Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-26-2020.pdf
PDF · 121.1 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/26/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcov: 1/ R.. B. W., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom B., I. M. XXXX/XX a 2/ R.. M. W., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom I., O. XXX/XX obaja práv. zast. Mgr. Jurajom Jancom, advokátom so sídlom v Ilave, Mierové námestie 52/6 proti žalovaným: 1/ V. W., nar. X.X.XXXX, občan SR, bytom X. I. O., B. K. XXX/XX a 2/ IdealBau Slovensko, s.r.o. so sídlom Trenčín, Piaristická 276/46, IČO: 50 244 434 o zaplatenie 3.175,51 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie proti žalobcovi 1/ sa z a s t a v u j e .
II. Žalobcovi 1/ sa náhrada trov konania v zastavujúcej časti n e p r i z n á v a .
III. Žalovaný 2/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 1.274,71€ s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 575€ od 20.2.2021 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovaný 2/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 1.274,71€ s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 575€ od 20.2.2021 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a .
VI. Žalobcovia 1/ a 2/ m a j ú proti žalovanému 2/ právo na náhradu trov konania 60 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou zo dňa 8.1.2021 spočiatku proti žalovanému 1/ domáhali zaplatenia sumy 3.516,79€ s príslušenstvom. Po predbežnom prejednaní sporu dňa 19.5.2021 žalobu dňa 9.8.2021 upravili tak, že svoj nárok uplatňovali iba od žalovaného 2/ a vo vzťahu k žalovanému 1/ vzali žalobu späť. Uviedli, že štatutár žalovaného 2/-žalovaný 1/ vedel, že žalobcovia 1/ a 2/ hľadajú stavebný pozemok a oslovil ich s ponukou na kúpu pozemku v obci Slavnica. Za týmto účelom bola uzatvorená zmluva o budúcej zmluve zo dňa 14.11.2018, kde sa uvádza, že žalovaný 2/ koná v zastúpení budúcich predávajúcich a dohodnutá cena za C-KN parcelu č. XX/XX-orná pôda o výmere 1.016m2 v k.ú. M. na LV č. XXX je v sume 35.000€. Na základe tejto zmluvy žalobcovia zaplatili dňa 16.11.2018 na účet žalovaného 2/ sumu 10.000€ ako preddavok a dňa 17.1.2019 bola žalobcami ako kupujúcimi podpísaná kúpna zmluva. Predávajúci ju mali podpísať dňa 23.1. 2019 a na jej základe žalobcovia zaplatili dňa 24.1.2019 sumu 17.000€ a dňa 25.1. 2019 sumu 8.000€ ako kúpnu cenu. Dňa 25.1.2019 ešte zaplatili sumu 66€ ako poplatok na vklad do katastra. V kúpnej zmluve sa v čl. III ods.2 uvádza, že celú kúpnu cenu žalovaný 2/ vyplatí predávajúcim do 3 dní odo dňa , keď mu jeden z účastníkov kúpnej zmluvy predloží právoplatné rozhodnutie katastra o povolení vkladu vlastníckeho
práva v prospech kupujúcich. Účastníci zmluvy tiež žalovaného 2/ splnomocnili na zastupovanie v katastrálnom konaní ( čl. V ods.2 zmluvy) a súčasne ho splnomocnili aj na opravu prípadných zrejmých nesprávností v zmluve ( čl. V ods.7 zmluvy). Až potiaľto vyzerá činnosť žalovaného 2/ v uvedenej veci ako bežná sprostredkovateľská či realitná činnosť. Avšak žalovaný 2/ nikdy žiadnym spôsobom s majiteľmi predmetného pozemku ako s predávajúcimi nejednal, nestretol sa s nimi a predávajúci ho nepoznali. Nikdy nemal od nich udelené žiadne poverenie na zastupovanie pri predaji a zmluva o budúcej zmluve bola od počiatku neplatná, pretože absentoval prejav vôle predávajúcich. Podpisy predávajúcich na zmluve žalovaný sfalšoval. Suma 35.000€, ktorá mu bola vyplatená nebola určená na kúpnu cenu ale použitá pre vlastné potreby žalovaného. Aby žalovaný 1/ oddialil odhalenie tejto jeho protiprávnej činnosti, predstieral podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva a následne sfalšoval niekoľko dokumentov, aby odôvodnil dlhé trvanie vkladového konania. Vytvoril falošné rozhodnutie Okresného úradu Ilava, katastrálneho odboru z 28.2.2019 o prerušení konania návrhu na vklad s odôvodnením, že ide o poľnohospodársku pôdu, kde do 30.6.2019 trvá nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske využitie. Na rozhodnutí sfalšoval pečiatku OU Ilava a podpis pracovníčky OU. Rozhodnutie zaslal žalobcom doporučenou poštovou zásielkou do vlastných rúk s odosielateľom OU Ilava. Vytvoril rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, pozemkového a lesného odboru zo dňa 4.7.2019 o prerušení konania návrhu na vklad z dôvodu, že Okresnému úradu TN bola doručená žiadosť katastrálneho úradu Ilava v zmysle § 17 zák.č. 220/2004 Z.z.; v zmysle uvedeného malo byť katastrálne konanie prerušené z dôvodu, že ide o poľnohospodársku pôdu, kde bola udelená dotácia na pestovanie poľnohospodárskej plodiny, ktorú je možné čerpať do 31. 9.2019 a nachádza sa tam okrem iného plodina pred žatvou. O povolení vkladu bude možné rozhodnúť po ukončení možnosti čerpania dotácií ku dňu 31.9.2019. Na rozhodnutí sfalšoval pečiatku OU Trenčín a podpis pracovníčky OU. Rozhodnutie zaslal žalobcom 1/ a 2/ doporučenou poštovou zásielkou do vlastných rúk s odosielateľom OU Trenčín. Vytvoril rozhodnutie Okresného úradu Ilava, katastrálneho odboru zo dňa 28.10.2019 o obnovení katastrálneho konania o návrhu na vklad. Na rozhodnutí sfalšoval pečiatku OU Ilava a podpis pracovníčky OU. Rozhodnutie zaslal žalobcom doporučenou poštovou zásielkou do vlastných rúk s odosielateľom OU Ilava. Vytvoril oznámenie Okresného úradu Ilava, katastrálneho odboru zo 7.1.2020 o povolení návrhu na vklad. Ako prílohu rozhodnutia priložil ním vytvorený LV č. XXX k.ú. M. upravený tak, ako keby vlastníkmi parcely boli žalobcovia. Na LV sfalšoval pečiatku OU Ilava a podpis pracovníčky OU. Rozhodnutie zaslal žalobcom doporučenou poštovou zásielkou do vlastných rúk s odosielateľom OU Ilava. Potom, ako bolo žalobcovi 1/ po takmer roku od zaplatenia kúpnej ceny doručené oznámenie o povolení vkladu s LV, napadlo ho skontrolovať údaje o parcele na katastrálnom portáli a zistil, že parcela je vedená stále na predávajúcich. Dňa 16.1.2020 žalobca 1/ navštívil katastrálny odbor Okresného úradu v Ilave, kde sa dozvedel, že žiadne katastrálne konanie , ktorého by sa mali týkať doklady, ktoré mu boli doručené, sa nekonalo. Preto kontaktoval žalovaného 1/ a ten navrhol navštíviť predávajúcich s tým, že sa vec vysvetlí. Pri návšteve predávajúcich žalobca 1/ zistil, že títo žalovaného 1/ nepoznajú, nikdy sa s ním nestretli a predajom parcely nikoho nepoverili. Žalovaný najskôr trval na tom, že má poverenie na predaj, avšak potom, ako na neho žalobca 1/ podal trestné oznámenie, sa priznal aj k tomu, že od žalobcov 1/ a 2/ vylákal peniaze podvodom a k falšovaniu dokumentov. To je zrejmé aj z rozsudku 8T/83/2020 zo dňa 16.12.2020. Dňa 23.4.2020 žalobcovia zaslali žalovanému odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve , kde ho vyzvali na zaplatenie ceny. List bol žalovanému doručený dňa 24.1.2020 a sumu 35.066€ im žalovaný vrátil viacerými platbami -dňa 3.2.2020 sumu 10.000€, dňa 11.2.2020 sumu 5.000€, dňa 25.2.2020 sumu 20.066€. Ešte predtým im však zaslal list zo dňa 24.1.2020, kde uviedol, že bude viesť rokovania s predávajúcimi o možnosti odkúpenia pozemku a pokiaľ nebudú úspešné dňa 31.1.2020 im vráti celú zaplatenú sumu a tiež na nich darovacou zmluvou prevedie stavebný pozemok v obci Slavnica ( o tom strany nikdy spolu nerokovali). Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný od počiatku konal úmyselne a vedome protiprávne s cieľom a pod falošnou zámienkou získať od žalobcov peniaze, ktoré potom použil pre vlastné potreby a falšovaním dokladov si chcel zabezpečiť ich čo najdlhšie možné užívanie. Na čo ich použil žalobcom nie je známe, s najväčšou pravdepodobnosťou ich použil pri svojom podnikaní ako investičné prostriedky, ktoré asi nemal ako inak než podvodom získať. Takto sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil a v zmysle § 451 ods.1 OZ je povinný obohatenie vydať spolu s úžitkami podľa § 458 ods.2 OZ pokiaľ nekonal dobromyseľne a žalovaný nebol dobromyseľný. Žalovaný 2/ síce žalobcom vrátil sumu 35.066€, o ktorú sa obohatil , avšak nevydal úžitky. Pokiaľ by si vzal pôžičku /úver, jeho majetok by sa zmenšil o úrok, ktorý by veriteľovi zaplatil a suma úroku teda tvorí bezdôvodné obohatenie, ku ktorému na strane žalobcov došlo a tieto finančné prostriedky využíval viac ako rok. Podľa zverejnených údajov na stráne Národnej banky Slovenska priemerná úroková miera pri úveroch v trvaní 1-5 rokov pre nefinančné spoločnosti v 11/2019 bola 4,66% a 1/2019 bola 4,95%. Žalovaný by teda zo sumy 10.000€ za obdobie
od 16.11.2018 do 3.2.2020 zaplatil úrok v sume 566,85€, zo sumy 25.066€ za obdobie od 24.1.2019 do 11.2.2020 by zaplatil úrok v sume 1.298,55€ a zo sumy 20.066€ za obdobie od 12.2.2020 do 25.2.2020 by zaplatil úrok v sume 35,38€. Celkom by tak na úroku zaplatil sumu 1.900,78€, ktorá podľa žalobcov predstavuje úžitok, zo sumy, ktorú žalovaný 2/ nedobromyseľne vymámil a je povinný vydať. Vzhľadom na charakter a dobu trvania protiprávneho konania žalovaného 2/ voči žalobcom , považuje ich nárok za dôvodný. Pokiaľ by žalovaný za 1 rok, po ktorý protiprávne užíval ich prostriedky nemal zaplatiť nič, len úrok z omeškania za jeden mesiac, takýto postup by bol rozporný s dobrými mravmi. Žalovaný nebol za toto konanie žiadnym spôsobom postihnutý a nakoľko bol schopný následne uvedenú sumu vrátiť a ešte sľúbiť darovanie iného stavebného pozemku, je zrejmé, že z užívania ich financií mal nemalý finančný prospech. Ďalším nárokom žalobcu voči žalovanému je zákonný úrok z omeškania 5% ročne z dlžnej sumy 35.000€ za obdobie od 30.1.2020 do 3.2.2021 v sume 23,97€, zo sumy 25.000€ za obdobie od 4.2.2020 do 11.2.2021 v sume 27,40€, zo sumy 20.000€ od 11.2.2020 do 25.2.2020 v sume 38,26€, celkom v sume 89,73€, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania, keď sumu nevrátil žalovaným na základe ich výzvy. Žalobcovia dňa 21.1.2020 požiadali o poskytnutie právnej rady v uvedenej veci advokáta JUDr. Zajaca, za čo zaplatili sumu 35€, čo preukazujú pokladničným dokladom. Z časového hľadiska je zrejmé, že k platbe došlo v období, medzi tým, čo žalobca 1/ zistil, že sa stali obeťou podvodu a odstúpením od zmluvy o budúcej zmluve a nárok je dôvodný. Napokon žalobcovia vyzvali žalovaného listom zo dňa 24.8.2021 na náhradu škody 1.150€ za nerealizovaný projekt rodinného domu, ktorý mal stáť na predmetnom pozemku a pri inej stavbe bol nepoužiteľný, čo žalovaný uznával a keďže ho neuhradil na základe výzvy, dostal sa do omeškania a je povinný zaplatiť zákonný úrok z omeškania z uvedenej sumy, ktorý si žalobcovia uplatňujú od 1.9.2020 do zaplatenia. Celková pohľadávka, ktorú žalobcovia 1/ a 2/ voči žalovanému majú predstavuje výšku 3.175,51€ a pozostáva z : nároku na náhradu škody v sume 1.150€ s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z uvedenej sumy od 1.9.2020 do zaplatenia; nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v úžitku zo žalovaným protiprávnej získanej sumy 1.900,78€ a úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 35.000€ za obdobie od 30.1.2020 do 3.2.2021 v sume 23,97€, zo sumy 25.000€ za obdobie od 4.2.2010 do 11.2.2021 v sume 27,40€, zo sumy 20.000€ od 11.2.2020 do 25.2.2020 v sume 38,36€ a celkom v sume 89,73€ a 35€ ako náhrady za vynaložené trovy právnych služieb súvisiacich s vecou. Uviedli, že poskytli žalovanému každý svoje vlastné prostriedky v 1-ici a na ostatných nákladoch sa podieľali tiež každý v 1-ici. Nárok žalobcu 1/ i žalobkyne 2/ proti žalovanému 2/ predstavuje 1.587,55€. Ako dôkazy predložili zmluvu o budúcej zmluve, doklady o platbe všetkých súm zaplatených žalovanému 2/, kúpnu zmluvu, žalovaným sfalšované doklady ( rozhodnutie z 28.2.2019, 4.7.2019, 28.10.2019, oznámenie zo 7.1.2020, LV č. XXX), jednu z obálok, v ktorých žalovaný zasielal falšované dokumenty, rozsudok Okresného súdu Trenčín 8T/83/2020, list žalovaného zo dňa 24.1.2020, úrokové sadzby z úverov z NBS, v mesiacoch 11/2018 a 1/2019, výzvu na náhradu škody a pokladničný doklad, návrh na schválenie dohody o vine a treste z Okresnej prokuratúry v Trenčíne zo dňa 17.9.2020. Domáhali sa pripojenia spisu tunajšieho súdu 8T/83/2020.
2. Žalovaný 1/ uviedol, že jednal so žalobcami ako konateľ právnickej osoby a účet, na ktorý išli sporné peniaze patril právnickej osobe - žalovanému 2/ a polícia riešila jeho trestnú činnosť ako fyzickej osoby. Bol ochotný uhradiť náklady na projektovú dokumentáciu, vo zvyšku požadované nároky nebol ochotný zaplatiť v plnej výške. Návrhy na doplnenie dokazovania nemal.
3. Súd vvkonal dokazovanie oboznámením zmluvy o budúcej zmluve, dokladov o platbe všetkých súm zaplatených žalovanému 2/, kúpnou zmluvou, žalovaným sfalšované doklady ( rozhodnutie z 28.2.2019, 4.7.2019, 28.10.2019, oznámenie zo 7.1.2020, LV č. XXX), jednou z obálok , v ktorých žalovaný zasielal falšované dokumenty, rozsudok Okresného súdu Trenčín 8T/83/2020, list žalovaného zo dňa 24.1.2020, úrokové sadzby z úverov z NBS, v mesiacoch 11/2018 a 1/2019, výzvu na náhradu škody a pokladničný doklad. Súd nepripojil spis tunajšieho súdu 8T/83/2020, z dôvodu nehospodárnosti, nakoľko trestná činnosť žalovaného 1/ ako konateľa žalovaného 2/ vyplýva z pripojeného trestného rozsudku v tejto trestnej veci ako aj z návrhu na schválenie dohody o vine a treste.
4. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods.2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. V dôsledku späťvzatia žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/ pred prvým pojednávaním, súd konanie vo vzťahu k nemu zastavil. Nároky uplatnené žalobou súd prejednal len vo vzťahu k žalovanému 2/.
7. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (ods.1). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods.2).
8. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
9. Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (ods.1). S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne (ods.2). Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil ods.3).
10. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (ods.1). Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá( ods.2) . Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (ods.3).
11. Podľa § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) (ods.1). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu (ods.3).
12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní. Ak dlžník je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania.
13. Podľa § 3 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné a preukázané, že medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 2/ bola uzatvorená dňa 14.11.2018 zmluva o budúcej zmluve, kde sa žalovaný 2/, vydávajúci sa za zástupcu budúcich predávajúcich označených ako V. Z. a V. Z., obaja bytom M. XX zaviazal predať žalobcom 1/ a 2/ C-KN parcelu č. XX/XX-orná pôda o výmere 1.016 m2 v k.ú. Slavnica na LV č. XXX za cenu 35.000€. Na základe tejto zmluvy žalobcovia 1/ a 2/ zaplatili dňa 16.11.2018 na účet žalovaného 2/ zo spoločných finančných prostriedkov na číslo účtu M XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 10.000€ ako preddavok a po predložení kúpnej zmluvy, ktorú podpísali dňa 17.1.2019 zaplatili dňa 24.1.2019 sumu 17.000€ a dňa 25.1. 2019 sumu 8.000€ ako doplatok kúpnej ceny. Dňa 25.1.2019 ešte zaplatili sumu 66€ ako poplatok na vklad do katastra. Žalovaný 1/ ako konateľ žalovaného 2/ však kúpu pozemku nevybavil, pretože skutoční majitelia ho žiadnou takouto činnosťou nepoverili a peniaze určené na kúpu vrátane poplatku za vklad do katastra si ponechal pre seba. Sfalšoval niekoľko úradných listín, aby odôvodnil zdĺhavé konanie na katastri, vrátane nového listu vlastníctva a nakoniec bol za trestný čin podvodu a falšovanie verejnej listiny a úradnej pečate rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 8T/83/2020 zo dňa 16.12.2020 právoplatne odsúdený a žalobcovia boli so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na civilný proces.
15. V článku II Zmluvy o budúcej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena bude zaplatená na účet žalovaného 2/ ( ktorý ju mal odovzdať budúcim predávajúcim) a v čl. II bod 10 zmluvy sa strany dohodli, že ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v dohodnutom termíne zo strany budúceho predávajúceho a zmluvné strany sa nedohodnú na inom termíne, alebo ak nedôjde k uzavretiu zmluvy z iných dôvodov určených v zákone alebo v tejto zmluve vyplatenú zálohu vráti budúcemu kupujúcemu
IdelBau Slovensko, s.r.o. v lehote do 5 dní od odstúpenia od zmluvy. Žalobcovia 1/ a 2/ z dôvodu, že ani do 14.1.2020 neboli v ich prospech prevedené vlastnícke práva z kúpnej zmluvy zo dňa 17.1.2019 od kúpnej zmluvy ( nie však od zmluvy o budúcej zmluve) písomne dňa 23.1.2020 odstúpili s tým že od žalovaného 2/ žiadali v lehote 3 dní od doručenia odstúpenia vrátenie kúpnej ceny. Žiadosť o vrátenie kúpnej ceny žalovaný 2/ dostal a dňa 24.1.2020 na ňu odpovedal, s tým, že je nesporné, že celú prevzatú hotovosť vrátil v 4 splátkach a to dňa 3.2.2020 prevodom na účet v sume 10.000€, dňa 11.2.2020 sumu 5.000€ prevodom na účet, dňa 25.2.2020 v sume 20.000,-€ prevodom na účet a dňa 25.2.2020 v sume 66€ v hotovosti. Žalobcovia predložili list zo dňa 24.8.2020 -Výzvu na náhradu škody, kde sa okrem iných nárokov domáhali zaplatenia náhrady škody 1.150€ v splátke do 30.9.2020 za nezrealizovaný projekt stavby rodinného domu, ktorý mal stáť na parc.č. XX/XX v k.ú. Slavnica. Dokald o doručení tejto výzvy žalovanému 1/ alebo 2/ nepredložili.
16. Nároky na vrátenie sumy 35.066€ nepochybne sú nárokmi, vyplývajúcimi z bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo ako plnenie bez právneho dôvodu z a nezrealizovanej platne uzavretej Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 14.11.2018, od ktorej žalobcovia písomne neodstúpili. Táto zmluva bola uzavretá žalovaným 2/ ako právnickou osobou a kúpna cena 35.000€ vrátane sumy 66€ návrhu na vklad do katastra bola poskytnutá z dôvodu, ktorý odpadol. V článku II zmluvy o budúcej zmluve mali strany dojednané ( v čl. II bod 10), že v prípade ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s budúcimi predávajúcimi v lehote do 16.1.2019, kúpna cena sa vráti v lehote 5 dní od odstúpenia od zmluvy. Budúci predávajúci však pozemok nepredávali, kúpna zmluva nebola platne uzavretá a keď žalobcovia zistili, že v ich prospech nebolo vložené vlastnícke právo, od kúpnej zmluvy dňa 23.1.2020 odstúpili. Keďže len od platne uzavretej zmluvy sa dá odstúpiť, kúpna zmluva bola od počiatku neplatná, pokiaľ chýbal prejav vôle skutočných budúcich predávajúcich a zmluvný záväzok uzatvoriť kúpnu zmluvu do 16.1.2019 nebol dodržaný. Preto bol žalovaný 2/ v lehote 5 dní od doručenia odstúpenia od kúpnej zmluvy (od 24.1.2020), teda najneskôr do 29.1.2020 vrátiť všetko, čo na základe zmluvy dostal, celých 35.066€.
17. Žalovaný 2/ však peniaze vrátil v 4 splátkach až : dňa 3.2.2020 prevodom na účet v sume 10.000€, dňa 11.2.2020 sumu 5.000€ prevodom na účet, dňa 25.2.2020 v sume 20.000,-€ prevodom na účet a dňa 25.2.2020 v sume 66€ v hotovosti. Tým sa dostal dňom nasledujúcim po 29.1.2020, teda od 30.9.2020 s plnením do omeškania a bol povinný zaplatiť zo sumy 35.000€ zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne ( základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu predstavovala 0.00% + 5 bodov je 5%) zo sumy 35.000€ za obdobie od 30.1.2020 do 3.2.2021 v sume 23,97€, zo sumy 25.000€ za obdobie od 4.2.2010 do 11.2.2021 v sume 27,39€, zo sumy 20.000€ od 12.2.2020 ( v žalobe bolo nesprávne od 11.2.2020) do 25.2.2020 v sume 38,35€ spolu celkom v sume 89,71€.
18. Žalobcovia 1/ a 2/ si žalobou od žalovaného 2/ tiež uplatnili nárok na náhradu škody, ktorý spočíval v úhrade sumy 1.150€ za projekt na stavbu domu s úrokom z omeškania 5% ročne každý zo sumy 575€ ( 1-ica z 1.150€) od 1.9.2020 do zaplatenia a 35€ trov advokáta JUDr. Zajaca za poskytnutú právnu pomoc.
19. Základnými predpokladmi zodpovednosti za škodu sú : porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je napraviteľná poskytnutím peňazí a skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty , ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodovej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktorý sa dal očakávať pri pravidelnom chode vecí ( keby nedošlo ku vzniku škody).
20. V dôsledku podvodu žalovaného 1/ ako konateľa žalovaného 2/ v priamej príčinnej súvislosti s touto protiprávnou udalosťou vznikla žalobcom 1/ a 2/ škoda vo výške 1.150€ za zaplatenú faktúru č. XXXXXXXX, pretože si dňa 20.12.2019 objednali u R.. Z. W. -BM Projekt vypracovanie projektovej dokumentácie novostavby rodinného domu v Slavnici. Tento naprojektovaný dom mal stáť na pozemku, ktorý sa zaviazal žalovaný 2/ ako sprostredkovateľ previesť na žalobcov, bol vypracovaný na mieru na konkrétnu parcelu a už sa nedal využiť do budúcnosti a k realizácii tejto stavby len jeho zavinením nedošlo. Nárok na zaplatenie sumy 1.150€ žalovaný 2/ uznal čo do dôvodu a výšky za opodstatnený.
Sporný bol nárok na úrok z omeškania 5% ročne od 1.9.2020 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania je stanovená v § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. na 5% ročne, táto sporná nebola. Žalobcovia 1/,2/ predložili výzvu na náhradu škody zo dňa 24.8.2020 č.l.101 spisu), z ktorej vyplýva, že požadovali zaplatiť okrem iných nárokov aj sumu 1.150€ za uvedený projekt, avšak v splátkach s dátumu splatnosti prvej splátky do 30.9.2020. V spore sa nepreukázalo, že by žalovaný 2/ uvedenú výzvu prevzal a preto súd považoval za výzvu na vrátenie sumy 1.150€ až doručenú žalobu, ktorú žalovaný 1/ ako konateľ žalovaného 2/ prevzal dňa 19.2.2021. S účinnosťou od 20.2.2021 sa dostal s nárokom na zaplatenie sumy 1.150€ do omeškania a bol povinný žalobcom každému z nich zaplatiť sumu 575€ ( 1-icu z 1.150€) s úrokom z omeškania 5% ročne s účinnosťou od 20.2.2021 do zaplatenia, keď tak neurobil, súd ho k tomu zaviazal. Vo zvyšku súd žalobu v tejto časti zamietol, lebo žalobcovia nepreukázali, že žalovaný 2/ bol v omeškaní s vrátením tejto sumy už skôr.
21. V dôsledku protiprávnej činnosti žalovaného 2/ museli žalobcovia 1/ a 2/ vyhľadať právnu pomoc a vznikla im škoda 35€ za právne služby advokáta JUDr. Zajaca ( doklad o zaplatení zo dňa 21.1.2020), ktorého navštívili za účelom získania informácií, ako vymôcť od žalovaného 2/ späť uhradené finančné prostriedky, keďže v tom čase už vedeli, že boli podvedení. Je zrejmé, že dňa 23.1.2020 zrejme na základe tejto porady odstúpili od kúpnej zmluvy a zaslali výzvu žalovanému 2/ na vrátenie peňazí. Táto suma predstavuje náhradu skutočnej škody, ktorá zavinením žalovaného 2/ bola žalobcom 1/ a 2/ spôsobená a ku ktorej by nedošlo, nebyť jeho protiprávneho konania. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto čiastky ako skutočnej škody.
22. V ďalšej časti si žalobcovia 1/ a 2/ uplatňovali od žalovaného 2/ nárok na úžitky, vyplývajúce z užívania ich peňazí bez právneho dôvodu; ktoré vznikli žalovanému 2/ počas doby, po ktorú mal žalovaný 2/ ich peniaze v držbe s odôvodnením, že sa úmyselne na ich úkor obohatil a nebol dobromyseľný. Úžitky vyčíslili na sumu 1.900,78€ a vychádzali z výšky úrokových sadzieb nebankových subjektov, za aké tieto poskytovali úvery v čase úhrady finančných prostriedkov na účet žalovaného 2/, lebo mali za to, že by takéto úroky zaplatil, ak by si rovnakú sumu u nich požičal.
23. Inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje na odčerpanie prostriedkov od osoby, ktorá ich získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v ust. § 451 a § 454 Obč. zákonníka ( v danom prípade plnením bez právneho dôvodu). Vydania neoprávneného majetkového prospechu sa možno domáhať len do takej výšky, do akej bol neoprávnený majetkový prospech získaný. Nárok na vydanie neoprávneného majetkového prospechu však možno uplatniť iba v tom prípade, ak nie sú podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z dôvodu nároku na náhradu škody ( č. 1/1979 str. 79-80 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk). Súd mal za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu si nemožno tento nárok na zaplatenie sumy 1.900,78€ uplatniť ako náhradu škody, lebo majetok žalobcov 1/ a 2/ sa vrátením peňazí v rovnakej výške, v akej ich žalovanému 2/ poskytli, pred podaním žaloby vrátil a títo by pri normálnom behu vecí za finančné prostriedky nadobudli protihodnotu- pozemok na stavbu domu so zápisom vlastníckeho práva v prospech žalobcov 1/ a 2/ na liste vlastníctva, za ktorý by takúto kúpnu cenu museli zaplatiť. Preto nárok možno uplatňovať len ako úžitky z bezdôvodného obohatenia.
24. Hodnota neoprávnene získaného majetkového prospechu sa vyčísľuje podľa rozsahu v čase jeho získania. Výška plnenia za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu sa teda odvodzuje od prospechu , ktorý získal obohatený , ktorý je povinný vydať všetko, čo sám získal. V prípade plnenia, ktoré nie je dobre možné vrátiť je bezdôvodne obohatený povinný poskytnúť tomu, na ktorého úkor bezdôvodné obohatenie získal peňažnú náhradu zodpovedajúcu hodnote, za aké bolo obdobné plnenie obvykle poskytované v danom mieste a čase a za podobných podmienok , teda obvyklú cenu tohto plnenia ; resp. je potrebné vyjsť z ceny obvykle vynakladanej v danom mieste a čase za služby tohto istého druhu. Povinnosť vydať všetko , čo sa neoprávnene získalo treba teda splniť tak, aby sa po jeho splnení buď obnovil pôvodný stav alebo aby vznikol stav, ktorý je ekonomicky rovnocennou náhradou pôvodného stavu. S neoprávnene získaným majetkovým prospechom treba vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto získal prospech nebol dobromyseľný ( § 458 ods.3 Obč. zákonníka) čo je prejednávaný prípad. Žalovaný 2/ mal vedomosť od momentu podpisu zmluvy o budúcej zmluve so žalobcami 1/ a 2/, že majitelia sporný pozemok nepredávajú, lebo s nimi vôbec neprišiel do styku.
25. V spore sa nepreukázalo, akým konkrétnym spôsobom žalovaný 2/ s peniazmi počas obdobia, po ktoré ich mal k dispozícii nakladal a žalobcovia 1/ a 2/ v tomto smere nenavrhli vykonať žiaden dôkaz. Preto súd vychádzal iba z listín, ktoré sú doložené v spise a z nich je zrejmé, že žalovaný
2/ dňa 24.1.2020 ( č.l. 21 spisu) navrhoval žalobcom buď vrátenie sumy 35.066€ alebo im mal odovzdať do daru pozemok v obci Slavnica, kde pripravoval uličnú výstavbu. Je teda zrejmé, že žalovaný 2/ potreboval získať finančné prostriedky na vlastné investície a nie je teda predpoklad, že by sa obrátil výlučne na nebankové subjekty, mohol si napr. obstarať finančné prostriedky aj prostredníctvom hypotekárneho úveru alebo úver z bankového sektoru. Vzhľadom na dohodu o poskytovaní rôznych súm, s rôznou lehotou splatnosti, ich výšku a dobu ich držania možno usudzovať, že na sumu 10.000€ by mu stačil aj bežný spotrebiteľský úver u nebankovej spoločnosti, kde sa úrokové sadzby u úveru na dobu 1-5 rokov ( sumu 10.000€ držal od 16.11.2018 do 3.2.2020) pohybovali u nových úverov na úrovni 5,70% v 11/2018 podľa zverejnených úrokových mier z úverov poskytnutých v bankovom a nebankovom sektore, čo by predstavovalo náklady na úver na úrokoch 694,93€; u sumy 17.000€ ( držal ju od 24.1.2019 do 11.2.2020) a 8.066€ ( držal ich od 25.1.20019 do 25.2.2020) by v krátkom čase získal sumu 25.066€, na obstaranie ktorej by vzhľadom na jej výšku uvažoval zrejme o hypotekárnom úvere u banky/resp. nebankovej spoločnosti, kde sa úrokové sadzby u úveru na dobu 1 rok pohybovali u nových úverov v 1/2019 pri sadzbe 1,69% ročne pri úveroch na nehnuteľnosti s počiatočnou fixáciou úrokovej sadzby a u spotrebiteľských úverov na úrovni spolu s bankovým a nebankovým sektorom 2,94% podľa zverejnených úrokových mier z úverov poskytnutých v bankovom a nebankovom sektore, čo by predstavovalo náklady na úver na úrokoch zo sumy 17.000€ pri sadzbe 1,69% čiastku 302,25€ a pri sadzbe 2,94% zo sumy 8066€ čiastku 257,93€+ prípadné poistenie úveru pre prípad neschopnosti ho splácať+ bankové poplatky za vedenie účtu, súd považoval za primerané úžitky čiastku minimálne 637,35€ pre každého, teda spolu 1.274,71€. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
26. Podľa § 262 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods.1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ods.2).
27. Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
28. O náhrade trov konania v zastavujúcej časti súd rozhodol podľa § 256 ods.1 CSP v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zastavenie konania vo vzťahu k žalovanému 1/ zavinili žalobcovia späťvzatím žaloby, avšak trovy mu nevznikli a preto mu súd ich náhradu v zastavujúcej časti nepriznal.
29. Podľa § 255 ods. 2CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Žalobcovia 1/ a 2/ si uplatnili upravenou žalobou spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku sumu 1.616,37€ a súd priznal 1.290,54€, čiže v 80% mali žalobcovia úspech a v 20% neúspech; pomer úspechu a neúspechu je 60% trov (80%-20%) v prospech žalobcov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 3 vyhotoveniach, na Okresný súd Trenčín.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čo ho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).