Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9To/22/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša, sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8.septembra 2021, v trestnej veci obžalovaných N. K. a M. K. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu so zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona o odvolaní prokurátora a poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 7. decembra 2017 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

Podľa z a m i e t a odvolanie poškodeného M. A., zastúpeného splnomocnencom Mgr. Miroslavom Balážom.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. zo dňa 07.12.2017 podľa obžalovaných N. K., nar. XX.XX.XXXX, občan E. republiky, bytom O., t.č. J. X a M. K., nar. XX.XX.XXXX, občan E. republiky, bytom A. mah. XXXX, A. E. I. A., No:X/FX, M., Q., oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prešov pre skutok kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa Tr. zákona v jednočinnom súbehu so zločinom ublíženia na zdraví podľa Tr. zákona, ktorý mali spáchať tak, že

- dňa 29.07.2006 v čase okolo 22.00 hod. na mieste verejnosti prístupnom v Prešove na ul. Slovenskej na chodníku pred barom „Čierny orol“ spolu s M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v E., ktorý tu bol v tom čase na návšteve, po predchádzajúcej slovnej výmene spolu s doposiaľ nestotožneným počtom ďalších osôb, fyzicky napadol B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. a to tak, že ho zhodili na zem, kde do neho kopali a bili ho do rôznych častí tela, následne fyzicky napadli aj tam prítomného M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. tak, že ho údermi a kopancami napadli, pričom jeden z nich ho udrel do pravého kolena, po čom spadol na zem, kde na zemi ho následne kopali do celého tela, najmä do oblasti rebier a tváre, kde takto svojím konaním spôsobili B. K. poranenie pomliaždenie ľavej strany hrudníka s dobou liečenia a práceneschopnosti od XX.XX.XXXX do 20.08.2006 a M. A. poranenia - silné podvrtnutie pravého kolenného kĺbu, pomliaždenie ľavej okoloočnicovej oblasti, pomliaždenie prednej a zadne plochy hrudníka, pomliaždenie brucha, ľavého stehna, ľavého ramena, pomliaždenie s odreninou pravého lakťa s dobou liečenia a práceneschopnosti od 29.07.2006 do 31.10.2006,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

Podľa poškodeného M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., Z. 8, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie. Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 04.04.2018. Prokurátor konštatuje, že s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Prešov sa nestotožňuje. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil jedine tým, že síce k bitke medzi poškodenými a obžalovanými došlo, čomu nasvedčujú výpovede obžalovaných poškodených i svedkov pri bitke prítomných, ako aj závery znaleckého posudku o zraneniach poškodených, no žiadnym z vykonaných dôkazov nebolo jednoznačne a bez závažnejších pochybnosti preukázané, že tieto zranenia poškodeným spôsobili práve obžalovaní N. K. a M. K.. Súd poukázal aj na to, že neuveril tvrdeniam poškodeného A. o tom, kto je zodpovedný za jeho zranenia vzhľadom na to, že jeho správanie po skutku, kde utrpel tak závažné poranenie považuje za neštandardné a zvláštne. Poukázal aj na jeho minulosť v súvislosti so sklonmi k násilnému riešeniu konfliktov. Súd neuveril ani ďalším výpovediam vypočutých svedkov K., L. a I.. Z vykonaného dokazovania uskutočneného v prípravnom konaní bezprostredne po skutku však práve z výpovedí poškodeného K. a A. ako aj ďalších svedkov vypočutých orgánmi činnými v trestnom konaní a zo znaleckých posudkov znalca MUDr. Valdmana bola preukázaná verzia poškodených o priebehu skutku a o spôsobení zranenia najmä poškodenému A.. Na základe takto vykonaného prípravného konania bola dňa 25.06.2008 podaná na obžalovaných obžaloba. Pokiaľ na hlavnom pojednávaní, ktoré prebiehalo takmer 10 rokov títo poškodení aj ďalší svedkovia vypočutí s odstupom niekoľkých rokov vypovedajú inak, jediným dôvodom zmien v ich výpovediach môže byť len odstup času. Tieto prirodzene evokujú vznik dôvodných pochybností u konečných orgánov rozhodujúcich v merite veci, ktoré následne realizujúc princíp kontradiktórnosti využije druhá strana sporu, v tom prípade obhajoba, za účelom rozptýlenia pochybností o priebehu skutku, ktoré následne vedú k rozporuplným záverom o samotnom priebehu skutku. Najzávažnejšie zranenie, ktoré pri ataku poškodený A. utrpel vzniklo podľa názoru znalcov prezentovaného v znaleckom posudku priamym mechanizmom, pôsobením tupého predmetu širšej kontaktnej ploche na poranené oblasti. Poškodený bol pred týmto úrazom úplne zdravý. Sám obžalovaný N. K. v konaní pred súdom priznal fyzický kontakt na mieste činu s poškodeným ako aj to, že sa venuje bližšie neidentifikovaného bojovému umeniu. Účasť spoluobžalovaného M. K. na skutku spočívajúcu v spôsobovaní úderov a kopancov do poškodených niektorí svedkovia potvrdili a tento mal byť kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Z vykonaného dokazovania má za to, že práve obžalovaný N. K. mohol vedený minimálne nepriamym úmyslom a aplikáciou neinfikovaného spôsobu útoku či obrany na mieste činu, predmetné závažné poranenia poškodenému spôsobiť. So zreteľom práve na uvedené argumenty mal súd uznať obžalovaného N. K. vinným zo spáchania skutku podľa obžaloby a jeho konanie kvalifikovať ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, spáchaného v jednočinnom súbehu formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je toho názoru, že súd dostatočne neprehodnotil všetky preukázané dôkazy prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní a pri rozhodovaní o vine obžalovaného N. K. a M. K. ich nezákonne oslobodil spod obžaloby prokuratúry. Navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu v Prešove a vrátil vec tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Dňa 21.12.2017 poškodený prostredníctvom svojho splnomocnenca podal odvolanie. Odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 12.04.2018. Konštatuje, že prvostupňový súd pri hodnotení výpovedí svedkov K., L. a I. dospel k názoru, že na ne nemôže prihliadať ako na relevantné dôkazy, o ktoré by bolo možné oprieť skutkové závery, nakoľko sú vo výraznom rozpore so zisteným skutkovým stavom. Prvostupňový súd spochybnil aj hodnovernosť výpovede poškodeného K., a to z toho dôvodu, že tento bol právoplatne odsúdený pre druhovo rovnaký súbeh trestných činov, pri akom v tejto veci vystupuje ako poškodený. Prvostupňový súd rovnako spochybnil aj samotný mechanizmus vzniku poranení, keďže nevylúčil, že toto poranenie mohlo vzniknúť v čase po odchode z miesta činu do príchodu na ošetrenie. Vo vzťahu k hodnoteniu výpovedí svedkov v tomto konaní chce uviesť, že je len prirodzené, že plynutím času svedkovia vypovedajú rozdielne, nepresne v porovnaní s výpoveďami zachytenými v prípravnom konaní. To isté možno konštatovať aj o výpovediach samotných obžalovaných. Nesprávna je hodnotiaca úvaha prvostupňového súdu vo vzťahu k posudzovaniu dôveryhodnosti výpovedí svedka poškodeného K. a obžalovaného N. K. s ohľadom na ich trestnoprávnu minulosť. Kým v prípade K. zastáva prvostupňový súd názor, pri ktorom spochybňuje jeho výpoveď s odkazom na trestnoprávnu minulosť. V prípade obžalovaného K., ktorý bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný však prvostupňový súd nespochybňuje jeho výpoveď. Napriek rozporom medzi výpoveďou, ktorú učinil ako obvinený v prípravnom konaní a výpoveďou, ktorú učinil ako obžalovaný na hlavnom

pojednávaní. Takáto hodnotiaca úvaha vedie totiž k tomuto záveru - nemožno uveriť tomu kto ublížil na zdraví, respektíve možno o tom mať zásadné pochybnosti avšak smelo možno dať za pravdu osobe, ktorá je právoplatne odsúdená za ekonomickú trestnú činnosť a marenie výkonu úradných rozhodnutí. Je nutné pritom poznamenať, že práve obžalovaný N. K. v prípravnom konaní vypovedal tak, že ako prvý začal kopať poškodeného a fyzický kontakt s jeho osobou priznal aj pred súdom. Čo sa týka podľa súdu prvého stupňa jeho neštandardného správania na mieste činu, tak k tomu uvádza, že je len prirodzené, že človek v stresových, záťažových situáciách, ako určite bol aj predmetný konflikt, reaguje s ohľadom na zažitú fyzickú a psychickú záťaž, resp. v jeho prípade na poškodenie zdravia inak ako pri štandardných životných situáciách, policajta nevynímajúc. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že súd prvého stupňa dostatočne neprehodnotil dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní a následne nezákonne oslobodil obžalovaných spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prešov. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe riadne a včas podaných odvolaní krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je nedôvodné a odvolanie poškodeného, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bolo boli obžalovaní oslobodení spod obžaloby, podala osoba neoprávnená.

Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku podrobne rozobral rozsah vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní. Poukázal na jednotlivé dôkazné prostriedky a skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých dôkazných prostriedkov.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že mal za preukázané, že došlo k bitke medzi poškodenými a obžalovanými, čo nasvedčujú tak výpovede obžalovaných ako aj poškodených a svedkov, ktorí boli pri tejto bitke prítomný. Zároveň aj závery znaleckého posudku dokresľujú aké zranenia pri tejto bitke poškodení utrpeli. Žiadnym z vykonaných dôkazov však nebolo jednoznačne bez závažnejších pochybností preukázané, že tieto zranenia poškodenému spôsobili práve obžalovaní M. K. a N. K.. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že už samotné znenie obžaloby naznačuje problém v ustálení zodpovednosti za spôsobenie ťažkej ujmy u poškodeného M. A., ktorého zranenie mať taký charakter v dôsledku dĺžky práceneschopnosti, keď prokurátor uvádza, že „jeden z obžalovaných ho udrel do pravého kolena“. Je pravdou, že poškodený M. A. v prípravnom konaní na hlavnom pojednávaní s istotou tvrdil, že toto poranenie mu spôsobil práve N. K., pretože po jeho kopanci do kolena pocítil bolesť v kolene a začul prasknutie. O. však iba na tejto jedinej výpovede rozhodnutie o uznaní viny voči obžalovanému N. K. nie je možné, a to z dôvodov: poškodený A. išiel na ošetrenie so závažným poranením kolena až na druhý deň po žalovanom skutku čo vzbudzuje pochybnosť o mechanizme vzniku tohto poranenia, keďže nemožno vylúčiť, že toto poranenie vzniklo v čase po odchode z miesta činu do príchodu na ošetrenie. Súd prvého stupňa poukazuje na zvláštne a neštandardné správanie sa poškodeného A. priamo po útoku, kedy najskôr vulgárne, verbálne napadol zasahujúceho policajta A. U. a čo je veľmi podstatné, tomu ukazoval jediné poranenia, a to odreninu na čele a sťažoval sa, že mu Turci zlomili okuliare. Nie je zrejmé, z akého dôvodu hneď neoznámil policajtovi U., že bol veľmi silno zasiahnutý do kolena, v ktorom mal podľa vlastných slov pocítiť prasknutie. Namiesto toho nielenže nepodal na mieste policajtom vysvetlenie, ale z miesta činu odišiel, nechal sa odviezť domov. V tejto súvislosti súd poukazuje na závažný moment a to, že v inkriminovanom čase bol poškodený policajtom a preto je od neho potrebné predpokladať oveľa väčšiu znalosť štandardných postupov v takýchto prípadoch. Nemohol súd tiež prehliadnuť tú časť výpovede poškodeného A. z prípravného konania, ktorý uvádzal, že okolo K. stáli traja až piati cudzí štátni príslušníci, ktorí toho napádali. Toto tvrdenie bolo vyvrátené nielen výpoveďami obžalovaných, u ktorých je možno takúto výpoveď hodnotiť aj cez prizmu v snahe zbaviť sa obvinenia, ale najmä výpoveďami na veci nezainteresovaných svedkov, ktorí na mieste činu sa ocitli náhodne a to O. I., rod. Z. a M. I.. Obaja zhodne dosvedčili tvrdenia obžalovaných, že na mieste činu sa nachádzali len traja Turci. Navyše títo svedkovia potvrdili verziu obžalovaných aj v tak závažnom fakte, že to bol práve poškodený K. s ďalším mužom kto vyprovokoval konflikt, keď sa vulgárne vyjadroval na adresu obžalovaných. Túto

skutočnosť potvrdzujú aj výpovede N. O., jej matky T. O., ktoré potvrdili, že vulgárny verbálny útok na nich viedol poškodený a s ním stojaci ďalší muž. Výpovede svedka poškodeného K., Z. L., Z. I. sú tak vo výraznom rozpore so zisteným skutkovým stavom, že na ne súd nemohol prihliadať ako na relevantné dôkazy, o ktoré by mohol oprieť skutkové závery. B. K. vypovedal, že ho bezdôvodne najskôr verbálne a následne aj fyzicky napadli dvaja Turci a následne sa k nim pridali ďalší štyria, ktorí ho brutálne bili, čo potvrdil aj svedok Z. L., ktorý uvádzal, že K. zo A. napadlo päť Turkov a Z. I. tvrdil, že na mieste K. bilo šesť Turkov, ktorý následne napadli aj A., ktorý ich chcel od seba oddeliť. Súd prvého stupňa mal veľké pochybnosti o hodnovernosti výpovede poškodeného K. aj z toho dôvodu, že tento bol právoplatne odsúdený pre druhovo rovnaký súbeh trestných činov pri akom v tejto veci vystupuje ako poškodený. Je teda zrejmé, že poškodený má zrejme sklony k násilnému riešeniu konfliktov čomu nasvedčuje aj prejednávaný prípad, kedy súd má za preukázané, že to bol práve on, kto vyprovokoval celý konflikt pokrikovaním rasistických a sexistických urážok na obžalovaného N. K. a jeho priateľku a matku jeho priateľky. Súd prvého stupňa vychádzajúc z vyššie uvedeného mal za preukázané, že to bol poškodený K., ktorý vyprovokoval najskôr nielen verbálny, ale aj fyzický útok, do ktorého sa potom zapojil poškodený M. A. a za situácie kedy nebolo možné ustáliť akým spôsobom vznikli poranenia poškodeného A. a K., keď tento navyše mal podľa jeho slov byť bitý šiestimi E., nemal bez pochybností preukázané, že skutok uvedený v obžalobe spáchali obžalovaní M. K. a N. K.. Obžalobe sa nepodarilo súdu preukázať okolnosti pre vyvodenie trestnej zodpovednosti a v zmysle zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech páchateľa), súd prvého stupňa rozhodol tak, že obžalovaných oslobodil spod obžaloby.

S úvahami súdu prvého stupňa krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje. Krajský súd zdôrazňuje, že úvahy súdu prvého stupňa vychádzajú z vykonaného dokazovania. Súd prvého stupňa hodnotil jednotlivé skutočnosti jednotlivo a následne vo vzájomných súvislostiach. Dospel k logickým záverom, ktoré aj na náležite odôvodnil.

K samotným námietkam odvolateľa krajský súd konštatuje, že prokurátor okresnej prokuratúry podal obžalobu na oboch obžalovaných N. K. a M. K. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval u oboch obžalovaných ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s ublížením na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona. Kládol im za vinu, že na mieste prístupnom verejnosti sa dopustili výtržnosti tým, že napadli iného a inému úmyselne spôsobili ťažkú ujmu na zdraví.

Prokurátor vo svojom odvolaní konštatuje, že oproti prípravnému konaniu, po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní sa nič nezmenilo. Už táto konštatácia prokurátora je v príkrom rozpore s jeho návrhom, ktorý uviedol v rámci odvolania, keď konanie obžalovaného M. K. navrhoval kvalifikovať ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Už tento návrh svedčí o tom, že prokurátor dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná účasť obžalovaného M. K. na spôsobení následku poškodenému M. A. vo forme ťažkej ujmy na zdraví. Tak, ako súd prvého stupňa, aj krajský súd musí konštatovať, že v prípade oboch obžalovaných bolo jednoznačne preukázané, že neboli to obžalovaní N. K. a M. K., ktorí by vyvolali konflikt. Samotný konflikt vyvolal B. K.. Táto skutočnosť vyplynula nielen z výpovedí obžalovaných, ale aj nestranných svedkov, ktorí neboli na veci zainteresovaní, a to výpovedí O. I., rod. Z. a M. I.. Vyvolanie konfliktu, nielen verbálneho alebo aj fyzického potvrdili aj svedkovia N. O. a T. O.. Tak, ako súd prvého stupňa, ani krajský súd nemal pochybnosti o vierohodnosti ich výpovedí.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že konanie obžalovaných N. K. a M. K., ktorí neboli útočníkmi, ale naopak, bránili sa útoku, ktorý vznikol po predchádzajúcom verbálnom provokovaní zo strany B. K.. Krajský súd zdôrazňuje, že čo sa týka vzniku konfliktu, táto skutočnosť bola zrejmá už v štádiu prípravného konania. Nie je zrejmé, prečo orgány činné v trestnom konaní nekriticky preferovali jednu stranu v tomto konflikte a nebrali ohľad na výpovede svedkov, ktorí žiadnym spôsobom neboli zainteresovaní na tomto konflikte. Nielen svedecké výpovede nestranných svedkov, ale aj samotné reakcie N. O., ktorá pri vzniku konfliktu hneď volala políciu, podporuje tvrdenia obžalovaných, že nie oni vyvolali konflikt, ale práve poškodený B. K..

Následne súd prvého stupňa sa zaoberal otázkou, či N. K. mohlo spôsobiť a je zodpovedný za spôsobenie zranení, ktoré utrpel poškodený M. A.. Tu je potrebné uviesť, že samotný poškodený a svedkovia na strane poškodeného vytvárajú a zahmlievajú obraz udalosti tým, že uvádzajú, že na

konflikte sa mali podieľať ďalšie nestotožnené osoby. Táto okolnosť bola taktiež jednoznačne vyvrátená na základe svedeckých výpovedí tak, ako na to poukázal súd prvého stupňa a potom úvaha súdu prvého stupňa je správna, že v tomto konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by poranenia M. A. spôsobil obžalovaný N. K.. Samotný poškodený popísal, že v konflikte bol s viacerými. Aj keď poškodený na jednej strane tvrdí, že bolo to po útoku N. K., nebolo vyvrátené vykonaným dokazovaním, žeby tieto poranenia mu mohla spôsobiť niektorá z nestotožnených osôb, na ktoré sám poukazuje. Ani prokurátor v obžalobe nekonkretizoval, ktorý z obžalovaných mal spôsobiť poranenia poškodenému. Rovnako správne sú úvahy súdu aj o neštandardnom správaní sa poškodeného po útoku.

Krajský súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne aplikoval základnú zásadu trestného konania v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Poškodený M. A. prostredníctvom svojho splnomocnenca podal odvolanie. Odvolanie smeruje proti výroku oslobodzujúceho rozsudku. Krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade poškodený nie je oprávnenou osobou, ktorá by mohla tento výrok napadnúť, preto jeho odvolanie podľa zamietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Správny je výrok súdu prvého stupňa, ktorým obligatórne, vzhľadom na oslobodzujúci výrok, poškodeného M. A. odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.