Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoE-73-2021.pdf
PDF · 79.69 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/73/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: V.. N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX H., proti povinnému: BOSTON CREDIT, a. s. , so sídlom Na Štepnici 7, 960 01 Zvolen, IČO: 36 040 894, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.655,51 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Barborou Božíkovou Ághovou, Exekútorský úrad so sídlom Jaskový rad 79, 831 01 Bratislava, pod sp. zn. EX 1271/01, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 0Er/3229/2001-46 zo dňa 04. mája 2021, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 0Er/3229/2001-46 zo dňa 04. mája 2021 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 0Er/3229/2001-46 zo dňa 04. mája 2021 zamietol sťažnosť oprávneného proti Uzneseniu č. k. 0Er/3229/2001-33 zo dňa 31. marca 2021. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 16.11.2001 poveril exekučný súd súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha vykonaním exekúcie proti povinnému vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 80.000,- Sk (2.655,51 Sk) s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2Zm/14/2001-Sn-17 zo dňa 31.05.2001 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 28.10.2001. Následne bol súdny exekútor JUDr. Jozef Kaduch ku dňu 01.01.2016 odvolaný z funkcie súdneho exekútora a za jeho náhradníka bola ustanovená súdna exekútorka JUDr. Barbora Božíková Ághová so sídlom exekútorského úradu v Bratislave. Exekučný súd ďalej uviedol, že dňa 27.01.2017 bol exekučnému súdu doručený podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu. Následne exekučný súd Uznesením č. k. 0Er/3229/2001-21 zo dňa 09.02.2017 exekúciu zastavil z dôvodu, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Cbr/29/2012 zo dňa 05.08.2014, ktorým súd zrušil obchodnú spoločnosť bez likvidácie. Exekučný súd preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Z tohto dôvodu aj zaviazal oprávneného nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie v rozsahu 100%. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.11.2017. Následne Uznesením č. k. 0Er/3229/2001-33 zo dňa 31.03.2021 exekučný súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 84,55 Eur. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Voči predmetnému Uzneseniu o náhrade trov exekúcie podal oprávnený sťažnosť, v ktorej uviedol, že pôvodnému súdnemu exekútorovi zaplatil zálohu na trovy exekúcie vo výške 3.000,- Sk. Keď si súdny exekútor vypýtal ďalšiu zálohu vo výške 1.000,- Sk, oprávnený ju odmietol zaplatiť a požiadal súdneho exekútora o zastavenie exekúcie. Oprávnený tiež namietal, že by požiadal súdnu exekútorku JUDr. Božíkovú Ághovú o vymáhanie pohľadávky. Pohľadávku považuje za premlčanú a zastavenú. Tiež uviedol, že pohľadávka oprávneného nebola vymožená, preto odmieta zaplatiť trovy exekúcie. Exekučný súd po preskúmaní sťažnosti a napadnutého Uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná. Uviedol, že v prípade núteného
výkonu súdneho rozhodnutia trovy exekúcie v zásade platí povinný, a však zákon upravuje výnimky z tejto zásady. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v prípade, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, trovy exekúcie znáša oprávnený. Z Uznesenia č. k. 0Er/3229/2001-21 zo dňa 09.02.2017 vyplýva, že exekučný súd exekúciu zastavil z dôvodu, že obchodná spoločnosť bola zrušená bez likvidácie na základe Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica vydaného z úradnej povinnosti, a teda z dôvodu, že obchodná spoločnosť nevykazovala obchodnú činnosť a nebol zistený žiadny obchodný majetok. Vyšší súdny úradník preto správne zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd tiež uviedol, že v spise súdneho exekútora sa nenachádza návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, exekúcia sa preto nezastavil na základe návrhu oprávneného, ale na základe zistení súdneho exekútora o nemajetnosti povinného. Pokiaľ oprávnený chcel zastaviť exekúciu, bolo potrebné podať písomný návrh na zastavenie exekúcie. Takýto prejav vôle sa však v spise súdneho exekútora nenachádza. Rovnako zákon nepozná ako dôvod pre zastavenie exekúcie nezaplatenie zálohy na trovy exekúcie. Tiež ďalšie námietky oprávneného nemali podľa exekučného súdu žiadnu právnu relevanciu pre rozhodnutie o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Následne exekučný súd uviedol, že preskúmal napadnuté Uznesenie aj z hľadiska výšky priznaných trov a dospel k záveru, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o výške trov je správne. Exekučný súd preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu č. k. 0Er/3229/2001-33 zo dňa 31. marca 2021, vydanému vyšším súdnym úradníkom, ako nedôvodnú zamietol.
2. Proti predmetnému Uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil tým, že nesúhlasí s výsledkom napadnutého rozhodnutia zo dňa 04.05.2021, pretože neboli s plnou vážnosťou zobraté do úvahy argumenty oprávneného z podaného odporu voči uzneseniu zo dňa 14.04.2021. Oprávnený uviedol, že nie je jeho chybou, že pôvodný súdny exekútor nezobral vzájomnú dohodu na zastavenie exekúcie aj tým, že oprávnený odmietol zaplatiť ďalšiu 1.000,- Sk zálohu na jej pokračovanie a túto dohodu nezapísal do exekučného konania a exekúciu nezastavil. Tiež je jeho chybou, že oprávneného nepoučil, aby zastavenie exekúcie podal písomne. Podľa oprávneného nedôsledný prístup pôvodného súdneho exekútora vyplýva aj z toho, že mu súdny exekútor nepredložil výpis právnych úkonov, ktoré vykonal vo veci, ktoré vykonal a na ktoré použil poskytnutú zálohu 3.000,- Sk. Oprávnený ďalej uviedol, že súdny exekútor mal oprávnenému zabaviť majetok, ktorý povinný mal a poprepisoval na rodinných príslušníkov alebo na biele kone a finančné vklady oprávnených občanov spreneveril. Podľa oprávneného on je poškodený, prišiel o finančný vklad a ešte má aj zaplatiť za exekučné konanie, ktoré nežiadal. Oprávnený tiež uviedol, že napadnuté Uznesenie exekučného súdu zo dňa 04.05.2021 odmieta z dôvodov, že exekútor Kaduch nezastavil exekučné konanie po vzájomnom dohovore, exekútor Kaduch nezaniesol do exekučného konania jeho zastavenie, exekútor Kaduch nenamietal, resp. neupozornil oprávneného, že zastavenie exekúcie má byť podané písomne, súdna exekútorka Bažíková Ághová nekontaktovala a oprávneného a nevyzvala ho, či v danej exekúcii má pokračovať a svojvoľne sa rozhodla v nej pokračovať, na čo podľa oprávneného nemala právo, pretože exekútorovi Kaduchovi na jeho vyzvanie oprávnený nezaplatil požadovanú zálohu na jej pokračovanie. Toto sú podľa oprávneného závažné chyby oboch exekútorov, na ktorých on nenesie žiadnu chybu, a preto odmieta zaplatiť exekučný poplatok vo výške 84,55 Eur. Oprávnený tiež poukázal na to, že on osobne je poškodený a povinný ho pripravil o značnú finančnú čiastku. Uviedol tiež, že nemohol reagovať skôr na napadnuté Uznesenie, pretože je rakovinový pacient. Na záver oprávnený uviedol, že zamietavé stanovisko uvedené v napadnutom uznesení nepovažuje za správne voči nemu ako občanovi Slovenska, ktorý vždy konal spravodlivo a nebol stíhaný, je poškodený a nespravodlivo posúdený.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, ktorým exekučný súd zamietol sťažnosť oprávneného proti uzneseniu č. k. 0Er/3229/2001-33 zo dňa 31.03.2021, vydanému vyšším súdnym úradníkom, ktorým bol oprávnený zaviazaný na náhradu trov konania súdnemu exekútorovi vo výške 84,55 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, ktorým sudca exekučného súdu zamietol sťažnosť oprávneného proti Uzneseniu exekučného súdu č. k. 0Er/3229/2001-33 zo dňa 31.03.2021, vydanému vyšším súdnym úradníkom, ktorým bol oprávnený zaviazaný na náhradu trov exekučného konania súdnemu exekútorovi, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
7. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. 0Er/3229/2001-46 zo dňa 04. mája 2021 zamietol sťažnosť oprávneného proti uzneseniu exekučného súdu č. k. 0Er/3229/2001-33 zo dňa 31. marca 2021, ktorým bol exekučný súd zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 84,55 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Predmetné Uznesenie o zamietnutí sťažnosti napadol oprávnený odvolaním, keďže je toho názoru, že exekúcia bola zastavená, pretože nezaplatil zálohu na trovy súdneho exekútora a povedal súdnemu exekútorovi, že chce exekúciu zastaviť a s pokračovaním exekúcie nesúhlasil. Oprávnený preto nesúhlasil s predmetným Uznesením exekučného súdu o zamietnutí sťažnosti oprávneného.
9. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie, je obsiahnutý v § 357 CSP. Uznesenie vydané sudcom, ktorým rozhodol o sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o výške trov exekučného konania, sa v predmetnom výpočte uznesení uvedených v § 357 CSP nenachádza, a preto proti takémuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu exekučného súdu o odmietnutí sťažnosti proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
11. Z dôvodu odmietnutia odvolania oprávneného sa odvolací súd vecnou stránkou napadnutého uznesenia exekučného súdu nezaoberal.
12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).