Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_16Csp-80-2021.pdf
PDF · 103.28 KB
Case nature
Subarea
16Csp/80/2021
Uznesenie
Okresný súd Levice v spore navrhovateľa: D. F., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XX, XXX XX V., zast. JUDr. Peter Vachan, advokát s. r. o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, proti protistrane: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard, Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúci prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Protistrane sa voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 24.08.2021 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 30.12.2014, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 42618935749009 zo dňa 30.12.2014 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu F. F.. E.. D.., Mzdové oddelenie, Č. B., XXX XX Z. G., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Zároveň sa navrhovateľ domáhal, aby súd poučil žalovaného, že na Okresný súd Levice môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.12.2014, ktorú žalovaný eviduje vo svojej databáze pod č. 42618935749009.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a právnym predchodcom protistrany (CETELEM SLOVENSKO a. s.) došlo dňa 30.12.2014 k uzavretiu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú protistrana eviduje vo svojej databáze pod č. 42618935749009. Na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z uvedenej zmluvy o poskytnutí úveru bola uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy, podpísaná právnym predchodcom protistrany dňa 30.12.2014. V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, pre ktorý je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých
mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru navrhovateľ poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, X. U., F..E..D..: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Navrhovateľ si dovoľuje poukázať aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
3. Navrhovateľ v podanom návrhu ďalej uvádza, že ako už bolo vyššie uvedené, ide o formulárový typ dohody, ktorý navrhovateľ nemal možnosť ovplyvniť, takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon nakoľko nebola individuálne dojednaná a jej uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dvojstranný právny úkon a na jej platnosť a záväznosť sa vyžaduje, aby obsahovala podpisy oboch zmluvných strán. Dohoda o zrážkach zo mzdy v podobe, v akej bola predložená zamestnávateľovi navrhovateľa je neplatný právny úkon, nakoľko obsahuje iba podpis žalobcu (pozn. navrhovateľ zrejme myslel, podpis protistrany). Dohoda o zrážkach zo mzdy je iba všeobecný formulár, ktorý neobsahuje číslo úverovej zmluvy, výšku pohľadávky, výšku mesačnej splátky a preto je táto dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle § 37 ods. 1 absolútne neplatný právny úkon.
4. Zmluva o spotrebiteľskom úveru zo dňa 30.12.2014 je pre absenciu obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bezúročná a bez poplatkov z nasledovných dôvodov. Zmluva obsahuje nesprávnu výšku celkovej čiastky spojenej so zaplatením úveru vo výške 20 368,80 Eur, pretože súčin mesačnej splátky a počtu splátok, teda 181,60 x 120 = 21 792 Eur. Nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, ktorý bol použitý pri výpočte RPMN má za následok nesprávny údaj o RPMN. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by poskytnutie poistenia ako doplnkovej služby nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru, lebo v uvedenej mesačnej splátke vo výške 181,60 EUR je zahrnutý a skrytý aj poplatok za poistenie, ktorý bol v zmluve samostatne vyjadrený iba v percentuálnej výške 6,99 % . Z toho dôvodu mal byť poplatok za poistenie zahrnutý do celových nákladov úveru. Uvedený právny názor potvrdzuje rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 12.12.2017 sp. zn. 13Co/376/2016. Keďže zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, protistrana si dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečuje aj plnenie, na ktoré
nemá nárok a to zmluvný úrok a rôzne poplatky. Z uvedeného dôvodu je dohoda o zrážkach zo mzdy s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon.
5. Protistrana pristúpila k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 29.07.2021 označeným ako „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy“ prílohou, ktorého bola dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 30.12.2014. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť protistrane na majetok navrhovateľa prostredníctvom zamestnávateľa navrhovateľa na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu.
6. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia vidí navrhovateľ v tom, že uložením povinnosti protistrane zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľa, sa podľa názoru navrhovateľa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto podľa názoru navrhovateľa nemusí uložiť navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k strán sporu a protistrane ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má (v prípade, že navrhovateľ sám neuspokojí jej zákonné nároky) možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom ju prvoinštančný súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí. Uvedený právny názor potvrdil Krajský súd Trnava vo svojom rozhodnutí 25Co/165/2017 zo dňa 20. 09. 2017. Taktiež Uznesenie Krajského súdu Nitra zo dňa 28.02.2018 sp. zn. 25Co/30/2018.
7. Svoj návrh navrhovateľ podložil listinnými dôkazmi pozostávajúcimi z kópie žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy k zmluve č. 42618935749009 a zo Zmluvy spotrebiteľskom úvere č. 42618935749009 zo dňa 30.12.2014. 8. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20181212>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa prvej vety § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>.
17. Podľa prvej vety § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 18. Podľa prvej vety § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
19. Zákon predpokladá dva dôvody uplatnenia procesného zabezpečenia neodkladným opatrením, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom neodkladného opatrenia ako jedného zo zabezpečovacích inštitútov procesného práva, je poskytnúť oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu a zabrániť zhoršeniu jej postavenia, a to aj napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia tak zodpovedná zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd tak rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu vyžadujúce dočasnú úpravu, potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie zároveň nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu a súd je preto povinný dbať aj na to, aby ujma subjektu, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa.
20. Súd pri rozhodovaní preskúmal návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia so všetkými jeho prílohami, ktoré navrhovateľ súdu doručil a takto zistil, že medzi navrhovateľom a protistranou bola dňa 30.12.2014 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 42618935749009. Zo žiadosti protistrany adresovanej zamestnávateľovi navrhovateľa ďalej vyplýva, že protistrana požiadala listom zo dňa 29.07.2021 zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy za účelom uspokojenia svojej pohľadávky, vzniknutej na základe vyššie spomenutej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
21. Po vyhodnotení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh dospel súd k záveru, že navrhovateľ podľa názoru súdu nesplnil zákonné podmienky, ktoré sú predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia, keď tento neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Je totiž úlohou navrhovateľa neodkladného opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, pričom musí tieto rozhodujúce skutočnosti aj náležitým spôsobom osvedčiť. Podľa názoru súdu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohách nie sú uvedené a osvedčené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu tejto bezodkladnej úpravy pomerov.
22. Navrhovateľ vo svojom návrhu vo všeobecnosti tvrdil, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán, nakoľko umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Argumentoval, že spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom výkon zrážok zo mzdy nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. S týmto názorom sa súd nestotožňuje a v tejto súvislosti súd udáva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je štandardným zabezpečovacím prostriedkom, ktorý upravuje tak Občiansky zákonník ako aj Zákon o ochrane spotrebiteľa, pričom aj zo Smernice Rady
93/13EHS vyplýva, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou nemôže byť taká dohoda, ktorá preberá obsah zákonnej úpravy tak, ako to je v danom prípade, pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy upravenú v § 551 Občianskeho zákonníka a § 5a ods. 1 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.
23. V zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, vyžaduje zákon uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v písomnej forme, pričom z povahy veci vyplýva, že ide o dvojstranný právny úkon. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí ďalej spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a síce musí byť urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Ako podstatnú náležitosť by mala tiež obsahovať označenie pohľadávky, ktorá sa zabezpečuje, resp. ktorá sa uspokojuje vykonaním zrážok zo mzdy, ako aj výšku dohodnutých zrážok. Podľa tvrdení navrhovateľa bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená dňa 30.12.2014. Dňa 01.05.2014 nadobudol účinnosť § 5a ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) <https://www.epi.sk/print/zz/2007-250/ znenie-20190101.htm> ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. V zmysle uvedeného tak dohoda o zrážkach zo mzdy musí spĺňať aj požiadavky kladené § 5a ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že dohoda o zrážkach zo mzdy v podobe, v akej bola predložená zamestnávateľovi navrhovateľa, je neplatný právny úkon, nakoľko obsahuje iba podpis žalobcu a tiež tvrdil, že je to iba všeobecný formulár, ktorý neobsahuje číslo úverovej zmluvy, výšku pohľadávky, výšku mesačnej splátky, a preto je táto dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle § 37 ods. 1 absolútne neplatný právny úkon. Navrhovateľ však tieto ním tvrdené skutočnosti nijakým spôsobom neosvedčil, keď dohodu o zrážkach zo mzdy súdu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil, pričom v konaní ani netvrdil, že ju nemôže predložiť bez svojej viny.
24. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej tvrdil, že vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy je v rozpore so zákonom aj z dôvodu, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.12.2014 je pre absenciu obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bezúročná a bez poplatkov, keď obsahuje nesprávnu výšku celkovej čiastky spojenej so zaplatením úveru vo výške 20.368,80 eura, pretože súčin mesačnej splátky a počtu splátok, teda 181,60 eura x 120 = 21.792,- eur. Nesprávny údaj o celkovej čiastke spojenej so zaplatením úveru, ktorý bol použitý pri výpočte RPMN, má za následok nesprávny údaj o RPMN. Argumentoval tiež, že z obsahu zmluvy nevyplýva, že by poskytnutie poistenia ako doplnkovej služby nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru, lebo v uvedenej mesačnej splátke vo výške 181,60 eura je zahrnutý a skrytý aj poplatok za poistenie, ktorý bol v zmluve samostatne vyjadrený iba v percentuálnej výške 6,99 %. Z toho dôvodu mal byť poplatok za poistenie zahrnutý do celových nákladov úveru, v dôsledku čoho je dohoda o zrážkach zo mzdy s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že sa mu zrážky zo mzdy aj reálne vykonávajú, nakoľko vykonávanie zrážok zo mzdy nijakým spôsobom neosvedčil, súdu predložil len žiadosť adresovanú zrejme zamestnávateľovi navrhovateľa. Samotná žiadosť zaslaná zamestnávateľovi však vykonávanie zrážok zo mzdy neosvedčuje, nakoľko prichádza do úvahy aj situácia, že vzhľadom na dosahovaný príjem navrhovateľa zrážky zo mzdy vykonávať ani nie je možné. Navrhovateľ tiež netvrdil a neosvedčil, koľko titulom poskytnutého úveru veriteľovi zaplatil, či sa tvrdenými zrážkami zo mzdy vykonávajú zrážky nad rámec požičanej istiny alebo nie a či vôbec došlo k platnému zosplatneniu poskytnutého úveru, keď ako zo zmluvy vyplýva, termín konečnej splatnosti úveru je dojednaný na 15.01.2025. Ak má teda navrhovateľ za to, že v zmysle ním uvedených skutočností umožňuje dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov siahnuť veriteľovi na jeho majetok vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru vo väčšom rozsahu, než to veriteľovi zákon dovoľuje, tak potom má súd za to, že je namieste domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov iným spôsobom, v rámci ktorého sa môže domáhať aj vrátenia prípadných plnení poskytnutých v rozpore so zákonom.
25. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla opodstatnené vtedy, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne zhoršenie jeho právnej pozície, avšak súd takúto osvedčenú hrozbu v danom prípade na základe predložených listinných dôkazov nevzhliadol, keďže navrhovateľ vo svojom návrhu nijakým spôsobom neosvedčil, že sa z jeho mzdy zrážky vykonávajú, v akej výške a či mu ním tvrdená ujma v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru hrozí alebo už dochádza
k porušovaniu jeho práv a oprávnených záujmov. Rovnako tak súdu neosvedčil ani samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy, nakoľko túto súdu nepredložil, a preto ním tvrdenú neplatnosť tejto dohody opätovne nijakým spôsobom nepreukázal. Keďže v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené, je povinnosťou navrhovateľa svoje tvrdenia o odôvodnenosti návrhu náležite preukázať. Navrhovateľ do spisu nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by reálne osvedčovali skutočnosti ním tvrdené, v dôsledku čoho tak súd nemá osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže však protistrane, ktorá bola v konaní úspešná v plnom rozsahu preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd vyslovil, že protistrane nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.