Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_ZA-30S-3-2021.pdf
PDF · 118.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
ZA-30S/3/2021
Rozhodnutie
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Andreja Maukša, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniakova 1667/14, 851 01 Bratislava, P.O.Box 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 18 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVPB2-2020/046041-002 zo dňa 06. 11. 2020, takto
r o z h o d o l :
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Mesto Martin, so sídlom Námestie S. H. Vajanského 1, 036 49 Martin (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „stavebný úrad“) ako stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) v územnom konaní procesným Rozhodnutím č. SÚ-42074/151390/2020 zo dňa 05. 10. 2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 34 Stavebného zákona nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania vo veci vydania rozhodnutia o umiestnení stavby „Bytový dom Centrum Priekopa, ul. Uzlovská, Martin“ na pozemkoch v k. ú. A., parc. č. KN-C 1190/1, 1190/77, 1190/100, 1190/141, 2130/1 (ďalej len „stavba”) navrhovateľa Centrum Priekopa, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1754/45 (aktuálne B. C. XXX/X), 010 07 Žilina, IČO: 51 109 328 (ďalej len „navrhovateľ“). Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v rámci územného konania domáhal postavenia účastníka konania podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona v spojení s § 17 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí a § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“), pretože by mohol byť rozhodnutím v konaní dotknutý na svojich právach. Žalobca však nespĺňa podmienku účastníctva v konaní s poukazom na § 34 Stavebného zákona, ktorý upravuje okruh účastníkov konania, ani s poukazom na zákon č. 24/2006 Z.z. (ako osobitný predpis na ktorý Stavebný zákon odkazuje), pretože stavba, ktorá je predmetom územného konania svojím rozsahom nespĺňa kritériá posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z.z., nebola predmetom zisťovacieho konania, ani procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Rozhodnutím zo dňa 07. 12. 2020 č. SÚ-42074/164350/2020 stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby.
2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy (ďalej len „žalovaný“) Rozhodnutím č. OU-ZA-OVPB2-2020/046041-002 zo dňa 06. 11. 2020 tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi v predmetnom územnom konaní. Konštatoval, že ustanovenie § 34 ods. 1 Stavebného zákona vymedzuje, že účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov. Osobitným predpisom je v tomto prípade zákon č. 24//2006 Z.z. Pretože Stavebný zákon pri každom konaní definuje, ktoré osoby sú procesne legitimované na účasť v konaní, v konaniach je potrebné uplatňovať vždy tie ustanovenia Stavebného zákona, ktoré vymedzujú okruh účastníkov a v prípadoch, kedy Stavebný zákon účastníkov osobitným spôsobom nevymedzuje, správny orgán uplatní subsidiárne Správny poriadok. V prípade žalobcu by pripadlo účastníctvo do úvahy len podľa § 34 ods. 1 Stavebného zákona, v zmysle ktorého účastníkom územného konania je aj ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu (zákona č. 24/2006 Z. z.). Žalobcovi nesvedčí účastníctvo v územnom konaní z dôvodu, že stavba nebola predmetom posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z., pretože plánovaná činnosť svojimi parametrami nespĺňa kritériá podľa § 18 citovaného zákona a prílohy číslo 8 k zákonu. Pri realizácii projektu sa nepredpokladajú také závažné vplyvy na životné prostredie, ktoré by bolo potrebné posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Vo veci bol síce pre účely zisťovacieho konania predložený navrhovateľom Zámer činnosti (stavby), následne však navrhovateľ znížil počet stojísk (parkovacích a odstavných miest), teda nebola prekročená prahová hodnota stojísk pre objekty statickej dopravy tak, aby bolo potrebné zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Z dôvodu späťvzatia Zámeru navrhovateľom Okresný úrad Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie zastavil konanie vo veci zisťovacieho konania navrhovanej činnosti (stavby) a nerozhodoval o pripomienkach žalobcu, ktoré si uplatnil v zisťovacom konaní pred späťvzatím návrhu a následným rozhodnutím o zastavení konania. Žalobca postavenie účastníka konania odvodzoval z podania pripomienok (stanoviska) k Zámeru navrhovanej činnosti. Pretože však predmetná stavba nebola predmetom posúdenia podľa zákona č. 24/2006 Z. z., žalobca nespĺňa zákonnú podmienku pre priznanie postavenia účastníka konania podľa § 34 ods. 1 Stavebného zákona.
Rozsah a dôvody žaloby
3. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal správnu žalobu, ktorou sa z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) domáhal preskúmania prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného a žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V správnej žalobe žiadal vo veci nariadiť pojednávanie, neskorším podaním (č.l. 101 spisu) však správnemu súdu oznámil, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Citujúc jednotlivé ustanovenia právnych predpisov, najmä Ústavy SR čl. 7, 44, 45, 48, 51 a čl.152, ďalej ustanovenia Charty základných práv Európskej únie – čl. 37, 41 ods. 1, 2 a s poukazom na čl. 4 Aarhuského dohovoru namietal postup orgánu verejnej správy, ktorým bol podľa neho porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia a vyjadril názor, že má v konaní postavenie zainteresovanej verejnosti. Ku motivácii podať správnu žalobu žalobca uviedol, že mu ide a vždy išlo o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. Vychádzal pritom z článku 4 Aarhuského dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa v Európskej únii možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Pri uplatňovaní tohto práva žalobca rešpektoval vôľu zákonodarcu, ktorý priznal verejnosti postavenie účastníka v konaniach týkajúcich sa posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie ako aj následných povoľovacích konaní. Uviedol, že v danom prípade je zjavne jediným hlavným záujmom konajúceho úradu legitimovať v rozpore s viacerými právnymi predpismi realizáciu stavby v prospech navrhovateľa, a to aj napriek tomu, že neboli overené vplyvy na životné prostredie. Poukázal na zásadu širšieho chápania pojmu „účastník správneho konania“ vychádzajúc z výkladu § 14 Správneho poriadku. Uviedol, že z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že ak neexistuje osobitná zákonná úprava okruhu účastníkov konania podľa osobitných predpisov, aplikuje sa ustanovenie § 14 Správneho poriadku a dotknutej verejnosti sa prizná právo účasti v konaní. Pri zisťovaní okruhu účastníkov správneho konania v tomto prípade preto nemožno reštriktívne vychádzať z vymedzenia okruhu osôb ustanovených v osobitnom zákone, ale je potrebné prihliadať aj na osoby, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Okruh účastníkov vymedzený v osobitnom zákone predstavuje subjekty, u ktorých zákonodarca predpokladá
reálnu možnosť zásahu do práv a povinností, a považuje za potrebné menovite ich do správneho konania zahrnúť. Pri výklade § 14 ods. 2 Správneho poriadku nemožno opomenúť časticu „aj“, ktorá z hľadiska gramatického výkladu indikuje ďalšie rozšírenie okruhu účastníkov popri subjektoch uvedených v § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Tento názor podporil žalobca poukazom na právny záver vyslovený Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) v Náleze z 13.01. 2011, č. k. II. ÚS 197/2010-52: „základným kritériom pre posúdenie účastníctva je predovšetkým dopad účinkov postupu orgánu štátnej moci (súdu alebo orgánu verejnej správy) alebo jeho rozhodnutia na základné práva, ktoré má takáto osoba zaručené v ústave alebo prostredníctvom medzinárodnej zmluvy“. Na podporu svojej argumentácie dal žalobca taktiež do pozornosti citácie a závery vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 223/09-131 zo dňa 27. 05. 2010, ako aj z rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžz/1/2010 zo dňa 2804. 011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 zo dňa 2.01.2011 a i. a konštatoval, že je potrebné žalobcu považovať za účastníka správneho konania a ďalej s ním v tomto konaní ako s účastníkom konať. Záverom žalobca ozrejmoval dôvody svojej procesnej ingerencie v obdobných administratívnych konaniach, vykresliac ako jadro svojej súčasnej činnosti právnu ochranu verejných záujmov kontrolou činnosti štátnych orgánov. V tejto súvislosti označil žalovaného ako aj prvostupňový orgán verejnej správy za kontrolované subjekty a seba (žalobcu) za subjekt kontrolujúci. Opätovne upozornil, že žalobca má v dôsledku § 19 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí právnu povinnosť upozorňovať príslušné štátne inštitúcie na poškodzovanie životného prostredia. Žalovaný bol povinný kontrolovať plnenie verejných záujmov a ak aj žalobca tvrdí, že boli porušené, nevie to dokázať z dôvodu, že mu bolo odopreté postavenie účastníka konania.
Vyjadrenie žalovaného
4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto ako neprípustnú odmietnuť. Dôvodil, že rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania je procesným rozhodnutím, ktoré je možné preskúmať súdom len za splnenia požiadavky, že v čase preskúmavania zákonnosti uvedeného procesného rozhodnutia správne konanie vo veci stále trvá. V prípade skončenia správneho konania vo veci totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania. V tomto prípade po správoplatnení rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania, stavebný úrad vydal konečné rozhodnutie, ktorým umiestnil stavbu a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14. 01. 2021.
Replika
5. V replike na vyjadrenie žalovaného žalobca zopakoval všeobecné argumenty o účastníctve v konaní podľa § 14 Správneho poriadku vo väzbe na rozhodnutia ústavného súdu a Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (2004) 20 o súdnom prieskume správnych úkonov (87) 16.
6. Uznesením č.k. 30S/3/2021-48 zo dňa 28. 06. 2021 Krajský súd v Žiline zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením, že žalobca súdu žiaden dôvod na priznanie odkladného účinku nepreukázal - neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
7. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na priaznivé životné prostredie.
9. Podľa článku 2 bod 5 Aarhuského dohovoru „zainteresovaná verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá je, alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa o tento proces zaujíma, pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces.
10. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá
a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ktorá je realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac ako dva roky, b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, c) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.
11. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. príslušný orgán konanie zastaví, ak do vydania rozhodnutia navrhovateľ vezme späť návrh na začatie zisťovacieho konania alebo návrh na začatie procesu posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny. Na späť vzatie návrhu sa nevyžaduje súhlas ostatných účastníkov konania.
12. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
13. Podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona č. zákona č. 24/2006 Z.z. verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4.
14. Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z. z. na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem: a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a.
15. Podľa § 34 ods. 1 Stavebného zákona účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.
16. Podľa § 34 ods. 2 Stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
17. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
18. Podľa § 14 ods. 1 a 2 Správneho poriadku: (1) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. (2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
19. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01. 06. 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. 06. 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/3/2021 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/3/2021.
20. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP). Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobca súhlasil s rozhodnutím bez pojednávania, žalovaný o nariadenie pojednávania nežiadal a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa §107 ods. 1 SSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozsudok bol dňa 27. 07. 2023 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 18. 07 .2023 (§ 137 ods. 4 SSP).
21. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti sú administratívne rozhodnutia príslušných orgánov verejnej správy (žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy), ktorými nebolo žalobcovi priznané postavenie účastníka konania v správnom konaní vo veci vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Bytový dom Centrum Priekopa, ul. Uzlovská, Martin“. Konajúce orgány verejnej správy v prípade žalobcu konštatovali nesplnenie zákonom predpokladaných podmienok podľa § 14 ods. 1 a 2 Správneho poriadku v spojení s § 34 ods. 1 a 2 Stavebného zákona na priznanie mu postavenia účastníka konania v predmetnom územnom konaní. Vychádzali zo skutočnosti, že skôr začaté zisťovacie konanie vedené podľa zákona č. 24/2006 Z. z. vo veci navrhovanej činnosti, v ktorom žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti podal k zverejnenému Zámeru stanovisko, bolo zastavené príslušným orgánom verejnej správy na základe späťvzatia Oznámenia o navrhovanej činnosti navrhovateľom, a teda toto zisťovacie konanie sa skončilo bez vydania meritórneho rozhodnutia vo vzťahu k potrebe posudzovania navrhovanej činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Zároveň orgány verejnej správy brali do úvahy, že navrhovaná činnosť - stavba, nepodlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z., pričom túto skutočnosť považovali za preukázanú na základe Stanoviska dotknutého orgánu - Okresného úradu Martin, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-MT- OSZP-2020/014214-002 vydaného dňa 04. 09. 2020, v zmysle ktorého navrhovaná činnosť nespĺňa kritériá podľa § 18 zákona č.24/2006 Z. z. a prílohy č. 8 citovaného zákona.
22. Žalobca odvodzuje svoje postavenie účastníka v územnom konaní o umiestnení stavby od práva zainteresovanej verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí, od práva na účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ktoré vyplývajú z Aarhuskeho dohovoru, z čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z ustanovenia § 14 Správneho poriadku. S poukazom na medzinárodné, ústavné a zákonné rámce úpravy práv zainteresovanej verejnosti a žalobcu vo vzťahu k jeho snahe intervenovať argumentoval, že má postavenie účastníka konania. Okrem tvrdenia, že mal byť účastníkom konania, žalobca neuviedol konkrétne dôvody nezákonnosti ním napadnutých rozhodnutí, pričom konkrétne vymedzenie dôvodov žaloby je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby. Všeobecne a nekonkrétne uplatnené žalobné body neumožňujú súdny prieskum napadnutých rozhodnutí, žalobca je v zmysle ust. § 182 ods.1 písm. e) SSP povinný vymedziť obsah súdneho prieskumu, t.j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia.
23. Z administratívneho spisu vyplýva, že na základe doručenia Zámeru navrhovanej činnosti „Bytový dom Centrum Priekopa, ul. Uzlovská, Martin“ bolo začaté zisťovacie konanie a Zámer bol zverejnený na webovom sídle príslušného ministerstva (D.), na základe čoho žalobca podal k uvedenému Zámeru pripomienky. Na základe späťvzatia Zámeru navrhovateľom, Okresný úrad Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie Rozhodnutím zo dňa 03. 06. 2020 číslo spisu OU-MT-OSZP-2020/006819-029 zastavil konanie vo veci zisťovacieho konania navrhovanej činnosti.
24. V preskúmavanom prípade teda nastala procesná situácia, ktorá zabránila tomu, aby v predmetnom zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. bolo meritórne rozhodnuté vo veci potencionálneho vplyvu navrhovanej činnosti – stavby, na životné prostredie príslušným orgánom verejnej správy. Navrhovateľ Zámeru navrhovanej činnosti vzal späť návrh na začatie zisťovacieho konania pre navrhovanú činnosť. Na základe tohto dispozičného procesného úkonu navrhovateľa nezostávalo príslušnému správnemu orgánu iné ako podľa § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. predmetné zisťovacie konanie zastaviť pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. V takto skončenom administratívnom konaní sa nenaplnil jeho zákonom sledovaný účel (aj v časti procesných práv dotknutej verejnosti), t. j. nebolo výsledkom tohto konania právoplatné meritórne rozhodnutie vo veci samej, či sa navrhovaná činnosť, resp. jej vplyv na životné prostredie bude alebo nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z., a taktiež neboli a nemohli byť záväzne stanovené podmienky podľa osobitných predpisov, ktoré by sa mali dodržať v nasledujúcich povoľovacích konaniach pre navrhovanú činnosť podľa osobitných predpisov.
25. Ustanovenie § 20 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. výslovne nevyžaduje na zastavenie konania súhlas ostatných účastníkov konania a ani neuvádza, že v takto skončenom konaní zostali ich procesné práva účastníkov povoľovacích konaní podľa osobitných predpisov, získané postupom podľa § 24 ods. 2, 3, 4 zákona č. 24/2006 Z. z. zachované.
26. Za daných procesných okolností sa nenaplní zákonom predpokladaný cieľ účasti dotknutej verejnosti na nadväzujúcich povoľovacích konaniach podľa osobitných predpisov, t. j. procesného účastníctva v konaniach získaného prejavením záujmu o navrhovanú činnosť využitím niektorého z úkonov predpokladaných ustanovením § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. (v tomto prípade doručením stanoviska k Zámeru navrhovanej činnosti), a teda ani tomuto špeciálnemu subjektu uplatňujúcemu práva na prístup k informáciám o životnom prostredí, na jeho ochranu a na účastníctvo v administratívnych konaniach s dopadom na životné prostredie, nemohlo zostať zachované účastníctvo v územnom konaní o umiestnení stavby v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 in fine Stavebného zákona v nadväznosti na jeho účasť v zisťovacom konaní, ktorého výsledkom nebolo meritórne rozhodnutie vo veci samej.
27. Postavenie dotknutej verejnosti ako účastníka územného konania podľa § 34 ods. 1 Stavebného zákona je viazané na existenciu právoplatného rozhodnutia zo zisťovacieho konania vo veci samej, príp. na Záverečné stanovisko k povoľovanej činnosti alebo k jej zmene, ktoré boli vydané v osobitných konaniach podľa zákona č. 24/2006 Z. z., predchádzajúcich územnému konaniu o umiestnení stavby. Dokonca Stavebný zákon v ustanovení § 140c ods. 8 pripúšťa, aby odvolanie proti rozhodnutiu o umiestnení stavby, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 24/2006 Z. z.), podal aj ten (teda aj zainteresovaná verejnosť), kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. Teda v prípade, ak by žalobca nebol účastníkom zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a toto by skončilo vydaním rozhodnutia vo veci samej alebo Záverečným stanoviskom, ktoré má taktiež formu rozhodnutia, mohol by ešte žalobca do konania o umiestnení stavby vstúpiť prostredníctvom podania riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o umiestnení stavby (podaním odvolania by sa stal účastníkom územného konania; § 140c ods. 10 Stavebného konania), avšak namietajúc len nesúlad územného rozhodnutia s obsahom rozhodnutia vydaného podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Výsledok zisťovacieho konania záväzne vyjadrený vo výroku rozhodnutia aj s podmienkami eliminujúcimi alebo zmierňujúcimi vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie (§ 29 ods. 13 in fine), ako aj výsledok posudzovania vplyvov obsiahnutý v Záverečnom stanovisku (§ 37 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.), sú pre ďalšie povoľovacie konania podľa osobitných predpisov pre účely realizácie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny záväzné.
28. Tento kontext korešponduje aj s úpravou osobitných podmienok územného konania (a iných konaní podľa Stavebného zákona) podľa § 140c Stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad vo veci nerozhodne bez vydaného Záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o predmet konania, ktorý podlieha rozhodovaniu podľa osobitného predpisu (ods. 12 citovaného ustanovenia), pričom napr. územné rozhodnutie o umiestnení stavby musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a zo Záverečného stanoviska, ak boli podľa zákona č. 24/2006 Z. z. vydané (ods. 13 citovaného ustanovenia). V prejednávanom prípade stavebný úrad konajúci v územnom konaní o umiestnení predmetnej stavby nepostupoval podľa § 140c ods. 6 Stavebného zákona a návrh na začatie konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. nepodal.
29. Pokiaľ žalobca s takýmto postupom nesúhlasil, prípadne mal záujem o navrhovanú činnosť ako aj o jeho účasť v povoľovacích konaniach k predmetnej činnosti (napr. ku umiestneniu stavby v danom území), za súčasnej neexistencie meritórneho rozhodnutia z konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. vo vzťahu k otázke posudzovania vplyvu predmetnej stavby na životné prostredie, mohol využiť postup podľa § 19 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. a podať na príslušný orgán podnet na vydanie rozhodnutia, ktorým sa určí, či podlieha posudzovaniu navrhovaná činnosť, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 8 alebo nedosahuje prahovú hodnotu uvedenú v tejto prílohe. V prípade negatívneho výsledku vo vzťahu k očakávaniu žalobcu, vždy je možnosť napadnúť právoplatné rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy žalobou za účelom prieskumu ich zákonnosti alebo zákonnosti postupu predchádzajúceho ich vydaniu.
30. Pretože výsledkom právoplatne skončeného zisťovacieho konania jeho zastavením z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie zisťovacieho konania nebolo právoplatné meritórne rozhodnutie vo veci samej, t. j. vydané rozhodnutie vo vzťahu k otázke potreby posudzovania vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie, dospel správny súd k záveru, že žalobcovi v predmetnom územnom konaní o umiestnení stavby nesvedčí postavenie účastníka konania podľa § 34 ods. 1 Stavebného zákona v spojení s § 14 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré malo byť založené prejavením jeho záujmu o navrhovanú činnosť úkonom podľa § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z.
31. Niet pochýb o tom, že zainteresovaná verejnosť v oblasti ochrany životného prostredia má významné procesné práva v administratívnych konaniach majúcich vplyv na životné prostredie. Tieto procesné práva však majú byť realizované v súlade s vnútroštátnou legislatívou, ktorá precízne určuje podmienky účasti zainteresovanej verejnosti v administratívnych konaniach v oblasti životného prostredia. V prípade rozhodovania o umiestnení stavieb v územnom konaní Stavebný zákon pre účely tohto konania výslovne ako lex specialis k všeobecnej úprave účastníctva v správnom konaní podľa § 14 ods. 1 a 2 Správneho poriadku explicitne priznáva postavenie účastníka územného konania aj tomu, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, s odkazom pod čiarou na ustanovenia § 24 až § 27 zákona č. 24/2006 Z. z., teda aj zainteresovanej verejnosti, ktorej vzniklo postavenie účastníka konania podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., napr. podaním odôvodneného stanoviska k Zámeru podľa § 23 ods. 4 v spojení s § 24 ods. 3 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z.
32. Pokiaľ žalobca odvodzuje svoje postavenie účastníka predmetného územného konania zo všeobecného pravidla vyjadreného v ustanovení § 14 ods. 2 Správneho poriadku, správny súd uvádza, že priraďovacia spojka „aj“ v právnej vete „účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva“ sa vzťahuje na zdôraznenie ďalšej možnosti určenia podmienok vzniku postavenia účastníka konania, ako sú kritériá uvedené v ustanovení § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Neindikuje však bezbrehé rozšírenie okruhu účastníkov administratívnych konaní, ale výslovne stanovuje ich rozšírenie pre ten ktorý typ administratívneho konania podľa podmienok upravených v osobitných zákonoch. V tomto prípade boli konajúce orgány verejnej správy pri posudzovaní účastníctva žalobcu v územnom konaní o umiestnení stavby povinné vyhodnotiť splnenie osobitných podmienok, vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 1 Stavebného zákona v nadväznosti na podmienky účastníctva v povoľovacom konaní odvodeného od účasti žalobcu získanej v konaní podľa osobitného zákona, v danom prípade podľa zákona č. 24/2006 Z.z. V tomto ohľade sú orgány verejnej správy viazané zásadou legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) a pri vyhodnotení zákonných podmienok potrebných pre priznanie postavenia účastníka konania boli viazané osobitnou právnou úpravou podľa Stavebného zákona a zákona č. 24/2006 Z. z.
33. Ku poukazu žalobcu v správnej žalobe na rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR (napr. č. k. II. ÚS 197/2010-52, č. k. I. ÚS 223/09-131, sp. zn. 5Sžz/1/2010 zo dňa 28. 04. 2011, sp. zn. 8Sžz/1/2010 zo dňa 27. 01. 2011), správny súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nepostačuje, ak účastník konania v žalobe poukáže na jednotlivé rozhodnutie, resp. odcituje z neho určitú časť bez toho, aby súčasne špecifikoval skutkové a právne okolnosti vyplývajúce z predmetného rozhodnutia vzťahujúce sa na preskúmavaný prípad, t.j. bez toho, aby poukázal na jeho totožnosť alebo obdobnosť s prejednávaným prípadom.
34. Pokiaľ žalovaný žiadal žalobu odmietnuť ako neprípustnú z dôvodu, že predmetom prieskumu je procesné rozhodnutie týkajúce sa účastníctva v správnom konaní, ktoré už bolo právoplatne skončené,
a teda odpadol dôvod na pokračovanie v súdnom konaní, správny súd uvádza, že pre rozhodovanie o tejto správnej žalobe (žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi), nie je relevantné, či už v konaní vo veci samej (v konaní, v ktorom sa žalobca domáhal postavenia účastníka konania) bolo rozhodnuté. Ako vyplýva z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR (resp. Najvyššieho súdu SR), úlohou správneho súdu je zaoberať sa procesným postavením žalobcu ako účastníka konania, a to bez ohľadu na to, či konanie, v ktorom sa tento účastník domáhal byť účastníkom konania, bolo ukončené alebo sa v ňom pokračuje (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. 03. 2020 sp. zn. 6Sžk/5/2020, ďalej rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 05. 2020 sp. zn. 10Sžk/14/2019, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 29. 11. 2021 sp. zn. 10Sžk/42/2019). To znamená, že argumentácia žalovaného, že po rozhodnutí vo veci samej (po vydaní rozhodnutia o umiestnení stavby v územnom konaní, v ktorom žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania), odpadol predmet tohto konania, nie je relevantná.
35. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy i konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP správnu žalobu zamietol.
36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). 1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.