Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/33/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: SR - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, F. Lehára 18, 984 01 Lučenec, IČO: 30 794 536, proti povinnému: Q. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX G. R., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 162,78 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Janou Debnárovou, Exekútorský úrad so sídlom T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. EX 140/2016, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. -33 zo dňa 09. marca 2021, takto

rozhodol:

Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. -33 zo dňa 09. marca 202 do výroku o trovách exekúcie o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Revúca (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. -33 zo dňa 09. marca 2021 vo výroku I. exekúciu zastavil, vo výroku II. rozhodol, že súdny exekútor má nárok voči oprávnenému na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu a vo výroku III. zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 63,96 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti výroku II. tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 29.03.2016 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného voči povinnému o vymoženie 162,78 Eur s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 22.03.2016. Okresný súd Revúca poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením č. 5608 053654 dňa 08.04.2016. Súdny exekútor dňa 15.12.2017 doručil exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie. Exekučný súd ďalej uviedol, že súdny exekútor vykonal viaceré lustrácie ohľadom majetku povinného a zistil, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, je nezamestnaný a nepoberá žiadne dávky od Sociálnej poisťovne, nemá vedené účty v peňažných ústavoch a nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Zo správy súdneho exekútora jasne vyplýva, že povinný nevlastní žiadny exekvovateľný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, a teda je preukázané, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na to považoval exekučný súd ďalšie vymáhanie pohľadávky za nehospodárne a neefektívne. Exekučný súd preto exekúciu zastavil podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd zároveň rozhodol, že súdny exekútor má nárok voči oprávnenému na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 63,96 Eur.

2. Proti predmetnému uzneseniu v časti výroku II. o trovách exekúcie podal odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil tak, že dôvodom rozhodnutia exekučného súdu o trovách bola skutočnosť, že postupoval podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku prvá veta účinného do 31.03.2017, t. j. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich

oprávnený. To však neplatí podľa druhej a tretej vety § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, v prípade, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša náhradu trov exekúcie súd a nie oprávnený. Exekučný súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie nebral do úvahy skutočnosť, že v prípade exekučného konania číslo EX 140/2016 ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučným titulom v exekúcii číslo EX 140/2016 je právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu v Revúcej č. k. -25 zo dňa 03.07.2015, ktorým súd určil otcovi Q. U. (povinný v exekučnom konaní číslo EX 140/2016) platiť výživné na maloleté dieťaťa: M. U., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, do rúk Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, od 03.07.2015 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. o zverenie mal. dieťaťa do pestúnskej starostlivosti navrhovateľov. Podľa prvej vety o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné maloletého dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti poukazovali počas trvania pestúnskej starostlivosti príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety o rodine neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní, vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený podal odvolanie v zákonnej lehote proti výroku II. uznesenia exekučného súdu č. k. -33 zo dňa 09.03.2021, o určení nároku súdneho exekútora voči oprávnenému na náhradu trov exekúcie v exekučnom konaní číslo EX 140/2016 v plnom rozsahu. Uviedol, že odvolanie oprávneného smeruje proti uloženiu povinnosti oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jane Debnárovej, Exekútorský úrad Lučenec, trovy exekúcie v exekučnom konaní číslo EX 140/2016, a to z dôvodu nesprávneho postupu exekučného súdu podľa ustanovenia Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, keď súd rozhodoval len podľa prvej vety . Exekučného poriadku. Exekučný súd podľa oprávneného pri rozhodovaní o trovách exekúcie nebral do úvahy skutočnosť, že v exekučnom konaní číslo EX 140/2016 je vymáhaná pohľadávka štátu na výživnom. Podľa druhej a tretej vety . Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, v prípade exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, neznáša trovy exekúcie oprávnený, ale súd. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený žiada zrušenie výroku II. napadnutého Uznesenia exekučného súdu v zmysle ustanovení § až 395 a uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie číslo EX 140/2016 exekučnému súdu podľa druhej a tretej vety Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia vo výroku II., ktorým exekučný súd rozhodol, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu vo výroku, ktorým exekučný súd rozhodol, že súdny exekútor má voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa odmietol.

5. Podľa ; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa a sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok

na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

8. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. -33 zo dňa 09. marca 2021 vo výroku I. exekúciu zastavil, vo výroku II. rozhodol, že súdny exekútor má nárok voči oprávnenému na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu a vo výroku III. zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 63,96 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti výroku II. tohto uznesenia. Druhú výrokovú vetu predmetného Uznesenia napadol oprávnený odvolaním, keďže je toho názoru, že keďže ide o pohľadávku na výživnom, mal by preto byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie štát. Povinný preto žiadal, aby odvolací súd zaviazal Okresný súd v Revúcej podľa druhej a tretej vety § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

10. Z dikcie Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia , ak to nevylučuje povaha veci. nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v a nasl. . Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v . Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v , pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa bude, či odvolanie pripúšťa .

11. Podľa názoru odvolacieho súdu proti uzneseniu o trovách exekúcie v zmysle Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné a vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie . V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku ( Exekučného poriadku), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie ( druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - ), a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora- ). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s / ) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa .

12. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30. júna 2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

13. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie . Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku v spojení s ).

14. Exekučný súd v napadnutom uznesení nesprávne poučil účastníkov o tom, že proti tomuto uzneseniu exekučného súdu je vo výroku o náhrade trov konania prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu oprávneného na podanie odvolania, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. v poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. -33 zo dňa 09. marca 2021 vo výroku II., ktorým rozhodol, že súdny exekútor má nárok voči oprávnenému na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu, podľa odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).