Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoPr/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu Z. W., so sídlom V. Z. XXX/ X, P. K. B., H.: XX XXX XXX, zastúpeného X.. Q. S., Q., J. advokátom so sídlom B. I. XXX/XX, G. proti žalovanému Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, P. K. B., zastúpenému X.. Q. E., bytom W. XXX/ X, I. I., o zaplatenie 1.380,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. októbra 2020, č. k. -70 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zrušil platobný rozkaz tamojšieho súdu, č. k. -32 zo dňa 13.01.2020 (prvý výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 380,54 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1 380,54 eur od 15.05.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzavreli dňa 28.12.2016 pracovnú zmluvu na pozíciu vodič autobusu na dobu neurčitú. Počas trvania pracovného pomeru žalobca uhradil náklady spojené so získaním vodičského oprávnenia a kvalifikačnej karty na vedenie motorových vozidiel skupiny D pre žalovaného vo výške 1.380,54 eur. V zmysle čl. X bod 10.4 pracovnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalobcovi vznikne nárok na náhradu nákladov spojených so získaním vodičského oprávnenia a kvalifikačnej karty na vedenie motorových vozidiel skupiny D pre žalovaného v prípade, ak pracovný pomer bude ukončený v lehote kratšej ako 5 rokov od dňa podpisu pracovnej zmluvy z dôvodov na strane žalovaného ako zamestnanca. Pracovný pomer trval do 01.01.2017 do 30.04.2019. Súd prvej inštancie mal za dostatočne preukázané, že pracovný pomer bol ukončený výslovne na žiadosť žalovaného, o čom svedčia listy žalobcu (správne žalovaného) zo dňa 22.03.2019 a 10.04.2019. Skutočnosť, že samotnú dohodu o skončení pracovného pomeru písomne vypracoval žalobca, ešte neznamená, že skončenie pracovného pomeru bolo z podnetu žalobcu. Žalovaný hodnoverným spôsobom nijako nepreukázal, že v rámci dohody o skončení pracovného pomeru zaniklo právo žalobcu na úhradu vynaložených nákladov spojených so získaním vodičského oprávnenia pre žalovaného. Naopak, žalovanému muselo byť zrejmé, že ak mieni skončiť pracovný pomer, bude mu vystavená faktúra na úhradu týchto nákladov, keďže nedodržal dĺžku doby pracovného pomeru v trvaní 5 rokov. Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany žalovaného, súd prvej inštancie ho rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej sumy spolu príslušenstvom,

ktoré bolo určené v súlade s nariadenia č. , platného v rozhodnom čase. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , nariadenia Vlády SR č. , o trovách konania rozhodol podľa , .

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Poukázal na znenie čl. X bod 10.4 pracovnej zmluvy a dodal, že pracovný pomer bol skončený v zmysle ust. dňa 30.04.2019 dohodou, v ktorej nie je žiadna zmienka o tom, že by boli nejaké dôvody okrem vzájomnej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Dôvody, pre ktoré žiadal skončenie pracovného pomeru, uviedol v listoch zo dňa 27.06.2019 a 17.08.2010. Zdôraznil, že právnym a skutkovým dôvodom skončenia pracovného pomeru je dohoda o skončení pracovného pomeru v jej písomnom vyhotovení. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, že si riadne plnil svoje pracovné povinnosti podľa uzatvorenej pracovnej zmluvy, ale žalobca ako zamestnávateľ mu neposkytoval prácu a mzdu podľa pracovnej zmluvy a , na ktorú skutočnosť navrhol vypočuť svedka, P. S., čo súd odmietol. Súd prvej inštancie sa nezaoberal dôvodmi, ktoré ho viedli k nespokojnosti s plnením povinností zo strany zamestnávateľa, keď podľa pracovnej zmluvy mal vykonávať prácu v rozsahu 40 hodín, pričom zamestnávateľ mu prideľoval prácu v rozsahu 10 hodín týždenne. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že sa rozhodol skončiť pracovný pomer, pričom on sa iba dožadoval plnenia povinností zamestnávateľa vyplývajúcich z pracovnej zmluvy. O jeho prístupe, že si riadne plnil svoje pracovné povinnosti až do úplného skončenia pracovného pomeru, svedčí aj tá skutočnosť, že k dohode o skončení pracovného pomeru došlo bez uvedenia dôvodov na strane žalobcu ako i žalovaného. Nie je preto možné jednostranne účelovo tvrdiť, že k skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodov na jeho strane ako zamestnanca.

4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že to bol žalovaný, ktorý inicioval skončenie pracovného pomeru, čo potvrdil samotný žalovaný na pojednávaní v danej veci. Skutočnosť, že z dôvodov formálnych nedostatkov žalovaným predloženého návrhu na ukončenie jeho pracovného pomeru bolo znenie dohody o skončení pracovného pomeru vypracované žalobcom, neznamená, že k skončeniu pracovného pomeru nedošlo z dôvodov na jeho strane. Zdôraznil, že dôvodom skončenia pracovného pomeru žalovaného bola jeho žiadosť o skončenie pracovného pomeru, ktorú mu žalovaný doručil. Poukázal na bod 10.4 pracovnej zmluvy, z ktorého vyplýva jeho nárok na náhradu nákladov vynaložených na vodičský kurz, ktorý žalovaný ako zamestnanec absolvoval výlučne na jeho náklady v prípade, ak jeho pracovný pomer skončí skôr ako 5 rokov od podpisu pracovnej zmluvy, a to z dôvodov na strane žalovaného. Jeho nárok uplatnený žalobou v tomto konaní je oprávnený a dôvodný.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že jeho pracovný pomer skončil dohodou o skončení pracovného pomeru podľa ust. , pričom v dohode nie je žiadna zmienka o tom, že by boli nejaké dôvody okrem vzájomnej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Napriek tomu žalobca opakovane v rozpore s právnou skutočnosťou, ktorou je dohoda o skončení pracovného pomeru, tvrdí, že k skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodov na jeho strane, t. j. na strane žalovaného. Opätovne uviedol, že si riadne plnil povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy, samotnú dohodu vypracoval žalobca a on ju akceptoval, pričom žalobca v dohode žiadne dôvody skončenia pracovného pomeru neuviedol, takáto dohoda ako právny úkon bola spísaná a účastníkmi na znak súhlasu s jej obsahom podpísaná bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov skončenia pracovného pomeru. Súd v rozpore s právnym a skutkovým stavom nevykonal dokazovanie v smere neplnenia pracovnej zmluvy zo strany zamestnávateľa - žalobcu výsluchom svedka S., prípadne inými dôkazmi, čím ho jednoznačne znevýhodnil a porušil zásadu rovnosti strán.

6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že jeho argumentáciu, ktorou spochybňuje rozsudok súdu prvej inštancie, považuje za bezpredmetnú a účelovú. Žalovaný opakovane potvrdil, že to bol on, kto inicioval ukončenie pracovného pomeru a v tejto súvislosti mu zaslal niekoľko podaní, cieľom ktorých bolo skončenie pracovného pomeru. Dohodu o skončení pracovného pomeru vypracoval nakoniec žalobca, nakoľko podanie žalovaného, ktoré malo viesť k skončeniu pracovného pomeru, nebolo možné použiť. Pracovný pomer žalovaného bol ukončený len a výlučne z dôvodov na strane žalovaného, a preto boli naplnené všetky podmienky pre uplatnenie jeho nároku

na úhradu nákladov, ktoré vynaložil na zvýšenie kvalifikácie žalovaného, ktorú žalovaný v súčasnosti využíva ako zdroj svojho príjmu.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle , vo veci nariadil pojednávanie odvolacieho súdu podľa , za účasti strán sporu a ich zástupcov zopakoval dokazovanie prečítaním pracovnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 28.12.2016, predovšetkým článku X. bod 10.4, dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 16.04.2019, žiadosti žalovaného o ukončenie pracovného pomeru zo dňa 22.03.2019, výpoveď žalovaného zo dňa 10.04.2019, oboznámil v súlade s ustanovenia , ktoré v doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú rozhodujúce pre rozhodnutie v danej veci, a to a ,vyzval strany k možnému použitiu týchto zákonných ustanovení, umožnil stranám vyjadriť sa k veci a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v odvolaním napadnutej časti zmeniť podľa .

8. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol stranami sporu spochybnený v prvom výroku, ktorým bol zrušený platobný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13.01.2020 č. k. -32, v tomto rozsahu zostal rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a odvolací súd sa ho nedotýkal.

9. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 28.12.2016 uzavreli pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný vykonával u žalobcu prácu na pozícii - vodič v rámci pracovného pomeru, ktorý trval od 01.01.2017 do 30.04.2019. Počas trvania pracovného pomeru žalobca uhradil náklady spojené so získaním vodičského oprávnenia a kvalifikačnej karty na vedenie motorových vozidiel skupiny D pre žalovaného vo výške 1 380,54 eur. K skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou zo dňa 16.04.2019 ku dňu 30.04.2019.

10. Podľa , , ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa končí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v až c/ a .

11. Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranným právnym úkonom, ktorým na základe zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu, pričom ide o jediný dvojstranný právny úkon, na základe ktorého možno platne skončiť pracovný pomer. Proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru treba posudzovať podľa ustanovení o právnych úkonoch. Návrh na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru má smerovať ku skončeniu pracovného pomeru určitým dňom, obsah dohody nemusí byť na tej istej listine, môže ísť o písomný návrh a jeho prijatie. Návrh na skončenie pracovného pomeru je jednostranným adresovaným právnym úkonom, ktorý z hľadiska požiadaviek zákona musí spĺňať všetky právne náležitosti platného právneho úkonu. Akceptácia návrhu dohody o skončení pracovného pomeru je jednostranným adresovaným právnym úkonom, ktorý musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu. Ak zamestnávateľ vo svojej akceptácii zásadne súhlasí s návrhom, ale s výnimkou obsahovej časti, ktorá sa v návrhu viaže na uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, k dohode o skončení pracovného pomeru nedôjde. Právny úkon, ktorým zamestnanec mieni skončiť pracovný pomer, treba vždy posudzovať podľa obsahu, nielen podľa jeho názvu.

12. V danej veci žalovaný svojím podaním zo dňa 10.04.2019 označeným ako Výpoveď - ukončenie pracovného pomeru ku dňu 30.04.2019 požiadal zamestnávateľa o skončenie pracovného pomeru z dôvodu nedodržania pracovnej doby 40 hodín týždenne zo strany zamestnávateľa, krátenia dovolenky a nízkej mzdy. Uvedený právny úkon odvolací súd považoval za návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.04.2019 z dôvodov na strane zamestnávateľa. Zamestnávateľ písomne uviedol, že uvedené podanie berie na vedomie a súhlasí s ukončením pracovného pomeru ku dňu 30.04.2019. Následne sám vypracoval dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.04.2019 bez uvedenia dôvodov (tieto dôvody musia byť uvedené iba na žiadosť zamestnanca alebo z dôvodov ustanovenia až c/ a ), žalovaný s touto dohodou o skončení pracovného pomeru súhlasil, obe strany dohodu o skončení pracovného pomeru podpísali.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd bez akýchkoľvek pochybností zastáva názor, že pracovný pomer žalovaného ako zamestnanca k žalobcovi ako zamestnávateľovi skončil v zmysle citovaného dohodou bez uvedenia dôvodov jeho skončenia.

14. Podľa , zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda musí byť uzavretá písomne, inak je neplatná.

15. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu článku X., bod 10.4 vyplýva, že zamestnávateľovi vzniká nárok na náhradu nákladov spojených so získaním vodičského oprávnenia a kvalifikačnej karty na vedenie motorových vozidiel skupiny D pre zamestnanca aj v prípade, ak pracovný pomer bude ukončený v lehote kratšej ako 5 rokov odo dňa podpisu pracovnej zmluvy z dôvodov na strane zamestnanca. Uvedenú dohodu posudzoval odvolací súd podľa citovaného , považoval ju za platnú s tým, že zamestnávateľ (žalobca) má nárok na náhradu nákladov spojených so získaním vodičského oprávnenia a kvalifikačnej karty na vedenie motorových vozidiel skupiny D pre zamestnanca (žalovaného) v prípade, ak ku skončeniu pracovného pomeru dôjde v lehote kratšej ako 5 rokov odo dňa podpisu pracovnej zmluvy a súčasne z dôvodov na strane zamestnanca.

16. Z obsahu spisu ani z prednesov strán sporu nevyplynulo, že dôvodom skončenia pracovného pomeru boli dôvody na strane zamestnanca. Naopak, zamestnanec uvádzal vo svojich listoch zo dňa 22.03.2019 a zo dňa 10.04.2019 smerujúcich k skončeniu jeho pracovného pomeru dôvody na strane zamestnávateľa (žalobcu) - nedodržanie pracovnej doby 40 hod. týždenne zo strany zamestnávateľa, krátenie dovolenky, nízka mzda, ktorý tieto dôvody do dohody o skončení pracovného pomeru neuviedol, s čím žalovaný ako zamestnanec súhlasil.

17. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, keďže z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 16.04.2019 ani ostatného obsahu spisu dôvody skončenia pracovného pomeru na strane zamestnanca nevyplynuli. Skutočnosť, že podania žalovaného zo dňa 22.03.2019 a zo dňa 10.04.2019 smerovali k skončeniu jeho pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa, nie je možné vyvodiť záver, že pracovný pomer skončil z dôvodov na strane zamestnanca.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol.

19. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa , , , a žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ) .

20. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).