Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6C-29-2021.pdf
PDF · 108.87 KB
No categories available
6C/29/2021
Uznesenie
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: INVEST TRADE, spol. s.r.o., so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava, právne zastúpenému JUDr. Jánom Halkom, advokátom, so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava, proti žalovanej: W.. V. X., N.. XX.XX.XXXX, A. F. T. XXXX/X, XXX XX A., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. N a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na majetok žalovanej, a to nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území: A., obec: A., okres: A., evidovanej na Okresnom úrade A.v - Katastrálnom odbore, zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX:
- parcela registra Z. K. Č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2, vlastníctvo zapísané v časti A. X W.. V. X., T.. X. v podiele 1/1
v prospech žalobcu a to za účelom zabezpečenia jeho exekvovanej pohľadávky voči Q. B., N..: XX.XX.XXXX, A.: T. N.V. XX, XXX XX A., vymáhanej v exekučnom konaní evidovanom na Okresnom súde Bardejov, pod sp. zn.: XEr/XXX/XXXX, a to prostredníctvom súdneho exekútora Q.. T. C., W. B.. D..: XXXEX XX/XXXX.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
III. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.8.2021 sa žalobca domáha určenia, že právny úkon - Kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, evidovaná v katastri nehnuteľností Okresného úradu A. -katastrálny odbor pod číslom konania M.-XXXX/XXXX, uzatvorená medzi predávajúcim Q. B., N..: XX.XX.XXXX, trvale bytom: T. N. XX, XXX XX A. a kupujúcim W.. V. X., N..: XX.XX.XXXX, A.: F. T. XXXX/X, XXX XX A., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území: A., obec: A., okres: A., evidované na Okresnom úrade A.v -Katastrálnom odbore, zapísané na: Liste vlastníctva číslo XXXX:
- Parcela registra E. K. číslo XXXX/X záhrada o výmere XXX m2,
- Parcela registra E. K. číslo XXXX/XX vodná plocha o výmere X m2,
- Parcela registra Z. K. číslo XXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2,
- Parcela registra Z. K. číslo XXXX/X orná pôda o výmere XX m2,
- Parcela registra Z. K. číslo XXXX orná pôda o výmere XXXX m2,
- Parcela registra Z. K. číslo XXXX/X trvalý trávnatý porast o výmere XXXX m2,
- Parcela registra Z. K. číslo XXXX/X trvalý trávnatý porast o výmere X m2,
- Parcela registra Z. K. číslo XXXX/X trvalý trávnatý porast o výmere XX m2,
- Parcela registra Z. K. číslo XXXX/X trvalý trávnatý porast o výmere XXXX m2,
- Parcela registra Z. K. číslo XXXX orná pôda o výmere XXX3 m2,
- Parcela registra Z. K. číslo XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2,
- Parcela registra Z. K. číslo XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2,
vlastníctvo zapísané v časti A. X W.. V. X., T.. X. v podiele X/X
Liste vlastníctva číslo XXXXX:
- parcela registra Z. K. číslo XXXX orná pôda o výmere XXXX m2,
- parcela registra Z. K. číslo XXXX/X trvalý trávny porast o výmere XXXXX m2
vlastníctvo zapísané v časti A. XX W.. V. X., T.. X. v podiele X/XX je voči žalobcovi neúčinný. Zároveň žiada priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobu odôvodnil tým, že má voči dlžníkovi Q. B., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. N. XX, XXX XX A.(ďalej len „dlžník“) pohľadávku pôvodného veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335004 zo zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere zo dňa 14.12.2001. Ďalej uviedol, že pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v čase keď bola táto už exekučne vymáhaná súdnym exekútorom V.. T. B. W. Č.. Z. XXX/XX (sp. zn. exekučného súdu -Okresného súdu Bardejov: XEr/XXX/XXXX) na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 03.12.2008, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 09.12.2008. Po pripustení zmeny účastníka na strane oprávneného, žalobca navrhol zmeniť exekútora v dôsledku čoho je exekúcia v súčasnosti vedená súdnym exekútorom Q.. T. C. pod číslom Z. XX/XXXX. Ku dňu podania tejto žaloby (09.08.2021) predstavuje nevymožená pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi sumu vo výške 2.795,17€. Voči dlžníkovi prebiehajú ďalšie 2 exekučné konania (Z. XXXXX/XXXX, XXXEX XXX/ XX). Dlžník previedol na žalovaného nehnuteľnosti špecifikované v petite žaloby, a to kúpnou zmluvou zo dňa 28.09.2020, evidovanou v katastri nehnuteľností Okresného úradu A. -katastrálny odbor pod číslom konania M.-XXXX/XXXX (ďalej len „kúpna zmluva“). Z dôvodu, že nehnuteľnosti špecifikované v petite žaloby nadobudol dlžník až po začatí exekučného konania (podľa údajov na liste vlastníctva rozsudkom zo dňa 12.08.2020) a prakticky okamžite ich previedol na žalovaného, súdny exekútor k nim nestihol zriadiť exekučné záložné právo, keďže nemal vedomosť o vlastníckom práve dlžníka(povinného). Dlžník tak nepochybne v rozpore so zákazom podľa § 47 ods. 1, písm. b) Exekučného poriadku účinného ku dňu začatia exekučného konania (uvedeným v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 16.11.2009) previedol svoj majetok na tretiu osobu. Dlžník nadobudol nehnuteľnosti špecifikované v petite žaloby na základe rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6C/74/2019 zo dňa 12.08.2020a už dňa 28.09.2020 ich kúpnou zmluvou previedol na žalovaného .Žalobca nemá vedomosť, kedy presne bol vykonaný záznam D.-XXXX/XXXX, teda ktorým dňom bol dlžník zapísaný na ako vlastník na list vlastníctva, avšak s prihliadnutím na zákonnú maximálne 60-dňovú lehotu katastra na vykonanie záznamu je dôvodné sa domnievať, že dlžník bol vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v petite žaloby len pár dní pred ich predajom žalovanému. Je evidentné, že účelom prevodu nehnuteľností na žalovaného bola skutočnosť, aby na týchto exekútori nezriadili exekučné záložné právo. Dlžník má evidovaný trvalý pobyt na Y. W. N. V. Ú. M. A.. Žalobca má vedomosť, že žalovaná je družkou (partnerkou) dlžníka. Žalobca má teda za to, že žalovaný nepostupoval s náležitou starostlivosťou v zmysle ustanovenia § 415 OZ, keď od dlžníka nadobudol nehnuteľnosti bez toho, aby si náležite zistil okolnosti tohto prevodu. Žalovaná teda vzhľadom na to, že má s dlžníkom Q. B. partnerský vzťah mohla a mala predpokladať, že nadobudnutím nehnuteľností, môže dôjsť k ovplyvneniu postavenia tretích osôb, ktoré majú nejaký právny vzťah B. Q. B.. V danom prípade mal žalobca za to, že sa jedna o ukracujúci právny úkon, ktorého jediným účelom je sa zbaviť majetku a to v prospech spriaznenej osoby, t.j. osoby voči ktorej má dôveru, že bude tento majetok len de iure vlastniť a navyše tento aj naďalej ostane vo faktickej dispozícii dlžníka. Všetky vyššie opísané okolnosti potvrdzujú existenciu vedomia žalovanej a úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Z konania dlžníka vyplýva, že tento prevádzal svoj nehnuteľný majetok na jemu blízku osobu s úmyslom, aby tento majetok nebol postihnutý v exekúcií. Z katastrálnej evidencie vyplýva, že dlžník aktuálne vlastní, už len exekvovanú nehnuteľnosť menšej hodnoty (pozn.: parcela E. K. XXXX/ X záhrada o výmere XXX m2-LV č. XXXXX, k.ú.: A.). Prípadný výťažok z predaja parcely E. K. XXXX/ X v exekúcii určite nebude postačovať na úhradu všetkých exekučne vymáhaných pohľadávok dlžníka. Dlžník teda bez akýchkoľvek pochybnosti previedol svoj najhodnotnejší majetok na tretiu osobu. Dá sa dokonca povedať, že dlžník previedol všetok svoj majetok, ktorý reálne mohol prevádzať, a to aby zmaril uspokojenie pohľadávok všetkých svojich veriteľov. Z uvedeného plynie, že je dané ohrozenie úplného vymoženia pohľadávky žalobcu, ktoré exekučné konanie prebieha už od roku 2008 a doteraz nie je pohľadávka žalobcu úplne uspokojená, resp. ďalších prejudikovaných pohľadávok voči dlžníkovi, ktoré
sú vymáhané v exekučných konaniach a teda sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
3. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
6. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Podľa § 343 ods. 1 , 2 a 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
8. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
9. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
10. Podľa § 151d odsek 1 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
11. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh žalobcu záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, ak sú na to splnené zákonné predpoklady. Zabezpečovacie opatrenie pritom slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu súd skúma, či žalobca v návrhu osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ide o tieto predpoklady: návrh žalobcu, spôsobilý predmet záložného práva, zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
12. Súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka veriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra.
13. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Súd teda môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka s cieľom zabezpečiť výlučne peňažnú pohľadávku veriteľa, ak žalobca v návrhu preukáže, že je tu hrozba zmarenia exekúcie.
14. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na zabezpečovacie opatrenie a s ním súdu predložených listinných dôkazov súd dospel k názoru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP bol podaný dôvodne.
15. Súd preskúmal návrh žalobcu, najmä skutkové tvrdenia, pričom z nich ako aj z priložených listinných dôkazov zistil, že má voči dlžníkovi Q. B., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.É. N. XX, XXX XX A. pohľadávku pôvodného veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335004 zo zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere zo dňa XX.XX.XXXX. Pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v čase, keď bola táto už exekučne vymáhaná súdnym exekútorom V.. T. B. pod č. Z. XXX/XX (viď spis Okresného súdu Bardejov sp. zn. XEr/XXX/XXXX) na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 03.12.2008, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 09.12.2008. Nevymožená pohľadávka ku dňu podania žaloby predstavuje 2.795,17 Eur.
16. Z argumentácie žalobcu a predložených listinných dôkazov ďalej vyplýva, že po právoplatnom priznaní vyššie uvedenej pohľadávky, dlžník previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku tohto uznesenia kúpnou zmluvou evidovanou v katastri nehnuteľností Okresného úradu A. - katastrálny odbor pod č.k. M.-XXXX/XXXX. Nehnuteľnosti nadobudol dlžník Q. B. až po začatí exekučného konania (podľa údajov na liste vlastníctva rozsudkom zo dňa 12.08.2020) a následne ich previedol na žalovanú.
17. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí nevyhnutne obsahovať viacero náležitostí, a to okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 127 C.s.p., aj 1. samotný dispozičný úkon žalobcu ako navrhovateľa, t.j. návrh žalobcu, 2. spôsobilý predmet záložného práva, 3. skutočnosť, že zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a 4. existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
18. Pokiaľ ide o prvý predpoklad (návrh žalobcu), súd má za to, že žalobca ho splnil, keď doručil súdu svoj návrh, ktorý spĺňa všetky požiadavky podania, ako označenie strán a dôkazov, opísanie rozhodujúcich skutočností ako aj žalobný návrh, ďalej obsahuje aj predmet, voči ktorému žiada zriadiť záložné právo
- nehnuteľnosti žalovanej.
19. V prípade druhej požiadavky, teda spôsobilosti predmetu záložného práva, súd má za to, že žalobca splnil aj túto požiadavku, nakoľko zálohom môže byť vec (v tomto prípade nehnuteľný majetok), právo a iná majetková hodnota. Žalobca navrhol vydať zabezpečovacie opatrenie na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti na žalovanú. Dlžník Q. B. síce nie je osobou vlastniacou nehnuteľnosti, avšak súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.01.2018 pod spisovou značkou II. ÚS 48/2018, z ktorého citujúc aj vychádza: „Vo vzťahu k tvrdenej nemožnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia proti tretej osobe odlišnej od dlžníka žalobcu treba uviesť, že nie je vylúčené, aby zabezpečovacie opatrenie bolo nariadené aj proti takej osobe, proti ktorej budú smerovať majetkové nároky veriteľa ako žalobcu. V prípade žaloby na určenie neúčinnosti právnych úkonov (odporovacej žaloby) má veriteľ ako žalobca právo uspokojiť svoju pohľadávku (priamo) z majetku tretej osoby vlastniacej predmetný majetok, ktorý pôvodne patril dlžníkovi veriteľa, t. j. takáto tretia osoba je v postavení dlžníka voči veriteľovi a vo vzťahu k majetku, ktorý nadobudla, resp. vo vzťahu k peňažnej náhrade zodpovedajúcej hodnote daného majetku, ak bol tento už prevedený na ďalšie osoby. Vyplýva to z § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.“ Súd má za splnenú teda druhú podmienku spôsobilosti predmetu záložného práva.
20. Pokiaľ ide o tretiu podmienku, splnenie ktorej vyžaduje zákonodarca na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, teda že zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku žalobcu, túto mal súd taktiež za preukázanú. Žalobca navrhol zriadiť záložné právo na základe peňažnej pohľadávky
vo výške 2.795,17 Eur, ktorú eviduje voči dlžníkovi Q. B. N.. XX.X.XXXX na základe notárskej zápisnice N. XXX/XX, N. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Súd mal v tejto súvislosti preukázanú aj skutočnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok.
21. Ďalej súd skúmal, či bola v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia osvedčená dôvodná obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. V tomto prípade sa súd zaoberal otázkou, či v správaní Q. B. bolo možné konštatovať prinajmenšom snahu o vykonanie úkonov, ktorými by mohlo dôjsť k ohrozeniu uspokojenia pohľadávky žalobcu po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Žalobca osvedčoval existenciu obavy z ohrozenia exekúcie poukazom na pohľadávku, ktorou disponuje a ktorá je vymáhaná voči dlžníkovi v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou XEr/XXX/XXXX prostredníctvom súdneho exekútora Q.. T. C. a uvedené exekučné konanie prebieha od roku 2008 a dodnes nie je pohľadávka žalobcu uspokojená. Súd má v zmysle uvedených skutočností pre účely rozhodnutia o zabezpečovanom opatrení aj túto podmienku na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. (v korelácii s uvedeným bral do úvahy aj ustanovenie § 340 ods. 1 CSP). V súvislosti s predmetnými nehnuteľnosťami malo dňa XX.X.XXXX dôjsť k jej pochybnému predaju žalovanej. Podľa žalobcu účelom prevodu bola skutočnosť, aby exekútor nezriadil na nehnuteľnostiach záložné právo.
22. Súd v súvislosti s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí skúmať nielen všeobecné predpoklady jeho nariadenia, ale aj vlastnosť proporcionality zásahu zabezpečovacieho opatrenia do majetkovej, prípadne inej sféry žalovaného. Túto proporcionalitu súd posudzuje komparáciou hodnoty pohľadávky uplatňovanej žalobcom v konaní vo veci samej, ktorej sa má poskytnúť ochrana a hodnotou nehnuteľností, na ktoré sa má zriadiť sudcovské záložné právo. Nehnuteľnosti, ktoré žalobca žiada zaťažiť záložným právom, predstavujú (ako vyplýva z príslušného listu vlastníctva) pozemky o celkovej výmere XX.XXX m2 (vo výlučnom vlastníctve žalovanej), (z tejto rozlohy pozemkov žalovanej pripadá na záhradu XXX m2, vodnú plochu X m2, ornú pôdu XXXXX m2 a trvalý trávnatý porast XXXX m2) a ďalej v podielovom spoluvlastníctve vo výmere XXXXX m2 s podielom X/XX (z tejto rozlohy XXXX m2 predstavuje orná pôda a XXXXX m2 trvalý trávny porast). Žalobca v konaní nepreukázal a neoznačil ani približnú hodnotu nehnuteľností, na ktoré má byť zriadené záložné právo, logicky však s ohľadom na rozlohu pozemkov, ako aj skutočnosť, že ide o pozemky v katastrálnom území mesta A., možno konštatovať, že ich hodnota prevyšuje hodnotu pohľadávky uplatňovanej v exekučnom konaní. Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia platí, že s ohľadom na zásadu proporcionality nesmie z hľadiska rozsahu zabezpečenia vzniknúť celkom zjavný nepomer medzi hodnotou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti zabezpečenej sudcovským záložným právom.
23. Podľa názoru súdu zriadením zabezpečovacieho práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej v rozsahu, v akom to žiada vo svojom návrhu, by predstavovalo neproporcionálny zásah do majetkovej sféry tretej osoby. Súd je toho názoru, že výška zabezpečovanej pohľadávky má aspoň približne zodpovedať hodnote zabezpečovaných nehnuteľností. So zriadením záložného práva totiž nie je spojená iba funkcia zabezpečovacia, ale i funkcia uhradzovacia. V prípade, že by na základe právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej malo dôjsť k výkonu záložného práva, súd nevidí dôvod, pre ktorý by bolo nevyhnutné, aby výkonu zabezpečovacieho práva mali podliehať nehnuteľnosti v sume vysoko presahujúcej výšku uplatňovanej pohľadávky. Preto je súd toho názoru, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je možné vyhovieť v plnom rozsahu tak, ako to žiada žalobca, ale iba čiastočne.
24. V čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli zo strany žalobcu predložené detailnejšie informácie o hodnote nehnuteľností, na ktoré žiada zriadiť záložné právo. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdu neuviedol súdu ani približné vyčíslenie hodnoty nehnuteľností, na ktoré sa má vzťahovať záložné právo. Sám uvádza, že z katastrálnej evidencie plynie, že dlžník aktuálne vlastní už len exekvovanú nehnuteľnosť menšej hodnoty (parcelu E. K. XXXX/X záhrada o výmere XXX m2, LV č. XXXXX, k.ú. A.). V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom, zvyšuje zodpovednosť strany za výsledok konania (či už vo veci samej, ako aj konania o zabezpečovacom alebo neodkladnom opatrení) a eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní a zabezpečovaní dôkazov pre rozhodnutie o uplatňovaných nárokoch strán sporu. Neželaným javom v rámci civilného sporového konania by bol taký postup súdu, ktorým by sa vykonávali dôkazy bez toho, aby boli stranami navrhnuté, a zároveň sa neúčelne zvyšovali náklady konania na zisťovanie skutočností, ktoré iba okrajovo súvisia s konaním,
keďže tieto skutočnosti nie sú predmetom sporu, ani nimi nie je podmienené rozhodnutie vo veci samej. Rovnako je s ohľadom na pomerne krátku lehotu na rozhodnutie súdu o návrhu žalobcu vykonanie plnohodnotného dokazovania objektívne vylúčené.
25. Súdu v tomto konaní neboli predložené dokumenty, ktoré by preukazovali aspoň približnú hodnotu nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom záložného práva. Súd si však ako z podaného návrhu, tak aj na základe skutočností známych súdu z úradnej činnosti, bol vedomý konania, vedenom na ňom pod sp. zn.XC/XX/XXXX, ktorého predmetom bola žaloba o určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Z obsahu spisu sp. zn. XC/XX/XXXX, a to v ňom pripojeného uznesenia Okresného súdu Bardejov sp zn. XD/XX/XXXX zo dňa 4.9.2017 súd zistil, že notár v dedičskom konaní určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti k 4.9.2017 na sumu 17.930 Eur. Ďalej zo spisu vyplýva, že kúpnou cenou, za ktorú medzi sebou právny predchodca žalovaného a žalobca v konaní sp. zn. XC/XX/XXXX mienili previesť nehnuteľnosti (len nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného), predstavovala sumu 32.000 Eur. Z webového portálu www.nehnutelnosti.sk <http://www.nehnutelnosti.sk> sa cena aj vo vzdialenejších obciach od A., tobôž nie v katastrálnom území mesta A. je minimálne 6 eur/m2 (v závislosti od druhu pozemku, pričom minimum 6 eur viď.: https://www.nehnutelnosti.sk/okres-A.? W..XXXXX.XXXXX.XXXXX.XXXXX.XXXXX.XXXXX.XXXXX.XXXXX).
26. Nakoľko súd nemal k dispozícii iné dôkazy, ktorými by bola osvedčená aspoň približná hodnota nehnuteľností, ktorých sa má zabezpečovacie opatrenie týkať, považoval súd hodnotu nehnuteľností tak, ako bola uvedená trhová kúpna cena nehnuteľností (len nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve) v kúpnej zmluve zo dňa 25.5.2018 na účely rozhodovania o návrhu žalobcu a na osvedčenie jej hodnoty, za postačujúcu.
27. Pohľadávka žalobcu, ktorej sa má zabezpečiť ochrana formou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, predstavuje sumu 2.795,17 Eur s príslušenstvom a s náhradou trov konania, hodnota nehnuteľností len vo výlučnom vlastníctve žalovanej bola osvedčená na sumu 32.000,- eur.
28. Súd pre zabezpečenie proporcionality zabezpečovacieho opatrenia dospel k záveru, že záložné právo je možné zriadiť iba na časť nehnuteľností navrhovaných žalobcom. Keďže v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je možné ani účelné zisťovať presné vymedzenie rozsahu nehnuteľností, ktorých hodnota bude zodpovedať hodnote uplatňovanej pohľadávky, musel sa súd uspokojiť s pravdepodobnými poznatkami ohľadne ceny nehnuteľností a na základe toho určil podľa vlastnej úvahy konkrétny rozsah zabezpečovaných nehnuteľností odhadom. Súd teda vychádzal z pravdepodobnej hodnoty nehnuteľností a to len vo výlučnom vlastníctve (na LV č. XXXX) vo výške 32.000,- eur, ako aj zo skutočnosti, že uvedená suma bola stanovená v roku 2018. Výška istiny s príslušenstvom s trovami konania (2.795,17 eur a úrok z omeškania 7,7% ročne z 1.381,39 Eur od 30.1.2020 do zaplatenia a trovy súdneho exekútora 743,70 eur) zodpovedá zhruba 1/10 hodnoty nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovanej, preto dospel súd k záveru, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej zaistí približne do 1/10 celkovej výmery predmetných nehnuteľností (tzn. pri výmere 16.152 m2 vo výlučnom vlastníctve žalovanej zodpovedá hodnote pohľadávky žalobcu, nehnuteľnosť o výmere približne 1.571 m2).
29. S prihliadnutím na vyššie uvedenú výmeru nehnuteľností, na ktoré by sa malo vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, rozhodol súd na základnej vlastnej úvahy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť špecifikovanú vo výroku I tohto uznesenia. Súd vykonal voľbu nehnuteľností, na ktoré sa zriadi záložné právo odhadom, a to na podklade výmery tak, aby sa nehnuteľnosti zabezpečili približne do 1/10 ich celkovej výmery (len z nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Označená nehnuteľnosť, ktorá bude založená na podklade tohto rozhodnutia, je preto o výmere X.XXX m2. Vo zvyšnej časti (nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na ostatné nehnuteľnosti) súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že by zriadením zabezpečovacieho opatrenia v širšom rozsahu porušil princíp proporcionality zamietol.
30. Keďže žalobca podal žalobu vo veci samej, ktorej súčasťou bol aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vo veci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nejde o vec samú, s ktorou by sa v zmysle § 262 odsek 1 C.s.p. spájalo aj rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania. Na základe uvedeného preto súd o nároku na náhradu trov konania týkajúceho nariadeného
zabezpečovacieho opatrenia nerozhodol a s ich otázkou sa vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 357 písmeno d/ C.s.p., § 362 odsek 1 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.