Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Csp-9-2021.pdf
PDF · 115.99 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 34785199, so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47255773, so sídlom Námestie sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad, Slovenská republika, proti žalovanému C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX Y., t.č. vo väzbe v ÚZVJS V. V., v konaní zastúpený advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským, so sídlom Advokátskej kancelárie Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 2.818,75 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.818,75 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.229,38 Eur od 8.10.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný p o v i n n ý uhradiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 27.10.2020 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 2.818,75 Eur spolu s príslušenstvom 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.229,38 Eur od 8.10.2020 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
1.1.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 23.11.2020 vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor.
1.2.Žalobca žalobou uplatňovaný nárok odôvodňoval zmluvou o úvere uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným zo dňa 4.1.2013. Slovenská sporiteľňa v pozícii veriteľa uzatvorila so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. 5036992040, na základe ktorej mal žalovaný poskytnutý bezúčelový úver vo výške 2.830,-- Eur. Úver bol čerpaný 4.1.2013 v plnej výške čo preukázali platobnou históriou. Žalovaný sa zaviazal uhradiť úver formou mesačných splátok v počte 120 splátok, pričom splátky boli splatné k 5-mu dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná kalendárny mesiac nasledujúci po mesiaci, v ktorom bola zmluva uzatvorená, t.j. 5.2.2013. Posledná splátka bola splatná 5.1.2023 (121 mesiacov po uzatvorení zmluvy). Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť zmluvný úrok dohodnutý v zmluve vo výške 13,90% ročne, ako aj poplatok za poistenie vo výške 1,69 Eur mesačne a poplatok za vedenie účtu 2,99 Eur mesačne. Celkové náklady spojené s úverom predstavovali sumu 2.955,89 Eur. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť predstavovala sumu 5.785,89 Eur. Žalovaný pôvodnému veriteľovi nesplácal splátky riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu uplatnil právo vyplývajúce zo zmluvy a dňa 28.1.2018 zaslal žalovanému výzvu k splneniu
dlhu, ktorého súčasne upozornil ako spotrebiteľa na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Aj napriek výzve zostal žalovaný nečinný v dôsledku čoho ku dňu 2.3.2018 vyhlásil právny predchodca žalobcu úver za splatný.
1.3.Pohľadávka vrátane príslušenstva bola zmluvou o postúpení pohľadávky postúpená z pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľni, a.s. na žalobcu dňa 22.3.2019. Celkovo sa jednalo o pohľadávku, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.525,38 Eur, zmluvného úroku vo výške 949,53 Eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 188,16 Eur a poplatku vo výške 41,-- Eur. Žalovanému bola zmena veriteľa oznámená listom zo dňa 30.3.2019 pôvodným veriteľom.
1.4.Dňom 19.7.2019 uzatvoril žalovaný so žalobcom splátkovú dohodu, v ktorej sa zaviazal splácať dlžnú sumu a zároveň uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky. V splátkovej dohode bol uznaný dlh vo výške 3.766,62 Eur s tým, že žalobca poskytol žalovanému bezúročnou a bezpoplatkovou možnosťou splácať dlh formou pravidelných splátok vo výške 28,-- Eur, ktoré boli nastavené po dohode so žalovaným a ktoré zodpovedali jeho finančnej situácii. Aj napriek podpísanej splátkovej dohode žalovaný neuhradil záväzok žalobcovi. Dňa 17.9.2020 bola žalovanému zaslaná výzva pred zosplatnením splátkovej dohody. V tejto výzve bol žalovaný upozornený na omeškanie so splátkami, ktoré boli medzi ním a veriteľom dohodnuté. Žalovaný dlžné splátky na základe výzvy neuhradil. Z tohto dôvodu bola splátková dohoda listom zo dňa 7.10.2020 v súlade s článkom 5 splátkovej dohody zosplatnená. Celková dlžná čiastka tak predstavovala ku dňu skončenia splátkovej dohody dlh vo výške 3.766,62 Eur (uznaná suma žalovaným). Posledná výzva žalobcu na zaplatenie pred podaním žaloby na súd je zo dňa 7.10.2020.
1.5.Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného, či už v písomnom odpore proti vydanému platobnému rozkazu alebo v priebehu konania žalobca uviedol, že má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby čo vyplýva aj z listín doložených pôvodným veriteľom, ktorý pred postúpením pohľadávky vykonal všetky zákonom požadované úkony k platnému mimoriadnemu zosplatneniu úveru zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 4.1.2013 v znení dodatku k zmluve o splátkovom úvere zo dňa 4.6.2014 a to vyzval dňa 28.1.2018 klienta v omeškaní, oznámil predčasnú splatnosť oznámením zo dňa 2.3.2019. Úver bol zosplatnený pôvodným veriteľom. Až na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola pohľadávka postúpená na žalobcu v zmysle platných právnych predpisov, čo bolo pôvodným veriteľom žalovanému oznámené listom zo dňa 30.3.2019. Bankou, t.j. pôvodným veriteľom bola riadne zachovaná 15-dňová lehota v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj 90-dňová lehota v zmysle ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Ďalej žalobca uviedol, že je držiteľom povolenia NBS na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania týchto úverov čoho následkom je aj oprávnenie spravovať spotrebiteľské úvery v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z..
1.6.Ďalšia námietka zo strany žalovaného spočívala v namietaní dohodnutej úrokovej sadzby v percentách, ktorá však podľa článku I., ods. 1 zmluvy bola dohodnutá ako fixná až do splatnosti. Opakovane sa fixný typ úrokovej sadzby uvádza aj v článku I., ods. 6, veta prvá. Žalovaný označuje za spornú výšku dohodnutej odplaty s tým, že ju považuje za rozpornú s dobrými mravmi. Toto žalobca spochybňoval. Poukazoval na to, že úroková sadzba vo výške 13,90% nie je žiadnym násobkom, ale iba rozdielom o 27,26% bodu. Žalovaný nesprávne určil hodnotu priemerného úroku, ktorý vo výške 10,11% určil z prvého kvartálu roku 2013 hornej tabuľky stav úverov. Správne mala byť hodnota stanovená z tabuľky nové obchody, ktorá podľa vysvetlivky pod tabuľkami predstavuje všetky nové úverové zmluvy medzi domácimi alebo nefinančnými spoločnosťami a bankou počas referenčného obdobia, teda správny údaj má byť vo výške 14,27% za obdobie prvého štvrťroku roku 2013 čo presahuje dohodnutú úrokovú sadzbu o 0,37%. To znamená, že aj uvedená výška úrokovej sadzby je v súlade s právnymi predpismi. Rovnako spochybňoval aj tvrdenia ohľadom RPMN s tým, že priemerná RPMN bola zverejnená za predchádzajúce obdobie za štvrtý kvartál roku 2012 pri úveroch od 1.500,-- do 6.000,-- Eur, zmluvne splatných do 10 rokov vo výške 18,86%. Pre porovnanie za prvý kvartál roku 2013 pri uvedených úveroch bola už priemerná RPMN vo výške 19,47%, čo v oboch prípadoch prevyšuje zmluvne určenú RPMN vo výške 17,83%. Rovnako poukázal aj na oprávnenie mimoriadne zosplatniť úver a postúpiť po zosplatnení na iného veriteľa. Pokiaľ žalovaný namietal absenciu rozpisu splátok na úroky a istinu, tu žalobca jednoznačne poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015 zo dňa 9.11.2016. V tejto súvislosti poukázal na nesporné množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. V neposlednej miere poukázal aj na výpočet RPMN, pričom predpoklady použité pri výpočte boli uvedené aj v tlačive štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol prílohou zmluvy a žalovaný túto listinu riadne podpísal, čím deklaroval, že s uvedeným výpočtom bol oboznámený.
Navyše v zmysle zmluvy článku I., ods. 14 bolo dohodnuté a rovnako aj v znení dodatku k zmluve o splátkovom úvere zo dňa 4.6.2014, že banka vyhotoví výpis o splátkach formou amortizačnej tabuľky bezodplatne na požiadanie dlžníka. Takáto žiadosť zo strany dlžníka adresovaná nebola. Z vyššie uvedených dôvodov považoval tvrdenia žalovaného za účelové v snahe vyhnúť sa vráteniu finančných prostriedkov, ktoré mu boli poskytnuté.
2. Tak ako je vyššie konštatované žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote proti platobnému rozkazu písomný odpor, v ktorom namietal dôvodnosť uplatňovaného nároku. V prvom rade v písomnom odpore namietal neplatné zosplatnenie úveru s tým, že k zosplatneniu úveru nedošlo účinným, určitým a zákonným spôsobom, ako jedným z predpokladov na postúpenie pohľadávky. Vzhľadom k tomu mal za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v danom spore. Rovnako namietal výšku dohodnutej ročnej úrokovej sadzby a priemernej RPMN, pričom odcitoval ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení odsekov § 53b, ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona (zrejme zákona č. 129/2010 Z.z. § 9 ods. 1, ods. 14, ods. 2, 19, ods. 1,2. a 3, ako aj § 11). Následne po citácii ustanovení občianskeho zákona v znení § 53 a nasledujúcich a § 3 ods. 1 a § 39 uviedol, že priemerné úrokové miery z úverov a pôžičiek poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny v januári 2013 kedy bola zmluva uzatvorená, činili pre domácnosť pri spotrebiteľských a ostatných úveroch poskytnutých na obdobie nad päť rokov 10,08% ročne. Pri súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok 2013 RPMN pri obdobných spotrebiteľských úveroch činila 10,11%. Na základe uvedeného potom dojednaný ročný úrok podľa zmluvy je vyšší ako priemerné úrokové sadzby zverejnené NBS. S poukazom na rozhodovaciu prax súdov je potrebné takto dojednaný ročný úrok z pôžičky vyhodnotiť ako neprimeraný a odporujúci dobrým mravom. Dojednanie o zmluvnom úroku považoval za neplatné v zmysle ustanovenia § 39 OZ a v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 137/2003, ktoré citoval. Mal za to, že žalobca v zmluve požaduje neprimerane vysoké úroky za úver, nesprávne uviedol RPMN do zmluvy, čím nekalým spôsobom postupoval voči žalovanému ako spotrebiteľovi. Tiež je potrebné podľa žalovaného vyhodnotiť uvedený úver ako bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1, písm. b/, pretože obsahuje nesprávne uvedenie priemernej RPMN a to v neprospech spotrebiteľa.
2.1. Po vyjadrení žalobcu k písomnému odporu zdôraznil, že je zrejmé, že postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu je absolútne neplatné z dôvodu, že listom zo dňa 2.3.2018 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. V žiadnom prípade v tom liste právny predchodca neuviedol ohľadom ktorých splátok sa žalovaný dostal do omeškania a preto je z tohto pohľadu list zo dňa 2.3.2018 neurčitý, keď nie je zrejmé ani s ktorou pohľadávkou, v akej výške a kedy sa dostal do omeškania. Teda absentuje určitosť takejto výzvy. Poukázal na znenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách s tým, že ak by vyhlásil právny predchodca žalobcu listom zo dňa 2.3.2018 okamžitú splatnosť úveru urobil tak bez splnenia zákonných podmienok pred alebo po uplynutí zákonom stanovenej trojmesačnej lehoty, teda oneskorene. V tejto súvislosti poukazoval na závery občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.3.2019, na ktorom došlo k zjednoteniu pri výklade použitia práva veriteľa na vyhlásenie predčasnej splatnosti tak, že toto jeho právo je časovo obmedzené do splatnosti najbližšej budúcej splátky. Preto je potrebné pristúpiť k výkladu, že veriteľovi patrí právo na predčasné zosplatnenie úveru do tej najbližšej splátky úveru, ktorá nasleduje po uplynutí troch mesiacov od omeškania s úhradou prvej omeškanej splátky za predpokladu, že je dlžník upozornený v lehote podľa § 53 ods. 9 OZ na existenciu dlhu a možnosť vykonania predčasného zosplatnenia. Mal za to, že žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal platné postúpenie pohľadávky. Z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. V priebehu pojednávania argumentoval ustanoveniami § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a výzvu zo dňa 28.1.2018 považoval za neurčitú. Navyše mal za to, že neuplynula tu lehota troch mesiacov.
3. Súčasťou žaloby je zmluva o splátkovom úvere uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Časť I., bod 1. upravuje základné podmienky, z ktorých vyplýva, že predmetom úverovej zmluvy č. 5036992040 je poskytnutie splátkového úveru za podmienok tam dohodnutých vo výške 2.830,-- Eur ako spotrebný úver na čokoľvek s fixnou úrokovou sadzbou 13,90% p.a. v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, v ktorej je zohľadnená zľava z úrokovej sadzby vo výške a za podmienok uvedených vo zverejnení. Ďalej nasledujú dojednania ohľadom spôsobu poskytnutia úveru, výšky, splátky a splatnosti, splatnosťou prvej splátky, počtu splátok, konečnou splatnosťou, spôsob
splácania, inkasný účet, priemerná hodnota RPMN, ročná percentuálna miera nákladov, ako aj celková čiastka spojená s úverom. Ďalej nasleduje uvedené predpoklady použité na výpočet RPMN, ďalšie práva a povinnosti. V časti II. sú upravené poplatky, ktoré je dlžník povinný banke platiť za správu úveru a za poistenie a záverečné ustanovenia. Zmluva bola podpísaná riadne stranami dňa 4.1.2013 vrátane žalovaného, ktorý spolu so zmluvou podpísal štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, kde presne boli rozpísané údaje o hlavných vlastnostiach spotrebiteľského úveru, náklady spojené so spotrebiteľským úverom, iné dôležité právne aspekty vrátane uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov, priemernej RPMN, úrokovej sadzby a poplatkoch. Dňa 4.6.2014 podpísali právny predchodca žalobcu a žalovaný dodatok k zmluve o splátkovom úvere č. 5036992040, predmetom ktorého bol dojednaný nový obsah základných podmienok úverovej zmluvy, splatnosti, splátky istiny mesačne k 21- mu dňu v kalendárnom mesiaci a konečná splatnosť úveru 21.1.2023. Banka a dlžník sa dohodli na zmene splácania pohľadávky, ktorá je tvorená istinou špecifikovanou v úverovej zmluve a príslušenstvom špecifikovaným v úverovej zmluve a to najmä úroky, úroky z omeškania, úroky z prečerpania, všetky poplatky spojené s úverom. V dobe od 21.6.2014 do 21.11.2014 sa ďalej dohodli na dobe zníženia splátok vo výške 20,-- Eur. Po uplynutí doby zníženia splátok od 21.12.2014 bol žalovaný ako dlžník zaviazaný platiť splátky v dohodnutej výške podľa úverovej zmluvy. Dodatok bol zmluvnými stranami riadne podpísaný.
4. Žalobca k žalobe pripojil zostavu prehľadu úverov žalovaného s jednotlivými transakciami s tým, že z uvedeného vyplýva omeškanie, spôsob platby a platobná disciplína žalovaného. Posledné splátky tak ako vyplýva z histórie platieb boli zo strany žalovaného uskutočnené v novembri 2016. Celkovo na istine uhradil žalovaný 304,62 Eur, na poplatkoch 239,03 Eur, na riadnom úroku 1.569,39 Eur a úrok z omeškania 14,19 Eur. Zostatok pohľadávky tak predstavuje istinu vo výške 2.525,38 Eur, poplatok 41,-- Eur, riaden úrok do zosplatnenia 522,32 Eur, úrok od zosplatnenia 427,21 Eur, úrok z omeškania do zosplatnenia 26,05 Eur a úrok z omeškania po zosplatnení 662,11 Eur.
5. Žalobca k žalobe pripojil výzvu pôvodného veriteľa zo dňa 28.1.2018, ktorou banka oznámila, že ku dňu 28.1.2018 je žalovaný v omeškaní so splácaním pohľadávky v celkovej výške 810,47 Eur. Súčasne bol vyzvaný do 15-tich dní od doručenia výzvy dlžnú sumu uhradiť, v opačnom prípade je banka oprávnená zosplatniť uvedený úver.
5.1. Následne pripojil žalobca do spisu oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 2.3.2018 ku dňu 1.3.2018 z dôvodu porušenia zmluvných povinností bodu 8.1., písm. a/ produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery s účinnosťou od 1.1.2015. Pripojená je aj kópia doručenky s oznámením, že sa zásielka vrátila späť s poznámkou adresát neznámy. Doručovalo sa na adresu oznámenú žalovaným v zmluve o úvere. 5.2. Žalobca k žalobe pripojil aj oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.3.2019 podľa § 526 a nasledujúcich OZ, ktoré adresoval pôvodný veriteľ žalovanému spolu s pripojenou prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok KISLSP/1/69 s popisom údajov o postúpenej pohľadávke.
6. Súčasťou je aj samotná zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená podľa § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka č. 0214/2019/CE medzi pôvodným veriteľom a žalobcom. K zmluve je pripojená aj osvedčovacia doložka s podpismi osôb oprávnených konať za postupcu a postupníka, ako aj výpis z obchodného registra na žalobcu.
7. Žalobca k žalobe pripojil splátkovú dohodu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 19.7.2019, ktorú podpísal žalovaný so žalobcom. V zmysle splátkovej dohody vyhlásil žalobca, že nadobudol od spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.3.2019 peňažnú pohľadávku voči žalovanému vyplývajúcu zo zmluvy č. 5036992040 v celkovej výške 3.766,62 Eur. Uvedenou dohodou žalovaný „klient“ v zmysle ustanovenia § 558 a ustanovenia § 110 Občianskeho zákonníka uznáva svoj dlh voči veriteľovi (žalobcovi) čo do dôvodu a výšky. Klient súhlasí s kapitalizáciou dlhu, to znamená s tým, že uvedená suma sa stáva istinou uznaného záväzku. Súhlasí s tým, že jeho pohľadávka bude hradená v splátkach. Zmluvné strany berú na vedomie, že dohoda nebude úročená a teda zmluvný úrok činí 0%. Klient sa zaväzuje uhradiť pohľadávku veriteľa v nasledujúcich pravidelných mesačných splátkach, pričom nasleduje presný rozpis splátok vo výške 28,-- Eur s počtom splátok 118, dátumom splatnosti jednotlivých splátok.
7.1. Následne z dôvodu nedodržania splátkovej dohody vyzval žalobca žalovaného na úhradu splátky splatnej dňa 25.5.2020 viac ako tri mesiace pod pohrôžkou zosplatnenia a následne aj vyhlásil mimoriadnu splatnosť z dôvodu neuhradenia omeškaných splátok. Súčasťou je aj kópia podacieho hárku o doručovaní výzvy a zosplatnenia zo dňa 21.9. a 12.10.2020.
8. V priebehu konania žalobca doplnil jednotlivé výzvy aj o kópie zásielok s tým, že v prípade upozornenia na neplatenie dlhu, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ako aj oznámenia o postúpení pohľadávky sa zásielky vrátili právnemu predchodcovi žalobcu s poznámkou adresát neznámy.
9: Žalobca pripojil k žalobe aj rozhodnutie NBS z 1.12.2016, č. 100-000-009-780SP.NBS1-000-002-601, ktorým udelila Národná banka Slovenska spoločnosti žalobcu podľa ustanovenia § 20 a 20a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov.
10. Žalobca pripojil k žalobe priemerné úrokové miery úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, stav a nové obchody za obdobie štvrtého štvrťroku 2012 a prvého štvrťroku 2013 pri súhrnných informáciách údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi.
11. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa ustanovenia § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
14. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Z predložených listín, ako aj z vyjadrení strán sporu vyplýva, že sa v prejednávanej veci jedná o spotrebiteľský záväzkový vzťah kedy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky za vopred dohodnutých podmienok a žalovaný sa zaviazal finančné prostriedky vrátiť spolu s odplatou. Následne po postúpení pohľadávky na žalobcu tento uzavrel so žalovaným zmluvu o splátkovom kalendári označenú ako splátková dohoda dňa 19.7.2019. Uvedená splátková dohoda bola riadne žalovaným podpísaná a okrem rozpísania dlžnej sumy obsahovala uznanie záväzku žalovaného voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky s poukazom na ustanovenie § 558 OZ. Celú sumu sa zaviazal žalovaný vrátiť v pravidelných splátkach s tým, že posledná splátka bola splatná 25.4.2029. Vzhľadom k tomu súd záväzkový vzťah posudzoval podľa ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka a mal za to, že ku dňu podpísania dohody o splátkach 19.7.2019 žalovaný uznal dlh čo do dôvodu a výšky a dlh vo výške 3.766,62 Eur ku dňu uznania trval. Podľa uvedenej dohody o splátkach žalovaný zobral na vedomie, že dlh, ktorý nebude splácať môže žalobca vyhlásiť okamžite splatným najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil klienta v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca doložil do spisu výzvu a upozornenie na možnosť zosplatnenia zo dňa 17.9.2020, ako aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 7.10.2020 s poukazom na ustanovenia dohody o splátkach. Z týchto dôvodov súd považoval žalobou uplatňovaný nárok za dôvodný. Žalobca žiadal priznať dlžnú istinu vo výške 2.229,38 Eur, zmluvný úrok ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pôvodným veriteľom vo výške 522,37 Eur, poplatky splatné ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pôvodným veriteľom 41,-- Eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 26,05 Eur.
15.1. Okrem dlžnej istiny tak ako ju žalobca žiadal priznať a ako je súd viazaný žalobným petitom žiadal žalobca priznať aj zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni uvedenom vo výzve žalobcu
na zaplatenie pred podaním žaloby zo dňa 7.10.2020. Zákonom prípustná maximálna výška v zmysle ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje súdom priznaných 5% ročne z dlžnej istiny. Aj v tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej .
15.2. Žalovaný v priebehu konania nenamietol dohodu o splátkach, z ktorej súd vychádzal s poukazom na ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. V rámci vyjadrenia, resp. odporu k podanej žalobe a platobnému rozkazu a následne v rámci vyjadrení adresovaných súdu namietal rôzne skutočnosti, ktoré vybral z viacerých rozhodnutí súdu v spotrebiteľských sporoch. V prvom rade namietal a spochybňoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. V tejto súvislosti bol súd toho názoru, že žalobca mal aktívnu vecnú legitimáciu na základe zmluvy o postúpení pohľadávky s tým, že žalobca predložil splátkovú dohodu žalovanému na podpis, žalovaný zobral na vedomie postúpenie pohľadávky, súhlasil s postúpením pohľadávky a s tým, že dlh, ktorý má uhradiť prešiel na žalobcu. Podpísal dohodu o splátkach žalobcovi, kde uznal dlh čo do dôvodu aj výšky. Aj napriek tomu súd poukazuje na postup právneho predchodcu žalobcu Slovenskej sporiteľni, ktorá postupovala v súlade s právnymi predpismi. Pred zosplatnením zmluvy o splátkovom úveru v znení dodatku vyzvala žalovaného ako klienta banky k splneniu povinností o čom svedčí jednak výzva ako aj pripojená doručenka, podľa ktorej sa zásielka vrátila späť s poznámkou adresát neznámy. Následne oznámila predčasnú splatnosť úveru v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti rovnako s pripojenou doručenkou. To znamená, že úver bol zosplatnený pôvodným veriteľom. Oznámenie o postúpení pohľadávky pôvodný veriteľ doručoval žalovanému o čom boli doložené do spisu opätovne listiny. Medzi zosplatnením pohľadávky a postúpením predmetnej pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uplynulo viac ako 90 dní, pričom v tomto období nedošlo k splateniu dlžnej čiastky dlžníkom, čím nedošlo k porušeniu ani ustanovení zákona o bankách. Žalobca je tak podľa názoru súdu aktívne vecne legitimovaným v danom spore. Navyše túto aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu žalovaný žiadnym spôsobom nespochybňoval pri podpísaní splátkovej dohody, ktorú uzatvorili. Ďalšie námietky týkajúce sa pôvodnej úverovej zmluvy súd považuje za nedôvodné a to s poukazom aj na listiny doložené žalobcom ohľadom výšky úrokovej sadzby, kde z predložených tabuliek prvého kvartálu 2013 je výška 14,27%, čo presahuje dohodnutú úrokovú sadzbu o 0,37%. Rovnako neobstojí ani tvrdenie žalovaného o neprimeranej výške RPMN, kde spôsob výpočtu a určenia výšky RPMN podpísal žalovaný v európskych štandardných informáciách, ktoré prevzal spolu s dohodou a naposledy vtedy zverejnená priemerná RPMN bola za predchádzajúce obdobie. To znamená predchádzajúci štvrtý štvrťrok 2012 pri úveroch v rozpätí 1.500,-- až 6.000,-- Eur, do hodnoty ktorej spadá aj úver poskytnutý žalovanému, splatných do 10 rokov, vo výške 18,86%. Pre porovnanie s úvermi za prvý štvrťrok 2013 tak ako z listín doložených žalobcom vyplýva bola zverejnená priemerná RPMN vo výške 19,47%. V oboch prípadoch, či už štvrtý štvrťrok 2012 alebo prvý štvrťrok 2013 išlo o výšku, ktorá presahovala dohodnutú stranami výšku priemernej RPMN. Preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že nie je primeraná výška RPMN pri zmluve zo dňa 4.1.2013. Pokiaľ žalovaný namietal absenciu rozpisu splátok, tu sa súd v plnom rozsahu pridržiava vyjadrení žalobcu s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/2015 Home Credit Slovakia zo dňa 9.11.2016. Vzhľadom k všetkým týmto skutočnostiam mal súd za to, že nárok uplatňovaný v konaní je v plnom rozsahu dôvodný a vyhovel mu. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný vedel o dlhu, vedel kto je oprávneným veriteľom, súhlasil s dohodou o splátkach, kde uznal dlh čo do dôvodu a výšky, zaviazal sa ho splácať v pravidelných mesačných splátkach. Svojim podpisom potvrdil, že je oboznámený so všetkými skutočnosťami. Aj napriek tomu zostal nečinný, dlh neuhradil. Hoci má žalovaný postavenie spotrebiteľa je aj on v pozícii spotrebiteľa povinný svoje dlhy platiť veriteľom. Pri argumentácii týkajúce sa ochrany spotrebiteľov je potrebné rozlišovať argumenty na vstupe týkajúce sa vzniku zmluvného vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom a argumenty na výstupe, ktoré sa týkajú procesného presadzovania nesplnených povinností spotrebiteľa.
16. V konaní bol žalobca v plnom rozsahu úspešný, preto s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré je žalovaný povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).