Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-10Sa/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T., S. XX, proti žalovanému: Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, Odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, so sídlom v Bratislave, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2019/2143-0002 Sp zo dňa 07.01.2019 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 18.03.2019 doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj pôvodný správny súd) dňa 18.03.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPHNSSD/SOC/2019/2143-0002 Sp zo dňa 07.01.2019 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) ako aj zrušenia rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE1/OPHNNVŠSD_13/SOC/2018/9749-47 zo dňa 11.10.2018 (ďalej aj správny orgán prvého stupňa) a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.

administratívne konanie

2. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. KE1/OPHNNVŠSD_13/SOC/2018/9749-47 zo dňa 11.10.2018 odňal žalobcovi preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.09.2018 z dôvodu zmeny v príjmových pomeroch žalobcu podľa o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o pomoci v hmotnej núdzi alebo ). Dôvodil tým, že žalobcovi bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 71X XXX XXXX 0 zo dňa 19.09.2018 priznaný invalidný dôchodok od 11.05.2018 v sume 125,30 eur mesačne s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ďalej aj rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku). Z uvedeného dôvodu správny orgán prvého stupňa prehodnotil v mesiaci september 2018 hmotnú núdzu žalobcu podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Za obdobie od 11.05.2018 do 31.08.2018 správny orgán prvého stupňa zúčtoval so Sociálnou poisťovňou, ústredie žalobcovi invalidný dôchodok spolu s pomocou v hmotnej núdzi vo výške 246,40 eur. Za obdobie poberania preddavku na pomoc v hmotnej núdzi od 01.05.2018 do 31.08.2018 preto žalobcovi nevznikol preplatok. Za príjem žalobcu v mesiaci september 2018 sa považuje invalidný dôchodok vo výške 75% z celkovej výšky dôchodku, t. j. 93,97 eur a táto suma je už nad hranicou nároku žalobcu na pomoc v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur mesačne. Proti

rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote neodôvodnené odvolanie v ktorom konštatoval, že nesúhlasí s odňatím preddavku na pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 mesačne od 01.09.2018. O tomto odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení žalovaný konštatoval, že žalobca je rozvedený, posudzuje sa samostatne a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.05.2001. Nakoľko dňa 17.02.2017 žalobca opätovne požiadal o poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, správny orgán prvého stupňa žalobcovi priznal právoplatným rozhodnutím pomoc v hmotnej núdzi od 01.02.2017 v sume 61,60 eur mesačne. V mesiaci máj 2018 žalobca požiadal o invalidný dôchodok a na základe tejto skutočnosti mu bol priznaný preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.05.2018. Dňa 10.10.2018 predložil žalobca rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 19.09.2018, ktorým mu bol od 11.05.2018 priznaný invalidný dôchodok v sume 125,30 Eur mesačne s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe predloženého rozhodnutia bol žalobcovi odňatý preddavok na pomoc v hmotnej núdzi.

4. Po citácii § 10 ods. 2 písm. a/, § 15 ods. 1 a § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, žalovaný ďalej uviedol, že z administratívneho spisu má za preukázané, že žalobcovi bola pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná ako preddavok z dôvodu, že prebiehalo konanie vo veci invalidného dôchodku. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 19.09.2018 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 11.05.2018 v sume 125,30 eur mesačne s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Priznaním invalidného dôchodku nastala zmena jeho príjmových pomerov čo je rozhodnou skutočnosťou, ktorá má vplyv na výšku poskytovanej pomoci v hmotnej núdzi. Žalovaný ďalej uviedol, že úhrn súm v pomoci v hmotnej núdzi stanovený v zmysle § 15 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi je pre žalobcu v septembri 2018 vo výške 61,60 Eur mesačne (dávka pre jednotlivca podľa § 10 ods. 2 písm. a/). Pretože príjem v mesiaci september 2018 mal v sume 93,97 eur (invalidný dôchodok v sume 125,30 Eur, z ktorého sa za príjem nepovažuje 25 % podľa § 4 ods. 3 písm. a/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi), je vyšší ako úhrn súm nárokov, a tak pomoc v hmotnej núdzi žalobcovi od 01.09.2018 nepatrí.

súdne konanie

5. Správnou žalobou zo dňa 18.03.2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.01.2019 ako i zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o odňatí preddavku na pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.09.2018 a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žalobca navrhol súdu, aby žalobe priznal odkladný účinok a priznal mu oslobodenie od súdneho poplatku.

6. Na výzvu pôvodného správneho súdu, žalobca doplnil správnu žalobu písomným podaním zo dňa 28.06.2019 v ktorom uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj NS SR) sp. zn. 9Sžso/88/2014 zo dňa 27.01.2016. Dôvodil tým, že preskúmavané rozhodnutia sú na „vratkých nohách“ pretože ak by v jeho prípade suma 93,97 eur skutočne bola vyššia ako úhrn nárokov, tak s poukazom na uvedený rozsudok NS SR je aj tak v stave hmotnej núdze a prakticky nebol žiadny zákonný dôvod na to, aby mu dávka v hmotnej núdzi, ktorú poberal, bola odňatá.

7. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 12.08.2019 doplnený podaním dňa 15.08.2019. Žalovaný konštatoval, že správne orgány vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci a pri vydávaní svojich rozhodnutí postupovali v súlade s platnými právnymi normami Slovenskej republiky. K rozsudku NS SR, na ktorý poukazoval žalobca žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé na čo žalobca v súvislosti s konkrétnym rozsudkom poukazuje, nakoľko ide o skutkovo odlišnú vec. Mal za to, že žalobca podal nesprávny a subjektívny výklad rozsudku NS SR. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžo/18/2016 zo dňa 14.12.2017 a žiadal aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Uznesením pôvodného správneho súdu č. k. 10Sa/6/2019-27 zo dňa 16.08.2019, právoplatným dňa 17.09.2019 bol zamietnutý návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

9. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe bolo žalobcovi doručené dňa 02.06.2021, no žalobca nevyužil právo na podanie repliky.

názor správneho súdu

10. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami (ďalej aj ) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa a nasl. , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ), vyhlásil dňa 03.10.2023 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 21.09.2023), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

11. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd). V súlade s / o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.

12. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobcovi bol správnym orgánom prvého stupňa odňatý preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.09.2018, pretože jeho príjem v mesiaci september 2018 bol už nad hranicou nároku príjemcu na pomoc v hmotnej núdzi, nakoľko bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 11.05.2018 vo výške 125,30 eur mesačne.

13. Podľa § 2 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, základné životné podmienky na účel tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

14. Podľa § 2 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.

15. Podľa § 4 ods. 3 písm. c/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi, príjem na účely tohto zákona nie je 25 % z materského, invalidného dôchodku bez jeho navýšenia na sumu minimálneho dôchodku, sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek a z vyrovnávajúceho príplatku.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5 a 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.

17. Podľa § 10 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi, dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Dávka je 61,60 Eur mesačne, ak ide o jednotlivca.

18. Podľa § 15 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, §11 ods. 2, §12 ods. 2, §13 ods. 2 a §14 ods. 2 a úhrnom súm príjmu podľa § 4.

19. Podľa § 6 písm. c/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nárok na účely tohto zákona sú dávky sociálneho poistenia okrem predčasného starobného dôchodku, dôchodky starobného dôchodkového sporenia okrem predčasného starobného dôchodku, dôchodky doplnkového dôchodkového sporenia, dávky sociálneho zabezpečenia, rodičovský príspevok, opakované príspevky na podporu náhradnej starostlivosti.

20. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi, preddavok na pomoc v hmotnej núdzi sa môže priznať ak začalo konanie o nároku (§6).

21. Podľa § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok.

22. Podľa / Z.z .o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o životnom minime), za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 178,92 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.

23. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje.

24. V preskúmavanej veci bola sporným zákonnosť odňatia preddavku na pomoc v hmotnej núdzi z dôvodu zmeny v príjmových pomeroch žalobcu.

25. Na úvod správny súd uvádza, že systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Systém sociálnej pomoci vychádza predovšetkým z príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej ako aj materiálnej situácie. V tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je založená na preukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením. Obsahom povinnosti štátu zabezpečiť právo na pomoc v hmotnej núdzi ( ) je zaistiť subjektom práv istý minimálny sociálny štandard, a nie adekvátny životný štandard v súlade s ich požiadavkami, ako je to týmito subjektmi niekedy mylne vnímané a požadované. Každý, kto je v hmotnej núdzi, teda má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie jeho základných (minimálnych) životných podmienok. Pre zabezpečenie potrieb týchto jednotlivcov je v prvom rade nevyhnutná ich vlastná aktivita, ich príjmy a ich využívanie majetku. Solidaritu štátu vo forme dávky v hmotnej núdzi je potom možné považovať až za poslednú možnosť po vyčerpaní ostatných prostriedkov základných životných podmienok. Tento princíp je zo systematiky v ustanovení zákona o pomoci v hmotnej núdzi celkom zrejmý, keď zákon v prvom rade predpokladá, že občan na zabezpečenie svojich základných životných podmienok využije svoj vlastný príjem. V prípade, že jeho príjem nedosahuje sumu životného minima, je občan povinný zabezpečiť si základné životné podmienky predovšetkým užívaním svojho vlastného majetku, správou vlastného majetku, predajom vlastného majetku alebo prenájmom vlastného majetku, ak takýto majetok vlastní. Až v prípade, že občan nielenže nedosahuje príjem v sume životného minima, ale ani nevlastní majetok, z ktorého by bolo možné zabezpečiť jeho základné životné podmienky, je daný nárok na priznanie dávok v hmotnej núdzi.

26. Žalobca s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžso/88/2014 zo dňa 27.01.2016 namietal, že je stále v stave hmotnej núdze, a preto tu nebol žiadny zákonný dôvod na odňatie dávky. Túto námietku vyhodnotil súd ako nedôvodnú aj vzhľadom na to, že rozsudok, na ktorý žalobca poukazuje sa týka skutkovo inej veci. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že sumy životného minima slúžia vo vzťahu k

zákonu o pomoci v hmotnej núdzi na stanovenie hranice, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Stav hmotnej núdze nezakladá automaticky nárok na pomoc v hmotnej núdzi ako sa mylne domnieva žalobca.

27. V preskúmavanej veci bola pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná ako preddavok z dôvodu prebiehajúceho konania o žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 19.09.2018 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 11.05.2018 v sume 125,30 eur mesačne s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Priznaním invalidného dôchodku nastala zmena v príjmových pomeroch žalobcu, čo bolo rozhodnou skutočnosťou, ktorá mala vplyv na odňatie nároku na poskytovanú pomoc v hmotnej núdzi žalobcovi. Nakoľko od 01.09.2018 príjem žalobcu vo výške 93,97 eur (75 % z celkovej výšky invalidného dôchodku) je už nad hranicou nároku žalobcu na pomoc v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur (§ 10 ods. 2 písm. a/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi), žalobca prestal spĺňať podmienky ustanovené v , ktoré je potrebné kumulatívne splniť pre vznik nároku na pomoc v hmotnej núdzi.

28. Správny súd záverom na doplnenie poukazuje na to, že dávka invalidného poistenia - invalidný dôchodok - predstavuje kompenzáciu (náhradu, odškodnenie) príjmu v prípade jeho straty v dôsledku vzniku invalidity. Keďže invalidný dôchodok je teda určitá náhrada za zníženie príjmu, potom postup zákonodarcu, ktorým podľa § 4 ods. 3 písm. c/ zákona o pomoci v hmotnej núdzi zahrnul do príjmov na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi aj časť invalidného dôchodku, nemožno posudzovať ako svojvoľný ani zasahujúci podstatu práva na zabezpečenie základných životných podmienok osoby v hmotnej núdzi podľa (s poukazom na rozsudok NSS SR sp. zn. 7Sžsk/106/2020 zo dňa 25.05.2022).

29. Vo svetle vyššie uvedeného má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia a žalovaný svoje zistenie presvedčivo odôvodní, niet dôvodu, aby sa súd zaoberal námietkami žalobcu, ktoré sú jeho subjektívnym presvedčením a na základe ktorých žalobca považuje rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné. Z uvedených dôvodov považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne i právne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

30. O trovách konania rozhodol súd podľa a nasl. tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v / až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.