Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-29Sa/26/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Ing. Matúšom Škarbalom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX C. E., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.11.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) bolo podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( ďalej aj ako „zákon o sociálnom poistení“), zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 16.10.2020. Žalobca sa voči predmetnému rozhodnutiu odvolal podaním zo dňa 12.12.2020 doručeným Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 16.12.2020, ktorá ho odstúpila žalovanému ako odvolaciemu orgánu.

2. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej aj ako „žalovaný“ alebo „druhostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.02.2021, rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že ho zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalobcu ako účastníka konania poučil podľa § 218 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, že voči tomuto rozhodnutiu sa nie je možné ďalej odvolať a je preskúmateľné súdom, pričom žalobu je možné podať v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Žalobca podal v zákonnej lehote správnu žalobu voči predmetnému rozhodnutiu na Krajský súd v Trenčíne, ktorý o nej rozhodol rozsudkom sp. zn. 14Sa/25/2021-70 zo dňa 06.09.2021 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.02.2021 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa názoru krajského súdu správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a právne predpisy, na základe ktorých rozhodol. Krajský súd ďalej uviedol, že rozhodnutie žalovaného musí byť za každých okolností argumentačne presvedčivé, jasné a zrozumiteľné, pričom je potrebné, aby sa správny orgán riadne vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu a preto bolo nepochybne vecou správneho orgánu, aby sa jednotlivo vysporiadal s ochoreniami účastníka konania a vysvetlil pri každom jednotlivo závery, najmä z pohľadu, prečo neodôvodňujú zvýšenie určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Krajský súd v rozsudku konkrétne poukázal na skutočnosť, že pri diagnóze migréna posudkový lekár a žalovaný len konštatovali, že ide o sprievodné

ochorenie iného ochorenia, ktoré nebolo objasnené a preto je potrebné toto ochorenie riadne odôvodniť s ohľadom na konkrétne skutočnosti a odborné závery vyplývajúce zo zdravotnej dokumentácie žalobcu. Krajský súd súčasne poukázal na rozporuplnosť záverov posudkového lekára, keď bolo tvrdené, že migréna je prejavom iného ochorenia – pravdepodobne vysokého krvného tlaku a následne pri krvnom tlaku bolo konštatované, že je bez závažnejších komplikácií.

3. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.12.2021, v zmysle právnych záverov uvedených v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/25/2021-70 zo dňa 06.09.2021 preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konštatoval, že vykonal povinnosti uložené rozsudkom krajského súdu a zamietol odvolanie účastníka konania ako nedôvodné. Žalobca podal v zákonnej lehote správnu žalobu voči predmetnému rozhodnutiu na Krajský súd v Trenčíne, ktorý o nej rozhodol rozsudkom sp. zn. 18Sa/4/2022-63 zo dňa 23.06.2022 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.12.2021 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že po preskúmaní obsahu predložených spisov správny súd zistil, že najneskôr v roku 2020 bolo v neurologických správach konštatované poškodenie LS chrbtice žalobcu s pomerne výraznou poruchou dynamiky chrbtice. Pri následných vyšetreniach bol už potvrdený progres uvedeného ochorenia s degeneratívnymi zmenami II. stupňa, ale ešte bez úniku stolice, v dôsledku ktorého žalobca po schodoch bez opory neprejde a pre bolesti nemôže spať. Lekárske správy obsahovali aj zmienky o opakujúcich sa prejavoch migrény u žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel Krajský súd v Trenčíne k záveru, že žalobcom predložené lekárske správy počas súdneho konania odrážajú opätovné zhoršenie jeho zdravotných problémov existujúcich už v čase vydania rozhodnutia zo dňa 29.12.2021. Tieto dodatočne predložené lekárske správy pochádzajú z obdobia prvej polovice roka 2022, ktoré sa časovo a vecne týkajú už skôr ustálených zdravotných problémov žalobcu, dopĺňajú diagnostiku jeho zdravotného stavu z čias, kedy posudkoví lekári Sociálnej poisťovne skúmali jeho zdravotný stav. S poukazom na ust. v spojení s správny súd prijal záver, že nové lekárske správy dopĺňajú pôvodný skutkový stav zistený správnymi orgánmi, ktorý však nie je pre správny súd záväzný, v dôsledku čoho nové lekárske správy predstavujú súčasť záväzného podkladu, na ktorý je potrebné prihliadať pri rozhodovaní Sociálnej poisťovne. Krajský súd v Trenčíne preto v záujme hospodárnosti konania žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil, nakoľko bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo zakladalo dôvod jeho nezákonnosti podľa a uložil povinnosť v ďalšom konaní prihliadať na nové lekárske správy o zdravotnom stave žalobcu z prvej polovice roka 2022, vrátane aj neskôr vydaných správ, ktoré sa už jednoznačne zmieňujú o ťažkej poruche statodynamiky LS chrbtice a neurologickom pôvode zisteného úniku stolice u žalobcu a tieto jeho zdravotné postihnutia právne posúdiť podľa príslušných ustanovení prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Následne súd konštatoval, že zistené ťažké poškodenie zdravia u žalobcu nasvedčuje minimálne posúdeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa žalobcom navrhnutej kvalifikácie v zmysle kap. XV, odd. E, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Tiež uložil žalovanému povinnosť zaobstarať si dostatočné medicínske podklady na posúdenie u žalobcu sa prejavujúcej migrény, príčin jej vzniku a závažnosti jej dopadov na schopnosť žalobcu zapojiť sa do pracovného procesu.

4. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2022 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v zmysle rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 18Sa/4/2022-63 zo dňa 23.06.2022, právoplatného dňa 03.07.2022, prvostupňové rozhodnutie vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok zmenil podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení a priznal žalobcovi invalidný dôchodok v sume 263,50 eur mesačne. Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšil od 01.01.2022 invalidný dôchodok na sumu 267 eur mesačne.

5. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že posúdil priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, posúdil námietky žalobcu a v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 18Sa/4/2022-63 zo dňa 23.06.2022 dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť. V rámci realizácie uvedeného rozsudku bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu posudkovým lekárom žalovaného, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu bez jeho prítomnosti, na základe spisovej dokumentácie, so záverom uvedenom v Lekárskom posudku zo dňa 12.10.2022 (na č. l. 10 – 12 súdneho spisu), podľa ktorého „žalobca medicínsky trpí viac rokov pre bolesti driekovej chrbtice, stav bol uzatváraný ako lumboischiadický syndróm (LIS), zhoršenie do obrazu radikálneho syndrómu je jasne dokumentované dňa 12.04.2021, kedy napínacie manévre sú jednoznačne pozitívne, Thomayerov

príznak je tiež pozitívny na 45 cm. Neurológ popisuje vyžarovanie bolesti do dermotómu S1, je prítomná porucha dynamiky chrbtice. Uvedenému zdravotnému stavu zodpovedá posúdenie podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklaseu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, teda na hornej hranici zákonom stanoveného percentuálneho rozpätia 40 % až 50%, čo je najvyššia možná hranica pre neoperovanú chrbticu. Posudkový lekár súčasne konštatoval, že v tej dobe žalobca trpel aj migrénami hlavy, ktoré nikdy neboli objektivizované vo svojich prejavoch, prvýkrát ako príznak sú uvedené v neurologickom náleze zo dňa 06.02.2020. Z posudkového hľadiska sú menej významné ako epileptické záchvaty, preto nemôžu byť zaradené ani v porovnaní do kapitoly VI, oddielu A, položky 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Subjektívne však žalobcu obťažujú, preto umožňujú zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho postihnutia podľa zákona o sociálnom poistení v znení o maximálne možných 10%, na celkových 60 % od 12.04.2021. Počas hospitalizácie v máji 2022 po dobu 5 dní sa migrenózny záchvat nevyskytol, preto toto ochorenie ako rozhodujúce aj naďalej posudkový lekár nemôže akceptovať, pričom odkazuje na prechádzajúce lekárske správy a odborné posudky. Posudkový lekár zdôraznil, že žalobca má zvýšené subjektívne prežívanie svojich ťažkostí, čo jednoznačne potvrdil psychológ v náleze zo dňa 06.05.2021, čoho dôkazom sú aj nepriame vyhrážky z jeho listu zo dňa 26.09.2022.“ Na základe uvedeného posudkový lekár sociálneho poistenia určil za rozhodujúce ochorenie VAS LS chrbtice – LIS na MR 10/2019 lézia disku L5 riešená opakovane ónoterapiou a infúziami, neurochirurg neindikuje operačné riešenie, bez motorického deficitu na končatinách, radikulárny syndróm L5 S1 vľavo, so zaradením do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. c) – s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, z percentuálneho rozpätia 40 % až 50 %. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa zákona o sociálnom poistení v znení Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 12.04.2021 (dátum vzniku invalidity). Ku dňu vzniku invalidity žalobca splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení dňa 12.04.2021.

Správna žaloba – žalobné body

6. Správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Trenčíne v zákonnej lehote dňa 29.12.2022, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2022 v celom rozsahu, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

7. Žalobca namietal, že žalovaný nerešpektoval rozhodnutie súdu, ktorým mu bolo uložené vypracovať posudok, svojvoľne si určil percento invalidity. Začiatok uznania invalidného dôchodku, resp. podania žiadosti o invalidný dôchodok si Sociálna poisťovňa posunula o rok, z roku 2019 na rok 2020. Žalobca namietal konanie posudkového lekára, ktorý podľa tvrdenia žalobcu „klame, zavádza, celkom úmyselne“. Pri vypracovaní zdravotných posudkov „robí svoj vlastný výklad, upravuje dátumy, zatajuje skutočnosti z lekárskych správ“. Žalobca poukázal na fakt, že posudkový lekár nedal vypracovať nezávislý posudok na základe rozhodnutia súdu o príčinách vzniku migrén a závažnosti ich dopadov na schopnosť žalobcu zapojiť sa do pracovného procesu. Žalobca v žalobe ďalej poukázal aj na prepúšťaciu správu z neurologického oddelenia v Považskej Bystrici (na č. l. 14 súdneho spisu), z ktorej je podľa žalobcu zrejmé, že nemôže vykonávať svoje povolanie, resp. doterajšiu prácu a lekár oddelenia nariadil pokračovanie v práceneschopnosti. Podľa názoru žalobcu sa spôsob spracúvania posudkov zo strany posudkového lekára javí ako účelový s cieľom zatajovať fakty, vynechávať a pridávať slová vo výklade odborných stanovísk lekárov. Na základe týchto tvrdení požadoval, aby súd pri výklade posudkového lekára porovnal jeho výklad s originálom odborného lekára. Celý lekársky posudok je upravený, preto sa naňho nedalo ani reagovať. Žalobca je stále presvedčený, že na základe dokazovania by mal byť uznaný za plne invalidného minimálne od apríla 2021 a do vtedy akceptuje 60 % od podania žiadosti.

8. Žalobca uviedol, že migréna je primárna choroba, teda nie je spôsobená iným ochorením. Je to záchvatové ochorenie. Sociálna poisťovňa podľa žalobcu tvrdí rozporuplné informácie, že ide o novú

diagnózu, nie je v zozname a nedá sa porovnávať a je pravdepodobne príčinou inej choroby, pritom je zo stanoviska Sociálnej poisťovne jasné, že účelovo klame a zavádza a o svojich tvrdeniach nepredložila žiadne dôkazy. Podľa žalobcu musí Sociálna poisťovňa skúmať, ak konkrétna diagnóza nie je v zozname a v tabuľke pre stanovenie poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, podľa najbližšieho porovnateľného ochorenia, ktoré je v zozname, resp. v tabuľke. Žalobca má za to, že podľa ním predložených dôkazov je zrejmé, že ide o záchvatové ochorenie so závažným priebehom. A v zozname, resp. v tabuľke je najviac porovnateľné s uvedenou diagnózou epileptické záchvaty a iné záchvatové ochorenia.

9. Žalobca v tejto súvislosti navrhol klasifikáciu podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, konkrétne kapitolu VI. Choroby nervového systému, č. 4. Epileptické záchvaty a iné záchvatové ochorenia, písm. d) série generalizovaných alebo parciálnych záchvatov s ťažkým stupňom psychického postihnutia, s rezistenciou na liečbu, 70%-80% + 10% z dôvodu iného závažného ochorenia, alebo na kapitolu XV. Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E., č. 3. c) Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice s výraznou poruchou svalového korzetu 40-50 % + 10 %, alebo 4. c) Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze. S nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom s trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov 70-80% + 10%.

10. Podľa žalobcu Sociálna poisťovňa bagatelizuje a znevažuje jednoznačný záver slovenskej kapacity v oblasti gastro chirurgie F. G. H. I., C., že únik stolice resp. poškodenie funkcie zvierača konečníka je jednoznačne spôsobené z neurologických dôvodov a vylúčil inú príčinu.

11. Žalobca žiadal, vzhľadom na množstvo ním predložených správ a stanovísk slovenských lekárov, ako aj Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica (na č. l. 17 v súdnom spise), ktoré podporujú tvrdenia žalobcu, a naopak aby vzhľadom na absenciu odborného posudku, ktorý by podporoval stanovisko Sociálnej poisťovne, resp. lekára Soc. poisťovne, zrušiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne a vrátenie veci na ďalšie konanie, v prípade absencie ochoty Sociálnej poisťovne uložiť jej povinnosť vypracovať posudky a nariadiť vydať rozhodnutie v súlade s predloženými dôkazmi.

12. Žalobca k správnej žalobe priložil aj lekársku správu FRO ambulancia I. (fyziatricko-rehabilitačné oddelenie) G. J. I. zo dňa 24.06.2022 (na č. l. 15 súdneho spisu), lekársku správu z algeziologického vyšetrenia G. K. G. zo dňa 06.07.2022 (na č. l. 16 súdneho spisu), lekársku správu z neurologického vyšetrenia G. L. M. zo dňa 25.10.2022 (na č. l. 14 súdneho spisu), Posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. PB1/OPPNKŤZPAPČ/SOC/2022/43290 č. z. 2022/257835 zo dňa 14.12.2022 (na č. l. 17 súdneho spisu) a lekársku správu z algeziologického vyšetrenia G. K. G. zo dňa 28.12.2022 (na č. l. 18 súdneho spisu).

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. V úvodnej časti vyjadrenia poukázal na priebeh administratívneho konania a dôvody, ktoré viedli ako prvostupňový, tak druhostupňový orgán k rozhodnutiu vo veci. Žalovaný osobitne zdôvodnil, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia zo dňa 12.10.2022, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení, kedy miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 12.04.2021. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia určil VAS LS chrbtice – LIS, ktoré zaradil do kapitoly XV. Choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 – Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena c) - s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% , z percentuálneho rozpätia 40 % až 50%. Za iné zdravotné postihnutia žalobcu bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zákona o sociálnom poistení v znení

Z. z. o 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je 60 % od 12.04.2021.

14. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav, resp. určenie percentuálnej miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a určenie dátumu vzniku invalidity, neboli posudkovým lekárom sociálneho poistenia pred vydaním napadnutého rozhodnutia v predmetnej veci správne posúdené, nie je relevantné. Je vyvolané jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych, zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo.

15. Žalobca nepreukázal k odvolaniu doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného. Žalovaný zdôraznil, že posudok, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie, je presvedčivý a úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené zdravotnou dokumentáciou nachádzajúcou sa posudkovom spise do vydania rozhodnutia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi.

16. K priloženým lekárskym správam z algeziologického vyšetrenia zo dňa 06.07.2022 a z FRO vyšetrenia zo dňa 24.06.2022 žalovaný uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia predmetné lekárskej správy hodnotil v rámci posúdenia zdravotného stavu žalobcu vykonaného dňa 12.10.2022.

17. K priloženým k lekárskym správam z neurologického vyšetrenia zo dňa 25.10.2022 a z algeziologického vyšetrenia zo dňa 28.12.2022 a k Posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 14.12.2022 s poukazom na ustanovenie v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) žalovaný uviedol, že povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce počas konania o invalidnom dôchodku treba doložiť v rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia. V konaní nie je možné na takéto lekárske správy prihliadať, nakoľko dokumentujú zdravotný stav po vydaní rozhodnutia. Z toho dôvodu treba považovať napadnuté rozhodnutie za vecne správne a vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení a v súlade s ustanovením , ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, má žalobca možnosť opätovne kedykoľvek požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a posúdenie podmienok nároku na invalidný dôchodok.

18. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia uviedol, že jeho postup bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o nároku žalobcu na invalidný dôchodok správne. Žalovaný sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pričom výklad a aplikácia boli vykonané spôsobom súladným so zákonom o sociálnom poistení. Žalovaný sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a má za to, že predmetné rozhodnutie je zákonné a správne. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby správny súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného ( replika)

19. Žalobca v replike uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol nič nové, čo by spochybňovalo názor žalobcu, trval na svojom stanovisku a žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vrátiť vec na opätovné posúdenie a rozhodnutie v intenciách žaloby, ako aj predchádzajúcich rozsudkov vo veci. Pre prípad pochybností súdu, žalobca žiadal o vytýčenie pojednávania.

20. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu ďalej nevyjadril.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správny súdom

21. Na základe o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 29Sa/26/2022 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-29Sa/26/2022.

22. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej správnej žalobe, sa oboznámil s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. d) v spojení s ), keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, vychádzajúc pritom zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia ( v znení do 30.06.2023 podľa v aktuálnom znení). Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa , preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa v spojení s dňa 11. marca 2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 23.02.2024 do 12.03.2024.

23. Podľa a 2 ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24. Podľa ; (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa ; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

26. Podľa a 2 ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa , f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

27. Podľa ; správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

28. Podľa ; správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

29. Podľa ; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

30. Podľa ; ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

31. Podľa veta prvá ; správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

32. Podľa a 2 ; (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

33. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

34. Podľa § 71 ods. 1, 2,3 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

35. Správny súd sa v rámci súdneho prieskumu oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, nakoľko skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Rozhodnutie žalovaného preto podľa ustanovenia v spojení s ustanovením prvá veta zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

36. Podanou správnou žalobou žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatočné posúdenie veci v súvislosti s určeným dátumom vzniku invalidity, ktorý žalovaný určil v rozpore s jeho vôľou nezaoberajúc sa žalobcom predloženými dôkazmi.

37. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplne, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/16/2014 z 28. októbra 2015).

38. Správny súd preskúmal závery posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia v rámci prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Posudzoval predovšetkým úplnosť, presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na lekárske správy predložené žalobcom, v nich uvedené objektívne nálezy odborných lekárov, ich diagnostické závery predložené žalobcom a žalobné námietky.

39. Správny súd uvádza, že odborný posudok o invalidite poistenca je zásadným podkladom pre rozhodnutie o žiadosti poistenca o priznanie invalidného dôchodku, pretože sa ním na základe objektívnych odborných nálezov preukázaného zdravotného stavu poistenca vyhodnocujú vplyvy jeho zhoršenia na jeho pracovnú schopnosť. Uvedené vyžaduje okrem medicínskych poznatkov aj odbornosť v posudkovom lekárstve, preto je lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia ustanovením § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení zverená posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky,

resp. ústredia Sociálnej poisťovne. Súčasťou posudkového zhodnotenia miery zníženej pracovnej schopnosti poistenca v dôsledku jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nad 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je určenie jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. takého, ktoré sa najväčšou mierou podieľa na znížení jeho pracovnej schopnosti, jeho posudkové zaradenie pod zodpovedajúcu položku v rámci prílohy č. 4 k a určenie konkrétnej miery poklesu pracovnej schopnosti poistenca na základe preukázaného poškodenia funkčného stavu toho - ktorého orgánového systému v rámci možného zákonného rozpätia.

40. V prejednávanej veci sa stal okrem iného sporným dátum vzniku invalidity, keď žalovaný žalobcovi priznal invalidný dôchodok odo dňa 12.04.2021, od kedy podľa odborného lekárskeho posudku vychádzajúceho z lekárskej správy neurologičky G. M. bolo dokumentované zhoršenie zdravotného stavu žalobcu.

41. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca si uplatnil v Sociálnej poisťovni nárok na invalidný dôchodok dňa 29.11.2019, pričom žiadosť o priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení bola so žalobcom spísaná dňa 16.10.2020, keď Sociálna poisťovňa uviedla v predtlačenej žiadosti o invalidný dôchodok, ktorá bola žalobcovi predložená na podpísanie, dátum uplatnenia nároku 29.11.2019. V zmysle § 109 ods.1 zákona o sociálnom poistení nárok na dôchodok vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. V zmysle § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení možno invalidný dôchodok priznať najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na tento dôchodok t. j. od podania žiadosti. Z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že určenie dátumu vzniku invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nezávisí od dátumu podania žiadosti o invalidný dôchodok. Invalidita a invalidný dôchodok sú dva rôzne pojmy, nemožno preto vznik invalidity stotožňovať s nárokom na invalidný dôchodok a odvodzovať ho od dátumu podania žiadosti. K invalidite poistenca môže totiž dôjsť omnoho skôr, ako si poistenec uplatní nárok na invalidný dôchodok žiadosťou. Dátum vzniku invalidity je preto potrebné určiť odo dňa, ktorým bol preukázaný taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, teda odo dňa, ktorým sú splnené všetky podmienky uvedené v § 71 zákona o sociálnom poistení.

42. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica v odbornom posudku zo dňa 16.10.2020, ktorý bol podkladom pre prvostupňové rozhodnutie, dospel k záveru, že žalobca nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a určil mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na 30%. Následne posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie v odbornom posudku zo dňa 12.10.2022, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie, určil dátum vzniku invalidity dňom 12.04.2021, teda dňom od ktorého je podľa posudkového lekára dokumentované zhoršenie do obrazu radikulárneho syndrómu, kedy sú napínacie manévre jednoznačne pozitívne, Thomayerov príznak je tiež pozitívny na 45cm, neurológ tiež popisuje vyžarovanie bolesti do dermatómu S1, je prítomná porucha dynamiky chrbtice. Takémuto stavu zodpovedá posúdenie v kapitole XV, oddiel E, položka 3, písm. c) na hornej hranici stanoveného rozpätia 50%, čo je najvyššia miera pre neoperovanú chrbticu. Žalobca vyjadril nesúhlas so stanoveným dátumom vzniku invalidity a v správnej žalobe namietal, že žalovaný určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť svojvoľne, nie na základe reálneho stavu, pričom dátum vzniku invalidity, resp. žiadosti o invalidný dôchodok si žalovaný posunul o rok, z roku 2019 na rok 2020.

43. Z odborného lekárskeho posudku zo dňa 12.10.2022, na základe ktorého bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu, vyplýva, že posudkový lekár vychádzal pri stanovení dátumu vzniku invalidity z neurologického vyšetrenia G. M. zo dňa 12.04.2021, z ktorého vyplýval objektívny nález „na končatinách sú reflexy L2 – L4 súmerné, reflexy Achillovej šľachy obojstranne výbavné, pyramídové javy negat., akrálne bez motorického deficitu, chôdza samostatná, šetrná, v LS chrbtici PV svalstvo bez myogelóz (tuhých spazmov), Thomayer 45, Lassegue dnes do 40 st. Koxy voľné“ a záver „chronifikovaný bolestivý VAS LS chrbtice s radikulárnym syndrómom akcentovaný vpravo s iradiáciou do DK v dermatóme S1. Porucha dynamiky chrbtice bez doporučenia operačného riešenia podľa neurochirurga“. Z obsahu predmetného posudku však vyplýva, že posudkový lekár posudzoval aj neurologické vyšetrenia G. M. zo dňa 31.07.2019 a 06.02.2020, z ktorých lekárske správy sú súčasťou administratívneho spisu.

Z týchto vyšetrení vyplýva, že u žalobcu bol už v roku 2019 a 2020 diagnostikovaný záver „chronický VAS LS chrbtice s radik. sy vľavo s pomerne výraznou poruchou statodynamiky chrbtice, nízke napínacie manévre bilat., s nálezom cirkulárnej protrúzie disku L5-S1 s útlakom dur. vaku, bilat. foraminostenózy s priamym vzťahom k pošvám L5 bilat., bez priamej kompresie, osteoprod. Zmenami s propadáciou do spinálneho kanála podľa MR LS chrbtice v 10/2019 – zatiaľ bez dopor. operačného riešenia“. Posudkový lekár určil dátum vzniku invalidity žalobcu podľa neurologického vyšetrenia zo dňa 12.04.2021 s odôvodnením, že v tomto čase malo dôjsť k „zhoršeniu stavu do obrazu radikulárneho syndrómu, kedy napínacie manévre sú jednoznačne pozitívne, Thomayerov príznak je tiež pozitívny na 45 cm, neurológ popisuje vyžarovanie bolesti do dermatómu S1, je prítomná porucha dynamiky chrbtice“, avšak z lekárskych nálezov z roku 2019 a 2020 vyplýva, že žalobca totožným zhoršeným zdravotným stavom trpel už skôr. Žalobca už v čase neurologického vyšetrenia zo dňa 06.02.2020 subjektívne udával pretrvávajúce bolesti v LS chrbtici s irad. v derm. SL vľavo, bolesti sa akcentujú v sede aj v stoji, v ľahu bolesti len občasne. Žalobca udával algie s vyžarovaním do oboch dolných končatín aj s pocitom dysestézií už počas neurologického vyšetrenia G. M. dňa 21.10.2019. Pokiaľ obdobné diagnostické závery vyplývajú z rôznych lekárskych nálezov, posudkový lekár bol z hľadiska posúdenia dátumu vzniku invalidity povinný presvedčivo zdôvodniť, prečo uprednostnil neskorší diagnostický záver pred skorším diagnostickým záverom. Z posudkového záveru, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia, nie je zrejmé, v čom spočívalo zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, ktoré posudkový lekár zohľadnil ako rozhodujúcu skutočnosť pre určenie dátumu vzniku invalidity práve k dátumu neurologického vyšetrenia zo dňa 12.04.2021. Určenie dátumu vzniku invalidity patrí taktiež pod posúdenie medicínskej otázky vyžadujúcej si odborné znalosti, posudkoví lekári vychádzajú pri jeho stanovení z odborných vyšetrení. Určenie dátumu vzniku invalidity má významný dopad pre rozhodnutie o výške invalidného dôchodku, nakoľko má súvis so správnym zistením obdobia dôchodkového poistenia, priemerného osobného mzdového bodu, aktuálnej dôchodkovej hodnoty. O priznaní invalidného dôchodku rozhoduje po splnení všetkých zákonných predpokladov Sociálna poisťovňa na základe žiadosti poistenca, ktorá obsahuje aj dátum, od ktorého sa poistenec priznania invalidného dôchodku dožaduje. Hoci tento dátum nie je pre Sociálnu poisťovňu záväzný z hľadiska časového určenia nároku na invalidný dôchodok, ktorý súvisí predovšetkým so vznikom invalidity poistenca, a teda je závislý od skutočností týkajúcich sa zdravotného stavu, ak Sociálna poisťovňa žiadosti poistenca o priznanie invalidného dôchodku žiadaného od konkrétneho dňa nevyhovie a invalidný dôchodok mu prizná od neskoršieho dátumu, než poistenec žiadal, musia dôvody takéhoto postupu z rozhodnutia vyplývať. Táto povinnosť Sociálnej poisťovni konajúcej v prvom alebo v druhom stupni administratívneho konania vyplýva z ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pretože musí v rozhodnutí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jej rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala, keďže vo vzťahu k invalidite poistenca, a to určeniu jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia, konkrétnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti i dátumu vzniku invalidity ide o odborné otázky, ktorých zodpovedanie vyžaduje znalosti z medicíny a posudkového lekárstva. Dané odpovede, t. j. odborná medicínska argumentácia založená na zistených skutočnostiach, týkajúcich sa zdravotného stavu poistenca, a na medicínskych a posudkových poznatkoch, musia byť súčasťou lekárskych správ posudkových lekárov a ich odborných posudkov o invalidite, na základe ktorých Sociálna poisťovňa rozhodne o žiadosti poistenca o priznanie invalidného dôchodku. Ak sa v prvostupňovom či druhostupňovom administratívnom konaní uspokojí s neúplným, nesprávnym, nepresvedčivým, nedôvodným či inými vadami zaťaženým posudkom posudkového lekára, vystavuje sa riziku, že vydané rozhodnutie bude zaťažené vadou, ktoré môže byť dôvodom jeho zrušenia na základe dôvodne podanej žaloby.

44. Vzhľadom na uvedené správny súd vyhodnotil žalobnú námietku týkajúcu sa určenia dátumu vzniku invalidity žalobcu za dôvodnú, nakoľko záver posudkového lekára v časti určenia dátumu vzniku invalidity správny súd vyhodnotil ako nepresvedčivý a ani napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahuje riadne odôvodnenie, prečo Sociálna poisťovňa žiadosti poistenca o priznanie invalidného dôchodku žiadaného od konkrétneho dňa nevyhovela a invalidný dôchodok mu priznala od neskoršieho dátumu (21.04.2021), než poistenec žiadal. Uvedené má za následok, že zistený skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa a f) .

45. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 60 % bola určená nesprávne, v rozpore s reálnym stavom, pričom mal za to, že mal byť uznaný za plne

invalidného (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje 70% a viac) minimálne od apríla 2021 a do tohto obdobia mal byť uznaný za invalidného na úrovni 60 %, správny súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd považuje za dôležité zdôrazniť, že posúdenie zdravotného stavu zákon o sociálnom poistení zveruje posudkovým lekárom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne a zároveň je posúdenie zdravotného stavu vyriešením medicínskych otázok. Správny súd preskúmava odborné lekárske posudky, ktoré sú podkladom rozhodnutí o nárokoch na invalidný dôchodok z toho hľadiska, či tieto sú úplné, logické, preskúmateľné a či posudkoví lekári vzali do úvahy všetky účastníkom konania predložené lekárske správy, nálezy a iné prípadné dôkazy, v ktorých sú zachytené diagnostické závery ošetrujúcich lekárov a v ktorých sú obsiahnuté skutočnosti týkajúce sa schopnosti účastníka konania vykonávať zárobkovú činnosť.

46. Správny súd má za to, že záver žalovaného, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu je 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, v dôsledku čoho je žalobca invalidný, je zákonný, majúci oporu v dávkovom a predovšetkým v posudkovom spise. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil VAS LS chrbtice, ktoré zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia, a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z percentuálneho rozpätia 40 % do 50 %).

47. Z posudkového spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca k posúdeniu zdravotného stavu predložil posudkovému lekárovi, ktorý vypracoval odborný posudok o invalidite z 12.10.2022 viaceré lekárske správy, ktoré boli podkladom na posúdenie zdravotného stavu žalobcu. Z obsahu odborného posudku vyplýva, že žalobca trpí migrénami, ktoré nikdy neboli objektivizované vo svojich prejavoch, prvýkrát ako príznak sú uvedené neurológom v náleze zo dňa 06.02.2020, ale z posudkového hľadiska sú menej významné ako epileptické záchvaty, preto nemôžu byť zaradené v porovnaní do kapitoly VI A, položka 4 b), subjektívne však žalobcu obťažujú, preto umožňujú zvýšiť mieru poklesu rozhodujúceho postihnutia o maximálne možných 10 % na celkových 60 %. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj otázky posúdenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje skutočnosť, ktoré zdravotné postihnutie vyhodnotil z posudkového hľadiska ako rozhodujúce. Správny súd má nahliadnutím do administratívneho spisu za preukázané, že žalovaný v intenciách rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 18Sa/4/2022 zo dňa 23.06.2022, ktorý mu uložil povinnosť zaobstarať si dostatočné medicínske podklady na posúdenie u žalobcu sa prejavujúcej migrény, vyzval žalobcu na predloženie nových odborných nálezov (Vyžiadanie odborných nálezov zo dňa 14.09.2022), ktoré absolvoval od posledného posúdenia dňa 03.12.2021, najmä však lekárske správy od G. M. zo dňa 05.04.2022, od G. G. zo dňa 12.04.2022, od G. I. zo dňa 26.05.2022 a prepúšťaciu správu z NsP Považská Bystrica zo dňa 22.05.2022, pričom žalobca doručil žalovanému lekárske nálezy z vyšetrení dňa 26.09.2022. Správny súd zistil, že všetky žalobcom predložené lekárske nálezy boli v odbornom lekárskom posudku zo dňa 12.10.2022 zohľadnené a vyhodnotené, preto má správny súd za to, že v tomto smere si žalovaný splnil povinnosť uloženú mu súdom. Správny súd dodáva, že žalobca je podľa § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení povinný ako žiadateľ o dávku preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, na zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu a podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svoji tvrdení. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobca na výzvu žalovaného nepredložil také lekárske nálezy, ktoré by bolo možné zohľadniť posudkovým lekárom vo vzťahu k migrénam prejavujúcim sa u žalobcu, príčinám ich vzniku, závažnosti a dopadov, potom žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Zároveň je potrebné uviesť, že pokiaľ posudkový lekár dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je ochorenie pohybového aparátu (chronický VAS LS chrbtice, ktoré zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E

- dorzopatia, deformujúca dorzopatia, a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %), pričom správny súd má za to, že svoj záver logickým a presvedčivým spôsobom odôvodnil a pridružené ochorenia – prejavy migrény, úniky stolice posúdil ako iné zdravotné postihnutia, za ktoré zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na maximálnu mieru 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, potom žalovaný v napadnutom rozhodnutí v časti určenia celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť konal zákonne súladným spôsobom.

48. Vo vzťahu k lekárskym správam z algeziologického vyšetrenia zo dňa 06.07.2022 a z FRO vyšetrenia zo dňa 24.06.2022, ktoré žalobca predložil spolu so správnou žalobou, súd len stručne uvádza, že tieto boli predložené aj posudkovému lekárovi podaním žalobcu zo dňa 26.09.2022 a teda zistenia posudkového lekára sú odbornými závermi aj na podklade týchto odborných nálezov, čo napokon vyplýva aj z odborného lekárskeho posudku zo dňa 12.10.2022. Čo sa týka lekárskych správ z neurologického vyšetrenia G. M. zo dňa 25.10.2022 a z algeziologického vyšetrenia G. G. zo dňa 28.12.2022, ktoré žalobca predložil spolu so správnou žalobou, je potrebné prisvedčiť žalovanému, že tieto v čase posúdenia zdravotného stavu a vydania napadnutého rozhodnutia nemohli byť objektívne zohľadnené, nakoľko v tom čase neexistovali. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ust. v znení účinnom do 30.06.2023, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

49. Za hlavný dôvod nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia správny súd považoval to, že rozhodnutie žalovaného a ani odborný lekársky posudok zo dňa 12.10.2022, z ktorého Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzala, neposkytli dostatočnú odpoveď na to, prečo bol dátum vzniku invalidity žalobcu určený práve dňom 12.04.2021, teda dňom neurologického vyšetrenia G. M. a z akých skutočností vyplýva podstatné zhoršenie zdravotného stavu žalobcu týmto dňom. V ďalšom konaní bude úlohou Sociálnej poisťovne opätovne vyhodnotiť zdravotný stav žalobcu a vysporiadať sa aj s tými námietkami, ktoré žalobca predniesol voči vyhodnoteniu zdravotného stavu posudkovým lekárom. Za účelom efektívneho a hospodárneho postupu v konaní sa správnemu súdu javí žiadúce, aby posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu v kontexte odvolacích námietok a námietok uvedených vo vzťahu k vyhodnoteniu zdravotného stavu v správnej žalobe žalobcom, pričom sa zamerať na presvedčivé odôvodnenie dátumu vzniku invalidity.

50. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa . O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , SSP a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , 2 , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).