Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-7Sa/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkynˇou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Marián Ďurina, advokát, so sídlom Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.12.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Právo na náhradu trov konania sa úcˇastníkom konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.1.2022 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.12.2021, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.9.2021 vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu o prepočítanie starobného dôchodku a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

Priebeh administratívneho konania

2. Žalobca požiadal dňa 7.5.2013 Sociálnu poisťovňu, pobočka Poprad o priznanie starobného dôchodku od 7.5.2010.

3. Dňa 7.7.2021 podal žalobca neformálnu žiadosť o znovu prepočítanie starobného dôchodku. 4. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán zamietla žiadosť žalobcu o znovu prepočítanie starobného dôchodku, resp. o priznanie starobného dôchodku od 56 rokov veku.

5. Voči rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

6. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.12.2021 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.9.2021 vo veci zamietnutia žiadosti o prepočítanie starobného dôchodku a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

7. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že podľa ako zamestnanie zaradené do I. (II. ) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1.1.2000 hodnotí služba vojakov z povolania () zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa

piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

8. Na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa až d) je možné hodnotiť len I. pracovnú kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií. Výkon zamestnania v II. pracovnej kategórii, resp. výkon služby v II. kategórii funkcií nemá vplyv na zníženie dôchodkového veku. Zachovanie nárokov z nej plynúcich je možné iba postupom podľa , teda pri výpočte starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok. Zníženie dôchodkového veku z dôvodu výkonu zamestnania v II. pracovnej kategórii a II. kategórii funkcií je možné iba postupom podľa V zmysle podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999. Služobný pomer žalobcu skončil dňom 4.6.1999, z čoho vyplýva, že netrval k 31.12.1999. Podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok uvedené v a 2 musia byť splnené súčasne.

9. Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je však nielen splnenie podmienky získaného zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie v stanovenom rozsahu, ale podľa tohto zákona aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31.12.1999. Žiaden právny predpis neumožňuje na vznik nároku na starobný dôchodok vychádzať zo znenia právneho predpisu účinného k dátumu ukončenia služobného pomeru, a to ani na účely zníženia dôchodkového veku.

10. Uvedenú zásadu ukladá aj právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 53/2011), podľa ktorého žiadateľovi o starobný dôchodok z I.AA zvýhodnenej pracovnej kategórie vzniká nárok po 31. decembri 1999 dovŕšením veku 56 rokov len vtedy, ak jeho zamestnanie zaradené do I. AA kategórie trvalo do 31. decembra.

11. Žalobca nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok ku dňu dovŕšenia 56 rokov veku, nakoľko k 31.12.1999 nevykonával službu zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií, ani zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie. Služobný pomer mu skončil dňom 4.6.1999, preto mu nevznikol nárok na starobný dôchodok dosiahnutím 56 rokov veku.

12. Námietka žalobcu, ktorý žiadal o dvojnásobné hodnotenie obdobia od 1.9.1981 do 30.9.1995, počas ktorej žalobca pracoval ako príslušník pohraničnej stráže nie je dôvodná, nakoľko neumožňuje dvojnásobné hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia tak, ako to umožňoval v pri hodnotení doby zamestnania výkonného letca podľa počtu nalietaných hodín pri určení nároku na dôchodok za výsluhu rokov. Z uvedeného dôvodu nie je možné tejto námietke vyhovieť.

13. Žalobca žiadal aj o zhodnotenie doby zamestnania v III. pracovnej kategórii v rozsahu 8 171 dní. Doby zamestnania a obdobie dôchodkového poistenia má žalobca zhodnotené v III. pracovnej kategórii na základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/ poistenia, ktoré sa nachádzajú v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Prehľad zhodnotených období bol uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvoril prílohu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 3.2.2017 v počte 8 164 dní. Pri posudzovaní nároku na dôchodkovú dávku sa vychádzalo z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia (poistenia), vydaných a potvrdených zamestnávateľmi poistencov, ako aj z potvrdení vydaných príslušnými (štátnymi) inštitúciami. Sociálna poisťovňa nemá dôvod pochybovať o pravdivosti a správnosti takýchto potvrdení.

14. Na záver žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré do konania vzniesol. Žalobca v rámci odvolacieho konania nepredložil žiadne dôkazy a nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho nároku na prepočítanie starobného dôchodku.

Zhrnutie argumentov žalobcu

15. Včas podanou správnou žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 24.1.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.12.2021, ktorým

zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.9.2021 vo veci zamietnutia žiadosti o prepočítanie starobného dôchodku a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

16. V dôvodoch žaloby uviedol, že ku dňu podania žiadosti zo dňa 7.5.2013, v ktorej požiadal žalobca o spätné priznanie starobného dôchodku od 7.5.2010, dosiahol žalobca fyzický vek 56 rokov, pretože slúžil v I. kategórii vyše 19 rokov. platil do 31.12.2003, žalobca ukončil policajnú kariéru v roku 1999.

17. Žalobcovi vznikol služobný pomer dňa 1.9.1981 a zanikol 4.6.1999, pričom predtým vykonal základnú vojenskú službu od 30.9.1971 do 28.9.1973. Nárok na výsluhový príspevok žalobcovi vznikol podľa a

18. Mal za to, že obdobie služobnej doby príslušníkov Pohraničnej stráže ČSSR sa posudzuje dvojnásobne (Zbierka nariadení a smerníc MNO ČSSR č. 22 zo dňa 17.7.1970, hl. II, čl. 3 písm. a), ako aj stanovisko Generálneho prokurátora SR č. j. VI/1 Gd 2003/02-16, výnos MV SR č. 86 zo dňa 16.12.1991), nakoľko dobou výkonu služby rozhodujúcou pre nárok na príspevok a jeho výšku je doba služby započítateľná podľa predpisov o sociálnom zabezpečení vrátane zvýšeného zápočtu doby služby pri výkone funkcie osobitnej povahy alebo osobitého stupňa nebezpečnosti. Žalobca pôsobil od 1.9.1981 do 30.9.1986 ako príslušník PS Bratislava a od 1.10.1986 do 30.9.1995 ako príslušník ÚO OŠH Javorina. Tieto obdobia v dvojnásobnej výške mu Sociálna poisťovňa na dôchodkové účely riadne nezapočítala.

19. Podľa žalobcu jeho celková odslúžená a odpracovaná doba jeho ekonomicky aktívneho života je 15 356 dní, čo je 42 rokov a 26 dní (v bezpečnostných zboroch štátu 7 185 dní, t.j. 19 rokov a 250 dní a v civilnom sektore 8 171 dní, t.j. 22 rokov a 141 dní), ktorá predchádzala jeho služobnému pomeru, napr. štúdium na SOU stavebnom, štúdium na VŠE, zamestnania v rôznych obchodných spoločnostiach, ako aj samostatne zárobkovo činná osoba. To znamená, že žalobca má v III. pracovnej kategórii odpracovaných ďalších 8 171 dní, t.j. 22 rokov a 141 dní a tie žiadal od Sociálnej poisťovne zohľadniť a priznať starobný dôchodok v adekvátnej výške.

20. Výkon aktívnej služby vojaka základnej služby, vojaka z povolania, príslušníka PZ a príslušníka SIS začal dňom 30.9.1971 a ukončil dňom 4.6.1999. To znamená, že službu v I. kategórii funkcií vykonal v dĺžke 19 rokov a 250 dní, službu v III. pracovnej kategórii vykonal v dĺžke 22 rokov a 141 dní. Dňa 4.6.1999 odišiel do civilu a od 5.6.1999 mu bol priznaný výsluhový príspevok podľa a ods. 2 S účinnosťou sa výsluhový príspevok považuje podľa za výsluhový dôchodok.

21. Žalobca ďalej namietal, že z oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. vyplýva, že u nás bola ratifikovaná len III. časť Dohovoru č. 128. Článok 33 Dohovoru č. 128, podľa ktorého je možné starobný dôchodok krátiť, je však uvedený až v časti VI, ktorá vládou ČSFR vôbec nebola ratifikovaná, teda nebola právne akceptovaná.

22. mal platnosť 15 rokov a 41 noviel. Žalobca ukončil služobný pomer dňa 4.6.1999 a vtedy bolo aktuálne znenie : „podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ods. 1 je, že služobný pomer I. kategórie funkcií trval k 31.12.1998“, k uvedenému dátumu žalobca splnil podmienku 19 rokov služby v I. kategórii funkcií a je to jasný dôkaz, že Sociálna poisťovňa zavádza a opomína dôvodovú správu k

23. Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č.k. 6Ads/141/2011-87 zo dňa 15.2.2012, v ktorom sa akceptuje právne pravidlo, na základe ktorého bolo možné započítať ako celú dobu v I. pracovnej kategórii (u civilov) i kratšiu odpracovanú dobu nad 110 dní. Toto právne pravidlo Sociálna poisťovňa ignoruje. Rozsudky slovenských súdov by mali harmonizovať s rozsudkami českých súdov.

24. bol určujúci a jediný, ktorý upravoval dôchodkový nárok žalobcu. Je neakceptovateľné, aby sa na nároky žalobcu aplikovali právne normy, ktoré v rozhodnom čase neexistovali, podľa názoru žalobcu sa jedná o manipulovanie s výsluhovými dôchodcami.

Vyjadrenie žalovaného, replika

25. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25.2.2022 uviedol, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-30.778-7/2013-VZ zo dňa 17.5.2013 žalobca vykonával služobný pomer vojenskej služby od 30.9.1971 do 28.9.1973 v I. kategórii funkcií, služobný pomer vojaka z povolania od 1.9.1981 do 30.9.1986 v I. kategórii funkcií a od 1.10.1986 do 30.9.1995 v Policajnom zbore v I. kategórii funkcií. Od 1.11.1995 do 4.6.1999 bol žalobca v služobnom pomere v Slovenskej informačnej službe v I. kategórii funkcií. Služobný pomer ukončil dňa 4.6.1999.

26. Žalobca získal 19 rokov a 264 dní doby služby v I. kategórii funkcií, čím splnil podmienku získania 19 rokov zamestnania v I. pracovnej kategórii podľa Nesplnil však kumulatívne podmienku , nakoľko služobný pomer netrval do 31.12.1999.

27. V súvislosti s námietkou kumulatívneho splnenia podmienku nároku na zníženie dôchodkového veku žalovaný poukázal na právny názor NS SR, ktorý vyslovil v rozsudku sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa 29.9.2015, a to, že predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je však nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie, ale aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo k 31.12.1999.

28. K námietke nesprávnej aplikácie g v znení žalovaný uviedol, že ustanovenie v znení upravuje len konanie o priznaní starobného dôchodku podľa , v ktorom, ak nebolo do účinnosti právoplatne skončené, sa rozhodne už podľa tohto zákona, a pri konaniach právoplatne skončených sa takto znovu rozhodne len na základe žiadosti.

29. Námietka žalobcu, ktorou žiadal o dvojnásobné zhodnotenie obdobia od 1.9.1981 do 30.9.1995, počas ktorej pracoval ako príslušník Pohraničnej stráže ČSSR nie je dôvodná, nakoľko neumožňuje dvojnásobné hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia tak, ako to umožňoval v pri hodnotení doby zamestnania výkonného letca podľa počtu nalietaných hodín.

30. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol, nakoľko jeho postup bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o žiadosti o prepočítanie starobného dôchodku.

31. Žalobca v následnom vyjadrení zo dňa 21.3.2022 zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Zdôraznil, že žalovaný rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a výrazne sa odklonil od výkonu objektívneho dokazovania a zisťovania, bez osobnej komunikácie, nepreveroval hodnovernosť univerzálnych listinných dôkazov, návrhy žalobcu ostali nepovšimnuté. Žalobca dňa 19.10.2008 dosiahol vek 56 rokov, odpracoval v I. kategórii funkcií 7 185 dní, t.j. 19 rokov a 250 dní s ukončením služby dňa 4.6.1999, zároveň bol zamestnaný v čase podania žiadosti spolu viac ako 25 rokov. Priznanie starobného dôchodku požadoval na základe ustanovenia , po dosiahnutí veku 56 rokov. Žalobcova žiadosť bola zamietnutá chybným rozhodnutím Sociálnej poisťovne dňa 9.9.2021 z dôvodu, že služba netrvala k 31.12.1999.

32. Vyjadrenie žalobcu bol žalovanému doručené na vyjadrenie dňa 31.3.2022, žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

Aplikovaná právna úprava 33. Podľa o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

34. Podľa o sociálnom zabezpečení (ďalej ako „“) v znení , ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania () zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h).

35. Podľa v poslednom znení platnom do 31.12.2003, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

36. Podľa v znení platnom od 01.01.1998 do 21.12.1999, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 1999 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1998 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v /, prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií.

37. Podľa v znení platnom od 01.01.1998 do 21.12.1999, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1998; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č.

38. Podľa ust. v znení , ktorý nadobudol účinnosť dňom 22.12.1999 (dňom vyhlásenia), teda v znení platnom od 22.12.1999 do 31.12.2003, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v /, prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v / až h/ alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií.

39. Podľa ust. v znení platnom od 22.12.1999 do 31.12.2003 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č.

40. bolo s účinnosťou od 22.12.1999 do súčasne vložené ustanovenie . 41. Podľa v znení Z. z, ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške nebolo právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, o nároku na dôchodok a o jeho výške sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak.

42. Podľa v znení Z. z, ak o nároku na starobný dôchodok podľa nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

43. Podľa v znení Z. z, ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške bolo právoplatne skončené ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, na žiadosť občana sa o nároku na dôchodok a o jeho výške rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

44. Podľa nárok na dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len „“) vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.

45. Podľa nárok na výplatu vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie , pokiaľ nie ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná.

46. Podľa konanie o dôchodkového zabezpečenia sa začína na základe písomnej žiadosti. Za deň uplatnenia nároku na túto sa považuje deň, keď sa oprávnený prvý raz obrátil na príslušnú organizáciu alebo na príslušný orgán so žiadosťou o jej priznanie.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

47. V súlade s o zriadení správnych súdov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.6.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 1.6.2023 je na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.

48. Správny súd v Košiciach preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupoového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keiže sa jedná o žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a .

49. Po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami úeastníkov konania a s obsahom predloženého dávkového spisu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a bolo potrebné ju pod3a zamietnu? z nasledovných dôvodov.

50. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupoovým rozhodnutím o zamietnutí žiadosti žalobcu o prepoeítanie starobného dôchodku z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok.

51. V úvode posúdenia súd poukazuje na to, že nárok na priznanie starobného dôchodku vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok, prieom vznik takéhoto nároku sa posudzuje pod3a zákona platného a úeinného v ease, kedy malo dôjs? k splneniu objektívnych podmienok, tzn. v danom prípade pod3a zákona o sociálnom poistení, ktorý v ustanovení § 274 priznáva nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I., II., kategórie.

52. Ustanovenie zákona e. je prechodným ustanovením, ktorého cie3om bolo v dôsledku zániku zaraiovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie po 31.12.1992, predlžovaného až do 31.12.1999, odstráni? tvrdos? zákona spoeívajúcu v nemožnosti splnenia podmienok pod3a tohto zákona po 31.12.1992, resp. po 31.12.1999, a zachova? iba ureeným skupinám zamestnancov, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie pod3a zákona, resp. v I., II. kategórii funkcií skorší vznik nároku na starobný dôchodok. Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok od zníženého dôchodkového veku pod3a zákona e. je skutoenos?, že zamestnanie v I. pracovnej kategórii alebo služba v I. alebo II. kategórii funkcií trvali k 31. decembru 1999.

53. Z obsahu dávkového spisu mal súd preukázané, že služobný pomer žalobcu v I. kategórii funkcií bol ukoneený k 4.6.1999, prieom jeho služobný pomer nebol ukoneený z dôvodu racionalizaených a organizaených opatrení. Žalobca pritom ani netvrdil, že by jeho služobný pomer trval k 31. decembru 1999. Žalobca tak preukázate3ne nesplnil podmienku stanovenú v zákona e. , ktorá musí by? okrem iných splnená kumulatívne a bez splnenia ktorej nebolo možné žalobcovi prizna? starobný dôchodok od 7.5.2010 tak, ako požadoval. Ide o splnenie len jednej z mnohých podmienok, prieom nárok žiadate3ovi vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok.

54. Z pripojeného dávkového spisu je zrejmé, že žalobcov nárok na starobný dôchodok už bol predmetom posúdenia pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky vo veciach vedených pod sp. zn. 9Sk/15/2020 a sp. zn. 1So/69/2014.

55. Oh3adom námietky žalobcu týkajúcej sa nezákonnej aplikácie zákona o sociálnom zabezpeeení na jeho skutkový stav (tzv. retroaktivita zákona) z dôvodu, že žalobca skoneil služobný pomer doa 4.6.1999,

prieom novela zákona o sociálnom zabezpeeení nadobudla platnos? a úeinnos? doa 22.12.1999 správny súd poznamenáva, že v danom prípade išlo o splnenie len jednej z mnohých podmienok, ktorá nezaložila žalobcovi vznik nároku na starobný dôchodok. Nárok na priznanie starobného dôchodku žalobcovi vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok, prieom vznik takéhoto nároku sa posudzuje pod3a zákona platného a úeinného v ease, kedy malo dôjs? k splneniu objektívnych podmienok.

56. Vzh3adom na to, že žalobcovo zamestnanie netrvalo do 31.12.1999, ale žalobca ukoneil služobný pomer 4.6.1999, nesplnil jeden z predpokladov skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok. V prípade žalobcu ide o splnenie len jednej z mnohých podmienok, prieom nárok žiadate3ovi vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok. Obdobnú situáciu riešil Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. 9So/88/2011 z 25.04.2012.

57. Otázka aplikácie ustanovení § 174 zákona o sociálnom zabezpeeení je súeas?ou konštantnej judikatúry, z ktorej vyplýva, že zámerom zákonodarcu vzh3adom na predaženie zaraiovania zamestnaní pod3a právneho poriadku Slovenskej republiky do I. a II. pracovnej kategórie až do 31. decembra 1999 bolo umožni? skorší vznik nároku na starobný dôchodok len u tých obeanov, ktorí po 31. decembri 1999 dovašia vek 56 rokov, ak toto zamestnanie trvalo do 31. decembra 1999, prieom až po 31. decembri 1999 nemohli objektívne splni? podmienku trvania takého zamestnania práve z dôvodu zrušenia pracovných kategórií od 1. januára 2000. Na rozdiel od právnej úpravy platnej v Eeskej republike, pre vznik nároku na starobný dôchodok pod3a § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpeeení, pod3a predpisov platných v Slovenskej republike, sa vyžaduje, aby zamestnanie trvalo do 31. decembra 1999.

58. Ak správny orgán alebo súd rozhodne na základe v ease rozhodovania úeinnej právnej úpravy, nemôže tým poruši? základné právo na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11. októbra 2007 uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraoova?. Takéto odstraoovanie však nemožno považova? za legislatívnu einnos?, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvori?, ale môže odha3ova? a formulova? vz?ahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z úeelu a zmyslu právnej úpravy“. V uvedenom rozhodnutí ústavný súd poukazuje na oprávnenie správnych súdov odstraoova? nedostatky zákonnej úpravy, teda vypaoa? tzv. pravé ei nepravé medzery v práve. Aby mohlo by? využité toto oprávnenie, musí však existova? medzera v práve, ktorú treba výkladom vyplni?. Súd nie je oprávnený odmietnu? aplikova? jasné a vnútorne nerozporné ustanovenie zákona (v tomto prípade § 174 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Takýmto spôsobom by došlo k porušeniu trojdelenia štátnej moci a všeobecný súd by sa stal de facto negatívnym zákonodarcom, eo je v právnom štáte neprípustné. Takéto oprávnenie má za istých okolností ústavný, nie však všeobecný súd.

59. Pokia3 žalobca namietal ustanovenie zákona e. , táto námietka nie je dôvodná, nako3ko zákonom e. bolo predažené obdobie zaraiovania zamestnaní do I a II. pracovnej kategórie a do I. kategórie funkcií až do 31.12.1999 (napr. , a tohto zákona) a zákonodarca v ustanovení ustanovil len to, že v konaniach o nároku na starobný dôchodok pod3a , ktoré neboli právoplatne skoneené pred doom nadobudnutia úeinnosti tohto zákona (22.12.1999), sa o nároku na starobný dôchodok rozhodne pod3a predpisov úeinných do doa nadobudnutia úeinnosti tohto zákona. Konanie o nároku žalobcu na starobný dôchodok sa však nezaealo pred doom nadobudnutia úeinnosti zákona e.

60. Názor žalobcu, že jeho nárok na skorší odchod do dôchodku vznikol už ku dou 4.6.1999, kedy skoneil služobný pomer nie je správny. Nárok na skoršie priznanie starobného dôchodku je v zásade upravený v v spojení s a 2 zákona e. a zákona e. o sociálnom zabezpeeení. Výnimky z takto ureeného dôchodkového veku boli v zákone o sociálnom zabezpeeení ustanovené v , prieom jeho odsek 2 v dôsledku opakovaného predlžovania zaraiovania zamestnaní (služby) do I. a II. pracovnej kategórie a do I. a II. kategórie funkcií, naposledy v znení zákona e. vyžadovalo trvanie takého zamestnania do 31.12.1999. Zákonom e. bolo do zákona o sociálnom zabezpeeení súeasne vložené ustanovenie . Ide taktiež o ustanovenie prechodné a v tomto kontexte treba pod3a názoru správneho súdu vyklada? tak, že pre postup pod3a a ods. 2 zákona o sociálnom zabezpeeení v znení platnom pred 22.12.1999 v

prechodnom období po 21.12.1999 sa vyžaduje, aby išlo o už existujúci, vzniknutý nárok na starobný dôchodok (§ 109 ods. 2 zákona o sociálnom poistení), t. j. aby podmienka 19 rokov služby v I. kategórii funkcií a súeasne aj podmienka dovašenia veku 56 rokov boli splnené pred 31.12.1999.

61. K námietke žalobcu, ktorou žiadal o dvojnásobné zhodnotenie obdobia od 1.9.1981 do 30.9.1995, poeas ktorej pracoval ako príslušník Pohranienej stráže ESSR správny súd uvádza, že táto nie je dôvodná, nako3ko zákon e. neumožouje dvojnásobné hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia tak, ako to umožooval zákon e. 100/1988 v pri hodnotení doby zamestnania výkonného letca pod3a poetu nalietaných hodín.

62. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný správne posúdil žiados? žalobcu o prepoeítanie starobného dôchodku, dôsledne sa zaoberal všetkými zákonnými podmienkami pre priznanie starobného dôchodku na základe získaných podkladov a vo veci opätovne rozhodol tak, že rozhodnutie zodpovedalo zákonným kritériám uvedeným v § 209 zákona o sociálnom poistení.

63. Nako3ko žalovaný správny orgán postupoval zákonne a vydal náležite odôvodnené rozhodnutie, súd v súlade s žalobu ako nedôvodnú zamietol.

64. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pod3a a , v zmysle ktorých úeastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech a žalovanému voei žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadova?.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.