Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-14-2021.pdf
PDF · 78.58 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/14/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v exekučnej veci oprávneného: F., s.r.o., so sídlom F. XX, XXX XX W., G.: XX XXX XXX, zast. Advocate, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX T., vedenej pod sp. zn. EX 8685/2010 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie 624,00 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 25Er/629/2010 -38, zo dňa 19. apríla 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol: „I. Súd exekúciu zastavuje, II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39.83 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. III. Súd súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie nevylučuje.“
2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Okresný súd Zvolen poverením sp.zn. 25Er/629/2010-11 zo dňa 26.10.2010 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhDr. na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom sp.zn. SR 02241/10 zo dňa 16.04.2010 právoplatného dňa 17.05.2010 a vykonateľného dňa 20.05.2010. Dňa 02.02.2016 súdny exekútor doručil súdu podanie oprávneného zo dňa 21.01.2016 v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku t.j. doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Nadväzne exekučný súd ex offo preskúmal, či nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015. Skutočnosť, že dňa 26.10.2010 bolo v predmetnej veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie nebráni skúmaniu podmienok vykonateľnosti exekučného titulu ani skúmaniu existencie dôvodov na zastavenie exekúcie kedykoľvek v jej priebehu. Poverenie nie je súdnym rozhodnutím a nezakladá prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Súd mal za preukázané, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval a priznal nárok zo zmenky, pričom vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou zo dňa 02.06.2009 (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Z označenia dlžníka v zmluve o úvere a z jej obsahu je zrejmé, že účastníkom zmluvného vzťahu je fyzická osoba (§ 2 ods. 2 písm. b) a § 8 Obchodného zákonníka, § 47 ods. 2 a § 60 ods. 1, 4 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní a § 1 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona č. 300/1993 Zz. a § 2 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona č. 301/1995 Z.z. o rodnom čísle). Súd v ďalšom posúdení dospel k záveru, že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 Občianskeho zákonníka) a to na neprijateľnosť dohody o vyplnení zmeniek, ktorá nebola dojednaná individuálne a tiež spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o dohodu neplatnú. Rozhodcovský súd pochybil, keď na základe predmetnej zmenky - blankozmenky vyplnenej na základe neplatnej dohody o vyplňovacom práve - priznal oprávnenému plnenie. Ďalej súd
zistil, že v rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd neprihliadol ani na rozpor s dobrými mravmi, ktorý bolo nutné konštatovať v súvislosti s úrokovou doložkou na zmenke, ktorú ako priečiacu sa dobrým mravom je nutné považovať v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú (keďže úrok za obdobie jedného roka dosiahne takmer výšku zmenkovej sumy). V rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na obmedzenie resp. neprípustnosť použitia zmenky (§4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Exekučný súd mal preukázané, že predmetná zmenka bola vystavená a vyplnená v rozpore s cit. ustanovením .
3. Uvedené okolnosti zakladajú povinnosť súdu exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, preto súd exekúciu zastavil.
4. Exekučný súd rozhodol o trovách exekúcie podľa § 196 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom pred 1. aprílom 2017.Súdnemu exekútori súd priznal trovy vo výške paušálnej odmeny vrátane 20 % DPH t .j. vo výške 39,83 eur.
5. Za daného stavu súd nevylúči súdneho exekútora z vykonávania exekúcie.
6. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie voči výroku, ktorým súd exekúciu zastavil (výrok pripúšťajúci odvolanie) . Navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odmieta posúdenie subjektu dlžníka v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľa - fyzickej osoby. Odkázal na definíciu spotrebiteľa, a to znenie časovej verzie predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch účinnej v čase uzatvorenia zmluvy o úvere t.j. č. 258/2001 Z.z.: „§ 2 písm. a) - spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania lebo podnikania“. (Súd v odôvodnení odkázal na definíciu § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.). Namieta, že povinný zmluvu o úvere uzatvoril ako dlžník pod obchodným menom U. J., ako fyzická osoba - podnikateľ, bol označený identifikačným číslom XXXXXXXX, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a finančné prostriedky boli poskytnuté na účel podnikania. Ide o vzťah obchodnoprávny a nie spotrebiteľský. Dôležité bolo na aký účel boli úverové prostriedky poskytnuté a nie to, na aký účel dlžník vskutku prostriedky použil. Nie je z hľadiska platnej legislatívy ani nutné, že veriteľ musí vedieť, či dlžník použil prostriedky na v zmluve určený účel (podnikanie, zamestnanie, alebo povolanie). Taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru musí byť podnikateľom alebo zamestnaný, záujemca upravil v zákone prípad kedy záujemca o úver ešte nie je podnikateľom, ani zamestnaný, avšak má záujem využiť úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Na podporu tejto argumentácie oprávnený poukazuje na konkrétne rozhodnutia súdov. Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnému, na posúdenie zmluvy o úvere nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje.
7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu vo výroku I., ktorým súd exekúciu zastavil, na odvolanie oprávneného podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo výrokoch II. a III. uznesenie nie je dotknuté.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že charakter uvedeného vzťahu ako spotrebiteľského okresný súd ustálil po preskúmaní obsahu Zmluvy o úvere s prílohami. Dospel k záveru, že sa jedná o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom, pritom Zmluva o úvere má charakter formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, a tiež, že uvedená zmluva je adhézna, t. j. spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. ju odmietnuť. Odvolací súd sa s uvedeným
názorom okresného súdu stotožnil, keď poukazuje na znenie ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere (spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom) ako aj na legálnu definíciu dodávateľa (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere) a spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere). Už z obsahu samotnej Zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený v predmetnej zmluve v postavení veriteľa, sám seba označil identifikačnými údajmi charakterizujúcimi podnikateľa (IČO, údaj o zápise v Obchodnom registri a právna forma veriteľa
- spoločnosť s ručením obmedzením), ktoré postavenie navyše vyplýva aj z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, vložka č. XXXXX/B (č. l. 8 spisu), kde ako jeden z predmetov činnosti oprávneného je uvedené poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Povinný, ktorý je podľa obsahu Zmluvy o úvere fyzickou osobou je v predmetnej zmluve charakterizovaný identifikačnými znakmi, ktoré nie sú typické pre podnikateľa, t. j. menom a priezviskom, miestom trvalého pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Z listinných dôkazov obsiahnutých v spise exekučného súdu a ani z tvrdení oprávneného nevyplýva, že by vykonával obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na uvedené je potom oprávnený dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a povinný spotrebiteľom (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Rovnako je zrejmý aj formulárový a adhézny charakter Zmluvy o úvere, keď táto je tvorená vopred predtlačenými údajmi veriteľa, kolónkami pre vpísanie identifikačných údajov dlžníka, výšky poskytnutého úveru, odplaty a spôsobu splácania. Všetky ostatné zmluvné dojednania sú súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Uvedené je typické pre spotrebiteľské zmluvy - spôsob uzatvárania spotrebiteľských právnych vzťahov (nie právnych vzťahov obchodných medzi podnikateľmi). Na právnej kvalifikácii predmetnej Zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej nemôže nič zmeniť ani poukaz oprávneného, že úver na základe tejto zmluvy bol povinnému poskytovaný na účel jeho „podnikania“. O spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka by totiž nešlo len v prípade, ak by dlžníkom z úveru bola právnická osoba, alebo fyzická osoba, ktorá by pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, čo však v konaní (ako už bolo uvedené vyššie) preukázané nebolo. Vzhľadom k uvedenému je nutné konštatovať, že ak by aj bol správny odkaz odvolateľa na to, že úver bol povinnému poskytnutý na účely podnikania, uvedené by nemohlo nič zmeniť na závere, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky.
11. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že okresný súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. generálna klauzula) posúdil dohodu o vyplnení zmeniek obsiahnutú v bode 17.Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (všeobecných obchodných podmienok veriteľa) s dôrazom súdu najmä na skutočnosť, že dohoda o vyplnení zmeniek nebola individuálne vyjednaná medzi zmluvnými stranami, nebola uzavretá platne. Keďže v danom prípade zmenka, na základe ktorej bol oprávnenému priznaný nárok v rozhodcovskom konaní bola pôvodne vystavená ako neúplná (blankozmenka), pričom pri vystavení nebola v nej uvedená zmenková suma tak nevyhnutným predpokladom platného vystavenia zmenky a možnosti priznania nároku z takejto zmenky je platné uzatvorenie dohody o vyplňovacom práve, nakoľko listina, v ktorej nie je uvedená zmenková suma inak nie je platná ako vlastná zmenka - čl. I § 76 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového. Podľa názoru odvolacieho súdu, zistenie tejto skutočnosti súdom bolo samo o sebe postačujúcim dôvodom pre zastavenie exekúcie exekučným súdom v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené potom nebolo ani významné pre výsledok rozhodnutia, ktorým odvolací súd rozhodnutie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil, aby sa odvolací súd bližšie zaoberal argumentáciou odvolateľa a túto treba považovať pre prejednávaný prípad za irelevantnú, keď namieta, že úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu „spotrebiteľského úveru“ a aplikácia zákona o spotrebiteľských úveroch na tieto zmluvné vzťahy sa nevzťahuje.
12. Senát odvolacieho súdu rozhodol vo veci pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 1. 4. 2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.