Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-137-2018.pdf
PDF · 133.05 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/137/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: CIMRÁK CONSULTING s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 47 617, 977, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovaným: 1/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, 2/ EUROINS Insurance PLC, Christopher Columbus blvd. 43, Eurohold Business Centre, 1592 Sofia, Bulharská republika, zastúpeného advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 925,97 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti zaplatenie 426,99 eur a v časti o zaplatenie úroku z omeškania nad 5 % ročne zo sumy 426,98 eur od 13. februára 2017 do zaplatenia zastavuje.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalovaný 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
IV. Žalovaný 2/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V. Žalobcovi vracia súdny poplatok vo výške 7,05 eur, ktorý mu bude vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., a to po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21. septembra 2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému (v súčasnosti žalovanému 1/) povinnosť zaplatiť mu sumu 925,97 eur predstavujúcu náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorových vozidiel.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 11. novembra 2016 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorom bola spôsobená škoda na motorovom vozidle MAZDA, model 2, D.: J do ktorého narazil vodič bulharskej národnosti ktoré v čase nehody patrilo M. H. K.. Poškodenej vznikla na vozidle škoda, ktorej výška predstavovala sumu 925,97 eur ako cenu opravy vozidla. 2.1. Žalovaný (v súčasnosti žalovaný 1/) vystupoval v danej poistnej udalosti ako likvidačný zástupca poistnej spoločnosti vinníka EUROINS Insurance PLC. 2.2. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 25. augusta 2017 poškodená postúpila svoju pohľadávku na žalobcu, ktorý výzvou zo 4. septembra 2017 vyzval žalovaného na dobrovoľné splnenie povinnosti uhradiť sumu 925,97 eur, ktorú žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil. 2.3. Žalobca k žalobe pripojil predžalobnú výzvu zo 4. septembra 2017, faktúru č. 1162649 vystavenú autoservisom N - motor, s.r.o. na sumu 925,97 eur, doklad o zaplatení sumy 925,97 eur, záznam o dopravnej nehode a zmluvu o postúpení pohľadávky z 15. augusta 2017.
3. Žalovaný (v súčasnosti žalovaný 1/) v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 9. novembra 2017, sp. zn. 18Up/300/2017 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Žalovaný (v súčasnosti žalovaný 1/) namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže poisťovateľom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je spoločnosť EUROINS Insurance PLC, pričom žalovaný vystupoval len ako likvidačný zástupca spoločnosti EUROINS Insurance PLC. Likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa a na jeho účet. Likvidačný zástupca zhromažďuje informácie potrebné na prešetrenie nárokov poškodeného na náhradu škody a vykonáva činnosti potrebné na ich uspokojenie, škodové udalosti ale vybavuje v mene poisťovateľa a na jeho účet. Neznamená to, že by likvidačný zástupca mohol byť sám stranou sporu namiesto zahraničnej poisťovne, ktorú zastupuje, a teda že by mal byť sám pasívne vecne legitimovaným v súdnom spore. 4.1. Možnosť žalovať likvidačného zástupcu zo zákona č. 381/2001 Z. z. nevyplýva. Žalovaný (v súčasnosti žalovaný 1/) pri odôvodnení nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“ v príslušnom gramatickom tvare) z 15. decembra 2016, C-588/15. Žalovaný poukázal na to, že spoločnosť EUROINS Insurance PLC ho ako likvidačného zástupcu požiadala o zamietnutie tohto nároku, nakoľko nehodu zavinila výlučne tretia strana. 4.2. Podľa žalovaného (v súčasnosti žalovaného 1/) nie je zo žaloby zrejmé, prečo si žalobca uplatňuje úroky z omeškania od 12. februára 2017 a vo výške podľa Obchodného zákonníka, ako aj paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur, keďže na prípadné omeškanie je potrebné aplikovať ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka, nakoľko postúpením pohľadávky sa jej povaha nemení. 4.3. K odporu žalovaný (v súčasnosti žalovaný 1/) pripojil e-mailovú komunikáciu so zahraničným poisťovateľom EUROINS Insurance PLC.
5. Žalobca v replike s poukazom na znenie § 15a ods. 2 a ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. uviedol, že žalovaný ako likvidačný zástupca zahraničnej poisťovne vykonáva uložené povinnosti na základe zákona, pričom pri uspokojovaní nárokov poškodeného je oprávnený zastupovať zahraničnú poisťovňu v plnom rozsahu. Žalovaný tak vstúpil v plnom a neobmedzenom rozsahu práv a povinností zahraničnej poisťovne. Bolo by popretím účelu a zmyslu smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ ES, resp. smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES, keby poškodený mal možnosť mimosúdneho uplatnenia škody u likvidačného zástupcu, avšak v prípade jeho nečinnosti by nemohol uplatniť na súde svoj nárok proti tomuto likvidačnému zástupcovi. Išlo by o značnú disproporciu práv a povinností, ktoré by v konečnom dôsledku poškodili samotného poškodeného a spôsobilo by to prakticky nevymožiteľnosť jeho nároku. Podľa ustanovenia § 11 ods. zákona č. 381/2001 Z. z. je podľa žalobcu zrejmé, že zákon poníma likvidačného zástupcu ako rovnocenný subjekt, ktorý je postavený na roveň poisťovne vinníka. 5.1. Zároveň podľa žalobcu smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES nie je relevantným právnym predpisom, keďže táto bola zrušená a nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES, s ktorou pracuje aj rozsudok Súdneho dvora z 10. októbra 2013, C-306/12 (Spedition Welter GmbH c/a Avanssur SA), v ktorom súd vyslovil konformný názor, že do rozsahu právomoci likvidačného zástupcu vo veci zastupovania zahraničnej poisťovne vinníka nehody spadá aj právo poškodeného obrátiť sa na vnútroštátne súdy žalobou o náhradu škody smerujúcou priamo proti likvidačnému zástupcovi. 5.2. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný listom z 30. októbra 2017 vo vlastnom mene oznámil žalobcovi, že dňa 27. októbra 2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 50 % žalovaného nároku, t. j. v sume 462,99 eur. Žalovaný poskytoval poistné plnenie vo svojom mene, čo prehlbuje istotu žalobcu, že žalovaný je v predmetnom spore pasívne vecne legitimovaný. 5.3. Tvrdenie žalovaného v odpore, že k zavineniu nehody došlo výlučne treťou osobou, označil žalobca za nedôvodné, keď poukázal na záznam o nehode z 11. decembra 2016, z ktorého vyplýva, že práve poistenec zahraničnej poisťovne uznal v celom rozsahu vinu za škodu spôsobenú poškodenej.
6. Žalovaný (v súčasnosti žalovaný 1/) v duplike uviedol, že v rozsudku z 10. októbra 2013, č. C-306/12 sa Súdny dvor nezaoberal otázkou možnosti žalovať priamo likvidačného zástupcu v sporovom konaní, ale posudzoval otázku, či k dostatočným právomociam, ktoré musí mať likvidačný zástupca, patrí aj
oprávnenie likvidačného zástupcu platne prijímať doručované súdne písomnosti nevyhnutné na začatie konania o náhrade poistného plnenia pred príslušným súdom. 6.1. Podľa žalovaného za okolností, aké sú vo veci samej, keď vnútroštátna právna úprava v podstate prebrala ustanovenie článku 4 ods. 4 druhej vety smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ ES (totožné s ustanovením článku 21 ods. 4 druhej vety smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES), je vnútroštátny súd povinný pri zohľadnení vnútroštátneho práva ako celku a pri uplatnení výkladových metód, ktoré toto právo uznáva, vykladať vnútroštátne právo tak, aby bol tento výklad v súlade s výkladom uvedenej smernice, ktorý uskutočnil Súdny dvor. 6.2. Spoločnosť EUROINS Insurance PLC podľa žalovaného ako poisťovateľ zodpovednosti údajného škodcu dodatočne dala pokyn žalovanému ako likvidačnému zástupcovi, aby vyriešila škodovú udalosť 50 % na 50 % na základe rozporov medzi účastníkmi škodovej udalosti. Na základe tohto pokynu žalovaný poskytol 50 % z uplatnenej sumy a informoval o tejto skutočnosti spoločnosť EUROINS Insurance PLC ako poisťovateľa zodpovednosti údajného škodcu o tejto skutočnosti. 6.3. Žalovaný k duplike pripojil e-mailovú komunikáciu z 26. októbra 2017 v anglickom jazyku, úradný preklad tejto komunikácie do slovenského jazyka predložil žalovaný dňa 7. marca 2019.
7. Dňa 22. marca 2019 vzal žalobca žalobu v časti istiny 426,99 eur, ako aj v časti úroku z omeškania nad 5 % ročne zo sumy 426,98 eur od 13. februára 2017 do zaplatenia.
8. Dňa 23. apríla 2019 podal žalobca návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného, a to o žalovaného 2/, spoločnosť EUROINS Insurance PLC a v nadväznosti na uvedené navrhol zmenu žaloby tak, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 462,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 462,98 eur od 13. februára 2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur. 8.1. Uznesením z 3. septembra 2019, č. k. 27Cb/137/2018-192 pripustil súd vstup ďalšieho subjektu do konania o žalovaného 2/, o spoločnosti EUROINS Insurance PLC, so sídlom Christopher Columbus blvd. 43, Eurhold Business Centre, Sofia 1592, Bulharská republika. 8.2. Následne uznesením z 21. októbra 2020, č. k. 27Cb/137/2018-252 pripustil súd zmenu žaloby v žalobcom navrhovanom znení.
9. Žalovaný 2/ vo vyjadrení z 20. októbra 2020 navrhol žalobu voči nemu ako nedôvodnú zamietnuť. 9.1. Žalovaný 2/ vzniesol námietku premlčania práva žalobcu na plnenie voči nemu. Poškodený mal už dňa 11. novembra 2016 vedomosť o tom, kto je škodcom, ako aj o tom, kto je poisťovateľom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla údajného škodcu. Rovnako tak mal poškodený už dňa 7. decembra 2016 vedomosť o tom, v akom rozsahu vznikla škoda na jeho motorovom vozidle. 9.2. Žalobca až podaním z 18. apríla 2019 navrhol, aby do konania vstúpil žalovaný 2/. Žalobca si tak právo na plnenie voči žalovanému 2/ uplatnil na súde po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uplatnením práva na súde voči žalovanému 1/ ako likvidačnému zástupcovi nedošlo k spočívaniu plynutia premlčacej lehoty proti žalovanému 2/. 9.3. Podľa žalovaného 2/ sa nejedná o solidárny záväzok žalovaného 1/ a žalovaného 2/, keďže likvidačný zástupca vybavuje len škodové udalosti v mene poisťovateľa a na jeho účet. Rovnako tak žalovaný 2/ označil nárok žalobcu ako nedôvodným pričom považuje za správny postup, keď došlo k likvidácii poistnej udalosti s rozdelením spoluúčasti 50 na 50.
10. Žalobca na pojednávaní dňa 21. októbra 2020 uviedol, že jeho nárok voči žalovanému 2/ nie je premlčaný, keď bol navrhnutý včas a v súlade s ustanovením § 104 Občianskeho zákonníka a rovnako tak rozporoval postup vinníka, ktorý sa 5 mesiacov po nehode snažil vyviniť zo zodpovednosti za škodu. K záznamu o nehode žalobca uviedol, že bolo na prítomných, ktorú jazykovú verziu si zoberú. Preto nemôže obstáť tvrdenie žalovaného 2/, že vinník nerozumel slovenskej verzii, ktorý si mohol nechať vypísať identické tlačivo o dopravnej nehode vydané jeho bulharskou poisťovňou.
11. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na termín dňa 9. septembra 2021 o 9:30 hod., ktorého sa zúčastnili právny zástupca žalobcu, žalovaný 1/ a právny zástupca žalovaného 2/, ktorí zotrvali na svojich doterajších písomných vyjadreniach, ktoré doručili súdu. 11.1. K vykonaniu predmetného pojednávania súd uvádza, že ho súd uskutočnil s výslovným súhlasom právneho zástupcu žalobcu, ktorý s prejednaním sporu súhlasil napriek tomu, že v jeho prípade nebola
zachovaná päťdňová lehota na prípravu pojednávania podľa ustanovenia § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), keďže predvolanie na pojednávanie bolo nedopatrením spisovou kanceláriou konajúceho súdu doručované priamo žalobcovi a nie jeho právnemu zástupcovi.
12. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu mal súd za nesporné, že dňa 11. novembra 2016 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle S.L. Sporné nebolo ani to, že poškodenej vznikla v súvislosti so škodovou udalosťou škoda vo výške 925,97 eur, a že zo strany žalovaného 1/ ako likvidačného zástupcu došlo k čiastočnému plneniu vo výške 426,99 eur. 12.1. Medzi stranami bolo sporné, či je žalovaný 1/ v spore pasívne vecne legitimovaný, a či nárok žalobcu voči žalovanému 2/ nie je premlčaný.
13. Z predložených listinných dôkazov zistil súd nasledovný skutkový stav: 13.1. Dňa 11. novembra 2016 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle S., model 2, D.: J do ktorého narazil vodič bulharskej národnosti ktoré v čase nehody patrilo M. H. K.. I. škodovej udalosti mal uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným 2/, pričom pri likvidácii predmetnej udalosti vystupoval žalovaný 1/ ako likvidačný zástupca žalovaného 2/. 13.2. Poškodenej držiteľke motorového vozidla s D.: J vznikla v dôsledku predmetnej škodovej udalosti škoda vo výške XXX,XX eur, ktorú predstavuje náhrada nákladov spojených s opravou motorového vozidla v autoservise N - Motor, s.r.o. Poškodená svoj nárok na náhradu škody postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu, ktorý je v spore aktívne vecne legitimovaný. 13.3. Predmetná škoda nebola poškodenej uhradená poisťovateľom (žalovaným 2/) a ani žalovaným 1/ ako likvidačným zástupcom, k čiastočnej úhrade došlo až dňa 30. októbra 2017, a to v sume 426,99 eur.
14. Podľa ustanovenia § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 14.1. Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť) [ods. 2]. 14.2. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy. 14.3. Podľa ustanovenia 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 14.4. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (ods. 7). 14.5. Odseky 6 až 8 sa použijú rovnako aj vtedy, ak nárok na náhradu škody uplatnil poškodený proti likvidačnému zástupcovi (ods. 9). 14.6. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 14.7. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila (ods. 2). 14.8. Podľa ustanovenia § 15a ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný v každom členskom štáte, okrem členského štátu, v ktorom mu bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti, určiť svojho likvidačného zástupcu. Likvidačným zástupcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá musí mať trvalý pobyt alebo sídlo v členskom štáte, v ktorom vykonáva činnosť.
14.9. Likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa a na jeho účet; likvidačný zástupca je oprávnený vykonávať túto činnosť pre jedného poisťovateľa alebo viacerých poisťovateľov; vykonávanie činnosti likvidačného zástupcu nie je zriadením pobočky poisťovateľa (ods. 2). 14.10. Likvidačný zástupca zhromažďuje informácie potrebné na prešetrenie nárokov poškodeného na náhradu škody a vykonáva činnosti potrebné na ich uspokojenie, ak škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, a/ na ktoré bolo uzavreté poistenie zodpovednosti v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo, b/ ktoré sa spravidla nachádza v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo, c/ na území iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo, d/ ktoré sa spravidla nachádza v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo, pričom bola škoda spôsobená na území iného ako členského štátu, v ktorom pôsobí príslušná kancelária poisťovateľov, ktorá je zapojená do systému zelenej karty (ods. 3). 14.11. Likvidačný zástupca je oprávnený vo vzťahu k poškodenému pri uspokojovaní jeho nárokov zastupovať poisťovateľa v plnom rozsahu a musí zabezpečiť prešetrovanie nárokov poškodeného v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo; tým nie je dotknuté právo poškodeného uplatniť svoje nároky na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi alebo proti osobe, ktorá túto škodu spôsobila (ods. 4). 14.12. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 14.13. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 14.14. Podľa ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
K výroku o zastavení konania
15. Keďže žalobca vzal dňa 22. marca 2019 žalobu v časti zaplatenie 426,99 eur a v časti o zaplatenie úroku z omeškania nad 5 % ročne zo sumy 426,98 eur od 13. februára 2017 do zaplatenia späť, súd konanie v tejto časti podľa ustanovenia § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil (výrok I.).
K výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému 1/
16. K námietke žalovaného 1/ o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie súd uvádza, že predmetná námietka je dôvodná. 16.1. Pri žalovanom nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla je pasívne legitimovaným subjektom buď poisťovateľ, alebo osoba, ktorá škodu spôsobila. Poisťovateľom bola v rozhodovanom spore spoločnosť EUROINS Insurance PLC (žalovaný 2/) a nie žalovaný 1/. Žalovaný 1/ vystupoval v právnom vzťahu medzi poškodeným a poisťovateľom len ako likvidačný zástupca v zmysle ustanovenia § 15a zákona č. 381/2001 Z. z. 16.2. Žalovaný 1/ bol ako likvidačný zástupca oprávnený (a povinný) vybaviť škodovú udalosť v mene poisťovateľa (žalovaného 2/) a na jeho účet. Úlohou žalovaného 1/ tak v predmetnej veci bolo zhromaždiť informácie potrebné na prešetrenie nárokov poškodenej (právnej predchodkyne žalobcu), zabezpečiť prešetrovanie nároku na náhradu škody v slovenskom jazyku a vykonať činnosť potrebnú na uspokojenie vzniknutého nároku. Týmto postupom však nebolo dotknuté právo poškodenej alebo žalobcu ako postupníka uplatniť svoje nároky priamo voči poisťovateľovi (žalovanému 2/). 16.3. Z ustanovenia § 15a zákona č. 381/2001 Z. z. však podľa názoru súdu nevyplýva oprávnenie poškodeného uplatniť si svoj nárok na náhradu škody na súde voči likvidačnému zástupcovi, t. j. pasívna vecná legitimácia likvidačného zástupcu v sporovom konaní. K odlišnému záveru nemožno dospieť ani v prípade výkladu ustanovenia § 11 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z. z. Z predmetného ustanovenia (a z jeho odkazu na ods. 6 a ods. 8) vyplývajú povinnosti likvidačného zástupcu smerujúce k prešetreniu škodovej udalosti a k poskytnutiu poistného plnenia za poisťovateľa, teda povinnosti, ktoré vyplývajú žalovanému 1/ ako likvidačnému zástupcovi z ustanovenia § 15a ods. 2 a ods. 3 zákona.
17. Súd pri konštatovaní záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2016, C-558/15, v ktorom Súdny dvor vyslovil záver, že „článok 4 smernice 2000/26 Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (Štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, sa má vykladať v tom zmysle, že neukladá členským štátom povinnosť prijať takú právnu úpravu, aby likvidačný zástupca v zmysle tohto článku mohol byť sám žalovaný namiesto poisťovne, ktorú zastupuje, na vnútroštátnom súde, na ktorý sa poškodená osoba patriaca do pôsobnosti článku 1 smernice 2000/26, zmenenej a doplnenej smernicou 2005/14, obrátila so žalobou o náhradu škody.“ 17.1. V odôvodnení predmetného rozsudku Súdny dvor okrem iného uviedol, že: „Možnosť žalovať likvidačného zástupcu nevyplýva ani z ustanovení článku 4 ods. 4 smernice 2000/26, podľa ktorých tento zástupca zhromažďuje všetky informácie súvisiace s likvidovaním poistných udalostí a prijíma opatrenia potrebné pre dohodnutie ich likvidácie. Týmito ustanoveniami sa totiž normotvorca Únie obmedzil na spresnenie úloh, ktoré prináležia tomuto zástupcovi v rámci dohodnutej likvidácie poistných udalostí, pričom neodkazuje na prípadné súdne konania (bod 21. odôvodnenia). Ten istý článok 4 ods. 4 smernice 2000/26 tým, že spresňuje, že samotným určením likvidačného zástupcu sa nevylučuje právo poškodenej osoby alebo jej poisťovne začať konanie priamo proti osobe, ktorá spôsobila nehodu, alebo proti jej poisťovni, sa obmedzuje na to, že nepriznáva obráteniu sa na tohto zástupcu výlučnú povahu, a ako taký neobsahuje nijaké uznanie možnosti podania žaloby smerujúcej priamo proti uvedenému zástupcovi (bod 22. odôvodnenia). Preto sa musí konštatovať, že v mimosúdnom štádiu tohto odškodňovacieho systému likvidačný zástupca nijako nenahrádza poisťovňu, ktorú zastupuje, a plní výlučne úlohy sprostredkovateľa, ktoré majú nevyhnutne obmedzený charakter. V štádiu súdneho konania by to mohlo byť inak len v prípade, že by to normotvorca Únie výslovne stanovil, čo však z ustanovení článku 4 ods. 1 až 6 smernice 2000/26 nevyplýva (bod 26. odôvodnenia). Napokon článok 4 ods. 8 smernice 2000/26, podľa ktorého vymenovanie likvidačného zástupcu neznamená samo osebe otvorenie pobočky poisťovne a podľa ktorého sa tento zástupca nepovažuje za prevádzkareň tejto poisťovne, ani za prevádzkareň v zmysle nariadenia č. 44/2001, nemá za cieľ a nemôže mať za účinok priznanie pasívnej legitimácie v konaní pred vnútroštátnym súdom tomuto zástupcovi namiesto poisťovne (bod 27. odôvodnenia). Ani z prípravných prác, ani z odôvodnení smernice 2000/26 nevyplýva, že zámerom normotvorcu Únie bolo rozšíriť toto zastupovanie do tej miery, aby poškodené osoby mohli v mieste svojho bydliska podať na vnútroštátny súd žalobu, ktorá smeruje k získaniu náhrady škody od poisťovne zodpovednej osoby proti zástupcovi tejto poisťovne (bod 35. odôvodnenia). Pokiaľ totiž poškodené osoby môžu doručovať súdne písomnosti zástupcovi poisťovne, nezdá sa, že by cieľ smernice 2000/26, ktorým je zjednodušiť kroky týchto osôb, nebol takto dosiahnutý a vyžadoval by, aby tento zástupca mohol byť sám osebe žalovaný pred týmto súdom (bod 36. odôvodnenia).“
18. Rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2016, C-558/15 vychádzal zo znenia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES, pričom podľa názoru žalobcu bolo potrebné v predmetnom spore vychádzať zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES. 18.1. Súd v rámci vysporiadania sa s predmetnou námietkou poukazuje na to, že z článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES vyplýva, že „Každý členský štát prijme všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby všetky poisťovne pokrývajúce riziká klasifikované v triede 10 písmena A prílohy k smernici 73/239/EHS okrem zodpovednosti prepravcov, určili likvidačného zástupcu v ostatných členských štátoch, ako v členskom štáte, v ktorom im bolo udelené úradné povolenie. Likvidační zástupcovia sú zodpovední za vybavovanie a likvidovanie nárokov vzniknutých následkom nehody v prípadoch uvedených v článku 1. Likvidačný zástupca musí mať bydlisko alebo byť usadený v členskom štáte, pre ktorý je menovaný (ods. 1). Svojho likvidačného zástupcu si poisťovňa vyberá podľa vlastného uváženia. Členské štáty nesmú obmedzovať tento výber (ods. 2). Likvidační zástupcovia môžu pracovať pre jednu i viac poisťovní (ods. 3). Likvidačný zástupca vo vzťahu k poistným udalostiam zhromažďuje všetky informácie súvisiace s likvidovaním poistných udalostí a prijíma opatrenia potrebné pre dohodnutie likvidácie škôd. Požiadavka určenia likvidačného zástupcu nevylučuje právo poškodenej osoby alebo jej poisťovne začať konanie priamo proti osobe, ktorá spôsobila nehodu, alebo proti jej poisťovni (ods. 4).
Likvidační zástupcovia majú dostatočné právomoci umožňujúce im zastupovať poisťovňu vo vzťahu k poškodeným osobám v prípadoch uvedených v článku 1, a uspokojovať ich nároky v plnej miere. Musia byť spôsobilí prešetrovať prípady v úradnom jazyku (úradných jazykoch) členského štátu bydliska poškodenej osoby (ods. 5). Členské štáty zavedú povinnosť, podporenú primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo im rovnocennými správnymi sankciami, že do troch mesiacov odo dňa, kedy poškodená osoba uplatní svoju pohľadávku na náhradu škody buď priamo voči poisťovni osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo voči jej likvidačnému zástupcovi, a/ poisťovňa osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo jej likvidačný zástupca predložia odôvodnený návrh na náhradu škody v prípadoch, kedy zodpovednosť nie je sporná a škody sú vyčíslené, alebo b/ poisťovňa, ktorej je adresovaná žiadosť o náhradu škody, alebo jej likvidačný zástupca poskytne odôvodnenú odpoveď na body žiadosti v prípadoch, keď zodpovednosť je buď odmietnutá, nie je presne určená alebo škody nie sú úplne vyčíslené. Členské štáty prijmú ustanovenia, aby zabezpečili, že ak návrh nie je predložený v lehote troch mesiacov, okrem náhrady navrhnutej poisťovňou alebo určenej súdom budú poškodenej osobe vyplatené aj úroky (ods. 6). Komisia podá správu Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní odseku 4 prvého pododseku a o účinnosti daného ustanovenia, ako aj o rovnocennosti vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa sankcií do 20. januára 2006 a, ak je to potrebné, predloží návrhy (ods. 7). Vymenovanie likvidačných zástupcov neznamená samo o sebe otvorenie pobočky v zmysle článku 1 písm. b/ smernice 92/49/EHS a likvidačný zástupca sa nepovažuje za prevádzkareň v zmysle článku 2 písm. c/ smernice 88/357/EHS alebo prevádzkareň v zmysle Bruselského dohovoru z 27. septembra 1968 o právomoci a vykonávaní súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (ods. 8).“ 18.2. Pre komparáciu súd poukazuje aj na znenie článku 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES, podľa ktorého platí, že „Každý členský štát prijme všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby všetky poisťovne pokrývajúce riziká klasifikované v bode 10 časti A prílohy k smernici 73/239/EHS okrem zodpovednosti prepravcov, určili likvidačného zástupcu v ostatných členských štátoch, ako v členskom štáte, v ktorom im bolo udelené úradné povolenie. Likvidační zástupcovia sú zodpovední za vybavovanie a likvidovanie nárokov vzniknutých následkom nehody v prípadoch uvedených v článku 20 ods. 1. Likvidačný zástupca musí mať bydlisko alebo byť usadený v členskom štáte, pre ktorý je menovaný (ods. 1). Svojho likvidačného zástupcu si poisťovňa vyberá podľa vlastného uváženia. Členské štáty nesmú obmedzovať tento výber (ods. 2). Likvidační zástupcovia môžu pracovať pre jednu i viac poisťovní (ods. 3). Likvidačný zástupca vo vzťahu k poistným udalostiam zhromažďuje všetky informácie súvisiace s likvidovaním poistných udalostí a prijíma opatrenia potrebné pre dohodnutie likvidácie škôd. Požiadavka určenia likvidačného zástupcu nevylučuje právo poškodenej osoby alebo jej poisťovne začať konanie priamo proti osobe, ktorá spôsobila nehodu, alebo proti jej poisťovni (ods. 4). Likvidační zástupcovia majú dostatočné právomoci, umožňujúce im zastupovať poisťovňu vo vzťahu k poškodeným osobám v prípadoch uvedených v článku 20 ods. 1, a uspokojovať ich nároky v plnej miere. Musia byť spôsobilí prešetrovať prípady v úradnom jazyku (úradných jazykoch) členského štátu bydliska poškodenej osoby (ods. 5). Vymenovanie likvidačného zástupcu neznamená samo o sebe otvorenie pobočky v zmysle článku 1 písm. b) smernice 92/49/EHS a likvidačný zástupca sa nepovažuje za prevádzkareň v zmysle článku 2 písm. c) smernice 88/357/EHS alebo za prevádzkareň v zmysle nariadenia (ES) č. 44/2001 (ods. 6).“
19. Z citovaných ustanovení jednotlivých smerníc podľa názoru súdu vyplýva, že znenie článku 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES a článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES sú zhodné. 19.1. Preto je potrebné pri otázke výkladu článku 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES vychádzať z výkladu poskytnutého judikatúrou Súdneho dvora k článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES (konkrétne z výkladu obsiahnutého v rozsudku z 15. decembra 2016, C-558/15). V tejto súvislosti súd poukazuje na doktrínu CILFIT (k tomu viď v podrobnostiach rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 1982, C-283/81) a to, že otázka výkladu článku 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES predstavuje acte éclairé, keďže dané ustanovenie bolo vyložené skrz výklad článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ ES rozsudkom Súdneho dvora z 15. decembra 2016, C-558/15.
19.2. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že ani zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ ES nevyplýva, že by bol likvidačný zástupca v sporovom konaní pasívne vecne legitimovaný namiesto zahraničnej poisťovne, ktorú zastupuje. 19.3. Len pre úplnosť dáva súd do pozornosti žalobcovi, že do zákona č. 381/2001 Z. z. (vrátane jeho ustanovenia § 15a) bolo prevzaté znenie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES, a preto je pre zistenie skutočného účelu ustanovenia § 15a zákona č. 381/2001 Z. z. a obsahu inštitútu likvidačného zástupcu zahraničného poisťovateľa relevantný výklad poskytnutý Súdnym dvorom v jeho rozsudku z 15. decembra 2016, C-558/15.
20. Napokon súd uvádza, že opačný záver (t. j. že by mal byť likvidačný zástupca zahraničného poisťovateľa v spore o náhradu škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla iniciovaným poškodeným pasívne vecne legitimovaný) nevyplýva ani z rozsudku Súdneho dvora z 10. októbra 2013, č. C-306/12, ktorým v spore argumentoval žalobca. 20.1. V predmetnom rozsudku Súdny dvor uviedol, že „1. článok 21 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti sa má vykladať v tom zmysle, že k dostatočným právomociam, ktoré musí mať likvidačný zástupca, patrí aj oprávnenie likvidačného zástupcu platne prijímať doručované súdne písomnosti nevyhnutné na začatie konania o náhrade poistného plnenia pred príslušným súdom. 2. Za okolností, akými sú okolnosti veci samej, keď vnútroštátna právna úprava doslovne prebrala ustanovenia článku 21 ods. 5 smernice 2009/103, je vnútroštátny súd povinný pri zohľadnení vnútroštátneho práva ako celku a uplatnení výkladových metód, ktoré toto právo uznáva, vykladať vnútroštátne právo tak, aby bol tento výklad v súlade s výkladom uvedenej smernice, ktorý uskutočnil Súdny dvor Európskej únie.“ 20.2. Z citovaných záverov je zrejmé, že Súdny dvor neposudzoval otázku pasívnej vecnej legitimácie likvidačného zástupcu v súdnom konaní namiesto zahraničnej poisťovne, ako to prezentoval v spore žalobca, ale otázku, či môže byť likvidačný zástupca v rámci výkonu svojich právomocí oprávnený ako zástupca na doručovanie súdnych písomností za žalovanú (zahraničnú) poisťovňu. 20.3. Žalobcom označený rozsudok Súdneho dvora z 10. októbra 2013, č. C-306/12 by tak bol aplikovateľný vtedy, ak by žalobca podal žalobu proti zahraničnému poisťovateľovi, spoločnosti EUROINS Insurance PLC a likvidačný zástupca zahraničného poisťovateľa (t. j. žalovaný 1/) by mal vystupovať ako zástupca spoločnosti EUROINS Insurance PLC na doručovanie súdnych písomností. V rozhodovanom spore sa však o taký prípad nejednalo.
21. S poukazom na vyššie uvedené závery súd konštatuje, že žalovaný 1/ nie je v predmetnom spore pasívne vecne legitimovaný. 21.1. Z tohto dôvodu súd žalobu proti žalovanému 1/ ako nedôvodnú zamietol.
K výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému 2/
22. Pokiaľ ide o nárok žalobcu voči žalovanému 2/, súd poukazuje na to, že predmetný nárok si žalobca voči žalovanému 2/ uplatnil 23. apríla 2019. 22.1. Uplatnenie nároku voči žalovanému 1/ doručením žaloby dňa 21. septembra 2017 nie je možné považovať za uplatnenie nároku aj voči žalovanému 2/. Podaním žaloby voči žalovanému 1/ tak nedošlo k spočívaniu premlčacej lehoty podľa § 112 Občianskeho zákonníka aj voči žalovanému 2/.
23. Pri posúdení dôvodnosti námietky premlčania uplatnenej žalovaným 2/ súd uvádza, že ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka sa na rozhodovaný spor neaplikuje. Pre bližšie odôvodnenie tohto záveru súd poukazuje na znenie ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy. 23.1. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. sa na premlčanie nároku žalobcu ako právneho nástupcu poškodenej voči žalovanému 2/ ako poisťovateľovi aplikujú rovnaké pravidlá, ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila (t. j. voči vinníkovi dopravnej nehody). 23.2. Zákon č. 381/2001 Z. z. v ustanovení § 15 ods. 2 priamo v odkaze 22/ odkazuje na znenie ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka. Uvedené znamená, že pri premlčaní nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, vrátane nároku z povinného zmluvného poistenia sa pri správnej aplikácii ustanovení § 1 ods. 2 a § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. aplikuje výlučne
znenie ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka. Predmetná skutočnosť tak priamo vylučuje aplikáciu ustanovenia § 104 Občianskeho zákonníka na prejednávaný spor.
24. Pri správnej aplikácii ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje prvý deň plynutia premlčacej lehoty podľa názoru súdu deň, kedy sa poškodený dozvedel o škode a tom, kto za škodu zodpovedá. 24.1. Poškodená ako právna predchodkyňa žalobcu sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, dozvedela v deň vzniku škody, t. j. 11. novembra 2016, keď zo správy o nehode vyplýva, kto za škodu zodpovedá, t. j. vinník nehody - vodič poistený u žalovaného 2/. Rovnako tak v ten istý deň sa poškodená dozvedela aj o subjekte, u ktorého má vinník škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pre začiatok plynutia premlčacej lehoty v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia nie je potrebné, aby sa poškodená dozvedela aj o výške škody. 24.2. Z uvedeného vyplýva, že premlčacia lehota tak podľa názoru súdu začala plynúť dňa 11. novembra 2016 a posledný deň premlčacej lehoty bol dňa 11. novembra 2018. 24.3. Žalobca si svoj nárok voči žalovanému 2/ uplatnil až 23. apríla 2019, po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty upravenej v ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. v čase, keď už jeho nárok bol premlčaný. Len ako poznámku súd uvádza, že nárok žalobcu by bol premlčaný aj v prípade, ak by sa premlčacia lehota počítala odo dňa, kedy bola zrejmá výška škody (t. j. od 7. decembra 2016 ako dňa, kedy bola autoservisom vystavená poškodenej faktúra za opravu poškodeného vozidla). 24.4. Žalovaný 2/ tak podľa názoru súdu v spore dôvodne uplatnil námietku premlčania. Preto súd nemôže s poukazom na znenie ustanovenia § 100 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka žalobcovi premlčané právo priznať.
25. Keďže nárok žalobcu voči žalovanému 2/ je premlčaný, súd žalobu žalobcu voči žalovanému 2/ zamietol.
K výrokom o trovách konania a vrátení súdneho poplatku
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p.
27. Pokiaľ ide o vzťah žalobcu a žalovaného 1/, súd uvádza, že v spore bol plne úspešný žalovaný 1/. 27.1. Pri rozhodovaní o trovách konania vo vzájomnom vzťahu žalobcu a žalovaného 1/ nemôže súd považovať zavinenie žalovaného 1/ v zastavenej časti konania o zaplatenie 426,99 eur, hoci žalovaný 1/ po podaní žaloby poskytol žalobcovi čiastočné plnenie vo výške 426,99 eur. Tu súd musel prihliadať na skutočnosť, že žalovaný 1/ nebol v spore pasívne vecne legitimovaný, čo platí pre celý žalobou uplatnený nárok, a nie len pre časť nároku, v ktorom bola žaloba zamietnutá. Navyše žalovaný 1/ poskytol žalobcovi plnenie ako likvidačný zástupca žalovaného 2/, t. j. v mene žalovaného 2/ a nie vo vlastnom mene. 27.2. Preto súd priznal žalovanému 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. (výrok III.).
28. Vo vzájomnom vzťahu žalobcu a žalovaného 2/ súd konštatuje, že v spore bol plne úspešný žalovaný 2/. Z tohto dôvodu priznal súd žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.).
29. O výške náhrady trov konania žalovaného 1/ a žalovaného 2/ rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
30. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi rozhodol súd podľa ustanovenia § 11 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. z časti súdneho poplatku zodpovedajúcej sume, v ktorom bolo konanie zastavené, krátené o sumu 6,70 eur, t. j. vo výške 7,05 eur (13,75 eur - 6,70 eur). 30.1. Predmetný súdny poplatok bude žalobcovi vrátený po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. (výrok V.).
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).