Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-30C/353/2002

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Adriánom Pažúrom v právnej veci žalobcu: B.. G. L., E. XX, G. B., proti žalovanému: G.. G. I., H. 2, L., v konaní o zaplatenie 65.200,00 USD s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu 08.04.2002 sa proti pôvodnému žalovanému v I. rade AGW, s.r.o., Štúrova 14, Košice, IČO: 36 190 861 (ďalej len „úpadca“) domáhal zaplatenia 65.200,00 USD titulom nesplatenej pôžičky. V zmysle podanej žaloby mu nárok mal vzniknúť zo zmluvy o pôžičke, ktorú mali zmluvné strany nesprávne označiť ako zmluvu o tichom spoločenstve zo dňa 11.06.2001, ktorú vypovedal ku dňu 28.06.2002.

2. Po podaní žaloby v priebehu konania žalobca podaním doručeným súdu dňa 14.05.2002 navrhol rozšírenie žaloby o konateľa úpadcu - G.. G. I., H. 2, L. (ďalej len „žalovaného“), kedy uviedol, že konateľ úpadcu robí úkony, ktorými zbavuje spoločnosť majetku aby nebola schopná plniť svoje záväzky, poškodzuje samotnú spoločnosť, ale aj žalobcu ako veriteľa spoločnosti, ktorá naďalej disponuje jeho vkladom a preto je daná zodpovednosť konateľa žalovaného v zmysle .

3. V priebehu konania bol na majetok úpadcu uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k.

- 39 zo dňa 20.12.2002 vyhlásený konkurz.

4. Na základe žiadosti súdu Krajský súd v Košiciach uviedol, že žalobca si voči úpadcovi prihlásil pohľadávku dňa 13.2.2013 vo výške 123.777,73 €. Pohľadávku na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 20.1.2004 správca konkurznej podstaty poprel v plnom rozsahu.

5. Na základe výzvy súdu správca konkurznej podstaty úpadcu dňa 1.3.2016 súdu oznámil, že bol iniciovaný určovací spor o nespornosti popretej pohľadávky, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie súdu o tom, že pohľadávka žalobcu je nesporná ako pohľadávka I. triedy.

6. Súd z vyžiadaného rozsudku vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod spisovou značkou zo dňa 18.4.2006 zistil, že predmetným rozsudkom bolo určené, že pohľadávka žalobcu vo výške 3.728.928,- Sk proti úpadcovi je nesporná ako pohľadávka I. triedy; totožnosť tejto pohľadávky s pohľadávkou uplatnenou v tomto konaní nepochybne vyplynula z prihlášky do konkurzného konania, ktorí súdu doručil žalobca.

7. V súlade zisteným stavom veci, Okresný súd Košice II uznesením č.k. -114 z 27.01.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.02.2020, konanie proti úpadcovi zastavil po zistení, že pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní bola prihlásená v konkurze, následne správcom popretá, avšak rozsudkom Krajského súdu v Košiciach určená ako nesporná. Takú pohľadávku treba, v zmysle o konkurze a vyrovnaní, považovať za zistenú. Zistená pohľadávka, ak ju nepoprel úpadca, má obdobné účinky, aké zákon spája s právoplatne priznanou pohľadávkou. V súlade s ustanovením o konkurze a vyrovnaní, na základe zoznamu prihlášok možno viesť pre zistenú pohľadávku exekúciu na majetok úpadcu, teda zoznam výsledku prieskumného pojednávania už je exekučným titulom.

8. Následne súd začal vo veci konať a vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu ako aj skutočnosťami zistenými zo spisu, pričom z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a táto skutočnosť nebola ani medzi zmluvnými stranami sporná, že dňa 20.12.2002 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka AGW, s.r.o., Štúrova 14, Košice a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Jozef Mižák; žalobca si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku, ktorá vyplýva zo zmluvy o tichom spoločenstve č. I-1617-2001 zo dňa 11.06.2001; pohľadávku žiadal zaradiť do I. triedy; na prieskumnom pojednávaní dňa 20.01.2004 správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku prihlásenú žalobcom; rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -22 z 18. apríla 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.6.2006 bolo určené, že pohľadávka žalobcu vo výške 3.728.928,- Sk proti úpadcovi AGW s.r.o. Košice, uplatnená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. je nesporná ako pohľadávka 1. triedy; z kópie zmluvy o tichom spoločenstve súd zistil, že AGW s.r.o. ako podnikateľ a žalobca ako tichý spoločník uzavreli dňa 11.06.2001 zmluvu o tichom spoločenstve č. I-1617-2001, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažný vklad vo výške 65.200,- USD v hotovosti pri podpise zmluvy s tým, že AGW s.r.o. Košice sa zaviazal v prípade zániku zmluvy vrátiť žalobcovi vklad a vyplatiť pomerný podiel na zisku do ukončenia platnosti zmluvy; zmluvné strany sa zároveň dohodli, že tichý spoločník má podiel na zisku vo výške 16,6 % ročne, vypočítaný na základe výšky vkladu, ktorý bude žalobcovi vyplácaný v hotovosti; z článku IV. zmluvy vyplýva, že zmluvné strany uzavreli zmluvu na dobu neurčitú s výpovednou lehotou 12 mesiacov, v tomto prípade tichý spoločník žalobca môže vypovedať zmluvu každý mesiac, vždy k 28. dňu v mesiaci; z písomnej výpovede o tichom spoločenstve podpísanej žalobcom ako tichým spoločníkom a úpadcom ako podnikateľom zo dňa 11.06.2001 súd zistil, že žalobca v zmysle článku IV. ods. 2 zmluvy o tichom spoločenstve vypovedal zmluvu s tým, že zmluva zaniká ku dňu 28.06.2002.

9. Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. [ ]

10. Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. [ ]

11. (1) Zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. (2) Zmluva vyžaduje písomnú formu. [, ]

12. (1) Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. 5) Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči

konateľom správca konkurznej podstaty. [, v znení účinnom do 31.01.2004.]

13. Vo všeobecnosti o obchodnej veci možno hovoriť vtedy, ak právny vzťah z ktorého spor vyplýva je z hľadiska podstaty svojho spoločenského významu obchodnoprávny, a teda musí ísť o právny vzťah medzi fyzickými, právnickými osobami, ktoré vykonávajú samostatnú podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku.

14. V tomto prípade, ak si žalobca uplatňuje svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy na základe uzatvorenej zmluvy o tichom spoločenstve a ním špecifikovaného nároku na náhradu škody v zmysle zodpovednosti podľa možno uviesť, že právny vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným treba posudzovať podľa citovaných ustanovení , na základe ktorej môže vzniknúť veriteľovi (žalobcovi) právo na plnenie od dlžníka (žalovaného) a dlžníkovi vznikla povinnosť splniť záväzok.

15. Je potrebné zdôrazniť, že tiché spoločenstvo je nesubjektívnou formou spoluúčasti viacerých subjektov na podnikaní. Nejde o osobitnú formu obchodnej spoločnosti, ale o špecificky záväzkovo právny vzťah. Z uvedeného dôvodu je právna úprava tejto formy podnikania zaradená do záväzkovej časti , a teda vo svojej podstate je zmluva o tichom spoločenstve záväzkovo právny vzťah medzi podnikateľom a tichým spoločníkom, v rámci ktorého sa tichý spoločník zaväzuje podieľať na podnikateľskej činnosti podnikateľa určitým vkladom a podnikateľ sa zaväzuje vyplatiť mu určitý podiel na čistom zisku dosiahnutom pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Výška vkladu tichého spoločníka pritom spravidla reálne ovplyvňuje výšku jeho podielu na zisku podnikateľa, nie je to však podmienkou.

16. V tejto súvislosti je ale potrebné uviesť, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal existenciu uplatneného nároku. Dôkazné bremeno v súdnom konaní začatom na základe žaloby je podľa na žalobcovi. Žalobca, ak chce byť v konaní úspešný, musí preukázať oprávnenosť uplatnenej pohľadávky, nie naopak to, že žalovaný musí preukazovať jej neoprávnenosť. Žalobca nemôže zaťažovať žalovaného negatívnym dôkazným bremenom, teda aby súd vyhovel žalobe, ak nevie preukázať svoje tvrdenia. Negatívny dôkaz - nesplnenie povinnosti nemôže predložiť tá strana sporu, ktorá je v konaní žalovanou, neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu preto vedie k zamietnutiu žaloby.

17. Pokiaľ žalobca uplatňoval voči žalovanému svoje nároky na základe zmluvy o tichom spoločenstve, súd uvádza, že je nepochybné, že zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa s ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platení časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania, pričom v tomto prípade, tak ako vyžaduje zákon bola uzavretá zmluva v písomnej forme a následne došlo aj k jej výpovedi. V konaní teda nebola sporná skutočnosť, že žalobca pri podpise zmluvy o tichom spoločenstve poskytol dňa 11.06.2001 úpadcovi peňažný vklad vo výške 65.200,- USD, ktorú po zániku zmluvy žalobcovi spolu s dohodnutým podielom na zisku vo výške 16,6 % ročne nevrátil, na základe čoho si žalobca uvedenú pohľadávku prihlásil v predmetnom konkurze.

18. Súd mal ale za nepreukázanú skutočnosť, či vznikla zodpovednosť žalovaného ako konateľa úpadcu na zaviazanie náhrady škody podľa . Nie je úlohou súdu v konaní zisťovať, akým spôsobom mala vzniknúť škoda, pokiaľ žalobca je v spore pasívny a žiadnym spôsobom nepreukazuje svoje skutkové tvrdenia. Je pravdou to, že základnou zásadou výkonu pôsobnosti konateľov je povinnosť svoju pôsobnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmom spoločnosťami a všetkých jej spoločníkov. Žalobca v spore žiadnym spôsobom neodôvodňoval z čoho vyvodzuje zodpovednosť žalovaného ako konateľa úpadcu za vznik škody, keďže bolo nepochybné, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o tichom spoločenstve, nie je teda zrejmé v čom by malo dôjsť k pochybeniu, a teda k vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone funkcie. Nie je úlohou súdu nahrádzať dokazovanie, alebo vôľu strán, v tomto prípade žalobcu, čo má byť prípadnou škodou, alebo akým konaním má dôjsť k vzniku škody. Žalobca v priebehu sporu zostal pasívny napriek tomu, že súd ho vyzýval na preukázanie svojich tvrdení.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalobca nemôže zaťažovať žalovaného negatívnym dôkazným bremenom, teda aby súd vyhovel žalobe, ak nevie preukázať svoje tvrdenia, neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu viedlo súd k zamietnutiu žaloby.

20. O nároku náhrady trov konania ( ) vo vzťahu žalobcu a žalovaného súd rozhodol v súlade s ustanovením tak, že plne úspešnému žalovanému priznal nárok v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude v zmysle ustanovenia rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Košice II. [ ].

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [ )].

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [ ].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [ ].

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.