy štátu a obcí a dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb, pričom konal v súčinnosti so žalobcom a hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane využil všetky dostupné zákonné prostriedky, ktoré mal k dispozícii a povinnosti daňovému subjektu ukladal len v medziach stanovených zákonom.
II. Žaloba
7. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101611917/2022 zo dňa 30.5.2022, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 102275010/2021 zo dňa 15.11.2021 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
8. Žalobca namietal, že žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie, keďže odmietol vykonať navrhované dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej, neprihliadol na jeho námietku ohľadom nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci zo strany správcu dane, ktorý neprihliadol na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nevykonal dostatočné zisťovanie vo vzťahu k overeniu uskutočnenia obchodov, kedy správca dane nezrovnalosti neodstránil, ale bez ďalšieho skúmania ich v rozpore s § 46 ods. 5 a § 24 ods. 2 DP použil v jeho neprospech a na druhej strane neprihliadol na všetky dôkazy a informácie svedčiace v jeho prospech. Následne namietol, že podal vysvetlenie k priebehom obchodov, predložil daňové priznanie, faktúry, kontrolný výkaz, pričom zároveň navrhol aj vypočutie svedkov. Ďalej poukázal na to, že správca dane až vo svojom rozhodnutí uviedol, že predložený technický nosič dát, ktorý obsahoval MRP (ktoré sa nedali správcovi dane otvoriť alebo prezrieť), nebolo možné ako dôkaz vo vyrubovacom konaní použiť, avšak v priebehu dokazovania a ani pri prerokovaní pripomienok nebol v súlade s § 46 ods. 5 DP vyzvaný na odstránenie nedostatkov a zrejmých rozporov v dokazovaní, najmä ak správca dane disponoval externým diskom HDD, na ktorom sa nachádzalo úplné účtovníctvo žalobcu za obdobie od roku 2014 do roku 2019 a úplné skladové hospodárstvo (úplné účtovné doklady a skladové hospodárstvo kontrolovaného, cenu dodaných tovarov a služieb zrejmú z účtovných dokladov, výpis z účtu v banke, kontrolný výkaz, výpovede svedkov, účtovnú závierku, daňové priznanie). Z uvedených technických nosičov dát mal podľa žalobcu správca dane preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení v kontrolovanom zdaňovacom období a s tými sa mohol oboznámiť. Taktiež bolo zrejmé, že žalovaný dôkazy nehodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, čím porušil základné zásady daňového konania, v dôsledku čoho tvrdenia správcu dane nebolo možné považovať za preukázané, ale za účelové v snahe obhájiť vlastné subjektívne pocity. Okrem toho nie je zrejmé, ako a kedy správca dane získal kontrolné výkazy dodávateľov žalobcu, keď ho s nimi neoboznámil. Z uvedeného dôvodu bolo napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.
9. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný ignoroval jeho námietku, že správca dane nevypočul bývalého konateľa žalobcu, aj keď bol navrhnutý vo vyjadrení k protokolu. Vydanie protokolu z daňovej kontroly a nevykonanie výsluchu osôb, ktoré službu realizovali, aj keď boli správcovi dane pred vydaním protokolu z daňovej kontroly známe, bolo podľa jeho názoru porušením § 24 ods. 2 DP.
10. Dôkazy, ktoré boli primárne, teda tie, ktoré boli urobené priamo obchodnými partnermi a osobami oprávnenými za nich konať, ktoré si splnili svoje povinnosti pri vedení účtovných dokladov a plnení povinností týchto dokladov, platení za zrealizovaný obchod a podobu ich výsledného vplyvu na konkrétneho platiteľa, správca dane v prospech žalobcu nevyhodnotil. Správca dane v tomto smere nedostatočne zistil skutkový stav veci a to aj napriek skutočnosti, že na uvedené nedostatky bol upozornený už vo vyjadrení k vydanému oboznámeniu ešte pred vydaním protokolu z daňovej kontroly a aj pred vydaním rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Zároveň sa správca dane nevysporiadal ani s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, z ktorých vyplývalo, že splnenie hmotnoprávnych podmienok má prednosť pred formálnymi požiadavkami, pretože zásada neutrality dane z pridanej hodnoty vyžaduje, aby bolo odpočítanie dane zaplatenej na vstupe umožnené, ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky, hoci určité formálne požiadavky zdaniteľné osoby opomenuli splniť.
11. Žalobca zdôraznil, že svedok potvrdil vystavenie dodávateľských faktúr, ktoré mu boli predložené správcom dane na nahliadnutie z účtovníctva žalobcu. Napriek uvedenému sa správca dane s týmito dôkazmi nevysporiadal a nepreukázal, na ktoré doklady sa vzťahovala pochybnosť o vzniku práva na odpočet dane.
12. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedávala správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podliehala zákonom stanovenému postupu, keď správca dane bol povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Vyhodnotenie zistených skutkových okolností muselo pritom zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Ak správca dane odmietol vykonať kontrolovaným daňovým subjektom navrhované dôkazy, potom poprel jeho právo na spravodlivý proces. V prípade, ak sa jednalo o dôkazy, ktoré správca dane nepovažoval za potrebné, nemusel tieto vykonať, ale potom bolo nevyhnutné, aby náležitým spôsobom odôvodnil, aké úvahy ho k zamietnutiu týchto návrhov na doplnenie dokazovania viedli, a prečo uvedený dôkaz nepovažoval za potrebný.
Predmetné odôvodnenie žalovaného s poukazom na dôležitosť navrhovaného dôkazu vo vzťahu k výsledku daňovej kontroly tak nebolo možné považovať za postačujúce. Skutočnosť, že v daňovej kontrole viedol dokazovanie správca dane, neznamenala, že bol oprávnený neprihliadať na dôkazy, ktoré preukazovali uskutočnenie zdaniteľných plnení. Správca dane bol povinný tieto dôkazy zahrnúť do dokazovania a náležite sa s nimi vysporiadať. Uvedenými návrhmi na doplnenie dokazovania sa správca dane odmietol zaoberať a v napadnutom rozhodnutí ani žalovaný neuviedol, aké úvahy ho viedli k zamietnutiu týchto návrhov.
13. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré vyplýva z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný sa nezaoberal ani momentom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu obchodu – momentom dodania plnenia s poukazom na naplnenie podmienok vyžadovaných zákonom na odpočet dane.
14. Žalobca taktiež namietol, že ho žalovaný v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ zaťažil dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplývalo, konkrétne v prípade, ak žalobca v rozsahu zákonom stanovených podmienok preukázal nárok na odpočítanie dane; vtedy nastal prenos dôkazného bremena na správcu dane. Pri prenose dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu nestačilo pochybnosti len konštatovať, ale tieto musel správca dane aj náležite preukázať, čo sa nestalo. Zdaniteľnej osobe sa nemá zamietnuť právo na odpočítanie dane splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý bolo potrebné považovať za neexistujúci, a že nebolo možné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukázalo, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu.
15. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nebolo zrejmé ani právne posúdenie zrealizovaných obchodov. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia neuviedol ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a porušením právnych predpisov, na ktoré správca dane poukázal. Z napadnutého rozhodnutia bolo pritom zrejmé, že správca dane získal množstvo dôkazov o tom, ako sa obchod uskutočnil, ako aj dôkazov preukazujúcich pôvod dodaného tovaru a služby (technický nosič dát, skladová evidencia, podrobný položkový rozpis účtovných záznamov).
16. Napokon žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo podľa neho nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe
17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V podrobnostiach sa pridržiaval dôvodov napadnutého rozhodnutia a doplnil, že sa so žalobnými námietkami nestotožnil a finančné orgány pri posúdení preverovaného prípadu vychádzali zo všetkých zistených skutočností, postupovali v súlade s platnou úpravou a judikatúrou a prijaté závery riadne odôvodnili.
18. Vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena konštatoval, že dôkazné bremeno zaťažovalo primárne žalobcu. Vychádzajúc zo znenia § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Sžf/10/2012 uviedol, že iba doložením účtovného dokladu obsahujúceho zákonom stanovené náležitosti nie je nárok na odpočítanie dane preukázaný. Daň či nárok na odpočítanie dane nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii zdaniteľného plnenia, pretože zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia, a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením. Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 401/09-17,
podľa ktorého daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona o účtovníctve. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.
19. Najvyšší súd SR v rozsudkoch sp. zn. 1Sžfk/47/2018 a sp. zn. 8Sžfk/11/2020 zdôraznil zásadu primeranej odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu pri výkone svojej funkcie, s ktorou sa neodmysliteľne spája aj povinnosť vykonávať podnikanie so zabezpečením všetkých dostupných informácií o obchodných záväzkových vzťahoch nielen v čase realizácie zdaniteľného obchodu, ale aj v čase ich preverovania správcom dane (rovnako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ veci SC Paper Consult SRL, C-101/16; Ferimet SL, C-281/20; Senatex GmbH, C-518/14; vec Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/2020). 20. V danom prípade bola hodnovernosť žalobcom predložených dokladov dôvodne spochybnená, a preto bolo opäť na žalobcovi, aby preukázal ich pravdivosť a oprávnenosť uplatneného odpočítania dane zo sporných faktúr. Žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď nepreukázal skutočnosti, na ktorých sa sám podieľal a ktorých preukázanie bolo jeho povinnosťou ustanovenou Daňovým poriadkom i platnou judikatúrou. Žalobcovi bolo uplatnenie odpočítania dane zamietnuté z dôvodu, že sa nepreukázala pravdivosť ním predložených dokladov a tvrdení a pre nepreukázanie podmienok stanovených v § 49 zákona o DPH pre vznik práva na odpočítanie dane.
21. V prípade námietok týkajúcich sa technických nosičov dát z predloženého spisu vyplývalo, že žalobca elektronické záznamy spoločnosti za rok 2018 predložil pri začatí daňovej kontroly (USB) dňa 26.9.2018, ktoré prvostupňový orgán spracoval pomocou softvéru IDEA. Elektronické dáta predložené dňa 15.7.2020 (USB) a 6.10.2020 (externý disk HDD Verbatim), ktoré obsahovali súbory MRP, ktoré neboli pre prvostupňový orgán použiteľné bez softvéru MRP. S touto skutočnosťou bol žalobca oboznámený už v procese daňovej kontroly. Bolo preto na žalobcovi, aby ich prvostupňovému orgánu predložil v čitateľnej forme, či už v listinnej alebo elektronickej. Z tohto dôvodu neboli námietky žalobcu dôvodné.
22. K argumentom žalobcu vo veci použitia kontrolných výkazov v procese dokazovania žalovaný uviedol, že v súlade s § 24 ods. 4 DP ako dôkaz bolo možné použiť všetko, čo mohlo prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nebolo získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane ako dôkaz využil i kontrolné výkazy spoločností vystupujúcich v dodávateľsko-odberateľskom reťazci, ktoré získal v rámci výkonu daňovej kontroly, ako aj pri výkone svojej činnosti pri správe daní. Kontrolné výkazy však mali len deklaratórnu funkciu, pričom prednosť mal skutočný stav pred formálnym. Preto správca dane preveroval, či predloženým dokladom nechýbal materiálny podklad. Výsledky dokazovania spochybnili dodanie služieb a tovarov tak, ako deklarujú listinné doklady. Žalobcovi boli tieto pochybnosti známe, preto bolo na ňom, aby predložil také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázali, že obchody prebehli tak, ako to deklaroval. Takéto dôkazy však žalobca nepredložil.
IV. Replika žalobcu
23. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.
V. Duplika žalovaného
24. Žalovaný v duplike konštatoval, že finančné orgány pri posúdení prevereného prípadu vychádzali zo všetkých zistených skutočností, postupovali v súlade s platnou právnou úpravou a judikatúrou.
VI. Pojednávanie
25. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/82/2022 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. TT-20S/82/2022.
26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 27.3.2024 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP v neprítomnosti žalobcu, jej právnej zástupkyne a žalovaného. Právny zástupca žalobcu aj žalovaný boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, obaja svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím v ich neprítomnosti.
VII. Relevantné právne predpisy 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
29. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH, dodaním tovaru je (a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, (b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, (c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
30. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
32. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň (a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, (b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, (c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, (d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
33. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak (a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, (b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, (c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, (d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
34. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa § 69 ods. 12 písm. g/ zákona o DPH platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie tovarov patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka a do položiek 7301, 7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka, iných ako uvedených v písmene a) okrem dodania tovarov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra podľa § 74 ods. 3 písm. a) alebo písm. b).
36. Podľa § 3 ods. 1 DP pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
37. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a požiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
38. Podľa § 3 ods. 3 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
39. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje (a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, (b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, (c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
40. Podľa § 24 ods. 2 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
41. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
42. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
43. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ DP daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.
44. Podľa § 45 ods. 1 písm. f/ DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
45. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
46. Podľa § 63 ods. 5 DP rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s nimi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
47. Podľa § 74 ods. 2 posledná veta DP v rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania dopĺňať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
48. Podľa § 74 ods. 4 DP odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
VIII. Posúdenie veci správnym súdom 49. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2018, nakoľko na základe vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. g/ zákona o DPH ani splnenie podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH. Úlohou správneho súdu tak v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či finančné orgány pri vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.
50. Keďže správny súd bol pri prieskume rozhodnutí finančných orgánov a konania predchádzajúceho ich vydaniu viazaný žalobnými námietkami, považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že obsah podanej správnej žaloby bol vo vzťahu k viacerým žalobným dôvodom vágny, bez bližšej špecifikácie, majúci skôr povahu všeobecných vyjadrení použiteľných pre všetky kontrolované zdaňovacie obdobia, nie konkrétne vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu december 2018 (neoznačenie konkrétnych osôb, ktoré mali byť v konaní vypočuté, nevymedzené dôkazné prostriedky, z ktorých malo vyplývať preukázanie zdaniteľných obchodov, ktoré finančné orgány podľa názoru žalobcu nesprávne vyhodnotili, prípadne nevykonali). Úlohou správneho súdu ale nie je, aby za žalobcu vyhľadával, konkretizoval prípadne domýšľal, exaktne ktoré osoby, prípadne dôkazné prostriedky mal žalobca na mysli. Žalobca má v správnom súdnom konaní povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenia podporiť konkrétnymi skutočnosťami, pričom pre vymedzenie dôvodov súdneho prieskumu nepostačuje jednoduché spochybnenie postupu žalovaného a správcu dane bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, z ktorých žalobca vyvodzuje nezákonnosť spôsobilú vyústiť do zrušenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia.
51. V nadväznosti na žalobné námietky týkajúce sa v podstatnej časti zisťovania a ustálenia skutkového stavu správny súd uvádza, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Platí pritom, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov jej materiálnu realizáciu; inými slovami, v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Správca dane je oprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na odpočítanie dane.
52. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt s tým, že dokazovanie vykonáva správca dane. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, ktoré nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.
53. Správca dane nie je pri dokazovaní v zmysle § 24 ods. 2 DP viazaný iba návrhmi daňového subjektu, avšak je potrebné zdôrazniť, že je prvotne povinnosťou daňového subjektu preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Na povinnosť uniesť vlastné dôkazné bremeno nemožno rezignovať jednoduchým odkazom na povinnosti správcu dane pri dokazovaní. Je zásadne vecou daňového subjektu, aby zvolil vhodné dôkazné prostriedky, ktorými sa má preukázať splnenie
podmienok pre odpočítanie dane, správca dane súladne s § 24 ods. 4 DP nepredpisuje daňovému subjektu konkrétny druh dôkazných prostriedkov. Bolo povinnosťou žalobcu dôkazy, ktorých vykonanie navrhuje, vymedziť dostatočne jasne a presne, aby následne bolo možné vyhodnotiť, či vykonanie navrhnutého dôkazu môže mať vplyv na zistenie skutočností nevyhnutných na účely správy daní a či sa tento dôkaz vykoná. Pokiaľ žalobca v konaní pred správcom dane dôsledne nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z § 24 ods. 1 DP, nie je na mieste námietka, že správca dane mu neumožnil realizovať jeho procesné práva.
54. Z odôvodnenia rozhodnutí finančných orgánov je zrejmé, že v prvej časti vyrubili žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 85.018,05 € z dôvodu, že nepreukázal splnenie podmienok na prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. g/ zákona o DPH pri predaji tovaru.
55. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že preverením žalobcovho odberateľa deklarovaného faktúrami č. 1804963, č. 1805178, č. 1805255, č. 1805379, č. 1805404 a č. 1805405, a to spoločnosti Diago SK, s. r. o., správca dane zistil, že tento v zdaňovacom období december 2018 nedeklaroval (nepriznal) nadobudnutie tovarov patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka, konkrétne kód 7207 – polotovary zo železa alebo z nelegovanej ocele v množstve 332,51 m, kód 7214 – ostatné tyče a prúty zo železa alebo nelegovanej ocele, neupravené inak ako kovaním za tepla, valcovaním za tepla, ťahaním za tepla alebo pretláčaním za tepla, prípadne po valcovaní ešte krútené v množstve 536,73 m, kód 7215 – ostatné tyče a prúty zo železa alebo nelegovanej ocele v množstve 22.541,80 m, kód 7228 – ostatné tyče a prúty z ostatnej legovanej ocele; uholníky, tvarovky a profily z ostatnej legovanej ocele; duté vrtné tyče a prúty, z legovanej alebo nelegovanej ocele v množstve 16.934,68 m, od žalobcu. Ďalej správca dane zistil, že spoločnosť Diago SK, s. r. o. vstúpila do likvidácie dňa 19.12.2018 a likvidátorom sa odo dňa 19.12.2018 stal Martin Novák, bytom v Českej republike, ktorý sa týmto dňom stal aj jediným konateľom spoločnosti Diago SK s.r.o. v likvidácii. Podľa výpisov z obchodných registrov Slovenskej republiky a Českej republiky bol Martin Novák od roku 2010 zaangažovaný minimálne v 50 spoločnostiach v Českej republike a minimálne v 100 spoločnostiach v Slovenskej republike ako konateľ alebo likvidátor; správca dane preto mohol predpokladať, že išlo o osobu, ktorá je využívaná na deklarovanie fiktívneho podnikania v spoločnostiach. Spoločnosť Diago SK s.r.o. za zdaňovacie obdobie december 2018 nepodala daňové priznania DPH, kontrolné a súhrnné výkazy ani na výzvu správcu dane, čím vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov a odôvodňuje pochybnosti o pravosti a pravdivosti údajov v nich uvedených. Spoločnosti Diago SK s.r.o. bola zrušená registrácia pre DPH ku dňu 29.2.2020 ex offo. Konateľom odberateľa žalobcu spoločnosti Diago SK s.r.o. v čase od 21.2.2018 do 19.12.2018 bol Ing. Slavomír Kupčok, ktorý je zároveň konateľom aj žalobcu (DIAGO SF s.r.o.) od 1.10.2015 a spoločníkom žalobcu od 16.7.2019, teda aj v zdaňovacom období december 2018 mal mať ako konateľ oboch zainteresovaných spoločností (dodávateľa aj odberateľa) vedomosť o zdaniteľných obchodoch deklarovaných na predložených faktúrach a aj všetkých potrebných dokladoch. Správca dane ho vypočul vo vyrubovacom konaní, no jeho vyjadrenia boli len všeobecné.
56. Správca dane s týmito zisteniami oboznámil žalobcu, a zároveň ho vyzval, aby vysvetlil nezrovnalosti v predložených dokladoch. Žalobca teda mal možnosť navrhovať a predkladať dôkazy za účelom odstránenia pochybností týkajúcich sa deklarovaného plnenia. Žalobca však tieto pochybnosti nerozptýlil. Preverením skladovej evidencie za rok 2018 správca dane zistil, že deklarovaný tovar (tyče alebo prúty zo železa, ocele (kód 7207 – polotovary zo železa alebo z nelegovanej ocele v množstve 332,51 m, kód 7214 – ostatné tyče a prúty zo železa alebo nelegovanej ocele, neupravené inak ako kovaním za tepla, valcovaním za tepla, ťahaním za tepla alebo pretláčaním za tepla, prípadne po valcovaní ešte krútené v množstve 536,73 m, kód 7215 – ostatné tyče a prúty zo železa alebo nelegovanej ocele v množstve 22 541,80 m, kód 7228 – ostatné tyče a prúty z ostatnej legovanej ocele; uholníky, tvarovky a profily z ostatnej legovanej ocele; duté vrtné tyče a prúty, z legovanej alebo nelegovanej ocele v množstve 16 934,68 m) podľa faktúr č. 1804963, č. 1805178, č. 1805255, č. 1805379, č. 1805404 a č. 1805405 nebol pre odberateľa Diago SK s.r.o. vydaný zo skladu. Takisto bola spochybnená faktúra č. 1804963 zo dňa 23.11.2018, lebo bola vyhotovená pred deklarovaným dodaním tovaru dňa 3.12.2018, čo nie je v súlade s ustanoveniami § 71 až § 74 zákona o DPH; žalobca tento rozpor nevysvetlil.
57. Za stavu, keď žalobca nepredložil dôkazy dostatočné na preukázanie splnenia podmienok pre prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. g/ zákona o DPH finančné orgány postupovali správne, keď žalobcovi v tejto časti vyrubili rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 85.018,05 €.
58. Z odôvodnenia rozhodnutí finančných orgánov tiež vyplýva, že v ďalšej časti neuznali nárok žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH z dôvodu, že nepredložil dostatok dôkazov na preukázanie reálnosti plnenia deklarovaného predloženými faktúrami č. 180035, č. 180039, č. 180034, č. 180038 a č. 180036 od spoločnosti Diago SK s.r.o. ako jednej z hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na odpočítanie dane. Materiálnu existenciu tohto plnenia pritom mal preukázať v prvom rade žalobca ako subjekt uplatňujúci si nárok na odpočítanie dane.
59. Z predloženého administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že označenie predmetu na faktúrach č. 180038 a č. 180036 je na zhodne číselne označených dokladoch uvedené rozdielne. Povšimnutiahodné je aj nepravidelné číslovanie faktúr, ktoré žalobca nevysvetlil – faktúra č. 180039 zo dňa 13.12.2018, s dátumom dodania 13.12.2018, má vyššie poradové číslo ako faktúry z neskoršieho dňa 15.12.2018 s dátumom dodania 15.12.2018 (faktúra č. 180036) a zo dňa 16.12.2018 s dátumom dodania 16.12.2018 (faktúra č. 180038), čo nenasvedčuje dôveryhodnosti predložených dokladov.
60. Deklarovanie vyrovnania záväzkov podľa faktúr č. 180035, č. 180038, č. 180036 a č. 180039 zaúčtovaním postúpenia pohľadávky dňa 8.12.2018, doklad ID180087, takisto nie je vierohodné, pretože v čase postúpenia pohľadávky deklarované plnenia a dodania tovarov ešte nenastali a neexistovali. Z uvedeného dôvodu spôsob platby za deklarované dodanie tovarov a služieb vzbudzuje pochybnosti o ich reálnom uskutočnení (dodaní) žalobcovi od spoločnosti Diago SK s.r.o. Okrem toho, predložené doklady nepreukazujú a neidentifikujú, aké technické zariadenia boli dodané (nepreukázané technické parametre, technické správy, objednávky, záručné listy, doklady o preprave a pod., prípadne iné dôkazy o preukázaní deklarovaných plnení deklarovaným dodávateľom); predložené odovzdávacie protokoly nedostatočne špecifikujú predmet dodania. K faktúre č. 180036 – na predmet vykurovacia pec M AGA PRO PU 50 – žalobca nevysvetlil existenciu dvoch faktúr s rôznym obsahom a množstvom plnenia (fakturácie jedného a dvoch kusov tovaru). Žalobca nepredložil ani doplňujúce doklady vzťahujúce sa k deklarovanému nákupu (napríklad certifikáty, objednávky, doklad pôvodu, technické správy, záručný list, revízna správa, a pod.).
61. Správca dane vykonal za účelom preverenia obchodnej spolupráce medzi žalobcom a spoločnosťou Diago SK s. r. o. dokazovanie smerom k spoločnosti Diago SK s. r. o., ktoré je zhodné so zisteniami v prvej časti napadnutého rozhodnutia súvisiacej s nárokom žalobcu na prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. g/ zákona o DPH.
62. Za stavu, keď žalobca nepreukázal skutočnú realizáciu (materiálnu existenciu) plnenia deklarovaného predloženými faktúrami č. 180035, č. 180039, č. 180034, č. 180038 a č. 180036 a nepredložil doklady týkajúce sa deklarovaného tovaru nepreukázal splnenie podmienok pre vznik práva na odpočítanie dane vyplývajúcich z ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH, finančné orgány postupovali správne, keď žalobcovi vyrubili v tejto časti rozdiel na dani v sume 7.911,40 € za zdaňovacie obdobie december 2018.
63. Vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa nesprávneho hodnotenia obsahu technických nosičov dát, z ktorých mal správca dane mať za preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení, správny súd poukazuje na skutočnosť, že USB kľúč ako technický nosič dát žalobca predložil dňa 15.7.2020 a obsahuje súbory MRP, ktoré sa nedali otvoriť, a tento technický nosič dát neobsahuje požadované doklady a dôkazy (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 6.10.2020, oznámenie obdobného obsahu sa nachádza aj v protokole o daňovej kontrole). Z uvedeného možno vyvodiť jednak, že USB kľúč predložený správcovi dane dňa 15.7.2020 neobsahuje kompletnú účtovnú evidenciu žalobcu, nakoľko v tom čase žalobca podľa vlastného vyjadrenia ešte zhromažďoval podklady potrebné pre rekonštrukciu účtovníctva, a zároveň je nepochybné, že žalobca už v priebehu daňovej kontroly bol správcom dane upovedomený, že uvedené podklady na USB kľúči (MRP súbory) nevie otvoriť, a preto bolo povinnosťou žalobcu predložiť požadované podklady v inej čitateľnej forme. Nebola teda opodstatnená námietka žalobcu, že až do oznámenia prvostupňového rozhodnutia nemal vedomosť o tom, že správca dane obsah tohto USB kľúča nevie vyhodnotiť v jeho prospech.
64. Pokiaľ žalobca predložil správcovi dane dňa 6.10.2020 externý disk HDD Verbatim, na ktorom malo byť účtovníctvo za roky 2014 – 2018, preverením predloženého zariadenia správca dane zistil, že neobsahuje požadované doklady a dôkazy, čo vyplýva jednak zo zápisnice z ústneho pojednávania zo
dňa 27.10.2020 a jednak z protokolu o daňovej kontrole. Námietku žalobcu aj ohľadne tohto technického zariadenia tak považoval správny súd za nedôvodnú.
65. Žalobca bol s vyššie uvedenými skutočnosťami týkajúcimi sa technických nosičov dát (USB kľúč a externý harddisk HDD Verbatim) oboznámený ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia a mohol na ne reagovať ešte v administratívnom konaní majúc na pamäti, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania splnenia podmienok na prenos daňovej povinnosti podľa § 69 zákona o DPH a ohľadne preukázania splnenia podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH zaťažovalo primárne jeho.
66. Rovnako ako nedôvodné správny súd vyhodnotil námietky žalobcu vo vzťahu k nevypočutiu jeho bývalého konateľa Ing. Slavomíra Kupčoka, pretože bol vypočutý v priebehu vyrubovacieho konania dňa 22.4.2021, kedy sa mohol k veci vyjadriť (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 22.4.2021). Ing. Slavomír Kupčok sa vyjadril k súčinnosti v rámci vykonávanej kontroly, vyjadril sa k histórii žalobcu a jeho dodávateľa / odberateľa spoločnosti Diago SK s.r.o., k dôvodom odpredania obchodného podielu na Martina Nováka s tým, že tohto pána nikdy nevidel, ani ho nepreveroval, bol mu odporučený daňovým poradcom a Martina Nováka mal upozorňovať na plnenie povinností voči daňovým orgánom. Ing. Slavomír Kupčok tiež uviedol, že získanie dokladov pre rekonštrukciu účtovníctva bolo spojené so značnými ťažkosťami, preto boli predkladané s omeškaním prípadne v obmedzenom rozsahu. K sporným faktúram sa Ing. Slavomír Kupčok bližšie nevyjadril.
67. Vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa povinnosti správcu dane v zmysle § 46 ods. 5 DP správny súd uvádza, že pri ústnom pojednávaní dňa 27.10.2020 správca dane oznámil žalobcovi svoje skutkové zistenia ako aj právne posúdenie zisteného skutkového stavu. Na základe takto zisteného skutkového stavu správny súd dospel k záveru, že nebola dôvodná námietka žalobcu, že nebol vyzvaný na odstránenie nedostatkov a zrejmých rozporov, keďže z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 27.10.2020 vyplýva opak. Uvedený záver rovnako svedčí o neopodstatnenosti tvrdenia žalobcu, že v priebehu daňovej kontroly nebola spochybnená existencia materiálneho plnenia.
68. Správny súd zdôrazňuje že samotné predloženie príjemky bez ďalších relevantných podkladov na preukázanie materiálnej existencie príslušného zdaniteľného plnenia nepostačuje. V súdnej praxi je ustálené, že na preukázanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia nepostačuje ani predloženie faktúry či dodacieho listu, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017).
69. So zásadou primeranej odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu pri výkone svojej funkcie, sa neodmysliteľne spája aj jeho povinnosť vykonávať podnikanie so zabezpečením všetkých dostupných informácií o obchodných záväzkových vzťahoch nielen v čase realizácie zdaniteľného obchodu, ale aj v čase ich preverovania správcom dane. Za konanie s odbornou starostlivosťou nemožno považovať skladovanie kompletného účtovníctva žalobcu v blízkosti kotolne, a to na pokyn konateľa žalobcu, ktoré konanie vyplýva z uznesenia ČVS: KRP-37/1-VYS-BB-2019 zo dňa 4.1.2021 Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície. Toto konanie malo za následok porušenie § 35 ods. 1 zákona o účtovníctve, keď žalobca bol povinný zabezpečiť ochranu svojej účtovnej dokumentácie proti poškodeniu. Takisto nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou, ak si daňový subjekt nepreverí osobu, ktorej odpredáva obchodný podiel a táto sa stane aj jej konateľom; o to viac ak konateľom žalobcu a jeho odberateľa / dodávateľa (Diago SK s.r.o.) je tá istá osoba, ktorá musela mať vzhľadom na jej postavenie v oboch spoločnostiach vedomosť o deklarovaných obchodoch a že daňové orgány budú vyžadovať predloženie všetkých dokladov súvisiacich s uplatneným nárokom na odpočet dane alebo na prenos daňovej povinnosti, a preverovať plnenia deklarované v zdaňovacom období december 2018. Pokiaľ štatutárny orgán žalobcu uvedenú povinnosť porušil, nemôže z dôsledkov tohto porušenia vyvodzovať skutkové závery svedčiace v jeho prospech, ale musí znášať stav dôkaznej núdze.
70. Správny súd považoval právne posúdenie veci za správne. Žalobcom zmieňovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ (vo veciach C-69/17, C-159/17 a C-329/18) by bolo možné aplikovať, pokiaľ by bolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok, avšak v predmetnej právnej veci takáto
situácia nenastala. U žalobcu nebolo preukázané reálne uskutočnenie dodania a nákupu tovarov na základe sporných faktúr. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobca uviedol, že bližšie neoznačený svedok potvrdil vystavenie dodávateľských faktúr, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu, správny súd opätovne konštatuje, že mu nebolo zrejmé, ktorého svedka mal žalobca na mysli, preto k tejto časti správnej žaloby nemohol zaujať obsiahlejšie relevantné právne stanovisko.
71. V súvislosti s poukazom žalobcu na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach Vikingó, C-610/19; Signum Alfa, C-446/15; Stefanek, C-277/14 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/81/2013 správny súd zdôrazňuje, že tieto rozhodnutia vychádzajú zo skutkového stavu, pri ktorom bolo preukázané dodanie tovaru respektíve poskytnutie služby, kedy ostala sporná identita skutočného dodávateľa tovaru alebo poskytovateľa služieb, čo však nebol prípad prejednávanej veci. Taktiež správca dane a žalovaný nevyvodili závery o nedôveryhodnosti sporných faktúr z nemožnosti poskytnúť zdaniteľné plnenia deklarovaným dodávateľom pre nedostatok personálnych a materiálnych zdrojov, čo bol prípad vo veci C-610/19 Vikingó. Rovnako rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk 5/2020 zo dňa 8.12.2020 by bolo aplikovateľné, pokiaľ by v prejednávanej veci nebola sporná existencia tovaru a zistené pochybnosti by boli výlučne na strane osoby dodávateľa.
72. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom.
73. S odkazom na vyššie uvedené dôvody a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
74. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.
75. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.