Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-2Sa/4/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tatianou Sabadošovou, v právnej veci žalobcu: CRW Slovakia, s.r.o., so sídlom Drevárska 2, Spišská Nová Ves, IČO: 36 580 635, zastúpeného JUDr. Matúšom Králikom, advokátom, so sídlom Moldavská cesta 10/B, Košice, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 51989-5/2022-BA zo dňa 01.12.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie č. 51989-5/2022-BA zo dňa 01. decembra 2022 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. 700-3810588322- GC04/22 zo dňa 05. septembra 2022 a vec v r a c i a správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný rozhodnutím č. 51989-5/2022-BA zo dňa 01.12.2022 podľa o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení) o odvolaní zamestnávateľa: CRW Slovakia, s.r.o. (v tomto konaní v procesnom postavení žalobcu) proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves (ako prvostupňový správny orgán) č. 700-3810588322-GC04/22 zo dňa 05.09.2022 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

2. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 700-3810588322-GC04/22 zo dňa 05.09.2022, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné za mesiac marec 2021 spolu v sume 30 112,90 eur (poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že na základe kontroly odvodu poistného bolo zistené, že poistné a povinné príspevky žalobca vôbec neodviedol za mesiac marec 2021, čím porušil ustanovenie § 128 ods. 1 písm. a) b), ods. 2 písm. a) a b), ods. 3 písm. a) a b), ods. 8 a 9, ods. 10 písm. a) a b) zákona, zákona v znení , , , zákona a , , a . Prvostupňový správny orgán uviedol, že Sociálna poisťovňa predpíše poistné a príspevky, ak táto osoba neodviedla poistné a príspevky vôbec alebo ich odviedla v nesprávnej výške. Vzhľadom na porušenie citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení prvostupňový správny orgán predpísal žalobcovi poistné vo vyššie uvedenej výške. Rozpis nezaplatených preddavkov je obsahom prílohy prvostupňového rozhodnutia.

3. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že dňa 08.04.2021 bolo začaté reštrukturalizačné konanie, ktoré

bolo právoplatne ukončené dňa 12.01.2022. Žalobca poukazujúc na ust. a o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ) mal za to, že pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch za mesiac marec 2021 vznikla dňa 01.04.2021, čo je deň, ktorý predchádza dňu začatia reštrukturalizačného konania (08.04.2021), a preto predmetná pohľadávka mala byť uplatnená v reštrukturalizácii prihláškou. Keďže správny orgán prvého stupňa pohľadávku neuplatnil prihláškou, došlo dňom právoplatného ukončenia reštrukturalizácie dňa 12.01.2022 k zániku tejto pohľadávky. Vychádzajúc z uvedeného, žalobca požiadal o zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia.

4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, nakoľko mal za to, že námietky žalobcu nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že Sociálna poisťovňa vykonala porovnanie včasnosti a správnosti odvodu poistného a povinných príspevkov a zistila, že žalobca dlžné poistné za mesiac marec 2021 do dňa vydania napadnutého rozhodnutia neodviedol vôbec, v dôsledku čoho vznikla na poistnom a povinných príspevkoch za mesiac marec 2021 dlžná suma 30 112,90 eur, ktorá bola predpísaná odvolaním napadnutým rozhodnutím.

5. Žalovaný v odôvodnení ďalej v popise skutkového stavu predchádzajúceho vydaniu prvostupňového rozhodnutia uviedol, že dňa 28.04.2021 žalobca zaslal Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac marec 2021,na základe ktorého bol žalobca ako účastník konania povinný odviesť poistné a príspevky spolu v sume 30 112,90 eur, ktoré boli splatné v súlade s , dňa 30.04.2021. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 29.03.2021 sp. zn. 26R/1/2021 zverejneným v Obchodnom vestníku (ďalej len OV) č. 65/2021 dňa 07.04.2021, začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi – žalobcovi (za deň zverejnenia uvedeného uznesenia sa podľa považuje 08.04.2021). Okresný súd Košice I. uznesením sp. zn. 26R/1/2021 zo dňa 28.04.2021, zverejneným v OV č. 85/2021 dňa 05.05.2021, povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Uznesením sp. zn. 26R/1/2021 zo dňa 12.01.2022, zverejneným v OV dňa 21.01.2022, súd ukončil reštrukturalizáciu dlžníka. PoDľa žalovaného poistné a povinné príspevky ako pohľadávka Sociálnej poisťovne vznikla ex lege, t.j. priamo zo zákona dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty ich splatnosti. Z dôvodu, že predmetná pohľadávka Sociálnej poisťovne za obdobie marec 2021 vznikla voči žalobcovi po 08.04.2021, t.j. po začatí reštrukturalizačného konania, ide o tzv. prednostnú pohľadávku, ktorá sa v zmysle neuplatňuje reštrukturalizáciou. Prednostné pohľadávky sa uplatňujú bežným spôsobom u dlžníka a nepôsobia na ne účinky začatia reštrukturalizačného konania.

6. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 26.01.2023 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj pôvodný správny súd) dňa 27.01.2023 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 51989-5/2022-BA zo dňa 01.12.2022 a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. 700-3810588322-GC04/22 zo dňa 05.09.2022, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Žalobca má za to, že žalovaný nesprávne posúdil pohľadávku ako prednostnú, ktorá sa neprihlasuje v reštrukturalizácii, poukazujúc na splatnosť poistného a povinných príspevkov, ktorá mala nastať dňa 01.04.2021. Žalovaný sa na rozdiel od prvostupňového orgánu zaoberal aplikáciou ustanovení , avšak aj napriek tomu rozhodnutie orgánu prvého stupňa nezrušil. Žalobca namieta, že žalovaný si nesprávne vyložil a aplikoval ustanovenie , keď posudzoval vo vzťahu k poistnému a povinným príspevkom za mesiac marec 2021 len splatnosť poistného a povinných príspevkov, pričom neposúdil otázku vzniku pohľadávky, ktorá je relevantná pre posúdenie jej charakteru a uplatnenia v reštrukturalizačnom konaní žalobcu, tak ako to ustanovuje . Vo vzťahu k uplatneniu pohľadávky v predmetnom prípade bolo potrebné aplikovať ako špeciálny právny predpis upravujúci postup pre uspokojovanie pohľadávok veriteľov v reštrukturalizácii voči dlžníkovi, ktorý je v úpadku. Žalobca má za to, že v danom prípade je rozhodujúci moment vzniku pohľadávky v zmysle a nie splatnosť týchto pohľadávok, ako to nesprávne uvádza žalovaný.

7. Pre vznik pohľadávky je preto podľa žalobcu dôležité obdobie, za ktoré sa poistné platí, teda marec 2021. Žalobca predložil mesačný výkaz poistného za mesiac marec 2021 elektronicky dňa 28.04.2021, teda najneskôr týmto dňom nadobudol správny orgán vedomosť o výške poistného za mesiac marec 2021. Žalovaný na základe tohto výkazu mal informáciu o právnom dôvode, výške pohľadávky a všetky údaje potrebné k tomu, aby pohľadávku uplatnil v reštrukturalizačnom konaní žalobcu. Preukázateľne

teda pohľadávka správneho orgánu vznikla v období pred začatím reštrukturalizačného konania. Sociálna poisťovňa si svoju pohľadávku zákonom predpokladaným spôsobom v stanovenej lehote neprihlásila do reštrukturalizácie. Reštrukturalizácia žalobcu bola povolená až dňa 06.05.2021; od tohto dátumu začala žalovanému plynúť lehota 30 dní na prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizácie. Žalovaný tak mal možnosť si pohľadávku riadne prihlásiť do reštrukturalizácie.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu nevyplývajú relevantné skutočnosti, najmä či pohľadávka správneho orgánu bola v reštrukturalizačnom konaní riadne a včas prihlásená, resp. bola popretá, charakter pohľadávky (prednostná, neprednostná), okamih vzniku pohľadávky podľa s poukazom na to, že žalobca bol v reštrukturalizácii. Z rozhodnutia žalovaného pritom nie je zrejmé, či okamih vzniku pohľadávky stotožňuje s jej splatnosťou alebo nie. Odôvodnenie rozhodnutia preto považuje žalobca za nedostatočné a nesprávne. Podľa žalobcu splatnosť pohľadávky nemá vo vzťahu k vzniku pohľadávky žiadnu relevanciu, nakoľko v ustanovení ustanovuje okamih vzniku pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu.

9. Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca v žalobe poukázal na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej len NSS SR) sp. zn. 1Sžo/5/2014, Uznesenie NSS SR zn. 2Obdo 33/2020, Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 29.07.2015 č.k. II. ÚS/444/2015; a Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: 28Sa/10/2021 zo dňa 18.08.2021.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.03.2023 poukázal na ust. , podľa ktorého poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Rovnaká lehota splatnosti je určená podľa aj pre určenie splatnosti povinných príspevkov, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ. S poukazom na uvedené, v súlade s bod. 1. , Sociálna poisťovňa dňa 28.04.2021 prijala od žalobcu elektronicky podaný mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac marec 2021, v zmysle ktorého bol žalobca povinný odviesť sumu 30 112,90 eur, pričom ako deň výplaty žalobca uviedol dátum 30.04.2021. Žalovaný má za to, že poistné a povinné príspevky za uvedené obdobie boli splatné dňa 30.04.2021.

11. Povinnosť platiť a odvádzať poistné a povinné príspevky vyplývala žalobcovi priamo zo . Žalobca výšku poistného a povinných príspevkov za mesiac marec 2021 sám vypočítal a následne predložil Sociálnej poisťovni prostredníctvom mesačného výkazu. Keďže zo strany žalobcu nedošlo k dobrovoľnej úhrade v lehote splatnosti, vznikla žalovanému dňa 01.05.2021 (t.j. v deň nasledujúci po dni zákonom ustanovenej lehoty splatnosti poistného a povinných príspevkov) pohľadávka na poistnom a povinných príspevkoch a oprávnenie podľa dlžnú sumu poistného a povinných príspevkov žalobcovi predpísať rozhodnutím. Sociálna poisťovňa tak urobila rozhodnutím č. 700-3810588322-GC04/22 zo dňa 05.09.2022. Vychádzajúc z ust. prvá veta poistné a povinné príspevky sa platia za kalendárny mesiac pozadu. Žalovaný má za to, že ak poistné a povinné príspevky neboli zaplatené v lehote ich splatnosti, stávajú sa pohľadávkou Sociálnej poisťovne priamo zo a , a to uplynutím zákonom stanovenej lehoty ich splatnosti. V opačnom prípade by bol odvádzateľ poistného dlžníkom už prvý deň kalendárneho mesiaca, a teda bol by dlžníkom permanentne a Sociálna poisťovňa by mala povinnosť ho viesť v Zozname dlžníkov aj v čase, keď mu ešte plynie zákonom stanovená lehota na zaplatenie

12. Žalovaný má ďalej za to, že predmetná pohľadávka je pohľadávkou prednostnou podľa , nakoľko vznikla až počas reštrukturalizačného konania dňa 01.05.2021. Z uvedeného dôvodu nepôsobia na túto pohľadávku účinky reštrukturalizačného konania a nebolo možné ju prihlásiť do reštrukturalizácie žalobcu a následne zahrnúť do reštrukturalizačného plánu. Prvostupňový správny orgán preto postupoval správne, keď žalobcovi predpísal poistné a povinné príspevky za sporné obdobie, ktoré neodviedol tak, ako bol povinný odviesť. Predmetná pohľadávka podľa žalovaného pred začatím reštrukturalizačného konania neexistovala, a preto si ju žalovaný nemohol uplatniť prihláškou a nemohlo dôjsť ani k jej zániku podľa . Žalovaný poukázal na skutočnosť, že poistné a povinné príspevky sa stávajú pohľadávkou Sociálnej poisťovne až márnym uplynutím ich splatnosti, teda v prípade žalobcu okamih, kedy bol oprávnený prvýkrát plniť pohľadávku za mesiac marec 2021 nastal dňa 01.05.2021, pretože od tohto dňa je možné hovoriť o pohľadávke Sociálnej poisťovne na poistnom a povinných príspevkoch.

13. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný má za to, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho orgánu obsahuje všetky zistené skutočnosti, ktoré výrok rozhodnutia odôvodňujú, s odkazom na príslušnú právnu úpravu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zaujal stanovisko a vysporiadal sa s námietkami žalobu, ktoré uviedol v odvolaní, a zdôvodnil skutkový aj právny stav predmetnej veci. V súvislosti so skutočnosťami uvádzanými vo vyjadrení žalovaný poukázal na Rozsudok NSS SR sp. zn. 7Sžso/70/2011 zo dňa 31.05.2021, sp. zn. 1Obdo/41/2019 zo dňa 10.12.2020, Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/138/2010 zo dňa 12.07.2011.

14. Žalobca v replike zo dňa 11.04.2023 uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení nesprávne aplikuje ustanovenia , a opätovne zdôraznil, že je nevyhnutné aplikovať ustanovenia ako špeciálneho právneho predpisu, ktorý upravuje postup uspokojovania pohľadávok veriteľov v reštrukturalizácii voči dlžníkovi, ktorý je v úpadku. Na rozdiel od (), neupravuje okamih vzniku pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu. Podľa je relevantný vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu, a teda okamih, kedy mohol dlžník po prvýkrát plniť pohľadávku a nie okamih splatnosti, ako nesprávne uvádza žalovaný.

15. Z ust. podľa žalobcu jasne vyplýva, že poistné sa Sociálnej poisťovni platí za kalendárny mesiac pozadu, a teda žalobca mohol žalovanému plniť už prvým dňom v mesiaci apríl 2021. S ohľadom na túto skutočnosť žalobca má za to, že pohľadávka v zmysle ust. 120 ods. 2 žalovanému vznikla už dňom 01.04.2021, teda pred začatím reštrukturalizačného konania žalobcu. Preto nemôže obstáť argumentácia žalovaného, že na predmetnú pohľadávku nepôsobia účinky reštrukturalizačného konania, čím by podľa názoru žalovaného nebolo možné túto pohľadávku prihlásiť do reštrukturalizácie žalobcu.

16. Žalovaný v duplike zo dňa 03.05.2023 zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a za okamih, kedy bol žalobca oprávnený prvýkrát plniť pohľadávku, považuje deň 01.05.2021, pretože až od tohto dňa možno považovať nedoplatok za pohľadávku Sociálnej poisťovne na poistnom a povinných príspevkoch; v ust. sa používa síce pojem dlžník, avšak dlžníkom sa stáva povinná osoba až vznikom pohľadávky, t.j. nedoplatku na poistnom na povinných príspevkoch.

17. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd). V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach

18. Súd na základe žiadosti žalobcu na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie (v súlade s ) na deň 20.02.2024. Na pojednávaní žalobca a žalovaný zotrvali na svojich argumentoch a právnych názoroch uvádzaných v ich písomných podaniach nachádzajúcich sa v súdnom spise.

19. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnym spisom dospel k záveru, že je žaloba žalobcu dôvodná a preto je namieste zrušiť napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

20. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa - Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves č. 700-3810588322-GC04/22 zo dňa 05.09.2022. Z obsahu žaloby je teda zrejmé, že žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci (žalobný dôvod podľa ) a nepreskúmateľnosť rozhodnutia, čo do uvedenia správneho dátumu termínu splatnosti poistného a príspevkov (žalobný dôvod podľa ).

21. Podľa zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke 1. výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote

splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, financovanie podpory a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni a 2. opravný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, ak zistí, že vo výkaze podľa prvého bodu uviedol nesprávne údaje, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané dlžné poistné na základe výkazu podľa prvého bodu.

22. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ) v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

23. Podľa , pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len prednostné pohľadávky). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

24. Podľa , suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len poistné) sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len vymeriavací základ).

25. Podľa , vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v , je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu, príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v a 3, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje.

26. Podľa , rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v a ods. 2 druhej vete je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v prvej vete, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je obdobie podľa . Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v prvej vete, ktorým je fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa , je obdobie trvania tohto právneho vzťahu.

27. Podľa , poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v

deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

28. Podľa , 2 , sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. Ak zamestnávateľ na výzvu sociálnej poisťovne nepredloží podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, sociálna poisťovňa môže predpísať poistné na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí rovnako.

29. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2 Sžo32/2014).

30. Vychádzajúc z obsahu žaloby a z obsahu napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť, že medzi účastníkmi konania bola spornou skutočnosť, či pohľadávka na poistnom za obdobie mesiaca marec 2021 je pohľadávkou, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania alebo je pohľadávkou, ktorá vznikla počas reštrukturalizačného konania.

31. Súd posúdil námietky žalobcu, podľa ktorých by malo byť žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. V ust. je ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy uvedená jeho nepreskúmateľnosť. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

32. Súd má za to, že rozhodnutie žalovaného zodpovedá zákonným požiadavkám, tak ako to upravuje zákon o sociálnom poistení. Rozhodnutie žalovaného je zároveň riadne odôvodnené a odpovedá na argumenty odvolateľa, je z neho zrejmé, že žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli obsahom odvolania, je preskúmateľné, zrozumiteľné, závery sú dostatočne odôvodnené a rozhodnutie zodpovedá požiadavke správneho právneho posúdenia veci žalovaným, ktorý sa stotožnil s právnym posúdením správneho orgánu prvého stupňa podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení uvedených v rozsudku správneho súdu. Z obsahu rozhodnutia jasne vyplýva, z akých skutočností vychádzal žalovaný a akými právnymi úvahami sa riadili pri rozhodovaní.

33. Za dôvodnú súd považuje námietku nesprávneho právneho posúdenia, ktorá je dôvodom zrušenie napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Súd má za to, že žalovaný zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil. V tejto veci bol podstatný pre posúdenie dôvodnosti žaloby okamih vzniku pohľadávky a okamih splatnosti pohľadávky.

34. S právnym názorom žalobcu, že v prípade poistného za mesiac marec 2021 ide o pohľadávku, ktorá vznikla pred reštrukturalizáciou, a teda žalovaný (prvostupňový správny orgán) si ju mal prihlásiť do reštrukturalizácie, a teda na predmetný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenie s tým, že pre posúdenie, či ide o pohľadávku, ktorá vznikla pred reštrukturalizáciou alebo počas reštrukturalizácie je potrebné posúdiť okamih vzniku pohľadávky podľa pravidla upraveného v ustanovenie posledná veta , sa súd stotožnil.

35. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia posledná veta, vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

36. V zmysle je okamih vzniku pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu viazaný výlučne na oprávnenie ju zaplatiť. Teda nie na skutkové okolnosti, ktoré zakladajú veriteľovi právo predpísať poistné, ale na oprávnenie zaplatiť poistné na strane povinného. Predmetnú skutočnosť je podľa žalobcu potrebné posúdiť podľa a vznik pohľadávky treba viazať na moment, kedy sú známe všetky skutočnosti pre určenie výšky poistného, čo oprávňuje zamestnávateľa zaplatiť poistné. Žalovaný však poukazujúc na rozhodnutia súdov má za to, že poistné a povinné príspevky sa stávajú pohľadávkou sociálnej poisťovne až márnym uplynutím ich splatnosti; pohľadávka poisťovne voči zamestnávateľovi vznikne až potom, keď zamestnávateľ dobrovoľne nezaplatí a neodvedie poistné, teda až dňom, kedy márne uplynula lehota na zaplatenie poistného, teda až po jeho splatnosti.

37. Argumentácia žalovaného neobstojí z dôvodu, že účinným od 01.03.2017, ktorým bol novelizovaný , bola zavedená osobitná právna formulácia okamihu vzniku pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu, za ktorý je považovaný moment, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť túto pohľadávku. Podľa dôvodovej správy k účelom novelizácie bolo zamedziť nesprávnym záverom, že do reštrukturalizácie sa so svojimi pohľadávkami majú prihlasovať len takí veritelia, ktorí v čase povolenia reštrukturalizácie majú pohľadávky splatné a tie, ktoré nie sú splatné sa do reštrukturalizácie majú prihlasovať ako pohľadávky, ktorých vznik je viazaný na podmienku. Podľa tejto dôvodovej správy „splatnosť pohľadávky však nie je podmienkou vzniku pohľadávky, a teda správny postup pre rozlíšenie starého a nového dlhu, sú výlučne skutkové okolnosti vzniku pohľadávky“. Preto vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie ( ) bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia (t. j. splatnosť) a vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

38. Vychádzajúc z uvedeného súd má za to, že argumentácia žalovaného nereflektuje skutočnosť, že v prípade, ak je dlžník v reštrukturalizácii, je potrebné vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu posúdiť odlišne, a to podľa zákona č k momentu, kedy je dlžník oprávnený pohľadávku zaplatiť. Tvrdenie, že poistné nie je pohľadávkou až do márneho uplynutia splatnosti, by bola podľa súdu popretím zmyslu a účelu úpravy obsiahnutej v .

39. Podľa suma poistného sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období, pričom vymeriavacím základom podľa je príjem zamestnanca a podľa tohto zákona rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca (zamestnávateľa) je kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné. Splatnosť poistného je upravená v , pričom podľa odseku 1, prvá veta je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné a podľa odseku 2 poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, pričom ak taký deň nie je určený, poistné je splatné posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Z týchto ustanovení vyplývajú rozhodujúce skutočnosti, ktoré musia byť naplnené, aby bolo možné určiť výšku poistného v súlade so zákonom. Predovšetkým musí byť známy vymeriavací základ zamestnanca, ktorý možno presne určiť až po uplynutí kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné. Zamestnávateľovi nebráni žiadne z týchto ustanovení zákona o sociálnom poistení a ani žiadne iné ustanovenie zákona o sociálnom poistení v tom, aby zaplatil poistné pred jeho splatnosťou. Nebráni mu v tom ani znenie , ktoré upravuje čas splatnosti poistného. Vychádzajúc z článku 2 ods. 3 ,

podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, možno uzavrieť, že zamestnávateľovi nič právne a ani skutkovo nebráni správne určiť a zaplatiť poistné a príspevky ihneď po uplynutí mesiaca, za ktorý sa poistné platí, a to aj bez predloženia výkazu poistného ( žalobca vo výkaze uviedol ako deň splatnosti 30.04.2021 ). Gramatickým výkladom ust. možno jednoznačne dospieť k tomu, že vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu je viazaný výlučne na oprávnenie povinného pohľadávku zaplatiť, čo v preskúmavanom prípade znamená oprávnenie žalobcu zaplatiť poistné podľa zákona o sociálnom poistení. Ani výkladom účelu , ktorým je dosiahnuť čiastočné uspokojenie veriteľov v reštrukturalizácii vo vyššej miere, ako by tomu bolo v konkurze a súčasne umožniť dlžníkovi sanáciu poskytnutím súdnej ochrany pred starými dlhmi a za tým účelom oddeliť staré dlhy od dlhov, ktoré vzniknú počas reštrukturalizácie, nemožno dospieť k inému záveru ako k tomu, že akonáhle možno v súlade s príslušnou verejnoprávnou úpravou určiť výšku pohľadávky, je povinný subjekt oprávnený ju zaplatiť. V zmysle je preto tento okamih potrebné považovať za vznik pohľadávky na účely , teda na posúdenie otázky, či žalovaný mal alebo nemal oprávnenie pohľadávku voči dlžníkovi v reštrukturalizácii počas reštrukturalizácie uplatniť inak ako prihláškou do reštrukturalizácie. Navyše argumentácia žalovaného je postavená na úprave a výklade ustanovení zákona o sociálnom poistení bez toho, aby reflektovala tú skutočnosť, že v prípade, ak je dlžník v reštrukturalizácii je potrebné vznik pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu posúdiť odlišne, a to podľa k momentu, kedy je dlžník oprávnený pohľadávku zaplatiť. Tvrdenie, že poistné nie je pohľadávkou až do márneho uplynutia splatnosti, by bola popretím zmyslu a účelu úpravy obsiahnutej v .

40. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ je oprávnený zaplatiť poistné od 01. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistné platí. V preskúmavanej veci to bolo od 01.04.2021.

41. Vychádzajúc z preukázaných skutkových okolností má súd za to, že sa nejedná o prípad, kedy by žalovaný nemal k dispozícii včas podklady pre prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizačného konania (reštrukturalizačné konanie bolo začaté voči žalobcovi dňa 08.04.2021 a reštrukturalizácia žalobcu bola povolená dňa 06.05.2021). Nakoľko žalobca predložil výkaz poistného dňa 28.04.2021, žalovaný mal včas podklady potrebné na prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizačného konania v stanovenej lehote (t.j. lehota 30 dní, ktorá začala plynúť od 06.05.2021).

42. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pohľadávku, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania dňa 01.04.2021, žalovaný do reštrukturalizácie žalobcu neprihlásil, a preto žalovaný stratil oprávnenie počas reštrukturalizácie uplatňovať túto pohľadávku. Žalovaný, teda vec nesprávne právne posúdil, na základe čoho potom nerešpektoval ust prvá veta , a napriek tomu, že toto ustanovenie mu bránilo uplatňovať pohľadávku, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizácie a nebola v reštrukturalizačnom konaní uplatnená prihláškou, tak urobil napadnutým rozhodnutím.

43. Správny súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo podľa , písm. c) zrušil.

44. V súvislosti s posúdením okamihu vzniku pohľadávky a okamihu splatnosti pohľadávky súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 28Sa/10/2021 zo dňa 18.08.2021, s odôvodnením ktorého sa súd v plnom rozsahu stotožňuje. Predmetnou právnou problematikou sa zaoberal aj Najvyšší správny súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 25.05.2022 sp. zn. 9Sžsk/31/2021. Súd sa s právnym názorom v ňom vyjadreným v plnom rozsahu stotožňuje a na neho v odôvodnení tohto rozsudku odkazuje.

45. V novom konaní je správny orgán ktorému bude vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie viazaný v zmysle ustanovenia právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku.

46. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého má právo na náhradu trov konania žalobca v prípade, že je celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade bol žalobca celkom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne a účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovanú na ich zaplatenie. Výšku trov konania správny súd určí v samostatnom rozhodnutí, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (sociálne veci, veci azylu,

c) zaistenia a administratívneho vyhostenia), d) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, 2 ).