Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-76S/69/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca spravodajca) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu: Victori SK – trans s.r.o., so sídlom Zlatovská 2194/35, Trenčín, IČO: 48 223 107, právne zastúpený: TAX LAW, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Břeclavská 3, Malacky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101834736/2022 zo dňa 24.6.2022, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len ,,správca dane”) vykonal u daňového subjektu – žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako ,,DPH”) za zdaňovacie obdobie júl 2020. Daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 101552406/2020 zo dňa 8.10.2020. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 101862774/2021 zo dňa 5.10.2021. Protokol z daňovej kontroly, súčasťou ktorého bola aj výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol žalobcovi doručený dňa 8.10.2021. 2. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že daňový subjekt – žalobca v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2020 si uplatnil odpočítanie dane zo siedmich dodávateľských faktúr: č. 20070301 s dátumom dodania 3.7.2020, v sume 4440 eur, č. 20070101 s dátumom dodania 1.7.2020, v sume 4920 eur, č. 20070601 s dátumom dodania 6.7.2020, v sume 4980 eur, č. 20070901 s dátumom dodania 9.7.2020, v sume 4680 eur, č. 20071301 s dátumom dodania 13.7.2020, v sume 4920 eur, č. 20071501 s dátumom dodania 15.7.2020 v sume 4800 eur, č. 20072701 s dátumom dodania 27.7.2020, v sume 2256 eur, od dodávateľa Astralis Health Group, s.r.o. (do dňa 12.4.2021 ako SOLD s.r.o.) spolu v sume 5166 eur s tým, že dodávateľ uviedol ako predmet fakturácie ,,Fakturácia v zmysle zákazkového listu“. 3. Konateľ daňového subjektu – žalobcu A. B., na ústnom pojednávaní dňa 11.2.2021, z ktorého bola vyhotovená zápisnica č. 100243523/2021, k jednotlivým faktúram uviedol, že v preverovanom období im opravu áut zabezpečovala spoločnosť SOLD s.r.o., AUTOPARTS (spoločnosť Astralis Health Group, s.r.o. neuviedol), avšak zmluvy nemá, pretože všetko funguje na ústnej dohode. Spoločnosť SOLD s.r.o. vykonávala servis vozidiel, konateľ daňového subjektu – žalobcu nepozná konateľa dodávateľskej spoločnosti, jednal so zamestnancom tejto spoločnosti, jeho meno si ale nepamätá, na spoločnosť sa nakontaktoval prostredníctvom známeho, nestretol sa s nimi, nevie presne, kedy bola nadviazaná spolupráca. 4. Správca dane dňa 19.4.2021 nahliadol do daňového spisu daňového subjektu Astralis Health Group, s.r.o. a to vo veci daňovej kontroly k DPH za zdaňovacie obdobie júl a august 2020, o čom vyhotovil úradný záznam č. 100638642/2021 a zistil, že uvedená spoločnosť má na prezentovanej

adrese prenajaté virtuálne sídlo, informácie o spoločnostiach sídliacich na tejto prenajatej virtuálnej adrese sú poskytované z emailovej adresy C., spoločnosť za registráciu riadne platí. Okrem uvedeného správca dane zistil (odpoveď z D., E. E. F., E. zo dňa 16.12.2020), že spoločnosť Astralis Health Group s.r.o. má vedené dva účty: vo D. G. E. otvorený dňa 13.8.2014, majiteľom účtu je C. H. I. (J. F. K. XX.X.XXXX B. XX.X.XXXX). Na účte nie je vedený žiadny disponent a v požadovanom období neboli na účte vykonané žiadne transakcie, účet je v debete a naposledy bol pripísaný kredit dňa 11.11.2019. Bankový účet otvorený v F. E., keď disponentmi účtu od jeho založenia boli C. H. I. do 7.11.2019 a C. L.. Sociálna poisťovňa v odpovedi na výzvu správcu dane č. 100132506/2021 zo dňa 27.1.2021 uviedla, že spoločnosť Astralis Health Group s.r.o. nie je evidovaná v registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou podľa o sociálnom poistení ako odvádzateľ poistného na sociálne poistenie (teda ani v dopytovanom období január – december 2020). 5. Podľa protokolu z daňovej kontroly č. 101041134/2021 zo dňa 15.6.2021 o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie júl 2020, spoločnosť Astralis Health Group s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, listinné zásielky nepreberá, nezdržuje sa na adrese sídla spoločnosti a do dňa vyhotovenia protokolu z daňovej kontroly nepredložila správcovi dane žiadne daňové a účtovné doklady. Daňový subjekt – spoločnosť Astralis Health Group s.r.o. v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“) neumožnil vykonať daňovú kontrolu, preto správca dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok. V predmetnom protokole správca dane uviedol, že podľa dostupných údajov z analytického systému FR SR spoločnosť Astralis Health Group s.r.o. vystavila faktúry s daňou pre odberateľa Victori SK trans, s.r.o. aj pre ďalšie dva daňové subjekty GLOBAL EURO SK s.r.o. a Antony Group s.r.o. (od 26.5.2021 G Bolt s.r.o.) v celkovej sume DPH 158 316 eur a na vstupe uplatnila odpočítane dane zo zjednodušených faktúr v celkovej sume DPH 158 197 eur. Doklady k výkonu kontroly za spoločnosť neboli predložené a daňový subjekt so správcom dane nespolupracuje. 6. Okrem uvedeného správca dane mal k dispozícii zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100609401/2021 zo dňa 15.4.2021, na ktorom správca dane vypočul svedka C. H. I., ktorý správcovi dane uviedol nasledovné skutočnosti: spoločnosť Astralis Health Group s.r.o. sa v čase keď bol konateľom (D. M. XX.X.XXXX, F. M. XX.X.XXXX) zaoberala nákupom a predajom tovaru (nábytku) do Talianska a za jeho pôsobenia v spoločnosti sa vybavovala registrácia k dani z pridanej hodnoty na Daňovom úrade Trenčín, uzatvoril objednávku na poskytovanie služby ,,Registračné sídlo“ s poskytovateľom MojeSidlo.sk. K podpisu, ktorý je uvedený na objednávke uviedol, že podpis nie je jeho, že to za neho urobil a vybavil pán C. L.. Informácie o poštových zásielkach chodili na e-mail: N.. Na uvedenej adrese bol C. H. I. možno raz. Zároveň uviedol, že nevie komu patria tel. číslo +XXXXXXXXXXXX a e- mailová adresa N.. Na otázku správcu dane, či pozná osobu pána C. L., uviedol, že ho pozná, H.. L. robí poradenstvo pre firmy a je s ním stále v kontakte. Zamestnancom správcu dane uviedol kontaktné informácie: tel. č. XXXX XXX XXX, e-mail: C.. Konateľstvo v spoločnosti ukončil z dôvodu, že sa neuskutočnila spolupráca s obchodnými partnermi v Taliansku. Prevod spoločnosti na C. L. B. sa uskutočnil priamo v Trenčíne, kde sa podpisovali zmluvy o prevode obchodného podielu. C. L. B. priamo nepozná a zamestnancom správcu dane predložil preberací protokol o prevode vlastníckeho podielu zo dňa 22.8.2019. Ostatné doklady nemal k dispozícii, ale uviedol, že vie predložiť účtovníctvo k 22.8.2019, ktoré viedla pani J., keď sa s ňou skontaktuje. C. H. I. ďalej uviedol, že v spoločnosti nepoberal žiadny plat, nebol ani zamestnancom a nepamätá si, aký účtovný program pri svojej podnikateľskej činnosti v spoločnosti Astralis Health Group s.r.o. využíval, spoločnosť mala v uvedenom období zriadené podnikateľské účty v F. F. a vo D. G. E., kde bol disponentom. Na otázku správcu dane, či spoločnosť Astralis Health Group s.r.o., v minulosti obchodovala so spoločnosťou Victori SK – trans s.r.o. uviedol, že predmetnú spoločnosť nepozná. Na otázku správcu dane, či pozná pána A. B., konateľa spoločnosti Victori SK – trans s.r.o. uviedol, že pozná dve osoby z Trenčína s priezviskom B.. 7. Konateľ daňového subjektu – žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 27.4.2021, z ktorého bola vyhotovená zápisnica č. 100697975/2021 nevedel uviesť konkrétnu osobu za dodávateľa, s ktorou komunikoval a túto skutočnosť potvrdil aj vo vyjadrení podanom dňa 14.7.2021 (e.č.6/07985244/2021) uviedol, že pravdepodobne jednal s nejakým zamestnancom alebo majiteľom, ale presnú pozíciu uviesť nevie, nevedel uviesť ani miesto, kde prebiehali rokovania s dodávateľom, na adrese sídla spoločnosti nikdy nebol, vyhlásil, že nepozná osoby konateľov H. I., C. L. B., D., O. (K. XX.X.XXXX B. XX.X.XXXX), dodávateľa si neoveril (vždy vyskúša a potom posúdi), objednávky prebiehali len ústne, e-mailová komunikácia neprebiehala, cena nebola dopredu dohodnutá, faktúry vystavila spoločnosť SOLD s.r.o., faktúry boli uhradené v hotovosti, nevie kto prevzal peniaze. 8. Vo vyjadrení e.č.6/07985244/2021, doručenom správcovi dane dňa 14.7.2021 sa daňový subjekt niekoľkokrát odvolal na jeho vyjadrenia, ktoré uviedol do zápisnice č. 100697975/2021, teda za

spoločnosť Astralis Health Group s.r.o., odpovedám, že prítomní boli zamestnanci alebo živnostníci, ktorých mali určených na predmetné práce, neskúmali sme či sú osoby zamestnanci alebo živnostníci prípadne iní subdodávatelia spoločnosti Astralis Health Group s.r.o., nikoho z nich nikto nelegitimoval, na základe referencií boli kontaktovaní, neskúmali ekonomickú a personálnu činnosť spoločnosti Astralis Health Group s.r.o., prišli ľudia, práce na našich vozidlách uskutočnili, za ktoré sme aj zaplatili. Finančné prostriedky prevzala osoba, ktorá priniesla faktúry za spoločnosť Astralis Health Group s.r.o. a doklady o úhrade faktúr, faktúry sme skontrolovali na základe zákazkových listov, meno a priezvisko som nevyžadoval od osoby, ktorá doklady doniesla. 9. Správca dane za skutočností, ktorého u neho zakladali vznik pochybnosti považoval:

- Na výzvu č. 100370316/2021 zo dňa 3.3.2021 na zapožičanie účtovných a daňových dokladov za zdaňovacie obdobie júl 2020 daňový subjekt nepredložil správcovi dane žiadnu z požadovaných písomností a listín a ani žiadne osoby nekontaktovali zamestnancov správcu dane,

- spoločnosť Astralis Health Group s.r.o., má sídlo na virtuálnej adrese, so správcom dane nespolupracuje, na výzvu správcu dane nepredložila daňové a účtovné doklady potrebné k výkonu daňovej kontroly,

- v zdaňovacom období júl 2020 bol konateľom spoločnosti C. L. B., P. X, D. XXXX, O. O., ktorý sa na mieste pobytu nezdržuje (zásielka vrátená z dôvodu ,,adresát neznámy“), K. XX.X.XXXX je ako konateľ spoločnosti Astralis Health Group s.r.o. zapísaná osoba Q. L., I. XX, Q. XXXX, O. O., správca dane zistil, že uvedení konatelia nedisponovali (nedisponujú) finančnými prostriedkami spoločnosti, nakoľko nemali a nemajú dispozičné práva k účtom spoločnosti Astralis Health Group s.r.o.,

- nebolo preukázané, že C. L. B., P. X, D. XXXX, O. O., skutočne vykonával funkciu konateľa spoločnosti Astralis Health Group s.r.o.,

- z výpovede predchádzajúceho konateľa spoločnosti Astralis Health Group s.r.o. H. I. vyplynulo, že úkony v súvislosti so spoločnosťou riadia iné osoby v postavení mimo spoločnosti (C. L., ktorý má tiež dispozičné právo k účtu uvedenej spoločnosti, dispozičné právo k účtu spoločnosti má taktiež bývalý konateľ H. I.),

- Sociálna poisťovňa v odpovedi zo dňa 15.2.2021 potvrdila, že spoločnosť Astralis Health Group s.r.o. nikdy nebola a ani nie je evidovaná v registri zamestnávateľov vedeným Sociálnou poisťovňou, táto spoločnosť nemala ani nemá žiadnych zamestnancov,

- správca dane zistil, že spoločnosť Astralis Health Group s.r.o. je zmiznutým obchodníkom, v informačnom systéme finančnej správy je ku dňu 31.5.2021 zrušená registrácia uvedeného platiteľa DPH v zmysle . o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (,,ďalej len zákon o DPH“). 10. Správca dane mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že spoločnosť Astralis Health Group s.r.o. v zdaňovacom období júl 2020, v čase deklarovaných zdaniteľných obchodov, pre kontrolovanú spoločnosť Victori SK – trans s.r.o. nemala vytvorené podmienky ekonomické, personálne ani odborné, aby mohla poskytnúť služby uvedené na dodávateľských faktúrach, na základe ktorých si kontrolovaná spoločnosť uplatnila právo na odpočítanie dane. Kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, že si objednal služby u spoločnosti Astralis Health Group s.r.o.. Skutočnosti uvedené daňovým subjektom na ústnom pojednávaní dňa 27.4.2021 a v jeho vyjadrení doručenom správcovi dane dňa 14.7.2021 sú relevantným dôkazom toho, že fakturované služby nedodal dodávateľ uvedený na faktúrach. Podľa správcu dane konateľ kontrolovaného daňového subjektu si podľa jeho vlastného vyjadrenia nijakým spôsobom nepreveril svojho dodávateľa – spoločnosť Astralis Health Group s.r.o, nezisťoval, či má riadny autoservis, nevedel uviesť, s kým jednal za účelom dohodnutia výkonu servisných prác na nákladných automobiloch, kto práce vykonal, kto priniesol faktúry, komu boli peniaze za vykonané práce odovzdané. Správca dane vyjadril pochybnosti ohľadne skutočností, kým boli v skutočnosti práce charakteru autoservis vykonané. Spoločnosť Astralis Health Group s.r.o. nebola schopná fakturované práce vykonať, neúčtovala o nich, nemala zamestnancov, táto spoločnosť bola personálne prepojená s jedným so svojich odberateľov, pre ktorých vystavovala faktúry s daňou prostredníctvom plnej moci pri vykonávaní zmien zápisov uvedenej spoločnosti. U spoločnosti Astralis Health Group s.r.o. došlo neoprávneným a nepreukázaným odpočítaním dane na vstupe na základe zjednodušených faktúr k nedovolenému daňovému úniku - podvodu s daňou z DPH. Zistený skutkový stav vyhodnotil správca dane v kontexte judikatúry Súdneho dvora EÚ, ale aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp..zn.1Sžf/31/2016. Správca dane mal za to, že preukázal, že kontrolovaný daňový subjekt je s podvodom spojený s dodávateľskou reťazou, že kontrolovaný daňový subjekt nekonal s obozretnosťou a náležitou starostlivosťou tak, aby sa vyhol účasti na podvode s DPH.

11. Na základe uvedeného správca dane – Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 100390147/2022 zo dňa 28.2.2022 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil kontrolovanému daňovému subjektu – žalobcovi rozdiel dane v sume 5166 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2020. 12. Na základe odvolania kontrolovaného daňového subjektu – žalobcu vydal žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie č. 101834736/2022 zo dňa 24.6.2022, ktorým odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane č. 100390147/2022 zo dňa 28.2.2022 potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odvolanie odvolateľa – kontrolovaného daňového subjektu je všeobecné, kontrolovaný daňový subjekt pritom nerozporoval skutočnosti, ktoré sám uviedol v priebehu daňovej kontroly. K námietke odvolateľa ohľadne nezákonnosti protokolu, rozhodnutia a daňovej kontroly ako takej zavinením zamestnancov správcu dane, žalovaný uviedol, že protokol z daňovej kontroly má číslo 101862774/2021, pričom je to unikátne číslo vygenerované len pre tento dokument, ktorý sa nenachádza v žiadnom inom dokumente z predmetnej daňovej kontroly. Náležitosti protokolu pritom vymedzuje ust. § 47 Daňového poriadku, pričom podľa písm. b) tohto ustanovenia protokol musí obsahovať číslo konania. Teda číslo uvedené na dokumente protokol z daňovej kontroly 101862774/2021 je číslo konania. Námietku, že napadnuté rozhodnutie správcu dane neobsahuje predpísané náležitosti vyhodnotil žalovaný ako neopodstatnenú, keďže rozhodnutie obsahuje číslo 100390147/2022 a dátum 28.2.2022 tak, ako to stanovuje § 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku, je to unikátne číslo vygenerované len pre tento dokument. V nadväznosti na to žalovaný poukázal aj na ust. § 49 ods. 9 písm. a) a § 67 ods. 7 Daňového poriadku. Mal za to, že kontrolovaný subjekt poukázal na vyhlášku č. , ktorou sa vykonáva o archívoch a registratúrach, ale neuviedol, ktoré ustanovenie tohto predpisu rozporoval. Ďalej uviedol, že odvolateľ vytrhol z kontextu vetu, ktorú uviedol, správca dane vo svojom rozhodnutí ,,V priebehu dokazovania si kontrolovaný daňový subjekt dôkaznú povinnosť splnil a správca dane nespochybňuje skutočnosť, že materiálnou existenciou plnenia disponoval“ na túto vetu nadväzuje správca dane ďalej a uvádza, že ,,Správca dane však zistil skutočnosti, ktoré preukazujú, že spoločnosť Astralis Health Group s.r.o., nemá zamestnancov, nevedie evidencie, nespolupracuje v daňových kontrolách, správa sa ako zmiznutý obchodník. Neboli zistené žiadne osoby, ktoré uvedenú spoločnosť reálne zastupujú a za ňu konajú v zmysle . Spoločnosť preukázateľne nemá vytvorené podmienky na vykonávanie servisu motorových vozidiel. V ďalších krokoch správca dane znášal dôkaznú povinnosť vo veci preukázania skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt bol zdaniteľnými transakciami, na základe ktorých uplatnil právo na odpočítanie dane, spojený s nedovoleným daňovým únikom - podvodom s DPH, k čomu správca dane uvádza:...“ K námietke odvolateľa, že boli odignorované základné zásady správy daní žalovaný uviedol, že Daňový poriadok v ust. upravuje Základné zásady správy daní, pričom odvolateľ nerozporoval porušenie ani jednej zásady správcom dane. Odvolateľ citoval rozsudok ESD vo veci C-610/19, čím vlastne napádal postup správcu dane v predmetnej kontrole. Žalovaný ďalej poukázal na dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, ktoré zaťažuje daňový subjekt ohľadne ním uvádzaných skutočnosti v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.2Sžf/52/2011. Nestotožnil sa ani s námietkou odvolateľa, že je absolútne neprípustné a v rozpore s legislatívnou SR, aby správca dane konštatoval, že daňový subjekt je spojený a vedome účastný na podvodnom konaní, čo podľa správcu dane vyplýva výlučne zo skutočnosti, že dodávateľ kontrolovaného subjektu so správcom dane nekomunikuje. Žalovaný mal za to, že išlo o výrok správcu dane, ktorý nie je založený len na tomto kontrolnom zistení. Poukázal pri tom aj na ďalšie dôkazy obstarané správcom dane, z ktorých vyplynulo, že kontrolovaný daňový subjekt – odvolateľ neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné očakávať, aby zabránil vlastnej účasti na podvode a aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti o tom, že o podvode vedel alebo vedieť mohol. Okolnosti, za ktorých obchody prebiehali, jeho informačnú nevedomosť o dodávateľoch, mohli byť pre odvolateľa indíciami zakladajúcimi úvahy o možnej účasti v podvodnom reťazci obchodovania a mali u neho zakladať prijatie rozumných opatrení v snahe predísť účasti na daňovom podvode. V tejto súvislosti poukázal žalovaný aj na ust. a uviedol, že problematika podvodov s DPH je všeobecne známa a medializovaná, preto aj závery v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR a rozsudkoch ESD sú pre kontrolovaný daňový subjekt zdrojom dostupných informácií, ktorých využitie v praktickej rovine môže napomôcť predísť účasti v podvodnom reťazci. Žalovaný poukázal ďalej na kritériá pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie dane v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Sžf/31/2016 a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel, Recolta Recycling C-439/04 a C-440/04 zo dňa 6.7.2006. V zmysle týchto kritérií správca dane kladne zodpovedal na všetky štyri otázky v nich uvedené, keď mal za to, že z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol nedovolený daňový únik, ktorý je dôsledkom podvodného konania, posudzované zdaniteľné obchody kontrolovaného daňového subjektu

boli s týmto podvodným konaním spojené a kontrolovaný daňový subjekt musel vedieť o možnej účasti v podvodnom reťazci. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel žalovaný k záveru, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a náležite preukázal účasť kontrolovaného daňového subjektu na daňovom podvode s DPH a zároveň preukázal, že tento daňový subjekt neprijal účinne opatrenia za účelom zabránenia jeho účasti v reťazci poznačenom podvodom. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku odvolateľa, že správca dane prebral výpoveď svedka, bývalého konateľa daňového subjektu Astralis Health Group s.r.o. v inom konaní u iného daňového subjektu a že predmetnému výsluchu prikladá význam v súvislosti s prebiehajúcou kontrolou u daňového subjektu, pričom v tomto prípade nebola zabezpečená účasť daňového subjektu pri svedeckej výpovedi. Uviedol, že správca dane nevykonával v priebehu daňovej kontroly vykonávanej u daňového subjektu vypočutie svedka v zmysle Daňového poriadku, teda nebolo dotknuté právo kontrolovaného daňového subjektu klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Kontrolovaný daňový subjekt sa mal možnosť oboznámiť so zápisnicou z ústneho pojednávania zo dňa 15.4.2021, obsahom ktorej bolo aj vypočutie svedka C. H. I.. Správca dane zároveň postupoval v súlade s § 19 ods. 7 Daňového poriadku, vyhotovil úradný záznam o skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec, v tomto prípade o nahliadnutí do spisu iného daňového subjektu. 13. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou namietajúc nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa ako aj rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v ust. , d), e) a g) (ďalej len ,,S.s.p.”) navrhol tieto rozhodnutia zrušiť. Žalobca primárne uviedol, že bolo a je jadrom prípadu, že oba správne orgány žalobcovi neuznali právo na odpočítanie dane podľa zákona o DPH z faktúr prijatých od spoločnosti Astralis Health Group s.r.o. a to na nezákonnom podklade. Dôvody, na základe ktorých opiera správca dane právo podľa rozhodnutia sú nezákonné a zákon takéto dôvody na odopretie tohto práva ani nepozná a preto nemôžu byť zákonné. Správca dane nespochybnil žiaden atribút, ktorý musí byť splnený na priznanie tohto práva a preto mal žalobca za to, že podmienky na odpočet dane boli splnené. Naopak správca dane sa počas konania dopustil viacerých procesných pochybení. Poukázal na zásadu daňovej neutrality a s odvolávaním sa na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/15 Gemeente Woerden uviedol, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie. Podľa žalobcu z ustálenej európskej judikatúry vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH , ktorú majú zaplatiť, DPH už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou EÚ. V tejto spojitosti poukázal okrem iných aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-274/10. Mal za to, že daňové orgány svojim postupom a rozhodnutím, v ktorom sa premietlo nesprávne právne posúdenie, mali za cieľ daňový subjekt zbaviť práva na odpočet, čím by sa naplnilo porušenie zásady neutrality DPH. Uviedol, že právo na odpočet je neoddeliteľnou súčasťou spoločného systému DPH, ktoré nemôže byť obmedzené a uplatňuje sa bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenie uskutočnené na vstupe. V tomto smere dal do pozornosti rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ napr. vo veci Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11. Ďalej poukázal na rozloženie dôkazného bremena medzi daňovníka a správcu dane. Vyslovil názor, že povinnosť preukázať svoje tvrdenia si platiteľ splnil, predložil všetky potrebné doklady, ako aj vysvetlenia k predmetnej kontrole. Uvedené podľa žalobcu vyplýva aj z vyjadrenia správcu dane, ktorý potvrdil, že v priebehu dokazovania si ako kontrolovaný daňový subjekt dôkaznú povinnosť splnil a správca dane nespochybňoval skutočnosť, že materiálnou existenciou plnenia disponoval. Za tohto stavu, tak bez ďalšieho oprúc sa o zákona o DPH nemožno odoprieť právo na odpočítanie dane. Mal za to, že z objektívneho hľadiska je nutné konštatovať, že žalobca si splnil povinnosti v rámci daňovej kontroly v plnom rozsahu a v miere akej mu je možné pričítať dôkazné bremeno ho aj v plnom rozsahu uniesol. Z vyjadrení daňových orgánov vyplynulo, že zo strany žalobcu považovali za nepreukázanú len tú skutočnosť, že predmetné plnenia boli poskytnuté spoločnosťou Astralis. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20, pričom závery daňových orgánov sú v rozpore aj s touto judikatúrou. Žalobca sa odvolával aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2021 a mal za to, že nemožno prihliadnuť na argumentáciu správcu dane spochybňujúcu subdodávateľské dodávky od dodávateľov platiteľa dane, prípadne dôkazné bremeno platiteľa dane ohľadne týchto vzťahov. Nemožno dávať žalobcovi za vinu, ak jeho obchodní partneri nekomunikujú s daňovým úradom prípadne nereagujú na výzvy. Správca dane nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré by vychádzalo zo skutkovo objasneného stavu potvrdzujúceho záver vyjadrený správcom dane a žalovaným voči žalobcovi. Rozhodnutie, ako aj úvahy a postup dokazovania správcu dane sa javia akoby správca dane mal v úmysle vykonávať kontrolu u dodávateľa, čo preukazuje aj to, že z predmetných 9 bodov ,,zistení“ sa v 7 bodoch kontrolovaný

daňový subjekt – žalobca vôbec nespomína a vo zvyšných dvoch bodoch sa správca dane rovnako zaoberá dodávateľom – spoločnosťou Astralis Health Group s.r.o.. Ďalej uviedol, že v danom čase a v danom mieste nemal žalobca dôvod pochybovať o obchodnom partnerovi a všetky informácie, ako aj skúsenosti, ktoré získal pri dodaní, dokazovali jeho relevanciu. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 nemožno dať daňovému subjektu na ťarchu obchodnoprávne skutočnosti dodávateľov. Obdobne Súdny dvor EÚ vo veci C-277/14 uviedol, že ani prípadná nemožnosť nadviazať v rámci správnych konaní kontakt s jej dodávateľom neumožňuje automaticky dospieť k záveru o neexistencii hospodárskej činnosti. Správca dane taktiež prebral výpoveď svedka C. H. I. – bývalého konateľa daňového subjektu Astralis Health Group s.r.o. v inom konaní u iného daňového subjektu. Išlo pritom o kontrolu zdaňovacieho obdobia júl 2020, t.j. obdobie takmer rok po tom, čo sa C. H. I. aktívne podieľal v spoločnosti Astralis Health Group s.r.o.. Ak žalovaný a správca dane považovali vyjadrenie pána I. za tak dôležité a kľúčové pre vydanie rozhodnutia, žalobca považoval za porušenie jeho práva, ak táto svedecká výpoveď nebola vykonaná tak, aby bol prítomný aj žalobca, ktorý mal právo klásť svedkovi otázky, pričom toto bolo žalobcovi znemožnené nie jeho vinou. Pokiaľ sa daňové orgány odvolávali na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach C-80/11 a C-142/11 mal žalobca za to, že z uvedených rozhodnutí vyplýva, že ak aj zo zistených skutočností vyplývajú pochybenia obchodných partnerov kontrolovaného daňového subjektu, nemôže to byť dávané za vinu žalobcovi bez toho, aby správca dane preukázal vedomosť daňového subjektu o týchto pochybeniach. Žalobca tak odmietal akúkoľvek vedomú či nevedomú účasť na podvodnom konaní. Okrem vyššie uvedeného žalobca namietal, že daňová kontrola nebola evidovaná pod číslom konania. Poukázal na ust. § 47 písm. b) Daňového poriadku a uviedol, že protokol vydaný kontrolovanému daňovému subjektu dňa 5.10.2021 neobsahuje číslo konania, číslo 101862774/2021, ktoré je uvedené na protokole nie je číslo konania, nakoľko ide o unikátne číslo, zrejme vygenerované len pre daný dokument a ktoré sa nenachádza na žiadnom inom dokumente z predmetnej daňovej kontroly. Taktiež sa odvolával na ust. § 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku a mal za to, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane vydané dňa 28.2.2022 neobsahuje číslo konania, keď číslo 100390147/2022, ktoré je uvedené na prvostupňovom rozhodnutí nie je číslo konania, ale rovnako ako v prípade protokolu ide o unikátne číslo zrejme vygenerované len pre daný dokument a ktoré sa nenachádza na žiadnom inom dokumente z daňovej kontroly. Zdôraznil, že protokol ani prvostupňové rozhodnutie neobsahujú číslo konania, avšak zásadnejšie je, že číslo konania ani neexistuje, teda nemôže byť konanie takto vedené ani skončené. Žalovaný sám sebe protirečil, keď najprv tvrdil, že číslo v záhlaví dokumentu je unikátnym číslom a vzápätí tvrdí, že sa jedná o číslo spisu. Ak sa však jedná o číslo spisu, je zjavné, že toto chýba na všetkých dokumentoch z predmetného konania o daňovej kontrole a vyrubovacom konaní. Ak spis v čase podania tejto žaloby existuje, nemôže byť datovaný a žurnalizovaný od začiatku prebiehajúcej daňovej kontroly a rozhodnutie je na základe týchto skutočností nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. Správca dane nemal protokol vôbec vydať za okolností, ktoré nastali v predmetnej daňovej kontrole, má preto povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nemohol byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. S poukazom na § 27 ods. 1 S.s.p. žalobca preto napádal aj vydanie samotného protokolu a navrhol jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p. 14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane znášal dôkaznú povinnosť vo veci preukázania skutočnosti, že žalobca bol zdaniteľnými transakciami, na základe ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane spojený s nedovoleným daňovým únikom – podvodom s DPH. Správca dane vykonal niekoľko krokov za účelom preverenia uskutočnených zdaniteľných obchodov. Žalovaný popisujúc jednotlivé zistenia obsiahnuté už tak v rozhodnutí správcu dane ako i samotného žalovaného mal za to, že vo veci preukázania uskutočnených zdaniteľných plnení si žalovaný splnil dôkaznú povinnosť. Zistené skutočnosti jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti preukázali, že žalobca konal neobozretne a nedbanlivo teda, že neprijal žiadne rozumné opatrenie, aby zabránil svojej účasti na daňovom podvode, pretože sa nekontaktoval priamo na konateľa spoločnosti, aby si overil reálnosť vykonávania ekonomickej činnosti spoločnosti Astralis Health Group s.r.o., ani žiadnym iným spôsobom si túto spoločnosť nepreveril. Ďalej uviedol, že z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že výpoveď svedka C. H. I. bola kľúčová pre vydanie rozhodnutia. Avšak žalovaný nekonal v rozpore s Daňovým poriadkom, keď pri čo najúplnejšom zisťovaní skutočností nevyhnutných pre účely správy daní, uviedol do odôvodnenia rozhodnutia aj skutočnosti známe mu z jeho činnosti a vecou súvisiace a tieto vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti so všetkými kontrolnými zisteniami a dôkazmi. S výpoveďou tohto svedka bol žalobca oboznámený a to výzvou zo dňa 29.6.2021. Žalovaný taktiež uviedol, že protokol o daňovej kontrole obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 47 Daňového poriadku a rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa § 63 ods. 3 tohto zákona. Žalobca síce namietal, že protokol ani prvostupňové rozhodnutie neobsahujú číslo konania, ale túto námietku nesubsumuje pod žiadne

ustanovenie Daňového poriadku. V tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 33 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré upravuje elektronickú komunikáciu medzi správcom dane a daňovým subjektom. V zmysle uvedeného mu bolo doručované prvostupňové rozhodnutie a teda žalobca mal vedomosť, že je vedený jeho eSpis. Nestotožnil sa so žalobcom, že správca dane nevedie daňový spis žalobcu ako daňového subjektu a že dokumenty k predmetnej daňovej kontrole sú vyhotovované nezákonne. Žalovaný preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 15. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 16. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu podľa a nasl. S.s.p.. Konštatuje, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti na to podľa S.s.p. rozhodol o zamietnutí žaloby. Správny súd rozhodol vo veci dňa 30.1.2024 s nariadením pojednávania podľa S.s.p. 17. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 101834736/2022 zo dňa 24.6.2022, ktorým ako odvolací orgán podľa Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu Banská Bystrica č. 100390147/2022 zo dňa 28.2.2022, ktorým podľa Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5166 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2020 po tom, čo zistil, že žalobca si v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2020 neoprávnene uplatnil odpočítanie dane zo siedmich dodávateľských faktúr od dodávateľa Astralis Health Group, s.r.o. (do dňa 12.4.2021 ako SOLD s.r.o.) a to za vykonanie servisných prác na nákladných automobiloch spolu v sume 5166 eur s tým, že dodávateľ uviedol ako predmet fakturácie ,,Fakturácia v zmysle zákazkového listu“. Dôvodom nepriznania odpočítania dane z uvedených faktúr bola skutočnosť, že správca dane na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že žalobca mal, resp. mohol vedieť o svojej účasti na daňovom podvode. Žalobca neprijal všetky preventívne a kontrolné opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. 18. Podľa zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 19. Podľa zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 20. Podľa zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 21. Podľa zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa . 22. Podľa Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 23. Podľa Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 24. Podľa Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. 25. Podľa Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 26. Podľa Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. 27. Podľa Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

28. Správny súd primárne poukazuje na to, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ i Najvyššieho správneho súdu SR obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn.3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.6.2022, 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). V nadväznosti na to, aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými/odlišnými situáciami: 1. preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a 2. preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pokiaľ sa týka preukazovania materiálnych podmienok odpočtu DPH, v tomto prípade primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, pri preukazovaní daňového podvodu už leží na správcovi dane. V uvedenom prípade bol žalobcovi odopretý odpočet dane práve z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom mal a mohol žalobca vedieť. Uvedený dôvod, brániaci priznaniu odpočítania dane pritom nepochybne vyplýva, resp. bol ustálený judikatúrou Súdneho dvora EÚ a to aj so stanovením kritérií, ktoré je nutné skúmať a vyhodnocovať v súvislosti s otázkou oprávnenosti uplatneného odpočítania dane. 29. V súvislosti s posúdením skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyvodením/vyabstrahovaním kritérií z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel (C- 439/04) s tým, že tieto kritériá premieta do štyroch otázok, ktorých zodpovedanie je na účely odopretia práva na odpočítanie dane z dôvodu podvodného konania relevantné, a ktoré si osvojil už aj Najvyšší správny súd SR (napr. rozsudok sp.zn.6Sžfk/52/2020 zo dňa 26.5.2022): 1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? 30. Vyššie uvedené otázky musia byť súčasne zodpovedané kladne. Dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie vyššie opísaného Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane. Úlohou správcu dane je teda pri odmietnutí odpočtu DPH z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode kladne zodpovedať vyššie uvedené otázky a zároveň ich aj preukázať. 31. Pokiaľ sa týka posúdenia splnenia prvej podmienky označeného Axel Kittel testu, t.j. existenciu chýbajúcej dane – daňového úniku, správny súd musel prisvedčiť žalovanému, že v predmetnej veci bolo splnenie tejto podmienky zo strany daňových orgánov preukázané, keď k daňovému úniku došlo uplatnením odpočítania dane Astralis Health Group, s.r.o. (do dňa 12.4.2021 ako SOLD s.r.o.) teda zo strany priameho dodávateľa žalobcu, ktorý síce podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2020, ale predmetnú daň neodviedol. Zároveň si však žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane. Prvou podmienkou Axel Kittel testu je existencia straty na dani. Rozhodujúcim pre splnenie tejto podmienky preto je, že daň nebola odvedená a nie to, či bola, alebo nebola priznaná. Z rozhodnutí daňových orgánov možno pritom vyvodiť, že došlo k narušeniu daňovej neutrality, teda že nebola odvedená daň jedným zo subjektov, zatiaľ čo iný subjekt si daň odpočítal, a to za účelom získania zvýhodnenia. 32. Pokiaľ sa týka splnenia a preukázania ďalšej podmienky Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného konania, teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, resp. dôsledkom obchodného zlyhania, ale musí byť uskutočnené za účelom získania daňového zvýhodnenia, v rozpore s účelom smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Judikatúrou je daňový podvod definovaný ako „situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia“ (napr. aj rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs/74/2020 zo dňa 16.3.2021 alebo 5Afs/337/2019 zo dňa 18.1.2018; uvedenú definíciu prevzal aj Najvyšší správny súd SR, napr. v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/76/2020 zo dňa 26.10.2022). Pojmom „daňový podvod“ sa na účely tohto konania následne rozumie vyššie definovaná situácia a nie trestný čin daňového podvodu zmysle . 33. Narušenie daňovej neutrality v podobe daňového úniku teda musí byť dôsledkom cielenej snahy za účelom dosiahnutia neoprávneného daňového zvýhodnenia. Pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie; česká judikatúra za znaky svedčiace existencii daňového podvodu vymenúva napríklad existenciu sídla na virtuálnej adrese, nezverejňovanie účtovných závierok, absenciu písomnej zmluvy pri rozsiahlom obchode, podozrivo nízke marže, neobvyklé ceny a ďalšie (Procházka, Kupčík, Brychta: Definiční znaky podvodu na DPH v judikatúre Nejvyššího správního soudu, Časopis pro právní vedu a praxi, 1/2022, roč. XXX, s. 160 a 61 a v článku citované rozhodnutia SD EÚ i Nejvyššího správního soudu ČR).

34. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd poukazuje na to, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach identifikovali nasledovné okolnosti, ktoré vniesli do posudzovanej veci pochybnosti o oprávnenosti uplatneného odpočítania dane a to z dôvodu, že mali nasvedčovať existencii/spáchaniu daňového podvodu:

- žalobca, resp. jeho konateľ nevedel uviesť meno ani pozíciu osoby, s ktorou jednal za spoločnosť Astralis Health Group, s.r.o. (do dňa 12.4.2021 ako SOLD s.r.o.), nemal s dodávateľom uzatvorenú žiadnu zmluvu, všetko malo fungovať iba na základe ústnej dohody, uviedol, že faktúry od uvedeného dodávateľa boli doručené osobne človekom do jeho sídla, táto osoba prevzala peňažné prostriedky, žalobca jej meno a priezvisko nevyžadoval,

- žalobca mená a adresy osôb, ktoré vykonávali opravu motorových vozidiel v jeho sídle uviesť nevedel, podľa jeho tvrdení malo ísť o zamestnancov alebo živnostníkov, ktorých mali určených na predmetné práce, žalobca neskúmal, či sú osoby zamestnancami alebo živnostníkmi, prípadne iní subdodávatelia, nikoho z nich nikto nelegitimoval,

- žalobca uviedol, že boli kontaktovaní na základe referencií a neskúmali ekonomickú a personálnu činnosť dodávateľa s tým, že iba prišli ľudia, ktorí vykonali práce na vozidlách a za tieto aj bolo zaplatené, faktúry boli uhrádzané v hotovosti, pričom žalobca nevedel uviesť komu hotovosť odovzdal,

- správca dane nahliadnutím do daňového spisu Astralis Health Group, s.r.o. vo veci daňovej kontroly k DPH za zdaňovacie obdobie júl a august 2020 zistil, že uvedená spoločnosť sídlila na virtuálnej adrese,

- spoločnosť Astralis Health Group, s.r.o. so správcom dane nespolupracuje, na výzvu správcu dane nepredložila daňové, resp. účtovné doklady potrebné k výkonu daňovej kontroly,

- v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2020 bol konateľom dodávateľa žalobcu C. L. B., ktorý sa na mieste pobytu (P. X, D. XXXX, O. O.) nezdržiaval, keď zásielka bola vrátená z dôvodu ,,adresát neznámy“, nebolo preukázané, že C. L. B., skutočne vykonával funkciu konateľa spoločnosti Astralis Health Group s.r.o.,

- od 13.4.2021 je ako konateľ spoločnosti Astralis Health Group s.r.o. zapísaná osoba Q. L., bytom I. XX, Q. XXXX, O. O., správca dane zistil, že uvedení konatelia nedisponovali a ani nedisponujú finančnými prostriedkami spoločnosti, nakoľko nemali a nemajú dispozičné práva k účtom spoločnosti Astralis Health Group s.r.o.,

- z výpovede predchádzajúceho konateľa spoločnosti Astralis Health Group s.r.o. H. I. vyplynulo, že úkony v súvislosti so spoločnosťou riadia iné osoby v postavení mimo spoločnosti (C. L., ktorý má tiež dispozičné právo k účtu uvedenej spoločnosti, dispozičné právo k účtu spoločnosti má taktiež bývalý konateľ H. I.),

- Sociálna poisťovňa v odpovedi zo dňa 15.2.2021 potvrdila, že spoločnosť Astralis Health Group s.r.o. nikdy nebola a ani nie je evidovaná v registri zamestnávateľov vedeným Sociálnou poisťovňou, táto spoločnosť nemala ani nemá žiadnych zamestnancov,

- správca dane zistil, že spoločnosti Astralis Health Group s.r.o. podľa informačného systému finančnej správy ku dňu 31.5.2021 zrušená registrácia platiteľa DPH, čo malo aj s poukazom na vyššie uvedené preukazovať, že táto spoločnosť nemala vytvorené podmienky ekonomické, personálne ani odborné, aby mohla poskytnúť služby uvedené na dodávateľských faktúrach na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane. 35. Správny súd považuje vyššie uvedené skutočnosti v súhrne za dostatočné pre prijatie záveru, že daňový únik v predmetnom prípade nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia dane, resp. bežného obchodného/podnikateľského zlyhania, ale je nutné naň nahliadať ako na dôsledok snahy o získanie daňového zvýhodnenia. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva aj to, že preukazovanie existencie daňového podvodu môže byť podporené aj okolnosťami, ku ktorým došlo aj po zrealizovaní zdaniteľného obchodu t.j. ex post. (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 10 Afs 206/2020 zo dňa 20.1.2021). Okolnosti ex post však žalobcovi daňové orgány neboli oprávnené pričítať v rámci skúmania subjektívnej stránky - tzv. vedomostného testu; v rámci skúmania objektívneho testu na podvod tak však urobiť mohli. 36. Podľa názoru správneho súdu bolo potrebné zodpovedať takisto kladne aj na otázku viažucu sa k posúdeniu splnenia tretej podmienky Axel Kittel testu, teda či boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s podvodným konaním spojené, keďže v danej veci došlo k neodvedeniu dane priamo u bezprostredného dodávateľa žalobcu a uplatneniu nároku na odpočet samotným žalobcom. Bolo by možné uvažovať i o aktívnom zapojení sa žalobcu do podvodného konania spojeného s únikom na dani, avšak daňové orgány jednotlivé zistenia v tomto smere nevyhodnotili, keď svoj zaver založili na nedbanlivostnej forme zavinenia a s tým spojenej nedostatočnej opatrnosti/obozretnosti žalobcu, pri uskutočnení posudzovaného zdaniteľného plnenia.

37. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie subjektívnej stránky opäť preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt) dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď rozsudky zo dňa 21.6.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65, a zo dňa 31.1.2013, Stroj trans, C-642/11, bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj zo dňa 21.6.2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54). 38. Správny súd mal za to, že v posudzovanej veci bolo na základe daňovými orgánmi zistených skutočností možné konštatovať, že požiadavka tak objektívnej ako i subjektívnej stránky daňového podvodu bola naplnená. V danej veci boli prítomné viaceré okolnosti, ktoré naznačovali podozrivosť obchodnej transakcie, pre ktoré mal mať žalobca vedomosť o podvodnom konaní, ako aj nepostačujúcej opatrnosti žalobcu v tom smere, aby svojej účasti na daňovom podvode predišiel. Viaceré z okolností objektívnej povahy pritom možno považovať zároveň za také, ktoré preukazujú tiež aj existenciu podvodného konania – daňového úniku. Je pritom pochopiteľné, že viaceré zo skutočností zistených daňovými orgánmi nasvedčujúcich spáchaniu podvodného konania (objektívny test) zároveň odôvodňujú aj podozrivosť transakcie a teda i nutnosť vedomosti daňového subjektu o nej (subjektívny test) (daňovému subjektu však nemožno pričítať okolnosti, ktoré nastali až po zdaniteľnej transakcii). 39. Žalobca nemal s dodávateľom uzatvorenú žiadnu obchodnú zmluvu, všetko malo fungovať iba na základe ústnej dohody (neprebiehala ani emailová komunikácia). Nevedel pritom kedy došlo k nadviazaniu obchodnej spolupráce s dodávateľom. Žalobca nebol ani v sídle dodávateľa, neuviedol žiadne miesto, kde by prebiehali akékoľvek rokovania s dodávateľom. Žalobca mal vstúpiť do obchodného vzťahu s dodávateľom a teda aj pristúpiť k uskutočneniu obchodov (aj s ohľadom na celkovú sumu fakturovaných prác, viď bod 2. tohto rozsudku) bez toho, aby si riadne overil postavenie osoby s ktorou jednal za dodávateľa, a jej vzťahu k tejto spoločnosti (napr. informáciu o jeho pozícii v spoločnosti alebo poverenie, plnomocenstvo či zmluvu o sprostredkovaní). Konateľa dodávateľa ani nepoznal. Malo síce ísť o zamestnanca dodávateľa, ale jeho meno nevedel uviesť. Žalobca tak len všeobecne odvolávajúc sa na referencie vstúpil do obchodného vzťahu s dodávateľom. Cena nebola vopred dohodnutá, pričom faktúry od uvedeného dodávateľa boli doručené osobne človekom do jeho sídla. Táto (neznáma) osoba mala prevziať peňažné prostriedky. Žalobca si žiadnym spôsobom neoveroval ani mená a adresy osôb, ktoré mali vykonávať opravu motorových vozidiel v jeho sídle. Tvrdil síce, že malo ísť o zamestnancov alebo živnostníkov, ktorých mali určených na predmetné práce, avšak totožnosť nikoho z nich nezisťoval. Neskúmal ani ekonomickú, či personálnu činnosť dodávateľa s tým, že mali prísť ľudia, ktorí vykonali práce na vozidlách a za tieto aj bolo zaplatené. Žalobca napokon sám uviedol, že dodávateľa si nepreveril (vždy vyskúša a potom posúdi). 40. Vyššie uvedené okolnosti vo svojom súhrne opäť podľa správneho súdu nasvedčujú záveru, že osoba dodávateľa, ktorá bola osobou priameho/bezprostredného dodávateľa žalobcu, bola pochybná a že zdaniteľný obchod sa javil ako neštandardný, resp. podozrivý. Rovnako je správny súd toho názoru, že žalobca neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudky zo dňa 21. júna 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11). Medzi základné preventívne a kontrolné opatrenia, ktoré bežne obozretný daňový subjekt musí vykonať, aby sa uistil, že sa nezúčastňuje na daňovom podvode, patrí aj dostatočná informovanosť daňového subjektu o jeho dodávateľovi a teda i preverenie si oprávnenia fyzickej osoby konať v mene potencionálneho dodávateľa, ktorá voči daňovému subjektu vystupuje v mene tohto dodávateľa a uzaviera s ním zdaniteľný obchod. Zo žiadneho vyjadrenia žalobcu nevyplýva, že by si napr. preveroval svojho obchodného partnera, či je dôveryhodný z hľadiska plnenia záväzkov, odvádzania daní, poskytnutí zákonnej súčinnosti, nadobúdania tovaru a preukazovania reálneho dodania tovaru. Uvedené žalobca nevykonal, pričom keby uvedené vykonal mal by možnosť zistiť, či koná s osobou oprávnenou konať za dodávateľskú spoločnosť a v spojitosti s ďalšími opatreniami nadobudnúť dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti dodávateľa a obchodu. Vyššie uvedené okolnosti uskutočnenia obchodu

medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom možno považovať za rizikové, pričom bežne obozretný podnikateľ by v súvislosti s uzatvorením obchodu ako tomu bolo v posudzovanej veci mal byť opatrný, vykonať šetrenie a pri nevyvrátení vzniknutých pochybností, že ide o podozrivého obchodníka, by s takouto osobou obchod nemal uzavrieť. 41. Správny súd mal za to, že v predmetnej veci daňové orgány uniesli svoje dôkazné bremeno a splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu preukázali. Vo svojich rozhodnutiach pritom identifikovali také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod bol spáchaný, ako aj to, že žalobca o ňom mal a mohol vedieť. Naopak žalobca nepreukázal, že prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie dane nestratil. 42. V nadväznosti na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že daňové orgány dostatočným spôsobom vo svojich rozhodnutiach nerozlišovali medzi okolnosťami/zisteniami nachádzajúcimi sa mimo sféry vplyvu žalobcu, t.j. na ktoré žalobca nemal dosah (ktoré nastali ex post - po zdaniteľnej transakcii) a vo sfére vplyvu žalobcu a nevymedzili osobitne objektívny a osobitne subjektívny test na podvodné konanie, do ktorého bol žalobca zapojený v zmysle Axel Kittel testu. Napriek tomu mal správny súd za to, že by nebolo hospodárnym ani účelným rozhodnutia daňových orgánov s poukazom na tento nedostatok zrušiť, keďže zopakovanie procesu pre uvedenú formálnu chybu, nie je spôsobilé privodiť pre žalobcu materiálne iný výsledok (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/18/2014 zo dňa 23.3.2016). 43. Správny súd preto dospel k záveru, že skutkový stav veci bol daňovými orgánmi zistený v dostatočnom rozsahu a v takej kvalite, ktorá umožňovala v súhrne identifikovať rad objektívnych okolností, nasvedčujúcich účasti žalobcu na daňovom podvode. Rovnako nebolo možné nahliadať na žalobcu, ako na osobu konajúcu v dobrej viere, keď v podstate neprijal žiadne také opatrenia, ktorými by svojej účasti na tomto konaní mohol predísť. Daňové orgány pritom poukázali aj na konkrétne preventívne opatrenia, ktoré žalobca za týmto účelom mohol vykonať - možnosť preverenia okrem iného aj ekonomickej situácie jeho dodávateľa napr. z webovej stránky R.. Nepochybne záver daňových orgánov o nedbanlivostnej účasti žalobcu na podvodnom konaní nebol založený len na skutočnosti, že dodávateľ žalobcu so správcom dane nekomunikuje (tak, ako to naznačoval žalobca), keď s poukazom na vyššie popísané zistenia správcu dane, ale i tvrdenia samotného žalobcu možno uzavrieť, že tieto závery daňových orgánov boli podporené ďalšími skutočnosťami, ktoré ich v súhrne podporovali. Takto zistený skutkový stav následne aj správne právne posúdili, keď ho podriadili pod inštitút daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad rozsudok v prípade Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03). Správny súd z takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil a overil splnenie jednotlivých kritérií tzv. Axel Kittel testu, pričom v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ splnenie týchto podmienok koniec koncov prináleží overiť konajúcemu súdu (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo). Správny súd preto zastáva názor, že daňovými orgánmi bolo dostatočne preukázané, že žalobca mal, resp. mohol a mal mať vedomosť o tom, že zo strany dodávateľa ide o podvodné konanie. 44. Žalobca namietal, že aj správca dane vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca si dôkaznú povinnosť splnil a správca dane nespochybnil, že materiálnou existenciou plnenia disponoval, pričom odopretie priznania odpočítania dane opieral o skutočnosť, že nebolo preukázané, že predmetné plnenia dodal žalobcovi dodávateľ Astralis Health Group s.r.o. V tejto súvislosti sa preto správny súd pozastavil aj nad odôvodnením rozhodnutí daňových orgánov. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia materiálnu existenciu plnenia, resp. jeho použitie na podnikateľské účely nespochybňoval. S poukazom na ním zistené skutočnosti sa zmienil o tom, že nebolo preukázané, že fakturované služby dodal dodávateľ uvedený na faktúre. Správca dane tak vyslovil určitú pochybnosť o osobe dodávateľa (čo by mohlo viesť k jeho záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok). Jeho následné úvahy však (aj s popisom mechanizmu podvodného konania za použitia kritérií v zmysle vykonaného Axel Kittel testu) jednoznačne viedli k prijatiu záveru o zapojení sa žalobcu do podvodného konania, resp. tomu, že z jeho strany neboli prijaté všetky rozumné opatrenia na zabezpečenie toho, aby jeho prijaté plnenia neboli súčasťou podvodu. Je potrebné uviesť aj to, že obozretnosť žalobcu bola daňovými orgánmi skúmaná a vyhodnocovaná práve v súvislosti s otázkou, či žalobca vedel alebo vedieť mohol o svojej účasti na podvodnom konaní a nie v súvislosti s preukazovaním hmotnoprávnych podmienok. Na uvedenú argumentačnú líniu správcu dane nadviazal i žalovaný, ktorý posudzované obchody identifikoval ako podvodné konanie s tým, že žalobca nebol s ohľadom na zistené okolnosti veci dostatočne obozretný, keď neprijal opatrenia na uistenie sa, že plnenie, ktoré uskutoční, alebo prijme, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov tak podľa názoru správneho súdu bolo možné ustáliť, ktorý z dôvodov viedol k odmietnutiu odpočtu DPH - účasť žalobcu na podvodnom konaní. Správny súd poukazuje na to, že pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v

zásade vychádza z predpokladu, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Ak by však aj daňové orgány uznali, že deklarovaný dodávateľ naozaj tovar daňovému subjektu - odberateľovi dodal, závery o podvodnom charaktere týchto obchodov by práve postačovali na nepriznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu účasti na daňovom podvode. V tejto súvislosti je možné poukázať aj na závery Najvyššieho správneho súdu SR prezentované napr. v rozsudku sp.zn.2Sfk/27/2022, zo dňa 28.4.2023, bod 30. : v prípade, kedy badá neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch medzi dotknutými zdaniteľnými osobami a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, tak nárok na odpočet je možné nepriznať len v prípade preukázania, že zdaniteľná osoba uplatňujúca si právo na odpočet dane vedela alebo vedieť mala o jej účasti na daňovom podvode. Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napríklad v rozsudku v prípade Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03. Správny súd v tejto súvislosti poznamenáva, že žabcovi nebolo pripísané na ťarchu preukazovanie skutočností viažucich sa na právne vzťahy jeho dodávateľa, či subdodávateľov, t.j. na právne vzťahy, na ktoré by nemal dosah, keď dôvodom pre nepriznanie odpočítania dane bola daňovými orgánmi preukázaná jeho účasť na podvodnom konaní, o ktorom mal vedieť, pričom požiadavka na prijatie rozumných opatrení sledujúcich zabránenie jeho účasti bola smerovaná k jeho priamemu – bezprostrednému dodávateľovi. 45. Okrem uvedeného žalobca namietal i to, že správca dane prebral výpoveď svedka C. H. I. – bývalého konateľa daňového subjektu Astralis Health Group s.r.o. v inom konaní u iného daňového subjektu. V danej veci išlo pritom o kontrolu zdaňovacieho obdobia júl 2020, t.j. obdobie takmer rok po tom, čo sa C. H. I. aktívne podieľal v spoločnosti Astralis Health Group s.r.o.. Ak žalovaný a správca dane považovali vyjadrenie pána I. za tak dôležité a kľúčové pre vydanie rozhodnutia, žalobca považoval za porušenie jeho práva, ak táto svedecká výpoveď nebola vykonaná tak, aby bol prítomný aj žalobca, ktorý mal právo klásť svedkovi otázky, pričom toto bolo žalobcovi znemožnené nie jeho vinou. Správny súd k tomuto uvádza, že išlo o nahliadnutie správcu dane do daňového spisu daňového subjektu Astralis Health Group s.r.o. (priamy dodávateľ žalobcu), týkajúce sa už vykonanej daňovej kontroly k DPH za zdaňovacie obdobie júl - august 2020, o čom boli správcom dane vyhotovené úradné záznamy. C. H. I. bol tak vypočutý ako konateľ spoločnosti Astralis Health Group s.r.o. O jeho vypočutí bola vyhotovená zápisnica zo dňa 15.4.2021, z obsahom ktorej bol žalobca preukázateľne oboznámený. Je teda zrejmé, že išlo o informáciu získanú v súvislosti s inou daňovou kontrolou. Za uvedeného stavu preto vo vzťahu k príslušnému správcovi dane nemožno konštatovať porušenie povinnosti v zmysle § 25 ods. 4 Daňového poriadku, t.j. predvolať na výsluch tohto svedka aj žalobcu a teda nemohlo dôjsť ani k porušeniu jeho procesných práv vyplývajúcich mu z ust. § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Takáto zákonom stanovená povinnosť vyplývala príslušnému správcovi dane vo vzťahu k daňovému subjektu, u ktorého daňová kontrola bola príslušným správcom dane vykonávaná (Astralis Health Group s.r.o.). Uvedený výsluch svedka, resp. zápisnicu o jeho výsluchu bolo pritom nutné považovať/hodnotiť ako listinný dôkaz, ktorým správca dane preveroval reálnosť dodania tovaru medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom Astralis Health Group s.r.o. Správny súd len pre úplnosť uvádza, že listiny, obsahom ktorých je výpoveď z iných konaní môžu byť po splnení určitých podmienok taktiež podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane. V prvom rade musí ísť o dôkazy získané nezávisle na príslušnom daňovom konaní t.j. nesmú byť účelovo získané preto, aby sa správca dane vyhol povinnosti umožniť daňovému subjektu byť prítomný na výsluchu svedka a klásť mu otázky. Ďalej je potrebné, aby boli dôkazy získané v súlade so zákonom. Taktiež je nutné, aby boli daňovému subjektu tieto dôkazy sprístupnené, aby sa mohol oboznámiť s ich obsahom a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, ktoré by zistenia vyplývajúce z týchto listín upresnili, korigovali, či vyvrátili. V prípade, že výpoveď svedka zaznamenaná v listinách je v rozpore s ďalšími dôkazmi vykonanými v daňovom konaní, je potrebné tieto rozpory odstrániť, pričom najvhodnejším spôsobom bude jeho výsluch, pri ktorom mu budú kladené otázky za účelom odstránenia nejasností. Svedka je však potrebné vypočuť vždy, ak to požaduje daňový subjekt, okrem prípadu ak ide o požiadavku vedenú snahou mariť či účelovo predlžovať daňové konanie. Správny súd uvádza, že k porušeniu práva daňového subjektu spočívajúceho v tom, že daňový subjekt vo vzťahu k výpovediam získaným v inom daňovom konaní nemohol uplatniť svoje procesné práva by mohlo dôjsť v prípade, ak by sa daňové orgány vykonaniu tohto dôkazu v daňovom konaní vyhýbali, resp. daňový subjekt by s týmto dôkazom nemal možnosť oboznámiť sa. V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje na to, že obstaranie zápisnice o výsluchu svedka C. H. I. správcom dane nebolo možné hodnotiť ako účelové, keďže išlo o jeden z dôkazných prostriedkov, ktorými bola preverovaná reálnosť dodávok tovaru medzi žalobcom a spoločnosťou Astralis Health Group s.r.o. ako priamym – bezprostredným dodávateľom žalobcu. Nešlo pritom o dôkaz, ktorý bol daňovými orgánmi označený, resp. vyhodnotený ako kľúčový pre prijatie záveru o neoprávnenosti uplatneného odpočítania dane (ako

to uvádzal žalobca). Išlo iba o jeden z viacerých dôkazov, ktorý bol daňovými orgánmi vyhodnocovaný a to v kontexte ďalších zistených skutočností. Žalobca mal taktiež možnosť oboznámiť sa s obsahom predmetnej svedeckej výpovede, pričom k uvedenej výpovedi sa v priebehu daňového konania mal možnosť vyjadriť. Neprodukoval však žiadnu argumentáciu v tom smere, že by žiadal vypočutie tohto svedka v daňovom konaní za účasti žalobcu. Je teda evidentné, že ani samotný žalobca neprejavil záujem na bezprostrednej konfrontácii svojich tvrdení s tvrdeniami vypočutého svedka, keď nevyužil možnosť podania návrhu na jeho výsluch. Z uvedeného vyplýva, že daňové orgány v priebehu daňového konania žalobcovi umožnili realizovať jemu patriace procesné práva, resp. nedošlo k porušeniu § 25 ods. 4, prípadne aj § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, ktoré by odôvodňovalo záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a zakladalo dôvod na jeho zrušenie. K tomuto správny súd dodáva aj to, že daňové orgány zhromaždili dostatočné množstvo dôkazov svedčiacich o existencii daňového podvodu, a teda skutkový stav zistili dostatočne. Napokon svedecká výpoveď tejto osoby by už nebola spôsobilá zvrátiť závery správcu dane o neoprávnenosti žalobcom uplatneného odpočítania dane z dôvodu účasti na podvodnom konaní, resp. v tom smere, či žalobca mal mať vedomosť o daňovom podvode a či prijal dostatočné preventívne opatrenia. Správny súd nezistil, že by postupom daňových orgánov došlo či už k porušeniu žalobcom označeného procesného práva, alebo by odporoval niektorej zo zásad správy daní upravených v § 3 Daňového poriadku. 46. V súvislosti s námietkou žalobcu o nedostatku protokolu z daňovej kontroly, resp. rozhodnutia, pre ktoré bol zákonným podkladom, keď tieto nemali obsahovať číslo konania správny súd poukazuje na to, že § 47 písm. b) Daňového poriadku upravuje, že protokol musí obsahovať číslo konania a rozhodnutie v zmysle § 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku musí byť označené jeho číslom a dátumom vydania. V predmetnej veci tak protokol zo dňa 5.10.2021 bol označený číslom 101862774/2021 a v rozhodnutí správcu dane zo dňa 28.2.2022 je uvedené aj jeho číslo t.j. č. 100390147/2022. Správny súd považoval v tomto smere za dostatočnú a zrozumiteľnú argumentáciu žalovaného, keď uvedeným označením je splnená požiadavka nezameniteľnosti jednotlivých dokumentov tvoriacich daňový spis, resp. sa umožňuje ich identifikácia tým, že ide o číselné označenie vygenerované pre daný/konkrétny dokument tvoriaci súčasť daňového spisu - evidovaného podľa daňového identifikačného čísla daňového subjektu. Pre správny súd však na účely preskúmania zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia bolo podstatným predovšetkým to, že tak z obsahu protokolu, ako i samotného rozhodnutia správcu dane vyplýva, o aké kontrolné zistenia sa opierali, k akému kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu sa viazali, kým a ako boli vyhodnotené, pričom tieto na seba tak z časového hľadiska, ako i po obsahovej stránke nadväzovali a vzájomne si neodporovali. Uvedený protokol bol pritom žalobcovi riadne a preukázateľne doručený (dňa 8.10.2021) spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným. Správny súd nezistil, že by protokol z predmetnej daňovej kontroly trpel takou vadou, ktorá by mala mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, resp., že by v súvislosti s jeho vyhotovením, či označením bolo možné uvažovať o existencii vady takej intenzity, ktorá by sa odrazila na zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov, resp. mohla pre žalobcu predstavovať zásah do jeho práv. Vydanie predmetného protokolu podľa názoru správneho súdu nemohlo viesť ani k založeniu vady v zmysle § 191 ods. 1 písm. d), či písm. g) S.s.p. V súvislosti s požiadavkou žalobcu, smerujúcou k zrušeniu protokolu z daňovej kontroly s odvolávaním sa na ust. § 27 ods. 1 S.s.p. správny súd ešte uvádza, že v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia s ohľadom na žalobné námietky súd preskúmava aj zákonnosť dôkazných prostriedkov, resp. spôsobu ich získania (tu patrí aj protokol z daňovej kontroly, ktorý sa tak nepreskúmava ako samostatné rozhodnutie, či opatrenie). Protokol bol prerokovaný zákonným spôsobom, správny súd nezistil, že by došlo k porušeniu práv žalobcu a preto predmetný protokol vyhodnotil ako zákonným spôsobom získaný dôkazný prostriedok. 47. S poukazom na vyššie uvedené správny súd podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol. 48. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi konania mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa § 168 S.s.p. a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia. 49. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.). Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.