Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-90-2020.pdf
PDF · 113.31 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/90/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Q., N. C. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Peter Harakály, advokát so sídlom Košice, Mlynská č. 28, proti žalovanému: Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k. 7C/206/2015-227 zo dňa 03. októbra 2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7561,80 eura s príslušenstvom a vyčíslený úrok z omeškania v sume 583,53 eura p o t v r d z u j e .
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II. v jeho časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby v časti povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť v sume 4915, 20 eura s príslušenstvom ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.561,82 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.561,80 eura od 14.02.2015 do zaplatenia, vyčíslený úrok z omeškania 583,33 eura, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok I.). Vo zvyšku súd žalobu zamietol (výrok II). O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79.74 % ( výrok III.). Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 415, § 427, § 441, § 444, §470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 8 ods. 1,2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, § 11 ods. 6,7,8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodne podaná.
2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah podanej žaloby doručenej súdu dňa 13.04.2015, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady za bolesť vo výške 48.900 eura s 5.05% ročným úrokom z omeškania od 14.02.2015 do zaplatenia, vecnú škodu vo výške 70,- eur s
5.05% ročným úrokom z omeškania od 14.02.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že pri dopravnej nehode dňa 22.04.2014 v katastri obce C., utrpel ako spolujazdec v motorovom vozidle zn. U. XXX EV: U., ťažké ublíženie na zdraví, kedy vodič motorového vozidla T. C., nar, XX.XX.XXXX pri prechádzaní ľavotočivej zákruty sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, zišiel s vozidlom mimo cestu a následne sa niekoľkokrát prevrátil a ostal s vozidlom na streche. Za škodu na zdraví poškodenému, zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, na základe objektívnej zodpovednosti. Prevádzkovateľ mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným, pričom nároky poškodeného na náhradu škody z ublíženia na zdraví sú kryté povinným zmluvným poisteným zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, priamy nárok voči žalovanému ako poisťovateľovi je daný § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. V dôsledku dopravnej nehody utrpel zranenia a podľa lekárskeho posudku o bolestnom vypracovanom L.. T. W., G. dňa 10.10.2014 bolo bolestné stanovené vo výške 2967,187 bodov, pričom Opatrením MZ SR č. P zo dňa 14.05.2014 bola pre rok určená výška náhrady za bolesť za jeden bod 16,68 eura, náhrada za bolestné tak podľa žalobcu predstavuje zaokrúhlene 48.900,- eur. Súčasne si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu vecnej škody 70,- eur, ktorá mu vznikla z dôvodu zničenia ošatenia následkom dopravnej nehody.
3. Súd prvej inštancie z hľadiska skutkového stavu po vykonanom dokazovaní považoval za nesporné, že dňa 22.04.2014 pri dopravnej nehode v katastri obce C., žalobca ako spolujazdec v motorovom vozidle zn. U. XXX V.: U. utrpel ťažké ublíženie na zdraví a to stlačenie hrudníka s obojstrannou kontúziou pľúc, sériovú zlomeninu rebier VII, VIII, IX a X vľavo, zlomeniu rebier V,VI, VII, VIII, IX, X vpravo, poúrazový pneumothoraz, poúrazové krvácanie do hrudníka, zlomeninu stavcov C5, XC6, C7, Th 1, Th 10-Th11, léziu miechy od úrovne Th5-Th6 a traumatický šok ťažkého stupňa. Za sporný nepovažoval základ nároku žalobcu na náhradu za bolesť, ani bodové ohodnotenie bolestného ani samotnú hodnotu jedného bodu, ktorá bola uplatnená žalobcom. Poukázal na to, že spornou v konaní zostala otázka spoluzavinenia žalobcu v zmysle § 441 OZ, vo vzťahu ku ktorej otázke dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného, aby preukázal splnenie podmienok na aplikovanie spoluzavinenia žalobcu, ktoré žalovaný realizoval v rozsahu 25% z dôvodu nepripútania sa žalobcu bezpečnostnými pásmi.Rovnako sporným bol nárok žalobcu na náhradu vecnej škody vo výške 70 eur, keďže žalovaný rozporoval, že žalobca doposiaľ nepreukázal výšku vecnej škody, pričom dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu. Súd prvej inštancie prijal potom, čo do konania ustanovil znaleckú organizáciu forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., záver, že spoluzavinenie žalobcu na vzniknutej škode na jeho zdraví v zmysle § 441 OZ je treba zohľadniť vo výške 10 % a to s ohľadom na mieru zavinenia žalobcu na vzniku škody ale aj vodiča motorového vozidla, ktorý hrubo porušil povinnosti vodiča motorového vozidla.
4. V tejto súvislosti poukázal na obsah znaleckého posudku č. 239/2019, v ktorom znalecká organizácia konštatovala, že žalobca s najväčšou pravdepodobnosťou nebol pripútaný bezpečnostnými pásmi, pričom všetky zranenia, ktoré utrpel boli pri absencii pripútania, pričom aký konkrétny rozsah poranení by však napokon vznikol, a ktoré konkrétne poranenie by nevzniklo, nie je možné určiť. Konštatovala tiež, že uvedenému zodpovedá aj fakt, že žalobca bol nájdený po nehode mimo vozidla a taktiež aj rozsah a charakter poranení, pričom maximum zranení je v oblasti hrudníka, hrudnej a krčnej v porovnaní s ostatnými pasažiermi vo vozidle.
5. Pri rozhodovaní o miere zavinenia žalobcu zohľadnil, že žalobca ako poškodený tým, že nastúpil do vozidla a nepripútal sa bezpečnostným pásom porušil nielen zákonnú povinnosť ustanovenú § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého je osoba sediaca na sedadla povinne vybavenom bezpečnostným pásom, povinná toto zariadenie použiť a zároveň žalobca porušil generálnu prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, keďže každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví. Za rozhodujúce okolnosti, ktoré mali priamy zásadný a podstatný vplyv na vznik škody, a v akom rozsahu sa každý zo zúčastnených pravdepodobne podieľal na vzniku škody. V tomto smere prijal záver, že rozhodujúcou skutočnosťou pri vzniku škody bolo hrubé porušenie povinnosti vodiča motorového vozidla, dôsledkom ktorého došlo k dopravnej nehode, ktoré porušenie malo priamy a podstatný vplyv na vznik škody. Príčinou vzniku dopravnej nehody dňa 22.04.2014 bol technicky nevysvetliteľný spôsob a technika jazdy vodiča C. ktorý pri vjazde do ľavotočivej zákruty prakticky pokračoval v priamom smere jazdy bez toho, aby včas korigoval smer jazdy vozidla do smeru súbežného s pozdĺžnou osou vozovky, ako sa konštatuje aj v znaleckom posudku I.. T. F. č. 86/2014. Na základe týchto okolností prijal záver, že vodič T. C. vznik škody zavinil rozhodujúcou mierou, preto sa musí žalovaný podstatným spôsobom podieľať
na úhrade tejto škody. Naopak žalobca tým, že sa vo vozidle nepripútal bezpečnostným pásom porušil svoje povinnosti opomenutím zákonnej povinnosti menej závažným spôsobom a miera jeho podielu na vzniku škody zodpovedá 10 %. Zdôraznil, že v konaní nebolo preukázané, že by nepripútanie prispelo k väčšiemu poškodeniu zdravia žalobcu, preto nebola jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi zväčšením rozsahu zranení vo vzťahu k tomu, že nebol pripútaný žalobca.
6. Záverom uviedol, že žalobcovi titulom náhrady za bolesť by vznikol nárok na zaplatenie sumy 49.152 eur. Po zohľadnení spoluzavinenia v rozsahu 10%, súd prvej inštancie uvedené plnenie krátil o sumu 4915,16 eura, pričom rozdiel predstavuje 44236,80 eura, ktorú mal žalovaný žalobcovi zaplatiť. Zohľadnil, že do rozhodovania súdu žalovaný titulom náhrady za bolesť žalobcovi vyplatil dňa 09.06.2015 sumu 36 675 eur, a preto rozdiel oproti nároku žalobcu vyčíslil sumu 7561,80 eura (44.236,80 - 36 675 eur = 7561,80 eura). Okrem toho priznal žalobcovi vyčíslený úrok 583,53 eura t.j. úrok zo sumy 36 675 eur, a to od 14.02.2015 do 09.06.2015, kedy bola žalobcovi uhradená suma 36 675 eur, ktorú skutočnosť žalovaný nenamietal. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu vecnej škody vo výške 70 eur, súd prvej inštancie žalobu v tejto časti nepovažoval za dôvodnú, pretože žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal skutočnosť, že mu pri dopravnej nehode dňa 22.04.2014 vznikla vecná škoda vo výške 70 eur za poškodené pracovné oblečenie. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2, § 256 ods. 1 CSP a s ohľadom iba na čiastočný úspech žalobcu v konaní rozhodol tak, že v konaní prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 79,47 %. 7. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, voči vyhovujúcemu výroku I. ako aj vo výroku o trovách konania III., domáhajúc sa jeho zmeny, tak, že súd žalobe v sume 189,- eur vyhovie a vo zvyšku žalobcu zamietne. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, pokiaľ spoluzavinenie žalobcu na následkoch dopravnej nehody považoval za primerané len v rozsahu 10% a to vzhľadom na všetky skutkové okolnosti prípadu. Poukázal na ust. §4 ods. 2 Zákona o PZP, v zmysle ktorého je to práve poškodený - žalobca, ktorý je povinný svoje nároky uplatniť a preukázať. Žiadal zohľadniť, že žalobca od počiatku tvrdil, že bol vo vozidle pripútaný, pričom túto skutočnosť žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, ale zostala len v rovine jeho síce ľudsky pochopiteľného ale len účelového tvrdenia. Zdôraznil, že zo všetkých ostatných v konaní vykonaných dôkazov je podložený a odôvodnený záver, že žalobca v čase dopravnej nehody pripútaný nebol, pričom uvedená skutočnosť mala podstatný vplyv na rozsah jemu spôsobnej škody na zdraví. Uvedené podporne vyplýva jednak zo skutočnosti o absencii akýchkoľvek závažnejších poranení na strane ďalších troch spolucestujúcich, ako aj zo záverov posudku Ing. F., tak aj záverov súdom vykonaného znaleckého dokazovania zachyteného v znaleckom posudku N. č. XXX/XXXX. Je síce pravdou, že v znaleckom posudku nebolo možné presne a jednoznačne špecifikovať rozsah zranení, ktoré by žalobca utrpel aj v prípade použitia bezpečnostného pásu resp., ktoré by neutrpel avšak uvedené bez ďalšieho neodôvodňuje konštatovanie o primeranosti krátenia práve o 10% ako učinil súd. Bránil sa tým, že pokiaľ nie je možné jednoznačne určiť mieru zodpovednosti na strane žalobcu, v zmysle § 441 pod pojmom ,,pomerne“ možno rozumieť až 50%. Napriek uvedenému sa žalovaný aj po podaní znaleckého posudku pridržal aplikovania 25% zníženia, ktoré možno vzhľadom na všetky okolnosti podľa právneho názoru žalovaného považovať za primerané, proporcionálne a spravodlivé. Vytýkal súdu prvej inštancie, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako všetky jednotlivé dôkazy posúdil, keď okolnosti na strane žalobcu premietol do krátenia práve 10%, čím je rozsudok zaťažený aj inou vadou. Podľa jeho názoru vada rozsudku spočíva na nesprávnom právnom posúdení čo do stanovenia miery spoluzavinenia žalobcu.
8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca a to do časti zamietajúceho výroku II. rozsudku domáhajúc sa jeho zmeny tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť v sume 4915,20 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4663,20 eur od 14.02.2015 do zaplatenia, s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 252,- eur od 01.09.2015 do zaplatenia. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie prijal nesprávny skutkový záver, že žalobca nebol v čase dopravnej nehody pripútaný bezpečnostným pásom, a následne aplikoval ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka. Upriamil pozornosť na ust. § 441 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bola škoda spôsobená zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučným zavinením poškodeného, znáša škodu sám. V zmysle uvedeného ustanovenia nie
je daná zodpovednosť za škodu toho, kto škodu spôsobil v rozsahu, v akom sa na spôsobení škody podieľal svojim protiprávnym konaním poškodený.
9. Podľa názoru žalobcu je potrebné brať do úvahy len také konanie poškodeného, ktoré napĺňa všetky predpoklady zodpovednosti za škodu ako je tomu v prípade zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 2 OZ. Musí byť preukázané, že zavinene porušil právnu povinnosť, že mu vznikla škoda a že medzi jeho zavineným porušením právnej povinnosti a vznikom škody je daná príčinná súvislosť. O spoluzavinení poškodeného je možné potom hovoriť a brať do úvahy len v prípade, že došlo u samotného poškodeného k naplneniu a preukázaniu všetkých vyššie uvedených predpokladov zodpovednosti za škodu. Žiadal zohľadniť, že v konaní nebol preukázaný predpoklad zodpovednosti za vlastnú škodu na zdraví spočívajúci už v samotnom zavinenom porušení právnej povinnosti, konkrétne v porušení právnej povinnosti mať zapnutý bezpečnostný pás. Tvrdenie o spoluzavinení zo strany žalobcu bolo tvrdením žalovaného a preto bolo jeho procesnou povinnosťou, aby toto tvrdenie jednoznačne preukázal . Uviedol, že v konaní bolo vykonaných niekoľko dôkazov za účelom zistenia skutočnosti, či žalobca v čase dopravnej nehody naozaj porušil právnu povinnosť mať zapnutý bezpečnostný pás alebo túto povinnosť neporušil. Po hodnotení týchto dôkazov jednotlivo ako aj v ich súvislosti však nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru, ktorý by bez akýchkoľvek pochybnosti potvrdil či vyvrátil skutočnosť, že žalobca bezpečnostný pás zapnutý mal. Poukázal na to, že v konaní bol podaný znalecký posudok znaleckej organizácie č. 239/2019, podľa ktorého je pravdepodobné, že žalobca bezpečnostný pás zapnutý nemal, avšak znalecká organizácia prijala tento záver s istou mierou neistoty. Podľa názoru žalobcu za týchto okolností nie je možné jednoznačne prijať skutkový záver, že žalobca nebol pripútaný bezpečnostným pásom a preto nemožno konštatovať, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti.
10. Poukázal na to, že v konaní nebola preukázaná ani prípadná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a následným vznikom škody. Zdôraznil, že prvok existencie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a následným vznikom škody, či aspoň zväčšením jej rozsahu, je obligatórnym zákonným predpokladom zodpovednosti osoby za škodu, teda aj zodpovednosti poškodeného na spoluzavinení škody. Bránil sa tým, že pre záver, že nezapnutie bezpečnostného pásu má vplyv na vznik škody, resp. na zväčšenie jej rozsahu, neexistuje v právnom poriadku žiadna zákonná domnienka, z ktorej by mohol súd vychádzať v zmysle §186 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Účinnosť bezpečnostného opatrenia spočívajúceho v zapnutí bezpečnostného pásu totiž podstatne závisí od priebehu nehodového deja a od spôsobu, akým došlo k dopravnej nehode. Nie absolútne v každom prípade pri akomkoľvek nehodovom deji je totiž použitie bezpečnostného pásu účinné a spôsobilé zabrániť vzniku škody alebo zmenšiť jej obsah. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.03.2014 sp. zn. 25Cdo/4199/2013.
11. Žiadal, aby súd vzal do úvahy, že pri nehodovom deji, pri ktorom žalobca utrpel závažné zranenia došlo k viac ako trojnásobnej rotácii motorového vozidla okolo jeho pozdĺžnej osi vo vysokej rýchlosti. Pri takomto priebehu nehodového dej môže byť účinnosť bezpečnostných pásov významne znížená a dokonca tieto pásy môžu pôsobiť aj kontraproduktívne. O tom, že v danom prípade pri predmetnom charaktere nehodového deja nie je možné konštatovať príčinnú súvislosť medzi použitím či nepoužitím bezpečnostných pásov svedčí skutočnosť, že ďalší spolujazdec T. T. pri dopravnej nehode nebo pripútaný a utrpel len ľahké zranenie. Záverom uviedol, že vychádzal z nesporného bodového hodnotenia bolesti v počte 2982,50 bodov a hodnoty bodu v sume 16,48 eur . Zároveň zohľadnil, že žalovaný mu už plnil náhradu za bolesť v sume 36 675,00 eur a súd prvej inštancie mu priznal náhradu za bolesť v sume 7561,80 eur, preto výška náhrady za bolesť, ktorú ešte požaduje priznať predstavuje sumu 4915,20 eur.
12. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Poukázal na čl. 8 CSP s tým, že každá zo strán sporu povinná predložiť súdu tvrdenia, ktorými bráni svoje práva alebo robí spornými nároky druhej strany a tieto tvrdenia podložiť aj dôkazmi. Tvrdenie o spoluzavinený škody zo strany žalobcu bolo tvrdením žalovaného a nie žalobcu a logicky preto bolo jeho procesnou povinnosťou, aby toto je jeho tvrdenie podložil dôkazmi a aby v tomto smere uniesol dôkazné bremeno. Žalobca nemá povinnosť preukazovať, že spoluzavinil vznik škody, pretože on túto skutkovú okolnosť v spore netvrdil a nemal čo spoluzavinenie škody ani vyvracať, pokiaľ toto nebolo preukázané zo strany žalovaného. Zdôraznil, že v konaní nebol zo strany žalovaného preukázaný predpoklad zodpovednosti za vlastnú škodu na zdraví spočívajúci už v samotnom zavinenom porušení právnej povinnosti žalobcu, konkrétne v porušení
právnej povinnosti mať zapnutý pás. Poukázal na to, že podľa znaleckej organizácie totiž nie je možné v prípade obetí dopravných nehôd obligatórne jednoznačne určiť len na základe výskytu a distribúcie poranení a známok násilia na tele a po prihliadnutí s vyšetrovaným okolnostiam nehody a priebehu nehodového a úrazového deja, či konkrétny pasažier s istotou bol či nebol v dopravnom prostriedku pripútaný bezpečnostným pásom. Záverom žiadal zohľadniť, že porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu nebolo v konaní jednoznačne preukázané, nebola v konaní preukázaná ani prípadná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a následným vznikom škody.
13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správne a odvolanie strán sporu nie je dôvodné. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a podrobne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal všetkými argumentami, ktoré strany sporu v priebehu konania uvádzali. Závery, ktoré súd prvej inštancie prijal majú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé akými myšlienkovými pochodmi sa súd riadil. Vzhľadom k vyššie uvedenému sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a skonštatoval aj správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.
17. Predmetom konania v zmysle žaloby žalobcu bola náhrada škody vo výške 48 900 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 14.02.2015 do zaplatenia, vecnú škodu vo výške 70,- eur s 5,05 % ročným úrokom od 14.02.2015 do zaplatenia ako aj náhrada trov konania, ktorá mu vznikla dňa 22.04.2014 pri dopravnej nehode, pri ktorej utrpel ako spolujazdec ťažké ublíženie na zdraví, kedy vodič motorového vozidla pri predchádzaní ľavotočivej zákruty sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, zišiel s vozidlom mimo cestu a následne sa niekoľkokrát prevrátil a ostal s vozidlom na streche. Žalobca tvrdil, že zodpovednosť žalovaného je založená na ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravená zodpovednosť za škodu (ujmu) spôsobenú porušením právnej povinnosti. V čase dopravnej nehody mal žalovaný ako prevádzateľ motorového vozidla, uzavretú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. V priebehu konania zobral žalobca v časti zaplatenia sumy 36.675,- eur späť, keďže žalovaný plnil titulom bolestného dňa 09.06.2015 pod odpočítaní spoluviny žalobcu vo výške 25% sumu 36.675,- eur. Súd prvej inštancie následne uznesením zo dňa 05.08.2015 č. k. 7C/206/2015-75 konanie v časti o zaplatenie 36.675,- eur zastavil. Súd prvej inštancie uznesením vyhlásenom na pojednávaná pripustil zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť vo výške 12.477 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 12.225 eur od 14.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 252 eur od 1.9.2015 do zaplatenia, vecnú škodu vo výške 70 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 14.2.2015 do zaplatenia, vyčíslený úrok 583,53 eur, trovy konania a právneho zastúpenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom tak, ako je to uvedené v úvode tohto odôvodnenia, proti ktorému podali písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný.
18. Proti tomu rozsudku do vyhovujúceho výroku podal odvolanie žalovaný. Do zamietajúceho výroku rozsudku podal odvolanie žalobca, ale len v rozsahu 4915,20 eura, ktorej zaplatenia sa domáhal titulom náhrady za bolesť. Žalobca do časti zamietajúceho výroku ohľadne sumy 70,- euro, ktorá predstavuje
náhradu za škodu na veciach odvolanie nepodal a preto tento nárok nebol predmetom odvolacieho konania.
19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd s ohľadom na dôvody odvolania strán sporu uvádza, že spornou otázkou bol súdom prvej inštancie určený rozsah spoluzodpovednosti žalobcu na vzniku škody vo výške 10%. Predovšetkým s ohľadom na odvolanie žalovaného dovolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie prijal záver, že žalobca spoluzavinil vznik škody tým, že v motorovom vozidle nebol pripútaný bezpečnostnými pásmi. Tento záver súd prvej inštancie aj uviedol v dôvodoch rozhodnutia. Keďže súd prvej inštancie prijal záver o porušení právnej povinnosti žalobcom a o splnení aj ďalších podmienok pre vznik zodpovednosti žalobcu za škodu a to vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti žalobcu, správne sa zaoberal mierou akou sa žalobca podieľal na vzniku škody. Dopravnú nehodu, pri ktorej došlo ku škode na zdraví bezpochyby zavinil vodič motorového vozidla hrubým porušením povinností vodiča motorového vozidla. Porovnávajúc mieru zodpovednosti oboch žalobcu a vodiča motorového vozidla na vzniku škody prijal súd prvej inštancie správny záver v tom, že rozhodujúcou a podstatnou mierou vznik škody zavinil vodič motorového vozidla. Ak by vodič motorového vozidla nebol hrubo porušil povinnosti vodiča motorového vozidla, ku škode by nebolo došlo. Žalobca sa na vzniku škody podieľal podstatne menším rozsahom, pretože porušenie jeho právnej povinnosti nebolo tak závažné, ako porušenie povinností vodiča motorového vozidla. Aj podľa názoru odvolacieho súdu mieru spoluzodpovednosti žalobcu, ktorý utrpel vážnu ujmu na zdraví, na vzniku škody v rozsahu 10 % súd prvej inštancie správne ustálil. Rozsah spoluzodpovednosti žalobcu 25 %, tak, ako to navrhoval žalovaný nezodpovedá závažnosti porušenia právnej povinnosti, ktorého sa žalobca dopustil tým, že nebol vo vozidle pripútaný, preto odvolací súd jeho odvolaniu nemohol vyhovieť.
20. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že na vzniku škody nenesie spoluzodpovednosť. Tvrdil, že neporušil svoju právnu povinnosť pretože bol pripútaný . V tomto smere odvolací súd uvádza, že záver súdu v tom, že žalobca nebol pri jazde v motorovom vozidle pripútaný je správny a vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania. S priebehu nehodového dej , so správy dopravnej polície ( relácie) podanej v súvislosti s dopravnou nehodou ako aj zo znaleckého posudku je možné vyvodiť spoľahlivý záver, že žalobca pri dopravnej nehode pripútaný nebol. Nasvedčuje tomu skutočnosť, že po nehode bol nájdený mimo vozidla, dopravná polícia pri dopravnej nehode po ohliadke vozidla konštatovala, že žalobca nebol pripútaný a tiež aj rozsah a charakter jeho zranení oproti zraneniam osôb, ktoré z vozidla nevypadli. K tvrdeniu žalobcu, že jeho spolujazdec na zadnom sedadle, ktorý nebol pripútaný neutrpel také vážne zranenia, ako žalobca, odvolací súd uvádza, že žalobca, ktorý pri dopravnej nehode spal, následne pri prevrátení vozidla vypadol z vozidla. Z výpovede spolujazdca vyplýva, že v čase nehody sa zobudil a keď zistil, že vozidlo sa dostalo mimo vozovku oboma rukami sa pridržal a z vozidla nevypadol, čo zrejme malo vplyv aj na rozsah jeho zranení. Správny je teda záver súdu prvej inštancie v tom, že žalobca tým, že sa nepripútal porušil svoje povinnosti , pretože porušil zákonnú povinnosť ustanovenú § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého je osoba sediaca na sedadla povinne vybavenom bezpečnostným pásom, povinná toto zariadenie použiť a zároveň žalobca porušil generálnu prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ. Z uvedeného dôvodu musí niesť v stanovenom rozsahu 10% spoluzodpovednosť za vznik škody.
21. Ani tvrdenia žalobcu v tom, že neboli splnené podmienky na vznik zodpovednosti žalobcu za škodu, pretože v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a zavinením žalobcu odvolací súd nezohľadnil. Úvahy žalobcu v tom, že nie absolútne v každom prípade pri akomkoľvek nehodovom deji je použitie bezpečnostného pásu účinné a spôsobilé zabrániť vzniku škody alebo zmenšiť jej rozsah odvolací súd považoval z teoretické. Tu je treba uviesť, že povinnosť osoby sediacej vo vozidle pripútať sa bezpečnostným pásom je zákonnou povinnosťou, ktorej cieľom je v prípade dopravnej nehody chrániť život a zdravie osôb vo vozidle. Pokiaľ žalobca túto povinnosť porušil a došlo k dopravnej hode a škode na zdraví, nie je možné iba na základe teoretických úvah spochybňovať ochranný význam bezpečnostného pásu a zákonom uloženú povinnosť byť pripútaný. V konaní nebolo preukázané, že ak by žalobca bol pripútaný aj v takom prípade, by pri dopravnej nehode bol z auta vypadol. Rovnako nebolo v konaní preukázané, že zranenia žalobcu by boli rovnako vážne aj v prípade, že by bol pripútaný bezpečnostným pásom. Je preto správny záver v tom, že k vzniku škody na zdraví prispelo aj porušenie povinností zo strany žalobcu, ktorý sa ako prepravovaná osoba v motorovom vozidle nepripútal a pri dopravnej nehody vypadlo z auta, pričom došlo k vážnej ujme na jeho zdraví.
22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd považoval odvolania strán sporu za nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vrátane trov prvoinštačného konania.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže žiadna zo strán nebola v odvolacom konaní úspešná.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).