Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/71/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, proti povinnému: K.Z., nar.. XX.XX.XXXX, J.: 17895821, trvale bytom Y. X/XX, XXX XX V. K., na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 300,30 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Júliusom Rosinom, Exekútorský úrad so sídlom Stummerova 1553, 955 01 Topoľčany, pod sp. zn. EX 594/2017, o odvolaní povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -15 zo dňa 16. apríla 2021, takto

rozhodol:

Odvolanie povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -15 zo dňa 16. apríla 2021 o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. -15 zo dňa 16. apríla 2021 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že Výkazom nedoplatkov č. 1625346813 zo dňa 11.10.2016, právoplatný a vykonateľný dňa 09.11.2016, oprávnený uložil povinnému povinnosť zaplatil mu za obdobie od mája 2016 do septembra 2016 pohľadávku spočívajúcu z neodvedeného preddavku na poistnom vo výške 300,30 Eur a poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10,00 Eur, t. j. spolu sumu 310,30 Eur. Keďže povinný uloženú povinnosť dobrovoľne nesplnil, exekučný súd poverením č. 5610 052338 zo dňa 28.03.2017 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie predmetnej pohľadávky a trov exekúcie. Povinný podal u súdneho exekútora dňa 28.09.2017 návrh na zastavenie exekúcie, ktorý súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie dňa 23.10.2017. Návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil povinný tými skutočnosťami, že exekúcia je proti nemu vedená nedôvodne, nakoľko po vzniku exekučného titulu vznikli okolnosti, ktoré bránia ich vykonateľnosti a ktoré môžu znížiť výšku vymáhaného nároku v prospech oprávneného ako aj v prospech súdneho exekútora. Podľa povinného, oprávnený podal konajúcemu súdu neodsúhlasené údaje o záväzkoch povinného, čím uviedol súd do omylu a povinnému tak spôsobil finančnú stratu a finančné náklady navyše. Konajúci súd nepreveril správnosť ani dôvodnosť číselných údajov predložených oprávneným a týmto konaním povinného uviedol spolu s exekútorom do stavu finančnej núdze, pričom súdny exekútor svojím konaním spôsobuje poškodenie dobrej mienky povinného. Oprávnený nepreukázal, ako reálne evidoval plnenia od povinného s dôrazom na presnosť jeho evidencie a exekútor neberie podľa povinného do úvahy všetky úhrady, ktoré v prospech oprávneného už splatil. Povinný neeviduje žiadny prehľad o jeho platbách, je v nich podľa jeho názoru zmätok, ktorý oprávnený a exekútor využívajú v neprospech povinného. Z uvedených dôvodov preto povinný žiadal exekúciu zastaviť. Exekučný súd ďalej uviedol, že povinný v podanom návrhu opakovane poukázal na tú skutočnosť, že exekučné konanie, ktoré je proti nemu vedené, mu spôsobuje stav finančnej núdze. Lustráciou povinného v registri Sociálnej poisťovne však exekučný súd zistil, že povinný ako SZČO má stály príjem s priemerným vymeriavacím základom 500,38 Eur a starobný dôchodok vo výške 376,40 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že povinný finančnou núdzou, ktorá by mu bránila riadnej úhrade pohľadávky oprávneného v sume 310,30 Eur a trov

exekúcie netrpí. Pokiaľ ide o preskúmanie exekučného titulu po materiálnej stráne, t. j. posudzovanie povinnosti uložené povinnému v exekučnom titule a následne ich vyhodnocovanie ako nemajúce, resp. nemajúce oporu v hmotnom práve, exekučný súd uviedol, že úlohou exekučného súdu nie je v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie skúmať skutočný obsah hmotnoprávneho vzťahu medzi oprávneným a povinným a rozhodovať tak meritórne vo veci, pretože toto právo patrí rozhodovaniu príslušných orgánov, prípadne súdom v základnom súdnom konaní. Zároveň uviedol, že povinný mal možnosť brániť sa proti rozhodnutiu, na podklade ktorého je vydané poverenie, a to podaním opravných prostriedkov - v prípade Výkazu nedoplatkov podaním námietok v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia zdravotnej poisťovni (oprávnenému). Na základe uvedeného je teda zrejmé, že exekučný súd v žiadnom štádiu exekučného konania nedisponuje oprávnením preskúmavať exekučný titul z hmotnoprávneho hľadiska, t. j. z jeho materiálnej stránky. Keďže povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Proti predmetnému Uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že exekučný súd nesprávne vyhodnotil stav finančnej situácie povinného. Podľa povinného príjem 500,38 Eur je fiktívny minimálny príjem, ktorý je stanovený podľa , podľa ktorého by SZČO mala platiť odvody do sociálnej poisťovne. Skutočný príjem SZČO, z ktorého je možné reálne splácať dlžobu, resp. čokoľvek iné je zisk z podnikania. Povinný ďalej uviedol, že v rokoch 2018-2020 bol v každom roku v strate, a preto nebol schopný platiť odvody do sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa si ich exekučne sťahuje vo výške 107,70 Eur mesačne z dôchodku povinného. Takže suma dôchodku, ktorú reálne dostáva, je 268,70 Eur. Povinný priložil k odvolaniu kópiu daňového priznania za rok 2020 a posledné rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 04.12.2020.

3. Oprávnený k odvolaniu povinného uviedol, že sa stotožňuje a akceptuje odvolaním napadnuté Uznesenie exekučného súdu.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa odmietol.

5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

8. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. -15 zo dňa 16. apríla 2021 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Predmetné uznesenie napadol povinný odvolaním zo dňa 25. mája 2021, ktoré bolo podané na exekučnom súde osobne dňa 25. mája 2021 v zákonnej lehote.

10. Z dikcie Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia , ak to nevylučuje povaha veci. nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v a nasl. . Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania

proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v . Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v , pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa bude, či odvolanie pripúšťa .

11. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku výslovne nezakladá prípustnosť odvolania proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Odvolanie pripúšťa len proti uzneseniam o zastavení exekúcie, a to z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 58 ods. 5 Exekučného poriadku. Uznesenie exekučného súdu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie zjavne takýmto rozhodnutím nie je. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 25. júla 2012, podľa ktorého „Takýto výklad je aj ústavne konformný, pretože rešpektuje účel exekučného konania, ktorým je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Exekučnou činnosťou sa napĺňa právna ochrana právoplatným rozhodnutím potvrdeného subjektívneho práva, ktorého podstatou je moc prinútiť toho, kto toto právo porušil, správať sa určitým spôsobom. Tento účel by mohol byť marený, ak by sa exekučné konanie predlžovalo rozhodovaním o opravnom prostriedku povinného proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie z ním tvrdeného dôvodu. Z hľadiska povinnosti exekučného súdu zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku nie je rozhodujúci povinným tvrdený dôvod pre takéto rozhodnutie, ale skutočne existujúci, t. j. exekučnému súdu preukázaný dôvod prekážky ďalšieho vykonávania exekučnej činnosti.“

12. Exekučný súd v napadnutom uznesení nesprávne poučil účastníkov o tom, že proti tomuto uzneseniu exekučného súdu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu povinného na podanie odvolania, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. v poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie povinného proti napadnutému uzneseniu exekučného súdu podľa odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).