Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-65-2019.pdf
PDF · 156.42 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/65/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v spore žalobkyne: JUDr. Iveta Pálfy Fabianová - advokátka, IČO: 42241481 so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o. so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad proti žalovanej: C.. P. P., C., L.. XX.XX.XXXX, J. I.. J. XXXX/X, D. L. E., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & Partners, s.r.o. so sídlom Dobšinského 12, Bratislava o zaplatenie sumy 15.792,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 15.792,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 15.792,- eur počnúc od 25.12.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa má vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.11.2019 domáhala, aby súd žalovanú zaviazal k úhrade sumy 15.792,- eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 15.792,- eur počnúc od 25.12.2018 do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodňovala žalobkyňa tým, že dňa 29.05.2017 uzavrela so žalovanou zmluvu o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej žalobkyňa ako advokátka vykonávajúca advokáciu zaviazala sa žalovanej poskytnúť právne služby v trestnom konaní vo veci ublíženia na zdraví, kde mala žalovanú zastupovať ako splnomocnená zástupkyňa žalovanej, ako poškodenej v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 17.05.2017, ktorá sa stala na diaľnici D1 do Bratislavy na úseku 28.900 km cca o 21,50 hod. a rovnako v právnej veci uplatnenia jednotlivých nárokov na náhradu škody vzniknutej titulom ujmy na zdraví, náhrady mzdy počas pracovnej neschopnosti, náhrady mzdy po pracovnej neschopnosti a iných náhrad škôd. Žalobkyňa a žalovaná sa dohodli, že žalobkyňa bude poskytovať právne služby, za poskytnutie ktorých má nárok na odmenu v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, ktorá bola dojednaná vo výške 20% z vymoženej sumy. Nakoľko žalobkyňa žalovanú v predmetnom trestnom konaní a rovnako aj pri uplatňovaní jednotlivých nárokov na náhradu škody právne zastupovala a v súvislosti s právnym zastúpením žalovanej v predmetných právnych veciach žalobkyňa pre žalovanú v zmysle udeleného plnomocenstva a pokynov žalovanej uplatňovala jednotlivé nároky na náhrady jednotlivých škôd, ktoré náhrady škôd pre žalovanú aj úspešne vymohla, žalobkyňa si na základe faktúry č. 2018/67 zo dňa 17.12.2018 v zmysle dohody so žalovanou vyúčtovala odmenu vo výške 20% z vymoženej sumy ( t. j. zo sumy 78.960,90 eur) ktorá odmena predstavuje sumu 15.792 eur. Predmetná faktúra bola žalovanej doručená ako príloha výzvy na vydanie listín zo dňa 17.12.2018. Napriek tomu, že pohľadávka žalobkyne sa stala splatnou dňa 24.12.2018, zo stany žalovanej nebola uhradená. Z tohto dôvodu bola žalovaná zo strany žalobkyne opätovne vyzvaná na úhradu splatnej faktúry a to predžalobnou výzvou zo dňa 1.7.2019.
2. V upomínacom konaní pod spisovou značkou č. 24Up/1108/2019 dňa 20.9.2019 Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz ktorým v celom rozsahu vyhovel žalobkyni a žalovanej uložil povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 15.792,- eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 15.792,- eur od 25.12.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
3. Žalovaná v zákonom stanovenej lehote podala proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením. Poprela, že by so žalobkyňou uzavrela zmluvu, v ktorej by sa dohodli na odmene za poskytované právny služby žalobkyňou vo výške 20% z dlžnej sumy. Žalovaná nepoprela, že žalobkyni podpísala splnomocnenie, avšak so žalobkyňou sa nikdy nerozprávali o výške odmeny a už vôbec nie o podielovej odmene. Žalobkyňa dňa 29.05.2017 navštívila žalovanú v jej trvalom bydlisku. V tom čase bola v bydlisku žalovanej prítomná pani J. O., ktorá poskytovala žalovanej opatrovateľskú starostlivosť, keďže žalovaná bola po dopravnej nehode a jej zdravotný stav vyžadoval asistenciu pri bežných životných úkonoch. Žalovaná bola v danom čase pod vplyvom silných analgetík a v zlom fyzickom a psychickom stave. Napriek uvedenému vážnemu zdravotnému stavu, ktorý musel byť aj pre žalobkyňu zrejmý, žalobkyňa dala žalovanej bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia a informovania o výške odmeny, podpísať jeden exemplár plnomocenstva, bez uvedenia odmeny, alebo spôsobu výpočtu odmeny, na ktorú bude mať v rámci zastupovania nárok. Kópiu splnomocnenia alebo druhý exemplár plnomocenstva žalobkyňa žalovanej nedala. Žalovaná bola prekvapená aj z toho, že žalobkyňa oznámila poisťovni svoj účet na ktorý mala poisťovňa uhrádzať plnenie z poistnej udalosti. O týchto platbách žalobkyňa žalovanú dňa 22.11.2018, kedy sa uskutočnilo ich stretnutie, neinformovala. Dňa 23.11.2018 žalobkyňa zaslala žalovanej výpis z jej bankového účtu a žalovaná tak až vtedy zistila, že na účet žalobkyne bolo poukázaných 7 platieb. Časť sumy 63.168,90 eur jej žalobkyňa poukázala na účet dňa 26.11.2018, zostatok plnenia vo výške 15.792,- eur jej uhradila žalobkyňa až neskôr.
4. Žalobkyňa v replike uviedla, že všetky obvinenia z podvodu a ohovárania začala žalovaná uvádzať a šíriť až v čase, keď žalobkyňa ako advokátka dosiahla preukázateľne plný úspech vo veci v ktorej žalovanú zastupovala a zákonným spôsobom vymohla ako náhradu škody celú uplatňovanú sumu ale hlavne v čase, keď mala ako klientka žalobkyni zaplatiť za právne služby dohodnutú odmenu advokáta vo výške 20% z vymoženej sumy. Trvala na tom, že žalovaná bola o všetkých postupných krokoch v súvislosti s jej právnym zastupovaním opakovane informovaná a to ako telefonicky, e-mailom, krátkymi textovými právami (sms), či pri osobných konzultáciách a stretnutiach, ktoré sa často na naliehanie žalovanej realizovali aj mimo bežného pracovného týždňa, a to predovšetkým vo viaceré soboty. Žalovaná s výškou odmeny súhlasila a dňa 15.12.2018 pri dohodnutom osobnom stretnutí si mala prevziať zápočtovú faktúru. Tento spor by vôbec neexistoval, keby si žalovaná nevynútila od žalobkyne poukázať odmenu na jej účet s tým, že peniaze chce mať všetky na účte (t.j. vrátane peňažnej sumy za dohodnutú odmenu advokátovi za poskytnuté právne služby a to kvôli "údajnému" daňovému priznaniu, ktoré chce žalovaná podať, nakoľko jej to takto poradila jej účtovníčka. Jej bizarná požiadavka a osobné naliehanie o bezodkladné poukázanie aj sumy vo výške odmeny s tým, že žalovaná jej následne po vystavení faktúry sumu odmeny uhradí, odznela telefonicky dňa 11.12.2018. Z uvedeného dôvodu jej žalobkyňa dňa 11.12.2018 poukázala aj peňažné prostriedky vo výške svojej odmeny. Dňa 15.12.2018 došlo k osobnému stretnutiu žalobkyne so žalovanou, ktorá na ňu začala útočiť, že je neprofesionálna, že nie je spokojná s tým ako ju zastupovala, predhodila jej výpoveď plnej moci, spolu s oznámením, že podá na ňu trestné oznámenie, tiež že podá na ňu sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru, pričom tieto právne kroky jej mali odporučiť v Sociálnej poisťovni. Na tomto istom osobnom stretnutí žalovaná schytila celý šanón a chystala sa odísť, pričom v závere žalobkyni kričala, že "si všetko nahrala" a odišla so šanónom, v ktorom bol aj listinný materiál, vedený žalobkyňou ako spis advokáta. Žalobkyňa po opadnutí prvotného šoku z danej situácie následne zistila, že žalovaná so sebou odniesla aj všetky ostatné veci a listiny, ktoré patria do spisovej agendy advokáta. Dňa 12.02.2019 bola žalobkyni doručená výzva Slovenskej advokátskej komory v Bratislave, so žiadosťou o vyjadrenie sa k obsahu k výzve pripojenej sťažnosti pani P. P.. Na základe trestného oznámenia žalovanej bola žalobkyňa vypočúvaná orgánmi činnými v trestnom konaní, v konaní o podozrení zo spáchania podvodu, vedenom na Odbore kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi, pod ČVS: ORP-242/2-VYS-SN-2019. Žalobkyňa má tiež vedomosť o tom, že danú vec riešila aj Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves. Podnet, resp. trestné oznámenie zo spáchania podvodu účelovo podala pani žalovaná, ktorá tvrdila, že odhalila podvod zo strany žalobkyne, hoc vedela, že peniaze - suma náhrady škody v dôsledku dopravnej nehody, ktorá bola uplatnená v mene žalovanej, ako klientky advokátskej kancelárie - boli poukázané poisťovňou so súhlasom žalovanej na účet advokátskej kancelárie, a ktoré boli následne poukázané žalovanej. Žalovaná
obviňovala žalobkyňu aj z toho, že žalobkyňa si dala poukázať jej peniaze na svoj osobný účet, pričom toto tvrdenie žalovanej sa jednoznačne preukázalo ako nepravdivé. Konanie žalobkyne, ktoré podľa žalovanej a jej právneho zástupcu vykazuje znaky neštandardného profesijného správania a konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a ktoré spočívajú predovšetkým v zneužití zdravotného stavu žalovanej na podpísanie plnomocenstva, v zneužití jej tiesne a nedostatočnom informovaní žalovanej o úkonoch vykonávaných žalobkyňou, či podvodného konania, ktoré mala odhaliť pani žalovaná, preverila Slovenská advokátska kancelária v Bratislave a to opakovane aj na podklade opätovnej (opakovanej) sťažnosti zo strany žalovanej, a rovnako tak okolnosti konania žalobkyne preveroval aj Odbor kriminálnej polície OR PZ v Spišskej Novej Vsi a Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves. Žalobkyňa rovnako k svedkyni navrhnutej žalovanou uvádza, že pani J. O. nepozná, pri preberaní právneho zastúpenia prítomný nebol nik, okrem nej a žalovanej. Rovnako tak, sa žalobkyni javilo správanie sa žalovanej, v čase preberania zastúpenia, vysvetľovania postupov pri riešení problému žalovanej v súvislosti s uplatňovaním jednotlivých nárokov na náhradu škody, kedy došlo aj k dohode o výške zmluvnej odmeny, a rovnako tak aj v čase právneho zastupovania po dobu 18 mesiacov, ako normálne. Žalovaná reagovala spontánne a normálne, sama po vysvetlení uskutočnených a predpokladaných procesných postupov uplatňovania jednotlivých nárokov iniciovala stretnutia so žalobkyňou, ako svojou advokátkou, so žalobkyňou komunikovala prostredníctvom sms-správ, e-mailov, či telefonicky, sama sa kontaktovala so znalcami, ktorých si vybrala za účelom vypracovania znaleckých posudkov a podľa žalobkyne, žalovaná začala mať výrazne iracionálne správanie až v čase po poukázaní sumy vo výške odmeny žalobkyne (15.792,- eur) a to dňa 11.12.2018 a najmä po tom, čo jej žalovaná mala uhradiť faktúru č. XXXX/ XX zo dňa 17.12.2018 , vystavenú na sumu 15.792,00 eur. Z týchto dôvodov, spojených so zásadou hospodárnosti konania, sa žalobkyni javí, žalovanou navrhnutý výsluch p. J. O., ako neopodstatnený a preto navrhujeme, aby súd takýto dôkaz nevykonal a návrh na výsluch p. J. O. zamietol. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná sa vo svojej sťažnosti adresovanej na Slovenskú advokátsku komoru v Bratislave a rovnako tak aj v trestnom konaní vyjadrovala, že bola Sociálnou poisťovňou, pobočka Spišská Nová Ves predvolaná a tam ju mala zamestnankyňa Sociálnej poisťovne, konkrétne vedúca nemocenského oddelenia upozorniť na podvod žalobkyne a nahovárať na to, že musí podať na advokátku - žalobkyňu trestné oznámenie, lebo sama bude spolupáchateľ podvodu, V tomto kontexte sa oznámením podvodu žalobkyne vyhrážala žalovaná žalobkyni, v čase ich posledného osobného stretnutia dňa 15.12.2018, keď jej doručila výpoveď plnej moci. Nakoľko žalobkyňa mala a má zato, že žiadnym spôsobom nepochybila, obrátila sa na Sociálnu poisťovňu, pobočka Spišská Nová Ves s dotazom o overenie pravdivosti žalovanou uvádzaných skutočností. Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves na dotazovanie žalobkyne reagovala a odpísala, že skutočnosti, ktoré boli uvedené v podnete žalobkyne sa nezakladajú na pravde. Riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne v Spišskej Novej Vsi sa vyjadril tak, Že "C.. P. P. nikto nepredvolal, nenavádzal na podanie trestného oznámenia, neupozornil na žiadny podvod zo strany žalobkyne, nenavádzal na zrušenie plnej moci ani na podanie sťažnosti na Slovenskú advokátsku komoru." Z týchto skutočností je zjavné, že žalovaná si viaceré "skutočnosti" vymýšľala, klamala a žalobkyňu zastrašovala. Rovnako je zjavné, že žalovaná si dodnes mnohé "skutočnosti" vymýšľa, klame alebo účelovo vytvára. Žalobkyňa si vyprosuje, aby ju žalovaná, či jej právny zástupca naďalej obviňovali či už z toho, že žalovanej predložila plnú moc a využila tak tieseň, jej nemoc, či to, že bola pod vplyvom nejakých látok. Žalobkyňa si vyprosuje, aby ju naďalej osočovali z toho, že žalovanej predložila bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia a informovania o výške odmeny plnomocenstvo, ktoré musela žalovaná podpísať a kópiu či druhý exemplár plnomocenstva jej nedala. Žalobkyňa si vyprosuje, aby bola naďalej osočovaná z toho, že bez súhlasu a vedomosti žalovanej v poisťovni AXA pojišťovňa, a.s., uplatňovala jednotlivé nároky pre žalovanú, či z toho, žeby teraz súdu predkladala plnomocenstvo, ktoré nekorešponduje s plnomocenstvom, ktoré podpísala žalovaná, a s ktorým obsahom súhlasila. Sú to samé nezmyselné obvinenia a tvrdenia žalovanej strany, ktoré nie sú ničím relevantným preukázané, a najmä ktoré sa nezakladajú na pravde. Rovnako tak je nepravdivým tvrdením žalovanej, že žalobkyňa "dňa 23.11.2013 (pozn. správne má byť 23.11.2018) "zrejme omylom" zaslala žalovanej výpis z jej bankového účtu," z ktorého žalovaná mala zistiť, že na účet žalobkyne bolo poisťovňou poukázaných ďalších 7 platieb, a to všetko v celkovej sume 59.960,- eur, o ktorých ju žalobkyňa neinformovala. K tomuto uviedla, že deň predtým, t,j. dňa 22.11.2018 na naliehanie žalobkyne, že došlo k poukázaniu súm na účet advokátskej kancelárie, ktoré chce žalobkyňa žalovanej poukázať, došlo k osobnej konzultácii so žalovanou. Žalovanej bolo vysvetlené, že došli peniaze, že jej žalobkyňa predloží všetko čo bolo uplatnené, v akej výške boli peniaze poukázané, nech jej uvedie číslo účtu, na ktoré jej má poukázať peniaze a tiež že potrebuje potvrdenie zo Sociálnej poisťovne o výške vyplatených nemocenských dávkach. Žalovaná žalobkyni dňa 22.11.2018 uviedla dve telefónne čísla, údajných známych žalovanej, ktorí pracujú na Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves, na ktoré sa má žalobkyňa obrátiť so
žiadosťou o vystavenie potvrdenia a rovnako tak uviedla aj číslo svojho účtu, na ktorý boli dňa 23.11.2018 poukázané finančné prostriedky vymožené v prospech Žalovanej, pričom k realizácii došlo na pobočke Tatra banky, a.s., v Spišskej Novej Vsi zadaním príkazu na úhradu, nakoľko platba ešte večer, dňa 22.11.2018 po osobnom stretnutí so žalovanou, pri ktorom jej uviedla účet, na ktorý má byť zaslaná platba, internet bankingom nebola možná pre veľký obnos prevádzaných peňazí. Vtedy (22.11.2018) bola aj žalovanou opakovanie odsúhlasená výška odmeny. Žalobkyňa teda vedome (a nie omylom) zaslala žalovanej výpis zo svojho účtu, aby žalovaná bola o všetkom informovaná a žalovaná bola rovnako tak informovaná aj o tom, že sa žalobkyňa obráti na Sociálnu poisťovňu, pobočka Spišská Nová Ves so žiadosťou o vystavenie potvrdenia. Čo sa týka dohodnutej výšky odmeny (20% z vymoženej sumy) žalovaná udeľovala žalobkyni plnú moc v čase, keď neboli preukazne známe skutočnosti o vinníkovi dopravnej nehody, žalobkyňa mala len strohé informácie, že dopravná nehoda sa stala, a podľa slov žalovanej, do žalovanej narazilo auto. V čase preberania plnej moci žalobkyňa nemohla vedieť kto je vinníkom dopravnej nehody a nevedela to ani žalovaná, rovnako nevedela kto vedie trestné konanie, či skutočne bude v prospech žalovanej vymožená nejaká náhrada škody a rovnako tak nevedela o jej rozsahu. Rovnako tak žalobkyňa nemohla predpokladať celkový počet potrebných právnych úkonov na vyriešenie veci, a ani to, že sa jej takýto výsledok (získanie peňažnej náhrady škody pre poškodenú
- žalovanú) podarí v rámci mimosúdneho konania. Žalobkyňa bola, v rámci poskytovania právnych služieb, pripravená riešiť vec v trestnej rovine a rovnako tak aj v civilnej rovine, podaním žaloby na súd, a to všetko v prospech svojej klientky - teraz už pani žalovanej. O týchto skutočnostiach bola totiž žalovaná spoľahlivo upovedomená. V prospech žalovanej, žalobkyňa vymohla rovnako tak ako jednotlivé nároky uplatňovanej škody, tak aj náklady - trovy právneho zastúpenia - znalečné za vypracovanie znaleckých posudkov a to v nemalej výške.
5. Žalovaná v duplike uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, pretože podielová odmena je striktne obmedzená iba na poskytovanie právnych služieb v procesných veciach pred súdom alebo iným orgánom. Žalobkyňa zastupovala žalovanú v trestnom konaní (pred orgánom činným v trestnom konaní) a vo veci uplatňovania nárokov z poisteného plnenia pred Axa poisťovňa, a. s, ktorá nie je súdom ani iným orgánom. Zastupovanie pred poisťovňou vo veci uplatňovanie nárokov z poisteného plnenia nie je civilným konaním a v trestnom konaní žalobkyňa v prospech žalovanej nároky žalovanej nevymohla, keďže tieto uhradila Axa poisťovňa, a.s. ktorá nebola účastníkova trestného konania. Z toho vyplýva, že v trestnej veci žalovaná úspech nemala a teda žalobkyni nemohlo vzniknúť právo na podielovú odmenu. K vymoženie poistného plnenia v prospech žalovanej došlo na základe uplatnenia poistného plnenia voči Axa poisťovňa, a.s. mimosúdne, teda nie v civilnom konaní. Axa poisťovňa, a.s. nikdy nároky žalovanej nespochybňovala a tieto uhradila dobrovoľne. Keďže k vymoženiu nároku žalovanej nedošlo v súdnom konaní, žalobkyni nemohlo vzniknúť právo na podielovú odmenu. Tiež vec v ktorej žalobkyňa žalovanú zastupovala nebola podľa okolností prípadu veľmi neistá. Vo veciach dopravných nehôd kedy je nehoda dokumentovaná dopravnou políciou, tak ako v prejednávanom žalovanej, je osoba (resp. osoby) zodpovedná za náhradu škody ihneď známa, keďže za vzniknutú škodu zodpovedá vodič (§ 420 OZ), ale i prevádzkovateľ motorového vodila (§ 427 OZ), ktorý je na základe EČV okamžite stotožnení. Vzhľadom k tomu nemožno tvrdiť, že vec je z pohľadu osoby zodpovednej za náhradu škody i z pohľadu základu nároku na náhradu škody neistá. Naviac nemožno nechať bez povšimnutia, že v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, čo poškodenému zásadným spôsobom zjednodušuje uplatňovanie nároku na náhradu škody. Počet úkonov právnej pomoci je pre naplnenie podmienky "veľkej neistoty" právne irelevantný. Žalovaná poukázala na povinnosť advokáta poučiť klienta o tom, že výsledok konania je veľmi neistý; týmto nie je dotknutá osobitná poučovacia povinnosť advokáta v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Žalobkyňa doteraz nepreukázala, že by žalovanú v tomto zmysle poučila. Žalovaná s výškou odmeny nesúhlasila. O údajnej dohode o odmene vo výške 20 % sa dozvedela až vtedy keď žalobkyňa na svojom účte zadržala predmetnú sumu. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola od 23.11.2018 do 28.11.2018 hospitalizovaná, mohla zistené nezrovnalosti týkajúce sa nevyplatenia uvedenej sumy so žalobkyňou riešiť až po prepustení z hospitalizácie a stabilizácii zdravotného stavu. Žalobkyňa nebola o oprávnená ponechať si sumu 15.792,- eur na svojom účte a započítať ju s údajnou odmenou za poskytovanie právnej služby. Žalobkyňa vo vyjadrení tvrdí, že žalovaná jej dňa 15.12.2018 pri osobnom stretnutí vzala spis advokáta, kde sa mal údajne nachádzať originál plnej moci. Žalovaná na stretnutí dňa 15.12.2018 vyzvala žalobkyňu, aby jej predložila originálu plnej moci za účelom preukázania údajnej dohody o podielovej odmene 20 % a zároveň požiadala o poskytnutie kópie spisu. Nakoľko žalobkyňa nevedela originál plnej moci nájsť a odmietla žalovanej
vyhotoviť kópiu spisu, žalovaná nemal inú možnosť ako si dokumenty vziať. Plná moc na zastupovanie sa v spise nenachádzala, o čom žalobkyňa musela vedieť, nakoľko vo výzve zo dňa 17.12.2018 adresovanej žalovanej vymenúva listiny, ktoré žiada vrátiť - plná moc sa v zozname listín nenachádza. Žalobkyňa preukázateľne zasahovala do textu plnomocenstva zasielaného iným orgánom.
6. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav :
7. Zo žalobkyňou predloženého splnomocnenia súd zistil, že žalovaná dňa 29.5.2017 splnomocnila žalobkyňu, aby ju zastupovala v trestnej veci ako splnomocnenec poškodenej v súvislosti z dopravnou nehodou zo dňa 17.5.2017 cca o 21,50 hod. na diaľnici D1 do Bratislavy, vedenej pod spisovou značkou ČVS : KRP - 5/DI - BA - 2017 a vo veci náhrady škody - titulom ujmy na zdraví, titulom náhrady škody na veci, náhrady mzdy počas pracovnej neschopnosti, náhrady mzdy po pracovnej neschopnosti a iných náhrad škôd s príslušenstvom. Žalovaná sa zaviazala žalobkyni bezprostredne potom, čo jej advokátka vyúčtuje odmenu za poskytovanie právnych služieb podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. túto odmenu zaplatiť na jej bankový účet, prípadne jej ju zaplatí v hotovosti k jej rukám, a to bez ohľadu na to, či bola priznaná protistrane. Zmluvné strany sa dohodli, že výška odmeny prestavuje sumu 20% z vymoženej sumy. Toto plnomocenstvo sa stalo planým a účinným až do dňa jeho odvolania žalovanou, prípadne až do dňa jeho výpovede žalobkyňou. Žalobkyňa splnomocnenie prijala, čo potvrdila svojim podpisom. Dňa 15.12.2018 žalovaná plnú moc žalobkyni odvolala.
8. Z pohybu na účte žalobkyne za obdobie od 1.11.2018 do 23.11.2018 je zrejmé, že na účet žalobkyne boli z účtu č.111/00000 - 1027071006 patriaceho poisťovni AXA a.s. prevedená dňa 13.11.2018 suma 15.000,- eur a suma 4.000,- eur, dňa 21.11.2018 bola prevedená suma 2.231,04 eur, suma 597,60 eur, suma 10.000,- eur, suma 41.670,- eur, suma 715,83 eur, suma 4.573,- eur a suma 173,43 eur, celkovo suma 78.960,90 eur. Jednalo sa o nároky na náhradu škody vzniknutej titulom ujmy na zdraví, náhrady škody na veci, náhrady mzdy počas pracovnej neschopnosti, náhrady mzdy po pracovnej neschopnosti s iných náhrad škôd.
9. Žalobkyňa na účet žalovanej dňa 23.11.2018 previedla zo sumy 78.960,90 eur sumu 63.168,90 eur.
10. Z detailu pohybu na účte žalobkyne mal súd preukázané, že dňa 11.12.2018 z jej účtu na účet žalovanej bola prevedená suma 15.792,- eur.
11. Žalobkyni bolo dňa 15.12.2018 predložené žalovanou odvolanie plnej moci, ktorú podpísala dňa 29.5.2017, teda 4 dni potom ako jej na účet bola prevedená odmena žalobkyne.
12. Z výzvy zaslanej dňa 17.12.2018 žalobkyňou žalovanej vyplýva, že žalobkyňa žiadala žalovanú, aby jej bezodkladne vrátila listiny, ktoré sú majetkom advokátskej kancelárie a ktoré žalovaná dňa 15.12.2018 odniesla z jej kancelárie odniesla. Zároveň v prílohe bolo žalovanej zaslané vyúčtovanie právnych služieb faktúrou č. 2018/67 na sumu 15.792,- eur.
13. Dňa 6.8.2019 bola žalovaná žalobkyňou vyzvaná na úhradu sumy 15.792,- eur - odmeny advokáta, s tým že je pripravená riešiť vec mimosúdnou cestou.
14. Slovenská advokátka komora v Bratislave (SAK) dňa 08.10.2019, zn.: 4/46/2019 sa vyjadrila k opakovanej sťažnosti žalovanej v prospech žalobkyne. Uviedla, že trvanie právneho zastúpenia viac ako 18 mesiacov, ako aj správanie sa žalovanej potvrdzujú, že s obsahom plnej moci na zastupovanie bola oboznámená, o svojich právach a povinnostiach poučená a s obsahom plnej moci súhlasila. Žalobkyňa bola oprávnená ponechať si finančné prostriedky ktorej jej na jej naliehanie dňa 15.12.2018 zaslala bankový účet. Konanie advokátky preto nevykazuje žiadne znaky porušenia povinností advokáta či verejnoprávneho deliktu.
15. Z rozhodnutia vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi, ktorý prešetroval trestné oznámenie žalovanej pre podozrenie zo spáchania prečinu podvodu žalobkyňou vyplynulo, že bola vec odmietnutá.
16. Z rozhodnutia Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves zo dňa 31.05.2019, vyplynulo, že sťažnosť žalovanej zamietnutá bola zamietnutá.
17. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že žalovaná ju telefonicky oslovila s požiadavkou, či ju bude zastupovať pri vymáhaní škody, nakoľko mala dopravnú nehodu. Poznali sa už predtým, pretože AK jej poskytovala právne služby aj pred dopravnou nehodou. Účelom právneho zastúpenia bolo, aby pre žalovanú vymohla všetky nároky, ktoré umožňuje zákon a aby výška bola čo najvyššia. Po telefonickom rozhovore so žalovanou, táto súhlasila so zastúpením, preto prišla na adresu jej trvalého bydliska. Zaevidovala v domácnosti žalovanej nejakú pani, ktorá pri nich nebola prítomná, ani nepočúvala jej rozhovor so žalovanou. Poučovala žalovanú o tom, že v súvislosti s jej vymáhaním nárokov, musí byť zrejmí vinník. V čase uzatvárania dohody medzi ňou a žalovanou nemala žiadne informácie, okrem toho, že sa stala dopravná nehoda, že žalovanej vznikla škoda. Dopodrobna žalovanú informovala o tom, že bude prebiehať trestné konanie a keď sa preukáže, že škodu zavinil niektorí iný, môžu s tým pracovať. V tom čase nemohla vedieť, či žalovaná je jedinou poškodenou, či dopravnú nehodu nezavinila, pretože v čase kedy preberá advokát klienta, nikdy nevie, akým spôsobom sa to vyvinie, či nebude nutné súdny konanie. Nemohla v tom čase vedieť, či žalovaná nebude spoluvinník, resp. v rámci uplatňovania náhrady škody, či poisťovne nebudú poistné krátiť. Prvotná konzultácia bola v domácnosti žalovanej. Mala na zreteli to, aby nárok žalovanej nebol premlčaný, aby bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý budú predkladať v rámci trestného konania aj v rámci konania pred iným orgánom. Dňa 29.05.2017 spísala plnú moc, ktorú žalovaná prišla podpísať do jej kancelárie. Takže dňa 29.05.2017 sa v byte žalovanej nič nepodpisovalo. Vtedy sa len dohodli na všetkých súvislostiach. Žalovaná ju do jej domácnosti telefonicky navigovala, otvorila jej dvere, pobehovala po byte, takže nemohla vedieť, že by bola pod vplyvom nejakých sedatív. Bola možno rozrušená z dopravnej nehody, ale normálne s ňou komunikovala, evidovala zranenie jej ruky, ktorú mala v modrej dlahe. Čo sa týka plnej moci v písomnej forme, bolo spísané tak, ako to bolo ústne u nej doma dohodnuté. Žalovaná bola dôsledná. Nie je možné, že by si plnomocenstvo neprečítala, alebo že by jej len podstrčila papier. Dohoda bola zrealizovaná ústne a na jej základe bolo vyhotovené plnomocenstvo, ktoré slúžilo na to, aby sa mohla ním preukazovať. Na základe plnomocenstva, tak ako to bolo dohodnuté u žalovanej doma, ju mala zastupovať v trestnom konaní aj pri vymáhaní nárokov na náhradu škody. Ich vzťah bol viac ako dôverný. Žalovaná súhlasila s 20% podielovou odmenou z vymoženej sumy. V tom čase nemala vedomosť, aká bude škoda, koľko úkonov bude vykonávať, čo všetko bude ešte potrebné riešiť. Riešila likvidáciu auta žalovanej, riešila u pána M. všetko, čo sa týkalo vypracovania znaleckého posudku, teda všetko čo malo súvis s dopravnou nehodou. Vedela, že ju čaká kus práce, že žalovaná ako klient je veľmi náročná, že bude chcieť vymôcť všetko vrátane nákladov na vypracovanie znaleckého posudku. Tiež mala vedomosť o tom, že trestné konania bude prebiehať mimo jej sídla. Do sumy, čo vymohla nie je zarátaná finančná čiastka za škodu na motorovom vozidlo. Tvrdila, že bola oprávnená prijímať na svoj firemný účet platby pre žalovanú. Komunikovali spolu, má od nej plno emailov, telefonátov. Bola je k dispozícii aj v sobotu, či po pracovnej dobe, kedy už bola unavená. Bola s ňou na výsluchu v Senci, dávala jej právne rady, konala odborne a profesionálne. Po vznesení obvinenia bola so žalovanou na výsluchu, vybavovala s vyšetrovateľom termín výsluchu tak, aby to žalovanej vyhovovalo. Opäť bola s ňou v Senci, pretože žalovaná sa chcela oboznámiť s vyšetrovacím spisom. Pred oboznámením sa s výsledkami trestného konania jej posielala všetky veci, skenovala všetky znalecké posudky, vecnú škodu, ktorú mali pripravenú, vysvetľovala jej akým spôsobom si môže uplatniť škodu, čo má zdokladovať, komunikovala s poisťovňou. Platby, ktoré vymohla boli zasielané na účet AK postupne. Telefonovala žalovanej, že potrebuje číslo jej účtu, aby jej mohla poslať peniaze. Stretli sa dňa 22.11.2018, kedy ju informovala o tom, že potrebuje potvrdenie o jej nemocenských dávkach, číslo účtu a s tým, že odmena je 20%. Mali sa stretnúť ešte dňa 15.12.2018, kedy mali riešiť aj jej odmenu a chcela sa s ňou dohodnúť aj na spustení ceny. K stretnutiu došlo a vtedy žalovaná zmenila rétoriku , že ona chce na svoj účet aj sumu 15.792,- eur, že to potrebuje dať do svojho účtovníctva. Poslala jej peniaze na účet s tým, že na základe faktúry jej žalovaná peniaze vyplatí. Čakalo ju nemilé prekvapenie, pretože žalovaná na ňu kričala a odvolala jej plnú moc. Počas celej doby pritom nemala výhrady voči jej práci. Na plnomocenstve zabielila text o výške odmeny 20%, pretože nemá rada intrigy a ohováranie. Jednalo sa len o jednu plnú moc, ktorú som zasielala sociálnej poisťovni.
18. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa ju navštívila v čase, keď bola práceneschopná na adrese trvalého bydliska. Nepamätá si, kto ju tam zavolal, či prišla sama, alebo ju ona pozvala, pretože mala otras mozgu. Starala sa o ňu jej teta. Nie je pravdou, že by pobehovala po byte. Dvere žalobkyne otvorila jej teta, ktorá jej pomohla vstať z postele. Pani J. O. navigovala žalobkyňu do bytu. Nie je pravdou, že by sa u nej žalobkyňa zdržala niečo vyše hodiny a všetko vysvetľovala, pretože teta bola u nej celý čas, keďže nemohla dlhodobo ani sedieť ani stáť. Nie je pravdou, že by žalobkyňa jej
nedoniesla plnomocenstvo, už ho mala vytlačené. Povedala jej, že ho má podpísať a že všetko bude dobré. Podpisovala plnú moc doma. Bola predtlačená, nepričítala si ju, lebo žalobkyni dôverovala. Ubezpečovala ju, že všetko bude v poriadku. Nepoprela, že žalobkyňa jej už pred tým pomáhala so zmenou s.r.o., kedy si potykali. V čase keď prišla ku jej si už tykali a dôverovali si. Návšteva trvala možno 10-15 minút. Žalobkyňa odišla po podpise dokumentu a ju odprevadila teta, aby si šla ľahnúť, pretože celú dobu sedela. Čakali ju ďalšie operácie, je ľaváčka a chirurg, takže sa bála, že príde o ľavú ruku. S poisťovňou komunikovala len vtedy, keď zistila, že žalobkyňa si dala poslať peniaze na svoj firemný účet. Je pravdou, že 3 dni po nehode bola vypovedať na polícii. Komunikácia so súdnymi znalcami bola len v jej réžii. Z výpisu z účtu by sa dalo zistiť, ako často volala žalobkyni. Keď zistila, že žalobkyňa si dala zaslať peniaze účtu jej firmy, koncipientka I.. Č. jej povedala, že má napísať do poisťovne, z akého dôvodu a kde bolo poistné plnenie zaslané. Pani O. bola pritom, ako podpisovala plnú moc, vie dokázať, aj ako vtedy vyzerala po zdravotnej stránke. Následne zistila, že žalobkyňa si neoprávnene nárokovala na jej platby a že si vybielila plnomocenstvo. Je jej ľúto, že žalobkyňa zosmiešňuje jej zdravotný stav ak tvrdí, že v jej stave pobehovala po byte. Čo sa týka auta a šrotovného, sama som si riešila veci okolo toho. Zaplatila aj za šrotovné. Nepamätala si, kto komu telefonoval, aký to bol deň, pretože ja som mala ťažký otras mozgu. Pamätá si, že žalobkyňa bola u nej a bolo denné svetlo. Keďže riešila svoj zdravotný stav, nevedela, kto zavinil dopravnú nehodu, ani ako sa volá vinník nehody. Zrejme dňa 19.05.2017 som bola prepustená z nemocnice v Bratislave a potom bola hospitalizovaná v Poprade. Jej teta bola prítomná už v čase nehody, pomáhala jej aj so synom, avšak nebýva s ňou. Nevie ako často telefonovala so žalobkyňou.
19. Svedkyňa J. O., uviedla, že žalovaná je ako jej ďalšia dcéra. Keď potrebuje pomoc obráti sa na ňu a tiež Timea sa obracia na ňu ak potrebuje pomôcť. P. jej volala, aby prišla, že mala nehodu a potrebuje, aby sa postarala o jej 13 ročného syna aj o ňu. Keď sa Timea vrátila z nemocnice bola veľmi v žalostnom stave. Psychicky bola na dne, bola uplakaná, potrebovala aj povzbudenie aj pomoc. Mala ortézu. Bola pri nej vyše 2 týždňov. Potrebovala ju hlavne preto, lebo keď zobrala lieky, tak stále spala. Uviedla, že P. jej povedala, že príde jedna pani V., ktorá ju bude zastupovať pri jej havárii. Bolo to asi v pondelok, alebo v utorok pred obedom. Keď žalobkyňa pri vchodových dverách zazvonila zašla do spálne, zobudila TW. a pomaly kľudne s ňou išla do obývačky. Ešte pred tým žalobkyňu pustila dnu do obývačky. Žalobkyňa sa P. pýtala, čo sa stalo, ale ona jej povedala že nevie. Pani V. povedala, že má ďalšieho klienta a odišla. K podpisu nedošlo nič, ani žiaden dokument neostal na stole. Trvalo to asi 20 minút a iba sa rozprávali. Ešte P. vravela, že teta J. pohľadajte pero. Ja som jej vravela, že ako bude podpisovať, keď má boľavú ruku. Tak mi povedala, že sa pokúsi. Nakoniec to nepodpísala, lebo sa jej to nedalo. Ona je ľaváčka, preto to nebolo možné podpísať. P. brala lieky, väčšinou spala, musela ju zobudiť, aby niečo zjedla, alebo aby sa napila. Mysľou jej blyslo, čo bude s P. ďalej keď je ľaváčka, čo bude s jej dieťaťom, keď nebude môcť vykonávať svoju profesiu. Bola stále smutná. Mala strhanú tvár. Nebola schopná ani len do pohára vody naliať. Keď sa zobudila nevedela, či je ráno, alebo večer, navštevovala aj psychiatra. Svedkyňa najskôr poprela, že by písala list, ktorý by sa týkal žalobkyne, a tvrdila, že ani P. jej nedala žiadny list podpísať. Neskôr potvrdila, že v roku 2018 sama spísala sťažnosť na advokátsku komoru na žalobkyňu. O jej napísanie ju požiadala P. a tiež ju žiadala, aby prišla a svedčila v akom stave vtedy bola a potvrdila to splnomocnenie. P. jej vysvetlila čo tam má napísať ale ona sama list posielala na advokátsku kanceláriu.
20. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
21. Podľa § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.
22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
25. Podľa § 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len "klient") v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len "právne služby").
27. Podľa § 18 ods. 1 a 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. Advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.
28. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.
29. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.
30. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Podľa § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, podielová odmena sa môže dohodnúť vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok tohto konania podľa okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil. Maximálna výška dohodnutej podielovej odmeny nesmie presiahnuť 20% z hodnoty veci.
33. Podľa § 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, advokát má právo na dohodnutú podielovú odmenu len za predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mal plný úspech vo veci. Ak sa skončí konanie uvedené v § 7 len čiastočným úspechom klienta, advokát má právo na pomernú časť dohodnutej podielovej odmeny. Ak nemal klient ani čiastočný úspech vo veci, advokát má právo požadovať od klienta iba náhradu hotových výdavkov.
34. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
35. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo, c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
36. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) Advokátskeho poriadku SAK, advokát je povinný riadne a včas písomne informovať klienta, ako postupuje pri vybavovaní veci a posielať klientovi všetky písomnosti, z ktorých pre klienta vyplývajú práva a povinnosti, ak sa s klientom písomne nedohodne inak.
37. Podľa § 11 ods. 1 a 3 Advokátskeho poriadku SAK, advokát je povinný viesť úplnú a presnú evidenciu finančných prostriedkov, ktoré prevzal v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Finančné prostriedky klienta a iných osôb je povinný zreteľne odlíšiť. Peniaze a iné majetkové hodnoty, ktoré advokát prevzal na stanovený účel, je povinný opatrovať s odbornou starostlivosťou; nesmie ich použiť na iný než tento účel. Po skončení zastúpenia ich musí vyúčtovať alebo vrátiť najneskôr v lehote 30 dní od skončenia zastupovania, ak sa s klientom písomne nedohodol inak. Prípadné prírastky hodnôt je povinný vydať klientovi alebo tretej osobe, ak nebolo dohodnuté inak.
38. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
39. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
40. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa uplatňuje na také štandardizované zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktoré advokátka uzatvorila so žalovanou ako fyzickou osobou, ktorá nekoná s cieľom vzťahujúcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.
41. Súd so zreteľom na povahu služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy o poskytovaní právnych služieb, musí zohľadniť v rámci svojho posudzovania zrozumiteľnosť zmluvných podmienok v súlade s článkom 5 prvej vety smernice 93/13 a v prípade pochybnosti, v zmysle druhej vety tohto článku je povinný poskytnúť výklad týchto zmluvných podmienok, ktorý je priaznivejší pre spotrebiteľa.
42. Súd mal v konaní preukázané že žalovaná sa stala dňa 17.05.2017 účastníčkou dopravnej nehody ktorú nezavinila, ale pri ktorej došlo k spôsobeniu škody na jej zdraví, ktorá si vyžadovala hospitalizáciu v nemocničnom zariadení. Nesporné je tiež, že došlo k vymoženiu sumy 78.960,- eur v poisťovni AXA v prospech žalovanej, že dňa 11.12.2018 z účtu žalobkyne na účet žalovanej bola prevedená suma 15.792,- eur ( 20 % z vymoženej sumy) a tiež, že na vinníka nehody bola podaná obžaloba.
43. Žalovaná žalobkyni podpísala plnú moc s dátumom 29.05.2017, ktorú odvolala dňa 15.12.2018 teda po viac ako 1 a 1/2 roka, avšak len 4 dni potom ako jej žalobkyňa previedla na účet 20% z vymoženej sumy (sumu 63.168,90 eur na jej účet previedla ešte dňa 23.11.2018).
44. Obrana žalovanej spočívala v tvrdení, že žalobkyňa pri udelení plnej moci zneužila jej nepriaznivý zdravotný stav, keďže v tom čase bola v zlom psychickom a fyzickom stave pod vplyvom silných analgetík. Nebola schopná robiť právne úkony teda ani podpísať platnú plnú moc osobe, ktorú poznala iba z jednorázového stretnutia na ulici. Žalobkyňa napriek jej zdravotným problémom dala jej podpísať jeden exemplár plnomocenstva bez uvedenia odmeny. Poprela, že by sa so žalobkyňou dohodla o
odmene a už vôbec nie o podielovej odmene. Tvrdila, že žalobkyňa zasiahla do textu plnomocenstva a tak žalobkyňou predložené plnomocenstvo, nekorešponduje s plnomocenstvom, ktoré jej podpísala.
45. Kľúčovým prvkom vzťahu medzi advokátom a klientom je vzájomná dôvera a vôľa klientky byť zastupovaná advokátkou. Po nahliadnutí do bohatej korešpondencie strán sporu, ktorá sa nachádza v spise Odboru kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi (na č. l. 95 až 139) v ktorej sa žalovaná vo vzťahu ku žalobkyni vyjadruje v tom zmysle, že jej ďakuje, lebo je jej múdry poklad, že jej ju zaslalo po tej nehode samo nebo, že je poklad a geniálna najmúdrejšia najprávnička na svete .... súd o vzájomnej dôvere medzi stranami sporu nemal žiadne pochybnosti. Súd teda nepochyboval o tom, že si strany sporu boli blízke a vzájomne si dôverovali. Pokiaľ teda žalovaná podpísala plnú moc žalobkyni, urobila to preto, lebo ako sama na pojednávaní uviedla, v tom čase sa vzájomne poznali a dôverovala jej.
46. Žalobkyňa pred podpisom plnej moci žalovanú navštívila a malo medzi spornými stranami dôjsť k dohode o tom, že žalobkyňa žalovanej poskytne právne služby a následne žalovaná mala žalobkyni podpísať plnú moc. Žalovaná tvrdila že v čase, kedy mala plnú moc podpísať nebola zdravotne spôsobila, pod vplyvom silných analgetík v zlom psychickom a fyzickom stave, teda nebola schopná robiť žiadne právne úkony.
47. Toto tvrdenie žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala. Nevyplynulo to ani zo svedeckej výpovede pani O., ktorá o príchode žalobkyne do domácnosti žalovanej mala vedomosť skôr, ako žalobkyňa ku nej skutočne prišla. Vedela to od žalovanej, ktorá ju upozornila, že príde žalobkyňa, ktorá " ju bude zastupovať pri jej havárii".
48. Žalovaná si teda bola vedomá, že žalobkyňa príde do jej domácnosti, za akým účelom a že ju bude do budúcna zastupovať. Musela si uvedomovať aj to, že advokátske služby poskytnuté žalobkyňou nebudú zadarmo. Po celú dobu trvania zmluvného vzťahu si žalobkyňa voči žalovanej žiadne trovy neuplatnila a žalovaná jej nič nezaplatila.
49. Súd neuveril tvrdeniu žalovanej, že v čase kedy plnú moc podpísala t. j. dňa 29.5.2017, nebola schopná takýto úkon urobiť, pretože už dva dni po nehode t. j. dňa 19.5.2017 bola zdravotne spôsobilá vypovedať na diaľničnom oddelení PZ v Bratislave. Vyplynulo to zo spisu Ministerstva vnútra SR, KR PZ v Bratislave, Krajského dopravného inšpektorátu, ktoré žiadala žalobkyňa vyžiadať.
50. S poukazom na vyššie uvedené, súd dospel k názoru, že vôľa žalovanej nebola obmedzená, nekonala pod nátlakom, bola plne spôsobilá na právne úkony nekonala v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Bola to žalovaná, ktorá si žalobkyňu zvolila a plnú moc vlastnoručne podpísala. Pravdivé nie je ani tvrdenie žalovanej, že mala podpísať len jeden exemplár plnomocenstva bez uvedenia odmeny ani tvrdenie, že žalobkyňa zasiahla do textu plnomocenstva, ktoré nekorešponduje s plnomocenstvom, ktoré žalovaná podpísala. Súd si na žiadosť žalobkyne vyžiadal spisy KR PZ Bratislava aj OKP v Senci, kde sa nachádzajú (na č. l 68 diaľničného oddelenia KR PZ Bratislava, na č. l. 32 aj v spise odboru kriminálnej polície, oddelenia vyšetrovania Senec) originály plnej moci podpísané žalovanou, kde je uvedená aj dohoda o výške odmeny, ktorá prestavuje sumu 20% z vymoženej sumy. Plná moc teda bola vyhotovená a žalovanou podpísaná vo viacerých vyhotoveniach.
51. Rozporné bolo tvrdenie svedkyne aj o tom, či písala, resp. podpisovala nejaký list týkajúci sa žalobkyne. Najskôr to rázne poprela, avšak ku koncu svojej svedeckej výpovedi tvrdila, že na požiadanie žalovanej spísala sťažnosť na žalobkyňu na advokátsku komoru, pričom žalovaná jej vysvetlila, čo tam má napísať. Súd preto považuje výpoveď svedkyne za účelovú, urobenú v prospech žalovanej.
52. Pre rozhodnutie súdu bolo dôležité nie len to, či došlo ku platnému vzniku zmluvnému vzťahu medzi stranami sporu teda aj k platnej dohode o spôsobe a výške zmluvnej odmeny advokáta za poskytnuté právne služby, ale aj či žalobkyňa v pozícii advokátky skutočne poskytla žalovanej ako klientke právne služby, ktoré sa poskytujú za odplatu. Za právne služby ktoré sa poskytujú za odplatu nemožno totiž považovať len zastupovanie pred súdmi ( v trestnom či civilnom konaní), ale aj pred inými orgánmi. Takýmito službami je aj realizovanie právnych porád, spisovanie a doručovanie listín.
53. Súd mal v konaní preukázané, že žalobkyňa sa so žalovanou zúčastnila výsluchu dňa 18.08.2017, dňa 08.03.2018, dňa 09.10.2018 v Senci, študovala spis v počte 1 až 447 strán, vyčíslovala škodu titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, poškodenia veci, vyčíslovala liečebné náklady, šrotovné. Strany sporu viedli bohatú komunikáciu z ktorej je zrejmé, že sa spolu kontaktovali, žalobkyňa žalovanú o svojich postupoch informovala, vedela o možných rizikách a alternatívnych riešeniach a žalovaná nemala voči jej postupom žiadne výhrady. Súd preto nemal dôvod pochybovať o tom, že tak ako žalobkyňa žalovanú o všetkom informovala, prekonzultovala s ňou aj výšku odmeny za jej právne služby. Otázka odmeny za právne služby je vecou dohody medzi advokátom a klientom a jej akceptáciu je práve podpísanie plnej moci žalovanou, z obsahu ktorej jednoznačne vyplýva, na akej výške odmeny sa so žalobkyňou dohodla.
54. Súd tiež nezistil, že by sa žalovaná zaviazala k plateniu odmeny za podmienok pre ňu nevýhodných, alebo že by žalobkyňa na úkor žalovanej získala nejaký neoprávnený majetkový prospech. V čase podpísania plnej moci neboli preukázateľne známe skutočnosti o vinníkovi dopravnej nehody, žalobkyňa mala len strohé informácie, že dopravná nehoda sa stala. Podľa slov žalovanej, do nej narazilo auto, avšak žalobkyňa nevedela či nebude spoluvinník, či sa vedie trestné konanie, či skutočne bude v prospech žalovanej vymožená nejaká náhrada škody a rovnako tak nevedela o jej rozsahu, ani či sa jej sa jej takýto výsledok - získanie peňažnej náhrady škody - podarí v rámci mimosúdneho konania.
55. Žalovaná svoju nespokojnosť so zastupovaním žalobkyne vyjadrila až potom, ako žalobkyňa vymohla v jej prospech všetky uplatnené nároky ( v celkovej sume 78.960,- eur), pričom ak s jej konaním a správaním ale najmä z výškou odmeny nebola spokojná, mohla tak urobiť kedykoľvek v priebehu 1 a 1/2 roka zmluvného vzťahu tak, že by zvolenej žalobkyni plnú moc jednoducho vypovedala. Žalovaná však tak učinila 4 dni potom, ako jej žalobkyňa previedla na účet dohodnutú advokátsku odmenu, ktorá jej v zmysle § 7 ods. 1 a 2 a 8 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. prináležala.
56. Protiprávnu činnosť žalobkyne, ani žiadne nekalé praktiky z jej strany nezistilo Okresné riaditeľstvo PZ v Spišskej Novej Vsi, ktoré prešetrovalo trestné oznámenie žalovanej pre podozrenie zo spáchania prečinu podvodu žalobkyne, či Okresná prokuratúra v Spišskej Novej Vsi, ale ani Slovenská advokátska komora v Bratislave.
57. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú k úhrade žalovanej sumy 15.792,- eur.
58. Žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z.. Úrok z omeškania bol žalobkyni priznaný odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty faktúry ktorou bola žalovanej fakturovaná žalovaná suma t.j. počnúc od 25.12.2018 do zaplatenia.
59. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
60. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
61. O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Žalobkyňa bola v konaní úspešná a na jej strane neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by jej súd náhradu trov nemohol priznať, preto jej bola priznaná plná náhrada trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.