Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cpr-8-2020.pdf
PDF · 82.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-4Cpr/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou Mgr. Alenou Búlikovou v právnej veci žalobkyne: T. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Ľ.. K. XX/XX, štátny občan SR, proti žalovanému: KNIHÁRSTVO + KARTONÁŽ, s.r.o., so sídlom Prievidza, Vápenická 736/20, IČO: 36 829 358, v konaní o zaplatenie 1.093,- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.093,- € z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo:
- sumy 857,15 € od 01.06.2020 do 18.11.2020;
- sumy 757,15 € od 19.11.2020 do 17.12.2020;
- sumy 657,15 € od 18.12.2020 do 18.01.2021;
- sumy 557,15 € od 19.01.2021 do 17.02.2021;
- sumy 457,15 € od 18.02.2021 do 17.03.2021;
- sumy 357,15 € od 18.03.2021 do 19.04.2021
- sumy 257,15 € od 20.04.2021 do 17.05.2021;
- sumy 157,15 € od 18.05.2021 do 17.06.2021, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úroku z omeškania z a m i e t a.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý žalobkyni nahradiť trovy konania v rozsahu 56 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 21.09.2020 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 1.093,- € s 5% úrokom z omeškania od 01.06.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Dôvodila tým, že na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 17.04.2020 došlo k skončeniu jej pracovného pomeru u žalovaného, ktorý bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 28.12.2017. Pracovný pomer bol ukončený podľa § 63 ods. 1 písm. a) ZP z dôvodu zrušenia časti prevádzky žalovaného pre nedostatok práce spôsobený pandémiou COVID-19. Pracovný pomer žalobkyne trval od 02.01.2018 do 17.04.2020, preto jej vznikol nárok na vyplatenie odstupného v sume dvojnásobku priemerného mesačného zárobku. Ku dňu podania žaloby nedošlo zo strany bývalého zamestnávateľa k vyplateniu odstupného žalobkyni. Za prvý štvrťrok 2020, ktorý je rozhodujúcim obdobím pre výpočet priemerného mesačného zárobku - predstavuje fond pracovného času 520 hodín, pri skrátenom úväzku (27,5 hodiny týždenne) je to 357,5 hodín, t. j. mesačne 119 hodín. Priemerný hodinový zárobok je v zmysle priložených výplatných pások v sume 4,5871 €, priemerný mesačný zárobok pri 27,5 hodinovom týždennom pracovnom čase predstavuje sumu 546,60 €. Neuhradením odstupného sa žalovaný dostal do omeškania, preto žalobkyni patrí aj úrok z omeškania podľa § 517
ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa do spisu predložila pracovnú zmluvu, dohodu o skončení pracovného pomeru, oznámenie o vyplatení odstupného, mimosúdnu výzvu, reakciu na mimosúdnu výzvu, výplatné pásky za rok 2020.
3. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom č.k. 4Cpr/8/2020-25 zo dňa 04.11.2020, proti ktorému podal žalovaný včas odpor. V dôsledku toho súd platobný rozkaz uznesením č.k. 4Cpr/8/2020-34 zo dňa 18.12.2020, podľa § 267 ods. 3 CSP, zrušil.
4. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že si je vedomý toho, že zamestnancovi podľa § 76 ods. 2 písm. b/ ZP patrí pri skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ ZP odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak jeho pracovný pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov. V zmysle § 76 ods. 6 ZP zamestnávateľ vypláca odstupné po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Snahou žalovaného bolo dohodnúť sa na zmene výplatného termínu, čo však žalobkyňa neakceptovala. Finančná situácia firmy v dôsledku COVID-19 bola v tom čase taká, že mali problémy s úhradami nájomného, miezd zamestnancov a odvodov. Aj napriek nepriaznivej finančnej situácii začali s vyplácaním odstupného žalobkyni formou preddavkov na jej účet ešte pred doručením platobného rozkazu. Ďalej poukázali na nesprávnosť výpočtu výšky odstupného žalobkyňou. Hrubá mzda žalobkyne je 1.096,- €, z čoho po zrazení odvodov zostane čistá mzda vo výške 857,15 €, ktorá žalobkyni prislúcha ako odstupné pri skončení pracovného pomeru. Z uvedeného dôvodu popreli výšku žalovaného nároku, ako aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 01.06.2020 v požadovanej výške. Prvá splátka odstupného zo strany žalovaného bola uhradená dňa 16.11.2020 vo výške 100,- €. V priebehu konania žalovaný predložil do spisu ďalšie bankové výpisy preukazujúce vykonanie splátok odstupného žalovanej dňa 16.11.2020 v sume 100,- €, dňa 16.12.2020 v sume 100,- €, dňa 15.01.2021 v sume 100,- € a dňa 16.02.2021 v sume 100,- €, ako aj doklady o zaplatení odvodov.
5. Dňa 26.08.2021 vzala žalobkyňa žalobu v časti istiny späť a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. Dôvodom späťvzatia bolo, že žalovaný po podaní žaloby žalobkyni uhradil odstupné v celkovej výške 857,15 € nasledovnými splátkami: 18.11.2020 v sume 100,- €, 17.12.2020 v sume 100,- €, 18.01.2021 v sume 100,- €, 17.02.2021 v sume 100,- €, 17.03.2021 v sume 100,- €, 19.04.2021 v sume 100,- €, 17.05.2021 v sume 100,- € a 17.06.2021 v sume 157,15 €. Tým podľa vyjadrenia žalobkyne došlo k úhrade istiny, ktorej výška nie je namietaná žiadnou procesnou stranou.
6. Žalobkyňa zotrvala na žalobe v časti úroku z omeškania a trov konania. Žiadala priznať úrok z omeškania v nasledovnej výške:
- 5% zo sumy 1.096,- € od 01.06.2020 do 18.11.2020,
- 5% zo sumy 996,- € od 19.11.2020 do 17.12.2020,
- 5% zo sumy 896,- € od 18.12.2020 do zaplatenia.
7. Podľa § 76 ods. 6 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ZP), odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
8. Podľa § 145 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
11. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa vzala žalobu späť v časti istiny, súd postupoval podľa § 145 ods. 2 CSP a konanie v tejto časti výrokom I. zastavil. Predmetom konania zostal len nárok žalobkyne na zaplatenie úroku z omeškania.
12. Medzi stranami nebolo sporné, že pracovný pomer žalobkyne skončil dňa 17.04.2020 a žalovaný mal povinnosť vyplatiť odstupné v najbližšom výplatnom termíne určenom pre výplatu mzdy, t.j. najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca t.j. dňa 31.05.2020.
13. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný po podaní žaloby /dňa 21.09.2020/ titulom odstupného žalobkyni uhradil celkovo sumu 857,15 €, a to v nasledovných splátkach:
- dňa 18.11.2020 v sume 100,- €;
- dňa 17.12.2020 v sume 100,- €;
- dňa 18.01.2021 v sume 100,- €;
- dňa 17.02.2021 v sume 100,- €;
- dňa 17.03.2021 v sume 100,- €;
- dňa 19.04.2021 v sume 100,- €;
- dňa 17.05.2021 v sume 100,- €;
- dňa 17.06.2021 v sume 157,15 €.
14. Z dôvodu, že žalovaný žalobkyni nevyplatil odstupné riadne a včas, t.j. najneskôr do 31.05.2020, dostal sa dňom 01.06.2020 do omeškania s plnením peňažného záväzku, v dôsledku čoho vznikol žalobkyni nárok na úrok z omeškania.
15. Nárok žalobkyne na úrok z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania 01.06.2020 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0%, preto žalobkyni vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy.
16. Medzi stranami nebolo nakoniec sporné, že žalobkyňa má nárok na zaplatenie odstupného len vo výške 857,15 € /po odpočítaní odvodov, ktoré je zo zákona povinný uhradiť zamestnávateľ/ a nie vo výške 1.093 €, ako uvádzala v žalobe.
17. Postupným splácaním dlh žalovaného klesal a žalobkyni tak vznikal nárok na úrok z omeškania vo výške 5% p.a. nasledovne : zo sumy 857,15 € od 01.06.2020 do 18.11.2020; zo sumy 757,15 € od 19.11.2020 do 17.12.2020; zo sumy 657,15 € od 18.12.2020 do 18.01.2021; zo sumy 557,15 €; od 19.01.2021 do 17.02.2021; zo sumy 457,15 € od 18.02.2021 do 17.03.2021; zo sumy 357,15 € od 18.03.2021 do 19.04.2021; zo sumy 257,15 € od 20.04.2021 do 17.05.2021 a zo sumy 157,15 € od 18.05.2021 do 17.06.2021, kedy došlo k úhrade celého dlhu. V tomto rozsahu žalobkyni úrok z omeškania súd výrokom II. priznal.
18. Žalobkyňa však žiadala priznať úrok z omeškania zo sumy 1.096,- € od 01.06.2020 do 18.11.2020, zo sumy 996,- € od 19.11.2020 do 17.12.2020 a zo sumy 896,- € od 18.12.2020 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že požadovala úrok z omeškania vo vyššom rozsahu, než jej podľa zákona prináleží, preto súd nemal inú možnosť, než žalobu v časti úroku z omeškania v prevyšujúcej časti výrokom III. zamietnuť.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania len vo výške 56 %. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 1.093,- € s príslušenstvom. Žalovaný jej po podaní žaloby uhradil len sumu 857,15 €, čím v tejto časti zavinil zastavenie konania. Žalobkyňa však vzala žalobu v časti celej istiny (1.093 €) späť, čím procesne zavinila zastavenie konania vo zvyšnej časti 235,85 €. Procesný úspech žalobkyne tak predstavuje len 78% a procesný úspech žalovaného 22%. Čistý procesný úspech žalobkyne prestavuje 56% (78% - 22%). V tomto rozsahu je súd priznal nárok na náhradu vzniknutých trov konania.
20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.