Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/34/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Maroša Feketeho, v právnej veci žalobcu: PIERO Slovakia spol. s r.o., so sídlom Matúškovo 916, 925 01 Matúškovo, IČO: 44730781, právne zastúpený : JUDr. Ing. Miroslav Čipák, advokát, so sídlom Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo : 100237729/2020 zo dňa 22.01.2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta svojim rozhodnutím č. 101865879/2019 zo dňa 05.08.2019 podľa v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 39 075,60 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015.

2. Svoje rozhodnutie prvostupňový správy orgán odôvodnil tým, že na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by spoločnosť TRADE CENTRUM s.r.o. služby ktoré deklaruje ďalej dodala pre spoločnosť PIERO Slovakia spol. s r.o. a že ich aj reálne poskytla. Správca dane ďalej uviedol, že na základe vykonaných úkonov v rámci daňovej kontroly nebola preukázaná ani reálnosť obstarania tovaru spoločnosťou PIERO Slovakia spol. s r.o. od spoločnosti MARMANDE s.r.o.

3. Správca dane vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v procese správy daní ako aj v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, čo znamená, že daňový subjekt je povinný preukázať vierohodnosť svojich tvrdení vierohodnými dôkaznými prostriedkami. Ťažisko dôkazného bremena je teda na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom vyhodnotil podľa svojho uváženia v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazné bremeno v daňovom konaní znáša daňový subjekt v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov, keď preukazuje skutočnosti ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, preukazuje skutočnosti na ktorých preukázanie bol vyzvaný

správcom dane v priebehu daňovej kontroly a preukazuje vierohodnosť a správnosť a úplnosť evidencie v záznamoch, ktoré je povinný viesť. Správca dane skonštatoval, že žalobca vo vzťahu k svojim dodávateľom spoločnosti MARMANDE s.r.o. a TRADE CENTRUM s.r.o. nepreukázal skutočnosti ktoré deklaroval v predložených faktúrach a preto správca dane dospel, že uplatnený nárok nie je v súlade s daňovým poriadkom a vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 39 075,60 Eur za zdaňovacie obdobie roku 2015.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

5. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 100237729/2020 zo dňa 22.01.2020 podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta č. 101865879/2019 zo dňa 05.08.2019.

6. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že daňový subjekt sa nezbavuje dôkaznej povinnosti len predložením faktúr a tvrdením o ich úhrade, že dodávky tovaru a služby boli uskutočnené dodávateľmi a tiež boli ďalej predané jeho odberateľom. Tvrdenie, že tovar dodal svojim odberateľom, teda že správcom dane preverované transakcie sa riadne uskutočnili a tovar bol zo strany dodávateľských spoločností riadne dodaný, nemôže byť daňovému subjektu na prospech. Rovnako nemôže na prospech daňovému subjektu tvrdenie, že v čase dodania služby a tovaru to boli kontaktné a fungujúce spoločnosti, pretože zistenia správcu dane dokázali, že dodávatelia nevedeli preukázať dodanie tovaru a služieb kontrolovanému daňovému subjektu. V súvislosti s dodávateľskými faktúrami vystavených dodávateľom MARMANDE s.r.o. daňový subjekt zaúčtoval do nákladov celkovú sumu 13 760,- Eur bez DPH, predmetom ktorých bol nákup kancelárskeho papiera. Išlo o faktúry č. 2015006 zo dňa 15.01.2015 v sume 640,- Eur, fakt. č. 2015009 zo dňa 23.01.2015 v sume 2 400,- Eur, č. 2015077 zo dňa 24.02.2015 v sume 1 200,- Eur, č. 2015082 zo dňa 10.03.2015 v sume 2 400,- Eur, č. 2015122 zo dňa 12.03.2015 v sume 2 400,- Eur, č. 2015179 zo dňa 27.03.2015 v sume 1 680,- Eur a fakt.č.2015180 zo dňa 07.04.2015 v sume 3 040,- Eur.

7. V súvislosti s dodávateľskými faktúrami vystavenými dodávateľom TRADE CENTRUM s.r.o. daňový subjekt zaúčtoval do nákladov sumu 117 391,80 Eur bez DPH, predmetom ktorých boli služby spočívajúce v príprave tovaru podľa zmluvy č. 03072014, za mesiac január a marec išlo o dodávateľské faktúry č. 20150130/01 zo dňa 30.01.2015 v sume 33 130,- Eur, fakt.č.20150227/01 zo dňa 27.02.2015 v sume 39 732,80 Eur a č. 2015033101 zo dňa 31.03.2015 v sume 44 529,- Eur.

8. Za účelom preverovania reálnosti dodania tovaru spoločnosťou MARMANDE s.r.o., správca dane vykonal miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti, pri ktorom zistil, že na adrese sa nachádza 9-poschodový panelák, na ktorom nebola uvedená spoločnosť označená, nesídlila tam. Následne správca dane zaslal dodávateľskej spoločnosti výzvu na predloženie dokladov a evidencií za príslušné zdaňovacie obdobie, ktorá bola správcovi dane vrátená naspäť s poznámkou adresát neznámy. V súvislosti s uvedenou spoločnosťou správca dane zistil, že ku dňu 29.07.2015 zmenila jediného konateľa a spoločníka, ktorým sa stal Miklós Dima, štátny príslušník Rumunska. Na základe týchto zistených skutočností správca dane predvolal na výsluch svedka K. J., konateľa spoločnosti v čase deklarovaných obchodov. Svedok sa výsluchu nezúčastnil a písomne oznámil správcovi dane, že využíva svoje zákonné právo v zmysle § 25 ods. 2 daňového poriadku odoprieť výpoveď. K veci uviedol, že nebude vypovedať z dôvodu, aby si neprivodil nebezpečenstvo trestného stíhania spočívajúce v podaní nepravdivej svedeckej výpovede. Taktiež správca dane vykonal miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti v čase deklarovaných obchodov, ul. Bancíková 1/A, Bratislava, z dôvodu preverenia či existovala reálna možnosť na uvedenej adrese vykonávať činnosť, ktorú deklarovala, t. j. nákup a predaj kancelárskeho tovaru. Vzhľadom na skutočnosť, že na uvedenej adrese sa nachádza poskytovateľ virtuálneho sídla, spoločnosť na tejto adrese nikdy reálne nesídlila, tovar nepreberala, ani ďalej nepredávala, a preto nebolo možné dodanie tovaru uvedeného na dodávateľských faktúrach u dodávateľa preveriť. Taktiež nebolo možné preveriť, odkiaľ spoločnosť predmetný tovar obstarala, kde ho skladovala a akým

spôsobom realizovala prepravu tovaru. Z informačného systému finančnej správy dane bolo zistené, že dodávateľská spoločnosť MARMANDE s.r.o. nie je a nebola registrovaná na závislej činnosti, t. j. v čase deklarovaných obchodných transakcií spoločnosť nemala zamestnancov, z čoho je zrejmé, že nemala personálne vybavenie na výkon danej ekonomickej činnosti. Za zdaňovacie obdobie 2015 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby t. j. nepriznala žiadne výnosy z hospodárskej činnosti.

9. V súvislosti so spoločnosťou TRADE CENTRUM s.r.o. ako dodávateľskej spoločnosti žalobcu, správca dane zistil, že táto spoločnosť dňa 25.08.2017 bola vymazaná z obchodného registra ex offo, a preto nebolo možné vykonať miestne zisťovanie. Správca dane vypočul ako svedka p. P. W., konateľa spoločnosti v čase deklarovaných obchodov, bez účasti daňového subjektu, ktorý bol taktiež o jeho výsluchu upovedomený. Svedok do zápisnice potvrdil spoluprácu s kontrolovaným daňovým subjektom, uviedol, že konal s Y. I., išlo o lepenie etikiet na tovar nakúpený spoločnosťou Pannon Food Slovakia s.r.o. zo zahraničia. K poskytnutiu služieb uviedol, že boli vykonané živnostníkmi, ktorých mená si nepamätal, pretože ich našiel na internete a zmluvy s nimi neuzatvoril. Taktiež si nepamätal ani čas poskytnutia služieb na platenie živnostníkov a na obsah zmluvy č. 03072014, na základe ktorej boli fakturované. K zoznamom priloženým k faktúram uviedol, že nevie kto ich vypracoval, nevedel uviesť, či bola vedená evidencia osôb, ktoré sa fyzicky zúčastňovali na poskytnutí služieb, avšak pri poskytovaní služieb bol prítomný. Faktúry vystavovala externá účtovníčka a komunikácia prebiehala len e-mailom, finančné prostriedky z bankového účtu vyberal a vyplácal živnostníkov a ostatné dal do účtovníctva. Svedok uviedol, že za podanie daňových priznaných bola zodpovedná účtovníčka, z akého dôvodu tieto daňové priznania neboli podané, nevedel, on to neriešil.

10. Aj v prípade spoločnosti TRADE CENTRUM s.r.o., správca dane z informačného systému finančnej správy zistil, že táto nie je registrovaná na dani zo závislej činnosti, t. j. v čase deklarovaných obchodných transakcií spoločnosť nemala zamestnancov, nemala personálne vybavenie na výkon danej ekonomickej činnosti. Za zdaňovacie obdobie 2015 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby t. j. nepriznala žiadne výnosy z hospodárskej činnosti, nepreukázala technické vybavenie na výkon ekonomickej činnosti a taktiež ani nepodala daňové priznanie k dani z motorových vozidiel. Na základe týchto vykonaných dôkazov správca dane dospel k záveru, že dodanie tovarov a služieb spoločnosťami MARMANDE s.r.o. a spoločnosťou TRADE CENTRUM s.r.o., nebolo zo strany daňového subjektu preukázané.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby

11. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 07.05.2020 žalobu. V žalobe namietal, že sa nestotožňuje s tvrdeniami uvedenými v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Žalobca je presvedčený, že jeho tvrdenia nachádzajúce sa v zamietnutom odvolaní sú natoľko relevantné, že preukazujú nesprávne rozhodnutie jednak prvostupňového orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného. Napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávne zisteného skutkového stavu, odôvodnenie bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav zistený prvostupňovým orgánom a žalovaným pre vydanie týchto rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi.

12. Žalobca poukázal, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán konštatoval, že nebola splnená podmienka preukázateľnosti vynaložených nákladov a preto žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenie daňových nákladov v sume 131 151,80 Eur. Takéto zdôvodnenie správcu dane nebolo ničím podložené a s istotou nevyplýva, že zistenie skutkového stavu sa nezakladá na vykonanom dokazovaní. Predmetné rozhodnutia sú založené na domnienkach, nepotvrdených hypotézach správcu dane a predovšetkým na iracionálnych pocitoch pracovníkov správcu dane. Žalobca v priebehu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania riadne a nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť v hraniciach platných právnych noriem preukázal oprávnenie svojho nároku na uplatnenie daňových výdavkov Predložil správcovi dane všetky doklady a listiny v zmysle platnej legislatívy, pričom realizácia jednotlivých úkonov v rámci obchodovania bola potvrdená aj svedkami. Taktiež bola preukázaná dobrá viera žalobcu pri realizácii obchodov a to, že podozrenia správcu dane sú iba domnienkami a nie preukázanými skutočnosťami.

13.

K predloženým faktúram žalobca predložil aj nasledujúce dôkazy: Za dodávateľa jednal konateľ spoločnosti p. Felix Dömény, s ktorým som bol v kontakte cez p. B. J. a za spoločnosť žalobcu vykonával pôsobnosť konateľa p. Marek Tóth. Zmluvy uzatvorené neboli. Žalobca ďalej poukazuje, že správca dane nezobral do úvahy tvrdenia, že kancelársky papier bol spoločnosťou MARMANDE s.r.o .dodávaný z časti do predajní žalobcu v skladových priestoroch v Matúškove a z časti priamo odberateľovi žalobcu p. I. L. do ich skladových priestorov v Bratislave na Galvaniho 8.

14.

Taktiež žalobca tvrdí, že pri dodaní tovaru boli prítomní vodič dodávateľa a zo strany žalobcu konateľ spoločnosti Marek Tóth. S tovarom bolo manipulované štandardne, bol vyložený z vozidla na paletovom vozíku a následne uskladnený a potom doručený odberateľom žalobcu. Tovar bol nadobudnutý za účelom jeho ďalšieho predaja, o čom predložili odberateľské faktúry. Správca dane sa uvedenými vyjadreniami a predloženými dôkazmi vôbec nezaoberal, a obšírnym popisom že spoločnosť MARMANDE s.r.o. je nekontaktná, zamietol nárok žalobcu v súvislosti s dodávateľskými faktúrami od tejto spoločnosti. Ďalej žalobca uviedol, že pokiaľ ide o predvolanie svedka B. J., ktorý mal sprostredkovať spoluprácu so spoločnosťou MARMANDE s.r.o. pre žalobcu, tak tento sa síce na výsluch nedostavil, ale správcovi dane sa ospravedlnil a na ďalší výsluch už nebol volaný.

15.

Tak isto žalobca namieta konštatovanie žalovaného, že spoločnosť MARMANDE s.r.o. nie je registrovaná na dani zo závislej činnosti, a teda nemala zamestnancov, ani personálne vybavenie na výkon ekonomickej činnosti. Toto tvrdenie nebolo podložené zo strany správcu dane ani žalovaného žiadnymi relevantnými dôkazmi.

16.

Pokiaľ spoločnosť MARMANDE s.r.o. nepodala za zdaňovacie obdobie 2015 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby a nepriznala žiadne výnosy z hospodárskej činnosti, tak tu správca dane konštatuje túto skutočnosť bez kontroly účtovníctva, bez preverenia jediného účtovného dokladu spoločnosti MARMANDE s.r.o. a vyjadruje presvedčenie o skutočnosti či spoločnosť používala alebo nepoužívala motorové vozidlá k svojej podnikateľskej činnosti. Neprihliadnutím na jednoznačné dôkazy, ktoré boli žalobcom predložené a ktoré dokazujú že sa jedná o daňové výdavky, nakoľko boli preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, správca dane neuznal tieto výdavky ako preukázateľne vynaložené.

17.

K otázke správcu dane akým spôsobom došlo k nadviazaniu obchodných vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou MARMANDE s.r.o. sa žalobca vyjadril a tak isto sa vyjadril ku skutočnosti či bolo z ich strany preverované personálne a technické vybavenie dodávateľa MARMANDE s.r.o. žalobca uviedol, že vykonáva podnikateľskú činnosť od roku 2009. Počas tejto doby uzatvorili niekoľko tisíc obchodných prípadov a pri všetkých postupovali štandardne podľa obvyklých obchodných zvyklostí a tak tomu bolo aj v tomto prípade.

18.

V súvislosti so spoločnosťou TRADE CENTRUM s.r.o., žalobca uvádza, že k faktúram predložil dôkazy, že za dodávateľa konal p. P. W. a za odberateľa konali konatelia spoločnosti p. Marek Tóth a Juraj Levanský, že zmluvy boli riadne uzatvorené, ktoré boli aj správcovi dane predložené. Predmetom poskytnutia služieb bola kontrola označenia tovaru podľa platných predpisov SR pred jeho expedíciou do obchodnej siete. Služba spočívala v rozbaľovaní prepravných balení, a v prípade potreby nalepení etikiet na spotrebiteľské balenie a následná kompletizácia tovarov. Služby boli dodávané žalobcom TRADE CENTRUM s.r.o., ako subdodávka pre spoločnosť PIERO Slovakia spol. s r.o. a z toho dôvodu žalobca nevie poskytnúť informáciu, či práce boli vykonané v rámci pracovnoprávneho vzťahu alebo

dodávateľsky. Jednalo sa o pravidelné práce v prospech spoločnosti Pannon Food Slovakia spol. s r.o., so sídlom 925 32 Veľká Mača 960, ktorá sa vykonávala v skladových priestoroch spoločnosti na adrese Hlavná 76, 924 01 Gáň. Celý tento obchodný prípad bol dohodnutý s p. Ondrejom Józsom, konateľom spoločnosti CONCORDIA GALANTA spol. s r.o., ktorej boli služby poskytnuté spoločnosťou TRADE CENTRUM s.r.o., ďalej fakturované. Kontakt s p. Ondrejom Józsom nadviazal konateľ ej spoločnosti žalobcu p. Juraj Levanský, pretože menovaní sa poznali už dlhšiu dobu. Po zahájení spolupráce s firmou CONCORDIA GALANTA spol. s r.o. komunikoval s p. Ondrejom Józsom aj druhý konateľ p. Marek Tóth. Správca dane v danej veci vypočul niekoľko svedkov, vrátane konateľa spoločnosti TRADE CENTRUM s.r.o., pričom všetci jednoznačne potvrdili, že predmetná služba bola uskutočnená.

19.

Ďalej správca dane uvádzal, že spoločnosť TRADE CENTRUM s.r.o. nie je registrovaná na dani zo závislej činnosti a z toho usudzuje, že nemala zamestnancov. Ako v predchádzajúcom prípade, tak toto konštatovanie nie je zo strany správcu dane podložené žiadnym relevantným dôkazom. Správca dane uvádza, že spoločnosť TRADE CENTRUM s.r.o., nepodala za zdaňovacie obdobie 2015 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, t. j. nepriznala žiadne výnosy z hospodárskej činnosti. Za týmto účelom mohol však správca dane požiadať príslušné bankové inštitúcie o predloženie výpisov z bankových účtov spoločnosti TRADE CENTRUM s.r.o., čo však zjavne nevykonal. Žalobca uvádza, že napriek tomu, že správca dane disponoval niekoľkými nezávislými výpoveďami svedkov, ktorí potvrdili uskutočnenie dodania predmetnej služby, na tieto dôkazy neprihliadol a bez akéhokoľvek vysvetliteľného dôvodu nárok žalobcu zamietol. Svedkovia, napr. konatelia dotknutých spoločností ako aj ostatní zamestnanci, ktorých výsluch považuje správca dane za nedostačujúci dôkaz o dodaní služby sa vyjadrujú bez akýchkoľvek pochybností, že predmetné dodanie služby sa uskutočnilo. Jedná sa o Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102192528/2018, 102180199/2018, 102178296/2018 ako aj v neposlednom rade Zápisnica o ústnom pojednávaní spísaná s konateľom spoločnosti TRADE CENTRUM s.r.o., s p. Štefanom Kopčekom, ktorý tiež bez akýchkoľvek pochybností potvrdil že spoločnosť TRADE CENTRUM s.r.o, predmetnú službu žalobcovi dodala. V súvislosti s nekontaktnosťou dodávateľov žalobca namieta, že pri realizácii daňových plnení obozretne a so všetkou starostlivosťou zodpovedného hospodára si preveril a získal dostatok informácií o obchodných spoločnostiach, žalobca konal v dobrej viere a prijal všetky potrebné opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať na zabezpečenie toho, aby plnenie, ktoré uskutočnil, spĺňalo zákonom stanovené podmienky.

20.

Správca dane nikde v predmetnom rozhodnutí neuvádza ani jeden argument v čom žalobca pochybil pri uplatňovaní daňových výdavkov, ktoré ustanovenie zákona o DPH porušil a akým konaním ho porušil. Žalobca uvádza, že je perzekuovaný za nesplnenie si povinností tretej osoby - dodávateľa a nie je mu jasné, prečo by mal znášať sankciu za iný subjekt, s ktorým nemá žiadne personálne resp. majetkové prepojenie. V tejto súvislosti dáva do pozornosti v zmysle , že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Pokiaľ správca dane v rozhodnutí konštatuje, že žalobca ani jeho dodávateľ nepreukázali, že k dodaniu tovarov a služieb na deklarovaných predmetných faktúrach došlo subjektami na nich uvedenými, nie je žalobcovi zrejmé, presne čo má rozumieť pod týmito slovami, nakoľko žalobca zastáva názor, že v rámci svojich zákonných povinností hodnoverne preukázal, že k dodaniu služby resp, tovaru došlo tak ako to deklaroval. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.05.2017, v ktorom súd konštatoval nasledovné: „V záujme predídenia akýmkoľvek pochybnostiam najvyšší súd záverom zdôrazňuje, že ťarcha dôkazného bremena leží samozrejme v podstatnej miere len na samotnom kontrolovanom daňovom subjekte, úlohou daňových orgánov je však stanoviť pevné hranice a pravidlá dokazovania, mať jasnú predstavu o tom, preukázanie akých konkrétnych skutočností sa žiadanými dôkazmi sleduje, dbať na to, aby dokazovanie bolo vedené v súlade s platnou právnou úpravou a následne vyvodiť zo získaných dôkazov logické a presvedčivé závery, ktoré budú súčasťou odôvodnenia rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.“

21.

Žalobca je presvedčený, že žalovaný sa v nedostatočnej miere zaoberal dôkazmi, ktoré predložil v rámci daňovej kontroly a žalobcovi nie je zrejmé, akými úvahami sa riadil, keď tieto dôkazy nevykonal a rozhodol v rozpore s nimi.

22.

Vo viacerých častiach rozhodnutia správca dane ako aj žalovaný konštatujú, že medzi žalobcom a spoločnosťou MARMANDE, s.r.o. neboli uzatvorené písomné zmluvy. V tejto súvislosti poukazuje žalobca na to, že , ani neustanovuje v rámci bežných obchodných stykov ako povinnú náležitosť zmluvy jej písomnú formu. Ďalej žalobca poukazuje, že žalovaný na strane 14 napadnutého rozhodnutia uvádza: „Na základe takto vykonaného dokazovania je nepochybné, že tvrdenie daňového subjektu, o preukázaní sporných obchodných prípadov predloženými faktúrami, ktoré boli uhradené v hotovosti (MARMANDE s.r.o.) a bankovými výpismi (TRADE CENTRUM s.r.o.) a že jeho tvrdenia potvrdili aj vypočutí svedkovia, sa nepreukázalo a nepotvrdilo. Kto v skutočnosti služby vykonal, nevedel ani uviesť ani jeden zo svedkov a nevedel to uviesť ani konateľ v poradí prvého objednávateľa služieb p. O. W., a napokon ani samotný daňový subjekt. V prípade služieb nebolo možné preveriť, kto konkrétne fakturované služby vykonal. Takýto obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu podnikateľskej činnosti daňového subjektu.“

23.

V nadväznosti na citované tvrdenia žalovaného musí žalobca konštatovať, že sú účelové a nevychádzajú z preukázaného skutkového stavu. Už len skutočnosť, že spoločnosť Pannom Food Slovakia s.r.o. potvrdila realizáciu služieb, ktoré zabezpečoval aj žalobca je okolnosť, ktorú priamo nespochybňuje ani žalovaný. Avšak žalovaný ďalej poznamenáva, že žalobca nevedel presne konkretizovať, kto tieto služby pre spoločnosť Pannom Food Slovakia s.r.o. poskytoval, a preto nie je poskytnutie týchto služieb dostatočne preukázané. Žalobca poukazuje na to, že v rámci konania na prvostupňovom orgáne bolo vykonaných viacero výsluchov, ktoré nespochybnili realizáciu predmetných obchodov a boli práve tými podpornými dôkazmi k faktúram a ostatným účtovným dokladom. Aj napriek uvedenému, žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vyložili tieto skutočnosti v rozpore s dostupnými dokladmi a vydali rozhodnutie, ktoré je v rozpore so zisteným skutkovým stavom.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

24.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 23.07.2020, pričom k jednotlivým námietkam uviedol, že dodávateľská spoločnosť MARMANDE s.r.o. na základe dodávateľských faktúr vystavených pre žalobcu deklarovala dodávku kancelárskeho papiera, ktorý mal byť podľa žalobcu dodávaný dodávateľom sčasti do jeho prenajatých skladových priestorov v Matúškove a sčasti priamo odberateľovi - I. L. - 3p slúži Vám do skladových priestorov v Bratislave, Galvaniho 8. Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu p. Mareka Tótha do zápisnice č. 100466856/2018 zo dňa 01.03.2018 bola preprava vykonaná vlastnými dopravnými prostriedkami a inými prepravcami, ktorých však bližšie neidentifikoval. Preprava tovaru, ktorú mal žalobca zabezpečiť minimálne v jednom prípade z Blažova do Bratislavy, o čom predložil faktúru za prepravu od dodávateľa - Y. G. WAYTRANS SLOVAKIA, Veľká Mača č. 201015 zo dňa 29.01.2015, ku ktorej bol pripojený záznam o prevádzke vozidla zo dňa 29.01.2015, však nebola dostatočne preukázaná. Z predložených dokladov nebolo zrejmé, kde, aký tovar a v akom množstve bol naložený a vyložený, keďže v nich absentovali údaje o prepravovanom tovare.

25.

V zázname o prevádzke vozidla boli uvedené len údaje odkiaľ - kam a počet najazdených kilometrov. Žalobca nepredložil žiadne doklady o tom, že za dodávateľa bol prítomný vodič a za majiteľa skladov zástupca p. Z. S.. Nepredložil napr. dodacie listy, ktoré sú bežne v obchodnej praxi súčasťou dodávky tovaru.

26.

Konateľ dodávateľskej spoločnosti p. Felix Dömöny v čase deklarovaných obchodov opakovane odmietol vypovedať ako svedok a vo svojom vyjadrení č. 250578313, zaev. dňa 24.09.2018 uviedol, že využíva právo odoprieť výpoveď a zároveň požiadal správcu dane, aby jeho stanovisko rešpektoval a opakovane ho nepredvolával k výsluchu, aby si neprivodil nebezpečenstvo trestného stíhania spočívajúce v podaní nepravdivej svedeckej výpovede.

27.

Svedok B. J., cez ktorého mal byť podľa žalobcu konateľ Marek Tóth v kontakte s konateľom dodávateľskej spoločnosti p. Felixom Dömönym pri výsluchu do zápisnice č. 101093856/2019 zo dňa 10.05.2019 síce uviedol, že dodávateľskú spoločnosť poznal aj jej konateľa, konateľov oboch spoločností iba zoznámil, ale obchod si riešili sami a nemal nič spoločné s dodávkou tovaru a ani s dodávateľskou spoločnosťou; v jej mene nevystupoval, nedisponoval splnomocnením na konanie za spoločnosť, obchody nedojednával, úhrady za faktúry nepreberal, neriešil fakturáciu.

28.

Svedok T. I. (zamestnanec spoločnosti DREAM TRANS, s.r.o.), ktorý bol na základe dohody zo dňa 06.06.2014 dočasne pridelený do spoločnosti DREAM POWER s.r.o. a ktorého žalobca označil ako osobu, s ktorou v zdaňovacom období 2 - 6/2015 konal v mene spoločnosti DREAM POWER s.r.o. do zápisnice č. 101475138/2019 zo dňa 17.06.2019 okrem iného uviedol, že kancelársky papier bol objednávaný zo Slovinska spoločnosťou DREAM TRANS, s.r.o.; tí istí konatelia mali spoločnosť aj v Maďarsku, cez ktorú sa objednával tovar; nevedel sa vyjadriť kedy, aký tovar a za akú spoločnosť bol objednávaný; tovar - kancelársky papier alebo obalový materiál objednávali vždy tieto spoločnosti, ale maďarskú spoločnosť si nepamätal.

29.

Keďže na základe vykonaného dokazovania žalobca nepreukázal, ako prebiehala spolupráca s uvedeným dodávateľom, kto ho oslovil s ponukou na dodanie papiera, s kým dohodol cenu, ktorí externí dodávatelia pre neho uskutočňovali prepravu (okrem jednej nedostatočne preukázanej prepravy), žalovaný sa stotožnil so správcom dane, že nebolo preukázané, že tovar deklarovaný na základe dodávateľských faktúr bol skutočne dodávateľskou spoločnosťou predaný žalobcovi; výsledkom vykonaného dokazovania nebola spochybnená existencia tovaru, ale bol spochybnený dodávateľ uvedený na dodávateľských faktúrach.

30.

Dodávateľská spoločnosť TRADE CENTRUM s.r.o. na základe vystavených faktúr pre žalobcu deklarovala poskytnutie služby podľa zmluvy č. 03072014 zo dňa 03.07.2014, predmetom ktorej bolo podľa čl. I. zabezpečenie označovania tovaru objednávateľa podľa platných predpisov Slovenskej republiky a Európskej únie pred expedíciou do obchodnej siete - predovšetkým rozbaľovanie prepravných balení, vytlačenie etikiet, nalepenie etikiet na spotrebiteľské balenie a následná kompletizácia tovarov, ako aj ostatná činnosť podľa zadania objednávateľa.

31.

V súvislosti s fakturovanými službami bol vypočutý ako svedok konateľ dodávateľskej spoločnosti v čase deklarovaných obchodov p. Štefan Kopček, ktorý pri výsluchu do zápisnice č. 101892704/2018 zo dňa 25.09.2018 potvrdil spoluprácu so žalobcom a konanie s p. Jurajom Levanským, druhým konateľom žalobcu. Išlo podľa neho o lepenie etikiet na tovar nakúpený spoločnosťou Pannon Food Slovakia s.r.o. zo zahraničia; služby boli vykonané živnostníkmi, ktorých mená si nepamätal, našiel asi 2-3 na internete; zmluvy neboli uzatvorené; pokyny im dávala osoba menom T.. Nepamätal si na čas poskytnutia služieb, na platenie živnostníkov, a na obsah zmluvy č. 03072014, na základe ktorej boli fakturované; nevedel, kto vypracoval zoznamy priložené k faktúram; nevedel uviesť, či bola vedená evidencia osôb, ktoré sa fyzicky zúčastňovali na poskytnutí služieb, hoci bol pri ich poskytnutí prítomný;

faktúry vystavovala externá účtovníčka; komunikácia prebiehala len e-mailom; finančné prostriedky z bankového účtu vyberal, vyplatil živnostníkov a ostatné dal do účtovníctva. Jeho tvrdenia, že každá jedna položka uvedená v prílohe faktúry je uvedená v zmluve a má určenú cenu nezodpovedala skutočnosti, pretože podľa spomínanej zmluvy sa údaje o cene a položkách v nej nenachádzali. Zároveň potvrdil, že v Banskej Bystrici mala spoločnosť len virtuálne sídlo.

32.

Svedok Ondrej Józsa, ktorý mal žalobcu osloviť na spoluprácu (v tom čase konateľ spoločnosti CONCORDIA GALANTA spol. s r.o. (od 09.10.2018 pod obchodným menom LU - EU 135 s.r.o.) do zápisnice č. 102180199/2018 zo dňa 07.11.2018 uviedol, že ho vyhľadal konateľ žalobcu p. Juraj Levanský. Podľa jeho vyjadrenia mali byť práce pre žalobcu vykonané subdodávateľsky, a preto nevedel, kto ich fyzicky vykonal; uviedol, že išlo o mužov aj ženy, rozprávali po slovensky aj maďarsky, ale nevedel, odkiaľ boli. Zoznam tovaru, ktorý bol pripravený na expedíciu a bol podkladom k fakturácii žalobcu pre spoločnosť CONCORDIA GALANTA spol. s r.o. podľa jeho tvrdení dával k faktúram pre spoločnosť Pannon Food Slovakia s r.o. a „oni to odkontrolovali“. Kto konkrétne mal zoznam tovaru kontrolovať, neuviedol.

33.

Svedok Juraj Levanský (konateľ žalobcu do 21.02.2017) do zápisnice č. 102178296/2018 uviedol, že síce konal v mene spoločnosti spoločne s druhým konateľom - Marekom Tóthom, ale väčšinu činnosti vykonával druhý konateľ, pretože už bol trocha pasívnejší. Vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti uviedol, že asi ju poznal, zastupoval ju nejaký pán, priezvisko mal na „K“, na viac si nespomínal. Potvrdil, že s uvedenou spoločnosťou nadviazal kontakt, ktorá potom robila etiketovanie v spoločnosti Pannon Food Slovakia s.r.o. So spoločnosťou, resp. s konateľom spoločnosti p. Ondrejom Józsom sa skontaktoval cez otca, ktorého si nepreveroval, veril mu. Či došlo k plneniu uvedeného na faktúrach sa vyjadriť nevedel, ani k cene za službu. Všetko riešil druhý konateľ.

34.

Pri miestnom zisťovaní v spoločnosti Pannon Food Slovakia s r.o. konateľ spoločnosti p. Ľudovít Kubica do spísanej zápisnice č. 101954281/2018 zo dňa 03.10.2018, uviedol, že v januári - marci 2015 vykonala pre neho službu (kontrolu tovaru dovážaného z iných štátov EÚ a tretích krajín) spoločnosť CONCORDIA GALANTA spol. s r.o., o čom predložil zoznam prijatých faktúr. Ďalej uviedol, že na uvedenú činnosť mal vyhradené priestory, identifikácia osôb sa nerobila, po vykonaní práce sa vyhotovil zoznam skontrolovaného tovaru, ktorý bol podkladom pre vystavenie faktúry spoločnosťou CONCORDIA GALANTA spol. s r.o. Nevedel, kto fyzicky práce vykonal, objednal si ich u spoločnosti CONCORDIA GALANTA spol. s r.o. a viac to neriešil. Dohľad nad vykonaním prác zabezpečoval vedúci skladu p. T. P..

35.

Svedok T. P. do zápisnice č. 102192528/2018 zo dňa 08.11.2018 uviedol, že usmerňoval brigádnikov pri označovaní tovaru etiketami, s ktorými chodil jeden pán a s tým komunikoval, nevedel o koho išlo. Zároveň uviedol, že p. Štefana Kopčeka nepozná a že brigádnikov určite nevyplácala spoločnosť Pannon Food Slovakia s.r.o. Nepoznal spoločnosť PIERO Slovakia spol. s r.o., t.j. žalobcu, ani jej konateľov, ani jej dodávateľa TRADE CENTRUM s.r.o., poznal iba Ondreja Józsu, ktorý s brigádnikmi nechodil. Aj v prípade tejto spoločnosti sa nepreukázalo a nepotvrdilo, kto fakturované služby vykonal a nepotvrdili to ani vypočutí svedkovia, a preto sa žalovaný stotožnil so správcom dane, keď sporné výdavky fakturované na základe dodávateľských faktúr neuznal za daňové výdavky.

36.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že nebolo potrebné pri dodaní tovaru od spoločnosti MARMANDE, s.r.o. uzatvárať písomné zmluvy, tak žalovaný uvádza, že vo svojom rozhodnutí vôbec nekonštatoval,

že neuzatvorením písomných zmlúv je dôvodom pre neuznanie nároku žalobcu, žalovaný poukazuje, že v súvislosti s touto otázkou len vyzýval žalobcu na preukázanie reálneho uskutočnenia deklarovaných obchodov dokladmi, dôkazmi, medzi tým aj zmluvami, čo však žalobca zle vyargumentoval a zle pochopil, keďže žalovanému je jasné, že takéto zmluvy nemuseli byť písomné.

37.

Pokiaľ ide k postupom výsluchu svedkov, žalobca tvrdí, že nebolo umožnené svedkovi B. J. vypovedať pred správcom dane a nie je mu známy dôvod pre ktorý svedok Felix Dömöny odmietol vypovedať, k uvedenému tvrdeniu žalovaný uvádza, že svedok B. J. bol najskôr predvolaný na deň 15.11.2018, svedok sa nedostavil ani neospravedlnil svoju neúčasť, o čom správca dane spísal záznam zo dňa 16.11.2018. Opakovane bol svedok predvolaný na deň 10.5.2019, na základe ktorého sa dostavil k správcovi dane, kedy s ním bola spísaná už Zápisnica č. 101093856/2019, v ktorej svedok B. J. na otázku kto mal sprostredkovať obchod uviedol, že o uvedených obchodoch nič nevie. Vo vzťahu k svedkovi Felixovi Dömönymu žalovaný uvádza, že svedok bol najskôr predvolaný na deň 25.09.2018 a o jeho vypočutí bol upovedomený aj žalobca, pričom tento svedok požiadal o ospravedlnenie a zároveň aj uviedol to, že využil svoje právo podľa § 25 ods. 2 daňového poriadku nevypovedať z dôvodu, aby si neprivodil nebezpečenstvo trestného stíhania spočívajúce v nepravdivej svedeckej výpovedi. Tento svedok sa na vypočutie nedostavil ani na základe ďalších predvolaní. Svedok bol správcom dane vyzvaný, aby sa aj napriek tomu na termín vypočutia dostavil za predpokladu, že bude trvať na svojom rozhodnutí, aby to uviedol do zápisnice, svedok sa však nedostavil ani na ďalšie predvolanie, o čom bol spísaný úradný záznam dňa 30.04.2019.

38.

Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že žalobca síce označil niektorých svedkov, ktorí podľa neho potvrdili obchodné prípady, avšak z ich výsluchov sa reálne uskutočnenie obchodov nepotvrdilo, nepreukázalo. Bolo preto na samotnom žalobcovi, aby objasnil správcovi dane spochybnené obchodné prípady. Tým, že svoje právo nevyužil a výsluchu svedkov sa nezúčastnil, sám zapríčinil to, že nemohol vykonať dôkazy, ktoré mohol navrhnúť v súvislosti s výsluchom týchto svedkov a v súvislosti s kladením otázok týmto svedkom.

39.

Za neopodstatnenú vyhodnotil žalovaný aj námietku žalobcu, že prvostupňový orgán neskúmal či žalobca disponoval s tovarom resp. či nadobudol tovar od dodávateľov, čo mohol skúmať najmä prostredníctvom podaných kontrolných výkazov. Zo spisového materiálu jasne vyplýva, že spoločnosť MARMANDE, s.r.o. nepodala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, ani kontrolné výkazy, ani daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb, čím nebolo možné preveriť dodanie tovaru tak ako to tvrdí žalobca.

40.

V súvislosti s preukázaním dodania tovaru spoločnosťou TRADE CENTRUM s.r.o. sa na základe výpovedí svedkov a správcom dane vykonaného miestneho zisťovania v spoločnosti Pannon Food Slovakia s.r.o. sa preukázalo, že na poskytnutí služieb boli zúčastnené viaceré spoločnosti. Objednávateľom bola spoločnosť Pannon Food Slovakia s.r.o., ktorá si objednala služby u spoločnosti CONCORDIA GALANTA spol. s r.o., ktorá si objednala službu u žalobcu a žalobca oslovil na poskytnutie služieb TRADE CENTRUM s.r.o., pre ktorú bola služba poskytnutá subdodávateľsky. Kto v skutočnosti služby vykonal, nevedel uviesť ani jeden z vypočutých svedkov a nevedel to uviesť ani konateľ v poradí prvého objednávateľa služieb p. O. W., a napokon ani samotný žalobca, keďže na základe vykonaného dokazovania ani jeden zo svedkov neoznačil subdodávateľa, prostredníctvom ktorého mali byť pre žalobcu vykonané služby fakturované dodávateľskou spoločnosťou.

41.

K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca dňa 22.09.2020, v ktorom uviedol v podstate rovnaké skutočnosti, aké boli uvedené v žalobe. Poukázal na to, že v priebehu daňovej kontroly i

vyrubovacieho konania riadne a nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť v hraniciach platných právnych noriem preukázal oprávnenie svojho nároku na uplatnenie daňových výdavkov, predložil správcovi dane všetky doklady a listiny v zmysle platnej legislatívy, pričom realizácia jednotlivých úkonov v rámci obchodovania bola potvrdená aj svedkami. Taktiež bola preukázaná aj dobrá viera žalobcu pri realizácii obchodov a to, že podozrenia správcu dane sú iba domnienkami a nepreukázanými skutočnosťami. Uviedol, že nekontaktnosť dodávateľov nemôže byť na ťarchu žalobcu, pretože žalobca nezodpovedá za konanie svojich dodávateľov a tak isto nezodpovedá ani za to, že títo dodávatelia nepodávali daňové priznanie za inkriminované obdobie, pretože pri realizácii daňových plnení postupoval obozretne so všetkou starostlivosťou zodpovedného hospodára, získal si dostatok informácií o týchto spoločnostiach, preverili svojich obchodných partnerov z verejne dostupných zdrojov a počas celého procesu sa správne, v maximálnej miere správal zodpovedne. Z uvedeného dôvodu má za to, že nemôže byť perzekuovaný za nesplnenie si povinností tretej osoby a preto by nemal znášať sankcie za to, že dodávatelia si voči daňovým orgánom svoje povinnosti riadne neplnili.

42.

Žalobca zaslal aj ďalšiu repliku dňa 06.10.2020, v ktorej sa vyjadroval v podstate zhodne ako v žalobe, ako aj v predchádzajúcom vyjadrení a zotrval na všetkých svojich argumentoch. Skonštatoval, že prvostupňový správny orgán nevyužil možnosť na preskúmanie primárne skutkového stavu tým, že sa vôbec nezaoberal skutočnosťou vykonaním dôkazov či žalobca disponoval tovarom resp. nadobudol tento tovar od svojich dodávateľov, ktorý mu neuznal do opravných nákladov t. j. na ťarchu účtov. Uvedené mohol prvostupňový orgán skúmať najmä prostredníctvom podaných kontrolných výkazov.

IV. Relevantná právna úprava

43.

Podľa

(1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa

Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa

Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1, 2 a 4 daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa a o dani z príjmov Na účely tohto zákona sa rozumie i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa , pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa , v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak,

j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti 1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak,

Podľa ods. l o dani z príjmov (1) Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku ( ) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania ( ), b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek, c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované, d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb, e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 15) okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa a za podmienok ustanovených osobitným predpisom 89) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, 103) f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou , pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia; v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov, v ktorých zamestnávateľ zabezpečuje ubytovanie

podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu, sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi na účel zabezpečenia jeho ubytovania, g) výdavky na technické zhodnotenie ( § 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie ( § 29 ods. 2), h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú 1. darčekové reklamné poukážky, 2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti, 3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške najviac 5% zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e), p), w) a x), j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií

V. Konanie na správnom súde, právne posúdenie veci správnym súdom

44.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov ( ), napadnuté rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia a vo veci rozhodol podľa na pojednávaní konanom dňa 09.09.2021, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

45.

Na pojednávanie sa nedostavil žalobca, ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili podaním došlým súdu dňa 18.8.2021 a mailom z 2.9.2021, pričom právny zástupca žalobcu súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti.

46.

Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava všetkých vyjadrení a žiada žalobu zamietnuť.

47.

Daňový úrad Trnava vykonal u daňového subjektu PIERO Slovakia spol. s r.o., so sídlom v Matúškove, daňovú kontrolu na preverenie príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 v zmysle v znení neskorších predpisov. Daňová kontrola bola začatá dňa 22.02.2018 oznámením o vykonaní daňovej kontroly č.100150479/2018 zo dňa 17.01.2018.

48.

O výsledku daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 správca dane vyhotovil protokol č. 100068346/2019 zo dňa 08.01.2019, ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 29.01.2019 spolu s výzvou na vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole. Daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu žalobcovi dňa 29.01.2019.

49.

Daňová kontrola bola vykonaná za účelom preverenia dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom MARMANDE, s.r.o., pri ktorom si daňový subjekt zaúčtoval do nákladov celkovú sumu 13 760,- Eur bez DPH, predmetom ktorých bol nákup kancelárskeho papiera, pričom išlo o faktúry č. 2015006 zo dňa 15.01.2015 v sume 640,- Eur, fakt. č. 2015009 zo dňa 23.01.2015 v sume 2 400,- Eur, č. 2015077 zo dňa 24.02.2015 v sume 1 200,- Eur, č. 2015082 zo dňa 10.03.2015 v sume 2 400,- Eur, č. 2015122 zo dňa 12.03.2015 v sume 2 400,- Eur, č. 2015179 zo dňa 27.03.2015 v sume 1 680,- Eur a fakt.č.2015180 zo dňa 07.04.2015 v sume 3 040,- Eur.

50.

Ďalej daňový úrad preveroval oprávnenosť nároku z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom spoločnosti TRADE CENTRUM s.r.o., kedy si daňový subjekt zaúčtoval do nákladov celkovú sumu 117 391,80 Eur bez DPH, predmetom ktorých boli služby spočívajúce v príprave tovaru podľa zmluvy č. 03072014 za mesiac január a marec, išlo o dodávateľské faktúry č. 20150130/01 zo dňa 30.01.2015 v sume 33 130,- Eur, fakt. č.20150227/01 zo dňa 27.02.2015 v sume 39 732,80 Eur a č. 2015033101 zo dňa 31.03.2015 v sume 44 529,- Eur.

51.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi, keďže ide o fiškálne záujmy štátu a zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

52.

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi ( ). V zmysle zásady súčinnosti ( ) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov ( ), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane ( ). Zásada rovnosti ( ), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov ( SR).

53.

Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku, konkrétne, či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu. Správny súd považuje za potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

54.

Podľa zákona o dani z príjmov, odpočítanie výdavkov nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatnil preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil.

55.

V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“ (uvedené platí aj pre uplatnenie dane z príjmu).

56.

Rovnako v rozsudku sp. zn. z 31. mája 2018 vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena najvyšší súd skonštatoval, že : „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že : „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie výdavkov, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“

57.

V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie výdavkov, tak ako v danom prípade.

58.

V súvislosti z vyššie uvedenými argumentmi týkajúcimi sa dôkazného bremena, krajský súd k jednotlivým námietkam žalobcu uvádza nasledovné: Čo sa týka dodávateľa spoločnosť MARMANDE, s.r.o., so sídlom v Galante, krajský súd zistil, že z obsahu spisového materiálu vyplýva, že za spoločnosť MARMANDE, s.r.o. konal konateľ spoločnosti p. Felix Dömény a za spoločnosť žalobcu konal konateľ Marek Tóth. Tieto osoby skontaktoval podľa obsahu spisového materiálu B. J., ktorý aj v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101093856/2019 zo dňa 10.05.2019 uviedol, že pozná konateľov oboch spoločností. Uviedol, že v mene spoločnosti MARMANDE, s.r.o. nevystupoval, on len zoznámil oboch konateľov spoločnosti, obchody nedojednával, úhrady za faktúry nepreberal a fakturáciu neriešil. Potvrdil informácie o tom, že spoločnosť PIERO Slovakia spol. s r. o. kúpila od spoločnosti MARMANDE, s.r.o. tovar - papier, videl aj na sklade spoločnosti PIERO Slovakia spol. s r. o. v Matúškove tento papier, pričom konateľ spoločnosti žalobcu mu povedal, že tovar kúpil od MARMANDE, s.r.o., samotný obchod a podmienky, prepravu on neriešil. Nevedel však uviesť o aký kancelársky papier išlo.

59.

Konateľ dodávateľskej spoločnosti MARMANDE, s.r.o. Felix Dömény bol viackrát predvolaný na výsluch, ktorých sa nezúčastnil, pričom oznámil správcovi dane, že ako svedok využíva svoje zákonné právo v zmysle o správe daní odoprieť výpoveď a k veci vypovedať nebude.

60.

Napriek tejto skutočnosti bol opätovne volaný zo strany správcu dane, aby túto skutočnosť uviedol priamo do zápisnice, avšak na predvolania sa nedostavoval.

61.

Z výpovede konateľa Mareka Tótha, konateľa spoločnosti žalobcu zo dňa 01.03.2018 vyplýva, že preprava tovaru od spoločnosti MARMANDE, s.r.o. mala byť vykonaná vlastnými dopravnými prostriedkami a inými prepravcami, ktorých však bližšie neidentifikoval. Z dokladov predložených žalobcom, ktoré sa týkajú zabezpečenia dopravy tovaru z Blažova do Bratislavy, ktorú podľa tvrdení zabezpečoval samotný daňový subjekt nie je zrejmé, kde, aký tovar a v akom množstve bol naložený a vyložený. Rovnako sa nepotvrdili tvrdenia daňového subjektu o tom, že tovar - kancelársky papier bol dodávaný dodávateľom z časti do je prenajatých skladových priestorov v Matúškove a z časti odberateľovi I. L. - 3p v skladových priestoroch v Bratislave, Galvaniho 8, keďže daňový subjekt nepredložil žiadne doklady o prítomnosti vodiča dodávateľa a p. Z. S., ktorý bol zástupcom majiteľa skladov taktiež takéto doklady nepredložil. Daňový subjekt mohol predložiť dodacie listy, ktoré sú bežné v obchodnej praxi, ktoré sú súčasťou dodávky tovaru, doklady o preprave, objednávky od odberateľa a pod.

62.

Krajský súd preto musí konštatovať, že z výpovede ani jedného z uvedených svedkov nie je jednoznačne preukázané, že k dodaniu tovaru došlo tak ako to deklaroval žalobca, pretože tvrdenia konateľa žalobcu Mareka Tótha, že tovar bol prepravovaný z Blažova do Bratislavy resp. že bol dodávaný dodávateľovi do prenajatých priestorov v Matúškove ako aj priamo odberateľovi I. L. sa nepreukázali žiadnymi listinnými dôkazmi, na ktoré predloženie bol konateľ spoločnosti Marek Tóth vyzvaný, pričom takéto doklady v priebehu daňovej kontroly nepredložil.

63.

Okrem toho dodávky tovaru od spoločnosti MARMANDE, s.r.o. boli spochybnené aj tým, že uvedená spoločnosť MARMANDE, s.r.o. mala sídlo v 9-poschodovom paneláku, kde nebolo ani označenie tejto spoločnosti. Ďalej bolo zistené, že táto spoločnosť na uvedenej adrese nikdy nesídlila, hoci túto adresu mala uvedenú v obchodnom registri.

64.

Krajský súd z obsahu spisového materiálu ďalej zistil, že spoločnosť MARMANDE, s.r.o. nebola registrovaná na závislej činnosti t. j. v čase deklarovaných obchodných transakcií nemala zamestnancov, nemala personálne vybavenie na výkon ekonomickej činnosti, za zdaňovacie obdobie 2015 nepodala daňové priznanie a nepriznala ani žiadne výnosy z hospodárskej činnosti. Tak isto nepredložila správcovi dane žiadne účtovné výkazy a nebolo možné zistiť zo strany správcu dane majetok, skladové priestory a technické vybavenie tejto spoločnosti. Spoločnosť MARMANDE, s.r.o. taktiež nepodávala daň z motorových vozidiel, z čoho vyplýva, že nepoužívala žiadne vozidlá v súvislosti s podnikateľskou činnosťou.

65.

Žalobca síce v priebehu konania tvrdil, že pri uzatváraní zmlúv s touto spoločnosťou postupoval štandardne v rámci obchodných zvyklostí, že si preveril dodávateľa v obchodnom registri, avšak z celkového vyhodnotenia tohto prípadu krajský súd poznamenáva, že zo strany žalobcu zrejme išlo o povrchné preverovanie si dodávateľa, keďže skutočnosti ktoré preukazujú, že spoločnosť MARMANDE, s.r.o. nevykonávala hospodársku činnosť v roku 2015 bolo možné zistiť priamo cez daňové orgány.

66.

Na základe vyššie uvedených skutočností, krajský súd dospel k záveru, že reálnosť obstarania tovaru spoločnosťou PIERO Slovakia spol. s r. o. od spoločnosti MARMANDE, s.r.o., so sídlom Zoltána Kodálya, 795/42 Galanta, tak ako to deklaroval žalobca v predložených faktúrach bola spochybnená a žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, že k dodaniu tovaru (kancelárskeho papiera) došlo tak ako to tvrdil počas celej daňovej kontroly.

67.

V súvislosti s dodávateľom spoločnosťou TRADE CENTRUM s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, správca dane vyzval žalobcu, aby uviedol kto konal za uvedeného dodávateľa, kto vykonával prepravu, odkiaľ, kam bola preprava vykonaná, kde bol tovar zložený, skladovaný a ako bolo s tovarom manipulované a na aký účel bol použitý.

68.

Daňový subjekt uviedol, že za dodávateľa konal p. Štefan Kopček. Jednotlivé služby, ktoré boli dodané spoločnosti TRADE CENTRUM s.r.o. boli dodané ako subdodávka a z uvedeného dôvodu spoločnosť PIERO Slovakia spol. s r. o. nevedela poskytnúť informácie kto konkrétne služby poskytol. Jednalo sa však o pravidelné práce v prospech spoločnosti Pannon Food Slovakia s.r.o., pričom celý obchod bol dohodnutý s p. Ondrejom Józsom, ktorý bol v čase konateľom spoločnosti LU - EU 135 s.r.o., so sídlom Račianska 88, Bratislava, mestská časť Nové Mesto, ktorá vystupovala ako odberateľ týchto služieb pre spoločnosť PIERO Slovakia spol. s r.o.

69.

Z uvedeného dôvodu správca dane predvolal na výsluch konateľa spoločnosti LU - EU 135 s.r.o. p. Ondreja Józsu, ako aj svedka T. P., skladníka spoločnosti Pannon Food Slovakia s.r.o. Obaja títo svedkovia síce potvrdili, že služby ako kontrola tovaru, olepovanie slovenskými etiketami v skladových priestoroch spoločnosti Pannon Food Slovakia s.r.o. vykonané boli, avšak ani jeden z týchto svedkov nevedel poskytnúť informáciu ktoré osoby tieto služby poskytovali, pričom potvrdili reťazec subjektov zúčastnených na poskytnutí služby, kde objednávateľom bola spoločnosť Pannon Food Slovakia s.r.o., ktorá zadala objednávku spoločnosti LU - EU 135 s.r.o., ktorú službu objednala u spoločnosti PIERO Slovakia spol. s r.o., ktorá službu objednala u spoločnosti TRADE CENTRUM s.r.o., pre ktorú bola služba poskytnutá subdodávateľsky. Konkrétne osoby ktoré sa zúčastnili vykonávania týchto služieb, uviesť títo svedkovia nevedeli. Napriek teda skutočnosti, že zo strany konečného odberateľa spoločnosti Pannon Food Slovakia s.r.o. uskutočnené služby bolo potvrdené, žiadna zo spoločností ktoré sa zúčastnila tohto reťazca neoznačila osoby, ktoré fyzicky tieto služby poskytli.

70.

Okrem toho ako v predchádzajúcom prípade, tak spoločnosť TRADE CENTRUM s.r.o. nebola registrovaná na závislej činnosti t. j. v čase deklarovaných obchodných transakcií nemala zamestnancov ani personálne vybavenie na výkon ekonomickej činnosti, nepodala za rok 2015 daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby, nepredložila správcovi dane žiadne účtovné výkazy, z ktorých bolo možné zistiť skladové priestory, technické vybavenie a pod. a taktiež nepodala ani daňové priznanie k dani z motorových vozidiel, z čoho je jednoznačne preukázané, že žiadne motorové vozidlá nemala, aby mohla uskutočniť prepravu služieb a tovaru. Okrem toho svedok T. P. - skladník, ktorý usmerňoval prácu brigádnikov pri označovaní tovaru etiketami uviedol, že s týmito osobami chodil nejaký pán s ktorým komunikoval, ale nevedel o koho skutočne išlo. Uviedol, že nepozná svedka Štefana Kopčeka, konateľa spoločnosti TRADE CENTRUM s.r.o., Banská Bystrica, uviedol že brigádnikov určite nevyplácala spoločnosť Pannon Food Slovakia s.r.o., nevedel uviesť ani kto bol konateľom spoločnosti žalobcu, poznal iba Ondreja Józsu, ktorý s brigádnikmi však nechodil.

71.

Uvedené skutočnosti podľa názoru krajského súdu viedli správcu dane ako aj žalovaného k správnemu a jedinému záveru, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v daňovom konaní spočívalo na ňom a preto sa stotožňuje so závermi daňových orgánov, keď tieto neuznali za daňové výdavky nakúpený tovar a poskytnuté služby v sume 131 151,80 Eur.

72.

S poukazom na uvedené bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúce z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladoch bude spochybnené. Správny súd považuje tiež za potrebné zdôrazniť zásadnú skutočnosť, a to že v danom prípade išlo o priamy vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľom. Teda bolo výlučne na žalobcovi, aby postupoval v týchto obchodných vzťahoch s primeranou odbornou starostlivosťou, aby v budúcnosti nebol vystavený situácii, že jeho nárok na odpočítanie výdavkov bude spochybnený. Podľa názoru správneho súdu žalobca v deklarovanom obchodnom vzťahu nekonal s potrebnou dávkou starostlivosti, ktorá sa u obozretného podnikateľa predpokladá.

73.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom s prihliadnutím na kontrolné zistenia a ich vzájomné súvislosti absentuje reálny základ a to predovšetkým vo vzťahu k osobe, ktorá mala žalobcovi preverovaný tovar dodať, čo vedie k správnosti záveru o nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku žalobcu na odpočítanie výdavkov za kontrolované zdaňovacie obdobie ako i objektívnej pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom.

74.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane vypočul niekoľko svedkov vrátane konateľa spoločnosti TRADE CENTRUM s.r.o., pričom títo jednoznačne potvrdili, že predmetná služba bola uskutočnená, tak toto tvrdenie žalobcu je zavádzajúce, jednak preto že títo svedkovia potvrdili len to, že spoločnosť TRADE CENTRUM s.r.o. dodávala služby pre spoločnosť žalobcu, avšak žalobca tieto tvrdenia nepodložil žiadnymi relevantnými listinnými dôkazmi ( okrem predložených faktúr), ktoré by preukázali, že ich tvrdenia sú pravdivé, pričom správny súd poznamenáva, že ani tvrdenie žalobcu že všetci svedkovia potvrdili, že predmetná služba bola uskutočnená tak ako to deklaroval žalobca je zavádzajúce, keďže ako bolo už vyššie uvedené, uvedení svedkovia napr. svedok P. a svedok Štefan Kopček práve spochybnili dodanie týchto služieb tak ako to tvrdil žalobca, keď nevedeli označiť osoby ktoré tieto služby pre žalobcu vykonávali priamo v sklade spoločnosti Pannon Food Slovakia s.r.o. Svedok T. P., ktorý bol skladník spoločnosti Pannon Food Slovakia s.r.o. nepotvrdil žiadne konkrétne osoby, ktoré by poskytovali služby v rámci reťazca spoločností ktorý bol preverovaný a ktorého súčasťou bol aj žalobca.

75.

Krajský súd vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné, pretože primárne žalobca neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s uplatneným nárokom preukazujúcim obstaranie tovaru a služieb a jeho povinnosťou bolo preukázať, že nárok si uplatnil odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži len na následnú verifikáciu skutočností dokladov predkladaným daňovým subjektom.

76.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

77.

O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný

nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne, pričom správny súd takéto výnimočné skutočnosti v danom prípade nezistil.

78.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.