Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-106-2020.pdf
PDF · 79.26 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/106/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: Q. W., N.. X.X.XXXX, A. Q. XXX/X, S. N. C., zastúpená: JUDr. Marián Jusko, advokát, so sídlom v Košiciach, Račí potok 3 p r o t i žalovanej: J.. Ľ. K., N.. XX.X.XXXX, A. W., M. E. XXXX/X, zastúpená: JUDr. Tibor Čonka, advokát, so sídlom v Košiciach, Továrenská 18, o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva a prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou z 31.12.2020 sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva na časť podniku obchodnej spoločnosti J.P. GROUP SK, s.r.o. uzavretej medzi stranami dňa 11.05.2017. Žalobu odôvodnila tým, že napadnutá záložná zmluva mala zabezpečovať pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, v tom čase žalobkyňa bola spoločníčkou spomínanej obchodnej spoločnosti. Jej predmetom bol všetky hnuteľné veci na prevádzke dlžníka v obchodno-prevádzkovej budove v W., S. XXX. Žalobu dôvodila tým, že do zálohu bola daná časť podniku, ktorý v tom čase vlastnila obchodná spoločnosť J. P. GROUP SK s.r.o., a teda vlastníkom zálohu nebola žalobkyňa. Žalobkyňa záložnú zmluvu pri neznalosti rozdielu medzi podnikom a obchodným podielom v spoločnosti podpísala záložnú zmluvu v omyle, plnenie tejto zmluvy je nemožné, nakoľko nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám a zmluva je nezrozumiteľná a preto neplatná. Právnu kvalifikáciu odôvodnila § 37 ods. 1, 2 a § 39 Občianskeho zákonníka
2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, považovala ju za absurdnú. Zmluvu si dala vypracovať samotná žalobkyňa, ktorá ju podpísala dobrovoľne a slobodne a o niekoľko rokov sa domáhala vyslovenia jej neplatnosti tvrdiac, že sa sama uviedla do omylu. Poukázala na článok III. zmluvy, v ktorom sa uvádza, že návrh na zápis záložného práva do registra podá konateľ spoločnosti - žalobkyňa a tiež na článok II. body 2, 3 zmluvy, podľa ktorých záloh tvoria hnuteľné veci na prevádzke dlžníka, pričom je nepochybné, že prevádzku má iba podnikateľ, nie fyzická osoba. Preto podľa nej celá zmluva je koncipovaná tak, že ju podpisuje žalobkyňa v mene spoločnosti a že žalobkyňa mala úmysel ju uzatvoriť ako konateľ obchodnej spoločnosti J. P. GROUP SK s.r.o. V tejto súvislosti citovala § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tiež záverečné ustanovenia zmluvy obsahujúce vyhlásenie zmluvných strán, že zmluva je zrozumiteľná. Napokon zdôraznila, že výkon záložného práva ani nezačala uplatňovať, žalobkyňa ju pred podaním žaloby nekontaktovala, v takom prípade mohli zmluvu zmeniť, zrušiť alebo inak upraviť ich zmluvné vzťahy. Poukázala tiež na článok V. CSP, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.
3. Žalobkyňa právo na repliku nevyužila.
4. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovanej, zmluvou o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o zriadení záložného práva na časť podniku zo dňa 11.05.2017 a zistil tento skutkový stav:
5. Písomnou zmluvou o pôžičke žalovaná ako veriteľ požičala žalobkyni ako dlžníčke 25.000 Eur s mesačným úrokom 5 %. Žalobkyňa sa zaviazala dlh vrátiť do 30.11.2017. Zmluva bola uzavretá a podpísaná oboma stranami 11.05.2017.
6. V ten istý deň medzi tými istými účastníkmi bola uzavretá aj písomná zmluva o zriadení záložného práva na časť podniku podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. V nej je uvedený záložný veriteľ
- žalovaná a ako záložca je uvedená žalobkyňa. Účelom tejto zmluvy bolo zabezpečenie pohľadávky žalovanej z vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke. V zmluve sa ďalej konštatuje, že záložný dlžník je spoločníkom obchodnej spoločnosti J.P. GROUP SK s.r.o. so stopercentným obchodným podielom (článok I bod 2).
7. Podľa článku II záložný dlžník dáva do zálohu svoju časť podniku spomínanej obchodnej spoločnosti tvoriaci hnuteľné veci na prevádzke dlžníka v obchodno-prevádzkovej budove v Prešove, Hlavná 131, pričom tieto hnuteľné veci sú špecifikované v bode 3.
8. Podľa článku III záložné právo vznikne jeho registráciou v registri záložných práv, návrh je povinný podať konateľ spoločnosti - Q. W..
9. Článok IV zmluvy upravoval vyhlásenie záložného dlžníka, že ak nesplní svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke uvedenej v článku I tejto zmluvy riadne a včas, uzavrie so záložným veriteľom do 30 dní po splatnosti pohľadávky zmluvu o predaji časti podniku špecifikovanej v článku II tejto zmluvy.
10. K zániku záložného práva mohlo dôjsť uzavretím zmluvy o predaji časti podniku podľa článku IV alebo dohodou účastníkov o novom záložnom práve v písomnej forme (článok 5).
11. Podľa článku VI bodu 6 zmluvné strany prehlásili, že si zmluvu riadne prečítali, zmluva je zrozumiteľná a určitá a vyjadruje ich skutočnú slobodnú a vážnu vôľu a nie je uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
12. V danom prípade súd sa predovšetkým zaoberal procesnou prípustnosťou žaloby o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a na pojednávaní v rámci predbežného právneho posúdenia veci vyslovil názor o jej neprípustnosti s poukazom na § 137 písm. c/ a § 137 písm. d/ CSP. Napriek tomuto predbežnému právnemu záveru právny zástupca žalobkyne zotrval na žalobe tak ako bola podaná v písomnej forme, teda trval na žalobe o určenie neplatnosti záložnej zmluvy.
13. Aktuálny sporový poriadok však žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu vylúčil, ako to vyplýva z § 137 CSP, okrem prípadov uvedených v § 137 písm. d/ CSP, čo vyplýva aj z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu.
14. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
15. Žalobu o neplatnosť právneho úkonu je potrebné považovať za žalobu o určenie právnej skutočnosti, avšak v zmysle zákona - § 137 písm. d/ CSP možnosť takejto žaloby musí vyplývať z osobitného predpisu. Napríklad žaloba o neplatnosť dražby vyplýva z § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vyplýva z § 77 Zákonníka
práce alebo žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu bytu je upravená v § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Ak teda neexistuje predpis hmotného práva umožňujúci podanie žaloby o neplatnosť príslušného právneho úkonu, nemožno sa úspešne domáhať na súde vyslovenia neplatnosti takéhoto právneho úkonu, ale len určenia či určité právo existuje alebo nie. Teda išlo by o žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP, ale za splnenia ďalšej zákonnej podmienky - preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Keďže žiadna právna norma hmotného práva neupravuje právo na podanie žaloby o neplatnosť záložnej zmluvy, ide o procesne neprípustnú žalobu a keďže žalobkyňa ani po upozornení zo strany súdu v rámci predbežného právneho posúdenia žalobný petit nezmenila, súd túto žalobu z dôvodu jej procesnej neprípustnosti zamietol. Je samozrejmé, že súd nemohol žalobkyni poskytnúť poučenie o konkrétnej úprave žalobného petitu, nakoľko išlo by o neprípustné porušenie zásady rovnosti sporových strán. To, že podľa novej právnej úpravy (CSP) nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov vyplýva napríklad z uznesenia Najvyššieho súdu SR 9Cdo 7/21 zo dňa 14.04.2021. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto žalobu zamietol.
16. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V spore bola v celom rozsahu úspešná žalovaná a preto súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni, nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len vo výnimočných prípadoch.
17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP)
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.