Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-23-2021.pdf
PDF · 79.72 KB
Case nature
Subarea
11CoE/23/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v exekučnej veci oprávnenej: U. W., A.. XX.XX.XXXX, W. Ž. XXX, XXX XX Ž., právne zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 44 250 029, so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, proti povinnej: P. P., A.. XX.XX.XXXX, W. Ž. XXX, XXX XX Ž., o vymoženie 367,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. 17Er/499/2016-20 z 26. apríla 2017 takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie.
Účastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol námietky povinnej proti exekúcii, zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie a zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie.
2. Exekučný súd vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Poprad, sp. zn. 21C/153/2012 zo 17. marca 2015 sa 19. decembra 2016 začalo exekučné konanie proti povinnej. Exekučný súd 28. decembra 2016 vydal súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX. Upovedomenie o začatí exekúcie z 25. januára 2017 bolo povinnej doručené 22. februára 2017. Súdna exekútorka 7. marca 2017 predložila súdu námietky povinnej proti exekúcii. Povinná v námietkach uviedla, že uznesenie, ktoré je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní jej nebolo doposiaľ doručené a v tomto dôsledku nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a nezačala jej plynúť lehote na podanie odvolania. Podľa jej názoru je tvrdenie súdnej exekútorky o opodstatnenosti exekučného titulu v príkrom rozpore so závermi obsiahnutými v stanovisku Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, v zmysle ktorého súd trovy odvolacieho konania medzi žalobcami v 2. a 9. rade a žalovanou nepriznal a zrušil výrok prvostupňového súdu o trovách konania medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovanou. Z toho jej vyplynulo, že v exekučnom titule nie je priznaný nárok na zaplatenie trov konania a toto rozhodnutie neoprávňuje oprávnenú na začatia exekučného konania voči nej. Ak by aj existovala pohľadávka navrhovateľky voči jej osobe, tak proti nej už dávno vzniesla námietku započítania vo výške 30.000,- Sk (995,81 eur), ktorá jej vznikla titulom uhradenia pohrebných trov konania, ktoré uhradila na pohreb navrhovateľky. Keďže dedičské konanie nie je ešte ukončené a započítanie ešte nebolo správoplatnené, exekučné konanie vedené voči nej je neopodstatnené. Pohľadávka, ktorú si oprávnená nárokuje po spočítaní všetkých súm je o niečo nižšia ako pohrebné trovy, avšak tento rozdiel považuje za bezpredmetný. Keďže možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, navrhla, aby súd povolil odklad exekúcie podľa ustanovenia § 56 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu v celom rozsahu podľa § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku zastavil a nepriznal trovy oprávnenej. K námietkam povinnej sa vyjadrila oprávnená tak, že nepodáva žiadne vyjadrenie.
3. Exekučný súd vyhodnotil námietky povinnej ako nedôvodné, pretože exekučné konanie je vedené na základe vykonateľného rozhodnutia súdu, ktorým bolo povinnej ako žalobkyni v 1. rade uložená povinnosť nahradiť oprávnenej ako žalovanej trovy konania vo výške 367,02 eur v splátkach po 20,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci pod následkom straty výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia a toto uznesenie bolo povinnej doručené 30. marca 2015. Povinná proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie, avšak Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. 7Co/152/2015-297 z 27. mája 2015 napadnuté uznesenie potvrdil a rozhodol, že povinná ako žalobkyňa v 1. rade nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a oprávnenej ako žalovanej sa ich náhrada nepriznáva. Predmetné uznesenie odvolacieho súdu bolo povinnej doručené 13. júla 2015 a spolu s exekučným titulom nadobudlo právoplatnosť 28. júla 2015. Preto neobstojí námietka povinnej, že jej doteraz nebol doručený exekučný titul a rozhodnutie doposiaľ nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Ohľadom započítania pohľadávok súd uviedol, že započítanie je síce spôsob zániku záväzkov, podmienkou však je, že ide o navzájom sa prekrývajúce pohľadávky veriteľa a dlžníka, t. j. musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Povinná však súdu nepreukázala, že má voči oprávnenej pohľadávku titulom pohrebných trov, t. j. nepreukázala, že má spôsobilú vzájomnú pohľadávku voči oprávnenej, keď sama uviedla, že dedičské konanie ešte nie je skončené a teda povinná nemôže mať voči oprávnenej žiadnu pohľadávku vyplývajúcu z dedičského konania, v ktorom sú riešené len prípadné dlhy poručiteľa a nie dlhy dedičov poručiteľa navzájom. Pokiaľ sa povinná vo svojich námietkach odvoláva na stanovisko Krajskej prokuratúry v Prešove, toto sa týka náhrady trov konania priznaných rozsudkom, č. k. 21C/153/2012-197 z 3. júna 2014, ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 7Co/212/2014-261 z 27. novembra 2014 zrušený vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovanou a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie uznesením rozhodol o náhrade trov konania a toto uznesenie je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní. Pretože povinná nepreukázala, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo ktoré bránia jeho vymáhateľnosti a neboli zistené ani iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, súd námietky povinnej proti exekúcii zamietol.
4. Na základe vyššie uvedených skutočností exekučný súd návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol. Rovnako súd nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, a teda zamietol aj návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Súd nemal preukázané, že po vydaní rozhodnutia zaniklo súdom priznané právo započítaním a rovnako nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by exekúciu nebolo možné vykonať, nakoľko tá je vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, keďže povinná uloženú povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnila.
5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnom stanovenej lehote odvolanie povinná. Tvrdila, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ju vôbec neprekvapilo, pretože súd prvej inštancie jej nevie odpovedať nič iné ako „zamieta“, pričom súd mal podľa jej názoru rozhodnúť predtým ako mu poslala list z 20. apríla 2017. Zdôraznila, že súd nemal jej námietky zamietnuť, pretože súdna exekútorka neodpovedala na jej námietky a takýto postup považovala za rozporný s Exekučným poriadkom. Súd pomenoval všetky nedostatky, avšak tie ho nezaujímali. Súd nerešpektoval „vyššie orgány“, ani krajskú prokuratúru, lebo po odoslaní jej oznámenia, že spis vracia súdu na ďalší procesný postup, vec okamžite právoplatne ukončil. Ďalej namietala, že pri prejednaní veci sa chcela opýtať, ako bratove deti majú právoplatné dedičstvo, na čo jej súd odpovedal, že toto nerieši. Zároveň sa pýtala ako deti majú právoplatné dedičstvo, keď v lehote 15 dní podala odvolanie, kde je 100 m2 parcely č. 1550/3, keď deti zdedili 253 m2 a nie je len 155 m2, prečo súd nerešpektoval krajskú prokuratúru, že má pokračovať ďalej vo veci, ale vec právoplatne skončil, ale aj to, kto prevzal peniaze z pošty, kto tam postavil dom, prečo súd skončil dedičstvo po Rozálii Slebodovej, keď podala odvolanie a prečo nebolo toto potvrdenie u notárky.
6. Skôr ako sa Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017) v spojení s ustanovením § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017) mohol začať zaoberať dôvodmi podaného odvolania, musel preskúmať splnenie podmienok pre jeho
rozhodnutie - prípustnosť podania odvolania proti rozhodnutiu. Pri takomto preskúmaní zistil, že povinná podala odvolanie proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 9b ods. 5 Exekučného poriadku, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Podľa § 56 ods. 8 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu, f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.
8. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinná podala odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie zamietol jej námietky proti exekúcii, zamietol jej návrh na odklad exekúcie a zamietol jej návrh na zastavenie exekúcie. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník konania môže napadnúť v zásade každé rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak zákon výslovne nestanovuje, že opravný prostriedok nie je prípustný.
9. Vo vyššie citovaných ustanoveniach Exekučného poriadku je výslovne uvedené, proti ktorým rozhodnutiam súdu prvej inštancie je odvolanie prípustné. Keďže rozhodnutie o zamietnutí námietok proti exekúcii, rozhodnutie o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie a rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, v týchto a ani v žiadnych iných ustanoveniach Exekučného poriadku uvedené nie sú, proti týmto rozhodnutiam, (resp. výrokom rozhodnutia) odvolanie prípustné nie je.
10. Odvolací súd s prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 386 písm. c) CSP odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie odmietol.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že povinná v odvolacom konaní úspech nemala a nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatní účastníci konania si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a vychádzajúc z obsahu spisu im ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli,
preto odvolací súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania účastníkom konania nepriznal.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).