Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-74-2020.pdf
PDF · 153.3 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/74/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. V., U.. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, O., v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - Q. V., U.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX/XXX, F., v konaní zast. Mgr. Erikou Martiškovou, advokátkou, so sídlom Dona Sandtnera 13, Pezinok a otec - C. V., U.. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, O., v konaní zast. Advokátskou kanceláriou Legal Cases s.r.o., so sídlom K. U.. XXX, N. E., o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej, o návrhu matky na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej a o návrhu matky na úpravu práv a povinností vo vzťahu k zápisu maloletej do školského zariadenia na plnenie povinnej školskej dochádzky takto
rozhodol:
I. Súd konanie o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej z a s t a v u j e . II. Súd návrh matky maloletej na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností z a m i e t a. III. Súd konanie o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k zápisu maloletej do školského zariadenia na plnenie povinnosti povinnej školskej dochádzky z a s t a v u j e . IV. Súd m e n í rozsudok tunajšieho súdu č.k. 14P/74/2017 - 61 zo dňa 08.12.2017 vo výroku II. odsek druhý a tretí nasledovne: V osobnej starostlivosti otca bude maloletá každý párny týždeň od piatku od 19:00 hod. do nasledujúceho piatku do 19:00 hod. pričom si otec prevezme maloletú v mieste pobytu matky. V osobnej starostlivosti matky bude maloletá každý nepárny týždeň od piatka 19:00 hod. do nasledujúceho piatku do 19:00 hod. pričom si matka prevezme maloletú v mieste pobytu otca. V. Súd u k l a d á rodičom maloletého dieťaťa výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti oboch rodičov podrobiť sa sociálnemu poradenstvu a odbornému psychologickému poradenstvu na A. D.-D. E. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať, vyrovnania sa so svojimi minulými konfliktami ako aj s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča vo výchove a vhodne komunikovať s maloletým dieťaťom, a to po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 11.12.2020 sa otec maloletej domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by došlo k zmene rozsudku tohto súdu č.k. 14P/74/2017-61 z 02.12.2017, ktorým bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom, a to tak, že žiadal maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti, styk maloletej s matkou upraviť v každý párny týždeň v utorok od 16:00 hod. do 19:00 hod., od piatka od 16:00 hod. do nedele 19:00 hod. a v každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod., súčasne navrhol matku zaviazať k plateniu výživného na maloletú vo výške 130,- mesačne. Rozsudok tohto súdu č.k. 21P/43/2019-134 z 22.10.2019 týkajúci sa úpravy
styku rodičov počas sviatkov navrhol ponechať nedotknutý. Súčasne otec žiadal uložiť povinnosť matke podrobiť sa psychologickým sedeniam za účelom zlepšenia komunikácie so svojim maloletým dieťaťom, resp. odstránenia nedostatkov, ktoré by vyplynuli z psychologického posudku. V návrhu uviedol, že po rozvode rodičov bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti, ktorú rodičia dohodli, nakoľko maloletá mala vytvorený silný vzťah k otcovi, vyžadovala čo najširší styk s otcom, otec mal vytvorené všetky podmienky pre zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, s ktorou majú maloleté dieťa a maloletá M. má vybudovaný vzťah tak k jeho manželke ako aj k ich maloletej dcére. Otec ďalej poukázal na nedobrú komunikáciu s matkou dieťaťa, uviedol, že matka ho neinformuje o podstatných veciach týkajúcich sa maloletej, naopak on matku o všetkom podstatnom informuje, nakoľko má záujem na zabezpečení jednotnej výchovy maloletej. Podaniu tohto návrhu predchádzala nezhoda medzi rodičmi v priebehu jesene 2020, kedy matka z dôvodu plnenia pracovných povinností odcestovala do zahraničia, otec kontaktoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda (ďalej len „úrad práce“), podal na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (sp.zn. 10P/40/2020) a z dôvodu nedostatočného a neúplného informovania (z pohľadu otca) zo strany matky došlo k vzájomným nezhodám a nepochopeniu, ktoré mali na maloletú negatívny vplyv. Podľa otca sa matka k maloletej správala manipulatívne, s cieľom vzbudiť u dieťaťa výčitky, po čom dochádzalo u maloletej k zmene nálad a k pomočovaniu. Po intervencii úradu práce došlo medzi rodičmi k dohode ohľadom starostlivosti o maloletú počas zahraničnej pracovnej cesty matky a návrh otca bol vzatý späť, konanie zastavené. Otec vyhľadal psychologičku a absolvoval s maloletou pravidelné sedenia, závery ktorých otec nemá k dispozícii, a preto požiadal súd o ich zadováženie. Došlo tak ku stavu, že maloletá bola dlhší čas vo výlučnej starostlivosti otca, kde mala zabezpečené emocionálne vyrovnané, láskyplné rodinné prostredie, a otec je pripravený prevziať maloletú do svojej výlučnej osobnej starostlivosti, za súčasného čo najširšieho styku maloletej s matkou. 2. Na výzvu súdu s poukazom na obsah návrh otca zaslal úrad práce súdu dňa 19.01.2021 správu týkajúcu sa skutočností, ktoré sú im známe z ich doterajšej práce a komunikácie s rodičmi maloletej, pričom uviedli, úrad práce v období od roku 2017 niekoľkokrát vykonával prešetrenie výchovného prostredia v rodine a pohovory s rodičmi maloletej. Poukázal na to, že komunikácia medzi rodičmi je problémová, matke aj otcovi bola odporúčaná návšteva poradensko-psychologickej poradne za účelom zlepšenia komunikácie a dohodnutia si pravidiel. Úrad práce z dôvodu zákazu vychádzania a opatrení počas tzv. lockdownu dňa 15.01.2021 na výzvu súdu skontaktoval otca maloletej telefonicky, pričom otec uviedol, že matka sa vrátila zo služobnej cesty koncom novembra 2020 a odvtedy je preberanie a odovzdávanie dieťaťa bezproblémové, maloletá je opäť v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a už nemá žiadne zdravotné ani psychické problémy.
3. Na výzvu súdu v podaní doručenom dňa 12.02.2021 matka uviedla, že návrh otca je súbor nepravdivých a lživých tvrdení, ktorými sa otec snaží rozvrátiť jej harmonický vzťah s dcérou. Uviedla, že po rozvode ich manželstva so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasila, aby dcéra netrpela rozvodom a mala vytvorený vzťah k obom rodičom, čo matka považuje napriek povahe a správaniu sa otca za dôležité. Správanie sa otca matka považuje za neakceptovateľné, používa pred dcérou vulgarizmy a osočuje matku, jeho povaha je agresívna a manipulatívna. K vyjadreniu priložila uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania otca pre prečin nebezpečného vyhrážania č. 2 Pv 467/17/2201-4 z 19.09.2017. Následne matka popísala svoju verziu nezhody, ku ktorej došlo medzi rodičmi v priebehu jesene 2020 v súvislosti s odcestovaním matky na zahraničnú pracovnú cestu. Obsah návrhu otca považuje za jeho snahu cez dcéru ublížiť matke, nakoľko sa ešte nevyrovnal s ich rozvodom. Návrh otca považuje za neopodstatnený a súhlasí s tým, ak je to potrebné, aby súd preskúmal osobnostné predpoklady oboch rodičov s poukazom na povahu a správanie sa otca. Situáciu matka považuje za neudržateľnú, a preto nesúhlasí so súčasným modelom striedavej osobnej starostlivosti a žiada maloletú zveriť do svojej výhradnej osobnej starostlivosti. K vyjadreniu ďalej doložila rozsudky tunajšieho súdu sp.zn. 14P/74/2017 a sp.zn. 21P/43/2019, správu úradu práce z 31.07.2019, fotografie detskej izby maloletej, sms komunikáciu.
4. V priebehu konania matka podala na tunajší súd aj návrh, ktorým sa domáhala úpravy práv a povinností rodičov vo vzťahu k zápisu maloletej do školského zariadenia na plnenie povinnej školskej dochádzky, pričom žiadala, aby súd rozsudkom nariadil zápis maloletej do Základnej školy R. R. s vyučovacím jazykom maďarským vo H. G., nakoľko sa jedná o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností a rodičia sa o tejto otázke nedokážu dohodnúť. Spolu s návrhom vo veci samej matka maloletej žiadala vydať aj neodkladné opatrenie, ktorým by súd namiesto otca maloletej udelil súhlas so zápisom maloletej do uvedenej základnej školy. Súčasne navrhla súdu spojiť toto
konanie s konaním vedeným na tunajšom súde pod sp.zn. 15P/74/2020, kde sa koná o návrhu na zmenu zverenia maloletej. Vec bola zapísaná pod sp.zn. 20P/28/2021. Matka k návrhu pripojila sms komunikáciu medzi rodičmi a e-mailovú komunikáciu medzi právnou zástupkyňou matky a právnou zástupkyňou otca maloletej, ktorej otec maloletej udelil plnú moc na zastupovanie v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 15P/74/2020. Uznesením z 26.05.2021 č.k. 20P/28/2021 - 49 súd výrokom II. rozhodol o spojení veci sp.zn. 20P/28/2021 s vecou sp.zn. 15P/74/2020, s tým, že konanie bude ďalej vedené pod sp.zn. 15P/74/2020. Uznesením z 26.05.2021 č.k. 15P/74/2020-124 súd nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého matka bola oprávnená prihlásiť maloletú na plnenie povinnej školskej dochádzky v Základnej škole R. R. s vyučovacím jazykom maďarským, R. XXX/XX, H. G.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 22.06.2021.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov i kolízneho opatrovníka, oboznámením obsahu spisového materiálu, tiež listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, správami psychológov, pripojenými fotografiami predloženými matkou dieťaťa, oboznámením všetkých správ kolízneho opatrovníka, vrátane názoru maloletej zisteného priamo súdom, oboznámením obsahu pripojených spisových materiálov tun. súdu sp.zn. 14P/74/2017 a 21P/43/2019. Súd vo veci vykonal pojednávanie za prítomnosti rodičov, ich právnych zástupcov i kolízneho opatrovníka, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:
6. Z listín nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom tohto súdu č.k. 14P/74/2017-61 z 02.12.2017 rozvedené, maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ďalším rozsudkom tohto súdu č.k. 21P/43/2019-134 z 22.10.2019 došlo k precizovaniu úpravy styku počas obdobia sviatkov. Medzičasom otec uzatvoril ďalšie manželstvo, z ktorého pochádza jedno maloleté dieťa. Na jeseň 2020 bola matka na dlhšie trvajúcej pracovnej ceste v Nemecku, s čím boli spojené konfliktné situácie medzi rodičmi, ktoré sa však po intervencii úradu práce podarilo dohodou vyriešiť. Otec maloletú v uvedenom období vzdal k psychologičke o.i. aj z dôvodu jej pomočovania. Komunikácia medzi rodičmi je konfliktná a napätá a tento stav je dlhotrvajúci, bez progresu, spolupráca rodičov s psychológmi nedostačujúca. Rodičia maloletej (pôvodne aj otec; na pojednávaní svoj návrh v tejto časti vzal späť), neskôr už len matka, žiadali zveriť maloletú do výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča. Dôvody, pre ktoré túto zmenu žiadali sú popísané v odseku 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku a zhrnuté sú i v jeho ďalších častiach nižšie. Predmetom tohto konania sa stala i otázka týkajúca sa zápisu maloletej do konkrétnej školy na začatie plnenia povinnej školskej dochádzky.
7. Na pojednávaní dňa 19.04.2021 právna zástupkyňa otca v rámci svojho prednesu poukázala na to, že ústredným problémom je komunikácia rodičov. Otec na svojom návrhu na zmenu zverenia netrvá, má za to, že pre maloletú je striedavá starostlivosť vhodným riešením. Spor je tu vyslovene medzi rodičmi a pramení z nedostatku a neschopnosti ich vzájomnej komunikácie. Zdôraznila, že výchovné prostredie u otca je vyhovujúce, otec sa o dcéru všestranne stará a motivuje ju. V zásade nesúhlasia s traumatizáciou dieťaťa spojenou so znaleckým dokazovaním, je potrebné, aby rodičia absolvovali potrebné psychologické poradenstvo. Právna zástupkyňa matky na uvedenom pojednávaní v rámci svojho prednesu zdôraznila, že matka nesúhlasí s ponechaním dieťaťa v striedavej osobnej starostlivosti kvôli správaniu otca, ktoré je vo vzťahu k jej osobe osočujúce. Situáciu považuje za neúnosnú, komunikáciu medzi rodičmi označila za problematickú, prebiehajúcu takmer výlučne elektronicky, pričom najmä sms správy otca majú výhražný podtón. Neschopnosť rodičov komunikovať vyplynula už i z predchádzajúcich konaní, kde nariadené sedenia u psychológa nepriniesli efekt. Otec mal zobrať maloletú bez vedomia matky a bez dokladov počas pandémie do Rakúska, čo matka oznámila úradu práce a títo to odstúpili OČTK. Striedavá starostlivosť nie je v záujme maloletej a preto navrhli vypočuť maloletú súdom a nariadiť znalecké dokazovanie za účelom posúdenia osobnostných predpokladov oboch rodičov pre účely osobnej starostlivosti ako aj posúdenia, či je model striedavej starostlivosti v záujme maloletého dieťaťa. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že úrad dostal uvedený podnet matky, ktorý na pokyn vedúcej odstúpili príslušným orgánom, nakoľko nie je v kompetencii úradu práce viesť vyšetrovanie. Poukazujúc na vyjadrenie maloletej úrad práce jednoznačne navrhuje ponechať maloletú v striedavej starostlivosti. Kolízna opatrovníčka predložila úradný záznam z 08.04.2021 spísaný na Obvodnom oddelení Policajného zboru vo Veľkom Mederi, kde pracovníčka úradu práce po skončení výsluchu a pri čakaní
na zápisnicu nadviazala s maloletou kontakt. Maloletá spontánne uviedla, že jej sestra sa volá I., pričom mama jej povedala, že I. nie je jej vlastná sestra, ale nevlastná. Mama jej povedala, že sa musí rozhodnúť, či chce byť s otcom alebo s mamou, pričom maloletá takmer s plačom pracovníčke úradu práce uviedla, že ona sa nechce rozhodnúť, takto je to dobré, lebo u maminy má malého psíka a u ocka má sestričku. I. ľúbi najviac na svete. Ďalej uviedla, že ocko jej povedal, že on jej dáva peniaze, ale mama jej ich berie. Uviedla, že mama a otec sa hádajú, ale ona nerozumie prečo sa hádajú a nepáči sa jej to. Vzhľadom na uvedené súd pojednávanie odročil a uložil rodičom absolvovať psychologické poradenstvo na úrade práce v rozsahu najmenej 10 sedení
8. Medzičasom súd s poukazom na participačné právo dieťaťa vykonal zisťovanie názoru maloletej a to dňa 26.04.2021 v neprítomnosti rodičov, za účasti kolíznej opatrovníčky. Zisťovanie názoru maloletej sa realizovalo mimo pojednávaciu miestnosť s cieľom zabezpečiť pre maloletú komfortné prostredie znižujúce prípadnú negatívnu emóciu z úradného prostredia. Maloletá po nadviazaní kontaktu so sudkyňou sa začala hrať s hračkami a bola kľudná, neskôr už aj veselá. Uviedla, ako sa volá, s kým dnes prišla, neskôr porozprávala akých má kamarátov a ako trávi čas s mamou a s ockom. Venuje sa koňom. Na otázku sudkyne uviedla, že si praje, aby všetko zostalo tak, ako je to teraz. Na otázku čo presne chce, aby takto zostalo, maloletá uviedla, že chce, aby zostala bývať aj s ockom aj s mamou, a aby to zostalo tak, ako je to teraz, teda jeden týždeň u ocka a jeden týždeň u mamičky, sama spontánne dodala, že takto bude aj so sestričkou I., ktorá je u ocka, aj so psíkom R., ktorý je u mamičky. Aj u ocka aj u mamičky sa cíti dobre, je tam šťastná. Maloletá uviedla, že rodičia sa hádajú a hádajú sa aj pri nej. Nevie, prečo sa hádajú. Záverom maloletá mala odpovedať, aké tri želania by chcela, aby jej splnila zázračná rybička, na čo maloletá spontánne bez premýšľania uviedla nasledovné: 1./ aby som nežila vo vojne, 2./ aby sa nehádali otec a mama, 3./ popýta si takéto hračky (figúrky koníkov - pozn. súdu).
9. Zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie z 26.04.2021 (č.l. 76) vyplýva, že psychologické poradenstvo pre maloletú sa uskutočnilo v septembri až novembri 2020, predmetom zisťovania bola enkopréza, u ktorej lekári vylúčili príčinu v zdravotnom stave dieťaťa. Zo správy vyplýva, že maloletá bola bezprostredná, komunikatívna, rečový prejav zrozumiteľný, prichádzala v sprievode otca, matka sa pravidelne telefonicky informovala. Psychologička uviedla, že rodičia majú v živote odlišné priority, rozdiely vo výchovnom vedení maloletej. Dieťa sa na striedavú starostlivosť po rozvode adaptovalo. Otec je vo výchove zásadovejší, dieťa musí dodržiavať pravidlá, voľný čas má štruktúrovaný. Matkina výchova je viac emocionálne sýtená. Maloletá nových partnerov rodičov prijala bez predsudkov a nevlastnú sestru nadovšetko miluje. Emocionalita a prežívanie dieťaťa sú výrazne negatívne ovplyvnené neschopnosťou rodičov adekvátne medzi sebou komunikovať. Dieťa vníma konflikty medzi rodičmi a snaží sa okolnostiam prispôsobiť. Matka ohľadne enkoprézy udávala, že táto sa vyskytla u maloletej aj v minulosti, otec to vnímal v súvislosti s nečakaným odchodom matky na zahraničnú pracovnú cestu. Keďže enkopréza sa opakovane nevyskytla, sedenia boli ukončené so záverom, že porucha sa môže obnoviť zase v období psychickej nepohody, keď sa v dôsledku permanentných konfliktov medzi rodičmi zvýši vnútorná tenzia u dieťaťa. Psychologické vedenie dieťaťa je však neefektívne, kým v rodinnom prostredí budú pretrvávať konflikty a neschopnosť adekvátnej komunikácie medzi rodičmi. Pre zachovanie zdravého osobnostného vývinu zdôraznili potrebu stabilného podporujúceho rodinného zázemia, korektných vzťahov v rámci rodinného prostredia, zamedziť konfliktným situáciám. Osobnosť dieťaťa je formovaná sociálnymi vzťahmi v jeho okolí. Pri vývine a dozrievaní osobnosti dieťaťa je ideálne, ak sa zachová výchovné pôsobenie a model správania oboch rodičov (pokiaľ nie je negatívny, antisociálny a pod.).
10. Z priebežnej správy psychologičky Referátu poradensko-psychologických služieb pri úrade práce zo dňa 03.06.2021 (č.l. 141) vyplýva, že rodičia majú odlišné názory ohľadne výchovy dieťaťa, obaja tvrdia, že druhý rodič im robí naprieky a nezohľadňuje prežívanie dieťaťa. Vyjadrili sa, že psychologické poradenstvo je zbytočné, nakoľko druhá strana nikdy nedodržiavala pravidlá dohodnuté za prítomnosti psychológa. Kooperácia v kontexte rodičovského vzťahu u nich absolútne kolabuje. Dlhodobý konflikt medzi nimi môže veľmi negatívne vplývať na maloletú, ktorá v septembri 2021 nastúpi do ZŠ. Aktuálny model fungovania medzi rodičmi je nedostačujúci, je vysoko pravdepodobné, že počas adaptácie sa dieťaťa na ZŠ bude vplývať na jeho psychickú stabilitu nepriaznivo. Rodičia boli informovaní, že ich boj, neschopnosť dohody a vzájomné presadzovanie ich potrieb pre dieťa znamená pokračujúcu psychickú záťaž. Po prvej, motivačnej fáze poradenstva, rodičia reagovali na možnosť pokračovania v poradenstve odmietavo, neželajú si podrobovať sa psychologickému poradenstvu, rozhodnutie o zverení dieťaťa nechajú na súd.
11. Právna zástupkyňa otca v rámci svojho prednesu na pojednávaní dňa 07.06.2021 uviedla, že otec trvá na nariadení výchovného opatrenia, pretože je evidentné, že obaja rodičia potrebujú odbornú pomoc. S tým, aby dieťa navštevovalo základnú školu ako navrhuje matka, otec súhlasí. Otec však trvá na ponechaní maloletej v striedavej osobnej starostlivosti a je pripravený sa o maloletú týmto spôsobom naďalej starať a to aj po začiatku školského roka. Doteraz bolo dieťa vypočúvané viacerými inštitúciami aj psychológom, súd vypočúval maloletú, teda je ucelený obraz o vyspelosti dieťaťa, preto nenavrhujú práve kvôli dieťaťu znalecké dokazovanie, keďže alternatívne možnosti neboli využité. Je preukázané, aký je názor dieťaťa na aktuálnu starostlivosť o dieťa, žiadne maloletú ohrozujúce skutočnosti neuviedla ani samotná matka. Naopak, otec v striedavej starostlivosti venuje dieťaťu dostatočne širokú pozornosť s akcentom na jej vývoj, a preto navrhujeme, aby súd ponechal maloletú v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
12. Právna zástupkyňa matky v rámci svojho prednesu na pojednávaní dňa 07.06.2021 uviedla, že vzhľadom na súhlas otca berie návrh na určenie ZŠ, ktorú bude maloletá navštevovať späť a v tejto časti žiada konanie zastaviť, s čím súhlasila i kolízna opatrovníčka. Z pohľadu matky doterajšie 3 hodiny poradenstva jej nepriniesli nič nové s poukazom na jeho priebeh. Matka nevidí zmysel uvedeného poradenstva z jediného dôvodu, že aj v minulosti, keď matka podala návrh na zmenu úpravy práv a povinností k maloletej, tak v tom čase nariadené sedenia nepriniesli želaný efekt a v podstate situácia sa nijak nezlepšila a pretrváva dodnes. Matka maloletej nikdy nevyčítala nedostatočnú starostlivosť otcovi, skôr vidí problém v otcovej výbušnej povahe a v jeho správaní sa k matke. Komunikácia rodičov je veľkou prekážkou v striedavej starostlivosti, ak sa berie do úvahy aj záujem maloletej. V kontexte jej vyjadrenia, nemožno prehliadnuť skutočnosť, že maloletá miluje obidvoch rodičov, avšak vo svojom veku nemôže posúdiť dosah súčasnej situácie, a preto by striedavá starostlivosť mohla byť v konečnom dôsledku na jej škodu.
13. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 07.06.2021 zotrvala na návrhu úradu práce ponechať maloletú v striedavej osobnej starostlivosti s tým, aby sa dokončila u rodičov realizácia nariadeného zvyšku psychologického poradenstva.
14. Zo záverečnej správy psychologičky Referátu poradensko-psychologických služieb pri úrade práce zo dňa 31.08.2021 (č.l. 159) vyplýva, že pre zefektívnenie aplikovali individuálnu formu poradenstva, nakoľko ich prvá dyadická konzultácia nedosiahla hodnotu párovej konzultácie, rodičia sa navzájom konfrontovali, vyčítali jeden druhému nedostatky. Obaja rodičia preferujú skôr vlastný výchovný štýl a techniky, vo výchove údajne robia jeden druhému naprieky. Obeťou ich konfliktu je jednoznačne ich maloleté dieťa. Rodičov sa nažili edukovať, že tento dlhodobý konflikt medzi nimi môže mať nezvratné následky na vývin maloletého dieťaťa. Rodičia sa vyjadrili tak, že aj keby malo psychologické poradenstvo efekt, ani tak by to medzi nimi nefungovalo. Nakoľko z minulosti už majú skúsenosť, že psychológom naučené techniky komunikácie vedeli aplikovať len na veľmi krátky čas. U rodičov chýbala motivácia spolupracovať, preto psychologické poradenstvo nebolo efektívne. Rodičom bolo odporučené, aby sledovali vývin dieťaťa a v prípade potreby sa obrátili na detského psychológa, dieťa potrebuje výchovne a emocionálne stabilné prostredie pre napĺňanie potreby lásky, bezpečia a stability. Taktiež rodičom bolo doporučené zvážiť možnosť absolvovať psychoterapeutické sedenia za účelom získania psychologickej podpory počas pretrvávania ich konfliktu.
15. Na výzvu súdu podaním doručeným dňa 20.07.2021 (č.l. 156) Základná škola R. R. s vyučovacím jazykom maďarským súdu oznámila, že maloletá bola na základe žiadosti podpísanej matkou zo dňa 26.05.2021 prijatá do prvého ročníka tunajšej základnej školy. Na preukázanie uvedenej skutočnosti na výzvu súdu predložili Rozhodnutie riaditeľa školy zo dňa 06.05.2021 číslo 18/2021/68 o prijatí maloletej do prvého ročníka menovanej základnej školy.
16. Právna zástupkyňa otca v rámci svojho prednesu na pojednávaní dňa 09.09.2021 uviedla, že so zmenou striedavej osobnej starostlivosti na výlučnú osobnú starostlivosť matky nesúhlasí, poukázala na to, že otec maloletej bol cez sociálne siete nedávno kontaktovaný susedou matky, ktorú otec osobne nepozná, a táto mu v komunikácii uviedla, že maloletá počas pobytu u matky veľmi plakala, malo to trvať dlhší čas. Otec túto komunikáciu v maďarskom jazyku predložil súdu. Navrhla podrobiť rodičov psychologickému, prípadne psychiatrickému skúmaniu za účelom preskúmania ich osobnostných charakteristík, výchovnej spôsobilosti a zároveň navrhnutia vhodnej formy riešenia ich vzájomných
konfliktov. Obsah messengerovej komunikácie otca a susedy matky bol na pojednávaní doslovne oboznámený prítomnou tlmočníčkou z maďarského jazyka. V čase, keď je dieťa u matky, chodí na obedy a do družiny, pretože matka maloletej pracuje. V čase keď je u otca, má maloletá na výber a sama chce ísť po škole domov, keďže manželka otca maloletej je doma s maloletým dieťaťom a denne varí, a preto tu táto možnosť je, aby maloletá v čase keď je u otca, išla po skončení vyučovania domov, čo maloletej to vyhovuje.
17. Právna zástupkyňa matky v rámci svojho prednesu na pojednávaní dňa 09.09.2021 uviedla, že túto komunikáciu otca so susedou matky nepovažujú za relevantnú, z ich pohľadu ide len o snahu poškodiť matke. Dieťa začalo chodiť do prvej triedy s tým, že je to pre ňu veľká životná zmena. Pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi a existencia striedavej starostlivosti nie sú v záujme maloletej aj z toho pohľadu, že rodičia majú inú predstavu aj o fungovaní maloletej v rámci školy a obdobia po ukončení školského vyučovania, pričom v čase, keď je dieťa u matky, tak chodí na obedy a aj do školského klubu, v čase, keď je u otca, na obedy ani do klubu nechodí, dieťa teda nemá jednotný režim a je zmätené. Zotrvali na nariadení znaleckého dokazovania za účelom zhodnotenia vhodnosti súčasného modelu starostlivosti o maloletú. Psychologické poradenstvo je neefektívne, pokiaľ by boli rodiča podrobení psychologickému skúmaniu a oboznámili by sa s výsledkami a prípadným doporučením znalca ako riešiť túto momentálnu bezvýchodiskovú situáciu, mohlo by to napomôcť rodičom lepšie sa pochopiť a naštartovať narušenú komunikáciu. Pokiaľ by súd mal za to, že vykonané dokazovanie je dostačujúce pre rozhodnutie vo veci, v takom prípade matka pri ponechaní súčasného modelu striedavej starostlivosti žiada, aby k odovzdávaniu maloletej dochádzalo v piatok a nie v nedeľu, s poukazom na potrebu prípravy maloletej na vyučovanie na pondelok.
18. Z oboznámenej do slovenského jazyka pretlmočenej messengerovej komunikácie susedy matky adresovanej otcovi vyplýva, že matka mala na maloletú kričať vo večerných hodinách a napomínať ju, aby nerobila cirkus, aby nerušila susedov v schodisku.
19. Na pojednávaní 09.09.2021 v rámci výsluchu ako účastníčka konania matka maloletého dieťaťa uviedla, že trvá na zverení dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti. Podrobne popísala ako ona vníma správanie sa otca k jej osobe, jeho postoje je nútená trpieť roky, otec ju neberie vôbec vážne a nectí si ju ako matku. Predchádzajúce poradenstvo nefungovalo, resp. jeho výsledky boli prítomné len na veľmi krátku dobu, preto povedala psychologičke, že v tom nevidí zmysel. Komunikácia matky s dcérou nie je zlá, veľa sa rozprávajú, otec o tom nevie, keďže tam nie je prítomný. Matka uviedla, že aj jej dcéra povedala, že by rada bola aj u matky aj u otca, no matka s tým nesúhlasí, nakoľko dcéra ešte nebola v takej situácii, že by bola vo výlučnej starostlivosti len jedného z rodičov a teda nemá to s čím porovnať. K oboznámenej komunikácii susedy adresovanej otcovi cez messenger matka uviedla, že maloletá vtedy bez vysvetlenia hysterčila, robila cirkus a dôvod nevedela matke vysvetliť, o čokoľvek ju matka požiadala, maloletá vzdorovala a protirečila. Matka ju nechala, aby sa najprv sama ukľudnila a potom, keď sa ukľudnila, dcéra prišla a ospravedlnila sa matke, že bola neposlušná a že sa nechcela ísť kúpať, následne sa o tom porozprávali. Matka ďalej uviedla, že ju otec označuje hanlivými výrazmi a to aj v prítomnosti maloletej, dokonca došlo k incidentu medzi jej partnerom a otcom, o čom založila do spisu kópie trestných oznámení z 15.08.2021 a 22.08.2021.
20. Na pojednávaní 09.09.2021 v rámci výsluchu ako účastník konania otec maloletého dieťaťa sa pripojil k prednesom svojej právnej zástupkyne. To, čo k jeho osobe uviedla matka, nie je pravdivé. Keď matka bola v zahraničí na pracovnej ceste žila maloletá dlhší čas výlučne v jeho domácnosti, takže to neznamená, že nevie posúdiť alebo porovnať, aké by to bolo keby žila výlučne v starostlivosti jedného rodiča. Viackrát sa pýtal dcéry, či by chcela žiť u matky, vždy povedala, že nie, zakaždým povedala, že chcela by byť u otca aj u matky tak, ako je to teraz. Otec uviedol, že súhlasí s tým, aby sa súčasný model striedavej osobnej starostlivosti zmenil v tom smere, že by sa starostlivosť začínala už v piatok o 19:00 hod. Prehlásil, že je pripravený podrobiť sa čomukoľvek, čo by napomohlo zlepšiť vzájomnú komunikáciu.
21. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 09.09.2021 uviedla, že ich návrh je nezmenený, dieťa sa niekoľkokrát aj v konaní pred súdom vyjadrilo, že má rado oboch rodičov a dobre sa cíti u oboch a chce, aby to tak zostalo. Z hľadiska jej najlepšieho záujmu sú za jej ponechanie v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
22. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
23. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
24. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
25. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
26. V zmysle čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
27. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
28. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
29. Záujem dieťaťa je prezentovaný jeho právom na zachovanie totožnosti, rodinných zväzkov v súlade s jeho právom na starostlivosť svojich rodičov.
30. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je garantované právo rodičov vychovávať a starať sa o svoje deti, naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to rodiča, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Osobná starostlivosť sa poskytuje dieťaťu v rodine a predstavuje ju starostlivosť o stravu, bývanie, ošatenie, zabezpečenie lekárskej starostlivosti, školskej dochádzky, mimoškolských aktivít dieťaťa a iné.
31. Podľa ust. § 24 ods. 2, ods. 4 zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa (2). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (4).
32. Podľa ust. § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
33. Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
34. Podľa ust. § 37 ods. 2 písm. d/, ods. 8 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu (2). Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením (8).
35. Podľa ust. § 38 ods. 1, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne (1). Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb (2).
36. Podľa ust. § 29 ods. 1 až 3 C.m.p. navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví (1). Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať (2). Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí (3).
37. Podľa ust. § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
38. S poukazom na späťvzatie návrhu otca na zmenu doterajšej úpravy práv a povinnosti rodičov k ich maloletej dcére, za súhlasu matky maloletej i kolízneho opatrovníka, súd výrokom I. tohto rozsudku konanie o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej zastavil.
39. S poukazom na späťvzatie návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k zápisu maloletej do školského zariadenia na plnenie povinnosti povinnej školskej dochádzky, za súhlasu otca maloletej i kolízneho opatrovníka majúc za preukázané, že maloletá bola zapísaná do matkou navrhovanej základnej školy dňa 26.05.2021, ako aj s poukazom na súhlas otca s tým, aby maloletá túto základnú školu navštevovala, súd výrokom III. tohto rozsudku konanie o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k zápisu maloletej do školského zariadenia na plnenie povinnosti povinnej školskej dochádzky zastavil.
40. Vzhľadom k uvedenému tak ostalo predmetom tohto konania rozhodovanie o návrhu matky na zmenu zverenia maloletej zo striedavej osobnej starostlivosti do jej výlučnej osobnej starostlivosti a návrh otca na nariadenie výchovného opatrenia rodičom s cieľom zlepšiť ich vzájomnú komunikáciu. V súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, Ústavného súdu ČR ako aj s rozsudkami Európskeho súdu pre ľudské práva je kritériom rozhodovania v takýchto konaniach predovšetkým miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb. Všeobecné súdy sa musia vždy usilovať o to, aby akýkoľvek zásah bol minimalizovaný, teda aby dieťa nebolo odtrhnuté najmä od osôb, ku ktorým má silnú náklonnosť a u ktorých nachádza svoj domov, aby bolo zverené do starostlivosti osoby, ktorá uznáva rolu iných blízkych osôb v živote dieťaťa ako unikátneho jedinca, a aby zásadným vodítkom pri hľadaní najlepšieho záujmu dieťaťa bolo jeho želanie, hodnotené so zreteľom k jeho rozumovej a emocionálnej vyspelosti (ÚS ČR II. ÚS 1835/14). Objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť a tomuto právu zodpovedajúcemu základnému právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Pokiaľ teda ide o záujem maloletého
dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na in concreto okolnosti spočívajúce v danosti prípadne v absencii nielen „technických“ podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov (ÚS SR I. ÚS 216/2018).
41. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že maloletá na základe vyššie citovaných rozhodnutí tunajšieho súdu je aktuálne od rozvodu rodičov v ich striedavej osobnej starostlivosti. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že výchovné prostredie u oboch rodičov bolo úradom práce viackrát prešetrované a vyhodnotené ako vyhovujúce. Maloletá s matkou býva na adrese v obci F.Í. a s otcom v obci O.. V obidvoch týchto výchovných prostrediach má zázemie, cíti s tam dobre, ako uviedla sama, chce, aby to takto zostalo. Má silne vybudovaný vzťah k otcovi, k jeho manželke, no najmä ku svojej malej (nevlastnej) sestre, ktorú nadovšetko ľúbi. Rovnako tak má vybudovaný veľmi silný vzťah k svojej matke, čo bolo zistené jednak v osobnom kontakte súdu s maloletou a vyplýva to i zo správ psychológov. V čase začatia tohto konania maloletá navštevovala materskú školu vo H. G., kde mala vytvorené väzby a sociálne kontakty. Následne k 02.09.2021 nastúpila na plnenie povinnej školskej dochádzky na Základnú školu R.. R. vo H. G.. Aj pri výbere základnej školy sa ukázal problém v komunikácii rodičov, keďže sa nedokázali na výbere základnej školy dohodnúť, maloletá nebola v zákonom stanovenej lehote zapísaná do žiadnej základnej školy. Stalo sa tak až po tom, ako súd neodkladným opatrením na návrh matky nariadil jej zápis do uvedenej základnej školy. I počas zisťovania názoru maloletej súdom dňa 26.04.2021 sa maloletá pozitívne vyjadrovala o tom, že má v škôlke priateľov, menovala i najlepšiu priateľku. Maloletá dosiahla vek 6 rokov dňa 06.02.2021 a tak od septembra 2021 nastúpila na plnenie povinnej školskej dochádzky do základnej školy. Počas zisťovania názoru maloletej s cieľom riešiť situáciu v súlade s najlepším záujmom dieťaťa bolo zistené, že maloletá si praje, aby jej zverenie zostalo tak, ako je tomu teraz. Sama uviedla, že chce ostať aj s ockom aj s mamou. Tento svoj postoj maloletá prezentovala i pri rozhovore s pracovníčkou úradu práce dňa 08.04.2021 po výsluchu na polícii, ale aj pred oboma rodičmi, ako vyplynulo z ich výsluchu. Maloletá negatívne vníma, že rodičia sú konfliktní a hádajú sa aj v jej prítomnosti. Spontánne to formulovala mimoriadne výstižne - nechcem žiť vo vojne. To dala na prvé miesto v rámci svojich možných prianí (hračky až na posledné, 3. miesto). Súd starostlivo posudzoval otázku záujmu maloletého dieťaťa. Dieťa bolo v konaní vypočuté priamo prostredníctvom súdu, bolo vypočuté i prostredníctvom úradu práce a bolo na viacerých sedeniach u psychológa, pričom prezentovalo svoj záujem zotrvať v prostredí u obidvoch rodičov. S ohľadom na priebeh a výsledky zisťovania názoru maloletej súdom dospel súd v presvedčeniu, že maloletá je s ohľadom na svoj vek a rozumovú a emocionálnu vyspelosť schopná vyjadriť svoj názor, a preto súd ako zásadné vodítko pri hľadaní najlepšieho záujmu dieťaťa vzal jeho želanie, hodnotené so zreteľom k jeho rozumovej a emocionálnej vyspelosti zohľadniac konkrétnosti tohto prípadu.
42. Súčasne súd vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach, pričom vyhodnotením takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzhľadom na uvedené procesné východiská, citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav návrh matky na zmenu zverenia nie je dôvodný, nie je v záujme dieťaťa, nedošlo k zmene pomerov, a preto tento bolo potrebné zamietnuť (výrok III.). I zo správ psychológov je zrejmé, že rodičia majú v živote odlišné priority, sú evidentné rozdiely vo výchovnom vedení maloletej. Dieťa sa však striedavú starostlivosť po rozvode adaptovalo. Maloletá nových partnerov rodičov prijala bez predsudkov a nevlastnú sestru nadovšetko miluje. Emocionalita a prežívanie dieťaťa sú výrazne negatívne ovplyvnené neschopnosťou rodičov adekvátne medzi sebou komunikovať. Neschopnosť komunikácie rodičov je v konečnom dôsledku brzdou, pretože akékoľvek psychologické vedenie dieťaťa je neefektívne, kým v rodinnom prostredí budú pretrvávať konflikty a neschopnosť adekvátnej komunikácie medzi rodičmi. Pre zachovanie zdravého osobnostného vývinu psychológovia zdôraznili potrebu stabilného podporujúceho rodinného zázemia, korektných vzťahov v rámci rodinného prostredia a zamedzenia konfliktným situáciám. Dlhodobý konflikt medzi nimi môže veľmi negatívne vplývať na maloletú, ktorá v septembri 2021 nastúpila do školy a počas adaptácie sa dieťaťa na školu môže konfliktná komunikácia a eskalovanie konfliktov medzi rodičmi vplývať na jeho psychickú stabilitu nepriaznivo. Psychologička to v správe pomenovala konkrétne, keď uviedla, že obeťou ich konfliktu je jednoznačne ich maloleté dieťa. Bolo im odporučené, aby sledovali vývin dieťaťa a v prípade potreby sa obrátili na detského psychológa, dieťa potrebuje výchovne a emocionálne stabilné prostredie pre napĺňanie potreby lásky, bezpečia a stability. Taktiež rodičom bolo
doporučené zvážiť možnosť absolvovať psychoterapeutické sedenia za účelom získania psychologickej podpory počas pretrvávania ich konfliktu.
43. Vyhodnotením vykonaného dokazovania tak súd má za to, že súčasný model starostlivosti o dieťa je v záujme dieťaťa, dieťa sa naň adaptovalo. Tak výchovné prostredie u otca ako aj výchovné prostredie u matky s poukazom na vykonané dokazovanie saturuje u maloletej potreby lásky, bezpečia a stability. Pojem stabilita sa v psychologických správach objavuje opakovane. Dieťa potrebuje výchovne a emocionálne stabilne prostredie. Je šťastné u oboch rodičov, nechce na tom nič meniť. Matkou i otcom na pojednávaní v rámci výsluchu prezentované tvrdenia o ich vzájomnom sa správaní, či oboznámený výstup matky smerom k dieťaťu, ktorý referovala otcovi suseda, súd považuje sa vyústenie a vyeskalovanie napätia a nezhôd u rodičov, prameniacich práve v ich nezvládania vzájomnej komunikácie a prameniaci taktiež v ich odlišných výchovných metódach a prístupe, čo konštatovali i psychológovia. Ku narušenej komunikácii ako prekážke pri striedavej osobnej starostlivosti súd uvádza, že rozhodovacia prax neschopnosť komunikácie vníma ako negatívnu skutočnosť, no sama osebe nie je prekážkou striedavej osobnej starostlivosti. Vo výnimočných prípadoch môže by dôvodom k vylúčeniu striedavej osobnej starostlivosti i nevhodná či vôbec neprebiehajúca komunikácia rodičov, avšak nemôže sa tak stať bez toho, aby sa súdy pokúsili zistiť príčinu pretrvávajúceho stavu komunikácie a tento stav za pomoci vhodných opatrení napraviť a zlepšiť (preto nariadenie výchovného opatrenia).
44. Vzhľadom na návrh matky smerujúci k tomu, aby v prípade ponechania súčasného modelu striedavej starostlivosti dochádzalo k odovzdávaniu maloletej nie v nedeľu, ale už v piatok, s čím súhlasil aj otec a kolízny opatrovník, súd majúc za to, že takáto korekcia času odovzdávania a preberania dieťaťa s poukazom plnenie školských povinností je dôvodná, tomuto návrhu matky vyhovel (výrok IV.), čím došlo k zmene rozsudku tunajšieho súdu č.k. 14P/74/2017-61 z 08.12.2017 v jeho výroku II., odsek druhý a tretí.
45. Akokoľvek, možno zhrnúť, že záťaž, ktorú maloletá aktuálne prežíva, a ktorú (mimo konfliktov medzi rodičmi) pre ňu prirodzene prináša i nová etapa v jej živote spojená s potrebou adaptovať sa na nový režim súvisiaci s pravidelnou školskou dochádzkou, je značná, a preto súd nenariadil vo veci znalecké dokazovanie, majúc za to, že vykonané dokazovanie vrátane správ psychológov a zisťovania názoru maloletej priamo súdom je pre rozhodnutie vo veci dostačujúce, znalecké dokazovanie považoval za nadbytočne a za ďalšiu záťaž pre maloletú, na čo už od samého začiatku poukazoval i kolízny opatrovník. Je možné stotožniť sa s názorom rodičov, že znalecké dokazovanie zamerané na preskúmanie ich osobnostných charakteristík, výchovnej spôsobilosti a zároveň navrhnutia vhodnej formy riešenia ich vzájomných konfliktov, by mohlo pre rodičov priniesť závery znalca o tom, akým spôsobom naštartovať narušenú komunikáciu, no toto si môžu zabezpečiť rodičia aj individuálne, mimo rámec súdneho konania, čo im nepochybne môže napomôcť spoznať lepšie svoje osobnosti a nechať sa usmerniť odborníkom. Pre tieto účely však súd s poukazom preukázanú potrebu zlepšiť vzájomnú komunikáciu nariadil rodičom výchovné opatrenie (viď nasledujúci odsek odôvodenia).
46. S poukazom na správy psychológov zadovážené v priebehu tohto konania a podrobne špecifikované v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku možno zhrnúť, že medzi rodičmi je mimoriadne konfliktná komunikácia. Škodia tak sami sebe, zbytočne sa atakujú a frustrujú, a v neposlednom rade škodia svojej maloletej dcére. Na tieto skutočnosti boli rodičia opakovane upozorňovaní psychológmi. Rodičia sú vo fáze keď k pomoci zo strany psychológov pristupujú negativisticky, dôvodiac neúspechmi a neúčinnosťou poradní z minulosti, dokonca podľa vyjadrenie psychologičky odmietli ďalej pokračovať v sedeniach s odôvodnením, nech vo veci rozhodne súd. Takéto a priori negatívne nastavenie a rezignovanie na vlastnú schopnosť a vôľu vyvinúť (vytrvalú) snahu smerujúcu k správnemu uchopeniu riešenia konfliktnej komunikácie nemôže napomôcť zlepšiť ich vzájomnú komunikáciu. A pritom práve to by mal byť cieľ, ku ktorému by sa obaja rodičia mali snažiť dospieť. Z týchto dôvodov s ohľadom na závery psychológov súd považoval návrh otca na nariadenie výchovného opatrenia sčasti za dôvodný a výrokom V. rozhodol tak, že uložil obom rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu a odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb na úrade práce za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať, vyrovnania sa so svojimi minulými konfliktami ako aj s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča vo výchove a vhodne komunikovať s maloletým dieťaťom, a to po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
47. Súd považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, ako to urobil už pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, že neostalo bez pozornosti súdu, že aj konflikt ohľadom výberu školského zariadenia bol zbytočne eskalovaný a je v záujme maloletej M. a aj rodičov, aby sa situácia stabilizovala a nie zbytočne dramatizovala. Vzhľadom na uvedené súd záverom považuje za potrebné zdôrazniť, že úloha oboch rodičov v živote maloletých detí je nezastupiteľná, pričom záujem maloletých detí musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletými deťmi a tento záujem v zásade vyžaduje, aby sa na ich výchove podieľali obaja rodičia. Rodičia by nemali riešiť svoje nezhody bojom o dieťa či jeho prostredníctvom, ale naopak hľadieť predovšetkým na jeho záujem byť v starostlivosti oboch rodičov a hľadať najvhodnejší spôsob, ako dieťaťu vytvoriť harmonické a láskyplné prostredie, umožňujúcu mu bez negatívnych vplyvov jeho záujem realizovať. Súd preto dôrazne apeluje na matku a otca, aby prevzali svoju rodičovskú zodpovednosť za harmonický vývoj maloletej, snažili sa o upokojenie aj tak pre všetkých náročnej životnej situácie, reagovali rozvážne a pokúsili sa situáciu riešiť predovšetkým dohodou s tým, že obom rodičom možno len odporúčať, aby pokračovali v odbornej pomoci psychológa a zvážili aj možnosť absolvovať psychoterapeutické sedenia, za účelom získania psychologickej podpory počas pretrvávania ich konfliktu, zhodne s odporúčaním psychologičky.
48. Záverom súd poznamenáva, že ďalšie argumenty účastníkov konania súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania, keď nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 C.m.p. (výrok VI.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.