Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cpr-10-2020.pdf
PDF · 87.13 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cpr/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: U-Shin Slovakia s.r.o., K letisku Budova 1329, 040 17 Košice - Poľov, IČO: 35893427, zastúpeného: IURISTICO s. r. o., Cimborkova 13, 040 01 Košice - Sever proti žalovanému: V. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX U., občan SR, o zaplatenie 1.366,92 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 1.366,92 EUR spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 01. 12. 2017 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojim podaním na Okresný súd v Banskej Bystrici v rámci upomínacieho konania domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.366,92 EUR spolu s 5% ročným úrokom od 01. 12. 2017 do zaplatenia ako aj trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11. 07. 2016 v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 12. 12. 2016 pracoval žalovaný pre ich spoločnosť na pozícii operátor výrobnej linky. Listom zo dňa 06. 07. 2017 bol písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko sa nedostavil na riadnu zmenu bez upovedomenia. Pre pokračujúce absencie mu bol zaslaný aj druhý list zo dňa 13. 07. 2017. Nakoľko opakovane dochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny žalobca so žalovaným ukončil pracovný pomer výpoveďou a to listom zo dňa 21. 07. 2017. Výpoveď bola daná zamestnancovi podľa § 62 ods. 4 Zákonníka práce, pričom výpovedná lehota bola dva mesiace a začala plynúť od 01. 08. 2017 a skončila 30. 09. 2017, kedy zamestnanec nechodil do práce, pričom jeho neprítomnosť nebola ospravedlnená zákonným spôsobom. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Podľa článku V. bod 5.3 pracovnej zmluvy sa žalobca a žalovaný dohodli: Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa a zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, počas ktorej zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa. Na základe týchto skutočností si zamestnávateľ uplatňuje na čas výpovednej doby takej peňažnej náhrady a to spolu 1.366,92 EUR, čo predstavuje za každý mesiac sumu 683,46 EUR. Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.
2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz pod sp. zn. 15Up/1241/2020 s tým, že nakoľko
sa tento nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, tento bol zrušený a vec bola postúpená na Okresný súd Zvolen ako miestne príslušný.
3. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
4. Súd na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11. 07. 2016 zistil, že žalobca tu vystupuje ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec, pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú so skúšobnou lehotou do 10. 10. 2016. V článku V. bod 5.3 je uvedené, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, počas ktorej zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa. Súd z Dohody o zmene pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 12. 12. 2016 zistil, že predlžuje sa tu pracovná zmluva na dobu neurčitú.
5. Súd z písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 06. 07. 2017 a 13. 07. 2017 (obe sú totožné) zistil, že toto bolo dané v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, kde bol žalovaný upozornený, že sa odo dňa 28. 06. 2017 až do dnešného dňa nedostavil na riadnu zmenu bez upovedomenia svojho priameho nadriadeného a bez doručenia ospravedlnenia neprítomnosti.
6. Súd z listiny - Skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa § 63 Zákonníka práce zistil, že žalovanému bola daná výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce a to z dôvodu, že „listom zo dňa 06. 07. 2017 sme vás upozornili na porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v tom, že ste sa odo dňa 28. 06. 2017 nedostavili na riadnu smenu bez upovedomenia svojho priameho nadriadeného a svoju neprítomnosť v práci ste vopred zamestnávateľovi neoznámili, nepožiadali ste o poskytnutie pracovného voľna, neupovedomili ste zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní, ani ste prekážku v práci a jej trvanie nepreukázali. Na základe tohto ste závažne porušili ustanovenie § 81 písm. b) Zákonníka práce“. Listom zo dňa 13. 07. 2017 bol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v tom:“ že ste sa od 28. 06. 2017 až po dnešný deň nedostavili na riadnu pracovnú smenu. Podľa § 81 písm. a) Zákonníka práce je zamestnanec povinný pracovať zodpovedne a riadne plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu. K žiadnemu z vytýkaných nedostatkov ste sa nevyjadrili a z uvedeného dôvodu máme za to, že k našim zisteniam nemáte žiadne výhrady. Na základe týchto skutočností vám dávame výpoveď v súlade s § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre porušovanie pracovnej disciplíny. Výpovedná doba vám začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca ak nie je ustanovené inak“.
7. Súd z listu zasielaného právnym zástupcom žalobcu žalovanému zo dňa 30. 10. 2017 zistil, že je tu uvedené: „v dôsledku porušovania pracovnej disciplíny vám bol skončený pracovný pomer výpoveďou zamestnávateľa listom zo dňa 21. 07. 2017. Výpovedná doba zamestnanca pre prípady výpovede z dôvodu zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti, z dôvodu nadbytočnosti, v dôsledku organizačných zmien alebo z dôvodu dlhodobej strany zdravotnej spôsobilosti na doterajšiu prácu je upravená v § 62 ods. 3 Zákonníka práce. Podľa § 62 ods. 4 Zákonníka práce výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3 je najmenej dva mesiace ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. Váš pracovný pomer teda skončil uplynutím výpovednej doby, ktorá je vo vašom prípade dva mesiace. Tým, že ste počas výpovednej doby nechodili do práce, pričom vašu neprítomnosť neospravedlnila žiadna zákonom uznaná prekážka v práci, pre ktorú je zamestnávateľ povinný ospravedlniť vašu neprítomnosť, porušovali ste základnú povinnosť zamestnanca podľa § 47 ods. 1 písm. b) a § 81 písm. b) Zákonníka práce. Váš priemerný zárobok za druhý štvrťrok roku 2017 bol 683,46 EUR, pričom súčin priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby, počas ktorej ste nezotrvali tie dva mesiace. Na základe tohto vás vyzývame, aby ste nám zaplatili sumu spolu 1.366,92 EUR.“
8. Žalovaný sa žiadnym spôsobom k žalobe nevyjadril a v celom konaní ostal nečinný.
9. Podľa § 62 ods. 4 zák. č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „Zákonník práce“) výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.
10. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
12. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
13. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľujena štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
15. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh žalobcu je v celom rozsahu dôvodný a preto tomuto vyhovel. S poukazom na § 81 písm. a) Zákonníka práce je zamestnanec povinný zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydaných v súlade s právnymi predpismi. V zmysle § 62 ods. 8 Zákonníka práce v prípade, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžku výpovednej doby, ak sa na tomto dohodli písomne. Uvedenú peňažnú náhradu za nezotrvanie zamestnanca v pracovnom pomere Zákonník práce viaže na dĺžku výpovednej doby zamestnanca. Táto výpovedná doba bola v súlade s § 62 ods. 4 Zákonníka práce dva mesiace. Zároveň súd poukazuje na to, že taktiež, aby bolo možné uplatniť uvedenú peňažnú náhradu musí byť toto uvedené v pracovnej zmluve. Súd na uvedené poukazuje, že účastníci pracovnej zmluvy, tak žalobca ako aj žalovaný, v zmysle článku V. bod 5.3 si takýto záväzok dohodli. Keďže bol daný základ na zaplatenie peňažnej náhrady súd zároveň skúmal, či uvedená peňažná náhrada je v súlade s § 134 ods. 1 Zákonníka práce. K tomuto súd poukazuje na to, že na základe mzdových listov žalovaného vyplýva, že priemerný hodinový zárobok žalovaného bol za mzdové obdobie podľa § 134 a nasl. Zákonníka práce vo výške 4,191 EUR za hodinu, pričom uvedené bolo vynásobené dĺžkou pracovnej doby 7,5 hodiny a priemerným počtom pracovných dní odpracovaných žalovaným v kalendárnom mesiaci. Na základe tejto skutočnosti mesačná náhrada mzdy vychádza vo výške 683,46 EUR a keďže žalovaný sa počas dvoch mesiacov nezúčastňoval na pracovnom pomere a teda podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce má žalobca nárok na zaplatenie peňažnej náhrady, spolu dlžná suma je vo výške 1.366,92 EUR.
16. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2 platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Zároveň súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, pričom výška úrokov z omeškania bola určená v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a od kedy je povinný žalovaný platiť uvedenú sumu je dané od 01. 12. 2017.
19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (C. s. p.) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. s tým, že nakoľko žalobe v celom rozsahu vyhovel žalovaný bol povinný zaplatiť mu 100% trov konania. § 62 ods. 4, 7, 8 zák. č. 311/2001 Z. z. § 134 ods. 1, 2, 4 zák. č. 311/2001 Z. z. § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).
Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j. 1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.