Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/43/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: CUPOD, s.r.o., so sídlom Vašinova 61, 949 01 Nitra, IČO: 50 430 335, zastúpeného: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát, so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, IČO: 42 371 601, proti žalovanému: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenému: JUDr. Juraj Bilický, advokát, so sídlom Farská 8, 949 01 Nitra, IČO: 42 210 305, o zaplatenie 150.330,74 eura s príslušenstvom, o nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. - 1011 zo dňa 26.05.2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. - 1011 zo dňa 26.05.2021 potvrdzuje.

II. Odvolací súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 06.04.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 150.330,74 eura s príslušenstvom, a to titulom náhrady škody vo forme ušlého zisku za mesiace september 2020 až november 2020 z obchodov so spoločnosťou ŽOS Trnava, a.s, so sídlom: Koniarekova 19, 917 21 Trnava, IČO: 34 108 513 a podnikateľom H. J. I., so sídlom: V. G. XX, XXXXX I., Z. F. D.; vydania prospechu z porušenia zákazu konkurencie žalovaným za mesiace september 2020 a október 2020 z obchodov so spoločnosťou ŽOS Trnava, a.s. a podnikateľom H. J. I.. 2. Návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 28.04.2021 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie k nehnuteľnostiam (špecifikovaným v petite návrhu) a obchodnému podielu vo vlastníctve žalovaného v spoločnosti KUPOD, s.r.o., so sídlom Partizánska 436/57, 949 11 Nitra, IČO: 51 186 021, ktorému zodpovedá vklad do základného imania vo výške 2.000 eur. Návrh odôvodnil tým, že pri koncepcii podanej žaloby zistil, že žalovaný sa zbavil majetkovej hodnoty v priamej vecnej a časovej súvislosti po tom, čo bol žalobcom písomne vyzvaný, aby zaplatil žalobcovi náhradu škody v sume prevyšujúcej 800.000 eur. Žalobca vyzval žalovaného písomnou výzvou zo dňa 29.10.2020 na poskytnutie náhrady škody alebo iného spôsobu zabezpečenia odškodnenia žalobcu, ktorú si žalovaný prevzal dňa 30.10.2020. Z obsahu predmetnej výzvy sa žalovaný podľa žalobcu nepochybne dozvedel, že žalobca si voči nemu uplatňuje právo na zaplatenie pohľadávky vo výške niekoľko stotisíc eur, čo je dostatočnou motiváciou na to, aby sa žalovaný zbavil majetkovej hodnoty. Ďalej žalobca uviedol, že má odôvodnené obavy, že žalovaný po tom, čo mu bude doručená žaloba v tejto právnej veci alebo sa inak dozvie o práve žalobcu uplatňovanom v tomto súdnom konaní, bude pokračovať v zbavovaní sa svojho majetku alebo jeho zaťažovaní, a to vo vzťahu k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých je vlastníkom, či zostávajúcemu menšinovému obchodnému podielu v obchodnej spoločnosti KUPOD, s.r.o., čím objektívne zníži svoje majetkové hodnoty a s vedomosťou o prebiehajúcom súdnom konaní iniciovanom žalobcom, pričom vzhľadom na jeho osobu a doterajší postoj, takýto výťažok z predaja

nehnuteľností alebo menšinového obchodného podielu jednoducho vyjme zo svojej dispozície, prípadne poukáže na bankový účet inej osoby alebo sa ho formálnymi právnymi úkonmi môže vzdať v prospech tretej osoby, v záujme ochrany jeho majetkových hodnôt. 3. Žalobca k návrhu na vydanie zabezpečovacieho/neodkladného opatrenia predložil súdu prvej inštancie nasledovné listinné dôkazy: predžalobná výzva zo dňa 29.10.2020, poštový podací lístok, úplný výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti KUPOD s.r.o., rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 03.12.2020, dodatok k zakladateľskej listine zo dňa 03.12.2020, vyhlásenie konateľov spoločnosti, záznam o listinách uložených v zbierke listín, účtovná závierka spoločnosti KUPOD s r.o. ku dňu 31.12.2020, inzeráty k predaju nehnuteľností, fotografie rodinného domu, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX. 4. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie o návrhu žalobcu rozhodol tak, že ho v celom rozsahu zamietol, a to tak čo sa týka návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre účely rozhodovania si súd prvej inštancie pred rozhodnutím o návrhu pripojil k nahliadnutiu registrový spis obchodnej spoločnosti KUPOD s.r.o., z ktorého zistil, že spoločnosť má v súčasnosti troch spoločníkov: žalovaného, V. G. a L.. O. G., spoločnosť vznikla zápisom do obchodného registra dňa 07.11.2017 a bola založená dvoma spoločníkmi, pričom jedným z nich bol aj žalovaný, ktorý bol následne od 27.08.2020 do 27.01.2021 jediným spoločníkom spoločnosti. Dňa 04.12.2020 uzatvoril žalovaný dve zmluvy o prevode časti svojho obchodného podielu a časť svojho obchodného podielu previedol na súčasných spoločníkov V. G. a L.. O. G.. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, pretože pre jeho nariadenie neboli naplnené zákonné predpoklady. Žalobca podľa neho nepreukázal potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a ani obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Skutočnosti tvrdené v návrhu neboli v konaní žiadnym spôsobom osvedčené, žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil svoje tvrdenie, že žalovaný sa dopúšťa konania, ktorým sa zbavuje svojho majetku. Samotný prevod časti obchodného podielu nemožno podľa súdu prvej inštancie bez ďalšieho považovať za účelné zbavovanie sa majetku. V prípade, ak by zo strany žalovaného dochádzalo k účelovému zbavovaniu sa majetku s cieľom vyhnúť sa povinnosti uspokojiť žalobcu, súdu prvej inštancie sa potom javilo nelogické, že by sa žalovaný nezbavil celého svojho obchodného podielu v spoločnosti KUPOD, s.r.o. a ani vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to aj napriek tomu, že výzva na plnenie mu mala byť doručená už 30.10.2020. Keďže nebolo preukázané ohrozenie práva žalobcu, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia zamietol. Žalobca v konaní podľa neho nepreukázal, že budúci výkon jeho práva by mohol byť ohrozený, a teda neodkladné opatrenie nemohlo byť z tohto dôvodu nariadené. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností žalobca súdu prvej inštancie neposkytol ani dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, túto skutočnosť v návrhu ani netvrdil, preto nemohlo byť zabezpečovacie alebo neodkladného opatrenia nariadené ani z tohto dôvodu. 5. Zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu žalobca odvolaním a rozhodnutie navrhol zmeniť tak, že odvolací súd návrhu v celom rozsahu vyhovie. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody, žalobca namietal, že a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [ v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)], a to tým, že súd prvej inštancie podľa neho riadne neodôvodnil napadnuté uznesenie a vlastné dôvody pre taký procesný postup len zovšeobecnil svojím stanoviskom o nesplnení zákonných podmienok na jeho vydanie a poukázaním na jeden konkrétny argument, a to faktický stav, že iného majetku sa žalovaný nezbavil. Žalobca tak z obsahu odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie nedokáže posúdiť, z akého dôvodu bol jeho návrh zamietnutý, keď preukázal konanie žalovaného o zbavení sa majetku v priamej chronologickej postupnosti doručenia výzvy žalobcu žalovanému na plnenie, čím sa aj žalobcovi znemožňuje, aby patrične reagoval na argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorá v odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie absentuje. Pritom gro odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie podľa neho tvorí odôvodnenie návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia, na ktoré žalobca v odôvodnení súdu prvej inštancie nenachádza patričnú odpoveď; b) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ], keď podľa žalobcu mal súd prvej inštancie posúdiť konanie žalovaného (prevod väčšinovej časti obchodného podielu) ako preukázanú snahu o zbavenie sa podstatnej časti majetkovej hodnoty, ktorá bezprostredne podľa neho súvisí s predmetom žaloby vo veci samej a s obsahom výzvy žalobcu zo dňa 29.10.2020, ktorá smerovala k výzve na zaplatenie ušlého zisku z obchodov, ktoré si

žalovaný sprostredkoval na spoločnosti KUPOD, s.r.o. a tieto privlastnil na úkor žalobcu. Z tohto konania podľa žalobcu vyplýva zjavný úmysel a z celého radu predložených dôkazov objektivizuje konanie, ktoré do veľkej miery je vyznačené koordinovanosťou a plánovitosťou, že na konci tohto konania je prevod väčšinového obchodného podielu na iné fyzické osoby, t. j. bývalého sprostredkovateľa žalobcu a bývalého zamestnanca žalobcu, asi nie je konanie náhodné a práve v období 3-4 týždňov po doručení výzvy žalobcu na plnenie. 6. Žalobca ďalej namietal, že ak aj súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že sa mu nezdá logické, prečo sa žalovaný nezbavil celého obchodného podielu, a preto taký prevod majetku nepovažoval za účelový, neuviedol žiadnu svoju úvahu ku konaniu žalovaného, ako posúdil konanie žalovaného, ktorý sa práve zbavil 66 %-ho väčšinového obchodného podielu v nadväznosti na skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a s týmito skutkovými tvrdeniami žalobcu sa žiadnym spôsobom nevysporiadal a prečo takýto prevod majetku, nie zanedbateľnej hodnoty, súd naopak nepovažuje za účelové zbavenie sa majetku v nadväznosti na doručenú výzvu žalobcu na zaplatenie niekoľko sto tisíc eur a všetky okolnosti prípadu opísané aj v žalobe vo veci samej. Súd prvej inštancie tak podľa neho žiadnym spôsobom neposúdil aktívne zbavenie sa majetku žalovaným (zmluvy o prevode časti), ale len vyhodnocoval a posudzoval, ako sa mu javí následný právny stav (súčasný právny stav), t. j. že žalovaný fakticky ostal spoločníkom s menšinovým obchodným podielom v spoločnosti KUPOD, s.r.o. a tohto sa žalovaný nezbavil. Žalobca ďalej uviedol, že hoci si súd prvej inštancie pripojil obe zmluvy o prevode časti obchodného podielu, žiadnym spôsobom ich neposúdil podľa obsahu a už vôbec nie z hľadiska, v akom naznačuje žalobca a súd prvej inštancie len poukázal na ich objektívnu existenciu, pritom sa ich obsahom vôbec nezaoberal a svoje úvahy na obsah v odôvodnení uznesenia neuviedol. Súd prvej inštancie podľa neho tiež neprihliadol na špecifickosť majetkovej hodnoty a samotný fakt, že žalovanému nič nebráni, aby sa aj už len 34 %-ho obchodného podielu zbavil. Že tak doposiaľ neurobil nie je podľa neho podstatné; podstatné je však, že mu v tom nič nebráni a že sa pred niekoľkými mesiacmi takej majetkovej hodnoty zbavil a ponechal si jednu tretinu. Osobitné špecifiká podľa neho spočívajú v tom, že vzhľadom na lehotu stanovenú pre obchodný register (2 pracovné dni) a neexistenciu formálnej publicity evidencie podaných návrhov, žalobca nedokáže takému konaniu žiadnym spôsobom zabrániť, ani ho objektívne zistiť, a je vystavený len na svojvôľu konania žalovaného. 7. Odvolací súd v súlade s ust. umožnil žalovanému, aby sa k návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia vyjadril. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie podľa neho dospel po oboznámení sa s návrhom a obsahom predložených listinných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a taktiež vec správne právne posúdil, v celom rozsahu sa s napadnutým rozhodnutím stotožňuje a navrhuje ho potvrdiť. Žalovaný vyjadril nesúhlas s právnymi názormi žalobcu uvedenými v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v odvolaní a zároveň poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v uvedených v podaniach. Poukázal na to, že argumentácia žalobcu vo vzťahu k vykonaným právnym úkonom a prevodu časti obchodného podielu žalovaným je nepravdivá a nijakým spôsobom nie je relevantne podložená. Žalovaný sa vzhľadom na uvedené ohradil voči argumentácii žalobcu, v zmysle ktorej žalobca uvádza, že žalovaný sa zbavil majetkovej hodnoty, resp. vykonal právne úkony smerujúce k zbaveniu sa majetku, aby ho z veľkej časti ochránil pred uplatňovaným právom žalobcu, ktoré mu bolo z doručenej výzvy nepochybne známe, ako aj voči tvrdeniu, že žalovaný znemožnil žalobcovi, aby sa v prípade úspechu v základnom konaní mohol domáhať uspokojenia svojho práva na peňažné plnenie z väčšinového obchodného podielu v spoločnosti KUPOD, s.r.o. pre prípad núteného výkonu rozhodnutia. V nadväznosti na uvedené tvrdenia žalobcu žalovaný uviedol, že sú nepravdivé a nedôvodné, keďže žalovaný dosahuje zisk práve naopak spoluprácou s ďalšími spoločníkmi a rovnako sa riadne podieľa na výkone podnikateľskej činnosti uvedenej spoločnosti ako spoločník a konateľ a svoj majetok zveľaďuje a z tohto konania nemožno vyvodiť údajný úmysel znemožniť žalobcovi uspokojenie uplatňovaného domnelého práva na zaplatenie pohľadávky zo strany žalovaného so zámerom znížiť svoj majetok a spôsobiť tak žalobcovi škodu. Podľa žalovaného žalobca len v rovine špekulácií vyvodzuje zo skutočnosti, že žalovaný v časovej nadväznosti na doručenú výzvu zo strany žalobcu previedol časť obchodného podielu v spoločnosti KUPOD s.r.o., úmysel zbavovania sa svojho majetku za účelom znemožnenia uspokojenia svojej pohľadávky, ktorú však žalovaný pokladá za zjavne nedôvodnú a takéto skutkové tvrdenie, vystavané len na domnienkach žalobcu (a z tohto pohľadu špekulatívne), bez akéhokoľvek osvedčenia, nie to ešte na úrovni hodnoverného osvedčenia, je podľa názoru žalovaného absolútne nedostatočné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o navrhované neodkladné opatrenie smerujúce k tomu, aby žalovaný nenakladal s určitými vecami alebo právami, a aby sa niečoho zdržal, nemožno podľa žalovaného odôvodniť iba domnienkou, že žalovaný v rámci autonómnej vôle nakladal v predchádzajúcom období so svojím majetkom účelovo v snahe znemožniť uspokojenie určitej

pohľadávky. Žalovaný vo vzťahu k žalobcovým tvrdeniam ohľadom dôvodnej obavy, že dôjde zo strany žalovaného k zredukovaniu jeho majetku uviedol, že sa nijakým spôsobom majetku za predchádzajúce obdobie nezbavoval, ale naopak, majetok investíciami zhodnocoval, keďže nadobudol vo svojom mene do svojho vlastníctva ďalšiu nehnuteľnosť (byt). 8. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 12. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 13. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 15. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas. 16. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 18. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 19. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a po zohľadnení vykonaného dokazovania, odvolaní žalobcu a vyjadrení žalovaného dospel k záveru, že uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je vo výroku správne a je potrebné ho potvrdiť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zdôvodnením napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné ( ): 22. V zmysle právnej doktríny (Števček a kol., . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1092) podmienkami, ktoré súd posudzuje pri nariadení neodkladného opatrenia, a ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú: a) existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami; b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti); c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti); d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality); f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 23. Súd prvej inštancie dospel podľa odvolacieho súdu k správnemu záveru o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď vyhodnotil, že žalobca nepreukázal potrebu bezodkladne

upraviť pomery medzi stranami sporu a ani obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, t. j. nebol naplnený princíp opodstatnenosti vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému a zabezpečovaciemu opatreniu. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že samotný prevod časti obchodného podielu bez ďalších skutočností a osvedčených okolností nemožno vyhodnotiť ako konanie žalovaného smerujúceho k ohrozeniu exekúcie pohľadávky žalobcu v prípadnom úspechu v základnom konaní. Prevod časti obchodného podielu žalovaného je realizáciu dispozičného práva ako súčasti vlastníckeho práva, a preto ak žalobca neosvedčil žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za účelové zbavovanie sa majetku žalovaným, nemožno túto realizáciu dispozičného práva brať ako podklad pre obmedzenie žalovaného vo vzťahu k jeho iným majetkovým hodnotám. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca síce preukázal, že zo strany žalovaného došlo k zmenšeniu časti jeho majetku vo forme prevodu časti obchodného podielu v spoločnosti KUPOD, s.r.o., avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, že by tento prevod bol zo strany žalovaného účelový vo vzťahu k ním žalovanej pohľadávke. Pokiaľ žalobca tento účel odvodzoval od časovej následnosti prevodu po výzve na uspokojenie žalobcovej pohľadávky, odvolací súd má za to, že takéto osvedčenie účelu žalovaného je nedostatočné pre nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia a poukazuje v tomto smere na správne zdôvodnenie súdom prvej inštancie, že táto argumentácie je zároveň nelogická, keďže žalovaný sa nezbavil celého obchodného podielu, ale v spoločnosti, ktorá ďalej funguje, pôsobí a podieľa sa na jej chode (keďže je aj konateľom spoločnosti). Žalobca tiež žiadnym spôsobom neosvedčil, že by žalovaný podnikal iné ďalšie kroky vo vzťahu k jeho ďalšiemu majetku, ktoré by bolo možné považovať za zbavovanie sa majetku za účelom znemožnenia prípadnej exekúcie pohľadávky žalobcu (nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia). 24. K samotným dôvodom namietaným žalobcom v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že odôvodnenie súdu prvej inštancie považuje za dostačujúce vo vzťahu k žalobcom tvrdeným skutočnostiam ako predpokladu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia. Ak žalobca tvrdí, že rozhodnutie je arbitrárne, pretože z obsahu odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie nedokáže posúdiť, z akého dôvodu bol jeho návrh zamietnutý, tak odvolací súd poukazuje na bod 28. odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorom sa súd prvej inštancie jednoznačne vyjadril, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil tvrdené v návrhu, ale iba uviedol, že došlo k prevodu časti obchodného podielu zo strany žalobcu; súd prvej inštancie zároveň uviedol, že takéto konanie žalovaného nemožno bez ďalšieho (čo zdôrazňuje aj odvolací súd v odôvodnení tohto rozhodnutia) považovať za dostatočné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. , podľa ktorého súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré stručne a jasne objasní skutkový stav a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne a vyčerpávajúco vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže žalobca považuje tento záver súdu prvej inštancie za nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie posúdil vec právne správne, keďže nedošlo k naplneniu podmienky pre nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia [bod 22. písm. b) odôvodnenia tohto rozhodnutia]. V tomto smere je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovaného uvedenej v jeho vyjadrení, a to, že úmysel zbavovania sa svojho majetku za účelom znemožnenia uspokojenia svojej pohľadávky je postavené len na domnienkach žalobcu, avšak bez ich náležitého osvedčenia (v rovine hodnoverného osvedčenia). 25. Keďže neboli splnené všetky podmienky na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia, z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa ustanovenia napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. 26. Záverom odvolací súd konštatuje, že neboli naplnené ani materiálne podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na ust. , keďže žalobcom sledovaný účel (ochrana pred ohrozením vymoženia tvrdenej pohľadávky) možno podľa odvolacieho súdu dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (na ktorého nariadenie však podmienky splnené neboli); samotný tento dôvod vylučuje nariadenie neodkladného opatrenia. 27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 29. Vo vzťahu k výroku o trovách odvolacieho konania odvolací súd konštatuje, že postupoval v súlade so zásadou úspechu, v zmysle ktorej ( ) patrí nárok na náhradu trov konania tej sporovej

strane, ktorá bola v konaní úspešná. Keďže v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.