Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-5Sa/24/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX E., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.08.2022, postupom podľa , ,6 o sociálnom poistení (ďalej len „“) odňal žalobcovi invalidný dôchodok odo dňa 04.09.2022 z dôvodu, že miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 13.07.2022 nebola viac ako 40%.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a nesúhlas s posúdením jeho zdravotného stavu, pretože jeho zdravotný stav sa zhoršuje, prílohou odvolania boli aj nové lekárske správy.

3. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.10.2022 odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je v rozmedzí od 30% do 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

II.

Žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

4. Žalobca sa včas podanou žalobou, podanou na Krajský súd v Prešove domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že podľa žalobcu nezohľadňuje jeho aktuálny zdravotný stav, ktorý sa neustále zhoršuje a navyše bol posúdený v jeho neprítomnosti. V žalobe tiež uviedol, že od 25.05.2022 navštevuje neurologickú ambulanciu kvôli krutým bolestiam trojklanného nervu, ktoré u neho pretrvávajú

dlhé obdobie. V žalobe dôvodil, že neuznanie diagnózy zo psychiatrickej ambulancie je z dôvodu, že sa tam lieči len krátky čas a doložil aj potvrdenie gynekológa, že sa u neho začal liečiť na únik moču, silné návaly a potenie, poruchy spánku a nervozitu od 28.04.2021. Uviedol tiež, že nebol pozvaný do Sociálnej poisťovne na komisiu z dôvodu pandemickej situácie, takže ho lekár nevidel. Poukázal tiež na pretrvávajúce opuchy tváre, nočné bolesti nôh a chrbtice, suché oči, následkom čoho pracuje 6 hodín denne a invalidný dôchodok by mu mohol pomôcť znížiť dĺžku pracovnej doby a pracovné nasadenie. Konštatoval, že pri rozhodovaní nebol u neho zohľadnený Schimlerov test –ktorý je 0/0 - t. j. úplná suchosť očí, pričom poukázal na to, že zo svojej skúsenosti s lekármi môže konštatovať, že lekári o Sjogrenovom syndróme vedia len teoretické poznatky zo školy, nakoľko pacienta s nevedia diagnostikovať, pretože Sjogrenov syndróm má rôznorodé prejavy. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal o zrušenie rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejenej správy prvého stupňa.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že námietky žalobcu s rozhodnutím o odňatí invalidného dôchodku objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jeho zdravotného stavu, ani o aplikácii príslušných zákonných ustanovení, pretože posúdiť rozsah zdravotného poškodenia patrí do kompetencie posudkových lekárov, ako aj určovanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaný je presvedčený, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a považuje predmetné rozhodnutia za zákonné a správne. Uviedol, že odbornými vyšetreniami na nepretržitej liečbe bolo dokladované zlepšenie zdravotného stavu u žalobkyne, ktoré podmieňuje 40% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so zaradením do kapitoly III – poruchy imunity, oddielu B – hyperimúnne stavy, položka 1 – systémové ochorenie spojivového tkaniva, písm. b) – poruchy stredného stupňa (30-40%) v hornej hranici percentuálneho rozpätia. Ostatné ochorenia žalobcu sú buď súčasťou primárneho ochorenia, alebo neobsahujú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a preto nepodmieňujú zvyšovanie základnej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.

6. Žalobca na výzvu súdu na možnosť vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného k žalobe replikou nereagoval. III. Konanie na správnom súde

7. Dňa 01. júna 2023 nadobudol účinnosť o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.

8. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle (ďalej aj „“) a .

9. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia tak ako to predpokladá (ďalej len „“), neviazujúc žalobnými bodmi v zmysle , postupom podľa , keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil dňa 19.02.2024 a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná a preto správnu žalobu podľa v spojení s zamietol.

IV.

Relevantná právna úprava

10. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

14. Podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

15. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

16. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

17. Podľa § 71 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

18. Podľa § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie

19. Podľa § 71 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

20. Podľa § 71 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

21. Podľa § 71 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

22. Podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a

schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

23. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť: a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia

24. Podľa § 153 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť

25. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa ods. 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

26. Podľa § 195 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

27. Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 Zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

V.

Právny názor správneho súdu

28. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne o odňatí invalidného dôchodku žalobcovi od 13.07.2022 z dôvodu, že miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť nebola viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

29. Súd po preskúmaní oboch rozhodnutí ako aj administratívneho spisu má za to, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zisteného skutkového stavu, ktorý považovali pri ich právnom posúdení veci za dostatočný, z oboch rozhodnutí je možné vyvodiť správnu úvahu oboch správnych orgánov, dostatočným spôsobom sú uvedené ustanovenia zákonov podľa ktorých správne orgány vec právne posúdili a z rozhodnutia žalovaného je zrejmé aj to, ako sa žalovaný vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu. Tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie postavili na tom, že v danom prípade zdravotný stav odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 40%, teda ich rozhodnutia netrpia vadou nepreskúmateľnosti.

30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok

skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/32/2014).

31. Správny súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného stavu žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutie žalobcu na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení a žalobca v priebehu správneho konania a ani v priebehu súdneho preskúmavacieho konania nepredložil žiadne objektívne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé tieto závery posudkových lekárov spochybniť.

32. Podkladom pre prvostupňové rozhodnutie bol posudok posudkového lekára zo dňa 13.07.2022, v ktorom lekár konštatoval, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v percentách 40%. Uviedol, že žalobkyňa je od r. 2010 v liečbe reumatológa pre Sjogrenov syndróm so sialoadenitídou histologicky verifikovanou s celkovými prejavmi nízkej klinickej a imunologickej aktivity. Humorálna aktivita bola v norme, imunologický boli prítomné hraničné reumatoidné faktory. Orgnovonešpecifické autoprotilátky boli negatívne, hladina sérového komplementu bola v norme, prítomný bol pozvoľný vzostup GMT a ALP pri známej diagnóze hepatálnej lézie charakteru steatózy v sledovaní gastroenterológa. Artrologicky je len mierne obmedzenie pohybu v bedrových kĺboch, mierne zhrubnuté pravé koleno. V dokumentácii uvedená periatropia ramena, rizartróza I. štádia, spondylóza hrudnej chrbtice I. a II. Štádia, susp. Chondropatia pately vľavo, artróza sakroiliakálnych kĺbov II. Štádia obojstranne, incipientná koxartróza. V objektívnom očnom náleze je spojovka pokojná retina intaktná, v 1-2/2022 mala preliečené hordeolum pravého oka na hornom viečku. Pľúcny nález bol stabilizovaný, rentgenologicky sa nemení (diskrétna drobnouzlíčková disseminácia v dolných pľúcnych poliach), funkčné vyšetrenie pľúc bolo v norme. Kardiologicky pretrváva mierna dilatácia pravej komory so zachovanou systolickou funkciou, tlak v artéria pulmonalis je hraničný, je prítomná hemodynamicky nezávažná mitrálna regurgitácia. Pokračuje v liečbe internistu pre vysoký tlak 1. stupňa na liečbe. Pre hypotyreózu primerane zasubstituovanú je v sledovaní endokrinológa. V rokoch 2021 – 2022 bola len 1x krátkodobo práceneschopná z dôvodu infekcie COVID 19. Zdravotný stav podmieňuje zaradenie do kapitoly III, oddielu B, položky 1. písmena b). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 40%, čo je horná hodnota z daného percentuálneho rozpätia 30%-40%. Ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, sú ľahké a nepodmieňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti a tak posudkový lekár konštatoval, že nie je invalidná.

33. V odvolacom konaní bol zdravotný stav žalobcu opätovne preskúmaný posudkami zo dňa 20.09.2022 a dňa 11.10.2022. Po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkoví lekári uviedli, že doložené lekárske správy nekonštatujú žiadnu zásadnejšiu zmenu zdravotných postihnutí, ktoré by odôvodňovali zmenu hlavnej diagnózy alebo rozhodujúceho zdravotného postihnutia a zotrvali na záveroch pôvodného lekárskeho posudku zo dňa 13.07.2022 s tým, že ide o pacienta v liečbe neumatológa od r. 2010 pre Sjögrenov syndróm so sialoadenitídou histologicky verifikovanou s celkovými prejavmi nízkej klinickej a imunologickej aktivity. Humorálna aktivita je v norme, imunologicky sú prítomné hraničné reumatoidné faktory. Orgánovo nešpecifické autoprotilátky sú negatívne, hladina sérového komplexu je v norme, je prítomný pozvoľný vzostup GMT a ALP pri neznámej diagnóze hepatálnej lézie charakteru steanózy v sledovaní gasroenterológa. Artrologicky je len mierne obmedzenie pohybu v bedrových kĺboch, mierne zhrubnuté pravé koleno. V dokumentácii je uvedená periartropatia ramena, rizartróza I. štádia, spondylóza hrudnej chrbtice I-II. Štádia, susp. Chondropatia pately vľavo, artróza sakroiliakálnych kĺbov II. Štádia obojstranne, incipientná koxartróza. V objektívnom očnom náleze je spojovka pokojná, retina intaktná, v 1-2/2022 mala preliečené hordeolum pravého oka na hornom viečku. Pľúcny nález je stabilizovaný, rentgenologicky sa nemení (diskrétna drobnouzlíčková disseminácia v dolných pľúcnych poliach), funkčné vyšetrenie pľúc je v norme. Kardiologicky pretrváva mierna dilatácia pravej komory so zachovalou systolickou funkciou, tlak v artéria pulmonalis je hraničný, je prítomná hemodynamicky nezávažná mitrálna regurgitácia. Pokračuje v liečbe internistu pre vysoký tlak 1. stupňa na liečbe. Pre hypotyreózu primerane zasubstituovanú je v sledovaní endokrynológa. V rokoch 2021 – 2022 bola len 1x krátkodobo práceneschopná z dôvodu infekcie COVID 19. Zdravotný stav podmieňuje zaradenie do kapitoly III., oddielu B, položky 1. písmena b). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená na 40%, čo je horná hodnota z percentuálneho rozpätia 30-40%.

Ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, s ľahké a neodôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti a tak lekári konštatovali, že žalobkyňa nie je invalidná. Posudkový lekár vykonávajúci posudkovú činnosť v ústredí Sociálnej poisťovne v posudku tiež uviedol, že kontrolné reumatologické vyšetrenie (NURCH Piešťany z 10. júna 2022) uvádza, že Sjögrenov syndróm so všetkými vedľajšími príznakmi (sialoadenitída, vaskulárna retinitída, dakryoadenitída, autoimúnna tyreoiditída, steatóza pečene) sú v súčasnosti už v dlhodobej remisii s nízkou klinickou a imunologickou aktivitou, bez prítomnosti závažných klinických prejavov. Taktiež žalobkyňa doložila kontrolné vyšetrenia z neurologickej ambulancie pre bolesti tvárového nervu, pričom zo záverov posledného vyšetrenie zo dňa 06.10.2022 vyplýva, že bolesti tváre sú už menšej intenzity a objektívny neurologický nález je nezávažný. Posudkový lekár tiež konštatoval, že vzhľadom na započatú liečbu na psychiatrii nie je možné zdravotný stav v oblasti psychiky posudkovo hodnotiť, vzhľadom na skutočnosť, že liečba nie je ešte ukončená a nejedná sa o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Konštatoval, že diagnostické závery a klinický obraz odborných vyšetrení v súvislosti s vyššie uvádzanými onemocneniami nepodmieňujú ani v jednom prípade posudkové hodnotenie s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% resp. nejedná sa o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (novodiagnostikovaná depresia), ktoré je potrebné hodnotiť na účely invalidity.

34. Z vyššie uvedených ustanovení zákona vyplýva, že posúdenie nepriaznivého zdravotného stavu, ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. posudzovanie následkov nepriaznivého stavu na pracovnú schopnosť poistenca, čo vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia, je zverené posudkovým lekárom. Podľa ustanovenia § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočiek a ústredia. Teda posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015).

35. Vzhľadom na skutočnosť, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Tak ako je vyššie uvedené, súd si nemôže urobiť v tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Ak žalobca zhodnotil svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, v súlade s tým, čo je uvedené vyššie, takéto hodnotenie nie je objektívne a nie je ani spôsobilé privodiť zmenu záverov posudkov posudkových lekárov, pretože posúdenie zdravotného stavu môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení.

36. Z obsahu administratívneho spisu pritom vyplýva, že po podaní odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa boli vypracovaný odborný posudok zo dňa 20.09.2002 a posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej ústredie zo dňa 11.10.2022, a to v neprítomnosti žalobcu na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie, v ktorom posudkový lekár zhodnotil jednotlivé lekárske správy a výsledky vyšetrení označené v tomto posudku a stanovil u žalobcu rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené v kapitole III. – poruchy imunity, oddiel B – hyperimúnne stavy, položka 1 – systémové ochorenie systémového tkaniva, písm. b – poruchy stredného stupňa 30-40% s výrokom posudku, že žalobkyňa už nie je invalidná, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

37. Správny súd konštatuje, že žalobca nepredložil súdu žiadne také dôkazy, ktoré by závery žalovaného spochybňovali alebo opodstatňovali iné závery napadnutého rozhodnutia o posúdení jeho zdravotného stavu, alebo ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Žalobca v konaní pred správnym súdom nepredložil žiadne lekárske správy, ktoré by objektívne preukazovali, že v čase posudzovania jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom bol jeho zdravotný stav reálne horší ako je to zachytené vo vypracovanom posudku. K námietke žalobcu o nezohľadnení Schirmerovho testu (hodnotenie množstva tvorby sĺz), ktorý bol realizovaný v zmysle lekárskej správy zo dňa 26.01.2022 z očného vyšetrenia Pupila s.r.o. A. A. F., tak aj táto správa je zahrnutá v posudku zo dňa 11.10.2022 spolu aj s ostatnými lekárskymi

správa z očného vyšetrenia zo dňa 09.02.2022 a taktiež aj z 01.10.2022, a boli posudkovým lekárom aj v samotnom posudku zohľadnené a zhrnuté a komplexne posúdené posudkovým lekárom nakoľko z posudku vyplýva, že u žalobcu je diagnostikovaný Sjögrenov syndróm so všetkými vedľajšími príznakmi (sialoadenitída, vaskulárna retinitída, dakryoadenitída, autoimúnna tyreoiditída, steatóza pečene), pričom ale tieto sú v súčasnosti už v dlhodobej remisii s nízkou klinickou a imunologickou aktivitou, bez prítomnosti závažných klinických prejavov, čo zahŕňa aj suchosť očí (nedostatočnú tvorbu sĺz). K námietke žalobcu o neuznaní diagnózy z psychiatrického vyšetrenia, súd poukazuje na závery posledného posudku zo dňa 11.10.2022, kde posudkový lekár konštatoval, že vzhľadom na započatú liečbu na psychiatrii nie je možné zdravotný stav v oblasti psychiky posudkovo hodnotiť, vzhľadom na skutočnosť, že liečba nie je ešte ukončená a nejedná sa o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, v žiadnom prípade neznamená, že by posudkový lekár neuznal u žalobcu diagnostikovanú stredne ťažkú depresívnu epizódu (F32.1) tak ako to je uvedené v lekárskej správe, avšak ako to vyplýva aj zo samotnej lekárskej správy od psychiatra zo dňa 04.10.2022 sa v tom čase jednalo o prvú psychiatrickú intervenciu žalobcu, kde bola žalobcovi nastavená liečba a tak v tomto prípade nemohlo ísť o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. V prípade lekárskej správy od psychiatra zo dňa 03.11.2022 (psychiatrická kontrola), ktorú žalobca predložil spolu s ostatnými lekárskymi správami je nutné konštatovať, že predmetná lekárska správa nemohla byť predmetnom posúdenie ani v jednom z vyššie uvedených posudkov a tak nemohla byť ani zo strany posudkových lekárov akýmkoľvek spôsobom zhodnotená, pričom sa ale v danom prípade jednalo o v poradí druhú návštevu psychiatra so stanovením najbližšej kontroly na 28.12.2022.

38. Žalobca neuviedol ani žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v predmetnom konaní. Námietky žalobcu tak nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia. Podľa správneho súdu námietky žalobcu vychádzajú len zo subjektívneho presvedčenia o nesprávnom zhodnotení jej zdravotného stavu, no objektívne nevyvolávajú žiadne pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jeho zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení.

39. Správny súd poznamenáva, že v zmysle je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. V prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobcu mu nič nebráni po preukázaní nových lekárskych nálezov opätovne požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o zhodnotenie zdravotného stavu a požiadať o priznanie invalidného dôchodku. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na bode 37 rozsudku súvisiaci s novo diagnostikovaným ochorením žalobcu.

40. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie a postup, ktorý im predchádzal boli vecne správne, preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

41. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na a , v zmysle ktorého účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa / odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v / až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c a d, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, 2 ).