Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-33-2021.pdf
PDF · 83.72 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/33/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: SR - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, F. Lehára 18, 984 01 Lučenec, IČO: 30 794 536, proti povinnému: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX G. R., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 162,78 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Janou Debnárovou, Exekútorský úrad so sídlom T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. EX 140/2016, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 6Er/202/2016-33 zo dňa 09. marca 2021, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 6Er/202/2016-33 zo dňa 09. marca 202 do výroku o trovách exekúcie o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Revúca (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 6Er/202/2016-33 zo dňa 09. marca 2021 vo výroku I. exekúciu zastavil, vo výroku II. rozhodol, že súdny exekútor má nárok voči oprávnenému na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu a vo výroku III. zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 63,96 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti výroku II. tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 29.03.2016 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného voči povinnému o vymoženie 162,78 Eur s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 22.03.2016. Okresný súd Revúca poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením č. 5608 053654 dňa 08.04.2016. Súdny exekútor dňa 15.12.2017 doručil exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie. Exekučný súd ďalej uviedol, že súdny exekútor vykonal viaceré lustrácie ohľadom majetku povinného a zistil, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, je nezamestnaný a nepoberá žiadne dávky od Sociálnej poisťovne, nemá vedené účty v peňažných ústavoch a nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Zo správy súdneho exekútora jasne vyplýva, že povinný nevlastní žiadny exekvovateľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, a teda je preukázané, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na to považoval exekučný súd ďalšie vymáhanie pohľadávky za nehospodárne a neefektívne. Exekučný súd preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd zároveň rozhodol, že súdny exekútor má nárok voči oprávnenému na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 63,96 Eur.
2. Proti predmetnému uzneseniu v časti výroku II. o trovách exekúcie podal odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil tak, že dôvodom rozhodnutia exekučného súdu o trovách bola skutočnosť, že postupoval podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku prvá veta účinného do 31.03.2017, t. j. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený. To však neplatí podľa druhej a tretej vety § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, v prípade, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša náhradu trov exekúcie súd a nie oprávnený. Exekučný súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie nebral do úvahy skutočnosť, že v prípade exekučného konania číslo EX 140/2016 ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučným titulom v exekúcii číslo EX 140/2016 je právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu v Revúcej č. k. 7P/43/2015-25 zo dňa 03.07.2015, ktorým súd určil otcovi Q. U. (povinný v exekučnom konaní číslo EX 140/2016) platiť výživné na maloleté dieťaťa: M. U., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, do rúk Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, od 03.07.2015 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 2P/190/2015 o zverenie mal. dieťaťa do pestúnskej starostlivosti navrhovateľov. Podľa prvej vety § 51 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné maloletého dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti poukazovali počas trvania pestúnskej starostlivosti príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety § 51 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní, vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený podal odvolanie v zákonnej lehote proti výroku II. uznesenia exekučného súdu č. k. 6Er/202/2016-33 zo dňa 09.03.2021, o určení nároku súdneho exekútora voči oprávnenému na náhradu trov exekúcie v exekučnom konaní číslo EX 140/2016 v plnom rozsahu. Uviedol, že odvolanie oprávneného smeruje proti uloženiu povinnosti oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jane Debnárovej, Exekútorský úrad Lučenec, trovy exekúcie v exekučnom konaní číslo EX 140/2016, a to z dôvodu nesprávneho postupu exekučného súdu podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, keď súd rozhodoval len podľa prvej vety § 203 ods. 2. Exekučného poriadku. Exekučný súd podľa oprávneného pri rozhodovaní o trovách exekúcie nebral do úvahy skutočnosť, že v exekučnom konaní číslo EX 140/2016 je vymáhaná pohľadávka štátu na výživnom. Podľa druhej a tretej vety § 203 ods. 2. Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, v prípade exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, neznáša trovy exekúcie oprávnený, ale súd. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený žiada zrušenie výroku II. napadnutého Uznesenia exekučného súdu v zmysle ustanovení §§ 373 až 395 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie číslo EX 140/2016 exekučnému súdu podľa druhej a tretej vety § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia vo výroku II., ktorým exekučný súd rozhodol, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu vo výroku, ktorým exekučný súd rozhodol, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
5. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
6. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. 6Er/202/2016-33 zo dňa 09. marca 2021 vo výroku I. exekúciu zastavil, vo výroku II. rozhodol, že súdny exekútor má nárok voči oprávnenému na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu a vo výroku III. zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 63,96 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti výroku II. tohto uznesenia. Druhú výrokovú vetu predmetného Uznesenia napadol oprávnený odvolaním, keďže je toho názoru, že keďže ide o pohľadávku na výživnom, mal by preto byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie štát. Povinný preto žiadal, aby odvolací súd zaviazal Okresný súd v Revúcej podľa druhej a tretej vety § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
10. Z dikcie § 200 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu proti uzneseniu o trovách exekúcie v zmysle Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné a vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6), a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1/ CSP) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.
12. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30. júna 2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.
13. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 200 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP).
14. Exekučný súd v napadnutom uznesení nesprávne poučil účastníkov o tom, že proti tomuto uzneseniu exekučného súdu je vo výroku o náhrade trov konania prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu oprávneného na podanie odvolania, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. CSP v § 362 ods. 2 poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 6Er/202/2016-33 zo dňa 09. marca 2021 vo výroku II., ktorým rozhodol, že súdny exekútor má nárok voči oprávnenému na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu, podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).